Download 1.27 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/11
Sana18.08.2020
Hajmi1.27 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11
 

𝒁𝑰𝑪𝑯𝑳𝑰𝑲𝑳𝑨𝑹𝑰 𝑩𝑶`𝒀𝑰𝑪𝑯𝑨  

𝑯𝑰𝑺𝑶𝑩𝑳𝑨𝑺𝑯𝑳𝑨𝑹  

𝟏. Gazning molyar hajmi deb nimaga aytiladi ? 

A) 𝑟𝑒𝑎𝑘𝑠𝑖𝑦𝑎 𝑢𝑐ℎ𝑢𝑛 𝑜𝑙𝑖𝑛𝑔𝑎𝑛 𝑔𝑎𝑧𝑙𝑎𝑟𝑛𝑖𝑛𝑔 ℎ𝑎𝑚𝑑𝑎 

𝑟𝑒𝑎𝑘𝑠𝑖𝑦𝑎 𝑛𝑎𝑡𝑖𝑗𝑎𝑠𝑖𝑑𝑎 ℎ𝑜𝑠𝑖𝑙 𝑏𝑜`𝑙𝑔𝑎𝑛 𝑔𝑎𝑧𝑙𝑎𝑟𝑛𝑖𝑛𝑔  

ℎ𝑎𝑗𝑚𝑙𝑎𝑟𝑖 𝑜`𝑧𝑎𝑟𝑜 𝑏𝑢𝑡𝑢𝑛 𝑠𝑜𝑛𝑙𝑎𝑟 𝑛𝑖𝑠𝑏𝑎𝑡𝑖𝑑𝑎 𝑏𝑜`𝑙𝑎𝑑𝑖. 

B) 𝑏𝑖𝑟 𝑥𝑖𝑙 𝑠ℎ𝑎𝑟𝑜𝑖𝑡𝑑𝑎 𝑡𝑢𝑟𝑙𝑖 𝑔𝑎𝑧𝑙𝑎𝑟𝑛𝑖𝑛𝑔 𝑡𝑒𝑛𝑔  

ℎ𝑎𝑗𝑚𝑙𝑎𝑟𝑖𝑑𝑎𝑔𝑖 𝑚𝑜𝑙𝑒𝑘𝑢𝑙𝑎𝑙𝑎𝑟 𝑠𝑜𝑛𝑖 𝑏𝑖𝑟 𝑥𝑖𝑙 𝑏𝑜`𝑙𝑎𝑑𝑖. 

C) ℎ𝑎𝑟 𝑞𝑎𝑛𝑑𝑎𝑦 𝑔𝑎𝑧𝑛𝑖𝑛𝑔 1 𝑚𝑜𝑙 𝑚𝑖𝑞𝑑𝑜𝑟𝑖𝑑𝑎  

6,02 ∙ 10

23

 𝑡𝑎 𝑚𝑜𝑙𝑒𝑘𝑢𝑙𝑎 𝑏𝑜`𝑙𝑎𝑑𝑖. 



D) ℎ𝑎𝑟 𝑞𝑎𝑛𝑑𝑎𝑦 𝑔𝑎𝑧𝑛𝑖𝑛𝑔 𝑏𝑖𝑟 𝑚𝑜𝑙𝑖 𝑛𝑜𝑟𝑚𝑎𝑙  

𝑠ℎ𝑎𝑟𝑜𝑖𝑡𝑑𝑎 22,4 𝑙𝑖𝑡𝑟 ℎ𝑎𝑗𝑚𝑛𝑖 𝑒𝑔𝑎𝑙𝑙𝑎𝑦𝑑𝑖. 



 

𝟐. Havodan yengil bo`lgan gazlarni aniqlang. 

A) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 𝑎𝑧𝑜𝑡, 𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛, 𝑓𝑡𝑜𝑟 

B) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛, 𝑎𝑚𝑚𝑖𝑎𝑘, 𝑒𝑡𝑎𝑛 

C) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 𝑖𝑠 𝑔𝑎𝑧𝑖, 𝑎𝑚𝑚𝑖𝑎𝑘, 𝑎𝑡𝑠𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛 

D) 𝑎𝑧𝑜𝑡, 𝑖𝑠 𝑔𝑎𝑧𝑖, 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 𝑎𝑧𝑜𝑡(𝐼𝐼)𝑜𝑘𝑠𝑖𝑑 



 

𝟑. Kisloroddan ikki marta og`ir va ikki marta  

yrngil bo`lgan gazlarni aniqlang. 

A) 𝑠𝑢𝑙𝑓𝑖𝑡 𝑎𝑛𝑔𝑖𝑑𝑟𝑖𝑑, 𝑚𝑒𝑡𝑎𝑛 

B) 𝑠𝑢𝑙𝑓𝑎𝑡 𝑎𝑛𝑔𝑖𝑑𝑟𝑖𝑑, 𝑚𝑒𝑡𝑎𝑛 

C) 𝑜𝑙𝑡𝑖𝑛𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡(𝐼𝑉)𝑜𝑘𝑠𝑖𝑑, 𝑒𝑡𝑎𝑛 

D) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑 𝑠𝑢𝑙𝑓𝑖𝑑, 𝑠𝑢𝑙𝑓𝑖𝑡 𝑎𝑛𝑔𝑖𝑑𝑖𝑟𝑖𝑑 

 

𝟒. Quyidagi gazlarning qaysilari havodan yengil ? 

A) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑 𝑠𝑒𝑙𝑒𝑛𝑖𝑑            B) 𝑓𝑜𝑠𝑓𝑖𝑛 

C) 𝑓𝑡𝑜𝑟                                     D) 𝑚𝑒𝑡𝑎𝑛 



 

𝟓. Vodoroddan 14 marta og`ir bo`lgan  

gazlarni aniqlang. 

A) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 𝑣𝑎 𝑎𝑧𝑜𝑡         B) 𝑎𝑧𝑜𝑡 𝑣𝑎 𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛 

C) 𝑎𝑡𝑠𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛 𝑣𝑎 𝑎𝑧𝑜𝑡        D) ℎ𝑎𝑣𝑜 𝑣𝑎 𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒n 

 

𝟔. Gazlarning qaysilari havodan yengil ? 

1) uglerod(IV)oksid ;     2) Vodorod ;     3) neon; 

4) metan ;     5) etan        6) ammiak ; 

A) 1,2,3,4    B) 1,2,3,5    C) 2,3,4,6   D) 3,4,5,6 

 

𝟕. Qaysi gazni bir idishdan hao bilan band 

bo`lgan ikkinchi idishga suv quygan kabi  

quyish mumkin ? 

A) 𝑎𝑡𝑠𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛              B) 𝑢𝑔𝑙𝑒𝑟𝑜𝑑(𝐼𝑉)𝑜𝑘𝑠𝑖𝑑𝑖 

C) 𝑒𝑡𝑖𝑙𝑒𝑛                     D) 𝑎𝑧𝑜𝑡 



 

 

 

𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

62 



 

𝟖. Qaysi gazlar aralashmasi havodan yengil ? 

1) havo va kislorod ;    2) nam havo ;  

3) havo va uglerod(II)oksid ;     4) uglerod(II) 

oksid va azot ;     5) havo va uglerod(IV)oksid 

A) 2,3,4    B) 1,3,4    C) 2,3,5    D) 3,4,5 



 

𝟗. Qaysi element birikmasining bug`lari 

havodan yengil bo`la olmaydi ? 

A) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑        B) 𝑜𝑙𝑡𝑖𝑛𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡    

C) 𝑎𝑧𝑜𝑡                D) 𝑢𝑔𝑙𝑒𝑟𝑜𝑑 

 

𝟏𝟎. Gazlar aralashmasidagi bitta vodorod 

molekulasiga ikkita azot, uchta geliy va to‘rtta 

kislorod molekulasi to‘g‘ri kelsa, ushbu gazlar 

aralashmasining zichligi (n. sh. ) va undagi 

azotning massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 0,646 ;  6 

B) 0,884 ;  28 

C) 0,764 ;  64 

D) 0,982 ;  20 



 

𝟏𝟏. Azot(II) oksidi va ammiakdan iborat 

11,2 l (n. sh. )gazlar aralashmasida  

36,12 ·  10

23

 ta elektron bor bo‘lsa,  



shu aralashmadagi gazlarning 

 hajmiy ulushini (%) hisoblang. 

A) 20;  30 

B) 40;  60 

C) 33;  67 

D) 25;  75 



 

𝟏𝟐. Massalar nisbati 4: 5 bo‘lgan 𝑆𝑂

2

va 𝑆𝑂


3

dan 


tashkil topgan 22,4 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) aralashmadagi 

kislorod atomlari sonini hisoblang. 

A) 1,375 ·  10

23

 



B) 15,05 ·  10

23

 



C) 6,02 ·  10

23

 



D) 21,07 ·  10

23

  



 

𝟏𝟑. Azot oksidining kislorodga nisbatan  

zichligi 2,375 bo‘lsa, uning 301 ta  

molekulasining og‘irligini (𝑔) 

hisoblang. 

A) 9,6 ·  10

−21

 

B) 5,3 ·  10



−21

 

C) 3,8 ·  10



−20

 

D) 7,6  ·  10 



−20

  



 

 

𝟏𝟒. Geliyga nisbatan zichligi 14,5 bo‘lgan, 

 azot(𝐼𝐼𝐼)va azot(𝐼𝑉)oksidlaridan iborat  

aralashmadagi azot va kislorod atomlari  

sonining nisbatini aniqlang. 

A) 4: 6 


B) 3,5: 6 

C) 3: 6 


D) 4,5: 6 

 

𝟏𝟓. Azot(𝐼𝐼) oksid va ammiakdan iborat 

11,2 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. )gazlar aralashmasida  

36,12 ·  10

23

  ta elektron 



bor bo‘lsa, shu aralashmadagi 

gazlarning massa ulushini hisoblang. 

A) 0,34;  0,66 

B) 0,40;  0,60 

C) 0,54;  0,46 

D) 0,25;  0,75 



 

𝟏𝟔. 20 l (𝑛. 𝑠ℎ. )havoning 11,2 ·  10

−11

𝑚𝑙  



(n. sh. )ni karbonat angidrid tashkil qilsa, 

 qancha hajm 

(𝑚

3

, 𝑛. 𝑠ℎ. ) havoda 18,06 ·  10



12

dona karbonat 

angidrid molekulasi mavjud bo‘ladi? 

A) 120 


B) 1,12 

C) 112 


D) 0,12 

 

𝟏𝟕. 25 l (n. sh)havoning 6,72 ·  10

−6

 

ml (n. sh. )ni is gazi tashkil qilsa, qancha 

 hajm (m

3

, n. sh. )havoda 54,18 ·  10



16

 

 dona uglerod(II)oksid molekulasi  



mavjud bo‘ladi? 

A) 50 


B) 75 

C) 100 


D) 125 

 

𝟏𝟖. Azot(II) va azot(IV) oksidlardan iborat 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 16,6 

bo‘lsa, ushbu aralashmadagi azot va kislorod 

atomlari soni qanday nisbatda bo‘ladi? 

A) 1: 1 


B) 1: 1,5 

C) 1: 1,2 

D) 1: 2 

 

 


𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

63 



 

𝟏𝟗. Elektronlar soni teng bo‘lgan metan va neon 

aralashmasining 0 °𝐶 temperatura va 

101,3 𝑘𝑃𝑎 bosimdagi zichligini (𝑔/𝑙) 

hisoblang. 

A) 18 


B) 1,2 

C) 1,6 


D) 0,8 

 

𝟐𝟎. Vodorod va kislorod aralashmasining geliyga 

nisbatan zichligi 2,75 ga teng bo‘lsa, 

aralashmadagi gazlarning massa ulushlarini (%) 

aniqlang. 

A) 21,4;  78,6 

B) 12,7;  87,3 

C) 70;  30 

D) 14,5;  85,5 

 

𝟐𝟏. Azot(IV) va azot(III) oksidlari qanday (mol) 

nisbatda olinganda ulardagi atomlar soni 1,2: 1 

nisbatda bo‘ladi? 

A) 2: 1 

B) 3: 1 


C) 1: 1 

D) 1,5: 1 



 

𝟐𝟐. Azot(IV) oksid va alyuminiy gidroksid qanday 

(mol) nisbatda olinganda ulardagi kislorod 

atomlari soni 2: 1 nisbatda bo‘ladi? 

A) 2: 1 

B) 3: 1 


C) 1: 1 

D) 4: 1 



 

𝟐𝟑. Tarkibida 30% metan, 10% vodorod va 60% 

kislorod (hajm bo‘yicha) bo‘lgan gazlar 

aralashmasining o‘rtacha molekulyar massasini 

hisoblang. 

A) 24,2 


B) 20,8 

C) 32,4 


D) 37,3 

 

𝟐𝟒. 𝑁𝑂 va 𝑁𝑂

2

dan iborat 2,24 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) 



aralashmada 0,904 𝑚𝑔 elektron mavjud bo‘lsa, 

undagi gazlarning hajmiy ulushini hisoblang 

(elektronning massasi proton massasidan 

1836 marta kichik). 

A) 0,25;  0,75 

B) 0,8;  0,2 

C) 0,6;  0,4 

D) 0,5;  0,5 



 

𝟐𝟓. 𝐶𝑂


va 𝐶𝑂 dan iborat 22,4 l (𝑛. 𝑠ℎ. ) 

aralashmada 10,67 𝑚𝑔 elektron mavjud bo‘lsa, 

undagi gazlarning hajmiy ulushini (%) hisoblang 

(elektronning massasi proton massasidan 

1836 marta kichik). 

A) 80;  20 

B) 60;  40 

C) 70;  30 

D) 50;  50 



 

𝟐𝟔. Metan va etandan iborat 22,4 l (n. sh. ) 

aralashmada 8,06 mg elektron mavjud bo‘lsa, 

undagi gazlarning hajmiy ulushini (%) hisoblang 

(elektronning massasi proton massasidan 

1836 marta kichik). 

A) 15;  85 

B) 30;  70 

C) 40;  60 

D) 25;  75 



 

𝟐𝟕. 𝐶𝑂


2

va 𝐶𝑂 dan iborat 22,4 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) 

aralashmada 8,932 𝑚𝑔 elektron mavjud bo‘lsa, 

undagi gazlarning hajmiy ulushini (%) hisoblang 

(elektronning massasi proton massasidan 

1836 marta kichik). 

A) 85;  15 

B) 60;  40 

C) 30;  70 

D) 55;  45 



 

𝟐𝟖. Oltingugurt(IV) va oltingugurt(VI) oksidlaridan 

iborat 11,2 l (n. sh. ) gazlar aralashmasida 

115,584 ·  10

23

ta elektron bor bo‘lsa, shu 



aralashmadagi gazlarning hajmiy ulushini 

hisoblang. 

A) 0,34;  0,66 

B) 0,40;  0,60 

C) 0,25;  0,75 

D) 0,20;  0,80 



 

 

 

 

 

 

𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

64 



 

𝟐𝟗. Bir xil sharoitda olingan ammiak va metilamin 

hajmlari qanday nisbatda bo‘lsa, ularning 

birinchisidagi elektronlar soni ikkinchisidan ikki 

marta ko‘p bo‘ladi? 

A) 5,2: 1 

B) 2,4: 1 

C) 4,8: 1 

D) 3,6: 1 

 

𝟑𝟎. Vodorodning hajmiy ulushi 60% bo‘lgan, 

vodorod va azotdan iborat 124 𝑔 aralashmadagi 

azot massasini (g) aniqlang. 

A) 74,4 

B) 49,6 


C) 112 

D) 12 



 

𝟑𝟏. Vodorodning hajmiy ulushi 70% bo‘lgan, 

vodorod va kisloroddan iborat 110 𝑔 

aralashmadagi kislorod og‘irligini (𝑔) hisoblang. 

A) 33 

B) 96 


C) 77 

D) 14 



 

𝟑𝟐. Vodorod va kisloroddan iborat 50 g aralashma 

portlatilgandan so‘ng qaysi gazdan necha gramm 

ortib qoldi?  Boshlang‘ich aralashmadagi 

vodorodning hajmiy ulushi 80% ga teng. 

A) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 38,75 

B) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑, 22,4 

C) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑, 5 

D) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑, 10 

 

𝟑𝟑. Vodorod va kisloroddan iborat 10 g aralashma 

portlatilgandan so‘ng qaysi gazdan necha litr 

(n. sh. ) ortib qoldi?  Boshlang‘ich aralashmadagi 

kislorodning hajmiy ulushi 20% ga teng. 

A) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑;  1,75 

B) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑;  1,4 

C) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑;  11,2 

D) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑;  5,6 

 

 

 

 

 

 

 

𝟑𝟒. Ozon va kisloroddan iborat 80 𝑔 aralashma 

yetarli miqdordagi kaliy yodid eritmasi orqali 

o‘tkazilganda necha gramm yod ajraladi? 

Boshlang‘ich aralashmadagi kislorodning hajmiy 

ulushi 50% ga teng. 

A) 254 

B) 48 


C) 63,5 

D) 212 



 

𝟑𝟓. Kislorod va ozondan iborat 20 𝑔 aralashma 

yetarli miqdordagi kaliy yodid eritmasi orqali 

o‘tkazilganda necha gramm yod ajraladi? 

Boshlang‘ich aralashmadagi ozonning hajmiy 

ulushi 50%. 

A) 254 

B) 53 


C) 63,5 

D) 127 



 

𝟑𝟔. Kislorodning hajmiy ulushi 20% bo‘lgan  

vodorod va kisloroddan iborat 200 g aralashma 

portlatilgandan so‘ng qaysi gazdan qancha 

miqdorda (𝑔) ortib qoladi? 

A) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑;  155 

B) 𝑣𝑜𝑑𝑜𝑟𝑜𝑑;  20 

C) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑;  35 

D) 𝑘𝑖𝑠𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑;  120 

 

𝟑𝟕. Havo va kislorod aralashmasidagi kislorodning 

hajmiy ulushi 80% bo‘lishi uchun havo va 

kislorodni qanday hajmiy nisbatda olish kerak? 

𝜑(𝑂

2

)   =  0,2 



A) 1: 2 

B) 1: 4 


C) 1: 1 

D) 1: 3 



 

𝟑𝟖. Havo va azot aralashmasidagi azotning hajmiy 

ulushi 85% bo‘lishi uchun havo va azotni qanday 

hajmiy nisbatda olish kerak? (𝜑)   =  0,75 

A) 2: 1 

B) 1,5: 1 

C) 1: 1 

D) 2,5: 1 



 

 

 

 

𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

65 



 

𝟑𝟗. Elektronlari soni o‘zaro teng bo‘lgan azot va 

vodorod aralashmasining geliyga nisbatan 

zichligini aniqlang. 

A) 1,31 

B) 1,79 


C) 2,14 

D) 1,92 



 

𝟒𝟎. Elektronlari soni o‘zaro teng bo‘lgan azot va 

kislorod aralashmasining havoga nisbatan 

zichligini aniqlang. 

A) 0,42 

B) 0,84 


C) 1,59 

D) 1,03 



 

𝟒𝟏. Elektronlari soni o‘zaro teng bo‘lgan metan va 

ammiak aralashmasining vodorodga nisbatan 

zichligini aniqlang. 

A) 13,44 

B) 7,42 


C) 9,73 

D) 8,25 



 

𝟒𝟐. 6,72 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. )ammiakga qancha hajm  

(l, n. sh. )𝐶𝑂

2

qo‘shilganda aralashmadagi  



elektronlar yig‘indisi Avogadro sonidan 

19,5 marta ko‘p bo‘ladi? 

A) 11,2 

B) 16,8 


C) 20,16 

D) 13,44 



 

𝟒𝟑. 5,6 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) ammiakga qancha hajm (𝑙, 𝑛. 𝑠ℎ. ) 

kislorod qo‘shilganda aralashmadagi elektronlar 

yig‘indisi Avogadro sonidan 5,5 marta ko‘p 

bo‘ladi? 

A) 6,4 


B) 3,8 

C) 5,3 


D) 4,2 

 

𝟒𝟒. 11,2 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) metanga qancha hajm (𝑙, 𝑛. 𝑠ℎ. ) 

uglerod(𝐼𝑉) oksid qo‘shganimizda aralashmadagi 

elektronlar yig‘indisi Avogadro sonidan 16 marta 

ko‘p bo‘ladi? 

A) 6,72 


B) 13,44 

C) 5,6 


D) 11,2 

 

𝟒𝟓. 22,4 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) azotga necha gramm kislorod 

qo‘shilganda aralashmadagi elektronlar yig‘indisi 

Avogadro sonidan 22 marta ko‘p bo‘ladi? 

A) 32 

B) 7 


C) 11,2 

D) 16 



 

𝟒𝟔. 11,2 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) metanga necha gramm uglerod(IV) 

oksid qo‘shganimizda aralashmadagi elektronlar 

yig‘indisi Avogadro sonidan 16 marta ko‘p 

bo‘ladi? 

A) 44 


B) 13,44 

C) 22 


D) 11,2 

 

𝟒𝟕. 6,72 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) ammiakga necha gramm 𝐶𝑂

2

 

qo‘shilganda aralashmadagi elektronlar yig‘indisi 



Avogadro sonidan 19,5 marta ko‘p bo‘ladi? 

A) 11,2 


B) 16,8 

C) 33 


D) 44 

 

𝟒𝟖. 8,96 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

aralashmasida 



38,5 · 10

23

elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



aralashmadagi uglerod(II) oksidning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

A) 0,75 

B) 0,25 


C) 0,40 

D) 0,60 



 

𝟒𝟗. 8,96 𝑙 (𝑛. 𝑠ℎ. ) 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

aralashmasida 



38,5 · 10

23

 elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



aralashmadagi uglerod(𝐼𝑉) oksidning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

A) 0,75 

B) 0,25 


C) 0,40 

D) 0,60 



 

 

 

 

 

𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

66 



 

𝟓𝟎. 112 l (n. sh. ) 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

aralashmasida 



614,04 · 10

23

elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



aralashmadagi uglerod(II) oksidning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

A) 0,80 

B) 0,20 


C) 0,35 

D) 0,65 



 

𝟓𝟏. 112 l (n. sh. ) 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

aralashmasida 



614,04 · 10

23

elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



aralashmadagi uglerod(IV) oksidning hajmiy 

ulushini aniqlang. 

A) 0,80 

B) 0,20 


C) 0,35 

D) 0,65 



 

𝟓𝟐. 112 l (n. sh. )𝑁𝑂 va 𝑁𝑂

2

aralashmasida  



596 · 10

23

 elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



 aralashmadagi azot(II) oksidning  

hajmiy ulushini aniqlang. 

A) 0,75 

B) 0,40 


C) 0,25 

D) 0,60 



 

𝟓𝟑. 22,4 l (n. sh. )𝑁𝑂 va 𝑁𝑂

2

aralashmasida 



104,75 · 10

23

 elektron mavjud bo‘lsa, ushbu 



aralashmadagi azot(II) oksidning hajmiy ulushini 

hisoblang. 

A) 0,75 

B) 0,30 


C) 0,25 

D) 0,70 



 

𝟓𝟒. Hajmiy nisbatlari 1: 3: 4 bo‘lgan etilen, azot  

va is gazidan iborat gazlar aralashmasining  

o‘rtacha molekulyar massasi, zichligi (𝑛. 𝑠ℎ. )va  

undagi azotning massa ulushini  

(%) hisoblang. 

A) 56;  1,20;  37,5 

B) 28;  1,25;  37,5 

C) 28;  3,75;  12,5 

D) 28;  1,14;  50 



 

 

 

 

𝟓𝟓. Massa nisbatlari 1: 3: 6 bo‘lgan vodorod, azot(II) 

oksid va etandan iborat 200 𝑔 gazlar 

aralashmasining hajmini (l, n. sh. ) va undagi 

vodorodning hajmiy ulushini (%) hisoblang. 

A) 224;  12,5 

B) 179,2;  25 

C) 358,4;  62,5 

D) 164,7;  10 

 

𝟓𝟔. Azot(I), azot(II) va azot(IV) oksidlaridan iborat 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 

20,9 ga teng. Agar aralashmadagi azot(II) 

oksidning hajmiy ulushi 20% bo‘lsa, undagi 

𝑁𝑂

2



 ning massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 52,6 


B) 33 

C) 30 


D) 14,4 

 

𝟓𝟕. Azot(𝐼), azot(𝐼𝐼) va azot(𝐼𝑉) oksidlaridan iborat 

aralashmaning vodorodga nisbatan zichligi 

19,4 ga teng. Agar aralashmadagi azot(I) 

oksidning hajmiy ulushi 40% bo‘lsa, undagi 

azot(𝐼𝐼) oksidning massa ulushini (%) hisoblang. 

A) 52,6 

B) 45,4 


C) 30,9 

D) 23,7 



 

𝟓𝟖. Qaysi moddaning 1 𝑘𝑔 miqdorida 0,2743 𝑔 

elektron mavjud (elektronning massasi 

9,1 · 10


−31

𝑘𝑔)? 


A) 𝑁𝐻

3

 



B) 𝐷

2

𝑂 



C) 𝐶𝐻

4

 



D) 𝐻

2

𝑆 



 

𝟓𝟗. Qaysi moddaning 1 𝑘𝑔 miqdorida 0,2743 𝑔 

elektron mavjud (elektronning massasi 

9,1 · 10


−31

𝑘𝑔)? 


A) 𝐶𝐷

4

 



B) 𝐶

2

𝐻



2

 

C) 𝐶𝐻



4

 

D) 𝐻



2

𝑂 



 

 

 

 

 

𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

67 



 

𝟔𝟎. Kislorod va ozondan iborat aralashmaning 

vodorodga nisbatan zichligi 17,6 ga teng bo‘lsa, 

ushbu aralashmadagi kislorod va ozonning 

hajmiy nisbatini aniqlang. 

A) 1: 1 


B) 3: 1 

C) 5: 1 


D) 4: 1 

 

𝟔𝟏. Massasi 5,5 𝑔𝑟 bo`lgan gazning havoga  

nisbatan zichligi 1,52 bo`lsa, uning hajmini 

toping. 

A) 4       B) 4,5        C) 5,5       D) 2,8 

 

𝟔𝟐. Oltingugurt bug`ining havoga nisbatan  

zichligi 8,83 ga teng. Oltingugurt molekulasi 

nechta atomdan iborat ? 

A) 1       B) 2        C) 4        D) 8 

 

𝟔𝟑. Teng hajmda geliy bilan kislorod  

aralashmasining havoga nisbatan zichligini 

toping.  

A) 0,31        B) 0,62         C) 0,93         D) 1,24 

 

𝟔𝟒. Azot va kislorod aralashmasining  vodorodga 

nisbatan zichligi 15,5 ga teng. Shu aralashmadagi 

moddalarning massa ulushlarini aniqlang. 

A) 0,6 𝑁

2

 𝑣𝑎 0,4 𝑂



2

               B) 0,5 𝑁

2

 𝑣𝑎 0,5 𝑂



2

 

C) 0,25 𝑁

2

 𝑣𝑎 0,75 𝑂



2

          D) 0,4 𝑁

2

 𝑣𝑎 0,6 𝑂



2

 

 

𝟔𝟓. Hajmiy ulushlari teng bo`lgan azot va 

karbonat angidirid aralashmasining vodorodga 

nisbatan zichligi nechaga teng ? 

A) 14       B) 16        C) 18        D) 20 

 

𝟔𝟔. Vodorod yodidning xlorid kislotaga  

nisbatan zichligi necha marta katta ? 

A) 2,5        B) 2,7        C) 3        D) 3,5 



 

𝟔𝟕. Elementning vodorodli birikmasining  

xlorga nisbatan zichligi 0,45 ga teng. Shu 

elementni aniqlang. 

A) azot       B) kislorod       C) fosfor     D) kremniy 

 

 

 

 

 

 

𝟔𝟖. Uglevodorodning etana nisbatan zichligi 

1,93 ga teng bo`lsa, shu gazlarni aniqlang. 

1) 𝑖𝑧𝑜𝑏𝑢𝑡𝑎𝑛 ;    2) 𝑏𝑢𝑡𝑎𝑑𝑖𝑦𝑒𝑛 ;    3) 𝑏𝑢𝑡𝑎𝑛 ; 

4) 𝑏𝑢𝑡𝑒𝑛 − 1 ;    5) 𝑝𝑒𝑛𝑡𝑒𝑛 − 1 ; 

A) 1,2       B) 1,3       C) 2,3       D) 3,4 



 

𝟔𝟗. Oltinchi guruh elementi oltingugurt  

ftor bilan hosil qilgan birikmasida o`zining  

eng yuqori valentligini namoyon qiladi. 

Shu gazning vodorodga nisbatan zichligini 

aniqlang. 

A) 35       B) 54       C) 26       D) 73  

 

𝟕𝟎. Vodorod va uglerod atomlaridan tashkil  

topgan moddaning ammiakka nisbatan  

zichligi 1,65 ga teng. Gazning formulasini 

aniqlang. 

A) 𝐶


5

𝐻

10



      C) 𝐶

2

𝐻



4

      C) 𝐶

2

𝐻

6



      D) C

4

H



8

 

 

𝟕𝟏. Noma`lum gazning xlorga nisbatan zichligi 

3,127 ga teng bo`lsa, shu gazning neonga  

nisbatan zichligini aniqlang. 

A) 11,1       B) 12,8        C) 9,9       D) 10,3 

 

𝟕𝟐. Moddalar bug`ining vodorodga nisbatan 

 zichligi 22 ga teng bo`lgan qatorni aniqlang. 

A) iz gazi, havo, propan 

B) uglerod(IV)oksid, etil spirt, butan 

C) karbonat angidrid, propan, azot(I)oksid 

D) kislorod, vodorod sulfid, metil spirt 

 

𝟕𝟑. Juda yuqori temperaturada gidrid bug`i 

zichligi kislorodning zichligiga teng bo`lgan 

elementni toping. 

A) xlor   B) azot    C) uglerod   D) kremniy 

 

𝟕𝟒. Vodorodga nisbatan zichligi 22 ga teng 

bo`lgan azot oksidini toping. 

A) azot(I)oksid          B) azot(II)oksid 

C) azot(III)oksid       D) azot(IV)oksid 

 

𝟕𝟓. Gazning havoga nisbatan zichligi 

2,562 ga teng bo`lsa, 1 litr gazning n, sh. dagi 

massasini aniqlang. 

A) 3,32      B) 0,74       C) 1,13       D) 2,9 

 

 

 

 


𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

68 



 

𝟕𝟔.  2 hajm azot va 3 hajm kisloroddan  

tashkil topgan aralashmaning vodorodga  

nisbatan zichligini aniqlang. 

A) 14,4        B) 30       C) 16        D) 15,2 

 

𝟕𝟕. Normal sharoitda etilatsetat 

(𝜌 = 0,9 𝑔𝑟/𝑚𝑙)va suv bug`ining molyar       

hajmini hisoblang. 

A) 22,4 ; 22,4           B) 88 ; 18 

C) 97,8 ; 22,4           D) 88 ; 22,4 



 

𝟕𝟖. Suv va pentan(0,9 𝑔𝑟/𝑚l)ning molyar      

hajmlari(ml)ni hisoblang. Bu qiymat pentan 

uchun suvnikidan necha marta katta ? 

A) 22,4 ; 45 ; 2           B) 22,4 ; 4 ; 1 

C) 11,2 ; 22,4 ; 2        D) 18 ; 115 ; 6,4 



 

𝟕𝟗. Zichligi 0,0893 𝑔𝑟/𝑙(𝑛, 𝑠ℎ) da bo`lgan     

gaz molekulasi tarkibida bitta atomining 

massasi qanday bo`ladi ? 

A) 1,33 ∙ 10

−24


              B) 3,32 ∙ 10

−24


 

C) 1,66 ∙ 10

−24

              D) 3,66 ∙ 10



−24

 

 



𝟖𝟎. Zichligi 2,857 𝑔𝑟/𝑙(𝑛, 𝑠ℎ, 𝑑𝑎) bo`lgan gaz       

molekulasining massasini (gr)da toping. 

A) 1,08 ∙ 10

−23


              B) 1,06 ∙ 10

−22


 

C) 1,12 ∙ 10

−24

              D) 1,06 ∙ 10



−24

 

 



𝟖𝟏. Zichligi 1,964 𝑔𝑟/𝑙(𝑛, 𝑠ℎ, 𝑑𝑎) bo`lgan gaz      

molekulasining massasini(gr)da aniqlang. 

A) 5,31 ∙ 10

−22


            B) 5,31 ∙ 10

−23


 

C) 7,31 ∙ 10

−23

            D) 0,73 ∙ 10



−24

 

 



𝟖𝟐. Tarkibi hajm bo`yicha 60 % karbonat  

angidrid, 20 % azot, va 20 % argondan  

iborat bo`lgan gazlar aralashmasining 

o`rtacha molekulyar massasini toping. 

A) 28      B) 40      C) 38       D) 32 

 

𝟖𝟑. Hajmi 48 litr bo`lgan ammiak va  



uglerod(𝐼𝑉)oksid aralashmasining massasi 

72 gr bo`lsa, aralashmadagi har bir gazning 

hajmini litrda hisoblang. 

A) 18,5 ; 29,5              B) 29,5 ; 18,5 

C) 12 ; 36                     D) 26 ; 22 

 

 



 

 

𝟖𝟒. Ozon va kislorod aralashmasining 



vodorodga nisbatan 16,4 ga teng. 

Aralashmadagi kislorod va ozonning hajmlari 

nisbatini toping. 

A) 19 ∶ 1      B) 17 ∶ 1     C) 17 ∶ 2    D) 16 ∶ 1 

 

𝟖𝟓. Hajm bo`yicha 60 % 𝐶𝐻



4

, 30 % 𝐶


2

𝐻

6



  

va 10 % 𝐶

3

𝐻

8



 dan iborat gazlar aralashmasining 

o`rtacha molyar massasini aniqlang. 

A) 16         B) 30         C) 44         D) 23 

 

𝟖𝟔. Ikki idishning birida suv gazi(𝐶𝑂 + 𝐻



2

), 


boshqasida generator gazi(𝐶𝑂 + 𝑁

2

)bor. 



Molekulalarning soni o`zaro teng bo`lganda 

gazlar aralashtirildi. Aralashmadagi is  

gazining mol ulushini(%)aniqlang. 

A) 1,3         B) 40         C) 41,7          D) 50 

 

𝟖𝟕. Tarozining chap pallasiga xlor to`ldirilgan 



hajmi 1 litrli idish qo`yilgan, o`ng pallaga 

huddi shunday idishga vodorod to`ldirib  

qo`yilgan. Tarozini muvozanatga keltirish 

uchun qaysi pallaga qancha tosh qo`yish kerak ? 

A) o`ng pallasiga 3,08 gr 

B) chap pallasga 3,08 gr  

C) hech qaysi pallaga tosh shart emas 

D) o`ng pallaga 1,54 gr 

 

𝟖𝟖. Havodagi uglerod(IV)oksidning hajmiy 



ulushi 0,03% ga teng bo`lsa, 1 litr havodagi  

uglerod(IV)oksidning molekulalar sonini 

aniqlang. 

A) 4,5 ∙ 10

21

             B) 4,0 ∙ 10



18

 

C) 6,0 ∙ 10



17

             D) 8,0 ∙ 10

18

 

 



𝟖𝟗. Vodorodga nisbatan zichligi 35 ga teng  

bo`lgan 𝑆𝑂

2

 va 𝑆𝑂


3

 gazlari aralashmasining 

8 litr hajmini yondirish uchun qancha hajmini 

yondirish uchun qancha hajm(l, n, sh, da) 

havo sarf bo`ladi ? 

A) 15,5        B) 14,5       C) 12,5       D) 2,5 

 

𝟗𝟎. Ma`lum sharoitda 8 litr 𝑆𝑂



2

 va 𝑆𝑂


3

 gazlari 

aralashmasining vodorodga nisbatan zichligi 

35 ga teng. Dastlabki aralashmadagi 𝑆𝑂

2

 va 𝑆𝑂


3

 

larning hajmlari qanday bo`lgan ? 



A) 6 ; 2     B) 4 ; 4      C) 1 ; 7     D) 5 ; 3 

 

 



𝐵𝑒𝑟𝑑𝑖𝑚𝑢𝑟𝑎𝑑𝑜𝑣 𝑆ℎ𝑒𝑟𝑚𝑢ℎ𝑎𝑚𝑚𝑎𝑑                          𝑲𝑰𝑴𝒀𝑶                       2015 𝑦𝑖𝑙(𝑠𝑔𝑢

𝑢𝑧@𝑖𝑛𝑏𝑜𝑥. 𝑟𝑢) 



 

 

69 



 

𝟗𝟏. 10% vodorod, 10 % kislorod va azotdan 

iborat 40 𝑙𝑖𝑡𝑟 gazlar aralashmasi portlatildi. 

Portlashdan keyingi oddiy moddalar  

aralashmasining hajmi(𝑙𝑖𝑡𝑟)va tarkibini 

(%)da aniqlang. 

A) 34 ; 94,1 − 𝑁

2

 ; 5,9 − 𝑂



2

 

B) 36 ; 94,4 − 𝑁



2

 ; 16 − 𝑂

2

 

C) 38 ; 84 − 𝑁



2

 ; 16 − 𝑂

2

 

D) 37 ; 93,4 − 𝑁



2

 ; 6,6 − 𝑂

2

  

 



𝟗𝟐. 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

 oksidlar aralashmasida uglerod 



va kislorodning massa nisbatlari  1 ∶ 2 ga 

teng. Aralashmadagi gazlarning hajmiy 

ulushlarini(%)da aniqlang. 

A) 38,9 ; 61,1              B) 44,5 ; 55,55 

C) 50 ; 50                     D) 40 ; 60 

 

𝟗𝟑. Ushbu ftorid birikmasida uran(



𝑈)

92

238



         

o`zining eng yuqori valentligini namoyon 

etadi. Bu modda uchuvchan bo`lib, bug`ining 

kislorodga nisbatan zichligi 11. Bu birikmaning 

formulasini aniqlang(𝐹

9

19



). 

A) 𝑈𝐹


4

           B) 𝑈𝐹

3

           C) 𝑈𝐹



6

         D) 𝑈𝐹

5

 

 



𝟗𝟒. Ma`lum miqdordagi 𝐶𝑂 va 𝐶𝑂

2

 oksidlar 



aralashmasining geliyga nisbatan zichligi 

7,6 ga teng. Shu aralashmadagi kislorod 

atomlarining soni uglerod atomlarining 

sonidan necha marta katta ? 

A) 1,05    B) 1,15   C) 2,25    D) 2,05    E) 2,75 

 

𝟗𝟓. 20 𝑠𝑚



3

 simob(𝜌 = 13,546 𝑔𝑟/𝑠𝑚

3

)        



va 2 𝑠𝑚

3

  natriydan (𝜌 = 0,968 𝑔𝑟/𝑠𝑚



3

)       


tashkil topgan amalgamada 1 ta natriy atomiga 

nechta simob atomi tog`ri keladi ? 

A) 14      B) 15      C) 16      D) 17      E) 18 

 

𝟗𝟔. Normal sharoitda sulfat kislota 



(𝜌 = 1,2

𝑔𝑟

𝑚𝑙



)  va suv bug`ining molyar hajmini 

(ml. da)aniqlang. 

A) 81,67 ; 22400          B) 22400 ; 22400 

C) 54,65 ; 11200          D) 22,4 ; 22,4 

 

 

 



 

 

 



𝑮𝑨𝒁 𝑸𝑶𝑵𝑼𝑵𝑳𝑨𝑹𝑰   


Download 1.27 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling