Va metodikasi


Download 9.32 Mb.
Pdf просмотр
bet1/32
Sana22.12.2019
Hajmi9.32 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   32
76363

M. DJORAYEV,  В. SATTAROVA
FIZIKA VA ASTRONOMIYA 
0 ‘QITISH NAZARIYASI 
VA METODIKASI
TOSHKENT

0 ‘Z BEK IST0N   RESPUBLIKASI 
OLIY VA 0 ‘RTA MAXSUS T A ’LIM VAZIRLIGI
M .D JO R A Y E V ,  B .SA T T A R O V A
FIZIKA VA ASTRON OMIYA 
0 ‘QITISH NAZARIYASI 
VA METODIKASI
0 ‘zbekiston  Respublikasi Oliy va o ‘rta maxsus ta'lim vazirligi 
tomonidan 5110200 -  «Fizika va astronomiya o ‘qitish metodikasi» 
y o ‘nalishi talabalari uchun o‘quv qo‘llanma sifatida tavsiya etUgan
TO SH K ENT -  2015

U O ‘K : 372.853 
К В К  74.262.22 
D 46
D  46 
M .D jorayev,  В.  S attaro v a.  Fizika  v a  astronom iya  o'qitisli  nazariyasi  va 
m e to d ik a s i.- Т .: «Fan va  texnologiya», 2015,352 bet.
ISBN 978-9943-998-20-9
«Fizika  va  astronomiya  o ‘qitish  nazariyasi  va  metodikasi»  fani  5110200  -   «Fizika  va 
astronomiya o'qitish  metodikasi»  ta’lim  yo'nalishida  o ‘qitiladi.  Unda  fizika va  astronomiya 
o‘qitish  nazariyasi  va metodikasi  fanining maqsadi,  vazifalaii,  fizika va  astronomiya  o'qitish 
metodlari,  fizika  va  astronomiya  darslarida  sinfdan  tashqari  ishlar,  fizika  va  astronomiya 
o'qituvchisi  ishini  rejalashtirish,  fizika  va  astronomiyadan  dasturlar,  fizikadan masala yechish 
darslaiini tashkil etish va o'tkazish metodikasi, fizika va  astronomiyani o'qitishda o‘xshatish va 
modellashtirishdan  foydalanish,  fizika  va  astronomiya 
0
‘qitish  jarayonida  yangi  pedagogik 
texnologiyalami qo'llash, shuningdek,  umumta’lim  maktablarida,  akademik litsey va kasb-hunar 
kollejlarida ayrim mavzularni tahlili va o'qitish m etodikasi o‘rganiladi.
***
Предмет  «Методика  и  теория  преподавания  физики  и  астрономии»  ведется  для 
студентов  педагогических  ВУЗов  по  направлению  5110200-»  Методика  преподавания 
физики  и  астрономии».  Целью  этого  предмета  является  обучение  студентов  методике 
преподавания  физики  и астрономии, включая  ее  воспитательные и развивающие  аспекты, 
а   также  развитие  умений  и  навыков  по  созданию  и  проведению  внеклассных  работ, 
учебных  астрономических  наблюдений.  Научить  студентов  как  планировать 
и 
проектировать  учебные  планы,  развивать  умение  создания дидактических материалов и 
пользование  ими,  умение  применять  на  практике  современные  и  информационные 
технологии,  а также  навыки  проведения  уроков  физики  и  астрономии  в  академических 
лицеях и профессиональных колледжах.
***
Subject «Methodical bases o f using theory o f teaching o f physics and  astronomy» conducts 
for  the  students  o f pedagogical  HIGH  SCHOOLS  on  a   direction  5110200-  «Methodical  bases 
teaching o f physics and astronomy».  The purpose o f this subject is o f training o f the students to a 
methodical  o f  teaching  o f  physics  and  astronomy,  switching  her  education  and  developing 
aspects  and  also  development  o f skills  and  skills  at  the  students  on  creation  and  realization  o f 
out-of-class works,  educational  astronomical  supervision.  To learn the  students  how  to plan  and 
to project the educational plans, to develop skill  o f  creation  didactical  o f materials  and usage by 
them,  skill  to  apply  in  practice  o f  modern  and  information  technologies,  and  also  skills  o f 
realization  o f   lessons  o f  physics  and  astronomy  in  the  academic  Liceums  and  professional 
colleges.
U O ‘K : 372.853 
K B K  74.262.22
nashriyoti, 2015.
ISBN
© «F an va texnologiya»
K .A .T u rsu n  m etov 
X .M a h m u d o v a  -
T aq rizch ila r:
doktori, professor, 
dotsent.

KIRISH
Fizika  va  astronom iya  tabiatdagi  hodisa  va  voqealam i  ham da 
ularning qonuniyatlarini o ‘rgatuvchi fandir.  Inson ham  tabiatning bir 
b o ‘lagi  qatori,  u  bilan  bevosita  bog'lanishdadir.  Tabiatdagi 
hodisalam ing  sirini  bilish,  ularning qonuniyatlarini  aniqlash,  asosan 
insonning 
yashash  sharoitini  yaxshilash  m aqsadida  olib  boriladi. 
Bunday  b o ‘lmasa,  fizika  va  astronom iyaning  yutuqlaridan  foyda- 
lanib, tabiatni tubdan o ‘zgartirib yuborish mumkin edi.
T abiiy  fanlam ing  ichida  fizika  va  astronom iya  alohida  o ‘rin 
egallagani  uchun,  uni  barcha  tabiiy  fanlam ing  poydevorini  tashkil 
qiladi  deb  aytiladi.  Chunki,  fizika  barcha  tabiiy  fanlam ing  yutuq- 
lariga  o ‘zining  m unosib  hissasini  q o ‘shgan  va  q o ‘shib  kelm oqda.  • 
B unga  m isol  qilib,  fizikaviy  kim yo,  kim yoviy  fizika,  biofizika, 
astrofizika,  geofizika  va  boshqa  fanlam i  ko'rsatish  mumkin.  Sir 
em as,  hozirgi kunda tibbiyotda ham   fizika va astronom iyaning  o ‘m i 
beqiyosdir,  chunki  uning  hissasi  dastlab  rentgen  nurlaridan 
boshlangan  bo 'lsa,  hozirgi  kunda  ultratovush  va  lazerlam ing 
qoMlanilishi,  kom pyuterli  tom ograflar  orqali  davom  etmoqda. 
Q olavcrsa,  insoniyatni  energetik  inqirozdan  qutqarishda ham,  fizika 
atom   va  yadro  energiyalaridan  foydalanish  orqali  o'zinin g  m unosib 
hissasini q o ‘shm oqda va qo'sh ad i.
T a ’lim  tizim ida  «fizika»,  «astronom iya»,  «fizika  kursi», 
«um um iy astronom iya kursi» yana «fizikaviy bilim » degan atam alar 
uchraydi.  Ularning  m azm uni  quyidagilam i  o ‘z  ichiga  oladi.  Fizika 
insoniyat  tarixida  ilm  qatori  o ‘z  o ‘m ig a  ega.  U ning  yaratuvchilari 
b o 'lib ,  tabiatshunos  olim lar  hisoblanadi.  Hozirgi  vaqtda  ham   bu 
sohada katta izlanishlar olib  borilm oqda.  Fizika va astronom iyaning 
fan 
sifatida 
paydo 
b o ‘lishi 
va 
rivojlanishiga 
buyuk 
m utafakkirlarim iz  Roziy,  Forobiy,  Beruniy,  Ibn  Sino,  Mirzo 
U lug'b ek,  Um ar  Hayyom  va  boshqalar  o ‘z  vaqtida  m unosib  hissa 
q o ‘shishgan.
Fizika  va  astronom iya  kursi  -   o ‘quv  predm eti  sifatida qaraladi.
U   m azm uniga  k o ‘ra  um um ta’lim  m aktablarda,  akadem ik  litsey  va
з

kasb-hunar kollejlarda ham da oliy  o ‘quv yurtlarida o ‘qitiladi.  Fizika 
va  astronom iya  kursining  m azm unini  aks  ettirgan  dastur,  darslik  va 
o ‘quv q o ‘llanm alar m etodistlar tom onidan tuziladi va yoziladi.  Bu- 
lam i,  o ‘qitishning turli  bosqichlarida o ‘qigan o'q uv chilar,  fizika va 
astronom iyadan  m a’lum   darajadagi  bilim larga  ega  b o ‘lishadi. 
Fizikaviy  bilim -tab iatd ag i  fizik  hodisalam i,  qonuniyatlarni  tur- 
m ushdagi q o ‘llanishlarim  insonning ongida aks  etishidir.  0 ‘quvchi- 
lam ing  bilim ini  oshirishga  ijobiy  t a ’sir  qiluvchi  om illar  quyidagi- 
lardir:
-  o ‘quvchilarning  intellektual  salohiyatining  yuqori  b o ‘lishi, 
boshqacha  aytganda,  ulam in g   o ‘qishga  b o ‘lgan  qiziqishi  va  unga 
ijodiy yondashishi;
-  o ‘qituvchilam ing  ilm iy  salohiyatini  va  kasbiy  m ahoratini 
yetarli darajada ekanligi;
-  q o ‘llanilayotgan  o ‘quv  dasturlari  va  o ‘quv  kitoblarining 
m azm unini didaktik talablarga to ‘liq jav o b  berishi;
-  o ‘qitish jarayon in i axborot-kom m unikativ va m etodik jihatdan 
to ‘la ta ’m inlanishi;
-  o ‘qitishga kerak boMgan m oddiy-texnik bazaning mavjudligi;
-  o ‘qitishni  sam arali  uyushtirishga  kerakli  sanitar-gigiyenik 
xavfsizlik,  sotsial  -  psixologik  shartlam ing  m avjudligi,  bilim 
berishni yetarli darajada m oliyaviy t a ’m inlanishi;
-  o'qitu v ch ilam in g  m oddiy  v a  m a ’naviy  ehtiyojlarini  qanoat- 
lantirilishi;
-   o ‘quvchilam m g  huquqini  buzm aslik  va  m ajburiyatlarini 
bajarishga insoniy m uom alada b o ‘lish;
-  bilim   berish jarayonini  dem okratik  prinsipda  am alga  oshirish 
va boshqalar.
Y uqorida aytilganlardan  kelib  chiqib,  uzluksiz  ta ’lim   tizim ida 
fizika  va  astronom iya  o ‘qitishni  zam onaviy  talablar  darajasida 
am alga  oshirish,  fizika  va  astronom iya  o ‘qitlsh  m etodikasining 
dolzarb  ilm iy-m etodik  m uam m olaridan  ekaniigini  sezish  qiyin 
em as.  R espublikada qabul  qilingan  « T a’lim   to ‘g ‘risidagi»  qonun  va 
«K adrlar tayyorlashning m illiy dasturi» talablarida ham  o ‘qitishning 
turli  bosqichlarida  fizika  o 'q itish g a   va  uning  sifatini  oshirishga 
e ’tibom i  kuchaytirish  va  yosh  avlodni  uning  m azm uni  va  yutuqlari 
bilan tanishtirib borish zarurligi ta ’kidlangan.
4

Albatta,  bulam ing  barchasini  amalga  oshirishda  fizika  o ‘qituv- 
chisi  asosiy  o ‘rin  egallaydi.  Shundan  kelib  chiqib,  m azkur  o ‘quv 
q o ‘llanmada oliy m aktablarda bo ‘lg‘usi fizika va astronomiya o'qituv- 
chilarini  tayyorlashda  fizika va  astronomiya  o'qitish  qanday  amalga 
oshirilishi  kerakligi  bayon  qilingan.  Chunki,  «olamning  zamonaviy 
tabiiy-ilmiy  manzarasi»  b o ‘lg‘usi  fizika  o ‘qituvchilarida  qanday 
darajada  shakllangan  b o ‘lsa,  u  shunday  darajada  kelajak  avlodga 
o'tadi,  buni  amalga  oshirish  esa  ju d a   m as’uliyatli  vazifadir.  Bu 
vazifani  yetarli  darajada  amalga  oshirish  uchun,  fizika  o ‘qituvchisi 
chuqur bilimga,  uni  o‘qitishning m alaka  va ko'nikm alarini  egallagan, 
zamonaviy pedagogik va axborot texnologiyalardan xabardor bo'lishi 
va ulam i o‘zining  am aliy faoliyatida qo ‘llay bilishi zarur.
Bugungi  kunda  um um ta’lim  m aktablarida,  akadem ik  litsey  va 
kasb-hunar kollejlarida,  oliy m aktablarda fizika o ‘qitishni zamon va 
jam iyat  talablari  darajasida  am alga  oshirishni  taqozo  qilm oqda. 
Albatta,  bu  m uam m oni  hal  qilish  uchun,  birinchi  navbatda  oliy 
m aktablarda  tayyorlanayotgan  fizika  o ‘qituvchilarining  nazariy  va 
am aliy  tayyorgarligini  yanada  kuchaytirish  kerak.  B uning  uchun, 
oliy  m aktablarda  o ‘qitilayotgan  um um iy  fizika  va  astronomiya, 
nazariy  fizika  v a  astrofizika  ham da  fizika  va  astronom iya  o ‘qitish 
m etodikasi  kurslarini  yanada  takom illashtirish  uchun  quyidagilarni 
am alga oshirish zarur:
-  o'qitilayotgan  fizika  va  astronom iya  kurslarining  mazmunini 
zam onaviy  fizika  va  astronom iya  fani  yutuqlarini  hisobga  olgan 
holda takom illashtirish;
-  yuqoridagi  fizika  va  astronom iya  kurslarining  m azmunini, 
ular  b o ‘yicha  o ‘qiladigan  m a’ruza  v a  o ‘tkaziladigan  amaliy 
m ashg‘ulotlam i  yangi  pedagogik  va  axborot  kom m unikatsiya 
texnologiyalarini q o ‘llab o ‘qitishni am alga oshirish;
-  oliy o 'q u v  yurtlari  fizika va astronom iya  kurslarining  kasbiy 
y o ‘nalishini kuchaytirish kerak.
M azkur  o ‘quv  qoMIanma  «Fizika  va  astronom iya  o ‘qitish 
m etodikasi»  bakalavriat ta ’lim y o ‘nalishlari  talabalariga m o‘ljallab 
yozilgan  birinchi  kitob  b o ‘lganligi  uchun  unda  kamchiliklarning 
b o ‘lishi  ehtim oldan  holi  em as.  M azkur  o ‘quv  qo‘llanmaning 
tuzilishi,  tarkibi  va  m azm uni  bo ‘yicha  k o ‘rsatilgan  kam chiliklam i 
sidqidildan  qabul  qilam iz  va  bunda  ham kasblarga 
oldindan 
m innatdorchilik  bildiram iz.
5

I B O ‘LIM. FIZIKA 0 ‘QITISH NAZARIYASI VA 
METODIKASI
1- §. Fizika va astronomiya o ‘qitish nazariyasi  va metodikasi 
fanining maqsad va vazifalari hamda uning fanlararo 
aloqadorligi
Fizika  v a   astronom iya  o 'q itish   nazariyasi  va  m etodikasi 
fanining  m aqsadi-talabalarg a  um um ta’lim  m aktablari,  akadem ik 
litsey,  kasb-hunar  kollejlarida  fizika  va  astronom iya  fanlarini 
o ‘qitish  m etodlarini,  bu  fan  b o ‘yicha  bilim ,  m alaka  va  k o ‘nikm aga 
erishishning eng sam arali va optim al y o ‘llarini  o ‘rgatishdan  iborat. 
Bu  kurs  um u m ta’lim  m aktablari,  akadem ik  litsey  v a  kasb-hunar 
kollejlarining  fizika  va  astronom iya  fanlaridan  o ‘quv  dasturi  bilan 
ishlash,  uni  tahlil  qilish,  kurs  m azm unini  soatlar  b o ‘yicha 
taqsim lash  ham da  o ‘qitish  b o ‘yicha  m etodik  y o ‘l-yo‘riqlardan 
talabalam i ogoh  etadi.
D arsning  turli  shakllarini  sharoitga  qarab  tashkil  etish, 
talabalam i  fan  asoslariga  qiziqtirish  b o ‘yicha  ham   to ‘g ‘ri  y o ‘l 
ko 'rsatib ,  ularga  darsni  faollashtirishning  turli  m etodik  yonda- 
shuvlaridan foydalanish b o ‘yicha b ir qator ijobiy m aslahatlar beradi.
T alabalam ing darsda,  darsdan tashqari m ustaqil ishlarini tashkil 
etish,  darsdan  tashqari  ishlam i  (to'garaklar,  olim piadalar,  ekskur- 
siyalar,  kechalar  va  konferensiyalar)  o ‘tkazish  bo‘yicha  aniq 
k o ‘rsatm alar  beradi.  Shuningdek,  fizik  va  astronom ik  ta ’lim ning 
estetik,  ekologik  aspektlari  ham da  m etodologik  asoslari  haqida 
m ukam m al  m a ’lum ot beradi.
«Fizika  v a   astronom iya 
o ‘qitish 
nazariyasi  va  m etodikasi» 
fanining  vazifasi  -   fizika  va  astronom iya  o ‘qituvchilari  tayyor- 
lovchi  oliy ta ’lim   m uassasalari  talabalariga  fizika  va  astronom iya 
o 'q itish   nazariyasi  va 
m etodikasi  fanining  zam onaviy  m azm uni 
haqidagi 
bilim lam i 
berishdan, 
ta ’lim   jarayo nid a 
fizika 
va 
astronom iya  fani  asoslarini  o ‘qitishning  ilg‘o r 
tajribalari  bilan
6

tanishtirishdan  iboratdir.  «Fizika va astronom iya o ‘qitish nazariyasi 
va m etodikasi»  fani  quyidagi  vazifalam i hal qiladi, y a ’ni:
-  ta ’lim  jaray o n id a  fizika  va astronom iya o ‘qitish  nazariyasi  va 
m etodikasi  fanining  m aqsadini  asoslaydi,  shuningdek,  fizika  va 
astronom iya  asoslarini  o ‘qitish jarayonidagi  tarbiyaviy  tom onlarini 
ochib beradi;
-  fizika  va  astronom iya  kursining  m azm uni  va  strukturasini 
aniqlash ham da sistem ali tarzda takom illashtirib borishni asoslaydi;
-  fizika va astronom iya b o ‘yicha m ashg‘ulotlarda o ‘quvchilam i 
o ‘qitish,  tarbiyalash  va  rivojlantirishning  sam arador  m etodlari 
ham da y o ‘Uari,  shuningdek, m ashg‘ulotlar uchun  zaruriy  jihozlam i 
ishlab  chiqadi,  eksperim entda tekshirib  ko'radi  va am aliyotga joriy 
etadi;
-   fizika  va  astronom iya  kursini  o ‘qitishga  m utaxassislarni  ham  
nazariy,  ham  m etodik jihatd an   tayyorlaydi;
-  talabalar  um um ta’lim  m aktablari,  akadem ik  litseylar  va 
K H K lari  fizika  va  astronom iya  fani  dasturlari  bilan 
tanishib, 
o ‘rganib chiqishlari  kerak.
Fan  bo'yicha  talabalaming  bilimi,  ko'nikma  va  malakasiga 
qo ‘yiladigan talablar.
  «Fizika  va  astronom iya o ‘qitish  nazariyasi 
va  m etodikasi»  fani  bo‘yicha  talabalam ing  bilim iga  qo‘yiladigan 
talablar: 
kursni 
o ‘zlashtirish 
jarayonida  amalga  oshiriladigan 
m asalalar  doirasida bakalavr:
-   fizika va astronomiya  fani  dasturlarini tahlil  qila bilishi kerak;
-   dasturda  k o ‘rsatilgan  fizik  va  astronom ik  tushuncha,  qonun, 
kattaliklam ihg m azm unini  bilishi ham da o ‘quv  amaliyoti davom ida 
o ‘quvchilarga o ‘rgata bilishi zarur;
-  har  bir  talaba  fizika  va  astronom iya  o ‘qitish  m etodikasi 
fanidan  o ‘tkaziladigan  sem inar  m ashg‘ulotlarida  o ‘zi  o'qiyotgan 
kurs talabalariga o'qituv ch i boMib dars o ‘tib bera olishi;
-  am aliy 
m ashg‘ulotlar 
o ‘tkaza  olish 
ko‘nikm alariga  ega 
bo‘ lishlari  kerak;
-  ALva  KH Klar  o ‘quvchiIariga  barcha dem onstratsion  tajriba- 
lam i  k o ‘rsata  olish,  laboratoriya  ishlarini  bajara  olish  m alaka- 
larig ae g a  bo‘Iishlari  kerak.
Fanning  boshqa  fanlar  bilan  o'zaro  bog ‘liqligi  va  uslubiy 
jihatdan  uzviy  ketma-ketligi.
  Fizika  va  astronomiya  o ‘qitish
7

nazariyasi  ham da  m etodikasi  fani  uning  barcha  b o ‘limlari: 
pedagogika,  psixologiya,  nazariy  fizika,  astoronom iya,  astrofizika 
bilan  o ‘zaro 
b o g 'liq   h am da  oliy  m atem atika,  inform atika 
va 
axborot  texnologiyalari, 
biologiya,  geografiya  kabi  tabiiy-ilm iy 
fanlar  bilan  uzviy  b o g ‘langan,  shuningdek,  talabaning  ushbu 
fanlardan yetarli bilim  va k o ‘nikm alarga ega b o ‘lishligi talab etiladi.
Fanning  ta ’limdagi  o ‘m i.
  «Fizika  va  astronom iya  o ‘qitish 
nazariyasi  va m etodikasi»  fanini  o ‘zlashtirgan  talaba  um um ta’lim 
m aktablarida,  akadem ik  litsey  v a  kasb-hunar  kollejlarida  fizika  va 
astronom iyadan 
dars 
berish, 
laboratoriya 
ishlarini 
bajarish, 
nam oyish  tajribalarini  k o ‘rsatish,  m asalalar  yechish,  shuningdek, 
hozirgi  zam on  fizika  va  astronom iyasi  haqidagi  bilim lam i  o ‘rga- 
nadi,  yangi  axborot  texnologiyalarini  tatbiq  etib,  olgan  bilim larini 
pedagogik va ilm iy faoliyatida q o ‘llaydi.
Fanni  o'qitishda  zamonaviy  axborot  va  pedagogik  texnolo- 
giyalar.
  «Fizika va astronom iya  o ‘qitish  nazariyasi  va m etodikasi» 
fanini  o ‘qitishda  bir  qator  elektron  plakatlar,  tarqatm a  m ateriallar, 
elektron  darsliklar  v a  qo'llan m alar,  virtual  laboratoriyalar,  internet 
m a’lum otlari,  lokal  tarm oqdagi  turli  o ‘quv,  ilm iy  bilim ni  nazorat 
qilish  b o ‘yicha  m a’lum otlar  jam lam asid an  foydalaniladi.  M ustaqil 
ta’lim,  sem inarlar,  aqliy  hujum ,  vaziyatli  m asalalam i  yechish, 
diskussiya,  rolli  o ‘yinlar,  referatlar  yozish  kabi  pedagogik  usullar 
bilan fanning o 'q itilish i am alga oshiriladi.
N azorat savollari:
1.  «Fizika  v a  astronom iya  o ‘qitish  nazariyasi  va  m etodikasi» 
fani  qanday  vazifalam i hal qiladi?
2.  Fan  b o ‘y ich a  talabalam ing  bilim i,  k o ‘nikm a  v a  m alakasiga 
q o ‘yiladigan talablar nim alardan  iborat?
3.  F anning  boshqa  qanday 
fanlar  bilan  o ‘zaro  bogMiqligini 
tasniflang.
2-§. Fizika o‘qitish metodikasining paydo bo‘lishi va 
rivojlanishi
F izika o ‘qitish  m etodikasining paydo b o ‘lishi turli  m aktablarda 
fizika  o ‘qitish  bilan  bevosita  b o g ‘liq  b o ‘lib,  R espublikam izda  uni
8

m nydonga  chiqqaniga  1  asr  b o ‘lgan  deyish  m um kin.  Uning 
gurkurab  rivojlanishi  esa  XX  asm ing  ikkinchi  yarm iga  to ‘g ‘rl 
kcladi.  Shuning  uchun  ham,  uni  nisbatan  yosh  ilm iy  yo'nalish 
deyish  m um kin.  O datda o ‘qitish  ilmini  m etodika  fani  yoritadi  deyi- 
lib,  u  yunoncha 
m etodika  so ‘zidan  olingan  b o ‘lib,  «biror  ishni 
m aqsadga  m uvofiq  bajarish  usullari  m ajm ui»  degan  m a’noni 
bildiradi.  Dastlab  u  jam iyatning  rivojlanishi  tufayli  m aktab  oldida 
yuzaga  kelgan  m asalalam i  hal  qilish  bilan  shug'ullanish jarayonida 
takom illashib  bordi.  U ning  rivojlanishi  ilg‘or  m etodik  g ‘oyalam i 
um um lashtirish  asosida  yuzaga  kelgan  o ‘quv  qo 'llanm alarda  o ‘z 
aksini  topgan. 
R ossiyada  XVIII  asrda  yaratilgan  m aktab  fizika 
darsliklarini,  uni  o ‘qitish  m etodikasi  b o 'y ich a  dastlabki  q o ‘llan- 
m alar  deyish  m um kin,  chunki  ularda  o ‘quv  m ateriali  tanlangan 
ham da  o ‘qituvchilar  uchun  ayrim  m etodik  k o ‘rsatm alar  berilgan. 
Bunday  ishlarga  M .V .Lom onosov  asos  solgan  b o ‘lib,  u   X IX   asrda 
yaratilgan  E.X .Lens,  K .D .K raevich  va  boshqalarning  darsliklarida 
yanada rivojlangan.
U shbu  y o'nalishdagi  ishlar  XX  asrda yanada rivojlandi,  buning 
sababi  m a’lum  darajada  fizika  fanining  rivojlanishi  bilan  b o g 'liq  
bo'Isa, 
ikkinchi  tom ondan  texnika  va  ishlab  chiqarishning 
rivojlanishi  bilan  bogMiqdir.
Fizika o 'qltishning  ilmiy asoslangan  tizimi  sobiq  ittifoq davriga 
to 'g 'ri  kelib.  xalq  ta'lim ini  rivojlantirishga  qaratilgan  olim lar  va 
o ‘qituvchilar jam oasining uslubiy  ishlari  bilan  belgilanadi.  1918-yili 
M oskva  va  Petrograd  pedagogika  institutlarida  m axsus  fizika 
o ‘qitish  m etodikasi  kafedralari  tashkil  qilinib,  keyinchalik  ular 
atrofida ikkita ilm iy m aktab yuzaga kelgan.
1933-yildan  boshlab  deyarli  yarim   asr  davom ida  sobiq  ittifoq 
respublikalarida  o ‘quvchilar  A .V .Pyorishkin  tom onidan  (goho 
ham m ualliflar  bilan) 
yozilgan 
fizika 
darsligidan 
foydalanib 
kelishgan.  Fizika  o ‘qitish  m etodikasining  yangi  rivojlanish  davri 
respublikalarda 
pedagogika  ilm iy  tadqiqot  institutlarini  ham da 
pedagogika  oliy  o ‘quv yurtlarini  ochilishi  bilan  bevosita  b og‘liqdir. 
U larda  fizika  o ‘qitish  m etodikasining  zam onaviy  m uam m olari 
b o ‘yicha  ilmiy  tadqiqot  ishlari  olib  borildi.  Fizika  kursining 
m azm uni  va  tarkibi,  politexnik  ta ’Iim  m asalalari,  m aktab  fizika 
eksperim entining  texnikasi  va  m etodikasi,  o ‘quvchilarda  fizik
9

tushunchalarni  shakllantirish  kabi  m asalalar  yanada  takom illash- 
tirildi va rivojlantirildi.
Fizika  o ‘qitish jaray o n in in g   sam aradorligini  oshirish  m aqsadida 
o ‘qitish  usullari  va  m etodlari  takom illashtirildi,  texnik  vositalardan 
(kino,  televideniye  va  boshq.) 
foydalanish  keng  y o ‘lga  q o ‘yildi. 
Fizika  kursining  m azm uni  fan  va  texnika  yutuqlari  asosida 
m untazam  ravishda takom illashtirilib borildi.
Bu  y o 'n a lish d a   1 9 6 7 -1 972-yillari  o ‘tkazilgan  m aktab  fizika 
kursining  islohoti  sam arali  b o ‘ldi,  chunki  fizik  ta ’lim ning  ilm iy 
darajasi  fizika  fanining  so ‘nggi  yutuqlari  bilan  boyitildi.  Bu  ishlar 
quyidagi y o 'n a lish la r b o ‘yicha olib  borildi:
-   o ‘quv  m aterialini  zam onaviy  fizika  nuqtayi  nazaridan  talqin 
qilish;
-   m aktab  fizika  kursiga  ayrim   fundam ental  tajribalar  va 
zam onaviy  fizikaning  ilm iy  asoslarini  kiritish.  Bu  holatlar  barcha 
fizika darsliklarida o ‘z aksini topdi.
Jam iyatning  rivojlanishi  tufayli  o 'rta   va  oliy  m aktablarda  fizik 
ta ’limni  yanada  rivojlantirish  m asalasining  q o 'y ilishi  -  obyektiv  va 
qonuniy  jaray on dir.  U  ilm iy-texnik  revolutsiya  va  pedagogika 
fanining  yutuqlari  bilan  belgilanadi.  Jum ladan,  fizik  ta ’lim ning 
m azm unini  zam onaviy  b o ‘lishi,  fizika  fanining  yutuqlarini  qay 
darajada  aks  ettirishi  bilan  aniqlanadi.  B unga  m isol  sifatida 
ehtim ollik,  zarralam in g  bir-biriga aylanishi  va korpuskulyar-to‘lqin 
dualizm i  kabi  «buyuk  g ‘oyalar»ning  qism an  kiritilishi  v a  bu 
m asalalar  u stid a  hozirgi  kunda  ham  
ilmiy  izlanishlar  olib 
borilayotganini 
k o ‘rsatish  m um kin.  Fizika  kursining  fanlararo 
bogManishini  pedagogik,  m etodologik  va  politexnik  jihatlarini 
tadqiq qilish  ishlari olib  borilm oqda.
Fizika o 'q itish   m etodlarini takom illashtirish nazariyasini yanada 
rivojlantirish  va ularga m os o ‘qitish texnologiyalarini  ishlab chiqish, 
pirovard  natijada  o ‘quv-tarbiyaviy  jaray on n in g  sam aradorligini 
yanada oshirish uchun quyidagilam i am alga oshirish kerak:
-   fizik 
tushunchalarni 
o ‘qitishning 
turli 
bosqichlarida 
shakllantirishning  psixologik-didaktik  asoslarini  aniqlash  va  ularga 
tegishli  m etodik tavsiyalam i  ishlab  chiqish,  bu jara y o n d a  professor- 
o'q itu v ch i va o ‘quvchilam ing faoliyatini hisobga olish;
10

-  fizika  o ‘qitishning  eksperim ental  asoslarini:  fundamental 
dem onstratsion  tajribalar,  frontal  laboratoriya  ishlar,  tajriba  va 
kuzatishlar,  praktikum lar,  fizikaga  qiziquvchilar  uchun  tadqiqot 
darslarini  o ‘tkazish,  o ‘qitishning  zam onaviy  texnik  vositalaridan 
keng foydalanish;
-  о ‘quvchilam ing 
bilimini  baholash  va  tizim lashtirishning 
sam arali  usullarini  q o ‘Uash  ham da  bilirr^  m alaka  va  k o ‘nikm alarini 
um um lashtirish;
-  o ‘quvchiIarda  m ustaqil  bilim  olish  m alaka  va  k o ‘nikm alarini 
shakllantirish kabi  dolzarb m etodik m uam m olarni hal qilish  lozim.
M etodika  va  fizika  o'q itish   am aliyoti,  didaktikaning  asosiy 
qonuni  bo‘lgan  -  o ‘qish  va  o ‘qitishning  birligi  qonuniga  asoslanib, 
o ‘quv jarayoni  o ‘qituvchi  va  o ‘quvchilam ing  o ‘zaro  birligi  nuqtayi 
nazaridan  qaralishi  kerak.  Shuning  uchun  m etodika  bilan  didakti­
kaning 
bogManishini 
hisobga 
olgan 
holda, 
k o ‘pincha, 
predm etlam ing  o ‘qitish  m etodikasini  -   didaktikaning  xususiy  holi 
deb  qarashadi.  Shuning  uchun,  har  qanday  predm et  o ‘qituvchisi 
pedagogikaning  asosiy  qism i  b o ‘lgan  didaktikani,  y a’ni  o ‘qitish 
nazariyasini  yaxshi  bilishi  kerak.  Chunki,  har  qanday  fanning 
yangiliklarini  o ‘quv  jaray o niga  jo riy   qilish  uchun,  ular  dastlab 
didaktik  nuqtayi  nazardan  qayta  ishlab  chiqilishi  zarur,  shundan 
so 'n g   ular o ‘quv  m aterialiga aylanadi.  Albatta,  bunday qayta  ishlash 
didaktik  prinsiplar  usosida  am alga  oshiriladi,  ular  bilan  kcyingi 
paragrafda tanishib o'tam iz.
Bundan  tashqari,  b o ‘lg‘usi  fizika  o'qituvchisi  psixologiya 
asoslarini  ham   yaxshi  bilishi  kerak,  chunki  o ‘quvchilar  o ‘quv 
m aterialini to ‘laqonli o ‘zlashtirishlari  uchun,  ularning ruhiy holatiga 
m os  b o ‘lishi  lozim.  Jum ladan,  o ‘quv  m ateriali  o ‘qitish  m aqsadiga 
m os  kelsa,  u  yaxshi  o ‘zlashtiriladi.  M aqsadsiz  materialni  o ‘zIash- 
tirish  samarali  b o ‘lmaydi.  Shuning  uchun,  tajribali  o ‘qituvchi- 
m a’ruzachilar  o ‘quvchilarga  m a’ruzaning  m aqsadini  va  uning 
rejasini  to ‘laqonli  yetkazishga  alohida  e ’tibor  berishadi.  So‘ngra, 
o ‘quvchilarning  predm etga  qiziqishini  yanada  kuchaytiradigan 
savollar yordam ida, o ‘tilgan  m avzuni yuqori darajada tushuntirishga 
harakat  qilishadi.  A garda  o ‘quvchi  axborotni  qabul  qilishga  ruhan 
tayyor  boMmasa  yoki 
uning  qarashi 
m a’ruza  m aterialining 
m azm uniga m os kelmasa,  olingan axborot o ‘zlashtirilmaydi.
11

Fizika  o ‘qitish  m etodikasining  yana  bir  m uhim   vazifasi, 
o ‘quvchilam i, 
o ‘qitiladigan 
o ‘quv 
m aterialining 
m etodologik 
asoslari  bilan  qurollantirishdan  iboratdir.  B uning  uchun  o ‘quvchilar 
fizikaning  falsafiy  asoslarini  yaxshi  bilishi  va  ulam i  talqin  qila 
olishlari 
kerak. 
Shuni 
aytish 
o ‘rinliki, 
k o ‘pchilik 
m ashhur 
faylasuflar  tayanch  m a ’lum oti  b o ‘yicha  fizik  b o ‘lishsa,  k o ‘pchilik 
m ashhur  fiziklar  yaxshigina  faylasu f  boMishgan,  bunga  k o ‘plab 
m isollar keltirish m um kin.
Y ana  bir  m uhim   m asalaga  to 'x ta b   o ‘tishni  m aqsadga  m uvofiq 
deb  hisoblaym iz.  H ozirgacha  fizika  o ‘qitishda  yetakchi  o ‘rinda 
turishi kerak  b o ‘lgan fizika o ‘qitish m etodikasi to ‘g ‘risida m a’lum ot 
beruvchi  asarlar  deyarli  y o ‘q.  Shuni  aytish  m um kinki,  so ‘nggi- 
yillarda  rivojlanayotgan  oliy  m aktab  m etodikasi,  pedagogikaning 
m ustaqil  b o ‘lim i  sifatida  oxirigacha  shakllangani  y o ‘q.  A m m o  oliy 
m aktablarda  fizika  o ‘qitish  m etodikasini  takom illashtirish  va 
rivojlantirishga  b ag 'ish lan g an   turli  darajada  o ‘tayotgan  ilmiy- 
m etodik  konferensiyalar,  ilm iy-uslubiy  ju m allard a  nashr  qilinayot- 
gan  m aqolalar,  him oya  qilinayotgan  dissertatsiyalar  uning  kelajak- 
dagi  o ‘rnini,  aham iyatini  va 
rivojlanishini  k o ‘rsatib 
berishga 
xizm at qiladi deb ishonch  bilan aytish m um kin.
Nazorat savollari:
1. F izika o ‘qitish m etodikasining m aqsadi  qanday?
2. F izika o ‘qitish  m etodikasining vazifalarini ayting.
3. F izika o ‘qitish  m etodikasi qanday paydo b o ‘lgan?
4.  Fizika o ‘qitish  m etodikasi didaktika bilan qanday bog‘langan?
5.  Fizika o ‘qitish  m etodikasi  uning rivojlanishida 
qanday o ‘rin 
tutadi?



Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   32


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling