5- mavzu to’yinmagan uglevodorodlar Reja: To’yinmagan uglevodorodlar alkenlar Alkenlarning nomlanishi

5- MAVZU

To’yinmagan uglevodorodlar

Reja:

1. To’yinmagan uglevodorodlar alkenlar

2. Alkenlarning nomlanishi

3. Alkenlarni olinishi

4. Alkenlarni fizik-kimyoviy xossalari

 To`yinmagan etilen qatori uglevodorodlari (alkenlar).

Molekulalarida bir–biri bilan qo`shbo`g orqali bog`langan uglerod atomlari bor 

uglevodorodlar  to`yinmagan  etilen  qatori  uglevodorodlari  deyiladi.  Ularning 

molekularida vodorod atomlari soni to`yingan uglevodorodlardagiga qaraganda kam 

bo`ladi.

H

2

C

CH

2

CH

2

=CH

CH

3

 

   etilen

     propilen

Qo`shbog` bitta -bog`lanish va bitta -bog`lanishdan tarkib topgan. 

Etilen  qatori  uglevodorodlari  umumiy  formulasi  C

n

H

2n

  formula  bilan 

ifodalanadi.  Gomologlarning  nomi  tegishli  to`yingan  uglevodorodlar  nomidan–an 

qo`shimchasi  –ilen  qo`shimchaga  almashtirish  yo`li  bilan  hosil  qilinadi  (ratsional). 

Masalan: etan C

2

H

6

–etilen C

2

H

4

, propan C

3

H

8

–propilen C

3

H

6

.

O`rinbosar  nomenklaturaga  ko`ra  etilen  qatori  uglevodorodlarning  nomi  –an 

qo`shimchani –en qo`shimchaga almashtirish yo`li bilan hosil qilinadi. Masalan: 

CH

2

=CH

2

;

CH

2

=CH

CH

3

;

    eten                                     propen

CH

2

=CH

CH

2

CH

3

;

            CH

3

CH=CHCH

3

                                       buten–1                                     buten–2

Ularning  umumiy  xalqaro  nomi  –alkenlar,  ular  olefinlar  ham  deyiladi. 

CH

2

=CH–radikali vinil deyiladi. Masalan: 

CH

2

=CHCl vinilxlorid         CH

2

=CHCH=CH

2

 divinil

Olinishi: Laboratoriya sharoitida: 1) C

2

H

5

OH  CH

2

=CH

2

 + H

2

O

2) CH

3

CH

2

Br + KOH 

 CH

2

=CH

2

 + KBr + H

2

O

Sanoatda: 

1) CH

3

CH

3 

 CH

2

=CH

2

 + H

2

2) CH

3

CH

2

CH

3

 

 CH

2

=CH

CH

3

 + H

2

Fizik–kimyoviy  xossalari:  to`yinmagan  etilen  qatori  uglevodorodlarining 

xossalarini etilen misolida ko`rib chiqiladi. Etilen–rangsiz, salgina chuchmal hidi bor, 

havodan biroz yengil gaz, suvda kam eriydi. 

Mr(C

2

H

4

)=122  +  14=28  g/mol.  Molekulasi  sp

2

–gibridlanish  holatida 

bo`ladi. Etilenning kimyoviy xossalari:

1. Biriktirib olish reaksiyalari:

a) CH

2

=CH

2

 + H

2

 

 CH

3

CH

3

  gidrogenlanish reaksiyasi

b) CH

2

=CH

2

 + Cl

2

  CH

2

ClCH

2

Cl  dixloretan.

CH

2

=CH

2

 + Br

2

 

 CH

2

Br

CH

2

Br  dibrometan (sifat reaksiyasi)

c) CH

2

=CH

2

 + HBr 

 CH

3

CH

2

Br brometan

d) CH

2

=CH

2

 + H

2

O 

 CH

3

CH

2

OH etil spirti

CH

2

=CH

2

 + HO

SO

2

OH  CH

3

CH

2

OSO

2

OH

CH

3

CH

2

OSO

2

OH + HOH  CH

3

CH

2

OH + HOSO

2

OH

2. Oksidlanish reaksiyasi:

a) 3CH

2

=CH

2

 + 2KMnO

4

+4H

2

O3HOH

2

CCH

2

OH + 2MnO

2

 + 2KOH

b) C

2

H

4

 + 3O

2

 

 2CO

2

 + 2H

2

O

3. Polimerlanish reaksiyasi: 

CH

2

=CH

2 

+ CH

2

=CH

2

 + CH

2

=CH

2

 + 

 

 

   CH

2

=CH

2

 CH

2

=CH

2

 CH

2

=CH

2

  (CH

2

=CH

2

)

n

n(CH

2

=CH

2

) 

 (CH

2

=CH

2

)

n

monomer               polimer

Mavzuga oid adabiyotlar

1.  G.  P.  Xomchenko.  Kimyo.  Oliy  o`quv  yurtlariga  kiruvchilar  uchun,  Toshkent, 

«O`qituvchi», 2001.

2.  G.  E.  Rudzitis,  F.  G.  Feldman.  Organik  kimyo.  10–sinf  darsligi,  Toshkent, 

«O`qituvchi», 1992.

3.  A.  G.  Muftaxov,  H.  T.  Omonov,  R.  O.  Mirzayev.  Umumiy  kimyo.  Toshkent, 

«O`qituvchi», 2002.

4. M. M. Abdulxayeva, O`. M. Mardonov. Kimyo. Toshkent, «O`zbekiston», 2002.

5.  A.  A.  Abdusamatov,  R.  Mirzayev,  R.  Ziyayev.  Organik  kimyo.  Toshkent, 

«O`qituvchi», 2002.

NAZORAT UCHUN TESR VA MASALALAR

1) 7,2 gramm alyuminiy karbidning gidrolizlanishidan hosil bo’lgan gazning 

hajmini aniqlang.

A.1,12 l   

B.2,24 l   

C.3,36 l  

D.4,48 l

2) 16,4 gramm natriy atsetatdan qancha hajm metan gazi ajralib chiqadi.

A.1,12 l   

B.2,24 l   

C.3,36 l  

D.4,48 l

3) 1842 yil benzoldan anilinni sintez qilgan olimni aniqlang.

A) A.M.Butlerov.  

B) F.Vyoler     

C)N.N.Zinin         

D)M.Bertlo.

4)  Sikloalkanni degidrogenlab benzol olgan olim kim?

A) A.M.Butlerov.  

B)F.Vyoler     

C)N.D.Zelinskiy    

D)M.Bertlo.

5) 11,2 gramm siklobutanning yonishidan hosil bo’lgan CO

2

 ning hajmini 

aniqlang.

A.22,4 l    

B.17,92 l     C.4,48 l     

D.8,96 l

6) Alkenlarda necha xil izomeriya uchraydi?

A.1  

B.2  

C.3  

D.4

7)    1854 yili fransuz kimyogari ______________yog’ni olgan.

A) A.M.Butlerov.  

B) F.Vyoler     

C) N.N.Zinin       

D) M.Bertlo.

8) 48 gramm metanning yonishidan necha gramm CO

2

 hosil bo’ladi?                          

A.162 

B.152  

C.142  

D.132

9) M.G.Kucherov reaksiyasidan sirka aldegid olinadigan moddani aniqlang?

A.atsetilen  

B.propin  

C.butin   

D.pentin

10) 128 gramm kalsiy karbid mo’l miqdorda suv bilan ta’sirlashishi natijasida 

olingan alkinning massasini aniqlang.

A.52 gr  

B.26 gr  

C.13 gr  

D.104 gr

KIMYO

 RIVOJIGA XISSA QO’SHGAN OLIMLAR HAQIDA MA’LUMOT

1892-yil  Jenevada  Xalqaro  kimyogarlar  kongresida  yangi  nomenklatura  qabul  qilindi. 

Jeneva nomenklaturasi bo’yicha moddalardagi asosiy zanjir no’merlanib, radikal nomining 

oldiga  ushbu  radikalning  asosiy  zanjirdagi  qaysi  uglerod  atomiga  brikkanligini 

ko’rsatuvchi  raqam  qo’yiladi.  1960-yilda  IUPAC  (International)  Union  of  Pure  Applied 

Chemistry)-IYPAK  (sof  va  amaliy  xalqaro  ittifoqi)  kamissiyasi  tomonidan  ishlab 

chiqilgan yangi nomenklatura e’lon qilindi

A.A.Abduvohobov akademik element organiklar maktabini yaratgan.

Abdubakirov  N.Q.  –  tabiiy  glukozaning  kimyoviy  tuzilishi  va  farmakologik  hossalarini 

o’rganib,  “Erizimozid”  ,  “Strofantidin  asetat”  ,  “Psorolen”  dorivor  moddalarini  ajratib 

olgan va tadbiq etgan.

Abu Ali Ibn Sino – dorivor, ta’biiy kimyoviy brikmalarning tarkibi va hossalariga ko’ra 

sinflarga toifalashtirgan.

Abu  Rayhon  Beruniy  –  atomlar  bo’linmedi  degan  olimlaga  qarshi  chiqib  ula  bo’linadi 

lekin cheksiz emas dedi.979-1048

Adryenov  va  Voronkovlar    -  kremniy  organik  brikmalar  kimyosini  rivojlanishiga  katta 

hissa qo’shgan.

Ahmad al-Farg’oniy – “Kitob amal ar-rohamat” ning muallifi. Nilometrni kashf qilgan, u 

uchun emirilmaydigan qorishma tayyorlagan. 

Ahmedov  –  “K-4”  ning  tuproq  erroziyasini  kamaytirishini  va  suv  rejimini  yahshilashni 

aniqlagan.

Ahmedov.K.S – suvda erydigan polimer yaratdi.

Alfred  Nobel  –  Daraxtning  mayda  qipig’iga  nitroglitserin  shimdirib,  dinamitga 

aylantiriladi.

Andreyv  –  sanoatda  ammikni  Pt  katalizatori  ishtirokida  oksidlab  nitrat  kislota  olishni 

kashf etdi.

Ar  Roziy  –  atomlarni  bo’linishini  va  atom  mayda  bo’laklar  bilan  bo’shliqlardan  iborat 

ekanligini va ular doimo harakatda bo’lishini izohlagan 865-925

Ar  Roziy  –  moddiy  unsurlarning  eng  kichik  birligi  atom  va  u  yana  kichik  zarralarga 

bo’linishi mumkin degan.

Arbuzov.E  –  birinchi  marta  uchlamchi  alkilfosfatga  galoid  alkil  ta’sir  ettirib  alkilfosfin 

kislota efirini sintez qildi.

Arrenius  Svante  –  elektrolitmaslarning  suvli  eritmalari  elektr  tokini  o`tkazmasligini 

o`zining elektrolitik dis-nish nazariyasida javob berdi (1887)

Ar-Roziy  (Rezes)  –  birinchi  bo’lib  kimyoviy  moddalarni  sinflarga  ajratgan. 

Tajribahonalarida qo’llangan asboblarni tasvirlarini bergan.

Asqarov – “Askalsiy” brikmasini joriy qilgan.

Asqarov  –  “sintetik  polimerlar  kimyosini”  va  “polimerlar  fizikasi  va  kimyosi”  kitobini 

yozgan.

Asqarov va Qirg`izov – tarkibida temir saqlovchi – ferrostimulatorlarni ixtiro qilganlar

ORGANIK OLIMLARNING REAKSIYALARI

1.    Eterifikatsiya  reaksiyasi  –  spirtlar  bilan  karbon  kislotalar  o’zaro  reaksiyaga 

kirishib murakkab efirlar hosil qilish reaksiyasi.

R-OH  +  RCOOH → R-COOR

’ 

 +  H

2

O

2.    Bertole  raksiyasi  –  1856  yil  CS

2

  va  H

2

S  aralashmasini  qizdirilgan  mis  ustidan 

o’tkazib metan sintez qilish

CS

2

 + 2H

2

S + 8Cu → CH

4

 + 4Cu

2

S

3.  Fisher tropish usuli – suv gazidan alkanlarni sintez qilishni topgan.

nCO + 2n+1H

2

  → C

n

H

2n+2 

 +  nH

2

O

4.    Vyurs  reaksiyasi  (1855-yil)  –  monogalogenli  hosilalarni  aktiv  metallar  bilan 

qizdirib alkanlar olish

2C

n

H

2n+1

Gal  +  2Na  →  C

n

H

2n+2

  + nH

2

O

5.    Semyonov  reaksiyasi  –  zanjirli  reaksiya  mexanizmini  o’rgangan  va  zanjirli 

reaksiyaga asos solgan.

CH

4

 + Cl

2

  → CH

3

Cl + HCl

CH

3

Cl + Cl

2

 → CH

2

Cl

2

 + HCl

CH

2

Cl

2

 + Cl

2

  → CHCl

3

 + HCl

CHCl

3

 + Cl

2

 → CCl

4

 + HCl