‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet10/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   36
2d i
  U n in g   fikricha,  m ahalliy  m ualliflar  «o‘z  
kitoblarini  u   qad ar  jiddiylik  bilan  va  uslubiy  qilib  yozm aydilar,  nuqul 
chekinishlar  qilaverib,  bolalarcha  sodd alik k a  boradilar,  qim m atli  gavham i 
oddiy toshga  aralashtirib  yuboradilar»,  d eb   h indlardan  gina  qiladi  olim .  Al- 
Ja h iz va  a l-M a s’udiy  ham   hindlarga  o ‘xshab  yozganlar.  A l-B eruniyning  bu 
ginasi  arab  tilidagi  taraqqiyotdan  va  k u c h la m in g   b ir  m aqsadga  ja m la n g a - 
nidan guvohlik  beradi»2.
0 ‘rta  asrlarda  boshqa  m ualliflar  h am   fan  va  ta ’Iim  sohasida  o m m aviy 
kom m unikatsiyaning  muhimligi,  ilm iyligi  h aqida  yozganlar.  M asalan, 
«Tarixi  M as’udiy»  muallifi  o ‘z  k itobxonini  nazarda  tutib:  « 0 ‘sha  darajaga 
yetishish  va  itm ni  egallash  uchun  u  o ‘zin in g   bor  qalb  q o ‘rini  ayam asligi 
kerak,  ch u n k i  t a ’limsiz  inson  og‘ir  m usibatga  giriftor  boMishi  m u m k in , 
Alloh  tao lo   unga  o ‘tkir  zehn,  kuchli  aql  a to   etib   q o ‘yibdi  va  u  h a r  q an d ay  
ilm ni  o ‘zlashtirib,  yuksak  darajalarga  erish m o g ‘i  m um kindir»3.  B u  fikr 
M irzo  U lug‘bekning  hadisi  sharifga  ta y an ib ,  «Ilmga  intilm oq  —  h a r  b ir 
m uslim   va  m uslim a  uchun  farzdir»4,  d eb   m usulm on  ahliga  qilgan  d a ’vati 
bilan  ham ohang.
Bayhaqiy  o ‘z   asarlarini  ilmiy  yozishni  B eruniydan  o ‘rganganligini  ham  
ta ’kidlaydi:  «Ancha  ilgari  ustoz  A bu  R ay h o n   q o ‘li  bilan  yozilgan  kitobni 
ko'rgan  edim ,  u   so‘z  ma’nosini  c h u q u r  biladigan  va  asl  m ohiyatni  te ra n  
tushunadigan  odam   edi,  handasa  va  falsafada  o ‘sha  vaqtda  unga  leng 
keladigani  yo‘q  edi,  u  hech  bir  narsani  tavakkaliga  yozmasdi.  S o ‘zning 
uzayib  ketisliiga  sabab  shuki,  men  bu   «Tarix*ni  g'oyat  ehtiyotkorlik  va  q u n t 
bilan  o ‘qib  chiqdim *5.  Bundan  tushuniladiki,  kitoblardagi  om m aviy  k o m m u - 
nikatsiya,  shuningdek,  kom m unikatsiyaning  ilmiyligi  fan  va  ta ’Iim  yo‘n a- 
lishida om m aviy  munosabatlar sam arador bo'lish i  uchun asosiy om ildir.
Bu  sohadagi  ommaviy  kom m unikatsiya  haqida  boshqa  m ualliflar  ham  
aytib  o ‘tishgan.  M uarrix  Fazialloh  ibn  R uzbexon  Isfahoniy  o'zin in g   «Buxoro 
m ehm onnom asi»  kitobida  XVI  asr  boshida  Shayboniyxonning  T urkiston 
cho'lidagi  qozoqlar  ustiga  yurishlarini  tasvirlaydi.  1509-yillarda  S haybo- 
niyxon  Sam arqandga  qaytadi,  bu  h aq d a  Isfahoniy  shunday  yozadi:  «Yer 
yuzidagi  barcha  sultonlam i  bir  joyga  to 'p la b ,  olim lar  m a ’ruzasini  tinglash 
niyatini  izhor  etdi.  Turli  m unozarayu  m unoqashalar  avjiga  chiqdi.  O lim lar, 
fan  arboblari,  zodagonlar  va  eng  m o 'ta b a r  zotlar  m urakkab  m asalalam i  hal 
etishga  kirishdilar  va  belgilangan  ta rtib d a  m ubohasani  boshlab  yubordilar. 
U shbu  yig'inda  tengsiz  aql  sohibi  sam arqandlik  olim larni  q o ‘llab -q u w atlash
1  Mes A.  0 ‘sha manba,  231-bet.
2 Mes A.  0 ‘sha  manba, 233-bet.
3  Bayxaki Abul  Fazl. 0 ‘sha manba,  104-bet
4 Mirzo  Ulug'bek. To‘rt ulus tarixi. T.:  «Cho'lpon*  ,1993,  117-bet.
* 0 ‘sha  manba.

va  o'qitilayotgan  fanlaiga  alo h id a  e ’tibor  berish  lozimligini  bayon  etdi.  Bu 
bo rad a  vaqflam i  tad q iq   etish  haqida  façmoni  oliy  chiqardi*1.  M uallif 
ta ’kidlaganidek,  Shayboniy  m adrasalar  qurish  va  ulam i  ta ’mirlash,  mudarris 
va  to lib lan ü   iqtidorlariga  m unosib  ravishda  taqdirlash  zarurligini  e ’tiro f etadi. 
B ular  barcljasi  yuqorida  aytib  o ‘tilgan  fikrlam i  yana  b ir  b o r  tasdiqlaydi, 
y a ’ni,  o ‘rta asrlardagi  h u k m d o rla r  nafaqat  tajovuzkoiük,  zulm  o'tkazish bilan 
m ash g 'u l  b o ‘lganlar,  balki  o ‘zlariga  tobe  hududlarda  ta ’lim ,  fan  va  hunar- 
m andchilikni davr talabiga  m os  yo ‘nalish  va shakllarda rivojlantirganlar.
D in —ommaviy  kom iuunikatsiyaning  ta ’sirchan  vositasi.  0 ‘rta  asrlarda 
S h a rq   m usulm onlari  u c h u n   d in   ijtim oiy  hayotning  asosiy  sohalaridan  biri 
hisoblangan.  C h unki  ja m o a tg a   uyushish  asosiy  shartlarid an   b o ‘lgan  din 
o d am larg a  yig‘ilgan  qav m   bilan   birgalikda  ibodat  qilib,  A lloh  so ‘zlarini 
qalblarga jo   qilgandan  key in   o 'z a ro   fikr alm ashishda,  m ahaIla-ko‘y»  cl yurt, 
d u n y o   yangiliklari  bilan  o ‘rtoqlashishda,  ilm iy  m u n o z arala r  qilishda  ham  
k o ‘m aklashgan.  S hu  bois  d in iy   kom m unikatsiyani  eng  keng  tarqalgan 
ko m m unikatsiyalardan  biri  d e b   hisoblash  m aqsadga  m uvofiqdir.
D in îy   k om m unikatsiya  tu rli  k o ‘riQishlarda  am alga  oshirilgan:  m eza- 
n a la rd a n   turib  a z o n   aytilg an ,  guzarlarda  ja r   chaqirilgan,  m asjidlarda  va’z 
o 'q ilg a n   va  hakozo.  D in iy   kom m unikatsiyaning  ran g -b aran g   usullari  o ‘rta 
asrla rd a  S harq  m a m la k atlarid a  yozilgan  ko‘plab  ilm iy  asarlarda  o ‘z  aksini 
to p g a n .  M isol  u c h u n   «Abu  M uslim   jangnom asi»  kitobini  olaylik.  M a ’lum - 
ki,  u n d a   islom   M arkaziy  O siyo  aholisi  u chun  yangilik  bo'lgan  vaqtdagi 
v o q ea la r  bayon  etilgan,  b u   p ay td a  odam lar  hali  yangi  dinga  to ‘liq  ko‘nikib 
u lgurm agan  edi.
A bu  M uslim   d in n i  fa q a t  q o ‘sh in   yordam ida  targ‘ib  etm agan,  balki  o ‘zi 
h a m   xalq  orasida  ta rg ‘ibot  ish lari  bilan  band  boMgan.  S h u n d ay  voqealardan 
biri  yilnom ada  q u y id ag ich a  tasvirlangan:  «Amir  M o h yom ing  uyidan 
ch iq ib ,  chorsuyi  k a m o n g o ro n n in g   o ‘zasiga  chiqdilar.  Y arim   kecha  b o ‘lib 
erd i,  b aland  ovoz  birla  a z o n i  M uham m adni  aytdilar.  Sohîbqiron  ovozi 
o la m g a   n u r  b o ‘ldi,  h am m ag a  eshitildi»2.
A sarning  boshqa  jo y id a  h am   diniy  kom m unikatsiyaga  o id   quyidagi 
s o ‘zla rn i  o ‘qiym iz:  «...V aqti  n a m o z   bo‘Idi.  Xoja  X u rd an   birla  masjidi 
jo m e ’ga  keldilar,  su n n a tn i  a d o   qildilar.  C hun  m uazzin  xutbaga  azon  aytti, 
xatib  m inbarga  chiqib,  a w a l  tav h id i  Xudovandi  o lam n i  o ‘qudi.  Andin 
s o ‘ng   n a ’ti  R asulullohni  a d o   q ild i,  ondin  m anqabat  o ‘q u d i,  u ch   yoronni 
t a ’rifu  tavsiílar  birla  a d o   q ildi*3.  Bunday  ovozlam i  eshitib,  m o ‘m inlar 
A llo h   va  vatandoshlari  o ld id ag i  o ‘z   burchlarini  ado  etishga  shoShilganlar. 
0 ‘z - o ‘z id a n   ayonki,  b u la m in g   barchasi  om m aviy  kom m unikatsiyadan 
b o sh q a   narsa  em as.
D in iy   kom m unikatsiya  a m a liy o ti  haqidagi  m a’lum otlar  Narshaxiyning 
k ito b id a  h am   keltirilgan.  M a ’lu m k i,  Buxoro  va  uning  atrofidagi  aholi  bir 
n e c h a   yil  davom ida  islom ga  k o 'n ik a   olm agan  va  arab lam in g   vaqtincha
1  Fazlallax ibn  Ruzbexan  Isfaxani.  0 ‘shamanba,  157-bet.
2 Abu  Muslim jangnomasi,  74-bet.
J 0 ‘sha  manba,  31-bct.

ketishlaridan  foydalanib,  otashparastlikni  qayta  tiklagan.  A rablar  bunga 
qarshilik  k o ‘rsatishga  harçhand  uringanlar,  biro q   faqat  kuch  ishlatlsh  yo'li 
bilan  em as.  K itobda shunday deyiladi:
«Qutayba  ibn  M uslim   to'qson  to ‘rtinchi  yili  (hijriy   hisobida)  Buxoro 
hisorining  ichida  m asjidi jo m e '  bino  qildi.  U  jo y   ilgari  butxona  edi.  Q utay­
ba  Buxoro  aholisiga  h ar ju m a   kuni  u   yerga  yig‘ilishni  buyurdi.  C h u n o n c h i, 
u   h ar  ju m a   kuni  ja rc h i  qo'yib,  «Jum a  n am oziga  h o zir  bo'lgan  h ar  bir 
kishiga  ikki  diram   beram an»,  deb ja r  ch aq irtirar  e d i» 1.  Buxoroliklarning  bir 
qtsm i  nam ozni  ushbu  masjidda,  bir  qism i  R eg isto n d a,  y a ’ni,  katta  o chiq 
m aydonda o'q ird i.
D in  hukm dorlarga  ularning  hokim iyatini  m ustahkam lashda  yordam  
berardi,  u la r  h am   d in n i  q o 'lla b -q u w atlab   tu rish a rd i.  N arshaxiy  hokim iyat 
tepasida  tu rg an lar  yoki  badavlat  o dam lar  o d d iy   fuqarolarga  masjid  va 
m adrasalar  qurib  in ’o m   qilganlari  haqida  yozadi.  O m m aviy  k om m uni- 
katsiya  sharoitini  yaxshilash  niyatida  ular  m asjidlar  oldida  nam ozga 
choriash  u c h u n   u n c h a   katta  bo‘lm agan  m in o ra lar  tiklashgan,  ichkarida  esa 
m inbar  va  m eh ro b lar  barpo  etishgan.  Ma&alan,  B u xoroda  islom  dini  q aro r 
topganidan  keyin  a m ir  Ismoil  Som oniy  b ir  q a m ish z o r  jo y n i  sotib  olib, 
tozalatganidan  keyin  foydalanish  u chun jo m e ’  m asjidiga  in ’om   qiladi.
H ukm dorlar  o ‘z   shon-shuhratlarini  o rttirish   m aqsadida  turli  diniy 
m arosim lar  o ‘tkazishgan,  bu  m a’rakalarda  u la m in g   n o m la ri  jam o at  oldida 
qayd  qilingan.  A m ir  M as’udning  farm onlaridan  b in   quyidagicha  bo ‘lgan: 
«U kam iz  bizning  noibim iz  bo'lsin,  shaharlardagi  m inbarlardan  bizning 
ism im iz  xutbaga  q o 'sh ib   o'qitilsin,  so 'n g   u n in g   ism i  xutbaga  q o ‘shib 
o 'q ittirilsin ,  tangalar,  durlar  va  dinorlardagi  tiro z lard a  a w a l  bizning 
ism im iz,  so 'n g ra  uning  ismi  zarb qilinsin.  Q ozilar  va  voqealardan voqif etib 
turuvchi,  hudaychilar  a ’lo  hazratim iz  am ru  farm o n la rin i  tayinlagaylar,  toki 
biz  m usulm oitlar jam o asi  ichida  ular  xohlaganidek  h u k m   yurgizaylik»2.  U  
yoki  b u   hollarda  d iniy ja m o a   ichida  ko'p lab   xu tb a  yoki  fatvolar  o'qilganligi 
Bayhaqiy  keltirgan  m isolda  yaqqol  ko'rin ad i:  «T abboniy  shajarasi  im om  
Abul  Abbos  T abboniydan  (Alloh  u n d an   rozi  b o ‘lsin)  boshlanadi.  U   hoji 
im om   Abu  Sodiq  Tabboniyning  (Alloh  uni  b a lo lard an   saqlasin)  bobosi 
b o ‘lib,  hozirda  d o rulam on  u m r  kechirm oqda.  M a n i  AÍÍ  M aym unning 
rabotida  q o ‘nib,  h a r kuni  yuzlab  fatvo  chiqaradi*3.
D iniy  kom m unikatsiyaga  aloqador  m iso llar  A dam   M es  kitobida 
k o 'p lab   keltirilgan.  M usulm on  olam ida  hadisshunoslik  keng  rasm   b o 'lg an , 
m uhaddislarning  ayrim lari  jonli  qom us  hisob lan g an .  Bu  haqda  m u ailif 
yozadi:  395— 1005-yilda  vafot  etgan  Ibn  M a n d a   (u   xattom   u l-ra h h o lin  
b o'lgan,  y a ’ni,  rahholinni  xatm  qilgan)  h ad isla rn i  tinglash  va  to ‘plash 
u ch u n   saltanat  bo ‘ylab  k o ‘plab  sayohatlarga  c h iq q a n .  U   1700  hadisni 
to*plagan  va  40  kajava  kitob  olib  kelgan.  S am a rq a n d lik   Abu  X atim   (354— 
965-yilda  vafot  etgan)  T oshkentdan  Iskandariyagacha  m ingga  yaqin  ustoz
1  Narehaxiy. 0 ‘sha manba,  174-bct.

Bayhaqi Abul  Fazl. Olsha manba,  147-bet.

0 ‘sha  manba.  276-bct.

m a ’ruzasini  tin g lay d i,  b ir  afg‘o n   olim i  esa  (429—1037-yiIda  vafot  etgan) 
1200  d an   ortiq   u sto z   sabog‘ini  oigan»1.  A fg'on  olim i ning  o 'lim i  Abu  Ali 
ibn  Sino  o 'lim i  san asig a  to ‘g ‘ri  keladi,  am m o   b u   bosh q a  (ya’ni,  m ashhur 
hakim dan  o ‘zga)  Ib n   S ino  boMgan.  Kim  q a n c h a   hadis  bilgani  haqidagi 
savolga  A dam   M es  q u y idagicha javob  beradi:  «K itoblarni  u   (Bag‘doddagi 
m inbar  rah b ari  A b d u llo h   ibn  Sulaym on  (928-yilda  vafot  etgan)  o ‘zi  bilan 
olm agan,  30  m in g   h ad isn i  yoddan  aytib  bergan.  Ib n   U qvo  (332—943-yilda 
vafot  etgan)  52  m in g   h ad isn i  kim lardan  o lganigacha  bilishi  bilan  m aqtanib 
yurgan...  A y tish larich a,  355—966-yillarda  qazo  top g an   Q ozi  M o‘sul  200 
m ing  hadisni  y o d d a n   bilgan»2.  M a’lum ki,  bizning vatandoshim iz  Im om   al- 
Buxoriy  (810—870)  60 0   m ingga  yaqin  hadisni  to ‘plagan  va  qayta  ishlagan. 
Shulardan  eng  ish o n c h li  7250  hadisni  saralab  olib,  «A l-jom e’  as-sahih» 
nom li  to ‘plam   y ara tg an .  U shbu  to 'p la m   nafaqat  m usulm on  olam ida,  balki 
butun  duny o d a  en g   ish o n c h li  m anba  bo ‘lib  keim oqda.
Q u r’oni  k arim g a  kelsak,  VII  asrdayoq  u n in g   yagona  to ‘g ‘ri  m atnini 
yaratish  m aqsad  q ilib  q o ‘yilgan.  Shunday  b o ‘lsa-da,  tarixda  tafovutlar 
u chrab  turadi.  A d am   M es  b ir  qan ch a  a n a   sh u n d a y   m isollam i  keltiradi. 
M ana  ulardan  b in :  d in d o r  al-A tto r  (354—965-yilda  vafot  etgan)  o'zin in g  
tazkiralaridan  b irid a   dastlabki  tahrirdagidan  farq  qiluvchi  b ir  qancha  qiroat 
m avjudligini  h im o y a   qilib  chiqdi,  bunda  faqat  u n doshlar  hal  qiluvchi 
aham iyat  kasb  e tish i  t a ’kidlangan.  U   aytadiki,  o h an g   m u m to z  arab  tilida 
m a’n oni  o chib  berad i.
Xalifa  A bu  a l-M a lik n in g   h ar  ju m a d a  o d a m la r  farosatiga  tayanish 
loztmligi  haqidagi  s o ‘zlari  shuni  anglatadiki,  u   k atta  jo m e ’  m asjidlarida 
ko ‘p  m ing  kishilik  ja m o a   oldida  shaxsan  o ‘zi  va’z  o 'q ish i  od at  edi. 
T arg‘ibot-tashviqot  ish in in g   bu  shakli  hatto  xalifalarga  og'irlik  qilardi.  Shu 
bois  m a sh h u r  xalifa  X o ru n   ar-R ashid  v a ’z   m a tn in i  yozib  berishlarini 
buyurgan,  o ‘zi  esa  u la m i  yodlab,  keyin  od am larg a  yetkazgan.  Abu  al- 
M alikning  « C h o p a r  o tla rn in g   dupuri  va  m in b a m in g   qattiq  yog‘ochi 
qisirlashisiz  sa lta n a t  yurgizish  g ‘oyat  m aroqli  b o ‘lar  edi»,  degan  so'zlari 
m antiqiy  m a ’n oga  eg a  b o ‘lib,  bu   bilan  xalifa  o ‘z  ustidan  kulgan.  O m m aviy 
kom m unikatsiyaning  b u   aytilgan  ikki  asosiy  shaklisiz  ulkan  hududda  hukm  
surish  g'oyat  m u sh k u l  edi.  Bu  taxt  egasi  b o ‘lgan  xalifaga  nisbatan 
taqdiniing ajib  o 'y in i  hisoblanadi.
A dam   M es  a y rim   v a ’zxonlam itig  «yuz  m inglab  jom elari»  bo ‘lganini 
aytib  o ‘tadi,  b u n d a ,  a lb a tta ,  ko ‘plab  da’vatlar  n azard a  tutiladi.  U   «M as- 
jid d a   m inbar  b o 'lish in in g   o ‘zi  bu  m anzilgohni  sh a h arlar  sirasiga  kiritishini 
taqozo  etgan.  M a sjid la r  x ito y   qoonlariga  tobe  h u d u d la rd a  h am   b o ‘lgan»3, 
deydi.
Ibn  R uzbexan  Isfa h o n iy   ham   b ir  necha  b o r  d in iy   kom m unikatsiya 
haqida  so‘z   y u ritgan.  U n in g   aytishicha,  Shayboniyxon  huzurida  b iro n -b ir 
yig‘in   o 'tm a g a n k i,  s h a ria t  qonunlariga  asoslanm agan  b o ‘lsin,  o ‘zi  ham
1 Mes A   0 ‘sha  manba,  163-bet.
* Olsha joyda.
i
 Mes A. O'sha manba, 273-bet.

b o ‘sh  vaqt  topildi  deguncha  n a m o z   o 'q ir,  Q ur’on   tilovat  qilar,  m ubo- 
hasalar  uyushtirar  edi»1.  M a’lum ki,  Shaybonixon  ko‘c h m a n c h i  o 'zb ek  
qabilalariga  boshchilik  qilib,  q u d ratli  davlat  yaratdi,  u  d in n in g   kuch i  va 
im koniyatlarini  yaxshi  tushunardi.
X II 
asr  muallifi  Ibn  M a n su r  M arvarudiy  «Tarixí  m u b o rak   shoh» 
asarida  shunday  yozadi:  «Turklarda  (oliy)  m artabalar  va  d ara jala r  b o ‘l- 
m asa-da,  u la r  shunday  maqtovga  sazovor  shuhratga  egadirlarki,  m usulm on 
hokim larning  qudrati  AJloh  yordatnida  (faqat)  turkiar  tufaylidir.  S hu  sa- 
babli  T urkistondagi  turkiar  boshqa  xalqlarga  nisbatan  u stu n lik k a  egadirlar. 
T urklarda  yozuv  bo‘lgan,  ular  o sm o n   jism lari  va  uning  sirlarin i  bilganlar; 
bolalam i  savodga  o'qitganJar.  U lard a  ikki  xil  yozuv  b o ‘Igan;  s o ‘g ‘d  va 
toguzgus  yozuvi.  S o 'g 'd   yozuvida  25  ga  yaqin  h a rf  b o 'lg a n   va  u ch   h a rf 
«zod»,  «za»  va  «g'ayn»  bo'lm agan.  0 ‘ngdan  so'lga  yozilgan,  h a rf   bir-biri 
bilan  q o ‘shilm agan.  Toguzgus  yozuvi  28  harfdan  tashkil  to p g a n ,  o 'n g d a n  
so ‘lga  yozilgan  va  ular  b ir-birlari  bilan  qo ‘shilm agan.  T u rk ia r  sh e ’r 
yozishni  —  qasida,  ruboiylam i  bilganlar»2.  Bu  yerda  M u su lm o n   U yg‘onish 
davridagi  kom m unikatsiyaning  tu rli  shakllarini,  turli  xil  y o 'nalishlardagi 
k o ‘rinishíarini  fahm   etish  m um kin.
N arshaxiy  «Buxoro  tarixi»  k itobida  ajoyib  bir  dalilni  keltiradi:  «H ozir 
M oh  m asjidi  o 'm ash g an   yerda  k atta  ariq  b o ‘yida  bir  serdaraxt  tekislik  joy 
b o ‘lib,  shu  daraxtlar  soyasida  b o zo r  boMar  edi.  U  podshoh  (M o h )  xalq  but 
sotib  olishga  qiziqsin  u ch u n   sh u   bozorga  keüb  h o z ir  M o h   m asjidi 
o 'm a sh g a n   yerda  taxtda  o ‘tirar,  h a r  kim   o ‘zi  u chun  b u t  sotib  o la r ya uyiga 
olib  ketar  edi.  Bu  jo y   yana  o ta sh p arastlar 
ibodatxonasi
  h a
m
  b o ld i;  bozor 
kuni  o dam lar  bu  yerga  yig'ilganlarida  ham m alari  ibodatxonaga  kiríb  olovga 
talp in ar  edilar.  Bu  ibodatxona  to   islom iyat  davrigacha  b o r  edi,  m usul- 
m o n la r  q u w atlan ib   ketgach,  m a zk u r  M o h   m asjidini  xuddi  sh u   joy g a  bino 
qildilar.  H o z ir  u   Buxoroning  m o ‘ta b a r  m asjidlaridandir»3.  T u rli  xalqlar 
tarixida  shunga  o'xshash  voqealar  uch rab   turadi:  o ta sh p arastlar  otashgohi 
o ‘rnida  m asjidlar,  nasroniylarning  ibodatxonalari  tiklangan  yo  b u n in g   aksi 
bo'lg an .  Biroq  odam lar  boshqa  d in iy   ziyoratgohlar  q ad   k o ‘ta rg a n   joyga 
kelishni  kanda  qilm aganlar  va  T angriga  yangicha  u sullarda  sigMnishni 
davom   ettirganlar.  Bular  sh u n d a n   dalo lat  beradiki,  m uayyan  b ir  d indan 
ko ‘ra  um um iy  diniy  ko‘riníshdagi  kom m unikatsiya  qad ím iy ro q d ir.  G ap 
shundaki,  odam larda  boshqalar  bilan   m unosabat  o ‘rnatishga  istak  kuchli 
ekanligidan  b u   diniy  kom m unikatsiya  shaklida  yuz  berishi  h a m   m um kin 
bo'lgan.  Insonning  o ‘ziga  o 'x sh ag a n lar  bilan  m unosabat  o ‘m atishÍga  inti- 
lishida  d in   vosita  xizm atini  o 'ta g a n .  O m m aviy  k om m unikatsiya  esa  m ayda 
guruhlar o ‘rtasida  yanada  sam araliroq  bo ‘lgan.
E ndi 
o'rta  asrlarda
  g ‘oyat  keng  tarqalgan 
yana
  b ir  usul  —  harbiy 
kom m unikatsiya  haqida  gap  k e ta r  ek an ,  jangovar  y urishlarda  uning  vosi- 
talari  sifatida  bayroqlar,  nog‘o ra ,  kam ay-suraaylar,  h arbiy  laqab  va  ko- 
m andalar,  xatlar,  olov  (gulxan)  yoqib  xabar  berishlar  va  hokazolardan
1 Fazlallax ibn  Ruzbexan Isfexani. 0 ‘sha  manba,  157-bet.
1  Narshaxiy. 0 ‘sha manba, 27-bet.
50 ‘shajoyda.

fo y d alan ilg an in i  aytish  m um kin.  U lardan  ayrim lari  u m sh lard an   keyin, 
y a ’n i,  tin c h   zam onlarda  h am   q o ‘llanilgan.  «Abu  M uslim   jangnom asi»da 
B ani  T o y   va  Bani  H oshim   q abilalari  haqida  hikoya  qilinadi.  B ani  Toyning 
b ir  ja n g d a n   keyingi  ahvoli  q u yidagicha  tasvirlanadi:  «Y ana  Sayyid  Junayd 
c h iq ib ,  ul  qabila  birla  jang  qildilar.  Q abilai  Bani  T o y   tang  bo'ld ilar.  Oxir 
q ab ilan in g   k attalari  b ir  yerda  o 'ltirib ,  kengash  qilib  aytdilarki,  «Ey 
y o ro n la r,  Sayyid  Junayd  bizlarga  shikast  berdi,  bisyor  tang  b o 'ld ik .  B ui  ikki 
q a b ila n in g   orasiga  d o ‘stlik  va  oshin o lik   paydo  b o ‘lsa,  dedilar.  Alqissa, 
ta m o m i  m a rd u m   m aslahatni  b ir  e rd a   qo ‘yub,  ittifoq  birla  M ahloilni oldig‘a 
kirib  ay td ila rk i,  «Ey  M ahloil,  b iz la r  Sayyid  Junaydning  ja n g id in   shikast 
yeb,  sa n in g   oldingga  kelduk,  n im a   bo'lu rk i,  bu  ikki  qabila  orasida  sulh 
pay d o   b o ‘Isa*,  dedilar»1.  « T em ur  tuzuklari»,  Sharafiddin  A li  Yazdiyning 
« Z afarn o m a » ,  B obum ing  «B oburnom a»  asarían   va  hokazolarda  bunday 
h arb iy   m a sh v aratlar  bayoni  k o ‘p!ab  uchraydi.  U rush  harak atlarid an   oldin 
va  ja n g ia r   c h o g 'id a   baland  ovozli  kom m unikatsiyadan  k o ‘p   foydalanilgan. 
«B uxoro  tarixi*  m uallifl  Q utayba  A bu  M uslim ning  yaxshi  tashkil  etilgan 
q o ‘sh in lari  tovushli  am r  berilishi  bilan  tezda  saflangani  h aqida  hikoya 
qiladi:  « M u su lm o n lar tezlik  bilan   k am ay   chalib,  ham m alari  birdan  otlariga 
m in d ila r va  saflarga  tizildilar*2.
A rab  
fotihlariga  qarshi 
q o ‘zg‘olonlarda 
M uqanna 
h am   harbiy 
k o m m u n ik atsiy an in g   turli  usuilaridan  foydalangan.  N arshaxiy  bu  borada 
sh u n d a y   yozadi:  «M uqanna  h a r  viloyatga  no m a  yozib,  o ‘zining  doim iy 
(tash v iq o tch ilarig a)  berdi.  N ó m a d a   shunday  yozadi:  «R ahm li  va  m ehribon 
T an g ri  n o m i  bilan   sayyidlar  sayyidi  H oshim   ibn  H o sh im d a n   falonchi 
o ‘g ‘li,  h a m d   X udoga  b o 'lsin ,  u n d a n   boshqa  xudo  yo‘q,  u   O dam n in g   ham , 
N u h ,  Ib ro h im ,  Iso,  M uso,  M u h a m m a d   va  Abu  M uslim lam ing  h a m   xudosi- 
d u r.  S o ‘nggi  s o ‘z   shuki,  q u d rat,  egalik,  izzat  va  hukum at  M uqannanikidir. 
M e n g a  im o n   keltiring  va  bilingki,  podshohlik  m enga  xos  —  unga  la ’n atlar 
b o 'ls in ,  —  azizlik  va  xudolik  m en ik i,  m endan  boshqa  xudo  y o ‘q,  —  o g ‘ziga 
tu p ro q ,  —  kim ki  m enga  im on  keltirsa, ja n n a t  o'sh an ik i,  kim ki  m enga  im on 
k eltirm as,  d o 'z a x   uniki*3.
M a zm u n i  bizgacha  m ing  yil  oldindan  yetib  kelgan,  ushbu  xat qadim dan 
ja n g o v o r  sharoitlarda  maxsus  h arbiy  dala  pochtasi  mavjud  bo'lganligini 
k o ‘rsatadi.  A dam   M es asarida  h am   b u   haqda  m a’lum otlar uchraydi:  «Harbiy 
yurishlar  c h o g ‘ida  hukum at  u ch u n   harbiy—dala  pochtasi  tashkil  etdilar. 
M asalan ,  B ag'dod  sarkardasi  914-yilda  fotimiy  bosqinchilam i  b artaraf  etish 
u c h u n   M isrga  qarshi  urush  qildi.  V azir  yuguruk  tuyalarda  p o ch ta  tashkil 
etish n i  a m r   qtldi,  u   M tsm i  B ag'dod  bilan  h ar  kuni  b o g la b   turishi  lozim 
edi*4.  B u  va  boshqa  kitoblarda  ja n g   sliaroitlarida  kom m unikatsiyaning  turli 
vositalari,  m asalan,  kabutar,  ayg‘o q ch i  va  hokazolardan  foydalanganliklari 
h aq id a  k o ‘plab  m isollar keltirilgan.
1 Abu  Muslim jangnomasi,  9-bet.
2  Narehaxiy.  0 ‘sha manba,  42—43-betlar.
3  0 ‘sha manba, 61—62-betlar.
*  
Mes A  0 ‘sha manba, 273-bet.

Bobga  xulosa  sifatida  quyidagilam i  t a ’kidlash  m um kin.  531-yilda 
E ron  shohi  X usrav  Anushervon  I  o ‘z   davlatida  akadem iyalar  o c h ib ,  ularga 
G rctsiya  faylasuflarini  taklif etib,  S harq  R enessansiga  asos  soldi  d esak ,  xato 
boMmasa  kerak.  M ing  yil  davom   etgan  bu   U yg'onisli  o 'sh a   d av rd a  S harq 
xaiqlari  o m m aviy  kom m unikatsiyalar  y ordam ida  ilm -fan,  ta ’lim ,  m aorif, 
m adaniyat,  m a’rifat  va  shu  kabi  so h a lard a  am alga  oshirgan  bu y u k   yuk- 
salishdir.  S hu b h a  y o 'q k i,  Sharq  R enessansi  b o ’lm aganda  g 'a rb   R enessansi 
ham   voqe  b o 'lm asdi  yoki  u  o 4zin i  bo sh q ach a  tarzda  n am o y o n   etg an  
b o ‘lardi.
F alsafa,  tarix,  ilmu  nujum  (astro n o m iy a),  riyoziyot  (m atem a tik a ), 
m ineralogiya,  tibbiyoc  va  boshqa  fa n la r  rivoji  faqat  keng  m iqyosda  olib 
borilgan om m aviy  kom m unikatsiyalar  natijasi  bo'ldi.
Bir  q a to r  buyuk  davlatlar  h a m   keng  ko‘lam da  olib  borilgan  siyosiy, 
iqtisodiy,  m adaniy,  diniy,  haibiy  o m m av iy   bog‘lanishlar  natijasida  vujudga 
keldi  va  rivojlandi.  Ularning  huk m d o rlari-x o n lar,  podsholar,  a m irlar, 
sultonlar,  vazirlar,  devon  boshliqlari,  sarkardalar  om m aviy  k o m m u n i- 
katsiyalam m g  tashkilotchilari  sifatida  k atta  rol  o'ynadi.  B unday  b o g 'la - 
nishlam i  am alga  oshirganlar  esa  ta rix ch tla r,  yozuvchi,  shoirlar,  faylasuflar, 
taijim onlar,  kotiblar,  xattotlar b o 'ld i.  B og'lanishlar  masjid,  m adrasa,  saro y - 
lar,  m aydon,  bozor,  guzarlardagi  ta d b iriard a  yuz bergan.
O m m aviy  kom m unikatsiya  jara y o n lari  og'zaki,  yozm a  va  tasviriy 
shakllarda  am alga  oshirilardi.  O g'zaki  tad b irlar  qatorida  m ajlis,  kengash, 
suhbat,  m aslahat,  m a’ruza,  m u sh o ira ,  sh e ’rxonlik,  va’zxonlikni  aytish 
o ‘rinlidir.  Y ozm a  om m aviy  kom m unikatsiya  kitob,  risola,  sh a rh ,  ta ijim a , 
she’r,  d o sto n ,  farm on,  am r,  buyruq,  xatlard an   iborat  edi.  Tasviriy  o m m a ­
viy  kom m unikatsiya  sirasiga  bayroq,  olov,  tu tu n ,  tanish  b uyum lar  kirardi. 
M uloqot  arab,  fors,  lotm   va  turk  tillarid a  bo'lgan.
0 ‘ita   asrlarda  barpo  etilgan  davlatlarda  om m aviy  k o m m u n i-k a tsiy a - 
lam i  am alga  oshiradigan  devon  a l-b o rid ,  jarchilar,  ch o p arlar  singari  m ax- 
sus xizm at  va  xodim lar  ham   bor edi.
O dam larning  ushbu  bobda  b ay o n   qilib  o'tilgan  o ‘zaro  b o g 'la n ish  
usullari  keyingi  davriarda  om m aviy  kom m unikatsiyaning  zam onaviyroq 
vositalari  paydo  bo'lishida  m uhim   bosq ich   vazifasini  o 'tad i.  •



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling