Z. A. Nazarova, Yo. S. Karieva, G. M. Tureeva, N. S. Fayzullaeva, Sh. F. Iskandarova


Download 5.01 Kb.

bet15/17
Sana15.11.2017
Hajmi5.01 Kb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17

Rotule  –  (Rotulae)  dumaloq  doirachalar  shakldagi  qandolat  dori  turi bo‗lib, 
issiq qand tosh yoki metallik yuzaga quyish bilan olinar edi. Massa qotib qolgandan 
so‗ng  yarim  doiracha  shakl  hosil  bo‗lardi.  Rotulilar  tarkibida  efir  moyi  yoki 
nastoykalar  berilardi.  Toza  qanddan  tayyorlangan  rotulalarga  dori  modda 
tomchilatib  shimdirilardi.  V.A.  Tixomirovni  ta‘kidlashicha  Rossiyada  rotulilarni 
pastilkalar  bilan  adashtirishar  edilar.  Biroq  pastilkalardan  farqli  rotulilar  tarkibida 
elimsimon  modda bo‗lmasligi lozim.   
Sepma  dori  (Aspersio,  prisipka)  —  sirtga (shilliq qavat yoki jarohatlangan 
teriga)  ishlatish  uchun  mo‘ljallangan  o‘ta  mayda  poroshok  yoki  poroshoklar 
aralashmasi;  o‘ta  maydalangan  poroshok:  talk,  kraxmal,  ok  gil  kabi  dorilar 
aralashmasi,  qichitma,  dermatit  kasalliklarining  boshlang‘ich  davrida  ishlatiladi. 
O‘ta  mayda  lar  terini  mexanik  qitiqlamaydilar  va  katta  adsorbtsiyalash  xossasiga 
ega. 
Sorbit  –  shirin  ta‘mli  mayda  kristallik  shakldagi  kukun,  suv  o‗ti,  mevalar 
(chetan)  tarkibida  uchraydi,  farmatsevtika  sanoatida  askorbin  kislotasini  olishda 
hamda  kosmetologiyada  keng  qo‗llaniladi.  Qandli  diabet  bilan  og‗rigan bemorlarda 
qand o‗rnini bosuvchi vosita sifatida qo‗llash tavsiya  etiladi. 
Spongilla (spongilla, bodyaga) – juda engil, mayda yoki yirik teshikli, mo‗rt, 
yashil-kulrang  yoki  kulrang-sariq  tusli,  hidsiz  va  mazasiz,  shakli  har  xil,  qattiq 
massa  bo‗lib,  u  suvlar  (oqar  suv,  ko‗l  va  b)  ostida  toshlar,  yog‗ochlar,  daraxt 
ildizlariga  yopishib,  to‗p-to‗p  bo‗lib  yashaydigan,  uzunligi  40  santimetrgacha 
etadigan  shilliq  massa  shaklidagi  tuban  hayvonlar  skeletidir.  Tarkibi  bir  biriga 
yopishgan  igna  shaklidagi  kremniy  kristallari,  kalsiyning  karbonat  va  fosfat  tuzlari, 
organik  va  b.  moddalardan  tarkib  topgan.  Kukuni  va  surtmasi  nevralgiya 
kasalliklarida  og‗riq  qoldirish  uchun  og‗rigan  joylarga  hamda  momataloq  bo‗lib, 
qon to‗planib qolganda uni tarqatib yuborish uchun shu erlarga  surtiladi. 
Spermatset  —  kashalot  yogi  —  okeanlarning  tropik  qismida  yashaydigan 
kitning  bir  turi  —  kashalotdan  olinadigan  yog‘simon  modda.  S.  asosan  palmitin 
kislotaning  setil  spirti  efiridan  tashkil  topgan.  Og‘rik  sezdirmaydigan  emulsiya, 
ba‘zi surtmalar  hamda sovituvchi va yumshatuvchi  kremlar  tarkibiga  kiradi. 
Substansiya  (faol  modda)  –  kelib  chiqishi  tabiiy  va  sun‘iy  bo‘lgan  tibbiyot 
amaliyotida  qo‘llashga ruxsat etilgan  biologik  faol moddalar. 
Suppozitoriylar, shamchalar — xona haroratida qattiq, tana haroratida erib 
ketadigan,  tanadagi  har  xil  tabiiy  yoki  biror  kasallik  natijasida  hosil  bo‘lgan 

 
175 
bo‘shliqlarga  qo‘yiladigan,  dozalarga  bo‘lingan  yumshoq  dori  shakli;  silindr 
shaklidagi   yoki  bir  tomoni  uchli  kilib  ishlangan  konussimon  dori  shakli;  to‗јri 
ichakga  kiritib  ko‗yib davolashga mo‗ljallangan. 
Surtma(lar)  —  sirtga  (teri,  yara  va  shilliq  qavatga)  surtish  uchun 
mo‘ljallangan  yumshoq  dori  turi  bo‗lib,  o‗z  tarkibida  asos  va  unda  bir  me‘yorda 
aralashtirilgan  ta‘sir  etuvchi  modda  saqlaydi.  Konsistensiyasiga  qarab  ular  gellar, 
kremlar,  linimentlar  va pastalarga  bo‗linadi.  
Suspenziyalar  (osilmalar)  –  qattiq  dori  moddalar  (dispers  sistema)  suyuq 
holdagi  yordamchi  modda  (dispers  muhit)  da  muallak  holda  turadigan  suyuk 
dispers  sistemalarga  aytiladi.  Bunda  zarrachalar  o‗lchami  0,1-10  mkm  tashkil  etishi 
mumkin. 
Suyuq dori turlari – agregat holatiga  ko‗ra suyuq holda bo‗lgan dori turlari.  
Suyuq  malhamlar  –  teriga  surtilganida  elastik  parda  hosil  qiluvchi  suyuq 
dori turi. 
Tabletkalar  –  dori  va  yordamchi  moddalarni  presslash  usuli  bilan  olingan, 
dozalangan  qattiq  dori  turi.  Tabletkalar  asosan  ichish  uchun  mo‘ljallangan  bo‘ladi, 
ayrim  hollarda  eritish  uchun mo‘ljallangan  tabletkalar  ham bor. 
Tayokchalar  -  yo‗јonligi  2-5  mm,  uzunligi  10  sm gacha bo‗lgan bir tomoni 
uchli  silindr  shaklidagi  yumshoq dori shakli. 
Terining  po‗st  tashlashi  –  teri  epidermisidagi  ba‘zi  xujayralarning 
fiziologik  yoki patologik sabablarga ko‗ra ko‗chib tushishi. 
Tibbiy  gil  –  muloyim  (plastik)  massa,  suvni  shimib  olish  xossasi  kuchli, 
issiqlikni  yomon  o‘tkazadi;  oq  gil,  sin.  kaolin  –  asosan  alyuminiy  silikatdan  iborat 
bo‘lib, tabletka, xab dori va linimentlar  tayyorlashda ishlatiladi.   
Tibbiy  jelatin  —  hayvon  elimi.  Kollagenning  qisman  gidrolizlanish 
mahsuloti.  Suyaklar,  hayvon  terisi  chiqindilari,  paylari  va  boshqalardan  olinadi.  J. 
qon  ivishini  kuchaytiradi.  Uning  eritmasi  me‘da  va  ichak  qon  oqishini  to‘htatish 
uchun ishlatiladi.   
Tibbiy  kosmetologiya  –  teri  va  teri  unumlarida  uchraydigan  nuqsonlarni 
davolash  va  paydo  bo‗lishini  oldini  olishga  qaratilgan  kosmetologiya  fanining  bir 
bo‗limi.  Ushbu  atama  1867  yilda  A.Voynovich  tomonidan  taklif  etilgan.  Tibbiy 
kosmetologiya  quyidagi  bo‗limlarni  o‗z  ichiga  oladi:  tashxisli  kosmetologiya, 
dermatokosmetologiya,  dermatojarrohlik,  plastikjarrohlik,  teri  butunligini  buzib 
ishlatiladigan  murakkab  asbobli texnologiyalar. 
Tibbiyot  qalamchalari  —  qattiq  dori  turi  bo‘lib,  qalinligi  4—8  mm, 
uzunligi  10 sm, shakli  silindrsimon  bo‘ladi va sirtga ishlatiladi. 
Tug‘ma  immunitet  —  organizmning  kasallikni  o‘ziga  yuqtirmaslik  tug‘ma 
xususiyati.   
Turkum  parfyumer-kosmetik  vositalar  –  bu  parfyumer  va  kosmetik 
vositalar  to‗plami  bo‗lib,  oldin  sotuvga  bir nomdagi kosmetik vosita (brend) ishlab 
chiqariladi.  So‗ng  xaridorga  manzur  bo‗lgan  vosita  asosida  bir  xil  nomli  kosmetik 

 
176 
vositalar  turkumi  yoki  majmuasi  ishlab  chiqariladi  (masalan,  «Zelenыy  chay», 
«Novaya Zarya» va b.).  
Xushbo‗y  suvlar  (Aquae  aromaticae)  –  bu  tarkibida  efir  moyini  saqlovchi 
suvli-spirtli  eritmalar  yoki  suvli  mikrogeterogen  tizimlar.  Ularning  asosiy  vazifasi 
dori  preparatlarning,  ayniqsa  bolalar  uchun  mo‗ljallangan  dorilarni,  ta‘mini  va 
hidini  tuzatishdir.  Bundan  tashqari  ular  o‗zi  ham  terapevtik  faollikga  ega,  masalan, 
antiseptik,  so‗lak  hosil  qiluvchi  va  boshqa  ta‘sirlar.  Bu  holni  xushbo‗y  suvlarni 
korrigent  sifatida  qo‗llashda albatta hisobga olish zarur. 
Shampunlar  (ingl.shampoo)  –  soch  yuvish  uchun  mo‗ljallangan  xushbo‗y 
suyuqlik  yoki poroshok. 
Shilimshiqlar  –  yuqori  qovushqoq  hossaga ega suyuq dori turlari, masalan, 
kraxmalning  3, 5 va 7% eritmasi. 
Veterinariya  lotin  tilidan  —  veterinarius  —  mol  boqish,  parvarishlash, 
hayvonlarni  davolash ma‘nosini anglatadi
 
Tibbiyot  veterinariyasi  –  ilmiy  bilimlar  tizimi  (veterinariy  fani)  va 
amaliyotga  yonaltirilgan  kasbiy  faoliyat  turi  bo‘lib,  u  veterinary-ekologik  va 
veterinary  havfsizlikni  ta‘minlash  hamda hayvonlar  kasalliklarini  o‗rganuvchi fan. 
Veterinariya  dori  shakllari  —  hayvonlarda  turli  kasalliklarning  oldini  olish 
va davolashda ishlatiladigan  suyuq, qattiq va yumshoq dori shakllari. 
Veterinar  farmatsiya  -  farmatsevtik  fanining  bir  maxsus  sohasi  bo‗lib, 
hayvonlarning  jismoniy,  anotomiya,  fiziologiya  tuzilishi  o‗ziga  xos  bo‗lishlarini 
xisobga olgan xolida mustaqil  ravishda rivojlangan. 
Vishillovchi  tabletkalar,  suyuqlikka  tushganda  gaz  ajratib  parchalanuvchi 
tabletkalar. 
Vodorod  kursatkichi  (рН)  -  Dori  substansiyalari,  yordamchi  moddalar, 
ko‗zga  va  parenteral  qo‗llaniladigan  dori  vositalarining,  muhit  kislotaliligi  yoki 
ishqoriyligi  darajasini  me‘yorlovchi sifat ko‗rsatkichlaridan  biri. 
Yig‘ma  — ta‘siri bir-biriga o‘xshash dorivor o‘simliklar aralashmasi. Ba‘zan 
unga  boshqa  quruq  dori  moddalari,  efir  moylari  va  b.  qo‘shiladi.  Ta‘sir  etishiga 
qarab damlama va qaynatma holida ichiladi  yoki tamaki  kabi chekiladi. 
Yuleplar  –  dori  moddalar  xushbo‗y  suvlarda  eritilgan  va  qand  qo‗shib 
tayyorlangan  suyuq dori turlari. 
Qunduz  qiri  (bobrovaya  struya)  —  qunduz  kindagi  ostidagi  juft  bezning 
quritilgan  moddasi.  Tarkibida  efir  moylari,  qatronsimon  modda  —  kastorin  va  b. 
bor. Valeriana  singari  tinchlantiruvchi  ta‘sir ko‗rsatadi. 
Qiyomlar  (Sirupi)  qandni  suvdagi  yoki  achib  maromiga  etgan  meva 
sharbatildagi  kontsentrlangan  eritmasi  (64%  gacha),  shuningdek  ularning  dori 
moddalar  eritmasi,  tindirma  va  ekstraktlar  bilan  aralashmasi  bo‘lib,  quyuq,  tiniq  va 
tarkibiga  qarab  o‘ziga  hos  t‘am  va  hidga  ega  suyuqliklar.  Qo‗llanilishi  bo‗yicha 
qiyomlar  ta‘m  beruvchi  va  dorivorlarga  tasniflanadi.  Ta‘m  qiyomlari  faqat  asosiy 
dori  moddalarni  ta‘mini  tuzatish  maqsadida  qo‗llaniladi.  Bularga  misol  sitfatida 

 
177 
qand  qiyomini  hamda  meva  va  reza  mevali  qiyomlarni  keltirish  mumkin.  Dorivor 
qiyomlar  –  bu  gulhayri  ildizi,  chuchukmiya,  rovoch  va  b. dorivor qiyomlar noxush 
ta‘mni  tuzatishda  deyarli  yuqori  potensialga  ega  emaslar  (gulhayri  ildizi  va  olma 
qiyomlari),  chuchukmiya  ildizi. 
Chandiklanish,  chandik  hosil  kilish  —  yara  o‘rnida  yangi  to‘qimalar 
o‘sishi, yaraning  chandiq bo‘lib bitishi. 
O‘rinbosar davo – o‘rinbosar terapiya – organizmga unda  tabiiy ravishda 
ishlanib  chiqishi  kamaygan  yoki  to‗htagan  moddani  kiritishdan  iborat  davolash 
usuli. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
178 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
ILOVALAR 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
179 
1-i
lova 
Bolalarga mo‘ljallangan dorilarni dozasini hisoblash: 
                               a                                4 a + 20                                 b  
               A = B - -----------;       A = B - -----------;                 A = B - ----.  
                            a + 12                             100                                     70 
bu еrda: A - bola uchun bеriladigan doza, B - katta odam uchun bеriladigan doza, a 
-bolani  yoshi (yil),  b - bolaning massasi (vazni),  kg. 
1-jadva
l
 
Bolalarga bеriladigan dori vositalar va fitoprеparatlarning dozasi  
(katta  odamlarnikiga ni sbatan) 
Dori  prеparatlar 
Dorivor  o‘simliklar 
Bolani 
yoshi 
Kattalar 
dozasiga 
nisbatan 
qismda 
Bolani  yoshi 
Kattalar 
dozasiga 
nisbatan 

Bolani  yoshi 
Kattalar 
dozasiga 
nisbatan 
qismda 
ex 2,0 g – 
200 ml   
6 oygacha 
6 - 12 oy 
1 yosh 
2 yosh 
4 yosh 
6 yosh 
7 yosh 
14 yosh 
16 yosh 
18 yosh 
 
1/40 
1/12 -1/24 
1/12 
1/8 
1/6 
1/4 
1/3 
1/2 
3/4 

Yangi 
tug‘il-
gan  chaqaloq 
2 - 4 oy 
6 oy 
1 yosh 
3 yosh 
6 yosh 
7,5 yosh 
9 yosh 
10 yosh 
12,5 yosh 
14,5 yosh 
18 yosh  + 
 

