Yakuniy nazorat savollari


Download 35.49 Kb.
Pdf просмотр
Sana16.02.2018
Hajmi35.49 Kb.

 

Yakuniy nazorat savollari 

1.

 

Urinmalar metodi bilan deferensiallash. 



2.

 

Kinematik juft va ularning klassifikatsiyasi . 



3.

 

Tekislikdagi mexanizmlar uchun kuch hisobini bajarish tartibi. 



4.

 

Tezlanishlar planining nazariy asosi. 



5.

 

Ilgarilanma harakat qiluvchi juft elementlaridagi ishqalanish. 



6.

 

Kinematik zajir va ularning turlari. 



7.

 

Kinematik zanjirlarning tuzilish formulasi. 



8.

 

Sharnirli to‘rt bo‘g‘inli mexanizm uchun tezliklar plani. 



9.

 

Tekislikdagi mexanizmlarning kinetostatik hisobi tushuntirilsin. 



10.

 

Polzun  tezligini aniqlash uchun vektor tenglamalari tuzilsin va tushintirilsin.  



11.

 

Yetaklovchi bo‘g‘inning kuch hisobi. 



12.

 

Mashina va ularning guruhlari to‘g‘risida tushuncha berilsin. 



13.

 

Ordinatalar orttirish metodi bo‘yicha tezlanish diagrammasini qurish.  



14.

 

Friksion mexanizmlar to‘g‘risida umumiy ma’lumot. 



15.

 

Mashina va mexanizmlar  bo‘g‘inlariga ta’sir qiluvchi kuchlar klassifikatsiyasi.  



16.

 

Ikkinchi sinf ikkinchi tartibli guruhning turlari. 



17.

 

 Sharnirli to‘rt bo‘g‘inli mexanizm uchun tezliklar plani. 



18.

 

Mexanizmlar dinamikasining asosiy masalalari. 



19.

 

Vatarlar metodi bo‘yicha tezlanish diogrammasini qurish. 



20.

 

 Krivoship polzunli mexanizm uchun tezlanishlar planini tuzish. 



21.

 

Mexanizmlarning asosiy turlari.  



22.

 

Birinchi  turdagi Assur guruhi uchun kuch hisobi.  



23.

 

Tezlanishlar planining nazariy asosi. 



24.

 

Shatunning inersiya kuchini aniqlash. 



25.

 

Urunmalar metodi bilan deferensialllash. 



26.

 

Kinematik juft va ularning klassifikatsiyasi. 



27.

 

Tekislikdagi mexanizmlar uchun kuch hisobini bajarish tartibi. 



28.

 

Mexanizmlarning bajaradigan vazifasi bo‘yicha turlari. 



29.

 

Tekis mexanizmlarning tuzilishi klassifikatsiyasi. 



30.

 

Ilgarilanma harakat qilayotgan bo‘g‘inning inersiya kuchini aniqlang. 



31.

 

Asosiy tushunchalar. 



32.

 

Tezliklar planining nazariy asosi. 



33.

 

Qo‘zg‘almas o‘q atrofida harakat qilayotgan bo‘g‘inning inersiya kuchi 



34.

 

Krivoship pauzunli mexanizmning tuzilish tahlili. 



35.

 

 Birinchi turdagi Assur guruhi uchun tezliklar plani. 



36.

 

Shesternali mexanizmlar va ularning turlari. 



37.

 

Kulachokli mexanizmning turtkichining oraliq diagrammasini tuzish. 



38.

 

 Kulochokli mexanizmlar kinematilasi. 



39.

 

Shatunning inersiya kuchini aniqlash. 



40.

 

Mexanizmning turli vaziyat planlari. 



41.

 

Kulachokli mexanizmlarning kineatik asosi. 



42.

 

Krivoship shatun mexanizmiga misollar keltiring. 



43.

 

To‘rt bo‘g‘inli sharnilli mexanizmlarning tuzilishini tahlili. 



44.

 

Qo‘zg‘aluvchan o‘qli tishli mexanizmning kinematikasi. 



45.

 

Mashinaning davriy va davriymas harakati. 



46.

 

Tezliklar planining nazariy asosi. 



47.

 

Kulachokli mexanizmlar kinematikasi. 



48.

 

Shesternyalardan tuzilgan tishli mexanizmlar.  



49.

 

Mexanizmning asosiy turlari. 



50.

 

Tekis mexanizmlarning tuzilishi klassifikatsiyasi. 



51.

 

Shatunning inersiya kuchini aniqlash.  



52.

 

Turtkichi o‘tkir uch aksial kulachokli mexanizmni kinematik loyhalash.  



53.

 

Mashinaning notekis aylanish koeffitsiyenti.  



54.

 

Tashqi ilashishning asosiy elementlari. 



55.

 

Ketma-ket ulashdagi mexanik foydali ish koeffitsiyenti. 



56.

 

Aylanma harakatni uzatuvchi mexanizmlar.(umumiy ma’lumot)  



PDF created with pdfFactory Pro trial version 

www.pdffactory.com



 

57.



 

Massalarni statik muvozanatlash haqida tushuncha. 

58.

 

To‘rt bo‘g‘inli mexanizmning turli vaziyat planlarini qurish. 



59.

 

Turtkichi rolikli aksial kulachokli mexanizmning tahlili. 



60.

 

Tishli mexanizmlarning mexanik foydali ish koeffitsiyenti. 



61.

 

Mexanizmlar kinematikasining asosiy masalalari. 



62.

 

Krivoship polzunli mexanizm uchun tezliklar plani. 



63.

 

Uzatish burchagi haqida tushuncha. 



64.

 

Mashinaning mexanik foydali ish koeffitsiyentini aniqlash. 



65.

 

Ordinatalar orttirish metodi bo‘yicha tezlik diogrammasini qurish. 



66.

 

Massalarni dinamik muvozanatlash haqida tushuncha. 



67.

 

Tekis mexanizmlar tuzilishining tahlili. 



68.

 

Ikkinchi sinf Assur guruhi uchun tezlanishlar plani.  



69.

 

Kinematik juftlardagi riaksiya kuchlarini aniqlash. 



70.

 

Vatarlar metodi bo‘yicha tezlanish diogrammasini qurish. 



71.

 

Aylanma harakat uzatuvchi mexanizmlar (umumiy ma’lumot). 



72.

 

Uchinchi sinf kinematik juftga misollar  va ularning chizmalarini keltiring 



73.

 

 «Mexanizmlar va mashinalar nazariyasi» fanining kinetostatika kismi nimalarni urgatadi. 



74.

 

 4 sinf kinematik juftga misollar  va ularning chizmalarini keltiring. 



75.

 

 5 sinf kinematik juftga misollar  va ularning chizmalarini keltiring. 



76. Energiya va ish to‘g‘risida tushuncha. 

 77. Mexanizmning kinetik energiyasi. 



2.8. Baholash mezonlari.  

a)  86-100  ball  uchun  talabaning  bilim  darajasi  quyidagilarga  javob  berilishi  lozim:  inson 

tomonidan  yaratilgan  xarxil  mashina  va  mexanizmlarning,  va  ayniksa,  krivoship-polzunli, 

kulachokli,  kulisali,  sterjenli  va  boshka  mexanizmlarni  tuzilishini,  ularning  zvenolarining 

kinematikasini  aniklash  usullarini,  sintez  kilish  asoslarini  bilishi  va    qo’llanilishi  to’g`risida 

malakaga  ega  bo’lishi;  mexanizmlarni  loyixalash  mustaqil  mushoxada  yurita  olishi  va  olgan 

bilimlarini  amalda  qo’llay  olishi;    mexanizmlarni  hisoblash  va  loyihalash  usullarini  aniqlashda 

va  ularning optimal usullarni tanlashda ijodiy fikrlay olish, hulosa va qaror qabul qilish kerak. 

b) 71-85 ball uchun talabaning bilim darajasi quyidagilarga javob berilishi lozim: mashina 

va  mexanizmlarning  turlarini  bilishi,  ularning  tuzilishi    va  ishlash  printspini  aytib  berishi  va 

qo’llanilishi  to’g`risida  tasavvurga  ega  bo’lishi;  mashina  va  mexanizmlarni    uzatmalarni 

hisoblash  va  loyihalashda  axborot  komunikatsion  vositalardan  foydalanib  mustaqil  mushoxada 

yurita olishi va olgan bilimlarini amalda qo’llay olishi kerak. 

v) 55-70 ball uchun talabaning bilim darajasi quyidagilarga javob berilishi lozim: mashina 

va  mexanizmlarni  bilishi,  ularning  tuzilishi    va  ishlash  printspini  aytib  berishi  va  qo’llanilishi 

to’g`risida tasavvurga ega bo’lishi kerak. 

g)  quyidagi  hollarda  talabaning  bilim  darajasi  0-54  ball  bilan  baholash  mumkin:  aniq 

tasavvurga ega bo’lmaslik, bilmaslik. 



Reyting jadvali.                                                     

Maksimal ball – 100 b.                                 Saralash ball – 55 b. 

JN (joriy nazorat) – maks. 40 b.                    86-100 ball – “5” baho. 

ON (oraliq nazorat) – maks. 30 b.                 71-85 ball – “4” baho. 

YAN (yakuniy nazorat) – maks. 30 b.           55-70 ball – “3” baho. 

                                                                       0-54 ball – “2”  baho 



 

PDF created with pdfFactory Pro trial version 



www.pdffactory.com



Do'stlaringiz bilan baham:


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling