3-mavzu. Avtomatik boshqarish tizimlarning sxemalari reja: Funksional sxema

3-MAVZU. AVTOMATIK BOSHQARISH TIZIMLARNING 

SXEMALARI 

REJA: 

1.1.Funksional sxema 

1.2. Strukturaviy sxema (model) 

1.3.Prinsipial sxema 

1.1.Funksional sxema 

Bu  sxema  tizimning  qanday  elementdan  tashkil  topganini  bildiradi.  Unda  har  bir 

elementga  mos  ravishda  shu  elementning  nomi  yoki  u  bajaradigan  funksiyasining 

nomi keltiriladi. 

Oddiy avtomatik boshqarish tizimlarining funksional sxemasiga misol qilib, kirish 

va chiqish kattaligi bitta bo‘lgan bir o‘lchamli tizimni keltiramiz (1.5-rasm). 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.5-rasm. Bir o‘lchamli oddiy ABT funksional sxemasi

. 

bu  yerda  x(t)  –  kirish  signali;  y(t)  –  chiqish  (rostlanuvchi  yoki  boshqariluvchi) 

kattalik;  x

б

(t)  –  boshqariluvchi  kattalikning  berilgan  qiymati;  ∆x=x

б

(t)–y

тб

(t)  – 

boshqariluvchi  kattalikning  berilgan  qiymatdan  chetlashishi  yoki  og‘ishi;  F(t)  – 

qo‘zg‘atuvchi  signal  yoki  ta’sir;  y

тб

(t)  –  asosiy  teskari  bog‘lanish  signali;  y

0

(t)  – 

maxalliy teskari bog‘lanish signali; x

p

 – boshqaruvchi, rostlovchi kattalik yoki signal. 

1  –  topshiriq  beruvchi  element.  Boshqarish  maqsadiga  muvofiq  keladigan 

boshqarish signallarini tashkil etish uchun mo‘ljallangan. 

2,  2'  –  taqqoslovchi  yoki  solishtiruvchi  element.  Bunda  bir  necha  signal  mutloq 

(absolyut) qiymati bo‘yicha solishtiriladi. 

1 

5 

4 

3 

8 

6 

7 

)

(t

x

 

)

(t

x

б

 

 

x



 

)

(

.

t

y

á

ò

 

p

x

 

)

(t

y

 

ABQ yoki rostlagich 

 

2 

2' 

)

(t

F

 

 

y

0

(t) 

3,  4  –  kuchaytiruvchi  va  o‘zgartiruvchi  element.  Bu  boshqarish  maqsadiga 

muvofiq signallarni kuchaytirish va o‘zgartirish uchun mo‘ljallangan. 

5 – ijro  etuvchi  element.  Bu boshqarish  maqsadiga  muvofiq boshqaruv obyektiga 

ta’sir etuvchi signalni tashkil etish uchun mo‘ljallangan. 

6  –  boshqarish  obyekti.  Bu  boshqarish  maqsadiga  muvofiq,  o‘z  holatini 

o‘zgartirishi  kerak  bo‘lgan  har  qanday  fizik  tabiatli  jarayonlar,  qurilmalar  va 

xokazolar bo‘lishi mumkin. 

7 – mahalliy teskari bog‘langan element yoki korrektlovchi qurilma. Bu tizimning 

dinamik xususiyatini yaxshilash uchun ishlatiladi. 

8 – asosiy teskari bog‘lanish elementi yoki axborot datchiklari deyiladi. Bu tizimda 

bo‘layotgan  jarayonlar  to‘g‘risida  teskari  bog‘lanish  zanjiri  orqali  ma’lumot  olish 

uchun mo‘ljallangan (1.6-rasm). 

 

 

 

 

1.6-rasm. Bir o‘lchamli oddiy ABT soddalashtirilgan funksional sxemasi. 

 

1.2. Strukturaviy sxema (model) 

Bu  sxema  tizimning  matematik  modelini  bildiradi.  Bunda  har  bir  elementga  mos 

ravishda algebraik, differensial, integral tenglamasi yoki qandaydir uzatish funksiyasi 

keltiriladi (1.7-rasm). 

 

 

 

1.7-rasm. Strukturaviy sxema. 

 

1.3.Prinsipial sxema 

Bu sxema funksional sxemani kengaytirilgan ko‘rinishi bo‘lib, bunda har 

bir elementni kengaytirib ko‘rsatiladi.  

)

(

)

(

1

2

2

t

y

t

y

dt

dy

T





  

)

( p

W

  

kx

y



1

  

Rostlagich  

 

x



 

)

(t

F

 

BO 

 

)

(

.

t

y

б

т

 

)

t

(

x

 

)

(t

y

 

Tizimning ishlash prinsipi quyidagicha: 

Eng  ko‘p  tarqalgan  avtomatik  sistemalardan  biri  – mustaqil  qo‘zg‘atishli  doimiy 

tok dvigatelining aylanish tezligini stabillash sistemasidir. Uning ishlash maqsadi – 

valga «yuklanish» berilganda dvigatelning berilgan tezligini ushlab turishdan iborat. 

O‘xshash  tipdagi  sistemalar,  masalan,  metal  kesish  dastgohlarida  foydalaniladi  va 

bunda metalning kesish chuqurligiga bog‘liq bo‘lgan holda berilgan aylanish tezligini 

ushlab  turish  lozim.  1.5–rasmda  bunday  sistemalarni  amalga  oshirishning 

soddalashgan sxemasi keltirilgan. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.6-rasm. Doimiy tok dvigatelining aylanish tezligini stabillash sistemasining 

prinsipial sxemasi 

 

 

Bu yerda quyidagi belgilashlar kiritilgan:  

U

тоp

 – sistemaga berilgan ta’sirning topshiriq qiymati (berilgan kuchlanish);  

ОК  –  kirish  va  chiqish  elektr  zanjirlarini  moslashtirish  uchun  operatsion 

kuchaytirgich;  



 - berilgan kuchlanish va taxogenerator kuchlanishlari o‘rtasidagi farq;  

QK – kichik quvvatli ( signalni yuqori kuchlanish (dvigatel yakoridagi kuchlanish) 

ga o‘zgartirib berish uchun quvvat kuchaytirgichi;  

D – elektr dvigatel; I – elektr dvigatel zanjiridagi tok;  

R, L – yakor danjiridagi qarshilik va induktivlik;  

Uya – elektr dvigatel yakori cho‘lg‘amidagi kuchlanish;  

U

kuz

 – qo‘zg‘atuvchi kuchlanish;  

TG  -  taxogenerator  (elektr  kuchlanishli  kichik  quvvatli  generator),  dvigatel 

aylanish tezligini datchigi sifatida foydalaniladi;  

UTG – taxogenerator kuchlanishi;  

М

yu

 – yuklanish momenti. 

Ushbu sistemada manfiy teskari bog‘lanish tashkil qilingan va u quyidagicha: 

TG

Top

U

U







. 

Agar  М

ю

  oshsa,  U

TГ

  pasayib  (tushib)  ketadi  va  U

ya

  oshib  ketib,  dvigatelda 

kuchlanish  oshib  ketganda  dvigatel  aylanishlarini  «ushlab  turish»  imkonini  beradi. 

Agar М

yu

 kamayib ketsa, dvigatelning aylanish tezligini juda ko‘p miqdorda oshirish 

imkonini bera olmaydigan teskari jarayon yuz beradi. 

Ushbu  sinf  misolini  tavchiflashda  dinamik  sistemalarni  tavsiflash  uchun 

foydalaniladigan o‘zgaruvchilar: kirish - U

тоp

, chiqish – U

TG

, g‘alayon – М

yu

, xolat - 

I, U

ya

, parametrlar - L, R кiritilgan.