‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet9/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   36
m s'rifat
  va  qud ratli  q u ro lli 
kuchlarni  o ‘z   q o ila rig a   kiritadilar.
0 ‘sha  davrda  xristian  g ‘oyasiga  ashaddiy  xizm at  qilish  eng  o liy  
qadriyat,  deb  e ’lon  qilinadi.  Agar  a n tik   dav m in g   dastiabki  b o sq ic h la rid a 
tafakkur  faoliyati  chuqurlashgan  b o 'lsa ,  u n in g   oxiriga  kelib  ilo h iy o td a n , 
m uqaddas  yozuvlar  m atnidan  ko ‘ra  u la m in g   talqin,  sharhlari,  p a n d -  
nasihatlar  hukm ronlik  qila  boshladi.  Bu  dav rd a  «ilohiyotga  xizm at  qilish» 
inson  yuksak  ijtim oiy  faoliyatining  m a jm u in i  o 'z   qam roviga  o la d ig a n  
bo'ldi.  Inson  faoliyatining  turli  sohalari  a n iq   b ir  professional  tilga,  xo ‘ja lik  
hayoti,  siyosat,  sa n ’at,  din,  falsafa,  hu q u q   sohalari  esa*qat’iy  ajratilishlarga, 
chegaralarga  ega  em as  edi.-  B ularning  barchasi  publitsistikaning  sh a k l- 
lanishiga  ham   u  yoki  bu  darajada o ‘z   t a ’sirini  o 'tk a z m a y  qolm adi.
A ntik  d av m in g   inqirozga  u c h ra sh i  q ad im g i  xudolarga  is h o n c h n in g  
y o 'q o lish i,  m a ’naviy  qadriyatlarning  q a y ta   ta h lil  etilishi  b ila n   b o g 'liq

h o ld a  yuz  berdi.  S h u   v a q tg a c h a   am alda  b o ‘lgan  ta fa k k u r  ta rz i,  estetik 
q a d riy a tla r,  ta b iat  va  b o rliq q a   b o 'lg an   m u n o sa b at  kabi  piasalalarning 
m aq sad g a  m uvofiqligi  y o k i  m uvofiq  em asligi  k o 'rib   c h iq ila  boshlandi. 
B orliq n i  ongli  ra v ish d a  k o 'ris h n m g   ilojini  to p a   o lm a g an   o d a m la r  dunyoni 
sirli,  m a v h u m   ta rz d a   t a s a w u r   etishga  m ajbur  b o ‘lardi.  A ntik  davrning 
oxirgi  asrla rid a  a h o lin in g   u m u m iy   bilim   darajasi  b iro z  pasayganligini 
k u za tish   m u m k in .  L e k in   ijtim o iy   hayot  va  u n in g   o 'z g a ris h i  tufayJi  do l- 
z a rb   ijtim oiy  ax b o ro tg a  b o ‘lgan  ta la b n i,  yuz  b erayotgan  v o qea-hodisalarni 
an g lash   va  m u lo h a z a   q ilis h   e h tiy o jin i  ildizi  bilan   y o 'q   qilib  tashlash 
m u m k in   b o ‘lm ay   qoldi.
U shbu  davrga  kelib  ikki  m ad an iy   qatlam   sh akllana  boshlagan  edi: 
ziyoü,  ruhoniylar  m a d an iy a ti  va  xalq  m adaniyati,  y a ’ni  folklor.  Birinchisiga 
Iotin  yozuvlarini  bilish,  o ‘s h a   dav m in g   universal  tilin i  o 'rg a n ish   m uhim  
hisoblansa,  ikkinchisi  u c h u n   shevalardagi o g ‘zaki  n u tq d a  gapirish  xarakterli 
xususiyat  b o ‘lib,  u  k ey in c h a lik   xalq  m adaniyatini  hosii  qildi.  Bu  m adaniy 
qatlam larning  h a r  biri  o ‘ziga  xos janrlariga  ega  edi.  M asalan,  ziyolilar  ada- 
b iyotida  epistolografiya,  din iy -ax lo q iy   aqidalar  muvafTaqiyat  bilan  rivoj- 
lanayotgan  b o is a ,  fo lk lo rd a  estetik   a n ’analar,  og ‘zaki  ijod  -   rivoyatlar, 
m o ‘jiz alar haqidagi  h ik o y a lar  k eng  tarqalishda  davom   etdi.
M adaniy  q a tla m la m i  bogMab  turuvchi  oraliq  ja n rlarg a  m isol  sifatida 
voizlik,  avliyolam ing  y ashash  tarzi  haqidagi  hikoyalar,  m o ‘jizaviy  basho- 
ratlarn i  keltirish  m u m k in .  C h e rk o v   om m aning  aqli  va  qalbini  egaliash 
u c h u n   olib  borgan  k u rash id a  u sh b u   faol  ijod  tu rlari  yordam ida  xalqning 
m a ’naviy  hayoti  u stid an   n a z o ra t  o ‘rnatishga  erishdi.  S anab  o'tilg an   ja n r- 
lard a  publitsistik  a n ’a n a la m i  h a m   uchratish  m um kin.  U lar  asosan  ijtimoiy 
hay o tn i  fosh  etish,  u m u m   ja m iy a tn i  qattiq  tan q id   qilish  va  o ‘sha  davr 
zam onaviy  hayotining  illatlari  u stid an  jiddiy  n az o rat o ‘m a tish   kabi  intilish- 
la rd a  nam o y o n   b o ‘Idi.  L ek in   V—X  asrlarda  b unday  fosh  etuvchi,  realistik 
ta n q id la r faqat  d in iy  a d a b iy o tla r  yoki  og‘zaki  ijod d o irasidan  chiqm as  edi.
D in iy   arboblar  a w a lig a   R im   sivilizatsiyasining  koshonalar,  zeb-ziy- 
n a tla r  va  dunyoviy  faro v o n lik k a ,  tinchlik  davridagi  m ayda-chuyda  tash- 
vishlarga  berilish  kabi  m ajusiy  (butparastlik)  m adaniyati  qoldiqlarini  tanqid 
qiiishardi  yoki  u m u m a n   in k o r  etishardi.  K eyinchalik  u la r  xristianiik  ta ’li- 
m o tid a n ,  M uqaddas  y o zu v d a n ,  xususan,  Bibliyadan  kelib  chiqadigan  in- 
so n n i  sevish,  sa br-bardoslilik,  ru h n i  ko'tarish,  in so n lar  o ‘rtasidagi  biro- 
darlik  kabi  hayot  tarzi  va  n o rm alarin i  voizlik  bilan  keng  targ‘ib  qilishga 
o ‘tdiIar.  Yangi  xristianiik  g ‘oyasi  keng  xalq  o m m a  orasida  tarqala  bosh- 
lagach,  cherkovning  o ‘zi  ic h id a   ajralishlar  h am   yuz  bera  boshlaganini 
kuzatish  m um kin.  U n d a   x iz m a t  qiluvchilar  serhasham likka,  boylikka  ruju 
q o ‘ya  boshladilar.  C h e rk o v   lavozim larini  pora  berib  sotib  olishlar  avjiga 
chiqdi.
N atijada,  V I—V II  asrla rd a  cherkovni  qayta  qurish,  «sof  e ’tiqod*ga, 
M uqaddas  yozuvning  b irin c h i  asoslariga  qaytish  u c h u n   kurashayotgan 
a rboblar  sorti  o rta  b o rd i,  u la r  rohiblar,  ruhoniy  x izm atchilar «tomonidan 
ilgari  surilayotgan  q o ‘sh im c h a la r  va  talqinlam i  qayta  ishlash  kabi g ‘oyalam i 
in k o r  e ta   boshladilar.  A y n an   o ‘sha  davrda  voizlik  vositasida  kunning

dolzarb  m asalalari  bilan  bog'liq  publitsistik  m urojaatlar  am alga  oshirila- 
digan  b o ‘ldi.
Bu  davrda  haqiqiy  m a ’noda  a n tik   notiqlik  sa n ’atining  vorisi  sifatida 
q aro r  topgan  voizlikning  ikki  tu rin i  ajratib  ko ‘rsatish  m um kin.  B irinchi 
guruhni  yangi  qabila  va  xalqlar  o 'rta sid a   xristianlikni  yoyishga  xizm at 
qiluvchi  doim iy  missionerlar  tashkil  qilardi.  Bizgacha,  xususan,  rohib 
Arlskiy,  Sezariyalam ing  (V—VI  asrlar)  130  dan  ortiq  va’zlari  yetib  kelgan 
b o ‘lib,  ularning  aksariyati  ruhni  k o ‘tarishga  yo'naltirilgan  edi.  M asalan, 
rohiblar  «ekin  maydoningni  yaxshi  h o la td a  ko‘rsang,  xursand  b o 'la sa n , 
sening  ruhing  o ‘z   xoliga  tashlab  q o ‘yilgan  b o ‘lsa,  nega  yig‘lam ay san ?* ‘ 
qabitidagi  savollar  bilan om m aga  m u ro ja atla r qilishardi.
V oizning  muvaffaqiyati  faqat  u n in g   ritorik  nutqiga  bog‘liq  b o ‘lm as- 
dan,  balki  auditoriyaga  psixologik  jih a td a n   ta ’sirli  va  ehtirosli  tu sh u n tirish  
qobiliyatiga  ham   bog‘liq  bo'lgan.  R o h ib lar  tartibi  diniy  hayajonga,  o ‘ziga 
xos  nerv  tuzilishiga  ega  bo‘lgan  shaxslarni  shakllantirib  yetishtirdi.  U larda 
bashorat  qilishga,  payg‘am barlik  d a ’vosi  bilan  chiqishga,  o ‘zin i  q u rb o n  
qilishga  m oyillik  kuchli  edi.  Aynan  a n a   sh unday shaxslar  m issionerlik  vazi- 
fasini  yaxshi  olib  borardilar.  B un d ay   faoliyatning  boshida  an tik   davrdagi 
m antiq  va  notiqlik,  ya’ni,  ratsionalizm   turm asdan,  ehtiros,  xristianlik 
g‘oyalariga  shaxsiy  fidoyilik  b irin c h i  o 'rin g a   chiqa  boshladi.  V oizlik, 
ayniqsa,  ofatlar  paytida,  dushm anlar  bostirib  kelganda,  d ah sh atli  o ‘latlar 
davrida  katta  ijtimoiy-siyosiy  a h a m iy a t  kasb  etadigan  b o ‘ldi.  K eskin  va 
s h id d ^ li  m urojaatlar  ehtim oliy  boshboshdoqliklar  oldini  olishga,  qarsKilik 
k o'rsatish  vositalarini  ishlab  chiqishga,  aholining  ruhiy  kayfiyatini  m u stah - 
kam lashga  xizm at  qildi.  Voizlikning  ikkinchi  turiga  ijtim oiy  g ‘o yalarni 
ta rqatishda  epistolografiyadan  keng  foydalanligini  misol  keltirish  m um kin.
X alqqa  xatlar  orqali  m urojaat  qilish  keyinchalik  ham   o 'z in in g  
hayotiyligini  saqlab  qoldi.  Papaning  m urojaatlari  rasm iy  ravishda  «Apostol 
yorliqlari*  deb  atalar  edi,  VI  a srd a n   esa  u la r  «Papaning  b o sm a  ravishdagi 
fatvosi»  deb  yuritila  boshladi.
S hunday  qilib  aytish  m um kinki,  dolzarb  ijtimoiy  fikrlarni  ta rq a tish  
publitsistikaning  nerv  tizim i  hisoblanadi.  B unday  faoliyat  tu rli  ad a b iy  ja n r- 
lar  orqali  am alga  oshirib  kelingan.  P ublitsistikaning  ilk  u n su rlari  istorio- 
grafiya,  epistolografiya,  notiqlik  sa n ’ati  va  pam fletlarda  o ‘z   aksini  to p g a n , 
desa  b o ‘ladi.  Pamflet  bu  adabiy  publitsistikaning  ilk  k u rtak larid an   biri 
sifatida  vujudga  keldi.  Siyosiy  g ‘o yalarni  om m aviy  ravishda  ta sh v iq o t  qilish 
turli  so ‘z   m urojaatlari  orqali  am alga  oshirildi,  lekin  o g ‘
2aki  n u tq n in g   ta ’sir 
kuchi  hisobga  olgan  notiqlik  sa n ’a ti  o ‘sha  davr  u chun  m u h im   vosita  b o iib  
qolaverdi.

I I  qism.
  0 ‘RTA ASRLARDA JURNALISTIKADAN OLDINGI 
KOMMUNIKATSIYA SHAKLLARI
U l  bob.
  IS L O M   R E N E S S A N S I  DAVRIDAGI  O M M A V IY  
K O M M U N I KATSIYALAR
V—X V   asrlarda  M ark aziy   O siyo  hududida  tashkil  to p g a n   q a to r  dav- 
la tla rd a  ilm -fan   keng  ko ‘la m d a  rivojlandi.  Islom  R enessansi  nom in i  oigan 
beq iy o s  ijtim oiy,  siyosiy,  m a ’naviy,  m a ’rifiy,  ilm iy  va  ijodiy  yutuqlar  dav- 
rid a  d av lat  boshqaruvi,  m a m la k atlararo   m unosabatlar va  m adaniy  yuksalish 
o ‘ziga  xos  aloqalar  orqali  ta ra q q iy   etdi.  Z otan  b u tu n   S harqu  G ‘arbda 
m a s h h u r  b o ‘üb,  n o m   q o id irg a n   X orazm iy,  F arg'oniy,  F orobiy,  Ibn  Sino, 
B e ru n iy   kabi  m utaffakirlar,  F irdavsiy,  Rudakiy,  Y usuf X os  H ojib,  A hm ad 
Y ugnakiy  kabi  adiblar sh u   d a v r  farzandlaridir.
Islo m   R enessansi  q a n d a y   p a y d o   b o ‘ldi  va  u   nim aga  asoslangan  edi? 
U n in g   asosiy  m ezonlari  n im a la rd a n   iborat  edi?  R im   im peratori  Y ustinian 
A flo tu n   akadem iyasini  y o p g an d a n   keyin  dunyo  olim lari,  obrazli  qilib 
a y tg a n d a ,  boshpanasiz  q o lib   ketd i.  E ro n   shohi  Xusrav  A nushervon  I  Aflo­
tu n   akadem iyasining  yettita  y e ta k c h i  olim ini  o ‘z  m am lakatiga  ta k lif etd i  va 
u la rg a  ikkita  akadem iya  o c h ib   berdi.  Shunday  qilib,  an tik   m adaniyatning 
to m irla ri  saqlanib  qoldi.  Bu  m asalag a  biz  keyinroq  yana  qaytam iz.  Ijtim oiy 
va  ta b iiy   fanlar  VI—V II  asrla rd a  E ro n d a,  V III  asrdan  boshlab  Bag‘dodda 
k esk in   rivojlanib  ketdi  va  y etti-sa k k iz   asrdan  keyin  Y evropa  Tiklanish 
d av rig a  asos  soldi.
N im a  uchun  aynan  Osiyo  mamlakatlarida  yuksalish  yuz  berdi?  Gap 
shundaki,  Yevropada  nasroniy dini  erkin  fikmi  bo‘g‘ib tuigan  bir paytda,  Osiyoda 
insonning qadri,  uning  hayotdagi o ‘m i va  imkoniyatlariga juda yuqori baho  berildi. 
Badiiy  va  ilmiy  ijod,  fanning  aham iyati  baland  ko‘tarildi.  Bunga  asos  bo‘lib 
Q ur’o n i Karim,  hadisi sharif va ulam ing taßirlari xizmat qildi.
U sh b u   haqiqat  ilm iy  adabiy o tlard a  m a’lum   darajada  o ‘z   ifodasini 
to p g a n ,  albatta.  A yni  ch o g ‘d a   u   paytlardagi  om m aviy  kom m unikatsiya 
usu llari  va  shakllarini  ta rix ch ila r  asarlarida  keltirilgan  ayrim   m anbalarga 
aso slan g a n   h o ld a  m axsus  k u za tish   o ‘sha  davrdagi  ijtim oiy  hayot  m a n - 
z a rasin i  to ‘laqonli  ta s a w u r  qilishga  yordam   berishi  shubhasiz.  Bu  davrda 
h u k m d o rla r  saroylarida  ax b o ro t  alm ashuvi,  jum ladan,  om m aviy  kom m u- 
n ik a tsiy a n in g   og‘zaki  va  y o z m a   turlari  keng  tarqalgan  b o ‘lib,  davlat 
ra h b a rla ri  u la rd a n   o ‘zlarining  b u y ru q lari,  farm onlarini  o m m a g a  yetkazishda 
u n u m li  foydalanganlar.  .Z e ro ,  b u n d a y   vositalar  davlat  rah b ari,  boshqaruv 
tiz im i,  d in   peshvolari  bilan   xalq  o ‘rtasida  m ustahkam   alo q a  o ‘m atishda 
m u h im   aham iyatga  ega  b o ig a n .  A xborotdan  ch etd a  qolgan  aholi  davlat

siyosatini  tushunm asligini  va  unga  rioya  qilm asligini  rahbarlar  yaxshi  ang- 
lab  yetgan  edilar.
VTTI  asrda  M arkaziy  Osiyo  Yaqin  Sharqda  yangi  vujudga  kelgan  arab 
davlati  —  xalifalik  tom onidan  istilo  etilgach,  keskin  kurashlar,  qarshiliklarga 
qaram ay,  mahalliy  xalq  bosqinchilarga  qaram   b o ‘lib  qoldi.  Arablar  fathi  yerli 
xalqlar  hayotini  ham   moddiy,  ham   m a’naviy  jih a td a n   tubdan  o'zgartirib 
yubordi.  Aksariyat  xalq  Xalifalikka  itoat  va  yangi  yagona  dinga  e ’tiqod 
qildirildi.  N atijada,  m a ’naviy norozilik  kuchaya  b ordi,  xalq  o ‘z mustaqilligini 
tiklash  u chun  kurashga  q o ‘zg‘aldi.  M asalan,  m a ’lu m   darajada  ushbu  kurash 
tufayli  IX  asm ing  oxirlarida  M arkaziy  Osiyoda  S om oniylar  davlati  vujudga 
keldi.  Keyinchalik  esa  Ismoil 
Somoniy
  a m ir  b o 'lishiga  xalifaning  o ‘zi 
fatvo 
va yorliq  bergan.
Arab  yozuvi  va  tiliga  asoslangan  Islom   d in in in g   odam lar,  xalqlar, 
m adaniyatlarni  birlashtiruvchilik  mavqeyi  b u tu n   m intaqada  ustuvor  va 
m ustahkam   b o ‘]ib  qolaverdi.  M azkur  hududdagi  xalq lam in g   keying)  ta ra q - 
qiyoti  shu  tarzda  davom   etdi.  M arkaziy  O siy o d a  b u   davrlarda  bir  necha 
tillarda:  arab,  fors,  lotin,  turkiy  tillarda  ijod  e tilib ,  sh u   yozuvlarda  m u h r- 
langan  tafakkur  m evalari  M ag‘ribu  M ashriqda  k eng  tarqaldi.  Bu  dav rd a 
shaklJangan  om m aviy  kom m unikatsiya  o ‘ziga  x o s  kuchli  g ‘oyaviy  vosita, 
ijtim oiy  tafakkur  hosilasi  m azm unini  kasb  e ta   b ordi.  Shunga  qaram asdan, 
adabiyot,  til,  ax loq-odob,  fan,  ta ’lim  va  b o sh q a  so h alar  tarixidan  farqli 
o 'laro q ,  ju m a listik a  tarixi  ja h o n   m iqyosida,  ay n iq sa,  biz  tahlil  qilayotgan 
diyoriar o ‘ram ida  eng  kam   ishJab  chiqilgan  y o ‘nalishJardan  biridir.
l-fasl.
  0 ‘r ta   asrlarda  ommaviy  kom m unikatsiyalar
0 ‘rta  asrlarda  M arkaziy  Osiyoda  kom m unikatsiyaning  aham iyati 
nechog‘li  m uhim   b o ig a n lig i  aniqlansa,  o ‘sh a   voqelik  sharoitida  davlat  va 
jam iyatni  boshqarishda  yozm a,  og‘zaki  va  b o sh q a  shakllardagi  k o m m u n i­
katsiya  turlari  om m aviy  tarzda  am alga  oshirilganligi  oydinlashadi.  U n in g  
yozm a  turlariga  kitob  va  risolalar  (asl  y o z m a   sh arh lar  va  taijim alar), 
m a’m uriy  hujjatlar  ham da  xatlarni  kiritish  m u m k in .  M asalan,  1499—1500- 
yillarda  Z ah irid d in   M uham m ad  B obur  « B oburnom a»  asarida:  «Ikkinchi 
navbat  S am arqandni  olg‘onda,  A lisherbek  tirik   edi.  Bir  navbat  m a n g a 
kitobati  ham   kelib  edi.  M en  ham   kitobat  yib o rib   ed im ,  orqasida  tu rk iy  
bayt  aytib,  bitib  yiborib  edim»,  deb  y o za d i1.  K o ‘rinib  turibdiki,  kitoblar  va 
m aktublar  orqali  ax borot  almashuv  o ‘sha  p ay tlard a  odatiy  hoi  b o ‘lgan. 
Og‘zaki  kom m unikatsiya  esa  kengash,  su h b a t,  m aslahat,  turli  m a ’rak a lar 
shaklida  am alga  oshiriigan.  0 ‘z -o ‘zidan  yuzaga  chiqadiki,  om m aviy  ta rz d a  
axborot  uzatish  ko ‘proq  bundan  m an faatd o r,  y a ’n i,  m ansab  va  boylikka 
ega  shaxslar  ishl  b o ‘lgan;  ulam i  «kom m unikatsiya  jarayonini  ta sh k il 
etuvchilar*  deb  atash  m um kin.  B unday  k o m m u n ik ato rla m in g   a x b o ro tn i 
tayyorlovchilar,  xabam avislar,  tarixchilar,  ta ijim o n la r va  bevosita  a x b o ro tn i
1 Zahiriddin  Muhammad  Bobur. T.:  1989,  78-bet.

yetkazuvchi  e lc h iia r,  otliq lar,  choparlar,  ja rc h ila r,  qorovullar,  savdogarlar, 
sayyohlar singari  y o rd am c h ila ri  bç'lgan.
U shbu  o ‘r in d a   «om m aviy  kom m unikatsiya*  tushunchasiga  e ’tibor 
beraylik.  O m m av iy   kom m unikatsiyani  om m aviy  axborot  vositalari:  kitob- 
lar, ju rn allar,  g a z e ta la r,  radio,  televidenie  va  in te rn e t  sifatida  izohlash  —  bu 
tu sh u n ch an in g   z a m o n a v iy   talqinidir.  D astlabki  Yevropa  usulida  chop 
etilgan  bosm a  k ito b   e s a   XV  asr  o'rtalarid a  paydo  bo ‘ldi.  Bu  ja h o n   fanida 
jurnalistikaning  vuju d g a  kelish  vaqti,  deb  baholanadi.
A gar  biz  « o m m av iy   kom m uiiikatsiya*  deg an d a  oddiy  m a ’n o n i,  ya’ni, 
om m aviy  ta rz d a  ta rq a tila d ig a n   m a ’lum otni  oladigan  b o ‘lsak,  o ‘rta  asrlarda 
kitob,  va’zxonlik,  ja rc h ila r,  qolaversa,  baxshi  va  shoirlar  orqali  ta rq a ti­
ladigan  axbo ro tn i  h a m   om m aviy  kom m unikatsiya  doirasiga  kiritish  o ‘rinli 
b o ’lardi.
«K om m unikatsiya*  lotin ch a  so'zdan  oliiigan  b o ‘lib,  «m uloqot»,  «xa- 
bar*,  «aloqa*  m a ’n o la rin i  anglatadi.  Ijtim oiy  kom m unikatsiya  —  b u   m a ’lu ­
m otni  ongli  rav ish d a  b ir  o d am d an   boshqasiga  yoki  k o ‘pchilikka  uzatishdir. 
O m m aviy  k o m m u n ik atsiy a  o ‘rta  asrlardagi  davlatchilik  rivojlanishida  asosiy 
om il  b o lg a n ,  lek in   kom m unikatsiyaning  shakllari,  turlari  va  rivojlanish 
yo'nalishlari  h a r  qaysi  m intaqa,  davlatda  m a ’Ium   darajada  o 'ziga  xos 
xususiyatlarga  ega  b o ‘lgan.
«Ijodiyot  asoslari*  kitobi  m ualliflarining  yozishicha,  «Yer  kurrasida 
m ilodning  boshida  230  m ln,  1830-yilda  esa  lm lrd   kishi  yashagan»^.  B un- 
d an   xulosa  ch iq arish   m u m k in k i,  biz  o ‘iganayotgan  d av r  o'rta la rid a ,  ya’ni,
XI  asr  oxirida  y er  y u z id a   taxm inan  4 8 0 -5 0 0   m ln ,  y a ’ni,  bugungi  kunda- 
gidan  12  m arta  k a m   o d a m   b o ‘lgan.  Shunga  m uvofiq  ravishda  0 ‘zbekiston 
b o ‘yicha  tax m in a n   2  m ln ,  ya’ni,  bugungi T o sh k en t  aholisidan  ham   kam roq 
od am   yashagan.  H o zirg i  M arkaziy  Osiyo  hud u d id a  esa  b o r-y o ‘g ‘i  4  m ln 
aholi  b o lg a n .
S hu  bois  o m m a v iy   kom m unikatsiya  ham ,  tabiiyki,  o ‘sha  davrlarda 
bugungidan  b o sh q a c h a   shakllarda  b o ‘lgan.  Bir  n ec h a  yuz  yoki  bir  necha 
m ing  od am   u c h u n   bevosita  yoki  bilvosita  axborot  tarqatish  om m aviy 
kom m unikatsiyaning  ch in a k a m   om ili  b o iib   xizm at  qilgan.  M atbuot  va 
elektron  vositalar  d av ri  b o lm is h   bugungi  k unda  b unday  ishni  o ‘z   nom i 
bilan  atash  ay n an   jo iz   hisoblanadi.  N azarim izda,  om m aviy  ko m m u n i­
katsiya  tu sh u n ch asig a  tarix iy   nuqtayi  nazardan  yondashiladigan  bo'lsa,  u 
yanada  ilm iyroq  m a ’n o   kasb  etadi.  Ya’ni,  o ‘sha  vaqtlarda  yuzlab  va 
m inglab  o d am lar  tu rli  y o ‘llar  bilan  m untazam   ravishda  axborot  olib 
turganliklarini  o m m a v iy   kom m unikatsiya  deb  atash   m um kinligi  shub- 
hasizdir.  A gar  o 'r ta   asrla rd a  m usulm on  Osiyosidagi  aholining  ikkinchi 
yarm i,  ya’n i,  a y o llar  ijtim oiy  hayotdan  deyarli  ajratib  q o ‘yilganligini  va 
yangiliklam i  u la r  b ev o sita  o ‘zlariga  yaqin  erkaklardan  eshitganliklarini 
hisobga oladigan  b o ‘lsak ,  bu   fikr to ‘g ‘ri elan lig i  m a ’Ium   b o ’ladi.

Jo'rayev  N.,  Azizov  Sh.  Ijodiyot  asoslari  (Shaxs  va  jamiyat).  Ma’rifat- 
madadkor.  T.:  2003,  334-bet.

Shunday  qilib,  o ‘rta  asrlarda  m u su lm o n   m am lakatlaridagi  o m m a v iy  
axborot  haqida  tarixiy  asarlarga  asoslanib,  quyidagicha  taxm in  q ilish 
m um kin.  Bir  n ec h a  yuz  yoki  m ing  o d am n i  q am rab   olgan  axborot  ja ra y o n i 
om m aviy  kom m unikatsiya  deb  hisoblanadigan  bo'lsa,  bunday  h o lla r  o 's h a  
vaqtlarda  te z -te z   uchrab  turardL  A yniqsa,  zarur  va  foydali  ax borot ni 
xonlar,  am irlar,  podsholar,  sultonlar,  m arkaziy  va  m ahalliy  m a’m urlar,  sa r- 
kardalar,  boshqa  m anfaatdor shaxslar ta rq a tg an lar.  Shu tufayii  h o k im iy atlar 
u chun  z a ru r  ijtim oiy  fikrni,  keng  xalq  o m m asin in g   hukm dor  qatlam   u c h u n  
qulay  fe’I-atvor  qoidalari,  turm ush  ta rz in i  shakilantirishga erishish  m u m k in  
bo'lgan.
Ommaviy  kommunikatsiya  va  M usulm on  Renessansi.  G 'a rb lik   ayrim  
o lim lar  V I—XV  asrlarda  Osiyo  ijtim oiy  hayo tid a  yuz  bergan  fan,  d in iy  
ta ’lim ot,  sh e ’riyat,  adabiyot,  tibbiy  ilm   va  boshqa  sohalar  tara q q iy o tin i 
«renessans»,  ya’ni  uyg'onish  deb  b a h o lash n i  xohlashmaydi.  U larn in g  
fikricha, 
h ar  bir  ijtimoiy  yuksalish  q iy o sa n   Yevropa  R enessansiga 
o ‘*shagan  b o ‘lsagina  uni  uyg'onish  deb  a ta sh   m um kin.  Albatta,  V II—X V  
asrlar  m usu lm o n   mam lakatlaridagi  t a ’lim  va  m adaniyat  ravnaqini  X V I— 
XVII  asrlardagi  Y evropa  taraqqiyoti  bilan   b arobar  qo'yib  b o ‘lm aydi. 
X ususan,  tabiiy-ilm iy  kashfiyotlar  nu q tay i  nazaridan  olib  q aralganda, 
bunday  b o 'lish i  m um kin  ham  em as:  davrlar,  m adaniyatlar,  o 'ich o v lar  b ir- 
biridan  o sm o a   bilan  yercha  farq  qiladi.  B iroq  V—XV  asrlarda  O siyoda 
yaqqol  n am oyon  b o ‘lgan  noyob  yuksalishning  aham iyati  ja h o n   ta m a d d u n i 
tarixi  u c h u n   sh u   q ad a r  katta  boMgan  va h a r  jih a td a n  e ’tiro f etilganki,  ay n a n  
yevropalik  xolis  mutaxassislar  birinchi  b o ‘lib  bu  davrni  M u su lm o n  
R enessansi davri deb  ta n  olishdi.
O m m aviy  kommunikatsiya  va  o ‘r ta   a s r   daviatlari.  Jo n   D yui  bildirgan 
fikriga  asoslanib  aytadigan  bo'isak,  o d a m la r  oT tasid a  m uom ala,  o m m av iy  
kom m unikatsiya  vujudga  kelmasa,  davlat  m iqyosida  yoki  u ndan  k en g ro q  
ko'lam da  m adaniyat,  fan  va  ta ’lim da  rivojlanish  yuz  bermaydi.  A xborotni 
om m aviy  ta rq a tish ,  o 'za ro   oldi-berdi  y o 'lg a   qo'yilm as  va  xalq  o m m a si 
biron  b ir  g ‘oya  atrofida  birlashm as  e k a n ,  u m u m an ,  jam iyat  yuzaga 
kelm aydi va  yasham aydi  ham.
M a’lum ki,  o ‘rta  asrlarda  m usu lm o n   O siyosi  hududida  bepoyon  va 
kuclili  davlatlar  yuzaga  kelgan,  ravnaq  to p g a n   va  payti  kelib  inqirozga  yuz 
tutgan.  U larga  T ohariylar,  Som oniylar,  Q oraxoniylar,  Faznaviylar,  S alju - 
qiylar,  X orazm shohlar,  Chingiziylar,  T em u riy lar,  Shayboniylar  h u k m ro n lik  
qilganlar.  D em ak ,  om m aviy  kom m unikatsiya  tizim i  yaxshi  yo'lga  q o ‘y il- 
m aganda,  bu  davlatlardan  birortasi  q a ro r  to p m a g an   va  u m r  k o ‘rm ag a n  
bo'lardi.  Shu  narsa  ayonki,  m azkur d av latlar  ta rg 'ib o t  va  tashviqotsiz,  faqat 
qam chi  va  q ilich   kuchi  bilan  yashashi  va  m ustahkam lanishi  m u m k in  
em asdi.
A lbatta,  qabila  va  elatlam i  z o ‘ravonlik  bilan  bo ‘ysundirish  u suli 
barham   to p m a g an   edi.  H atto,  goho  u   avj  oldirilgan  paytlar  ham   b o 'lg a n . 
A m m o  bu   davrlarda  sog‘lom  aq l  c h e td a   qolib,  faqat  kuch  ishlatishga 
tayanilgan,  deyish  xato  bo‘lar  edi.  T arbcdan  yaxshi  m a’lum ki,  b u n d a y  
hokim iyat  va  h ukm dorlar  uzoqqa  bo rm ag an .  A ksincha,  om m aviy  ijtim oiy

va  siyosiy  axborotni  t o ‘plash,  ishlab  chiqarish  va  o ‘z  vaqtida  tarqatish 
yaxshi  yo ‘lga  qo ‘y ilishining  ah a m iy a ti  va  rolini  hisobga  olib  ish  k o ‘rgan 
hokim iyat  uzoqroq  h u k m   surgan.  0 ‘sha davrdagi  k o ‘plab  dav iatlam i  bunga
m isol  qilib  keltirish  m u m k in .
Bu  haqda  buyuk  sa rk a rd a  Am ir  T em ur  o ‘z  «T uzuk*landa  bejiz 
quyidagilarni  yozm agan:  «A m r  qildimki,  m ingta  tezy u rar  tuya  m ingan, 
m ingta  o t  m ingan  y elib-yuguruvchi  kishini  c h o p q u rc h i,  m ing  nafar 
te zy u rar  piyodani  (c h o p a r)  yetib  tayinlasinlarki,  tu rli  m am lakatlar,  sarhad- 
larníng  xabarlarini,  q o ‘s h n i  hukm dorlarning  m aqsadlarini  va  niyatlarini 
bilib,  huzurim ga  kelib,  x a b a r  qilsinlar,  toki  biror  voqea,  k o r-h o l  yuz  ber- 
m asidan  b urun  c h o ra   va  ilojini  qilaylik*1.  Q isqacha  aytganda,  so ‘z  bilan 
uqtirish,  targ‘Íbot  ish larin i  bajarish,  ommaviy  kom m unikatsiya  vositasidan 
foydalanish  b o ‘lm aganida,  n o m la ri  zikr etilgan  davlatlarning  yuzaga  kelishi
va  h u k m   surishi  m u m k in   em asdi.
M a ’m uriy  boshqaruvning  kommunikativ  tab iati.  0 ‘rta  asrlarda  m a  - 
m u riy   boshqaruv  z a ru r  tu z ilm a   yaratish  va  uning  y ordam ida  xon  va 
am irlarning  farm onlarini  m asjidlar,  maydonlar,  b ozorlar,  guzarlar,  boshqa 
gavjum   joylartia  o g 'za k i  y o k i  y ozm a  xabar  eltuvchi  c h o p a rlar  vositasida 
o v o za qilish  yo‘li  bilan  am alg a  oshirilgan. 
.
M a ’lum ki  A rab  xalifaligi  davrida  V II-X V   asrlarda  m arkaziy  hoki­
m iyat  va  viloyat  ho k im lik larid a  sakkiz-o‘n tadan  d evon  (hozirgi  vazirlik  va 
hokim liklarning  bosh q arm alarig a  o ‘xshash  m uassasalar)  b o ‘lgan va  ularning 
asosiylaridan  hisoblangan  «devon  al-borid*  hozirgi  p o c h ta   va  kom m uni­
katsiya  vazirligiga  o ‘xshab  ketgan.  H ukm dorga  eng  yaqin  m ulozim lardan 
sanalgan  ushbu  d evon  rah b a ri  b arc h a  davlat  yozishm alarini  olib  borgan.
D evonda  b itta  m a tn   b e s h -o ‘n   va  undan  ko‘proq  nusxada  ko ‘chirilgan. 
M asalan ,  taniqli  m u a rrix   B ayhaqiy  o ‘zining  *Tarixi  M a s’udiy»  (XI  asr) 
k itobida  sulton  M as’ud   o ta si  M ahm udning  harbiy  z a farían   haqidagi  kerakli 
axbo ro tlan ii  quyidagicha  tarqatganligini  aytadi.  «S arhang  A bu  AJi  Qutyol 
ded ik i,  bu  xabar  b a rc h a   viloyatlarga  yozib  tarq atilsin   va  o ‘z  xattda 
eslatadiki  T eginoboddan  x ab a r  kelishi  bilan  Sind  va  H indistonga,  shu- 
n ingdek  F azna,  Balx,  T o h a risto n   va  Guzgon  viloyatlariga  y u b o n sh   uchun 
o 'n ta d a n   ro ‘yxat  tu z ilsin ,  to k i  bu   voqea  m uhim ligi  b a rc h a   joyda  birdek 
m a ’lum   b o ‘lgay»2.  X a tla m in g   asi  nusxalari  h am da  ko ‘ch irm a  nusxalar 
k am d an -k am   h ollarda  h u k m d o m in g   o ‘zi  to m o n id an   yozilardi,  odatda 
ularni  uning  o g ‘zidan  k o tib la r  yozib  olar  edilar,  so ‘ngra  eng  m uhim lari 
im zolanib  yoki  b irin c h i  shaxsning  o ‘z   muhri bosilib ta sd iq la n ar  edi.
V iloyat,  n o h iy a la m i  boshqarishga  ruxsatnom ani  om m aviy  tarzda 
to p sh irish   m a ’m uriy  b o shqaruvdagi  ommaviy  kom m unikatsiyaning  eng 
keng  tarqalgan  u su llarid an   boMgan.  Bular  xatlar,  y o rliqlar  yoki  shiinga 
0 ‘xshagan  hujjatlar  b o ‘lib,  ko‘p incha  um um iy  n o m   bilan  «noma»  deb 
yuritilgan.  «Abu  M u slim   jangnom asi»  nom li  xalq  k itobida  bu  haqda  bir
1 Temur tuzuklari.  T.:  G ‘. G 'ulom  nomidagi nashriyot,  1996,  117-bet.
2  BaftxaKH  A6yji H
c t o p h h
 
Macbyzia.  M.:  «HayKa*,I969,  76-c.

q a to r  m isoliar  bor.  A sarda  Xalifa  M arvon  to m o n id a n   X u roson  hokimligiga 
N asri  Sayyorning  ta y in l^ iish i  haqida  shunday  deyiladi:  «Alqissa,  M arvon 
m unsliiyni  talab  qilib  aytdiki,  agar  h ar  kim  M u h a m m a d   T o h ir  X o‘jandiyni 
A buturobiy  desa,  tillni  orqasidan  tortib  olurm an,  d e b   b u   sh a rt  birla  nom a 
bitib,  X ojani  vazir  q ildi  va  yana  hukum at  M arv sh o h jah o n n i  chorsad 
darchorsad  m ulki  X urosonni  N asr  otig‘a  bitib,  n o m a n i  tojig'a  ustuvor 
qildi.  H am a  sipohlar va  ham a  pahlavonlar m uborakbodlik  qildilar»1.
Shveysariyalik  taniqli  olim   Adam  M esning  « M u su lm o n   Renessansi* 
nom li  yirik  kitobida  om m aviy  kom m unikatsiyaga  o id   k o ‘plab  misollarni 
k o ‘rish  m um kin.  M u allif B ag'dod  xahfaligining  X—X I  asrlardagi  hayotidan 
hikoya  qiladi.  U  o ‘sha  vaqtda  yozilgan  ko‘plab  ish o n c h li  asarlar  m az- 
m unini  boshqa  m anbalardan  o 'rg a n ib   chiqqan.  T arix g a  o id   bu  noyob  kitob 
c h u q u r  Umiyligi  bilan  kishi  aqlini  hayratga  soladi.  A m m o   A dam   M es  o 'z i 
ijodi  davom ida o'rg an g an   oU m lam i  arablar  deb  ataydi.  B un d a,  albatta,  ular 
Arab  xalifaligiga  qaram   hududlardan  ekanligi  va  asarlari  arab  tilida 
yozilganligi  nazarda  tutllgan.  Lekin  ular  safida  k o ‘plab  forslar,  turkiylar, 
ju m lad a n ,  Ibn  Sino,  X orazm iy,  B eruniy ham   b o ‘lgan.
K itobda  xalifa  A dud  ad -D av la  (982-yilda  vafot  etg an )  haqida  shunday 
deyilgan:  «K atta  davlatni  yaxshi  boshqarish  niyatida  h u k m d o r  sifatida  u 
aloqa  xizm atini  ta ’m inlashga  e ’tib o r  qaratadi.  X atni  kecli  keltirgan  chopar 
ja zo la n ar  edi.  Shu  tariqa  «nom a»ning  S herozdan  B ag‘d odga  yetti  kunda 
yetkazilishiga  erishildi,  buning  u chun  esa  kuniga  150  ch aqirim dan  y o 'l 
•bosishga  to ‘g ‘ri  kelardi»2.  Adam   M es  o ‘z  asarida  Q u d a m   isnili  m uallifning 
927-yilda  yozilgan  kitobidan  m isol  keltiradi,  u n d a  o lim   o ‘sha  zam ondagi 
p o ch ta xizmati  va  unga  rahbarlik qilishni  tavsiflaydi:  «B osh  pochta  idorasi  — 
«devon  al-borid»,  uning  boshlig‘i  pochta  y o ‘llari  am ald o rlari  ustidan 
nazorat  qiladi  va  u lam in g   m aoshini  bejgilaydi.  X alifaning  sayohatlari 
davom ida  yoki  harbiy  yurishlarida  uning  m aslahatchisi  m artabasiga erishish 
u chun,  eng a w a lo ,  h u k m d o r xalifaning ishonchini  q o z o n m o g ‘i  kerak,  zero, 
c h o r  atrofdan  kelgan  xabarlam i  joy-joyiga  yuborish  va  pochtm eystrlar  — 
«ashob  al-borid»  chaqiruvlar  va  boshqa  xabarlar  xalifaga  taq d im   etilishini 
t a ’m inlagan»3.  Davlat  boshqaruvida  xatlar  va  boshqa  hujjatiardan  xattotlar 
yordam ida  kerakli  m iqdorda nusxa d is h   uchun  a lo h id a  saroy  qurilgan.
M uham m ad  N arshaxiy  o ‘zining  m ashhur  «B uxoro  tarixi*  asarida 
guvohlik  berishicha,  A rab  xalifaligi  m am lakatlarida  p o c h ta   xizm atiga  rah ­
barlik  lavozim i  V III  asrdayoq  m avjud  b o ‘lgan.  M u a llif  yozishicha,  «aloqa, 
xat-xabar  ishlari  bu  haqda  xalifaga  xabar  yuboradi»4.  P o ch ta  boshlig‘i 
(o 'sh a   yillarida  Buxoro  hukm dori  T og‘shoda  b o ‘lgan  ed i)  xalifa  M ahdiy 
nom iga  yuborgan  xatida  aytganki,  «Buxoro q ishloqlari  b o ‘ylab  M uqanna  va 
uning  o q   libosii  odam lari  q o ‘zg‘oloni  yoyilm oqda*.  B u   voqea  7 7 5 -7 8 5 - 
yillar  oralig‘ida  b o ‘lib  o ‘tadi.
1 Abu  Muslim jangnomasi. T.:  «Yozuvchi*.  1992,  83-bct.

Меч. А.  Мусульманский Ренессанс.  М.: «Наука»,1973,  76-е.
’  O’sha manba,  204-bet.
4  Narshaxiy.  Buxoro tarixi. T.:  «Fan»,  1966,  19-bet.

V iloyat  va  nohiyalarning  m a ’m uriy boshqaruvi jarayonida  m arkaziy  va 
m ahalliy  h o k im iy a t  o ‘rtasida  axborot  alm ashuvi  tu rli  shakllarda  olib  borilar 
edi.  A xborot  y o 'n a lish i  k o ‘p incha  yuqori  hukm dorning  ruxsati  bilan 
boshqarilardi.  X a t  q o ‘lga  tegishi  bilan  e ’lo n   qilingan,  keyin  rejalashtinlgan 
am allar  qoU lanilgan.  «Abu  M uslim   jangnom asi*  kitobida  aytilishicha, 
X uroson  h o k im i  N a sr  Sayyor  jan g lard an   birida  Abu  M uslim m   yengib, 
d u sh m an in i  q a tl  etm o q ch i  b o la d i.  S hu n d a  uning  ak obirlandan  Xoja 
M u h a m m a d   T o h ir   X o'jan d iy  sh unday  e ’tiro z   bildiradi:  «Ey am m   X uroson 
bu   rah n a g arn i  xalifayi  M arvondan  beruxsat  o ld u rm a k   oson  em as,  a w a l 
xalifaga  n o m a  
yuborgil!  X alifaning  javobiga  qarab,  oMdirgil  desa, 
o 'ld u ru re an .  Y o  b u   tarafga  yuborgil  desa,  anin g   farmoyishiga  am al  qihb 
yuborm ak  kerak*.  X ojaning  so 'zlari  N asri  Sayyorga  m a’qul  b o ‘ldi.  Bu 
v oqealam i  m u n sh iy lar  «nom a*ga  yozib,  b ir  piyodai  chobuk  qo  liga 
berdilar.  U l  p iy o d a  «nom a»ni  olib,  Shorn  tarafiga  ravona  b o 'ld i» 1.  Davlat 
aham iyatidagi  tu rli  ishlarni  yuqoridan  o g ‘zaki  yoki  yozm a  farm oniarsiz 
am alga  o sh irish   q o n u n g a  bo ‘ysunm aslik  d eb   tushunilgan  va  jazolangan. 
Shu  bois  h a r   xil  sabablar  bilan  tu rli  darajadagi  hukm dorlar  o   rtasida 
io‘sh q in   y o zish m a  asrlar  m obaynida  deyarli  uzluksiz  ravishda  davom   etgan. 
B unday  y o zish m a larn in g   hajm i,  m azm u n i  va  shakllari  ko  phgini  hatto 
ta s a w u r  e tish   qiyin.  0 ‘rta  asrlarda  S harq  davlatlarida  xatlar,  shubhasiz, 
om m aviy k o m m unikatsiyaning  eng  m u h im   shakli  hisoblangan.
M asalan ,  A d am   M es  keltirgan  bir  m isolda  xat  boshqa  h ar  qanday 
ko‘m akdan  y u q o ri  qo'yilgan:  «Yaxshi  s o ‘zning  savobjga  h ech   narsa 
vetm aydi,  8 2 3 -y ild a  M akka  suv  to sh q im d an   xarob  bo 'lad i  va  ^ h t a   u 
voqqa  pul  va  tasalli  so ‘zlari  bitilgan  xat  yuboradi  va  «xat  m akkalikiar 
u ch u n   p u ld a n   k o ‘ra  qim m atliroq  ekani  uqtiriladi*2.  O hm   o  rta  asrlarda 
aloqa  vositasi  sifatida  xat  sa n ’atiga  m ufassal  tavsif  b en b   shunday  deydi. 
« I X -X   asrla rd a  esa  xatlar  ajoyib  ashyo  -   jo nli  so‘z  bilan  ishlangan 
m usu lm o n   b ad iiy   hunarm andchiligining  eng  nafis  san’at  asarían  sifötida 
nam o y o n   b o ‘ladi.  0 ‘sha  vaqtdagi  k o ‘plab  vazirlar  xat  uslubiyotim   m ahorat 
ila  egallaganlari  tasodifiy  em as  va  ularning  xatlari  kitob  shakhda  chop 
etihshga  m u n o sib d ir.  Al-Xasib,  Ibn  M uqli,  al-M uhallabiy,  Ibn  al-A m id, 
as-S o h ib   va  S o m o n iy lar  vaziri  al-Isqofiyning  xatlari  shunday  m uhim  
m an b ala r  sirasiga  kiritsa  bo ‘ladi.  A l-Isqofiy  davlat  yozishm alanm ng^ yetuk 
ustasi  deb 
hisoblanardi*3. 
M am lakat  h am d a   viloyatlam i  m a  m u n y  
boshqarish  ja ra y o n id a   aholini  om m aviy  ax borot  bilan  ta ’m inlashm ng  turli
xil  usullarid an   foydalanilgan.
S h u n in g d ek ,  «M usulm on  Renessansi»  a s a n d a  asosan xalifahklar  davri 
saroy  devon x o n alarid ag i  yozishm alar,  B ayhaqiyning  «Tarixi  M as udiy* 
asarida  q o ‘lyozm a  kitoblarning  bir  n ech ta  nusxalarda  ko ch m h sh i,  k a -  
m oliddin  A b d u rraz zo q   S am arqandiyning  «Ikki  yulduzning  chiqish  joyi  va 
ikki  d en g izn in g   q o 'sh ilish   joyi»  («M atlai  S a’dayn  va  m ajm ai  Bahrayn»)
1 Abu  Muslim jangnomasi, 24-bet.
2  Mes A   O ’sha manba,  96 bet.
3  O’sha joyda.

nom li  asarida  saroyga  kelgan  elchilar  va  saroy  ahli  xatlarning  m azm u n i 
bilan  u c h   tild a   (arab,  fors,  turk)  ta nishtirilishi  h aqida  keltirilg^n  m a ’lu - 
m o tlar  —  b u la m in g   ham m asi  o 'sh a   dav rd a  o m m aviy  kom m unikatsiya 
usullari a n c h a   boy  b o ‘lganligidan  dalolat  beradi.
2-fasl.
  Til  va adabiyot  ommaviy kom m unikatsiya  shakilari sifatida
0 ‘ita   asrlarda  S harq  daviatlarida  o ‘q itish  tiz im i  hozirgiga  o ‘xsham asdi: 
ilm   toliblari  m adrasa  va  masjidlarda  t a ’lim   olishardi.  U  davrlarda  o ‘qish  va 
yozishni  bilgan,  ya’ni,  m a ’lumotli  o d am   yuksak  qadrlangan.  M am lakat 
hukm dorlari  va  saroy  a ’yonlari  m a’lu m o tli  b o 'lish n i 
0‘zlari  uchun  sh araf 
deb  bilganlar,  h atto   k o ‘pchiligi  sh e ’riyat  m uxlisi  bo'lg an .  A m ir  va  su lto n lar 
saroyiarida  m untazam   o ‘tkazib  turiladigan  m u sh o ira  oqshom larida  ta n iq li 
shoir  va  adiblarning  b o iis h i  m adaniy  a n ’an a g a  aylangan  edi.  M ushoira 
davralarida  turli  xil  m uhokam alar  b o ‘lib,  yangi  xabarlar  e ’lon  qilinar  va 
odam larga  o g ‘zaki  ravishda  tarqatilar  edi.  S huningdek,  Adam  M es  o ‘z 
asarida  E ron  viloyatining  m ashhur  vaziri  as-S o h ib n i  xalq  nihoyatda  hu rm at 
qilganligi  haqida  shunday  yozadi:  «U ning  uyining  eshigi  doim   lang  o chiq 
b o ‘ladi  va  ko ’nglidagi  so ‘zlarni  aytib,  uyiga  kirish  oson.  U ning  nutq id an   va 
nazm u  nasridan  biron  narca  olishim ga  huk m d o rim iz  izn  bersinlar. 
Farg‘ona,  M isr  va  Tiflis  zam inlaridan  keltirilgan  narsalar  m enga  kerak 
em as,  uning  n u tq la rid an   foyda  olsam   va  b u n in g   sharofati  ila  arab  tili, 
n utqini  yaxshi  o 'rg a n ib   ololsam  bo'lg an i» 1.
Shu  o ‘rinda  yana  b ir  misol.  X  asrda  xalifaning  o ro ‘g ‘li  vazirlaridan 
Abu  M uham m ad  al-M uhallabiy  m untazam   ravishda  o ‘z   xonadoniga  o lim  
va  shoirlam i  yig‘ib,  m ehm on.qilib  tufgan  va  b u n d ay   m ehm onnavozliklar 
o 'sh a   davrda  eng  m ashhur  a n ’anaga  aylangan.  S huningdek,  xattotlik 
s a n ’atiga  alohida  e ’tibor  berilib,  chiroyli  va  nafls  xat  ju d a  qadrlan g an   va 
k o ‘p incha  durustgina  darom ad  ham   keltirgan.  Bu  haqda  «M usulm on 
Renessansi»  kitobida  shunday  so 'zlar  bor:  «IV   (m ilodiy  X)  asr  oxirida 
xattotlik  sa n ’ati  sh u   q ad a r  yuksak  q ad r  topgan  edik i,  kishilar  boshqa  h e c h  
qanday  lavozim ga  intilm ay,  shu  h u n a r  bilan  m a sh g ‘ul  boMganlar.  Shaxsiy 
xatlarni  yozib  berishda  Abu  Bakr  al-X orazm iy  (383—993-yilda  vafot  etgan) 
xiyla  m a sh h u r  b o ‘lib,  zam onasida  birin ch i  «arab*  x attoti  hisoblanardi.  U  
deyarli  barcha  S harq  m usulm on  h u k m d o rla ri  saroyida  —  B uxoro, 
N ishopur,  H iro t,  Isfahon  va  Sherozda  b o ‘lgan*2
X attotlik  sa n ’atining  ommaviy  ko m m u n ik atsiy a  shakllaridan  biri 
sifatida  tilning  rivojlanishidagi aham iyati  h aq id a   k o ‘plab  m anbalar  mavjud.
Q o‘lyozm a  kitoblam i  ommaviy  k om m unikatsiya  vositasi  deb  hisoblash 
m um kinm i?  d eg a n   savol  kelib  chiqishi  tabiiy.  B u n g a  javob  berish  u c h u n  
m uayyan  dalillarga  m urojaat  qiiish  zarur.  M a sala n ,  o ‘rta  asrlarda  M arkaziy 
Osiyo,  m usulm on  Sharqi  m am lakatlarida  yozuvchi  va  shoirlam ing  o ‘z  
asarlarini  m asjid  va  madrasalarga  vasiyat  q ilib  qoldirishlari  rasm   b o 'lg an ,
1 Mes A.  0 ‘sha  manba, 49-bet.
1 O'sha joyda.

shu  bois  bu  d arg o h la rd a  k o ‘plab  nusxada  kitoblar  yig'ilib  qolgan.  Kerakli 
nusxalardan  k o 'c h irm a la r  qilin ib ,  m anfaatdor odam larga  tarqatilgan.
0 ‘z - o ‘zidan  m a ’lum ki,  u   vaqtlarda  m u su b n o n   S harqida  bosm a 
kitoblar  b o ‘lm agan.  S h u n d a y   ek an ,  bitia  kitobdan  n e c h ta   q o ‘lyozm a  nusxa 
olingan  bo ‘lishi  m u m k in ?   A dam   M es  o ‘z  asarid a  quyidagi  m a ’lum otlarm  
keltiradi:  «Xalifa  al-A z iz  h u zu rid a  ittifoqo  al-X alil  ibn  A hm adning  «Kitob 
al-ayn»  asari  h aq id a   s o ‘z  ketdi,  xalifa  kitobni  keltirishlarini  am r  etdi, 
shu n d a  k u tubxonalar  o ‘ttiz   q o ‘lyozmani  hozir  qilishdi,  shu  jum ladan, 
m uallif q o ‘lvozm asi  h a m   b o r edi».  Yana  boshqa  m an b ad a  aytilishicha,  «Bir 
kishi  xalifaga  a t-T a b a riy   «Tarixi*ning  q o ‘lyozm asini  tak lif  etdi.  u  q o ‘- 
lyozm ani  100  d in o rg a  sotib  oigan  ekan,  holbuki,  xalifa  kutubxonasida 
ushbu  asam ing  y ig irm a d an   o rtiq   nusxasi  bo'Iib ,  m u a llif q o ‘li  bilan  yozilgan 
nusxa  ham   m avjud  edi*.  Shuningdek,  keyinroq  yashab  o 'tg a n   Ibat-Tuvayr 
m a ’lum otiga  q a ra g an d a,  «Tabariy  tarixining  1200  q o ‘lyozmasi  ushbu 
kutubxona  u c h u n   m o ‘jizaviy  bisot  hisoblangan»1.  0 ‘rta  asrlarda  xalifalik 
kutubxonalari  o ‘z   davrin in g   aloqa  vositalari  vazifasini  bajargan.  S huning­
dek,  kitoblam ing  k o 'p la b   nusxalari  Buxoro,  S am arqand,  Isfahon,  Q ohira, 
D am ashq  kabi  q a to r sh a h a rla r  kutubxonalarida  h a m   saqlangan.
O m m aviy  ko m m u n ik atsiy a  vositalarining  tu rli  shakllarida  ifodalangan, 
asosan  tarixiy  m a n b a la rd a   keltirilgan  m a’lum otlarga  tayangan  holda  aytish 
m um kinki,  Osiyo  xalqlari  o ‘z   o'tm ishida  b ir  n ec h a  d a f a   iqtisodiy,  siyosiy 
va  m adaniy  yuksalish  dav rin i  boshidan  kechirdi,  ularning  m adaniyat  tan x i 
eng  qadim iy  ekan lig i  va  k o ‘p  sohalarda  taraqqiyotning  avj  bosqichiga 
erishganligi du n y o   ilm -fa n   ahli  tom onidan  e ’tir o f  etilgan  haqiqatdir.
Bu  sohaning  o m m a v iy   kom m unikatsiya  tarzidagi  aham iyati  davlatm  
boshqarishda  q an c h a lik   m u h im   boMganligini  nazarda  tu tg an   holda  qilingan 
tad q iq o t  ishlari  sh u n i  k o 'rsatad ik i,  IX—X!  asrlarda  M arkaziy  Osiyoda 
m adaniy  va  ilm iy  ta fa k k u r  beqiyos  barq  urib  gulladi.  Jahonga  tanilgan 
F orobiy,  Ibn  S in o , 
B eru n iy   singan  ulug‘  m utafakkirlar  -dahosidan 
bashariyat  h ozirgacha  b ah ra m an d   bo'Iib  kelayotganligi  bunga  misol  b o 'la 
oladi.  D avrlar  o sh a  b izgacha  yetib  keígan  q o ‘lyozm alar,  uzoq  asrlik  boy 
m adaniyatning  q o n u n iy   ta raqqiyotida  arab  istilosiga  q ad a r  M arkaziy  Osiyo 
xalqlari,  turkiy  x alq lar  (ayniqsa,  uyg‘urlar)  yaratgan  m adaniy  obidalar 
om m aviy  k om m unikatsiya  vositalari  o ‘laroq  fikrim izga  dalil  bo ‘la  oladi.
Tarixiy  d av rlard a  bitilgan  q o ‘lyozm alar  tufayli  Osiyodagi  h ar  bir  xalq, 
h a r b ir m illat  o ‘z  ilm iy   tarixiga  ega  b o lg a n   va  sh u   orqali ja h o n   m adaniyati 
taraqqiyotiga  o ‘z   hissasini  q o ‘sha  olganki,  b u n i  ko ‘p  nusxali  kom m uni­
katsiya  deb  atasa  boMadi.  B unday  qo'lyozm a  kitoblar  m ualliflar tom onidan 
p arc h a-p arch a  qo g ‘o zlarga  yozilib  ijod  etilgandan  so ‘ng  ularni  oqqa 
k o 'ch irib ,  kitob  h o lig a  keltirishdan  iborat  g'oyat  m urakkab,  m ashshaqqatli, 
ay n i  vaqtda  sharafli  vazifani  bajaruvchi  kishi  kotib  boMgan.  K otib  g o ‘yo 
m uallifning  yaratgan  asarini  shunchaki  h a rfm a -h a rf  ko  chiruvchi  kishidek 
tuyulsa-da,  aslida  b u n d a y   em as  edi.  0 ‘rta  asr  m a d an iy   hayotida  bu  eng 
sharafli  va  m u q a d d as  vazifa» hisoblangan.  A w ala m b o r,  o 'sh a   davr  sha-
1 Yoqub  Hamadoniy.  Xattotlik san’ati tarixidan. T.:  1971,  191-bct.

roitida  k o ‘p  hokim lar,  am irlar  savodsiz  bo ‘lganligi  bois  savo d x o n   kotiblar 
yuqori  m avqeda  turishgan.  B inobarin,  kitobat  qilish  ja ra y o n id a   h ar  bir 
k o ‘chirgan  kitobining  m azm unini  o ‘zlashtira  borganliklarining  o ‘ziyoq 
u lam ing  aql-zakovatidan  dalolat  bergan.
N atijada,  kotib  o ‘z  zam onasining  o ‘qim ishli,  haq iq iy   ilm -m a ’rifat 
egalari  bo'lg an   kishilar  qatoridan  jo y   olgan.  0 ‘rta  asrlarda  yashagan  bir 
qan ch a  olim ,  shoir  va  fozil  kishilar  yoshlikdan  xattotlik  s a n ’a tin i  egallab, 
keyinchalik  kotiblikda  ham   nom   chiqarganlar.  B unday  u lu g ‘  zo tla r  faqat 
o ‘z  asarlarinigina  kitobat  qilm asdan,  balki  boshqa  m ualiiflar asarlarin i  ham  
ko ‘chirganlar.
Shu  jihatd an   Sharq  davlatlarida  kotibiik  bilan  o b ro ‘  to p g a n   h ar  qaysi 
shaxsni  biz  oddiy  texnik  ish  vazifasini  bajaruvchi  kishi  sifatida  em as,  balki 
o ‘z  zam onasining  tnadaniy  hayotida  m a ’lum  rol  o'y n ag an   ilm -m a ’rifat  ahli 
va  m adaniyat  arbobi  sifatida  bilam iz.  1962-yilda  B ayrutda  arab  olim i 
d o k to r  Salohiddin  bin  Hasan  at-T ib iy n in g   «Jom e’i  m ajosini  kitobat  ul- 
kuttob*  asarining  89—(707—708-yillarda)  ko'chirilgan  q o'lyozm asidan 
faksim ile  nusxasi  maxsus  so‘zboshi  h am d a  arab  yozuvidagi  transliteratsiyasi 
bilan  nashr  qilindi.  VIII  asr  m uallifi  H asan  at-T ibiy  kito b in in g   yana  bir 
m uhim   aham iyati  shundaki,  u  husnixat  shaklida  bitilgan  m azk u r  asari 
kishilarga  estetik  zavq  beruvchi  m axsus  bir  sa n ’at  e k a n in i  alo h id a   qayd 
qilib o ‘tgan.
0 ‘zbekiston  F anlar  akadem iyasi  S harqshunoslik  instituti  q o ‘lyozm alar 
xazinasida  saqlanayotgan  M arkaziy  Osîyo  xattotlari  k o 'c h irg a n   kitoblar  va 
husnixat  haqidagi  risolalardan  ara b   yozuvi  o 'ttiz   o lti  uslubga  ega  bo'lib, 
u la r  orasida  eng  m ashhurlari  n a s ta ’liq  va  nasx  yozuvlari  ekanligi  an iq - 
langan.
T em u r  va  Tem uriylar  davri  m ahsuli  bo'lg an   n asta’liq  u slubi  Alisher 
N avoiy  davrida  H irotda  keng  rivojlangan.  K eyinchalik  B uxoro,  Xiva, 
Q o ‘q o n   xattotlari  tom onidan  Y aqin  va  0 ‘rta  Sharq  m am lakatlariga  tarqa- 
tiladi.
M ir  Ali  Tabriziy  va  Sulton  A li  M ashhadiy  xat  s a n ’ati  nazariyasini 
m ukam m allashtirishlari  natijasida  husnixat  sa n ’ati  haqida  yangi  risolalar 
yaratilgan.  M âjnun  ibn  K am oliddin  Rafiqiy  H iraviyning  «R isolai  qavoi 
xutut»,  D aryesh  M uham m ad  b in   D o ‘sm uham m ad  B uxoriyning  «Favoyid 
ul-xutut»,  M unis  Xorazm iyning  «Savodi  ta ’Iim»  asarlari  tufayli  yangi  xat 
uslublari  m uom alaga  kiritildi.  A rab  yozuvining  uzoq  asrlik  ta k o m ili,  tadriji 
va  estetik  zavqbaxshligi  shu  darajaga  borib  yetdiki,  yozuv  shakllari  shoirlar 
ijodida  badiiy  ifoda  vositasiga  aylandi.  Bu  S harqning  G 'a rb g a   nisbatan 
oldinroq  gullab-yashnaganligi,  S h arq   davlatlarida  yozm a  kom m unikatsiya 
m ukam m al  rivojlanganligi,  q o 'ly o zm a  kitoblarni  k o ‘p  nusxada  k o ‘chirish 
tajribasi  q aro r  topib,  boyib  borganligi  keyinchalik  bosm a  sta n o k   kashf 
qilinishiga  asos  b olganligini  ko‘isatad i.
Adam   M es  o ‘z  m a ’lum otlarida  kitoblar  keng  m a ’naviy  oziq  m anbayi 
sifatida  kishilarga  nihoyatda  zarur b o ‘lganligi  to ‘g ‘risida  yozadi:  «Taxm inan
III  (IX )  asrlam ing  o ‘rtalarida  A li  ibn  Yahya  al-M u n a ijim   o ‘z   m ulkida 
ajoyib  kutubxona  ochadi  va  unga  «X azinat  al-hikm a*  —  h ik m a tla r  xazinasi

deb  n o m   beradi.  Saboq  olish  u c h u n   u  yerga  ch o r  atrofdan  o d am lar 
d ary o d a y   o q ib   kela  boshiaydi,  xarajatlam i  esa  kutubxona  sohibi  o ‘z 
g ard a n ig a  oladi.  X urosondan  z iy o ra tch ilar  karvoniga  q o ‘shilib  kelib  qolgan 
falak sh u n o s  A bu  M a ’shar  al-B alx iy   kutubxonaga  kiradi-yu,  haj  qilishni 
h am   ta m o m a n   u n u ta d i» 1.
0 ‘sh a   davrlarda  k u tu b x o n a lard a  yoki  xususiy  bisotlarda  q an ch alar 
kitob  saqlanganligi  haqidagi  m a ’lu m o tla r  buning  yaqqol  dalili  b o l a   oladi. 
Ju m la d a n ,  «Bag‘d o d   h u k m d o rin in g   osiy  o ‘g‘lidan  967-yilda  17  m ing 
jild la n g a n   kitob  m usodara  etilganligi,  Rayda  vazir  Abul  Fazl  ibn  al-A m id 
b iso tid a  falsafa  va  adabiyotning  b a rc h a   sohalari  va  turli  fanlar b o ‘yicha  yuz 
tu y a d a n   o rtiq ro q   kitob  b o ‘lganligi,  as-S ohib  esa  o ‘z  xonadonida  shariatga 
o id   40 0   kajava  kitob  saqlaganligi,  B ag'dod  olim i  al-B aykaniy  k o ‘c h m o q ch i 
b o 'lg a n id a   kitoblari  u ch u n   63  savat  va  2  sandiq  lozim   bo'lganligi,  al- 
K azviniy  B ag'dodga  kitob  ortilgan  o ‘n   tuya  bilan  kirib  kelganligi2,  haqida 
va  b o sh q a   shunga  o ‘xshash  k o 'p la b   m a’lum otlar  bor.  B ulam ing  ham m asi, 
alb atta,  k ito b   o ‘rta  asrlarda  m u su lm o n   m am lakatlarida  keng  miqyosdagi 
o m m a v iy   kom m unikatsiya vositasi  b o ‘lganidan  dalolat  beradi.
A d am  
M es  X  asrd a  S harq  va  G ‘arbning  m ashhur  m adaniy 
m ark azlarid ag i  kitoblar  m iqdori  h aqida  qiyosiy  raqam larni  keltiradi.  U 
xalifa  al-A z iz  (386—996)-yilda  vafot  etgan)  kutubxonasi  xususida  sh unday 
m a ’lu m o tla m i  qayd  etadi:  «A ncha  keyingi  avlodlar  lining  kutubxonasidagi 
k ito b lar  m iq d o rin i biiishga  qiziqdt,  biroq  raqam lar
160  va  120  m ing jild  o ra lig 'id a   edi.  Ibn  at-T uvayr  aytishicha,  kutub- 
x o n an in g   k ichik-kichik  b o ‘lin m ala rid an   h ar  birining  eshikchasiga  zulfin  va 
q u lf o ‘rn atilg an   b o ‘lgan,  u   yerda  200  m ingdan  ortiq  kitob saqlangan.
A yni  o ‘sha  vaqtlarda  G ‘arb  kutubxonalaridagi  mavjud  kitoblar  haq i­
dagi  m a ’lu m o tlar  shuni  ko ‘rsatadiki,  Konstansadagi  jo m e ’  kutubxonasida 
IX  asrd a   350 jild ,  B eneditbeurendagi  kutubxonada  (1032-yilda)  100  d a n   sal 
o rtiq ,  B am bergdagi  jo m e  k u tubxonasida  (1130-yilda)  atigi  96  jild  asar 
b o 'lg a n » 3.  S harq  m am lakatlaridagi  kutubxonalar  shaxobchasi,  katalogla- 
rining  tu z ilish   tartibi,  kitoblarni  o lish ,  saqlash  va  hakozo  haqidagi  ko ‘plab 
ta fsilo tla r bizgacha  yetib  kelgan.
K ito b la r  k o 'p in c h a   bevosita  xonlar,  am irlar  va  sultonlar,  shuningdek, 
tu rli  ja m o a t  majlislari  va  yig‘inlarining  talablari  b o ‘yicha  yozilgan  va 
ta ijim a   qilingan.  M asalan,  N arshaxiyiiing  «Buxoro  tarixi*  asarining  asl 
nusxasi  ara b   tilida  943—9 4 4 -yillarda  «go‘zal  iboralar  bilan»  yozilgan  edi. 
1128-yilda  esa  u   Abu  N asr  A h m ad   al-Q uboviy  tom onidan  f^rs  tiliga  ta r- 
jim a   q ilin ad i.  A sarda  aytilishicha,  «bandalarining  k am tarini-'M uham m ad 
ibn  Z u fa r  ibn  U m a r  bu  ta ijim an i  m aqtovlar  va  faxrlar  egasi  A bdulaziz  ibn 
a l-H a m id   B u rh o n id d in   A b d ulazizning  oliy  majlisi  uchun  qisqartirib  bayon 
qildi*4.
1 Mes A   0 ‘styi  manba,  150-bet
2 0 ‘sha manba,  150-151-betIar.
3 Yoqub  Hamadoniy.  0 ‘sha manba,  101-bet.
4  M en A   O'sha manba,  150-bet.

Til  va  adabiyot  om m aviy  k om m unikatsiya  shakli  sifatida  xizm at 
qilganligini  isbotlovchi  eslatm alar  B gyhaqiyning  «Tarixi  M as’udiy»  asarida 
ham   uchraydi.  M asalan,  bit  lavhada  a m ir  M as’ud   « barchani  bir 
chekkaroqqa  o ‘tqazishga  ishora  q ildi  va  so ‘ngra  nutq  q ilm oqqa  boshladi. 
Bu  hu k m d o r  n u tq   qilganda  yorug‘  olam dagi  odam lar  b oshlaridan  g o ‘yo 
durlar yog'ilayotgandek  va og‘izlariga  sh a k a r solinayotgandek  tu y u la r  e d i» 1, 
deyilgan.  N otiqlik  m ahorati  Sharqda  yuksak  baholanganügi  bois  o ‘shanday 
jim jim adorlik  va  rang-baranglik  b ila n   ta ’riflanar  edi.  B ayhaqiy  ham  
to ‘g ‘rid a n -to ’g ‘ri  shunga  ishora  qiladi:  «U shbu  «tarix»da  sh u n in g   u ch u n  
so ‘z   durlarini  tizdim ki,  toki  dunyo  ho y u   havaslari  ila  g ‘aflat  uyqusida 
yotganlar uyg‘ongaylar va  har bir  o d a m   bugun  va  ertaga  o ‘zi  u c h u n   foydali 
b iror  nim arsa  qila  olgay»2.  Bu  yerda  kitobning  tarbiyaviy  aham iyatiga  ham  
e ’tibor berilgan.
X ulosa  qilib  aytish  m um kinki,  o ‘sha  davrlarda  o m m aviy  k o m ­
m unikatsiya  usuli  bo‘lgan  til  va  adabiyot  xalqqa  yanada  y aqinroq, 
hayotiyroq  va  dolzarbroq,  ayni  z a m o n   talab-ehtiyojJariga  javob  berguvchi 
b o ‘lgan.  O lim lar  har  xi!  tillarda  va  tur!i  paytlarda  yozm a  m a ’lum otlar 
orqali  nazm   yoki  nasr  uslubida  asa rla r  bitib,  kitoblar  tuzganlar.  Y uqorida 
tilga  olingan  yozm a  kom m unikatsiya  turlari  bo ‘lmish  farm o n ,  fath n o - 
m alarda  saltanatga  daxldor  xesh -aq ro b alar  ahvoloti,  boshqa  voliylar  va 
azizlarning  holatlari  bayon  qilingan  b o 'lsa,  og'zaki  kom m unikatsiyaning 
«ilm lar  haqiqati  aqliy  va  m avhum   n a rsa la r  nozikliklaridan,  sirlar  kashfiyoti 
va  ilohiy  n u rlar  balqishidan  so'zlagan  h am d a  im tihon  m aydonini  kam olot 
va  am inlik  suvoriylari  bilan  birga  b alan d   him m atga  m unosib  va  o ‘tk ir 
tabiat  u ch u n   yoqimli  tarzda  yaratgan*3.  Bir  paytning  o 'z id a   a q l  bilan 
ch u q u r  flkrni  talab  etuvchi  bu  shakl  qisqa  vaqt  ichida  boshqa  b ir  tafakkur 
to m o n id an   qabul  qilinib,  o ‘sha  z a h o ti  o ‘z   kuchini  saqlagan  h o ld a  m uhim  
aham iyatga  m olik  vositachilikni  o m m av iy   kom m unikatsiya  ta rz id a  am alga 
oshiradi.
«Til  qalam ga  xitoban:  «U  shirin  ch a sh m a d an ,  ya’n i,  siyohdon  ichidan 
X izr  yangüg'  hayot  suvini  chiqarayotgan  vaqtida  dostonu  h ik o y atlar  asosini 
ziyrak  kishilar  nazariga  soddaroq  b ir  libosda jilvalantirsin,  s o ‘z   tu z u v c h i tab 
bulbuli  insho  havosida  parvoz  q ila r  e k a n ,  garchi  ah y o n -a h y o n d a,  doston 
kuylash  cham anzoriyu  so ‘z   bezash  m ajlisida  dostonlar  tu zib ,  navolar 
kuylasa  ham ,  am m o  asl jum lalar  sofligi  va  yetuk  fikrlar  xayoli  yot  istioralar 
vositasiyu  tushunarsiz  maqtov  o ‘x sh a tm a lar  sababi  bilan  q o ro n g 'u   va 
tutruqsiz  b o 'lib   qolmasin»,  degan  k o 'rsa tm a n i  berib,  dil  sirin i  oshkor 
qiladi»4.
S huningdek,  Bobur  Mirzo  a ra b   gram m atikasini  turkiy  x alq lar  tiliga 
moslab  isloh  qilishdan  hosil  bo‘lgan  yengil  «xatti  boburiy»  yozuvida  ijod 
etgan.  X attotlik  sa n ’ati  haqida  «Savodi  t a ’lim*  nom li  risola  yozgan  M unis
1  Bayxaki  Abul Fazl.  0 ‘sha manba,  89-]?ct.
2 0 ‘sha  manba, 272-bet.
i
 0 ‘sha  manba,  104-bet.
4 Bayxaki Abul Fazl. 0 ‘sha manba,  104-bet.

X o razm iy   A lisher  N av o iy n in g   «Xamsa»sini  nihoyatda  go ‘zal  xat  bilan 
k o ‘ch irg an .  B ulam ing  h am m asi  shuni  ko‘rsatadiki,  Q ‘rta   O siyoda  kitob 
c h o p   etish  texnikasi  k a sh f  etilm agan  bir  davrda  kotiblik  sa n ’atiga  talab 
n ih o y a td a  z o ‘r  b o ‘lgan.  Bu  s a n ’a t  esa  m adaniy  hayotning  qay  darajada 
ta ra q q iy   etganligidan  d ara k   be rad i.  Agar  o ‘rta  asrlardagi  m inglab  m adrasa 
v a   m aktablarda  olib  b o rilg a n   t a ’lim -tarbiya  ishlariga  e ’tib o r  beriladigan 
b o ‘lsa,  u lard a  darslik  sifatida  o ‘qitilgan  barcha  kitoblar  q o ‘lda  ko ’chirilib, 
z a ru r   ehtiyojlam i  q o n d irib   kelganini,  ko‘z   nurini  to ‘kib  u la m i  bunyodga 
keltiru v ch i 
x atto tlam in g  
zaxm atkashligini, 
m adaniy 
hayotdagi 
roli, 
jam iy a td ag i  m avqeyi  q an c h a lik   m a s’uliyatli  va  sharafli  b o ‘lganini  ta sa w u r 
q ilish   m um kin.  Bu,  ju m la d a n ,  o ‘rta   asr  axloq-odobida  xalqqa  m unosib 
x izm at  qiladigan,  nafs  b alo sin i  yengga  oladigan  pok  qalbli  insonlar  b o ‘lish 
ta la b   qilinganligining  m evasidir.
3-fasl.
  M a ’rifiy -raa’naviy  sohadagi  omraaviy  kom im inikatsiyalar
T a ’lim   va  fan  sohasidagi  om m aviy  kom m unikatsiya.  M usulm on 
S h arq id a  o ‘rta   asrlarda  t a ’lim n in g   asosiy  o ‘choqlari  b o ‘lgan  masjidlar, 
m a d ra salard a  ta ’lim  yakka  yoki  guruh  tartibida  olib  b o rilar  edi.  G u ru h h  
t a ’lim d a   «halqa»  deb  n o m   o lgan  usul  keng  tarqalgan  b o lib ,  b u n d a  oltita 
o d a m   o ‘tirib  tahsil  olardi.  M arkaziy  halqadan  yana  o ltita  shaxobcha 
ta rq a lib ,  h ar  b ir  a ’zo  ax b o ro tn i  yangi  halqaga  yetkazardi.  0 ‘rta  asr  olim i 
M u q a d d asiy   Q ohiraning  bosh  m asjidida  120  tagacha  a n a   shunday  halqani 
sa n ag a n .  A dam   M es  t a ’lim n in g   m azkur  shakli  haqida  quyidagilam i  yozadi: 
« K a tta   m aktablarda  t o 'r d a   ustozning  yordam chisi  -   m ustam liy  o ‘tirib, 
jim lik  o 'rn a ta r   va  ustoz  o 'q ig a n   suralarni  uzoqda  o'tirg an larg a yetkazar  edi. 
U s to z   ruhoniylar  h u zu rid a  saboqlarini  «Alham dulilloh»  shukronasi  va 
P a y g ‘am b ar  (s.  a.  v.  )ga  sa lo v o tla r  bilan  boshlardi.  S o‘ng  ovozi  yaxshi  bir 
b o la g a  Q u r’o n   oyatlarini  tilovat  qildirar,  bola  Q ur’on   tilovat  qilib  bo'lgach, 
u s to z   s h a ’niga  va  tolib larg a  xayru  ehsonlar  tilab,  Allohga  m unojotlar 
q ila rd i 
M ustam liy  su k u n a t  saqlashga  buyurar,  *Lo  iloha  illallohu 
M u h a m m a d u r  rasululloh»  d e b ,  ketidan  ustozdan  so ‘rar  edi:  «Alloh  Sizm 
o ‘z   p a n o h id a   asragay,  k im d a n   iqtibos qildingiz?»  S o‘ng  h a r  gal  Payg‘am bar 
(sallallo h u   alayhi  va  sallam )  yoki  biror  sahoba  nom i  uch rag an d a,  ortidan 
u n g a   tegishli  b o ‘lgan  h a m d u   sanolarni  takror  qilar edi»1  K o ‘rib  turibm izki, 
tin g lo v ch ilar  sukunati,  ta rtib i  va  diqqati  o 'sh a  asrlarda  ham   saboqlarni 
o ‘zlashtirishning  zaruriy  sh a rtlari  b o ‘lgan.
A lbatta  odatdagidek,  m u d a n isla r  orasida  qobiliyatlilari  ham ,  qobi- 
liyatsizlari  h a m   bo ‘lgan.  K o ‘p lab  m anbalarni  o ‘rganar  ek an ,  Adam   Mes 
y ozadi:  «A ytishlaricha,  m o ‘taziliy  al-Jubba’i  150  m ing  sahifa  so ‘zni  ijod 
e tg a n   u n in g   biro n   m a rta  kito b g a  qaraganini  birov  k o ‘rgan  h am ,  eshitgan 
h a m   em as,  faqat  b ir  galgina  al-X orazm iy  taqvim ini  ochayotib,  sahifaga 
n a z a ri  tushgan  ekan.  A bu  Ali  al-K aliy  besh jild  kitobni  y o ddan  o ‘q ig a n ^ .
*
1 Mes A.  0 ‘sha manba,  54-bet.
1 Mes A   0 ‘sha  manba,  154-bet.

Bir  karraiik  om m aviy  chiqishdagi  tinglovchilarning  u m um iy  soni  turlicha, 
bir  necha  o d am d an   10  piing  nafargacha  bo'lg an .  300—500  odam   oldida 
m a ’ruza  qilish  keng  u r f   b o ‘lgan.  Bu  dastlabki  sab o q d a  yig‘inning  bevosita 
tinglovchilari  keyinchalik  ushbu  m a’Ium otlam i  boshqalarga  yoyganlar. 
Taitibga  ko‘ra,  tinglovchilar  m a’ruzani  yozib  borg an lar.  Sahifa  yuqorisida 
esa  kun, joy,  m udarris  ism i  sharifi  va  m avzuni  q ay d   q ilib  qo'yganlar.  >
IX  asrgacha  fan,  odatda,  teologiya  (d inshunoslik)  va  falsafaga 
b o ‘lingan.  Shu  davrga  kelib  filologiya,  tarix  va  ju g 'ro fiy a  tiam   m ustaqil 
sohalar  b o ‘lib  ajralib  chiqadi.  O 'qitishda  hozirgi  davrgacha  didaktik  uslub 
ustunlik  qilib  keladi.  IX  asrda  esa  fanni  talqin  q ilish  (interpretatsiya)  deb 
nom tangan  tushuntirish  shakli  tarqala  boshladi.  B u  X  asr  boshlarida  t a ’lim 
m uassasalarining  yangi  turlari  paydo  b o 'lishiga  zam in  yaratdi.  Adam 
M esning  m azkur  ja ra y o n n i  tavsiflashicha,  o ‘q itish n in g   o ‘zgargan  uslubi, 
o 'z   navbatida,  o ‘quv  yurtlarining  yangi  turi  yuzaga  kelishiga  im kon  berdi 
va  tadris  (talqin  etish)  sharofati  bilan  shu  paytlarda  m adrasa  paydo  b o ia d i. 
Aftidan,  bunga  sabab  o ‘sha  paytdan  buyon  k o ‘p ch ilik   tom onidan  e ’tiro f 
etib  kelinayotgan  m unozaraning  tadris  bilan  uzviy  bog'liqligi  edi,  masjid 
esa  buning  u chun  u  q a d a r  maqbul jo y   hisoblanm asdi.  D em ak,  o'qitishning 
shu  kungacha  am al  qilib  kelayotgan  shakli  IX—X   asrlarda  yuzaga  kelgan. 
M anbalardagi  b archa  m a ’lum otlarda  N ishopurga  ishora  qilinadi.  Z éro, 
o 'sh a  vaqtlarda  bu   sliahar  ayni  shu  uslubdagi  o ‘quv  yurtlarining  maskani 
sifatida  Sharq  ulam oligining tayanchiga  aylangan  edi.  Eng  ishonchli  m anba 
sanaluvchi  «N ishopurlik  olim lar  tarixi»ning «muallifi  ai-H ak im   (1015-yilda 
vafot  etgan)  aytadiki,  birinchi  m adrasa  uning  za m o n d o sh i  al-Isfaroniy 
(1027-yilda  vafot  etgan)  u chun  o ‘sha  yerda  qurilgan.  Ibn  F iroq  (1015-yilda 
vafot  etgan)  m adrasasi  u n d an   keyinroq  qad  k o 'ta rg a n .  A l-Isfaroniy  kabi 
Ibn  Firoq  ham   al-A sh ’ariyning ashaddiy  m aslakdoshi  edi,  shu  boisdan  ham  
ular oddiy o g'zaki  usuldan  kelib  chiqqan  tadrisni  afzal  bilganlar»1.
T urli  m ansabdorlar,  vazirlar  to m o n id an   m udarris  va  toliblarga 
nafaqalar  belgilangan.  bu  bilan  esa  ular  o m m a n in g   bilim   darajasini  oshi- 
rishga  ham   hissa q o ‘shganlar.  F anlam ing alohida  ajratilib  o'qitilishi  maxsus 
o ‘quv  yurtlari  yaratilishiga  olib  keldi,  bu  ja h o n   ilm iy  kom m unikatsiyasi 
tarixida  yangi  bosqich  b o ‘ldi.  Adam  M es  yozganidek,  X  asrning  birinchi 
yarm ida  kutubxonalar  bilan  bir qatorda  ilmiy  m uassasalarning  yangi  shakl- 
lari  yuzaga  keldi,  y a ’n i,  kitoblam i  saqlash  ta ’lim   jaray o n i  bilan  birga  olib 
borilgan,  bajarügan  ish  u ch u n   m aosh  tayinlangan.  M o ‘sul  zodagonlaridan 
bo'lg an   shoir  va  olim   Ibn  H am adon  (935-yilda  vafot  etgan)  o ‘sha  davrda 
«Fanlar uyi*  (D a r al-ilm )  va  kutubxona tashkil  e ta d i.  K utubxonaga  ham m a 
kirishi  m um kin  edi.  Kam xarj  kishilarga  tekinga  q o g ‘oz  ham   berilgan. 
«383—994-yilda  B uyilar  vaziri  A rdasher  ibn  S ab u r  (415— 1024-yilda  vafot 
etgan)  B ag'dodning  g ‘arbiy qism ida  D ar  al-ilm ga  asos  soldi.  U ning  kutub- 
xonasida  Q u r’o n n in g   o ‘zidan  eng  yaxshi  x atto tla r  k o ‘chirgan  100  nusxa  va 
boshqa  kitoblardan  10400  tasi  saqlanardU 2.
1 O'sha manba,  154—155-betlar.
2  Baylaqi Abul Fazl.  0 ‘sha  manba,  104-bet.

0 ‘sha  d a v rla rd a  bugungi  musulm on  o la m id a  eng  m ashhur dargoh  deb 
hisoblangan  a l-A z h a r  dorilfununiga  asos „solindi.  Adam   M es  bu  borada 
shunday  d alilni  keltirad i:  «M isrda  ham  sh u n d a y   akadem iyaiar  ta ’sis  etil- 
gandi,  m asalan,  a l-A z iz   378-988-yillarda  al-A z h ar  m asjidi  yonginasidan 
uy   sotib  olad i  v a   u n d a   o ‘ttiz   besh  nafar  shariat  tolibi  u ch u n   m u n iw a t 
asosida  o ‘quv  y u rti  o c h a d i,  toliblar  har  ju m a   n am o zid an   keyin  m asjidda 
ilmiy  m unozara  q ila r  edilar.  Shu  tariqa  IV  X  asrlarda  islom  olim lari  m ak- 
tabi vujudga  kelib,  bugungi  kunda  ham   u  aham iy atin i  yo‘qotgan  em as»1.
1004-yillarda  xalifa  al-H akim   Q ohirada  D ar  al-ilm   barpo  etdi. 
M a ’lum ki,  M a rk a ziy   O siyo  hududlarida  h am   shunday  ilm   dargohlari,  m a- 
salan,  X o razm d a  M a ’m u n   akadem iyasi,  keyinchalik  S am arqandda  U lug‘- 
bek  rasadxonasi  yaratildi.
D avlat  o ‘qu v   y u rtla rid a n   tashqari  xususiy  akadem iyaiar ham   bunyodga 
kela  boshladi.  S h u n d a y   bilim   m arkazlaridan  b irining  asoschisi  «bag‘dodlik 
S harif a r-R o z iy   u   y erd a  ishlaydigan  barcha  o lim larni  o ‘z   hisobidan  m aosh 
bilan  ta ’m inlardi.  O lim lar,  kotiblar  va  m uqovasozlarga  yana  b ir  xususiy 
akadem iya  sohibi  -   v azir  Ibn  Qillis  oyiga  1000  d in o r  berib  turgan*2.  Endi 
eslatib  o ‘ta m iz k i,  O siyodagi  eng  birinchi  akadem iyani  531  yilda  E ron shohi 
Xusrav  A nushervon  I  ochgan  edi.  529-yilda  R im   hukm dori  Y ustinian 
taxm inan  900-yil  faoliyat  olib  borgan  P lato n   akadem iyasini  tugatgach, 
uning  olim lari  ishsiz  qoladilar.  Xusrav  A nushervon  I  u lam i  E ronga  tak lif 
qiladi  va  u la r  u c h u n   ikkita  akadem iya  tashkil  etadi.  Birida  A flotun 
akadem iyasidan  o lti  o lim   taniqli  faylasuf  D am askin  boshchiligida  faoliyat 
k o'rsata  boshladi.  Bu  hoi  ja h o n   tam adduni  taraqqiyoti  u chun  bebaho 
im koniyat  kasb  e ta d i.  0 ‘z  vatanida  ta ’qibga  uchragan  antik  fan  Osiyo 
zam iniga  ko‘c h ib   o ‘ta d i  va  bu  yerda  yangi  negiz  h am da  shaklda  nvojlana 
boshlaydi.  O siyo  o lim la ri  faoliyatming  asosiy  y o'nalishlaridan  biri  A rastu 
va  antik  m a d a n iy a tn in g   boshqa  nam oyandalari  asarlarini  fors  va  arab 
tillariga  ta ijim a e tish   b o ‘ldi.
0 ‘rta  asrlarda  om m aviy  kom m unikatsiyaning  xarakteri  a n c h a  ilmiy 
shaklda  b o ‘lib,  o 's h a   zam onlardagi  mutafakkirla*  uzatiladigan  m a’lum otlar 
xolisligi  va  a n iq lig in in g   aham iyatini  tu sh u n a r  edilar.  Adam   M es  ikki 
m ashhur  ju g ‘rofiya  o lim i  xususida  yozarkan,  ularning  har  ikkalasi  ham  
m avzuning  m axsus  ad a b iy   jarayonlarini  tushu n ish larin i  aytadi:  a l-M u q a d - 
dasiy  uni  qisqa  va  a n iq   baholaydi,  Ibn  H avkal  esa  barcha  m a sh h u r  va 
taniqli  k ito b lam i  o ‘q ib   chiqadi,  am m o  saltanatdagi  tartib  va  urf-o d atlam i 
bilishda  eh tiy o jin i  q o n d ira   oladigan  bironta  kitob  uchratm aydi.  U   Ibn 
X ordadbeh  a l-Ja y h o n iy   va  Q udom lam ing  kitobini  q o kldan  q o ‘ym agan. 
Ikkalalari  asarlarin in g   tili  ham   oldingi  m ualliflar  q o ‘lyozm alariga  qara- 
ganda  d u ru stro q   ish lab   chiqilgan  va  til  m aqsadga  erishuvga  m ahorat  bilan 
y o ‘naltirilgan  b o ‘lishi  kerak,  deb  hisoblaganlar.  A l-M uqaddasiyga  nisbatan
1 Mcu A   O'sha manba,  152-bet.
J  Fazlallax  ibn  Ruzbexan  Isfaxani.  Mexmannamai  Buxara.  M.:  «Nauka.,  1976, 
157-bet.

ïb n   Havkal  bunga  xiyla  oson  erish g an » 1.  0 ‘sha  davrlardagi  asarlarn in g  
ilmiyligi  haqida  Beruniy  ham   yaxshi  fikrfar  biidirgan.  A dam   M es  X I  asr- 
dagi  kitoblar  xususida  xabar  beradi:  «Shu  v aq tlar  atrofida  F azn a d an   bo sh - 
langan  harbiy  yurishlar  m unosabati  bilan  al-B eru n iy   ham   H indiston  h aqida 
birinchi  va  yagona  kitobni 
yo


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling