‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

ikkinchidan,  oddiy  xalqning  vakillari  savodxonlikka 
jalb   etildi.  Ikkinchi  natija  o ‘z   aham iyati  jih a tid a n   birinchisidan  ham  
m uhim roq  edi.  X itoy  tili  esa  U zoq  Sharq  m am lak atlarid a  ko‘p  asrlar 
davom ida  asosiy  ch e t  tili  vazifasini  bajarib  keldi.
Boshqa  m am lakat,  xalq  va  elatlar  haqida  gap irad ig an   b o ‘lsak,  m ilod­
d an   aw algi  VII  asrdan  tnilodiy  II  astgacha  b o ra -b o ra   xristian  dunyosiga 
kuchli  ta ’sir  k o'rsatgan  Bibliya  shakllandi.  U shbu  M uqaddas  kitobning 
tarkibiy  qism lari  dastlab  h ar  xil  vaqtda,  tilda  va  tu rli  kishilar  tom onidan 
g‘isht  «taxtacha»larga  yozib  olingan,  M asalan,  «Q adim iy  ahd*  asosan  eski 
yahudiy  tilida,  qism an  esa  arorpiy  tilida  dunyoga  kelib,  m iloddan  aw algi 
I I I —II  asrlarda  tugatilgan.  «Q adim iy  ahd»  o ‘sha  vaq tn in g   o 'z id a   grek tiUga 
o ‘girilgan.  Bugungi  k unda  esa  u  dunyoning  1760  d a n   k o ‘p roq tiliga  taijim a

qilingan.  «Y angi  ahd»  (Injil)  esa  m ilodiy  I  asrda  yaxlit  kitob  ta rz id a  tu - 
zilgan.
B ibliyada  h a m   so'zning  ilohiy  kuchi  bilan  bog'liq  ko‘rsatm alar 
mavjud.  M asalan ,  «Eski  ahd»da  shunday  b ir  afsonaviy  hikm at  keltirilgan. 
M uso  p ayg‘a m b a r  X udo  bilan  m uloqot  qilm oqchi  bo ‘lib,  ío q q a  chiqadi. 
T epalikda  M u so   o ‘z  ko ‘zi  bilan  ko'rgan  m anzaraga  hayron  qoladi  -   Xudo 
Tavrot  (T o ra )n in g   harflariga  kichkina  tojlarni  o ‘rnatib  turgan  em ish.  M uso 
buning  sab ab in i  so'raganda,  ko ‘p   yillardan  keyin  Akibaben  Io sif  degan 
odam   d u n y o g a   kelib,  Tavrotning  har  b ir  harfi  va  belgisidan  bir  q ato r 
q o n u n la m i  b a rp o   etad i,  degan  javobni  oladi.  Bu  rivoyat  inson  hayotida 
kalim a  y uksak aham iyatga ega  ekanligining  k o ‘rsatkichi,  albatta.
M ilo d n in g   IV  asrida  arab  yozuvi  ham   shakllana  boshladi,  ushbu  tilda 
birinchilar  q ato rid a  328-yilda  N am arra  xati  barpo  etiidi.  Eronning  qadim iy 
yilnom alarida  S osoniylar davridagi voqealar  haqida  fois tilida  izchil  ravishda, 
aniq  usulda,  badiiy  vositalarsiz  xabar  berilgan.  Masalan,  sulola  asoschisi 
A rdasher  P ap ak o n g a  bag‘ishlangan  kitobda  yozm a  poitret  tasviriari  deyarli 
yo‘q.  Eng  q ízig 'i  shundaki,  aniqlik  bilan  bog‘liq  bo ‘lgan  va  keyinchalik 
jurnalistikada  «hujjatli»  deb  nom   oigan  ushbu  uslub  faqat  mualliflar 
haqiqatga  yaqinroq  bolganliklarining  natijasi  em as.  Asosiy  sabab  —  yozm a 
nutq  hali  yaxshi  rivojlanm agan bo ‘lganligidadir.
U m u m a n   olganda,  shuni  ta ’kidlash  joizki,  yozuv  paydo  boMgan 
davrdan  e ’tib o ra n   to   kitobning  bosm a  ixtirosiga  q adar  yozuv  s a n ’ati 
podshohlar,  ru honiylar,  m a’m uriyat  vakillari  va  hokazo  toifalardan  iborat 
nísbatan  to r   d o iradagi  odam larga  xizm at  qilgan.  Jam iyatga  rahbarlik 
qilayotgan  doiralard ag i  odam lar  keng  xalq  om m asini  savodxonlikka  u n ch a 
h am   yaqinlashtiraverm aganlar.  0 ‘slia  davrlarda  tayyorlangan  ayrim   m a n - 
balarda  o d d iy   odam larga  o ‘qishni  o ‘rgatish  nom atlub  ishlarga,  q o n u n - 
buzarlikka  olib  boradi,  deb  uqtirilgan.  Shu  bilan   bir  qatorda,  savodli  od am  
b o ‘lish  k o ‘p ro q   insonning  o 'ziga  bo g ‘liqligi  h am   barchaga  m a ’lum   edi. 
M asalan,  p o d sh o h   yoki  am ir  avlodiga  m ansub  odam   b o ‘lishga  k o 'p ch i- 
likning  im k o n iy ati  y o ‘q,  am m o  savod  chiqarish  deyarli  h ar  kim ning  q o ‘li- 
dan  kelardi.  S h uning  u chun  savodxonlikka  intilish,  ayniqsa,  o ‘rta  asrlarda, 
m usulm on  m a m la k atlarid a  nihoyatda  kuchli  edi.  Bosma  kitob  ixtirosi  faqat 
chegaralangan  h a r f  va  ierogliflar soniga  bevosita bog‘liq  ekanligini  e ’tiborga 
olsak,  alifbo  ixtirosi  kom m unikatsiyalar  tarixida  va  u m u m an   insoniyat 
tam ad d u n id a  n aq a d ar  ulug*  kashfiyot  b o ‘lganligini  ta sa w u r  qilish  qiyin 
emas.
Yozma  kom m unikatsiyalarning  ja n r,  uslub  va  kanaliari.  Jurnalistik 
asarlarning  m a z m u n i  va  shakli  o ‘rganilganda,  odatda,  ja n rlar  ham   tilga 
olinadi.  P ro to ju m alistik a  haqida  gapirganda-chi?  Bir  qaraganda,  bu 
erishdek  tu y u lad i.  «P rotojum alistikanm g  h am   jan rlari  b o ‘ladimi?*  degan 
taajjubli  savol  tu g ‘ilishi  m um kin.  A m m o  biz  b u nday  shubhani  o ‘rinsiz  deb 
bilamiz.  C h u n k i  asarning  m azm uni  qanday  m uhim   bo ‘lsa,  uning  shakli 
ham   shu  q a d a r  aham iyatli  sanaladi.*  Jum alistikaga  kelganda,  axborot

yetkazish  uslubi  va  y o ‘llari  ham ,  davrga  qaram asdan,  m u h im   aham iyatga 
ega.  S hulam i  hisobga  olib,  ikkinchi-faslning  ushbu  q ism in i  m azk u r  masa? 
laga  bag‘ishlashga  q aro r  qildik.
Janrlar  tahlilini  q o ‘yidagicha  tartiblashni  m a ’q u l  topd ik :  1-qadim  
zam onlarda  bo ‘lgan,  h o zir  esa  deyarli  uchram aydigan  ja n rla r;  2-qadim da 
b o'lg an   va  bugungi  kunda  ham   mavjud,  am m o  m a z m u n   jih a tid a n   keskin 
o'zgargan  janrlar;  3-burungi  davrlarda  bo'lg an   va  h o z ir  ham   mavjud, 
m azm uni  qism an  o'zgargan  janrlar;  4-bugungi  k u n d a   bor,  lekin  burungi 
zam onlarda  bo ‘lm agan janrlar.
Asosiy  gapga  o 'tish d a n   oldin  mavzuga  bo g ‘liq  bir-ik k ita  izohlar 
keltirm oqchim iz.  Q adim   vaqtlardagi  m atnlar  (h a m d a   protojum alistika) 
bilan  bugungi  kundagi  jum alistik  m atnlar  o ‘rtasida  h am m ag a  m a ’lum   b ir 
keskin  farq  bor.  Shu  sababli  aytishga  haqlimizki,  eski  m a tn la r  bilan  bog*liq 
ja n rla r  tasnifi,  ular  o ‘rtasÍdag¿  farqlar  o ‘sha  za m o n la rd a   deyarli  ko'zga 
tashlanm aydi.  Q adim iy  ham da  zam onaviy  ja n rla m i  solish tirg an d a,  tarixiy 
shart-sharoitlam i  va  bugungi  vaziyatni  hisobga  o lish   dark o r,  aks  holda 
g ‘ayriilm iy  yondashuvga  y o i   q o'ygan  bo'lam iz.  Eski  d avrlarda  bugun  biz 
o 'rg a n ib   qolgan  aniq  ju m alistik   ja n rla r  mavjud  em asdi.  A m m o,  ja h o n  
jurnalistikasi  tarixini  o 'rg a n ar  ekanm iz,  v azifalarim izdan  biri  qadim iy 
om m aviy  kom m unikatsiyalar  sharoitida  vujudga  kelgan  h am da  keng 
auditoriyaga  m o'ljallangan  og'zaki  va  yozm a  m a tn la rn in g   ja n rlarin i  o ‘sha 
davrlardagi  m ezonlar  asosida  k o ‘rib  chiqishdan  ibocatdir.  E ndi  bevosita 
ja n rla r tasnifiga o ‘tam iz.
1.  Q adim   zam onlarda  mavjud  bo'lgan,  am m o   b u g u n g i  k unda  deyarli 
uchram aydigan  janrlar.  K o‘proq  qadim iy  diniy  va  m a ’m u riy   (boshqaruv) 
tizim lari  bilan  bog‘liq  og'zaki  h am da  yozm a  m a tn la r ja n rla ri.  Bular  asosan 
am rlar  (oliy  farm onlar),  diniy  qasidalar  va  m u n o jo tlar,  ilmi  nujum  
(astronom iya),  fol  ochishlar,  h u tb alar  va  boshqalar.  Ilm i  nujum ga  biroz 
to ‘xtalib  o'tsak.  M utaxassislar  fikricha,  qadim iy  m esopotam iyaliklar  va 
xaldeyaliklarda  astronom iya  ilm iy  yuksak  rivojlangan  e d i  va  bu  sohada 
u lam ing  bilim lari  greklarga  nisbatan  kengroq  b o 'lg a n .  M asalan,  Xaldeya 
kohinlari  oliy  darajali  riyoziyotchilar  bo'lib,  ilm iy  astronom iyaga  asos 
solganlar,  deb  hisoblanadi.
2.  Q adim da  bo'lg an   va  bugungi  kunda  h a m   b o r,  lekin  m azm un 
jih atid an   keskin  o'zgargan  janrlar.  Bular  sirasiga  a n g lash lar  (fahm lar),  ba- 
shoratlar,  duolar,  dunyoviy  qissalar,  ko'rsatm alar,  m ad h iy alar,  m a’lum ot- 
nom alar,  m urojaatnom alar,  miflar,  rivoyatlar,  ta b ib la rn in g   maslahatlari, 
turii  to 'p la m lar  (m ajm ualar),  xatlar,  hikoyalar  v a   b oshqalar  kiradi. 
D alillarga  e ’tib o r  beraylik.  Q adim iy  H indistondagi  v ed a la m in g   b ir  qismi 
ju m lad a n   xudolarga,  sayyora  va  yulduzlarga,  o lo v   va  sham olga,  yer  va 
suvga,  donishm andlarga,  ilohiy  oziq-ovqat  va  icliim liklarga,  kasalliklatga  va 
hokazo  manbalarga  bag'ishlangan  m u ro ja at-n o m a lar  shaklida  bitilgan. 
0 ‘rta-qadim iy  E ronda  yaratilgan  dunyoviy  qissalar  m a z m u n   jihatidan 
podshohlar  va  tabiatga  adabiy  tav sif berish  nuqtayi  n a z a rid a n   Assuriya  va 
M isrning  eski  yilnom alariga  o 'xshab  ketadi.

3.  B u ru n g i  d av rlard a  bo'lg an   va  hozirda  bam   am al  qilayotgan,  lekin 
m azm u n i  q ism a n   o'zgargan  jan rlar.  Bu  guruhdagi  ja n rlar  b irm u n ch a 
k o ‘proq:  alleg o riy a  (qochirim lar,  m ajozlar)  deklaratsiya,  k o 'ch irm a  gaplar 
(juda  k o ‘p   v a   tu rli  shakllarda  uchraydi),  yilnom alar,  marsiyalar,  m atallar, 
m aqollar,  o d d iy   va  n o tiq b k   nutqlari,  pand-nasihatlar,  xronikalar,  epigram - 
m alar,  q o ‘shiqlar,  hayollar,  o'ylar,  hikm atlar.  H ikm atlar  h aqida  ju m a lis- 
tikaga  xos  b o ‘lgan  va  om m aviylik  bilan  bog‘liq  shunday  m isol  bor. 
H in d isto n d a  m ilo d iy   IV  asr  oxiri  -   V II  asr  boshlanishida  yashagan  faylasuf 
sh o ir  B xartrixarining  asarlari  «Sevgi  haqida  yuz  hikmat»,  «O lloh  haqida 
yuz  hikm at»,  «EhtirossizUk  haqida  yuz  hikm at*  sarlavhalari  o stid a  yozil- 
gan.
U sh b u   g u ru h g a   a w a lo   va  h o zir  ham   ish  berayotgan,  am m o  bugungi 
kunda  o ‘z   xususiyatlari  jih atid an   a n c h a  o ‘zgargan  ja n rlam i  ham   kiritsa 
b o ‘ladi.  B u larn i  b iz   protoxabar,  protohisobot,  protoreportaj,  protointervyu, 
protoxat,  p ro to slia rh ,  protolavha,  pro to o ch erk   deb  atasak,  xato  qilm asak 
kerak.  M asalan,  su h b at  (и н тервью )  uslubida  yozilgan  qadim iy  m atn lar 
nihoyatda  k o ‘p.  B u n d ay   asarlar  q adim iy  Sharqning  barcha  xalq  va  elat- 
Iarida,  m asalan ,  M arkaziy  Osiyoda  («Avesto»),  Bobilda  («Jabrlangan  ta q - 
vodor  haqid ag i  doston»),  M isrda  («Hafsalasi  p ir  b o ‘lgan  odam ning  o ‘z jo n i 
bilan  suh b ati» )  va  boshqa joylarda  mavjud.
U m u m a n   aytish  m um kinki,  insonning  ongi  nafaqat  m ehnat  orqali, 
balki  eng  a w a lo ,  o ‘z   qabiladoshi  bilan  m uloqotda  yuzaga  kelgan.  G ‘a- 
labalar  h aq id ag i  yozuvlar  protoreportaj  shaklida  berilgan,  qurilishlar 
ketayotgani  p ro to h iso b o tlard a,  podshohlar  tavsifi  protoocherkda  va  hokazo 
ja n rlard a  o ‘z   aksini  topgan.  Shuni  ham   eslash  joizki,  qadim iy  Sharqda 
bitilgan  a s a rla r  m a tn la rid a n   aksariyatining  aniq  b ir  muallifi  ko'rsatilm agan 
va  ular  xalq  ijodi  n am u n ala ri  hisoblanadi.
4.  B ugungi  k unda  bor,  lekin  burungi  zam onlarda  uchram aydigan 
ja n rlar  sirasiga  ju rn ab stik an in g   korrespondensiya,  maqola,  taqriz,  feleton 
h am da  p am flet  n am u n alarin i  kiritish  m um kin.  Ammo  m azkur  ja n rlar 
m azm un  jih a tid a n   sh u   q ad a r  boyki,  qadim gi  Sharq  m anbalari  yaxshilab 
tahUl  q ilin sa,  u sh b u   janriarning  u   yoki  bu  jihatlari  topilishi  m um kin. 
S huning  u c h u n   biz  eski  zam onlarda  b u n d ay   ja n rlar  b o ‘lm agan,  degan 
ta ’kidni  sh a rtli  ravishda  keltirm oqdam iz.
U slub  h a q id a   yuqorida  qism an  aytib  o ‘tdik,  am m o  bu   m asalada 
alohida  t o ‘xtalm aslik,  jum alistika  tarixiga  to ‘g ‘ri  kelmaydi.  U m u m a n  
olganda,  q a d im iy   yozuvlar  uslub  jih a tid a n   ikki  katta  guruhga  b o'linadi. 
B ular  -   hissiyot  b ila n ,  badiiy  jilolar,  publitsistik  ruh  bilan  sug‘orilib 
tayyorlangan  a s a rla r  h am d a   o rtiqcha  hissiyotsiz  yozilgan  m atnlardir.  Ikkala 
turdagi  ijod  h a m   keng  tarqalgan.  A gar  biz  adabiyotdan  ko‘ra jum alistikaga 
yaqinroq  a s a rla m i  tahlilga  jalb   etadigan  b o ‘lsak,  ikkinchi  guruh  m atnlari 
k o ‘pro q n i  ta sh k il  qiladi. 
* 
»
Q ad im iy   M isrda  yozuv  ixtiro  qilinganidan  keyin  toshlar,  g 'ish tla r  va 
devorlarda  b itilg an   birin ch i  yozuvlar  m iloddan  aw algi  4-m ingyillikning

oxiri  —  3-m ingyillikning  boshida  paydo  b o ‘lib,  ju d a   qisqa  va  q u m q , 
to ‘g‘rirog‘i,  shirasiz  uslubda  tayyorlangan  edi.  K attaro q   asariarning  k o ‘pi 
tuzilishi jih a tid a n   kirish,  asosiy qism   va x u losalardan  iborat.  B a’zilarida  esa, 
suhbat  q o 'sh im c h a   ravishda  qisqa  sharh  bilan  izohlangan.  N asriy  bayonga 
she’rlar  yoki  dialoglar  aralashtirilib  berilgan  h o lla r  h am   uchraydi.  S huni 
ham   aytish  joizki,  qadim iy  m anbalarda  bevosita  yoki  bilvosita  b ah s- 
m unozara  shakJidagi  suhbatlar ko'plab  topiladi.
Q adim iy  yozuvlar  ichida  keng  va  batafsil  xronika  yoki  yilnom alar 
uslubida  tayyorlangan  asarlar  talaygina. 
M isrdagi 
m ashhur  K arnak 
ibodatxonasi  m iloddan  aw algi  XVI—X I  asrlarda  qurilib,  b ir  nccha  m a ita  
qayta  ta ’m irlangan.  U ning  devorlarida,  ju m la d a n ,  T utm os  I II   ning  ( 1504— 
1450)  m uvafaqqiyatli  harbiy  yurishlari  h aq id a  hikoya  qiluvchi  toshga  o ‘yib 
yozilgan  solnom alar  bor.  Masaian,  A rm ageddon  shahrini  zabt  etish 
hikoyasi,  F ir’avn  um um jahon  im periyasini  y aratm oqchi  bo ‘lganligi  ham  
ibodatxona devorida  o ‘z  aksini  topgan.
Assuriya  podsholigi  yilnom alari  ichida  ikkala  turdagi  yozuvlar  — 
badiiy  tasvirlarga  boy  ham da  quruq  x ro n ik ad a n   iborat  yilnom alar  u c h ra b  
turadi.  M azkur  m an b alam i  chuqur  o ‘rgangan  m utaxassislar  fikricha,  badiiy 
bo'yoqsiz  berilgan  yozuvlar  o ‘z  soddaligi  va  aniqligi  bilan  n ihoyatda 
ta ’sirchan  chiqqan.
Q adim iy  X itoyda  esa  yilnom alar  asosan  im peratorlarning  to p sh i- 
riqlariga  binoan  olib  borilardi.  0 ‘ym akorlar  va  kotib lar  faqat  h u n arm a n d lar 
sifatida  ishga  jalb   qilinganlar.  Va  u lam ing  b iro r  b ir  ieroglifni  o ‘zlarid an  
qo'shish  yoki  tushirib  qoldirishga  haqlari  y o ‘q   edi,  bunday  xatoga  y o 'l 
qo ‘yganlar jiddiy jazolanardi.  A m m o  ushbu  sh irasiz  uslubdagi  solnom alarga 
keyinchalik  hissiyotli,  tasvirli va  publitsistik  sh a rh la r  berilishi  m um kin  edi.
Axborot  ta rq a tish   yoMlari.  Bugungi  k unda  om m aviy  axborot  ta rq a tish  
kanallari  deganda  m atbuot,  radio,  televidenie  va  internet  nazarda  tutiladi. 
0 ‘z - o ‘zidan  m a’lum ki,  m azkur  im koniyatlar  qadim gi  dunyoda  yo‘q   edi. 
X o'sh,  shunday  ek an ,  axborot  larqatishning  b u n d ay   jarayonlari  b u m n g i 
davrlarda  b o lg a n m i  va  bo'lgan  holda,  q an d ay   am alga  oshirilgan?
Albatta,  bunday  kommunikatsiyalar  bugungidek  keng  miqyosli  em asdi, 
u   vaqtlarda  yer  yuzida  aholi  ju d a  kam,  o m m aviy  axborot  vositalari  esa 
boshqacha  edi.  Lekin  ommaviy  kom m unikatsiyalar  bo ‘lganligini  va  u la r 
o ‘sha  vaqtlarda  ham  jam iyatda  bugungi  kundagidek  vazifalami  bajarganligini 
hech  kim   inkor  qilolmaydi.  Shunday  ekan,  uzoq  o ‘tm ishda  o m m aviy 
kom m unikatsiyalarning  kanallari  sifatida  n im a  xizm at  qilgan?  M asalani 
atroflicha o ‘rganib  chiqqach, biz daraxt bargi,  p>o‘stlog‘i,  teri,  suyak,  y o g 'o ch , 
mum,  loy,  tosh,  metall,  mato  va  qog‘ozlar  b unday  kanallar  o ‘m ini  bosgan, 
degan  xulosaga  keJdik.  Ushbu  axborot  tarqatuvchi  vositalar  haqida  q isq ach a 
gapirib o'tsak.
Teri.  Ayrim   mutaxassislar  taxm inicha,  yozuv  u chun  ishlatilgan  e n g  
birinchi  ashyo  y o g 'o ch   bo'lgan.  Bu  fikrga  q o ‘shilish  ham   m u m k in , 
qo'shilm aslik  ham .  C ltunki  agar  yozuv  m ilo d d an   4,5  m ing  yil  a w a l  ix tiro

qilingan  bo ‘lsa,  b u n d a y   u zo q   m uddat  saqlanm agan  m ateriallar  ham   bordir. 
Balki,  foydalanish  u c h u n   en g  qulay  narsa  birin ch i  yozuv  ashyosi b o ‘lgandir. 
B izningcha,  b u n d ay   ashyo  sifatida  barg,  p o ‘s(Ioq  yoki  te ri  xizntat  qilgani 
haqiqatga  yaqinroq.  B u  m asalada  aniq bir  tarixiy  isbot  y o ‘q,  shuning  u chun 
bizning  fikrim iz sh u n c h a k i b ir faraz.
A m m o 
0
‘tm ish d a  yozuv  u ch u n   teridan  keng  foydalanganligi  barcha 
m utaxassislar to m o n id a n   e ’tiro f etilgan.  Q adim iy  E ro n d a  «Assuriya  daraxti 
va  echki*  nom li  d o sto n   b o ‘Igan.  Eronliklar  p alm an i  «assuriya*  daraxti 
deyishgan.  U sh b u   d o s to n d a   echki  gapiitirilib,  u   «kotiblar  m endan  kitob, 
d aftar  va  ro ‘yxatlar tu z ad i» ,  deya  arz etadi.
M iloddan  a w a lg i  I I  asrd a  teridan  b a q u w a tro q   yozuv  m ateriali  — 
pergam ent  ixtiro  qilindi.  U sh b u   ashyo  aynan  yozuv  u c h u n   maxsus  ishlan- 
gan  b o ‘lib,  u   P ergam   sh a h rid a  kashf  etilgan.  M ilodiy  IV   asiga  kelib  p er­
gam ent  aksariyat  b o sh q a  ashyolar  o ‘rnini  egallaydi.  Q immatbatho  m aterial 
bo  Iganligi  sababli  m u alliflar  k o ‘p  hollarda  uning  ustidagi  yozuvlarni  yuvib 
tashlab,  b ir  n ec h a  m a rtag ac h a  foydalanardilar.  Ayrim   xalqlarda  teri  va 
kitob  so'zlari  sin o n im la r  sifatida  q o ‘llanilgan.  U sh b u   fakt  H erodotning 
«Tarixi*  da  ham   keltirilgan.
Suyak.  Q adim iy  xitoyliklar  undan  fol  och ish   m aqsadida  foyda- 
lanishgan,  M iloddan  a w a lg i  2  mingyillikda  yozuv u c h u n   suyak  va  toshbaqa 
kosasi  ham   ishlatilgan.  Y ozuv  belgilari  suyakda,  kosada  qattiq  jism   bilan 
bevosita  qirilib  yoki  o ld in   m o ‘yqalam   bilan  chizilib,  keyin  o ‘yilgan.  Arxeo- 
loglar  qadim gi  o d a m la r  yozish  u c h u n   ch ig'anoqlardan  foydalanganliklarini 
h am   aniqlashgan.
Yog‘och.  U shbu  m a teria l  tu rli  yuitlar va  tillarning  vakillari  tom onidan 
yozuv  u ch u n   q o ‘llanilgan.  A yniqsa,  papirus  va  bam buk  haqida  ko ‘pgina 
tarixiy  dalillar  bor.  Q ad im iy   M isrda  m iloddan  aw a lg i  3  mingyillikda  papi- 
rusdan  keng  foydalanilganligi  aniqlangan.  M isrliklar  papirusni  Afrikadagi 
qam ishsim on  o 'sim lik d a n   tâyyorlashgan.  Bu  m aterialni  ishlab  chiqarish 
usulini  sir  saqlashgan  va  olingan  m ahsulotni  k atta  m iqdorda  boshqa 
joylarga  sotishgan.  P a p iru s  barglari  qirqilib,  yelim langan va  o 'ra m a  shaklida 
ishlatilgan.  M ilo d d an   a w a lg i  XV  asrga  kelib  papirus  peigam ent  bilan 
alm ashtirilgan.
Q adim gi  Ja n u b i-sh a rq iy   O siyoda  esa  bam buk  g 'o y a t  keng  q o ‘llanilgan 
yog‘o ch   m ateriali  b o 'lg a n .  Taxtachalarning  en i  I  sm ,  uzunligi  2 3 - 2 4   yoki 
5 5 - 5 6   sm.  d an   iborat  boMardi.  56  sm .  li  bitta  tilim iga  60  ieroglif  sig‘ardi. 
A sar  hajm iga  q arab  u   bitilgan  taxtachalar  soni  h a m   k o ‘p,  m asalan,  bir 
arava  yoki  besh  arava  b o lis h i  m um kin  edi.  Ierogliflar  p ichoq  yordam ida 
o ‘yilar  va  keyin  b o ‘y o q   va  lok  bilan  qoplanardi.  X ato  tushgan  bam buk 
tilim ini  qirishga  yoki  t o ‘liq  alm ashtirishga  to ‘g ‘ri  kelardi.  K atta  asarlar, 
yilnom alar  tayyorlanayotganda,  taxtachalar raqam lanib,  b ir  chetida  o ‘yilgan 
teshik  yordaipida  ip  b ila n   b o g ‘lan ar  edi.  «Bo'lim *,  «bob»,  <-  fasl»,  «qism» 
nom li  maxsus  ierogliflar  h a m   q o ‘Ilanilardi.  U m u m a n   olganda,  bam bukdan 
yozm a  m a tn la r  tayyorlash  k o ‘p   m ehnat,  m ablag‘  va  vaqt  talab  qilardi,

am m o  u   bejirim   chiqardi.  Q o g 'o z  ixtiro  qilingan  ilk  davrlarda  u   sh u n d a y  
b ir  n o a n ’anaviy,  «kam bag'al*  ashyo  hisoblanardiki,  im p e rato rla r  va  boy 
kishilar  u c h u n   bam buk  o bro‘liroq  b o 'lib ,  u la r  yana  III—IV  a s r  davom ida 
q o g ‘o zd an   k o ‘ra  bam bukdan  foydalanishni  afzal  ko'rganlar.
S harqiy  E ronda  papirus  va  pergam ent  bilan  bir  q a to rd a   yog‘o c h  
tayoqlarida  yozish  odati  ham   b o ig a n .  A m m o  nihoyatda  keng  ta rq a lg an   va 
b archa  m am lakatlarda  qo'Hanilgan  nsul  —  yog‘och  tax tac h alarid a  yozish 
edi.  Ayrim   paytlarda  taxtachalar  m u m   bilan  qoplanardi  va  m u m   ustiga 
stilos  (yog'ochli  yoki  tem irli  yozuv  asbobi)  yordam ida  belgi  yoki  harflar 
chizilardi.  Shu  bilan  birga  daraxt  p o ‘stlog‘i  va  o ‘sim liklarning  to la la ri  ham  
ishlatilgan,  masalan,  lubok  chizish  paytida.
Loy. 
D unyoning  eng  buyuk  qadim iy  m adaniyatlaridan  biri  — 
M esopotam iya  tam adduni  bizgacha  ko‘proq  xom  yoki  pishiq  g lsh tla rd a  
yetib  kelgan.  H ozirgacha  ushbu  hudu d d a  loy  «taxtacha*larda  ierogliflar, 
mixxat  yoki  aliibo  yordam ida  bitilgan  m atnlam ing  o ‘n dan  b ir  qism i  ham  
topilm agan  va  o ‘rganilmagan.  0 ‘z  vaqtida  bunday  taxtachalardan  h atto   katta 
kutubxonalar  tashkil  qilingan.  X aldeya,  Assuriya  va  Bobilda  yashagan 
salaflarim iz eng kerakli  m atnlarni  loydan  tayyorlangan  xom  g‘ishtlarda  yozib, 
keyin  olov  yordam ida  pishirganlar.  M azk u r  pishiq  g‘ishtlar shunday  b aq u w at 
chiqardiki,  ulam i  ko‘p  asrlardan  keyin  ham   hatto  o ‘tk ir  boita  bilan  chopish 
oson em asdi.
M esopotam iyada  tayyorlangan  yilnom alam ing  m uhim lari  ikki  nusxada 
yozilardi.  Birinchisi  —  saroy  va  hasham atli  ibodatxonalarning  devorlarida 
o ‘ym a  m atn  va  rasmlar  shaklida.  X uddi  shunday  m atn  ikkinchi  m arta  loy 
silindrlarda  qirilar  edi.  Ushbu  silindrlar  7  sm.  dan  20  sm.  gacha  boMgan, 
am m o  m atn   hajmi  juda  kattaligi  sababli  mixxat  shu  darajada  mayda 
yozilardiki,  uni  kattalashtirib  ko‘rsatadigan  oynaksiz o ‘qib  b o ‘lmasdi.
B unday  silindrlarni  yaratishdan  m aqsad  —  tarixda  tz  q o ldirish  edi. 
M atnlar  to ‘rt  nusxada  bo‘lgan  loyli  silindrlar  ichiga  tu sh irilard i.  U lar 
olovda  pishirilib,  yangi  bunyod  etiladigan  bino  poydevorining  t o ‘rt  bur- 
chagiga  joylashtirilgach,  ustidan  qurilish  ishlari  boshlab  yuborilardi.  U shbu 
usul  o ‘zini  to 'liq   oqladi,  chunkî  b ir  necha  ming  yillardan  s o ‘ng  olib 
borilgan  qazilm alar  natijasida  silin d rlar  butunligicha  olim lar  q o ‘Üga  tushdi 
va  o ‘qildi.  B inolar  poydevoriga  q o ‘yilgan  bunday  axborot  vositalari  o lti  va 
sakkiz  qirrali  prizm a  yoki  m itti  b o ch k a la r shaklida  ham   yasalar  edi.
Yog‘o ch   yoki  teri  kabi  to sh   h a m ,  an c h a  keng  ishlatilgan.  T oshning 
oddiy  va  qim m atbaho  turlaridan  yozuv  m ateriali  sifatida  foydalanilgan. 
Oddiylari:  bazalt,  ganch,  granit  (q o ra,  o ch   qizil,  va  kulrang),  kvars,  m arm ar 
(turli  ranglarda),  obsidan,  ohaktosh,  slanes,  tuf,  ch aqm oqtosh,  q u m to sh   va 
hokazo.  Q im m atbaho  toshlar:  aqiq  (agat),  am etist,  nefrit,  oniks,  serdolik, 
yashm a  va  boshqalar.  Yozuvga  m o ija lla n g a n   toshlarga,  a lb atta,  kerakli 
shakl  berilardi.
T oshlar  axborot  vositasi  sifatida  ishlatilgani  haqida  m a ’lu m o tlar ju d a  
ko‘p   (u lar  alohida  m aqolaga  m avzu  b o 'la   oladi).  Biz  o 'q u v c h ila r  diqqatini

faq at  u c h ta   narsaga  q ara tm o q ch im iz .  Birinchisi  -   to sh lam in g   katta-k ich ik - 
ligi.  T abiiyki,  o ‘lcham i  u n c h a   k atta  bo‘lm agan  ioshlar  k o 'p ro q   ishlatilgan. 
A m m o ,  ayrim   toshlam ing  ulkanligi  od am n i  loi  qoldiradi.  Bexistun  yozuvi 
152  m   balandlikda  bitilgani  h aq id a  biz  yuqorida  aytib  o ‘tdik.  M ism ing 
m ilo d d a n   aw a lg i  X V I—XV  asrlarda  yashagan  ayol  podshohi  X atshepsut 
x o n im   A m on  xudoga  bag‘jshlagan  va  asuan  granitlaridan  tayyorlatgan 
ik k ita  30  m etrlik  yodgorlik  yozuvlarda  A m onni  o ‘z  otasi  deb  ta ’riflagan. 
A slida  esa,  m alikaning  otasi  fir’avn  T utm os  I  boMgan.  Y odgorliklar  n ih o - 
y a td a   qisqa  m uddatda  —  yetti  o y   ichida  bunyod  etilgan.
Ikk in ch i  fakt  bevosita  junialistik a  bilan  bog‘liq.  M a ’lumki,  bugungi 
m a tb u o t  nashrlari  asosan  rotatsiya  usulida  bosiladi.  Q adim iy  M esopoto- 
m iy a d a  esa  protorotatsiya  usuli  ishlatilgan.  Ya’ni,  qim m atbaho  toshdan 
yasalgan  silindrda  m atn  yoki  rasm lar  aylana  oyna  shaklida  bitilib,  unga 
d a sta k   h am   ulanar  edi.  Y um shoq  loy  ustida  yurgizilgan  silindrdan  loy 
g ‘ishtga  kerakli  xat  va  rasm lar  tushardi.  G 'ish t  pishirilgandan  keyin  undagi 
tasvir  abadiy  b o lib   qolardi.  U shbu  usul  nafaqat  M esopotom iyada,  balki 
S harq n in g   boshqa  m am lakatlarida  ham   keng  koMamda  ishlatilgan.
U c h in c h i  m a ’lum ot  ham   ju m alistik ag a  an c h a  yaqin.  M a ’lum ki,  k o ‘p- 
ch ilik   q alam   sohiblari  ju rn alistik a n i  yilnom aga  o'xshatishadi.  Q adim iy 
S h a rq d a   esa  yilnom alar  va  k ito b lar  vazifasini  oddiy  tosh d an   qurilgan 
h a m d a   qim m atb ah o   toshlar  bilan  bezatilgan  saroy  va  koshonalarning  bevo­
sita  o ‘zlari  bajargan.  Bu  h aq d a  fransiyalik  assuriyashunos  Ioaxim   M enan 
« N ineviya  saroyi  kutubxonasi»  d eb   nom langan  kitobida  yozgan.  Olim 
fik rich a ,  saroylar  nafaqat  p o d sh o h   buyukligining  ko‘rsatkichlari,  shu  bilan 
birga  ta rix iy   kitoblar  ham dir.  C h u n k i  ko‘p   hukm dorlar  hokim iyatga  kelish- 
lari  b ila n   k atta  qurilishlam i  boshlab  yuborardilar  va  o ‘z  faoliyatlari  davo- 
m id a   qilgan  xizm atlari  yoki  ja n g la ri  haqida  o ‘sha  koshonalar  devoriarida 
y o zu v lar  bitilishini  buyurardilar.  U shbu  buyuk  o ‘tm ish  haqidagi  kitobning 
z a rv araq la ri  b u tu n   yer yuzi  b o ‘ylab  sochilib  ketgan,  deydi  M enan.
M e ta ll.  Jurnalistika  kabi  protojurnalistikada  ham   dastlabki  paytlardan 
b o sh la b   m etall  k o ‘p   ishlatilgan  va  bu  haqda  talaygina  m a ’lum otlar  bor. 
S h u n in g   u c h u n   biz  bu  xususda  u zo q   to'xtalm aym iz.  M etallardan  ishlangan 
m a te ria lla r  birinj  (bronza),  kum ush,  mis,  ternir,  tilla,  qalay,  q o ‘rg‘oshin  va 
u la rn in g   qotishm alaridan  iborat  boMgan.  Bosiladigan  shakl  m etallarda 
b o sh q a   b ir  qattiq  jism   y ordam ida  o'yilgan  yoki  u ndan  eritm a  qilib  quyil- 
gan.  N u sx a la r  olish  u ch u n   asosan  ternir  taxtachalar  yoki  tunukalardan 
foydalanilgan.  Ayrim  paytlarda  kerakli  axborot  bir  necha  m etall  taxtacha- 
lard a  ta k ro r  yozilgan.  X orsabod  saroylarining  birida  katta  tosh d an   yasalgan 
sa n d iq   topild i.  Sandiqda  o ltin d an ,  kumush,  q o ‘rg‘oshin,  mis,  qalay, 
g a n c h d a n   tayyorlangan  b ir  xil  yozuvli  taxtachalar  bor  edi.  Y ozuvda  Saigon 
p o d sh o h i  yangi  saroy va  sh a h ar qurilishini  boshlagani  haqida  so ‘z  ketadi.
M a to .  U zo q   chidam aydigan  buyum   b o ‘lgan  m atoning  birinchi  m arta 
q a c h o n   va  q ae rd a  paydo  b o ‘lganligi  haqida  m a ’lum ot  saqlanm agan.  O d at- 
d a ,  m a to d a n   oddiy,  keyinchalik  rangli  rasm lar  bilan  bezashda  foydala-

nilardi.  T urli  yoziivlar  ixtiro  etilg an id an   s o ‘ng  bu  yozuvlar  ham   o 'y m a  
and o za  yoki  qolip  yordam ida gazm ollarga  tushiriladígan  b o ‘ldi.
K om m unikatsiyalar  tarixida  esa  asosan  shoyi  gazlam a  tilga  olinadi,  b u  
balki  shoyi  boshqa  m atolardan  k o ‘ra  q u w a tliro q   bo'lgatii  ham da  rangni 
o ‘ziga  yaxshi  olishi  uchundir.  B unday  m a ’lu m o tlar  ko‘proq  X itoy  tarixi 
bilan  bog'liq,  ch u n k i  ipak  tayyorlash  siri  uzoq  vaqtlar  davom ida  ushbu 
m am lakat  chegaralaridan  chiqm agan.  M utaxassislar  Xitoydagi  q ad im iy  
M avanduy-3  qabrini  o ‘rganganlarida  m ilo d d an   aw algi  II  asrd a  ipak 
m atosida  yozilgan  ko‘pgina  asarlarni  to p d ilar.  Eng  q¡z¡g‘i  shundaki,  shoyi 
gazlamalar,  bam buk  taxtachalaridek,  6—7  sm .  dan  tik  qizil  chiziqlar  bilan 
bo'lingan  edi.  M atolam ing  e n iesa  18  sm.  D em ak,  ipak  m ato  kashf etilganidan 
keyin  unga  ierogliflar bambuk tilimlaridagiga  o'xshatib  yozilgan.
Shoyi 
gazlam alardan  foydalanish 
X itoyda 
qachon 
bosh tan g an i 
haqidagi  m a ’lum otlar  turlicha.  M am lakat  olim larining  fikricha,  b u n d a y  
ja rayonlar  m iloddan  aw algi  VI—V  asrla rd a  va  hatto  undan  h am   a n c h a  
oldin  boshlangan.  Yevropalik  ayrim   o lim la r  X itoyda  shoyi  m ilo d d an  
aw algi  II  asrda  ishlatila  boshlandi,  deb  e ’tir o f  etishadi.  A m m o  sh u n i  esd an  
chiqarm aslik  kerakki,  o'sha  v aqtdan  bosh lab   Xitoy  shoyini  b oshqa 
m am lakatlar  bilan  tillaga  alm ashtirishga  kirishadi.  U m um an  o lganda,  shoyi 
yozuv  vositasi  sifatida  qo'llanila  b oshlagandan  keyin  bam bukka  bitilganiga 
nisbatan  kattaroq  hajmdagi  asarlarni  h am   k o ‘proq  adadda  yozib  olish 
im koniyati  paydo  bo'lgan.
Lekin  kog‘o z   ixtiro  etilishiga  q a d a r  inson  xotirasi  eng  buyuk  ax borot 
m anbayi  b o 'lib   keldi.  Teri,  suyak,  yog‘o ch ,  m um ,  loy,  tosh,  m etall  va  m ato
—  ham m asi  bir  b o ‘lib  inson  xotirasining  o ‘rnini  bosolm adi.  N atijad a , 
og‘zaki  kom m unikatsiyalar  qadim iy  davrlardagi  axborot  alm ashinuvining 
etakchi  usuli  b o 'lib   qolaverdi.  U shbu  usul  k o g 'o z  ixtiro  qilingandan  keyin 
ham   qariyb  2000-yil  davom ida  ustunlikni  bo y   berm adi.
Q og‘oz.  Q  o g 'o z   kashfiyoti  kishilik ja m iy a tin in g   eng  ko‘zga  k o ‘ringan 
yutuqlarídan  biri  boMdi.  Q og'oz  q ac h o n   ixtiro  qilinganligi  h aq id a  h am  
m utaxassislar  b ir  to'xtam ga  kelm agan.  K o 'p c h ilik   milodiy  II  asm i  tilga 
oladi.  A m m o  xitoylik  olim lar  bunga  asosli  ravishda  norozilik  bildiradilar. 
C hunki  qog‘o z   ham   o ‘sha  davrlarda  hali  a n iq   b ir  narsa  em asdi.  Y a’ni,  u 
ibtidoiy  k o'rinishlardan  zamonaviy  shaklgacha  asta-sekin  rivojlanib  keldi.
Aslida,  birinchi  qog‘oz  paydo  boMishiga  yog‘och  (va  guruch)  sabab 
b o lg a n .  Y uqorida  aytganim izdek,  darax t  p o 'stlo g 'in in g   ichki  to m o n id a g i 
tolalarí  tekislanib,  yozuv  materíali  sifatida  foydalanilgan.  E htim ol,  b iro r 
kuni  ushbu  to la la r  ustiga  suv  quyilib,  v aq tid a  ishlanm ay  qolgandir.  B unday 
paytda  to la la r  eríb  ketishi  tabiiy.  E ritm a d a n   uning  suvi  k o 'tarilg a n d a, 
yupqa  va  tep-tekis  b ir jism   qoladiki,  u   ay n an   q o g 'o z  bo'ladi.  Yuzlab  bosh q a 
tasodifiy  ixtirolar  kabi  qog‘oz  h am   sh u   tarzda  kashf  etilgan.  Y ozib 
k o ‘rílganda,  b o 'y o q n i  yaxshi  qabul  qilgan.  U sh b u   jarayon  a ‘nlab,  yuzlab 
m arta  takrorlanib,  takom illashib  k etganidan  keyin  q o g ‘ozn i  yangi  va  arz ó n  
yozuv  m ateríali  sifatida qabul qilm aslikning  iloji  bo'lm agan.

X itoy  q o g 'o zin in g   dastlab k i  nam unalari  tu t  darax tid an   tayyorlangan. 
M a m la k at  tarix ch ilarin in g   fikricha,  ushbu  ixtiro  m ilo d d an   aw a lg i  II  asrda 
am alga  oshirilgan.  Q o g ‘o z   kashfiyoti  ham ,  shoyi  kabi,  uzoq  davr  sir 
saqlandi.  F aq at  m ilo d iy   IV—V  asriarga  kelib,  q o g 'o zd a n   foydalanish,  eng 
a w a lo ,  X itoyning  o ‘zid a  om m alash d j.  Dunyo  b o 'y ich a  esa,  q o g 'o z  Sam ar- 
q a n d   orqali  V III  a srd a n   key in   tarqalgan.
Q o g 'o z,  ya’n i  a rz o n ,  te z   va  k atta  m iqdorda  tayyorlanadigan  axborot 
vositasi  k ash f  e tilg a n id an   k eyin  yozm a  m anbalar  h am   k o ‘payib  bordi. 
D e m a k ,  faqat  qo g ‘o z   m avjud  bo'lgandagina  jurnalistikaga  asos  solgan 
m a tb u o t  va  uning  b o sm a  u skunalari  vujudga  kelishi  m u m k in   edi.  Shuning 
u c h u n   jurnalistikaning  d u n y o g a   kelishiga  Sharq  q o ‘shgan  hissa  beqiyosdir. 
U sh b u   fikm i  yana  b ir  q a to r  a n iq   dalillar  bilan  isbotlash  m um kin.  XV asrda 
Y evropada  paydo  b o 'Ig a n   bosm a  stanok  ixtirochisi  bo'lg an   nem is 
m atb aach isi  Iogann  G u te n b e rg   shu  tufayli  ju rnalistika  asoschisi  deb  tan 
olingan.  G u ten b e rg n in g   asosiy  yutug'i  aloh id a-alo h id a  teriladigan  va 
siljiydigan  harflardan  fo y d ala n ish d a n   iborat  bo ‘lgan.  A m m o,  nem is  olim i 
F ris  F u n k e  yozganidek,  alo h id a   va  siljiydigan  bosm a  qolip lam i  ishlatish 
K rit  orolida  hali  alifbo  p ay d o   b o ‘lm asidan  ilgari  m ilo d d an   aw aigi  1600- 
yillarda  yo ‘lga  q o ‘yilgan  edi.  0 ‘sha  vaqtlarda  F est  degan  jo y d a  loydan 
yasalgan  va  alo h id a  q o lip la r  (shtam plar)  yordam ida  ideografik,  ya’ni, 
b u tu n   b ir  so ‘z   yoki  tu s h u n c h a n i  anglatuvchi  yozuv  belgilari  bo ‘lgan  lappak 
(disk)  topilgan.  X uddi  sh u n d a y   harakatlar  o ‘rta  asrlarda  K oreya  va  Xitoy 
h u n arm a n d lari  to m o n id a n   h a m   am alga oshirilgan.