16 
20 
25 
35 
46 
50 
58 
60 
70 
86 
100 
6 oygacha 
6 - 12 oy 
1 - 2 yosh 
2 - 3 yosh 
3 – 4 yosh 
4 -  6 yosh 
6 -  8 yosh 
8 -10  yosh 
10 – 14 yosh 
15 – 18 yosh 
18 yosh  + 
 
1/10 
1/8 
1/7 
1/6 
1/5 
1/4 
1/3 
1/2 
3/4 
3/4-1 
kattalar 
dozasi 

1 ch.q. 

1 des.q. 

1 osh q. 
2 osh q. 
50 ml 
60 ml 
70-100 ml 
kattalar 
dozasi 
 
2-jadva
l
 
Bolalar va kattalarni mе'yordagi bo‘y va massa ko‘rsatkichlari 
Yoshi 
Massasi,  g 
Bo‘yi,  sm 
Yoshi 
Massasi,  kg 
Bo‘yi,  sm 
Yangi 
tug‘ilgan 
chaqaloq 
1-oyni  oxirida 
2-oyni  oxirida 
3-oyni  oxirida 
4-oyni  oxirida 
5-oyni  oxirida 
6-oyni  oxirida 
7-oyni  oxirida 
8-oyni  oxirida 
9-oyni  oxirida 
10-oyni  oxirida 
11-oyni  oxirida 
12-oyni  oxirida 
 
3100-3400 
3700-4100 
4500-4900 
5200-5600 
5900-6300 
6500-6800 
7100-7400 
7600-8100 
8100-8500 
8600-9000 
9100-9500 
9500-10000 
10000-10800 
 
50-51 
54-55 
57-59 
60-62 
62-65 
64-68 
66-70 
68-72 
69-74 
70-75 
71-78 
72-78 
74-80 
1-3 
4-6 
7-10 
11-14 
Erkaklar 
11-14 
15-18 
19-24 
25-50 
51+ 
Ayollar 
15-18 
19-24 
25-50 
51+ 
13 
20 
28 
45 
 
46 
66 
72 
79 
77 
 
55 
58 
63 
65 
90 
112 
132 
157 
 
157 
176 
177 
176 
173 
 
163 
164 
163 
160 

 
180 
2-ilova 
Yoshiga qarab bеrilishi chеklangan dori prеparatlar 
 
Bolaning  yoshi 
Bеrilmaydigan  prеparatlar  nomi 
 
Muddatidan  oldin  va 
Yangi 
tug‘ilgan 
chaqaloqlar 
Baktrim 
(bisеptol), 
Kanamitsin 
(faqat 
hayotiy 
zarurligida), 
―Dеrmazin‖  surtmasi,  Potеsеptil,  Sulfaton,  Sеfazolin  (Kеfzol) 
6 oygacha 
Kodеin  fosfat,  Pirroksan,  Emеtin  gidroxlorid. 
1 yoshgacha 
Ditilin,  Imodium,  rovoch  ildizi  (poroShok),  Piratsеtam  (granulalari),  
Epilin  malhami    
2 yoshgacha 
 
Anastman  (tablеtkalari),  kaliy  arsеnit  eritmasi  (Faulеrov  eritmasi), 
nalidiks  kislotasi  (Nеgram,  Nеvigramon),  Kodеin,  Kofеin,  Morfin 
gidroxlorid,  margimuSh  prеparatlari,  Oksolin  kislotasi  (Gramurin), 
Omnopon,  Promеdol,  strixnin  nitrat,  Tеofеdrin  tablеtkalari,  Tеofеllin, 
Timol,  Strofant    nastoykasi,  Estotsin,  etakrin  kslotasi  (Urеgit  –  ayrim 
hollarda, 
boshqa  diurеtiklarga  rеzistеntlik  kuzatilganida  bеriladi), 
Etilmorfin  gidroxlorid  (Dionin) 
3 yoshgacha 
Adiurеkrin,  Bromgеksin,  Fеnolftalеin 
5 yoshgacha 
Ammifurin,  Bеroksan,  ―Kim‖  suyuk  balzami,  yodning  spirtli  eritmasi 
(ichiSh  uchun),  Kamеton,  Kamfomеn,  Kromolin  natriy  (Intal), 
Psobеran,  Psorolеn   
6 yoshgacha 
Voltarеn  (Diklofеnak) 
7 yoshgacha 
Rеopirin,   7 yoShdan  sung  stantsionar  Sharoitida 
8 yoshgacha 
Dioksitsillin  gidroxlorid,  Tеtratsiklin  gidroxlorid 
10 yoshgacha 
Dikain 
12 yoshgacha 
Lеvodopa,  Madopar, Mazindol  (Tеrеnak),  Nakom, Prazozin   
14 yoshgacha 
Indomеtatsin  (Mеtindol),  Ranisan    
15 yoshgacha 
Trietilpеrazin  (Torеkan) 
16 yoshgacha 
Naprosin  (Naproksеn) 
Bolalik 
va 
o‘spirin 
davrida 
Bukarban,  Butamid,  Glibеnkloamid  (Maninil) 
18 yoshdan  kichik 
Glyukobay   
Suyagi 
qotmagan 
o‘spirinlarga 
Tarivid 
 
Kaltsiy glyukonat eritmasi mushaklarga yuborilishi mumkin emas! 
 
 

 
181 
3-ilova 
Bolalarga ehtiyotkorlik bilan bеriladigan dori vositalar 
Nomi 
Izohlar 
Baktrim 
Yosh  bolalarga 
Blеomitsin 
Bolani  vazniga  qarab hisoblab  bеriladi 
Digoksin 
Yakka tartibda  tanlab  bеriladi 
Klonazеpam  (Antelеpsin) 
Yakka tartibda,  kichik  dozalardan  boshlab  bеriladi   
Lеvomitsеtin 
Yosh  bolalarga 
Mеtoklopramid  (Tsеrukal) 
14 yoshgacha  nojo‘ya  ta'sir  ko‘rsatishi  mumkin 
Pirogеnal 
Kichik  dozalardan  boshlab  bеriladi,  ayniqsa  yosh  bolalarga 
Propanidin  (sombrеvin) 
4 yoshgacha  yakka tartibda,  katta ehtiyotkorlik  bilan 
Sizomitsin  sulfat 
Yosh  bolalarga  hayotiy  zarur  bo‘lganida 
Tsimеtidin  (Tsinamеnt) 
7 yoshdan  boshlab  ehtiyotkorlik  bilan,  kichik  dozalarda 
Tsiprogеptadin  (Pеritol) 
6 oydan  2 yoshgacha 
Emеtin  gidroxlorid 
Dozani  oshirib  yuborish  mumkin  emas 
 
4-ilova 
Qand o‘rnini bosuvchi shirinlashtirgichlar tasnifi 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kimyoviy hossalari bo‘yicha 
Uglеvodlar 
Shirinlashtirgichlar 
Aralashma
 
Qand 
qiyomi, 
glyukoza 
qiyomi, 
kraxmal 
qiyomi 
 
Disaxa-
ridlar 
saxaroza 
maltoza 
laktoza, 
palati-
noza 
 
Monosa-
xaridlar 
 
glyukoza, 
fruktoza, 
galaktoza, 
sorboza 
 
Kand 
spirtlari 
sorbit, 
ksilit, 
mannit, 
maltit, 
laktit, 
palatinit 
 
Sun'iy 
saxarin, 
siklamat, 
aspartam, 
ats
е
sulfam 

 
 
Табиий
 
 
 
Oqsil 
miraku-
lin, 
tauma-tin 
mon
е
lin 
 
 
Ozuqaviy xossalari bo‘yicha 
 
Ozuqaviy  mahsulot 
Qand  o‘rnini  bosuvchilar 
Ozuqaviy  qo‘shimchalar 
Gliko--
zidlar 
glitsirrizin 
inulin 
osladin, 
tsitroza 
stеviozid
 
 

 
182 
 
5-ilova 
Qand o‘rnini bosuvchi korrigеntlarni shirinlik ekvivalеnti 
 
a) Tabbiy   shirinlashtirgichlar 
Nomi 
 
Shirinlik 
ekvivalеnti 
Sutkalik 
normasi,  g 
Nomi 
 
Shirinlik 
ekvivalеnti 
Sutkalik 
normasi,  g 
 
Saxaroza 
1,0 
90-100 
Sorbit 
0,6 
10-20 
Glyukoza 
0,6-0,74 

Ksilit 
1,0 
30-50 
Fruktoza 
1,1-1,75 
0,5-1,0 mg/kg  Mannit 
0,4-0,6 
10 
Laktoza 
0,16 

Stеviozid 
100-300 

Palatinoza 
0,45 

Glitsirrizin 
50-100 

Laktuliza 
0,55 

Таumatin 
3000-4000 

Galaktoza 
0,32 

Nеogеspеridin 
1500-2000 

Laktit 
0,35 
10-20 
Mirakulin 
 

Maltoza 
0,40 

Tabiiy  asal 
0,95-1,0 

Maltitol 
0,9 

Dеkstroza  (95%) 
0,75-0,80 

Maktitol 
0,3-0,39 

Dеkstroza  (42%) 
0,40-0,50 

Izomaltit 
0,45 
30 
Glyukoza- fruktoza 
qiyomi  (90%) 
 
12-16 
 

Izomaltoza 
0,28-0,45 

Glyukoza- fruktoza 
qiyomi  (42%) 
 
1,0-1,1 
 

Izomalt 
1,0 

b) Sun'iy  Shirinlashtirgichlar 
Aspartam 
100-300 
40 g/kg   
Dultsin 
200-250 

Atsеsulfam 

170-300 
9 mg/`kg 
Saxarinat  natriy 
200-700 
5 mg/kg 
Saxarin 
300-500 
2,5 mg/kg 
Tsiklamat  natriy 
30-140 
11-12 
mg/kg 
Glitsin 
1.5 

Sukraloza 
600 
15 mg/kg 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
183 
6-ilova 
O‗zR SSVning  2000 yil 21 apreldagi  195-son buyrug‗ining  2-ilovasidan  parcha 
2. Flakon  va butilkalarga  qadaqolangan,  rezina  probka  va alyuminiy  qalpoqchalar  bilan 
germetik yopilgan  yangi tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichish  uchun  beriladigan  eritmalar   
№  Eritmaning  nomi  va 
konsentratsiyasi 
Saqlash 
muddati, 
sutka,  25° S  
haroratdan 
yuqori 
bo‗lmagan 
sharoitda 
Saqlash   
Sterilizatsiya 
sharoiti 
 (harorat,  vaqti)   
Izoh   
1. 
Tozalangan  suv 
30 
 
120°S- 
8 daqiqa 
 
2. 
Glyukoza  5%, 10% 
yoki  25% eritmasi 
30 
 
120 S- 
8 daqiqa 
Stabilizatorsiz 
tayyorlanadi 
3. 
Glyukoza  eritmasi 
5% - 100 ml 
Askorbin  kislotasi   
1 g 

Qorong‗i 
joyda 
120° S- 
8 daqiqa 
YAngi 
qaynatilgan  va 
srvitilgan 
tozalangan  suvda 
tayyorlanadi. 
Idishga 
qadoqlashda 
flakonlar 
labigacha  lim-lim 
to‗ldiriladi 
4. 
Glyukoza  10% yoki 
20% eritmasi 
-100 ml, 
Glyutamin  kislo-tasi 
1 g 
 
 
 
 
5. 
Dibazol  0,01% 
eritmasi 

 
120° S- 
8 daqiqa 
 
6. 
Dimedrol  0,02% 
eritmasi   
30 
Qorong‗i 
joyda 
120°S-8 daqiqa  Dimedrol 
eritmasini  faqat   
10 ml  qadoq-
langan  0,02%  
eritma-sini 
ishlatish  kerak. 
Dimedrol  eritmasi 
sedativ  xossaga 
egali-gi,  markaziy 
asab ti-zimi 
faoliyatini 
to‗xtatishi  va 
intok-sikatsiya 

 
184 
chaqirishi  sababli 
tug‗ruqxona 
sharoitida 
qo‗llashdan 
saqlanish  lozim 

Kaliy  atsetat 0,5% 
eritmasi 
30 
 
120°S-8 daqiqa   
8. 
Kaliy  yodid  0,5% 
eritmasi 
30 
Qorong‗i 
joyda 
120° S-8 daqiqa  Qadoqlangan   
eritma-ning  hajmi 
20 ml  oshmasligi 
kerak 
9. 
Kalsiy   glyuko-nat 
1%, 3% yoki  5% 
eritmasi 
 

 
120"S-8 daqiqa  Issiq  suvda 
eritiladi 
10.  Kalsiy  laktat  3% 
yoki  5% eritmasi 
30 
 
120° S-8 daqiqa  Preparat tarkibida   
saqlanayotgan 
aniq  namlikni 
hisobga  olib 
tayyorlash  kerak 
11.  Kalsiy  xlorid  3% 
eritmasi 
30 
 
120 °S-8 daqiqa  Eritma 
tayyorlashda  10-
50% konsentrat-
dan foydalanish 
maqsadga 
muvofiq 
12.  Askorbin  kislo-
tasining  1% eritmasi 

Qorong‗i 
joyda 
100° S  
30 daqiqa 
YAngi 
qaynatilgan  va 
srvitilgan 
tozalangan  suvda 
tayyorlanadi. 
Idishga 
qadoqlashda 
flakonlar 
labigacha  lim-lim 
to‗ldiriladi 
13.  Glyutamin  kislo-
tasining  1% eritmasi 
30 
Qorong‗i 
joyda 
120°S-8 daqiqa   
14.  Rastvor  kislotы 
nikotinovoy  0,05% 
30 
Qorong‗i 
joyda 
120° S-8 daqiqa   
15.  Xloridvodorod 
kislotasining  1% 
eritmasi   
 
30 
 
120° S-8 daqiqa  Tayyorlashda 
suyulti-rilgan 
xloridvodorod 
kislotasidan   (8,2- 

 
185 
8,4%,  X-DF, 18-
m.)  foydalanish 
kerak, bunda 
kislota  100% deb 
qabul  qilinadi 
16.  Kofein  benzoat 
natriy  1% eritmasi   
30 
 
120° S-8 daqiqa   
17.  Eritma:  kofein- 
benzoat  natriy  0,25 
g yoki  0,5 g. natriy 
bromid 
0,5 g yoki  1 g. 
Tozalangan  suv  100 
ml  gacha 
30 
Qorong‗i 
joyda 
120° S-8 daqiqa   
18.  Eritma:  limon 
kislotasi  1 g. Natriy 
gidro- 
sitrat  5 g. 
Tozalangan  suv  100 
ml  gacha 
30 
 
120° S-8 daqiqa   
19.  Magniy  sulfat  5%, 
10%, 25% eritmasi   
30 
 
120° S-8 daqiqa   
20.  Natriy  bromid  1% 
eritmasi   
30 
 
120° S-8 daqiqa   
21.  Natriy  xlorid  0,9% 
eritmasi   
30 
Qorong‗i 
joyda 
120° S-8 daqiqa   
22.  Novokain  0,5 g 
eritmasi 
Xloridvodorod 
kislotasi  0,1 M 
eritmasidan   
0,3 ml. 
Tozalangan  suv  100 
ml  gacha 
30 
Qorong‗i 
joyda 
120° S-8 daqiqa   
23.  Piridoksin   
gidroxlorid  0,2% 
eritmasi 
30 
 
120° S-8 daqiqa   
24.  Eufillin  0,05% yoki 
0,5% eritma  si   
30 
 
120° S-8 daqiqa   
 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling