0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi nizom iy nom idagi toshkent davlat pedagogika universiteti


•  о‘г  is h la r in i  ta k o m illa s h tiris h   b o ‘y ic h a   v a z ifa   qo iy is h


Download 36.79 Kb.
Pdf ko'rish
bet8/16
Sana12.02.2017
Hajmi36.79 Kb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   16

•  о‘г 
is h la r in i  ta k o m illa s h tiris h   b o ‘y ic h a   v a z ifa   qo iy is h .
Seminaming bu turiga tayyorgarlik ko‘rishda talabalar o‘qituvchining
topshirig‘iga ko‘ra o‘quv ishlarining u qadar katta bo‘lmagan konkret material 
tarzidagi muayyan turini (masalan, konspektlashtirish) mustaqil bajaradilar.
0
‘z  faoliyatlarini  tashkil  etish  malakalarini  shaldlantirishda  talabalar 
quyidagi izchillikdagi bloklar harakatlarini bajarishi lozim boMadi:
• 
b e rilg a n   o 'q u v   m a t e r ia lla r i  aso sid a  m u a y y a n   o 'q u v   is h la ri  t u r la r in i 
b a ja ris h ,  k o n s p e k tla s h tiris h ,  re fe ra t y o zis h ;
•   b a ja r ilg a n   is h la r   n a t i j a l a r in i   n a m u n a g a  
q iy o s   q ilis h   v a   f a o l i y a t  
n a t ija la r in i  m u v a ffa q iy a t  m e  ‘y o rla rig a   k o 'r a   b a h o la s h ;
• 
b u   tu rd a g i  is h la m i  s a m a r a li  b a ja ris h   m e to d ik a s i  b ila n   ta n is h is h ;
•   ta n la n g a n   m e to d ik a g a   m o s lig in i  a n iq la s h   o r q a li  b a ja rilg a n   is h la rd a n  
fo y d a la n is h   u s u lla rin i  ta h lii  q ilis h   v a   b a h o la s h ;
• 
o *z  fa o liy a tig a  b a h o  berg an  h o ld a   is h la m i s a m a ra li b a ja ris h  m e to d ik a s in i 
o y d in la s h tiris h   v a   y a n g i  m a te r ia l  asosida  ish n in g   b a ja rilis h   re ja s in i  tu zis h ;
• 
b e lg ila n g a n   re ja   asosida  is h la m i b a ja ris h , y u z  b e ra d ig a n   q iy in c h ilik la m i 
a n iq la s h ,  u la m in g   s a b a b la rin i  t a h lii  q ilis h   v a   u n in g   o ld in i  o lish  u s u lla rin i 
q id ir ib   topish  (o 'q itu v c h in in g   y o r d a m id a );
fa o liy a tn in g  m u v a ffa q iy a tli c h iq is h lig i
 
seminar sifatida tavsiya etadilar.
0
‘qituvchi seminami boshlar ekan, talabalarni uning maqsadi va vazifasi 
bilan tanishtiradi va ular tomonidan bajarilgan vazifalami tekshiradi. So‘ng 
o‘qituvchi  talabalarga  oldindan  tayyorlab  qo‘ygan  vazifalami  bajarish 
namunalarini ko‘rsatadi va talabalar bajargan ish natijalari bilan qiyoslashni 
tashkil etadi. Talabalar o‘z ishlarini namunaga qiyoslash orqali bevosita ular 
orasidagi  farqlaming mavjudligiga  ishonch hosil  qiladi va o‘z malakalarini 
takomillashtirish  zarurligini  anglab  oladilar.  Bajarilgan  ishlar  natijalarini 
baholashga aniqlik kiritish maqsadida talabalarning namunaga javob berish 
me’yorlarini  anglashiga  erishish  lozim.  Talabalar  bajargan  ish  natijalari 
belgilangan me’yorlar tizimiga mosligiga qarab baholanishga ishonch hosil 
qilishlari  kerak.  Talabalar tavsiya  etilgan  me’yoriardan  foydalangan  holda 
o‘qituvchi rahbarligida awalgiga nisbatan yarn ham jiddiyroq ravishda bajarilgan 
ish natijalarini baholaydilar.  Shu tariqa talabalarda o‘z faoliyati natijalarini 
nazorat qilish va baholay olish malakasi poydevori yaratiladi. Bunda talabalarga 
o‘z  o‘quv  (faqat  o‘quv  bo‘lmasligi  ham  mumkin)  ishlarining  natijalarini
www.ziyouz.com kutubxonasi

yalpi va qismma-qism 
m e ’y o r la r  
tizimiga mos ravishda nazorat qilish mumkin 
va  lozim  ekanligini  tushunishlari  ta’minlanishi  kerak.  Bu  o ‘z  navbatida 
o‘tkazilgan  ishlar  natijalarining  qay  darajada  namunaga  mos  yoki  mos 
emasligini va o ‘z faoliyatini takomillashtirish yo‘nalishlarini belgilab olish 
imkoniyatini beradi.
0
‘qituvchi  talabalar  tomonidan  bajarilgan  ishlami  baholab  bo‘lgach, 
ularni muayyan ishlami samarali bajarish metodikasi bilan tanishtiradi.  Bu 
metodikaning  har  biri  kutilgan  natijalami  olish  nuqtai  nazardan  zarur 
boMgan,  asoslangan  xatti-harakatlar  izchilligini  tavsiflashni taqozo  qiladi. 
Shu  metodika  tarkibiga  kirgan  har bir xatti-harakatning bajarilish  sifatini 
baholashga asos bo‘ladigan me’yorlari beriladi.
Ishni bajarish metodikasi bilimlariga ega boMgan talabalar o‘qituvchining 
topshirig‘iga  binoan  ulaming  izchilligini,  awal  amalga  oshirilgan  xatti- 
harakatlarini tahlii qiladilar va uning ishlab chiqilgan metodikaga muvofiqligini 
aniqlaydilar. Natijada har bir talaba  o‘z faoliyatining samaradorligini oshirish 
maqsadida zarur boMgan xatti-harakatlami belgilab oladi.
Shundan  so‘ng  talabalarga  awalgi  seminardagidek,  lekin  boshqa 
mazmundagi o‘quv ishlari topshirig‘i beriladi. Talabalar topshiriqni bajarib 
bo‘lgach,  o‘qituvchi  bajarilgan  bir  necha  ishlar  namunasidan  olingan 
natijalami  guruhda  muhokama  qilishni  tashkil  etadi.  Muhokamada  ya’ni 
seminar  awalida  taklif etilgan  baholar  me’yoridan  foydalaniladi.  Har bir 
talaba ishidagi kuchli va kuchsiz o‘rinlami qayd qilgan hamda shu me’yorlami 
qo‘llagan holda o ‘zi qo‘lga kiritgan natijalami baholaydi.
Seminar  mashg‘uloti  unga  yakun  yasash  bilan  tugaydl.  0 ‘qituvchi 
talabalar tomonidan bajarilgan ishlar natijasini baholab u ishda muvaffaqiyatli 
qatnashganlarni alohida ta’kidlab o‘tadi. Shuningdek, ayrim kamchilildarga 
yo‘l  qo‘yganlarni  ham  qayd  qiladi  va  ishlash  usullarini  kelgusida 
takomillashtirish, ya’ni keyingi mashg‘ulotlarda qanday vazifalar qo‘yilishini 
belgilab beradi.
Umuman,  seminarda  talabalarning  o‘z  faoliyatlarini  tashkil  etish 
malakalarini jonlantirish quyidagi bosqichlami ko‘zda tutadi:
1.  S e m in a m in g   m a q s a d   v a   v a z ifa la r in i  s h a k lla n tiris h ;
2.  T a la b a la r n in g  d a s tla b   b a ja rg a n   is h la ri n a tija la r in i o 'z la r i  b a h o la s h la r i 
v a   ta h lii  q ilis h la r in i  ta s h k il  etish;
3.  is h n i  b a ja ris h   m e to d ik a s i  b ila n   ta n is h tiris h ;
4.  t a la b a la r   to m o n id a n   a m a lg a   o s h irilg a n   d a s tla b k i  is h la m in g   b a ja rilis h  
u s u lla ri  ta h lilin i  ta s h k il  e tish ;
5.  y a n g i  m a z m u n d a g i  ish n in g   re ja s in i  tu zis h n i  ta s h k il  e tis h ;
6.  b e lg ila n g a n   re ja   asosida  is h n in g   b a ja rilis h in i  ta s h k il  e tish ;
7. 
b a ja rilg a n   ish  n a tija la r in i  ta h lii  q ilis h   v a   b a h o la s h n i  ta s h k il  e tis h ;
8.  m a s h g u lo tg a   y a k u n   yas as h .
Ta’kidlash joizki,  ko‘rib chiqilgan seminar  tiplari talabalarni muammoli
www.ziyouz.com kutubxonasi

o‘qitishga tayyorlash uchun zarur bo‘lgan va bir qancha pedagogik vazifalami 
bajarishga qaratilgan mashg‘ulotlar tizimini bildiradi.  Bunday  o‘qitish bevosita 
muammoli  tipdagi  seminarlarda  amalga  oshirilishi  mumkin.  Seminar 
mashg‘ulotining  mavzusi  zudlik  bilan  hal  qilinishi  mumkin  bo‘lmagan 
muammo shaklida berilishi mumkin.
Fikrlash usullarini rivojlantirishga qaratilgan seminar mashg‘ulotlariga 
tayyorgarlik ko‘rishda o‘qituvchi quyidagi masalalami qamrab olgan va jiddiy 
o‘ylangan  ssenariysini  ishlab chiqadi:
• 
ta la b a la r n in g   m u a m m o n i y e c h is h d a   q a tn a s h is h i  u c h u n   y e t a r li  b o 4 g a n  
b ilim la r in i  y u z a g a   c h iq a ris h   q o b iliy a tin i  h a m d a   b ilim la m i  y u z a g a   c h iq a ris h  
u c h u n   z a r u r   b o 4 g a n   v a z if a la m i  ta v s ifla s h ;
•   t a la b a la r d a g i  b i l im l a m i   y u z a g a   c h iq a ris h   a s o s id a   m u a m m o g a   v a  
m u a m m o n i  ifo d a la s h g a   k iris h is h ;
• 
m u a m m o n i  t o ^ r i   h a l   q ilis h n in g   s o'nggi  x u lo s a s i  ( q a r o r i)  —  n a tija s in i 
s h a k lla n tiris h ;
• 
m a s a la n i to 'la lig ic h a  y e c h is h n i ta  ’m in la y d ig a n   m u a m m o n i s h a k lla n tiris h ;
•   m u a m m o   ta rk ib id a g i m u a m m o la rg a ja v o b la rd a n   ib o ra t o ra liq  x u lo s a la m i 
s h a k lla n tiris h ;
•   m u a m m o   ta rk ib id a g i  m u a m m o la m in g   y e c h ilis h id a   t o 'f f r i   j a v o b la m i 
ta  ’m in lo v c h i  m u a m m o   s a v o lla rin i  s h a k lla n tiris h .
Muammoli savollar tizimini ishlab chiqishda talabalarni o‘ylashga majbur 
qilish hamda ularning javoblari ehtimoli nazarda tutiladi. Shu bilan bog‘liq 
ravishda  mashg‘ulot  osenariysi  mashg‘ulotning  biror  (ehtimol  ko‘rilgan) 
variantini  aks  ettirishi  lozim  boMadi,  uning  realligi  esa  o‘qituvchining 
talabalardagi boshlang‘ich fikrlash qobiliyati darajasi haqidagi qay darajada 
bilimga ega bo‘lishiga bog‘liq. Shu bilan birga,  hatto yaxshi ishlab chiqilgan 
ssenariy bo‘lsa-da,  seminaming borishida  awal o ‘ylangan  rejadan  chetga 
chiqishlar bo‘ladi.  Chunki talabalarning individual xislatlari, bilimlarining 
darajasi va kengligi har xil bo‘ladi. Shu tufayli o‘qituvchi seminami samarali 
o‘tkazishi uchun mavzuga muvofiq material mazmunini o‘zi yuksak darajada 
egallagan bo‘lishi shart.
Seminar awalida o ‘qituvchi tayyorlab kelgan savollari yoki vazifalaridan 
foydalangan holda, talabalarda seminarda,  qatnashish uchun yetarli boMgan 
bilimlami yuzaga chiqaradi.
Bilimlami yuzaga chiqarish, bilimlami chuqurlashtirish va kengaytirish 
bo‘yicha  seminarlardagi  usullar  asosida,  amalga  oshiriladi  So‘ng  yuzaga 
chiqarilgan  bilimlar  asosida  o‘qituvchi  mashg‘ulotda  hal  qilinadigan 
muammoni  talabalarga bildiradi  va uni  ifodalab  beradi.  Awal boshdanoq 
qo‘yilgan  muammoning  talabalar tomonidan  qabul  qilinishini  ta’minlash 
uchun  muammoni  qo‘yishda  uni  yechish  uchun  urinib  ko‘rishni  tashkil 
etish  tavsiya  etiladi.  Bu  bilan  o‘qituvchi  kutilayotgan  yechimni  talabalar 
bilan tahlii qiladi,  ularda ko‘ringan qiyinchiliklami aniqlaydi.  Muammoni
www.ziyouz.com kutubxonasi

yechishdagi  dastlabki  urinish  natijasida  talabalar  uni  yengilgina  yechish 
mumkin emasligini aniqlaydilar.  Bunda muammoli vaziyat talabalar uchun 
muammoni yechish usullarining keyingi izlanishini avj oldirish zarurligining 
ichki  ruhiy asoslanishi bo‘lib  xizmat  qiladi.
0
‘qituvchi  muammoni yechish usullarini  izlashni  tashkil  etishga o‘tar 
ekan,  awalo  birinchi  muammoni  ifoda  qiladi,  so‘ng  muammoli  savollami 
qo‘yadi va javoblami muhokama qilib, talabalarning bu muammoni yechish 
usulini izlashga,  ya’ni birinchi oraliq xulosani qidirishga undaydi.  So‘ngra 
shu tahlitda yaxlitligicha muammoni yechish va xotima xulosalami ifodalash 
bilan  tugallanishi  lozim  bo‘lgan  keyingi  muammolaming  yechilish  usulini 
izlashni  tashkil  etadi.
0
‘qituvchi muammoni qo‘yishda uning mazmunini oydinlashtiruvchi 
muammoli  savollami  berishdan  oldin  muammoni  to‘laligicha  yechishga 
urinishni tashkil etilganidek,  talabalarning muammo  qismlarini yechishga 
urinishlarini tashkil etishi mumkin. Bu urinish muammoni yechishda ikkinchi 
mashaqqatni vujudga keltiradi.  Uning talabalar tomonidan anglab yetilishi 
muammoning yechilish usulini qidirishda faol ishtirok etishining qo‘shimcha 
motivi bo‘lishiga olib keladi.
Seminar  mashg‘ulotining  eng  muhim  bosqichi  hamda  uning  o‘zagi 
muammoli  savolga javob  qidirishni  tashkil  etish  hisoblanadi.
0
‘qituvchi muammoli savol qo‘yib, unga javob olishi bilanoq to‘g‘ri va 
noto‘g‘ri javoblami baholamasligi, balki talabalardan savollaiga har tomonlama 
keng javob talab qilishi kerak. Agar talaba kutilgan muayyan javobni tayinli 
asoslay olmasa, bu javobga xayrihoh bo‘lgan boshqa talabalarni ham aniqlab, 
ulaiga birgalikda shu javobni asoslashni taklif etadi. Agar talabalar u yoki bu 
savolga  turli  javoblar  taklif  etsalar,  o‘qituvchi  talabalarning  javoblami 
qiyoslashga qaratilgan fikrlashga urintirishi lozim boMadi.  Bunday fikrlash 
ishi  murakkab  bo‘lib,  u  barcha  bildirilgan  nuqtai  nazarlami  tushunish, 
ulaming  kuchli  va  kuchsiz  tomonlarini  aniqlash,  to‘g‘ri javobni  qidirish 
maqsadida tanqidlami hisobga olgan holda turli qarashlami o‘zaro nisbatlashni 
ko‘zda tutadi.
^/Shunday qilib, muammoli savolga javob topishni qidirishni tashkil etish 
o‘zida muntazam qo‘yilgan qadamlar modulini birlashtiiadi. Ular quyidagilar:
• 
m u a m m o li  s a v o ln i  qoiy is h ;
•   q o 'y ilg a n   s a v o lla rg a  ja v o b   topish  v a   asoslash  b o 'y ic h a   ta la b a la r n in g  
fik r la s h g a   u rin is h la rin i  ta s h k il  e tis h ;
• 
j a v o b la m in g   ta n q id iy   ta h lilin i  ta s h k il  etish,  u la m in g   k u c h li  v a   k u c h s iz 
j i h a t la r i n i   a n iq la s h ;
• 
k e lis h ilg a n   m a v q e   (p o z its iy a )n i  is h la b   chiq ish  —  eng  to ^ g r i  ja v o b n i 
k o n s tru k s iy a la s h   m a q s a d id a  ja v o b l a m i   o 'z a r o   qiyos  q ilis h n i  ta s h k il  etish.
• 
k e y in g i  m u a m m o li  s a v o ln i  q o 'y is h g a   o 'tis h .
0
‘qituvchi tashkil etgan bunday mujassamlangan harakatlami  bajarish
www.ziyouz.com kutubxonasi

jarayonida talabalarning tafakkuriarida rivojlanish yuz beradi.
Talabalarga  muammoli  savollar  qo‘yishda  muammoli  savollaming 
uzluksizligini, ulaming bajargan ijodiy ish natijalari bilan aloqasini ta’minlash 
zarur.
Umuman, talabalarning fikrlash qobiliyatlarini o‘stirishgabag‘ishlangan 
seminar quyidagi bosqichlami o‘z ichiga oladi:
1.  0 ‘ q u v   m u a m m o s in i  yec h ish   b o 'y ic h a   ijo d iy   fa o liy a t d a   f a o l   is h tiro k  
etish  u c h u n   z a r u r   b o 'lg a n   b ilim la m i  y u z a g a   c h iq a ris h ;
2 .  M u a m m o g a   k iris h is h   v a   u n i  ifo d a la s h ;
3 .  T a la b a la rn in g  a w a l  e g a lla n g a n   b ilim la r i n e g iz id a  m u a m m o n i yechishga 
u rin is h n i  ta s h k il  e tish ;
4.  M u a m m o n i  y e c h is h   b o 'y ic h a   t a la b a la r n in g   k e n g   ijo d iy   f a o l i y a t i n i  
ta s h k il  etish  (m u a m m o n i  v a   m u a m m o li  s a v o ln i  q o 'y is h ,  m u a m m o li  sav o lg a  
ja v o b   to p is h n i  ta s h k il  etish,  o ra liq   v a   y a k u n iy   x u lo s a la m i  ifo d a la s h );
5.  M a s h g 'u lo tg a   y a k u n   yasash .
Muammoli  o‘qitish  sharoitidagi  o‘quv jarayonining  mustahkam asosi 
talabalarni mustaqil fikrlashga muntazam tayyorlash, shaxsiy fazilat sifatida 
ulaidagi baholanadigan mustaqillikni shakllantirish va rivojlantirish hisoblanadi. 
Bu  o‘qitishdagi  mustaqil  ishning  alohida  muhim  ahamiyati,  uni  o‘quv 
yurti pedagogik tizimi markaziga qo‘yilishining qonuniyligi, uning o‘z tizimi 
bo‘lishi zaruriyatini tashkil etish demakdir. Shu bilan birga ta’kidlash joizki, 
bu masala hanuzgacha amaliyotda to‘la hal qilingan emas.
Amaliy mashg‘ulotlar bir necha bosqichda o4kaziladi. Birinchi bosqichda 
bilimlar  nazorat  qilinadiki,  ulaming  mavjudligi  mashg‘ulotlarda  ishlab 
chiqiladigan vazifalaming yechilish metodikasini tushunishga yordam beradi. 
0
‘qituvchi  bilimlar  o‘zlashtirilishining  nazoratini  o ‘tkazib  bo‘lgach, 
talabalarni muayyan toifadagi vazifalami yechish metodikasi bilan tanishtiradi. 
Bu jarayonda o‘qituvchi metodika tarkibiga kiradigan barcha harakatlami 
talabalarga tushuntirishi lozim. 
0
‘rganilgan metodikaga muvofiq ravishda barcha 
harakatlami  amaliy  egallashni  tashkil  etish  uchun  o‘qituvchi  talabalarga 
individual topshiriqlar beradi. Shuningdek, bu topshiriqlami bajarish jarayonida 
yuzaga  kelgan  qiyinchiliklami  o ‘z  vaqtida  yengish  maqsadida  o‘qituvchi 
talabalarga  yo‘l-yo‘riqlar  beradi.  Bunda  o‘qituvchining  vazifasi  har  bir 
talabaning o‘z topshirig‘ini ongli ravishda bajarishini ta’minlashdan iborat 
bo‘ladi.
Topshiriqni bajarish yakunlangach, o‘qituvchi uning borishini va talabalar 
ishlari natijalarini tahlii qiladi,  guruh  bilan birgalikdatipik qiyinchiliklami 
muhokama qiladi, ulami yengish usullarini ko‘rsatib beradi va shakllangan 
malakalami kelgusida takomillashtirish bo‘yicha vazifalar qo‘yadi.
Shunday  qilib,  algoritmik tipdagi  amaliy  mashg‘ulotlami  o ‘tkazish 
quyidagi bosqichlami ko‘zda tutadi:
1.  M u a y y a n   to ifa d a g i  v a z if a la m i  yec h ish   m e to d ik a s in i  tu s h u n ib   o lish g a
www.ziyouz.com kutubxonasi

y o rd a m   b e ra d ig a n   b ilim la r   o i z la s h tirilis h in i  n a z o r a t  q ilis h ;
2.  C P zla sh tirilish   o b y e k ti  b o 4 g a n   v a z ifa la m in g  y e c h ilis h   m e to d ik a s i b ila n  
ta n is h is h ;
3 .  K o n k r e t  v a z ifa   m a t e r ia lla r i  asosida  o ‘ rg a n ilg a n   m e to d ik a g a   m u v o fiq  
ra v is h d a   ta la b a la rn in g   in d iv id u a l f a o liy a t in i  ta s h k il  e tish ;
4.  T ip ik  q iy in c h ilik la r  v a  u l a m i  yengish y o U la r in i g u ru h  bo* lib  m u h o k a m a  
q ilis h n i  ta s h k il e tis h n in g  t a la b a la r  to m o n id a n   b a ja r ilib   b o ris h i  v a   n a t ija la r in i 
t a h l i i   q i l is h ,   k e l g u s id a   e g a l l a n i s h i   m u m k in   b o 'l g a n   m a l a k a l a r n i  
ta k o m illa s h tiris h   b o ‘y ic h a   v a z ifa   qo*yish.
Muammoli  tipdagi  amaliy  mashg‘ulotlarni  tashkil  etish  quyidagi 
bosqichlami o‘z ichiga oladi:
1.  M u a y y a n   to ifa d a g i  v a z ifa la m in g  y e c h ilis h   m e to d ik a s in i  is h la b   ch iq is h  
u c h u n   z a r u r   b o H g a n   b ilim la m in g   t a l a b a l a r   to m o n id a n   o iz la s h t ir ilis h in i 
n a z o r a t  q ilis h ;
2 .  y e c h ilis h   m e to d ik a s in i is h la b   c h iq is h n i k o 'z d a   tu tgan   y a n g i  v a z if a la m i 
q o 'y is h ;
3 .  Q o 'y ilg a n   v a z ifa n in g  y e c h ilis h   m e to d ik a s in i is h la b   c hiq ishga  q a ra tilg a n  
ta la b a la r n in g  fik r la s h g a   u rin is h la rin i  ta s h k il  e tish ;
4.  T a la b a la r  is h la rin in g  n a tija la r in i ta h lii q ilis h ,  m e to d ik a n i is h la b  chiq ish 
ja r a y o n id a   y u z a g a   k e lg a n   q iy in c h ilik la m i  g u ru h   b o 4 ib   m u h o k a m a   q ilis h , 
u n in g   s a b a b la ri  v a   u n i yengish  u s u lla rin i  a n iq la s h .
Amaliy  vazifa  va  muammolami  yechishdagi  talabalarning  umumiy 
faoliyatini tashkil etishning samarali shakli tadbirkoriik o‘yinlaridir. Ma’lumki, 
tadbirkorlik o‘yinlari talabalarning kollektiv faoliyatini tashkil etishni bildiradi. 
Bu jarayonda uning bo‘lg4isi kasbiy faoliyatining ashyoviy va ijtimoiy mazmuni 
yaratiladi.
Tadbirkorlik  o‘yinlarining  pedagogik  samaradorligi  natijasi  ko‘p 
jihatlardan o‘yinning ssenariysini ishlab chiqish va uning tayyorlanish sifati 
bilan  belgilanadi.  Tadbirkorlik  o‘yinlari  talabani  amaliy  tayyorlashning 
pedagogik vazifalari tizimini  yechishga  qaratilgan bo‘lishi  lozim.  Bularga 
birinchi navbatda: real kasbiy faoliyat sharoitida qo‘llanadigan amaliy malaka 
va ko‘nikmalami  shakllantirish;  amaliy  vaziyatlar va  shunga  mos  harakat 
usullarini  ishlab  chiqishni  tahlii  qiladigan  fikrlash  qobiliyatlarini 
shakllantirish; guruh (jamoa) faoliyatida faol ishtirok etishini ta’minlaydigan 
qobiliyatlami  shakllantirish taalluqlidir.
0
‘yinning mazmuni va tuzilmasi shunday shakllanishi va shunday tuzilishi 
kerakki, unda shunga mos malaka va qobiliyatlar har bir ishtirokchida butun 
o‘yin davomida shakllansin. 
0
‘yinning pedagogik vazifalari ssenariyda aniq 
ate etishi shart.
0
‘quv  vaziyatini  modellashtirish  bo‘yicha  tadbirkorlik  o‘yinlarini 
tayyodashda murakkab amaliy vazifalami (muammolami) yechishga qaratilgan 
kasbiy faoliyat mazmuni tanlanadi. Bunda mos vazifalami tahlii qilib chiqish,
www.ziyouz.com kutubxonasi

uni yechishda ishtirok etadigan ralibarlar va ijrochilami, ularning vazifalari, 
o ‘zaro  munosabatlari  tartibi,  vazifani  samarali  yechishning  ibtidosi, 
bosqichlari va me’yorlari, unga kerak bo‘ladigan texnik vositalar, me’yoriy, 
ehtiyoj (spravochnik), metodik va boshqa manbalami aniqlash zarur.
0
‘quv  jarayonini  takomillashtirish  metodlari  muammoli  o ‘qitish 
jarayonida samaradorligi bilan alohida ahamiyatga ega. Ulardan talaba ijodiy 
shaxsni — bo‘lg‘usi mutaxassisni shakllantirish nuqtai nazardan foydalanish 
maqsadga muvofiqdir. Bunday o‘qitishda talabalarning bilish mustaqilligini 
shakllantirish va  rivojlantirish katta  ahamiyatga ega,  chunki u talabalarda 
bilimga bo‘lgan barqaror qiziqishning shakllanganligini, tashabbus va mustaqil 
faoliyatning  muntazamligini,  muayyan  aqliy  harakatlar  va  aqliy  sifatlar 
tizimini ko‘zda tutadi.
Ma’lumki, bilish talabalarning tushunishi uchun bo‘lgan aniq fan sathida 
boshlanar va bu bosqichga uning rivojlanishi, qobiliyati  mos kelishi, tabiat 
jarayonlari va hodisalarining ichki mohiyati va haqiqiy mazmuniga yetish va 
shu  tariqa  asl  ilmiy  bilimlar  o‘zlashtirilar  ekan,  bu  o'rinda  o ‘qitishning 
faol,  muammoli-ijodiy  metodlarini  qo‘llash  zarur.  Vazifa ilmiy bilimlami 
egallash jarayonida o ‘z-o‘zidan hal bo‘lmaydi. Uning yechilishi tafakkumi 
maxsus  mashq  qildirishga jalb  etadi.  Shu  ma’noda gap  o‘quv  materialini 
o‘rganishning muayyan obrazi, tashkiliy,  pedagogik maqsadga muvofiqligi 
jarayoni, fikrlashning faol taraqqiy etib borishi, bilish faolligi va talabalarning 
mustaqilligi haqida boradi.
[ У / '
  Demak,  muammoli  o‘qitish  bu  o‘qitishning  pedagogik  texnologiyasi 
bo‘lib,  o‘zining  mazmuni  va  tuzilmasi  bo‘yicha  o ‘qituvchi  va  talabaning 
ijodiy jarayonlarini sintezlaydi.
-
4
' Muammoli  o‘qitishda  pedagogik  faoliyatning  xususiyatlari  o‘quv 
axborotlari  mazmunini  muammoli  vazifalar  va  muammoli  vaziyatlarga 
ko‘chirish  orqali  maqsadlami oydinlashtirish jarayonidan  iborat bo‘ladi.
Ijodiy o‘quv faoliyati muammoli o‘qitishning asosiy qoidasini saqlagan 
holda — ma’lum darajada harakatlaiga erkinlik berish va bu harakatlami bilish 
jarayonining butun tuzilmasi tizimida tartibga tushirish bilan boshqariladi.
b'Muammoli  o‘qitishdan  foydalangan  holdagina  talabalarda  o‘quv 
muammolari  va  kasbiy  vazifalarini  yechishda  ilmiy  tekshirish  jihatdan 
yondashuvni  tarbiyalash,  mustaqil  bilish  malakasi  va  metodlarini 
shakllantirish mumkin. Muammoli o‘qitishni qo‘llash, bilishni tushunishni 
shakllantirishga  yordam  beradi,  pedagogik  ijod  va  kasbiy  mahoratni 
rivojlantirishga psixologik va kasbiy tayyorlikni shakllantiradi.  '
Muammoli o‘qitish o‘quv axborotlarining maxsus tuzilmasini ishlab 
chiqishni  taqqazo  qiladi.  Muammoli  leksiya  texnologiyasi  savollar, 
gipotezalar  tizimi,  uning yechimi,  nazorat vatuzatuvlami amalgaoshirish 
tizimi orqali mazmunni muntazam ochib borishni ko‘zda tutadi.
Shuningdek, muammoli leksiyada muammoli vaziyat va uni muammoli
www.ziyouz.com kutubxonasi

hal qilish tizimi ham kiradi. 
0
‘quv jarayonida bunday texnologiyani joriy 
qilish qiziqishni uyg‘otadi, aqlni rivojlantiradi, bilish qarshiliklarini yengish 
uchun yo‘l-yo‘riqlar berishni talab qiladi.  Shu bilan birga mantiqiy tadqiq 
qilishga yo‘llaydi va uni bosqichlarbo‘yicha o‘igatadi, tafakkurning nazariy 
uslublarini tarbiyalaydi.
Muammoli  leksiyani  o‘tkazishda  o‘quv  axborotlari  tuzilmasi  shunday 
tasvirlanishi mumkin, ya’ni leksiya «0 ‘zbekiston Respublikasida Xalqta’limi 
taiaqqiyotining hoziigi zamon konsepsiyasi» kabi muammolaiga bag‘ishlanishi 
mumkin.  Bu  leksiyani tashkil etishda muammoli vaziyat takliflar bo‘yicha 
yechilish usulini tanlash,  qo‘yilgan muammo yechimi bo‘yicha tanlangan 
usullarni muhokama qilish, yangi axborotni olib kirish tarzida yaratiladi.
Muammoli vaziyatni yaratish uchun talabalarga ikki nazariy qoida taklif 
etiladi: bu xalq ta’limini bashorat qilish va xalq ta’limi maqsadi. Ularga bu 
muammolardan  birini  tanlash  yoki  muammoli  vaziyat  aniqlab  berishi 
lozim boMgan o‘zlarining yangi  nazariy qoidasini tuzish taklif etiladi.
Keyingi bosqichda tanlangan vazifani muhokama qilish tashkil etiladi, 
uning hal qilinish jarayoni kuzatiladi, axborotlar tahlii qilinadi va tanlangan 
yechimning to ‘g‘riligi tekshirib ko‘riladi. Undan so‘ng yangi nazariy nuqtai 
nazami tuzishga o4iladi.
x/Muammoli  leksiya  talabalarning  faqat  tinglovchi  emas,  balki  faol 
ishtirokchi bo‘lishini taqozo qiladi. U ilmiy tafakkur uslubini rivojlantiradi. 
Muammoli vazifalar o‘zida operasion-prosessual tarkiblami birlashtiradi. Ular 
axborot  mazmunini  yangilash  va  yangi  bilimlar  olish  orqali  tahlilga, 
tushunish va izohlashga, o‘iganilayotgan ilmiy muammolami nazariy jihatdan 
fikrlashga diqqatni jalb qiladi. Muammoli leksiya davomida talabalarda mavjud 
boMgan  bilimlardan  foydalaniladi,  ulami  yangi  axborotlar  bilan  bogMiq 
ravishda yangilanishini amalga oshiradi.
Katalog: books -> kollej va otm darsliklari
kollej va otm darsliklari -> M. N. Musayev sanoat chiqindilarini tozalash texnologiyasi
kollej va otm darsliklari -> R. O. Oripov, n X. Xalilov
kollej va otm darsliklari -> 0 ‘zbekist0n sog‘liqni saqlash vazirligi toshkent tibbiyot akademiyasi m. Kariyev, R. Alimov
kollej va otm darsliklari -> O liy V a 0 ‘rta m a X su s ta’l im va z ir L ig I j  r a y e V Z. M. Zam o nav iy d a V la t is h y u r it is h n a z a r iy a si
kollej va otm darsliklari -> Odam fiziologiyasi
kollej va otm darsliklari -> 0 ‘zbekist0n respublikas1 oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi 0 ‘rta maxsus, kasb-hunar ta’limi markazi
kollej va otm darsliklari -> F. I. Xaydarov, N. I. Xalilova
kollej va otm darsliklari -> N. sh erm u h a m ed o V a falsafa va fan metodologiyasi

Download 36.79 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   16




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling