Z. A. Nazarova, Yo. S. Karieva, G. M. Tureeva, N. S. Fayzullaeva, Sh. F. Iskandarova

Rektiolalar.  So‗nggi  yillarda  xorijiy  davlatlarda  bolalar  amaliyotida 
rektiolalar  keng ishlatilmokda. 
 
 
 
 
 
 
 
 
Bu  dori  turlari  rektal  pipetkalari  yoki  mikroklizmalari 
deb  ham  yuritilib,  3-5  ml  hajmli    plastmassadan 
yasalgan   elastik   idishchalardir  (2-rasm).
 5
 
 
2-rasm. Rektiola  - rektal  pipetka 
                                                                 
5
 
Loyd  V.  Allen,  Jr.,Nicholas  G.  Popovich,  Howard  C.  Ansel.Ansel‘s  Pharmaceutical  Dosage 
Forms  and Drug  Delivery  Systems.-  New York:  Lippincott  Williams  &Wilkins.-P.80-120. 
 
Rektiolalar  (rektal  pipetkalari  yoki  mikroklizmalarda  deb  ham 
yuritiladi)  –  hajmli  3-5  ml,  plastmassadan  yasalgan  elastik  
idishchalarga  jihozlangan  va  bir  marta  ishlatish  uchun  mo‗ljallangan 
dori  vositalar.  Rektiolalarni  afzallik  tomonlari:  uzoq  muddat  saqlash 
imkoniyatini,  shamchalarga  ko‗ra  tezrok  ta‘sir  ko‗rsatishi,  ishlatilishi 
nisbatan  gigienikligi,  dozasi  aniq  bo‗lishi,  ishlatilishi  qulay. 
Rektiolalar  tarkibida  xloralgidrat,  gormonlar,  barbituratlar  va  har  xil 
surgi dorilarni kiritish mumkin 
 
Klizma  –  xukna  –  davolash  yoki  diagnostik  maqsadlarda  durvaza 
(ortki  chiqaruv  teshigi)dan  to‗g‘ri  ichakka  suyuqlik  (dori  modda, 
aralashma  va b.) yuborish  muolajasi 

 
65 
Uning  ichki  qismiga  suyuq  dorivor  moddalar  joylashtirish  mumkin.  Bir 
marta  ishlatishga  mo‗ljallangan  bo‗ladi.  Rektiolalarni  afzallik  tomonlari:  uzoq 
muddat  saqlash  imkoniyatini,  shamchalarga  ko‗ra  tezrok  ta‘sir  ko‗rsatishi, 
ishlatilishi  nisbatan  gigienikligi,  dozasi  aniq  bo‗lishi,  ishlatilishi  qulay.  Rektiolalar 
tarkibida  xloralgidrat,  gormonlar,    barbituratlar  va  har  hil  surgi  dorilarni  kiritish 
mumkin. 
Rektal  surtmalar  bolalar  amaliyotida  umumiy  yoki  maxalliy  ta‘sir 
ko‗rsatishga mo‗ljallangan  bo‗ladi. 
Rektal  dorilardan  tashqari  bolalar  amaliyotida  surtmalar  keng  qo‗llaniladi. 
Bolalarga  surtmani  yaratishda  ularning  terisi  tuzilishi  va  fiziologiyasini  o‗ziga 
hosligi  hisobga  olinadi.  Ularga  taklif  qilinayotgan    surtmalarni  tayyorlashda  asosga 
katta  ahamiyat  beriladi.  Masalan,  vazelin  va  lanolin  tarkibli  asos  uncha  to‗g‗ri 
kelmaydi.  Shuning  uchun  bolalar  uchun  mo‗ljallangan  surtmalarda  emulsion  va 
gidrofil  asoslarni ishlatish  tavsiya etiladi.   
Emulsion  asoslar.    Bu  asoslar  moyning  suvdagi    yoki    suvning  moydagi 
emulsiyalarini  hosil  qiladi.  Ular  teridan  suv  bilan  oson    yuvilib,  o‗zida  erigan 
moddalarni  tez  ajratish  xususiyatiga  ega.  Bu  asosdan    surtmalar    tayyorlanganda 
kam yog‗ sarf bo‗ladi va surtmalar arzonga tushadi. 
Emulsion  asoslardan,    surtmadagi    dori  moddasini  tez  so‗rilishi,  shu  asoslar 
tarkibidagi  emulgator  (SFM)  hisobiga  ta‘minlanadi.  Emulgatorlar  sifatida  lanolin,  
emulgator  T-2,  emulgator  №1,  tvin-80,  spenlar,  setil  spirti  keng  qo‗llaniladi. 
Masalan,  asos  komponentlari  sifatida  PEG-300  va  4000,  setil  spirti,  monooleat, 
tvin-80  va  suv  bo‗lishi  mumkin.  Bunday  asoslar  yumshoq  konsistensiyaga  ega 
bo‗ladi  va  bolaning  nozik  terisiga  engil  surtiladi.  Masalan,  bolalarga  mo‗ljallangan 
antigistamin  preparatlarni  saqlovchi  surtmalar  uchun  gidrofil  asosni  (PEG, 
propilenglikol,  sorbitaning  monopalmitati  (spen-40)  va  suvdan  iborat  bulgan  asos) 
ishlatish  tavsiya  etiladi.  Undan  tashqari,  bolani  terisini  nozikligini  hisobga  olgan 

 
66 
holda,  surtmalar  tarkibiga  terini  gaz-havo  almashishiga  to‗sik  bo‗ladigan,  terini 
quri-tadigan  xususiyatga  ega    bo‗lgan  moddalarni  kiritilishi  cheklangan  bo‗lishi 
lozim.   
                   
Yangi tug‗ilgan chaqaloklar, 1 yoshgacha bo‗lgan 
bolalar,  gematoensefalik  to‘sik,  rektiolalar,  tug‘ma 
immunitet, sepma, shamchalar
  
 
VI. Mustaqil tayyorlash uchun savollar: 
 
1.
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar  uchun 
mo‗ljallangan  dori turlarini  ishlab chiqarish zaruriyatini  asoslab bering. 
2.
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  organizmining  anatomo-fiziologik  xususiyati  i 
ularga  dori vositalarning  ta‘sir etishining  o‗ziga xosligi. 
3.
 
Nima  uchun yangi tug‗ilgan chaqaloqlar va 1 yoshgacha bo‗lgan bolalar uchun 
mo‗ljallangan  dori turlari  aseptik sharoitda va sterillanib  tayyorlanishi  lozim? 
4.
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar  uchun 
mo‗ljallangan  zamonaviy  dori turlarining  nomenklaturasi. 
5.
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar  uchun 
mo‗ljallangan  suyuq dori turlarini  qadoqlash me‘yorlari. 
6.
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar  uchun 
mo‗ljallangan  dori turlarini  rivojlanish  istiqbollari. 
Mustaqil  tayyorlash  uchun  savollar  va  bajariladigan  topshiriqlarni  «Blits 
o‗yin» usulida muhokama  jtish  tavsiya etiladi. 
 
   VII. Nazorat test savollari 
 
 
1)
 
Yangi 
tug‗ilgan  chaqaloqlar  terisiga  surtish  uchun 
mo‗ljallangan  moylarni  sterillash  tartibi: 
Kalit so’zlar:
  
 
? 

 
67 
a)
 
100
0
 S 30 daqiqa 
b)
 
120
0
 S 15 daqiqa 
c)
 
150
0
 S 20 daqiqa  
d)
 
180
0
 S 30 daqiqa  
e)
 
200
0
 S 10 daqiqa 
2)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichish  uchun  beriladigan  askorbin  kislotasi 
eritmasini  tayyorlash  uchun qanaqa suv ishlatiladi? 
a)
 
 tozalangan  suv 
b)
 
 in‘eksiya  uchun suv 
c)
 
 yangi  qaynatilgan  va sovitilgan  tozalangan  suv 
d)
 
 vodoprovod suvi 
e)
 
 tuzsizlantirilgan  suv 
3)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichish  uchun  beriladigan  askorbin  kislotasi 
eritmasini  tayyorlashning  o‗ziga xos xususiyatlarini  keltiring: 
a)
 
yangi  qaynatilgan  va sovitilgan  tozalangan  suvda eritiladi,  stabilizator 
qo‗shmasdan 100
0
 S  haroratda 30 daqiqa sterilizatsiya  qilinadi. 
b)
 
 stabilizator  sifatida  natriya  sulfit  qzshiladi  va eritma  sterilizatsiya 
qilinmaydi. 
c)
 
 yangi  qaynatilgan  va sovitilgan  tozalangan  suvda eritiladi,  stabilizator 
qo‗shmasdan 120
0
 S  haroratda 8 daqiqa sterilizatsiya  qilinadi. 
d)
 
 yangi  qaynatilgan  va sovitilgan  tozalangan  suvda eritiladi,  stabilizator 
qo‗shiladi va 120
0
 S  haroratda 8 daqiqa sterilizatsiya  qilinadi. 
4)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichish uchun beriladigan  eritmalarning  hajmini 
keltiring: 
a)
 
150 ml 
b)
 
 200 ml 
c)
 
 50 ml 

 
68 
d)
 
 100 ml 
e)
 
 10-20 ml 
5)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichish  uchun  beriladigan  5%  glyukoza  eritmasi 
qanday tayyorlanadi? 
a)
 
Veybel  stabilizatorini  qo‗shib  va  120
0
  S  haroratda  8  daqiqa  sterilizatsiya 
qilib  tayyorlanadi. 
b)
 
 Stabilizator  qo‗shmasdan  120
0
  S  haroratda  8  daqiqa  sterilizatsiya  qilib 
tayyorlanadi. 
c)
 
 Konservant qo‗shib tayyorlanadi. 
d)
 
 Aseptik  sharoitda  stabilizator  qo‗shmasdan  va  sterilizatsiya  qilmasdan 
tayyorlanadi. 
e)
 
 Eritmaga  xloridvodorod  kislotasining  0,1M  eritmasi  qo‗shiladi  va  100
0
  S 
haroratda 30 daqiqa sterilizatsiya  qilinadi. 
6)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  beriladigan  shamchalar  qaysi asosda 
tayyorlanadi? 
a)
 
kakao  moyi,  GXM5T,  butirol  va  boshqa  DF tomonidan tibbiyot amaliyotida 
qo‗llash uchun ruxsat etilgan  gidrofob asoslarda tayyorlanadi 
b)
 
 polietilenoksid  asosida 
c)
 
 vitepsol asosida 
d)
 
 butirol asosida 
e)
 
 DF  tomonidan  tibbiyot  amaliyotida  qo‗llash  uchun  ruxsat  etilgan  gidrofil 
asoslarda tayyorlanadi   
7)
 
XI-DF  tomonidan  ko‗rsatilgan  bolalar  uchun  mo‗ljallangan  shamchalar 
massasini keltiring: 
a)
 
1,0-2,0 
b)
 
 2,5-3,0 
c)
 
 0,5-1,5 

 
69 
d)
 
 1,5-2,5 
e)
 
 0,5-2,5 
8)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  surtish  uchun  beriladigan  tanin  surtmasi 
texnologiyasini  keltiring: 
a)
 
Tanin  oz  miqdorda  sterillangan  suvda  eritiladi  va  180
0
  S  30  daqiqa 
sterillangan  asos qo‗shiladi; 
b)
 
 Tanin sterillangan  asos bilan aralashtiriladi; 
c)
 
 Surtma aseptik sharoitda tayyorlanadi; 
d)
 
 Tanin vazelin  moyi  bilan  aralashtiriladi,  so‗ng sterillngan  asos qo‗shiladi; 
e)
 
 Surtma emulsion  asosda tayyorlanadi. 
9)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  ko‗ziga  tomizish  uchun  mo‗ljallangan  sulfatsil 
natriy  ko‗z tomchilari  tarkibini  keltiring: 
a)
 
Sulfatsil  natriy   30,0 g;  natriy   tiosulfat   0,15%, xloridvodorod kislotasi  1M 
eritmasi  0,35% va tozalangan  suv 100 ml gacha; 
b)
 
 Sulfatsil  natriy, natriy  gidroksid va tozalangan  suv; 
c)
 
 Sulfatsil  natriy  30%,  metabisulfit  natriy  0,5% va in‘eksiya  uchun suv; 
d)
 
 Sulfatsil  natriy  30%, natriy  gidroksid 0,1% va natriy  sulfit  0,1%, in‘eksiya 
uchun suv; 
e)
 
 Sulfatsil  natriy  10, 20 yoki 30% va tozalangan  suv. 
10)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  uchun  tayyorlanadigan  dori  vositalarning  tarkibi 
va texnologiyasini  me‘yorlovchi me‘yoriy  xujjatlarrni  keltiring: 
a)
 
O‗zR SSv ning  582-son buyrug‗i (28.04.2003  yil) 
b)
 
 O‗zR SSv ning 195-son buyrug‗i (29.12.2000  yil) 
c)
 
 O‗zR SSv ning 198-son buyrug‗i (28.04.2003  yil) 
d)
 
 O‗zR SSV Sanitariya  normalari  va qoidalari  №0078-98  
e)
 
 O‗zR SSv ning 583-son buyrug‗i (2001  yil). 

 
70 
11)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarning  ko‗ziga tomizish  uchun ishlatiladigan 
sulfatsil  natriy  ko‗z tomchilari  qancha vaqt sterillanadi? 
a)
 
Aseptik sharoitda stabilizator  qo‗shilmasdan tayyorlanadi; 
b)
 
 Aseptik  sharoitda  xloridvodorod  kislotasining  eritmasi  va  natriy  tiosulfat 
qo‗shiladi; 
c)
 
 Eritmaga  xloridvodorod  kislotasining  eritmasi  va  natriy  tiosulfat  qo‗shiladi 
va eritma  120
0 
S haroratda 8 daqiqa sterillanadi. 
d)
 
 Eritmaga  xloridvodorod  kislotasining  eritmasi  va  natriy  tiosulfat  qo‗shiladi 
va eritma  100
0 
S haroratda 30 daqiqa sterillanadi. 
e)
 
 Eritmaga  stabilizator  qo‗shilmaydi  va  eritma  120
0 
S  haroratda  8  daqiqa 
sterillanadi. 
12)
 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  ichishi  uchun  mo‗ljallangan  eritmalar  flakon 
ochilganidan  keyin  qancha saqlanishi  mumkin? 
a)
 
3 sutka 
b)
 
 24 soat 
c)
 
 48 soat  
d)
 
 saqlash taqiqlanadi 
e)
 
 12 soat 
 
     VIII. Bajarish uchun topshiriqlar: 
 
I.  Quyida  keltirilgan  Yangi  tug‘ilgan  chaqaloqlalar  va  1 
yoshgacha  bo‘lgan  bolalar    uchun  mo‘ljallangan  retseptlarni  va  ularni 
texnologiyasini  kundalik  daftariga  qayd eting.   
1. Rp: Sol. Ac. Ascorbinici 1% - 10 ml 
           Sterilisetur!  
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqqa ichish uchun 

 
71 
2. Rp: Sol. Glucosi 5% - 10 ml 
            Sterilisetur!  
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqqa ichish uchun 
3. Rp: Sol. Kalii  iodidi  0,5% - 10 ml 
            Sterilisetur!  
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqqa ichish uchun 
4. Sol. Calcii chloridi  3% - 10 ml 
            Sterilisetur!  
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqqa ichish uchun 
5. Rp: Sol. Acidi hydrochlorici  1% - 10 ml 
           Sterilisetur!  
           D.S. Bir choy qoshiqdan kuniga 3 maxal (10 oylik  bolaga). 
6. Rp: Sol. Kalii  permanganatis  5% - 50 ml 
           Sterilisetur! 
           DS. Yangi tug‘ilgan chaqaloqni terisini  artish uchun 
7. Rp:  Sol. Furacilini  0,02% - 50 ml 
           Sterilisetur! 
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqni terisini  artish uchun 
8. Rp.: Sol. Viridis nitentis  spirituosae 1% — 50 ml  
           D.S. Shikastlangan teriga surtish uchun   
9.  Rp.: Olei Persicori 30,0  
           Sterilisetur! 
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqni terisini  artish uchun 
10. Rp: Sol. Hydrogenii  peroxydi dilutae  3% - 20 ml   
             Sterilisetur! 
           D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqni terisini  artish uchun 
 

 
72 
 11. Rp: Solutionis Sollargoli  2% - 10,0  
             Sterilisetur! 
            M.D.S. burunga tomizish uchun (1 yoshli bolaga). 
12. Rp: Sol. Sulfacyli  natrii  10% - 10 ml 
             Sterilisetur! 
            M.D.S. Yangi tug‘ilgan chaqaloqni ko‘ziga tomizish  uchun 
6  va  7-ilovalarda  keltirilgan  ma‘lumotlarga  asoslanib,  taklif  etilgan 
tarkiblarning  texnologiyasi  keltiring.  Texnologik  jarayonni  tasvirlab  bering. 
―Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlarga  mo‗ljallangan  dori  vositalari‖,  ―Bolalarga 
mo‗ljallangan  yumshoq dori turlari‖  iboralarga  klasterlar  tuzing. 
 
                                     IX. Vaziyatli masalalar 
 
1.  Talabaga  yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar 
uchun  mo‗ljallangan  dori  turlari  texnologiyasining  o‗ziga  xos  tomonlarini  gapirib 
bering  deb  savol  berilganida,  u  ―Texnologiyasida  farqi  yo‗q‖  deb  javob  berdi. 
Javob to‗g‗rimi?. 
2.  Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  va  1  yoshgacha  bo‗lgan  bolalar  uchun 
mo‗ljallangan  dori turlari  nomenklaturasini  keltiring  va ishlatilishini  asoslab bering. 
Javob varianti. 
Bolalar  uchun  mo‗ljallangan  dori  turlari  bo‗yicha  ilmiy  adabiyotlarni 
o‗rganish  natijasida,  keng  tarqalgan  bu  og‗iz  oraqali  qabul  qilinadigan  preparatlar 
ekanligi  aniqlandi.  Og‗iz  orqali  qabul  qilinadigan  suvli  eritmalarni  qo‗llash  eng 
keng  tarqalgan  usul  bo‗lib,  so‗rilishi,  bola  organizmida  tez  va  bir  hil  tarqalishi 
hamda og‗riq chaqirmasdan qo‗llash kabi biofarmatsevtik  omillar  bilan  izohlanadi. 
Suvli  eritmalarda  glyukoza,  askorbin  kislotasi,  glyutamin  kislotasi,  kalsiy 
glyukonat,  kalsiy  laktat,  kofein-benzoat  natriy,  magniy  sulfat,  novokain,  dimedrol, 
fenobarbital  va  boshqalar  keng  qo‗llaniladi.  Bolalarga  emulsiya  va  suspenziyalar 

 
73 
aksariyat  hollarda  ichish  uchun  beriladi,  ushbu  dori  turlari  dori  vositalarning  ta‘mi 
va  hidini  yaxshi  to‗g‗rilaydi  va  ayrim  dori  moddalarning  qitiqlovchi  hossasini 
kamaytiradi.   
Qattiq  dori  turlari  ichida  eng  ko‗p  qo‗llanilib  kelinayotgan  dori  turi  –  bu 
to‗ldiruvchi  sifatida  qand  yoki  glyukoza  bilan  tayyorlangan  ikki  komponentli 
poroshoklar,  bularga  misol  qilib  kichik  dozada  beriladigan  vitaminlar,  fenobarbital, 
dimedrol,  eufillin,  dibazol  va  boshqa  dori  moddalarni  keltirish  mumkin.  Bundan 
tashqari qattiq dori turlari  mikrobli  kontaminatsiyaga  turg‗un bo‗ladi. 
Dozalarga 
ajratilmagan 
poroshoklardan 
bolalar 
amaliyotida 
keng 
qo‗llaniladigan  sepmalarni  misol  qilib  keltirish  mumkin.  Bunda  sepma  bola  terisini 
jarohatlamasligi  va  teri  orqali  yuqori  darajada  so‗rilishini  hisobga  olish  kerk. 
Masalana,  kseroform sepmasi. 
Yumshoq  dori  turlaridan  bolalar  amaliyotida  eng  istiqbolli  deb  shamchalar 
hisoblanadi,  chunki  ular  in‘eksion  dori  turiga  tenglashtirilib,  ularni  o‗rnini  bosuvchi 
deb hisoblanadi. 
Surtma  va  pastalar,  bolalarni  teri  kasalliklarida  keng  ishlatiladi  (tanin 
surtmasi).  Ayrim  surtmalar  bolalar  uchun  ishlatishga  qat‘iyyan  man  etiladi.  Bularga 
tarkibida 
xloroform, 
mentol, 
kamfora 
("Efkamon", 
kamfora 
surtmasi, 
"Sapiniment",  "Murakkab  metilsalitsilat  linimenti"  va  b.),  kamoraning  spirtli 
eritmasini,  kamfora  va  salitsilat  kislotasining  spirtli  eritmasini  hamda  borat 
kislotasini  saqlaydigan  dori turlarini  qo‗llash mutlaqo mumkin  emas. 
Yangi  tug‗ilgan  chaqaloqlar  uchun  mo‗ljallangan  dorixona  sharoitida 
tayyorlanadigan  barcha  dori  turlari,  qo‗llanilishidan  qa‘tiy  nazar,  aseptik  sharoitida 
tayyorlanishi  va sterillangan  bo‗lishi shart. 
Taklif  etilgan  vaziyatli  masalalar  «Bumerang»  ilg‗or  pedagogik  texnologiya 
usulida  muhokama etilishi  kerak. 
 

 
74 
X. Adabiyotdar 
1.
 
O‗zbekiston Respublikasida farmatsevtika  faoliyati.-  2-kitob.- 2001.-293  b.  
2.
 
O‗zbekiston Respublikasida farmatsevtika  faoliyati.-  3-kitob.-2003.-  359b. 
3.
 
Nazarova  Z.A.,  Tureeva  G.M.  Maxsus  dori  turlari  texnologiyasi.  Darslik.- 
2008.- 160 b. 
4.
 
Промышленная  технология  лекарств.  Т-2/В.И.Чуешов,  М.Ю.  Чернов, 
Л.М., Хохлова и др. Под ред. Проф. В.И.Чуешова.-Х.:Основа, УкрФА, 1999.- 
704 с. 
5.
 
Тихонов А.И., Ярных Т.Т. Технология лекарств.-Харьков, 2002.-С.562-
576. 
6.
 
Dr.  Jaime  Cortina.  Pediatria  para  todos  (Spanish  Edition).- 
Published 
by Grijalbo, 2011
.- 125-300
  pages. 
7.
 
The  Design  and  Manufacture  of  Medicines/Edited  by  Michael  E.  Aulton, 
BPharm, PhD, FAAPS, MRPharmS and Kevin M.G. Taylor, BPharm PhD FAAPS 
FRPharmS, Copyright 2013.-908 pages. 
8.
 
Loyd  V.  Allen,  Jr.,Nicholas  G.  Popovich,  Howard  C.  Ansel.Ansel‘s 
Pharmaceutical  Dosage  Forms  and  Drug Delivery Systems.- New York: Lippincott 
Williams  &Wilkins.-P.80-120. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
75 
MAVZU:  «KOSMETIK  VOSITALAR  TEXNOLOGIYASI» 
 
 
I.
 
Mavzuni o‘rganishdan maqsad 
Kosmetologiya  amaliyotida  ishlatiladigan  tozalovch,  himoyalovchi  va 
oziqlantiruvchi  vositalar  tеxnologiyasini,  kosmetik  vositalarda  ishlatiladigan 
yordamchi  moddalarni  tanlash  asoslari.  Tayyorlangan  kosmetik  vositalarni  sifati, 
jihozlanishi  va saqlash muddati va sharoitiga  ahamiyat  bеrish. 
 
II.
 
Mavzuni ahamiyati 
Kosmetologiya 
amaliyotida 
ishlatiladigan 
zamonaviy 
tozalovch, 
himoyalovchi  va  oziqlantiruvchi  vositalarni  tayyorlash,  sifatini  baholash  asoslarini 
o‘zlashtirish.  Kosmetik  vositalarda  qo‘llaniladigan  yordamchi  moddalarni  qollash 
asoslarini  o‗rganish. 
III. Talabalar vazifasi 
-  kosmetologiya  amaliyotida  ishlatiladigan  tozalovch,  himoyalovchi  va 
oziqlantiruvchi  vositalarni  ta'rifi  va tasnifini   kеltiradi.   
-  kosmetologiya  amaliyotida  ishlatiladigan  vositalar  tеxnologiyasi  va 
qo‘llaniladigan  yordamchi moddalarni  tanlashni  o‘ziga xosligini  ta'riflaydi.   
-  kosmetologiya  amaliyotida  ishlatiladigan  tozalovch,  himoyalovchi  va 
oziqlantiruvchi  vositalarni  sifatini  baholash  va  jihozlashni  o‘ziga  xos  tomornlarini 
ta'riflaydi.   
Talabalar  vazifasini  bajarish  uchun  mavzuga  taalluqli  adabiyotlar,  ma'ruzalar 
matni,  jadvallar,  slaydlar va kollеktsiyalardan  foydalanadi. 
IV. Mashg‘ulotni jihozlanishi 
 VR-1; VR-5; VR-20; VR-100 qo‘l torozi va toshlar (DTST 7328-61); VKT-
1000  torozi  (DTST  7328-61);  turli  kattalikdagi  hovonchalar  dastasi  bilan; 
tozalangan  suv  uchun  byurеtka;  pipеtkalar,  shisha  voronka;  o‘lchov  silindirlari; 

 
76 
diamеtri  10-15  sm  li  chinni  kosacha; paxta; doka; filtr qog‘ozi; pеrgamеnt qog‘ozi; 
mumlangan  qog‘oz  kapsulalari;  qo‘ng‘ir  rangli  (OS,  OS-1  navli)  va  rangsiz  (MTO 
navli)  hajmi  50  va  100  ml  li  ahisha  idishlar,  ular  uchun  polietilеn  probkalar  va 
burama plastmassa qopqoqlar va kraxmal shilimshig‘i. 
 
V. Uslubiy ko‘rsatmalar 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kosmetologiyaning 
qisqacha 
tarixi. 
Bugungi 
kunda 
kosmetika 
vositalaridan  aholining  barcha  qatlamlari  foydalanayotgan  ekan,  buning  tarixi 
qanday,  kadimgi  davrda  kosmetika  vositalarini  ishlatishganmi  yoki  yo‗qmi  degan 
o‗rinli  savol  paydo  bo‗ladi.  Kosmetika  vositalari  bilan  eramizdan  avvalgi  davrda 
ham  foydalanishganliklari  xakida  ma‘lumotlar  ko‗p  bo‗lib,  ayniqsa,  kosmetika 
qadimgi  Misr, Gretsiya va sharkda juda ham rivojlangan. 
Qadimgi  Misrda  kosmetika  vositalaridan  keng  foydalanishgan  bo‗lib,  ayrim 
pardozlash 
usullari 
bizning 
davrgacha 
etib 
kelgan. 
Hozirgi 
kunda 
zamondoshlarimiz  atrofdagi  odamlarni  terilariga  chizilgan  tatuaj,  pirsinglar  bilan 
hayron  qoldirishga  harakat  qilmoqdalar.  Qariyalar  esa  bunday  insonlarni 
ko‗rganida  zamon  oxir bo‗lib qolibdi deb kalima keltirmoqdalar. Aslini olganda esa 
tanaga  rasm  chizish  (tatuaj)  bu  tosh  asridan  qolgan  udumlardan  biridir.  O‗sha 
davrda,  atrofdagilarni  diqqatini  jalb  qilish  va  yoqish  maqsadida  tanaga  tatuaj 
chizilgan  edi.  Vaqt  o‗tishi  bilan  bunday  bo‗yanishlar  unutilib,  deyarli  yo‗q  bo‗lib 
ketgan  edi.  Hozirgi  kunda  unutilgan  eski  udumlarni  tiklab,  yana  qaytadan  rasmga 
kirgizilmokda.  Bu esa hozirgi  zamon uchun foydali  bo‗lib hisoblanadi.