A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


  Yozma manbalarning tavsif usuli va ularni talabalarga


Download 6.7 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/30
Sana15.12.2019
Hajmi6.7 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30

3.1.  Yozma manbalarning tavsif usuli va ularni talabalarga 
tushuntirish
Boy tarixni  o 'rganish  va  o'rgatish  deganda,  faqat  yozm a  m anbalarda 
m avjud  m a ’lu m o tlar  to 'g 'risid ag i  bilim   va  tu sh u n ch ala rn i  sh un chaki 
m exanik tarzda talaba va bakalavrlarga yetkazish  em as,  balki  a n ’naviy va 
zam onaviy  pedagogik  usullarning  eng  qulay  va  sam arali  vositalaridan 
foydalangan holda, ularda m anbalar to'g'risida tushuncha, bilim va ulardan 
foydalanish malakasini hosil qilish bilan biiga, tariximiz to'g'risida mustaqil 
fikr  yuritishga  o'igatishni  ham   tushunam iz.
Y urtim iz  tarixini  o'rganishda  yozm a  m anb alardan  foydalanishning
18

ilm iy va m etodik asoslarini ishlab chiqish va am aliyotga tavsiya etish tarix 
va pedagogika faplarining eng m u h im  va dolzarb m uam m olarid an biridir. 
Bu m asala ju d a x e n g  qam rovli b o 'lib ,  yozm a m anbalarni tadqiq etishning 
ilm iy m etodik asoslarini ch u q u r o 'rg an ib  chiqishni taq o zo  etadi.
Y ozm a  m anbalarni  talabalarga  tushun tirishning  b ir  n echa  tam oyili 
m avjud.  B irinchisi  maxsus  kataloglardagi  m anbaning  tavsif tam oyilidir.
XIX asr oxirida paydo bo‘lgan Yevropa mamlakatlaridagi kataloglar ichida 
ingliz  olimi  Charlz  Ryoning ko ‘p jildlik arab,  fors va turkiy tillardagi sharq 
qo'lyozm alari  kataloglaridagi  yozm a  m anbani  tavsiflash  tamoyili  o'zining 
m ukamm alligi va puxta o ‘ylanganligi bilan alohida ajralib turadi.  Quyida tU 
tam oyili  asosidagi Ch.Ryoning «Britaniya muzeyidagi turkiy qo'lyozmalar» 
(L ondon,  1888, ingliz tilida)  (Cataloguye of the Turkish Manuscripts in the 
British  Museum  by  Rieu  Charles.  —  London:  1888.  432  p.)  katalogidagi 
m anba  tavsifi  tamoyilini  k e ltira m iz .U n d a   yozm a  m anbaning  muzeydagi 
tartib raqam i birinchi bo'lib sarlavha o ‘m ida berilib, so'ngra qo'lyozm aning 
kodikologik  xususiyatlari,  varaqlar  soni,  o'lcham i,  sahifadagi  satrlar  soni, 
satr uzunligi,  xati,  ziynatlari  alohida,  ixcham   tarzda berilgan.  So‘ngra  asar 
nom i asl  nusxada,  ya’ni  arab  alifbosida va uning taijimasi  ajratilib berilgan. 
S o'ngra  m uallif nom i  va  asarning  boshlanishi  va  oxiridagi jum lalar aslida, 
arab  alifbosida keltirilgan.  A na u n d an   keyin  m uallif to ‘g‘risidagi m a ’lumot 
va asar tarkibi,  m azm uni bayon etilib, tavsif oxirida asar tarixnavisligi, ya’ni 
o'iganilishi to'g'risidagi  m a’lum otlar berilgan.
Q a to r  m avjud  kataloglar  asosida  O 'z b ek isto n   Respublikasi  F an lar 
akadem iyasining A bu R ayhon B eruniy nom idagi Sharqshunoslik instituti 
olim lari h am  m ustaqil ravishda q o 'ly o zm a m anbalarni ilmiy tavsifga olish 
usulini  ishlab  chiqqanlar.  U n d a   m an baning  quyidagicha tavsifi berilgan: 
S arlavha  sifatida  asa r  n o m i  asl  nu sx ad a  va  unin g   ru sch a  tarjim asi, 
q o'ly o zm an in g   xazinadagi  tartib   raqam i  va  ushbu  katalogdagi  raqam i 
keltirilgan.  S o 'ngra  asar  m uallifi  nom ini  asli  arab  yozuvida  va  ruschada 
keltirish  bilan  asosiy  tavsif boshlanadi.  U n d a n   keyin  m uallif to'g 'risid a 
(im kon  darajasida to 'liq ),  asar m azm u n in in g   tarkibi  va  qisqacha  bayoni 
(an n otatsiyasi)  keltiriladi.  B a ’zi  o 'rin la rd a   asar  boshlanish  va  oxirgi 
jum lalari  qo'ly o zm ad an   aynan  arab  yozuvida  keltiriladi.  Taijim on  va 
x a tto tla r  n o m lari  arab  yozuvida  va  ru sc h a  yoziladi.  Tavsif  ixcham  
k o d ik o lo g ik   m a ’lu m o tla r   —  x a ti,  q o g 'o z i,  z iy n a ti,  x atto t  n o m i, 
q o 'ly o z m a n in g   k ito b a t  ta rix i,  n u q so n i,  v a ra q la r  so ni,  o 'lc h a m i  va 
adabiyotlar  (bibliografiya)  nom larini  keltirish  bilan  tugallanadi.
M.  H asaniy  «Sharq  q o 'lyozm alarini  tavsiflash  va  fihristlash»  nomli 
risolasida  O 'z R   FA  A bu  R ay h o n   B eruniy  nom idagi  Sharqshunoslik
19

in stitu ti  q o 'ly o z m a   fo n d i  tajrib asin i  u m u m la sh tirib ,  m ag istran tlarg a 
tushuntirishga  harakat  qilgan.
B ulardan  tash qari  yozm a  m anbalarni  tavsiflashning  qom usiy  yoki 
ensiklopedik tam oyili h am   mavjud.  Biz  uning  nam unasini  «O 'zbekiston 
ensiklopediyasi»  va  « 0 ‘zbekiston  m illiy  ensiklopediyasi»  sahifalarid a 
ko’rishim iz  m um kin.
M u sta q illik   d a v rid a   m a n b a sh u n o s lik k a   o id   B .A .A h m e d o v n in g  
« 0 ‘zbekiston xalqlari tarixi m anbalari» va « 0 ‘zbekiston tarixi m anbalari» 
asarlari  chop  etilgan  edi.  O lim   m anbalarning  yozilgan tillariga  qarab  va 
yana  huquqiy  hujjatlar,  yozishm alar,  geografiya  va  kosm ografiyaga  oid 
asarlar, biografik,  m em u ar asarlar,  sayyohlarning, elchilarning esdaliklari 
mavjudligini  qayd  etadi.
B .A.A hm edovning  asarlarida  yozm a  m an balar  alohida  em as,  balki 
m uallif nom i  ostida  keltirilgan.  B undan  tashqari  tarixchi  h a r b ir  tarixiy 
davrga qisqa ta ’rif beigan.  M azkur darsliklarning ijobiy xususiyati sifatida 
ularda  daliliy  m a ’lum otlarni  ko ‘pligi,  ilmiyligini  qayd  etish  m um kin. 
F aqat  ularda  m ateriallar  akadem ik  nashrlar  kabi joylashtirilgan  va  dars 
o ‘tish  xususiyatlari  inobatga  olinm agan.
A .H abibullayevning  «Adabiy  m an b ash u n o slik   va  m atn sh u n o slik »  
qo'llanm asi va A .A .M adraim ov tuzgan  «M anbashunoslikdan  m a ’ruzalar 
majmuasi» da yozm a m anbalar to ‘g ‘risida talabalarga m a’lum otlar berjshda 
dars  jarayoni  xususiyatlarini  e ’tiborga  olishga  harakat  qilingan.  F aq at 
A .H abibullayev  q o ‘llanm asida  adabiy  m anbashunoslikka  k atta  e ’tib o r 
berilgan.  U n da m a ’lum otlar quyidagi tartibda bayon etilgan:  M avzu nom i. 
Adabiyotlar.  D ars  m azm unining  qisqa  izohi.  S o‘ngra dars m azm u ninin g 
bayoni,  alohida  atam alar va  oxirida  savollar  berilgan.
A.A.M adraimov tuzgan ma’ruzalar m atnida m a’lum ot bayonining tartibi 
quyidagichadir:  1.  Mavzu  nomi.  2.  Dars  rejasi.  3.  Asosiy  tushunchalar.  4. 
Darsning  mufassal  mazmuni.  5.  Materialni  m ustahkam lash  uchun savollar 
va  oxirida  adabiyotlar  ro‘yxati  keltirilgan.
A M adraim ov va G .  Fuzailova tuzgan “Tarixiy manbashunuslik”  (2006) 
o ‘quv qo‘llanmasida har bir ma’ruza boshida mavzu nomi, darsning mazmuni, 
rejasi,  asosiy  tushunchalar berilgan.  Asosiy  m atnda  m a ’ruza  mavzui  rejaga 
muvofoq atroflicha yoritilib, uning so‘ngida mavzuga oid asosiy adabiyotlar 
ro‘yxati,  mavzuni  mustahkanlash  uchun  berilagan  savollar ilova  etilgan.
Ushbu  maxsus  kataloglar  va  darsliklardan  tashqari  q o ‘lyozm a  kitob 
to ‘g‘risida va sharq manbashunosligiga oid to ‘plam  va kitoblar ham  mavjud 
bo'lib,  ularda  m uhim   yozma  m anbalarning  h a r  biriga  alohida  e ’tib o r 
berilm agan.  L ekin,  ularda  eng  m u h im lari  t o ‘g ‘risida  m a tn   o ra sid a
20

m a’lu m otlar keltirilgan h am d a m anbalarning um um iy xususiyatlari tadqiq 
etilgan. Z ikr etilgan darslik va q o ilan m a, maxsus adabiyotlaming barchasida 
o'ziga  xos  foydali  m a ’lum otlar  mavjudligini  tan   olam iz.  Lekin,  ularning 
birontasini  ham   ilm iy-m etodik jihatd an   talabalarga  m anbalar  to 'g 'risid a 
dars berish  u c h u n   m ukam m al  n am u n a  deb  olish  m um kin  em as.
M avjud  ilm iy  adab iyotlam ing tahlili  va  shaxsiy tajribalarim iz  asosida 
yozm a  m anbalar  t o ‘g ‘risidagi  texnik  m a ’lu m o tlar  va  asar  m azm un ini 
talabalarga  kom pleks  ta rz d a   tush un tirish n in g   eng  sam arali  va  ilm iy- 
m etodik  asoslarini  ishlab  chiqishga  harakat  qilindi.
Talabalarga m an b a to 'g 'risid a  kom pleks tarzda m a’lum ot berish kerak. 
Bu  esa  yozm a  m anb aning  kodikologik  m a ’lum otlar,  m u allif va  uning 
yashagan  davri,  asar  tarkibi  va  m azm u ni  tahlili,  Uning  tarixnavisligini 
tushuntirishdan iboratdir.  D arsning o'zig a xos xususiyatlari sifatida unin g 
rejasi,  m avzuga  o id   asosiy  tu s h u n c h a la rn i  izohlash  va  q o 's h im c h a  
ko'rgazm ali  q urollardan  foydalanishni  qayd  etish  mumkin.
Yozma manbalar to'g'risidagi m a’lumotlami quyidagi taitibda tushuntirishni 
eng  m a’qul va samarali ilmiy metodologik uslub deb hisoblaymiz.
3.2.  Kodikologik ma’lumot
K odikologik  m a ’lu m o t  yoki  tah lil  deganda  yozma  m an b a,  un ing  
m uallifm ing n om lari va noyob qo'ly ozm alari to'g'risidagi  m a ’lu m otlarni 
bayon  etish  tush uniladi.  B unday  m a’lum otlar  5  dan  9  g ach a  b o'lishi 
m u m k in .  (B u n d a n   o rtiq c h a   m a ’lu m o t  talaba  e ’tiborini  su saytirish i 
m um kin)  B ular  kodikologik  yoki  q o 'ly ozm a  to'g'risidagi  m a ’lu m o tlar 
hisoblanadi.  Kodikologiya so 'z i lotincha 
c o d e x -
 kodeks so 'zid an  olingan 
b o 'lib ,  q o 'lyozm a  kitobning  o'ziga  xos  xususiyatlarini  anglatadi.
K odikologik m a ’lu m o tla r asar n o m idan  tashqari yana  quyidagilardan 
iboratdir:
1.  M uallifning  nom i,  hayot  yillari;
2.  Asarning  yaratilgan  vaqti;
3.  Q o'lyozm aning   ta rtib   raqam i  va  saqlanayotgan joyi;
4.  Eng  qadim gi  q o 'ly o zm an in g   yaratilgan  vaqti 
va 
joyi;
5.  Q o'lyozm aning  varaqlar  soni  va  o'lcham i.
U larning  ay rim larini  B .A .A hm edov  manbaning  tashqi  belgilari  — 
q o 'lyozm a m uqovasi, qog'ozi va xatidan tashqari asarning yozilgan vaqti, 
joyi,  muallifi,  yozilish  sabablari,  asar  yozilgan  vaqtdagi  ijtim oiy-siyosiy 
m uhit,  deb  tu sh u n tira d i1.
1 A hm edov  B.A.  0 ‘zb ekiston  tarixi  m anbalari.  —  Toshkent:  0 ‘qjtUVchi  2001  17-bet
21

B ular q o 'lyozm a asar to ‘g ‘risidagi  eng  ixcham   kodikologik  m a ’lum o t 
hisoblanadi.
Pedagog o ‘rganilayotgan  m anbaning ilmiy aham iyatidan kelib chiqib, 
yana quyidagi qo 'sh im ch a m a ’lum otlar bilan to'ldirishi m um kin va ularni 
q o 'ly o zm a asar to ‘g ‘risidagi batafsil m a ’lu m otlar deb atashim iz  m um kin. 
U lar  quyidagilardir:
1.  X attotning  nom i  va  xat  turi;
2.  Q o ‘lyozm aning  k o ‘chirilgan joyi;
3.  Paleografik  xususiyatlari  (siyohi,  qog‘ozi  va  qo'ly ozm an in g  o'zig a 
xos  xususiyatlari);
4.  Q o'lyozm a  xotim asi  —  kolofon.
Pedagog-m utaxasis  o 'z   bilim   saviyasiga  k o 'ra   va  ixtiyori  b ilan   bu 
m a ’lum otlam ing  barchasini  yoki  ulardan  ayrim larini  tanlab  talabalarga 
tushuntirishi m um kin.  So'nggi tadq iqotlar shuni ko'rsatadiki, bir m anba, 
q o 'ly o z m a   kitob,  b itik   to 'g 'ris id a   60  d an   ziyod  tex nik ,  kodikologik 
m a ’lum ot  m avjud. A lbatta, bularning aksariyati  faqat so f ilm iy akadem ik 
tadqiqotlarda  istifoda  etiladi.
Oliy  t a ’lim   tizim ining  birinchi  bosqichi  uchun  asar to 'g 'risid agi  9  ta 
eslatilgan  kodikologik  m a ’lum otlarni  kifoya  deb  o'ylaym iz.
3.3.  Asar muallif! va uning yashagan  davri
Qo'lyozm adagi asar muallifi va uning yashagan davri to'g'risida ixcham  
m a ’lum ot  keltirilishi  zarur.  O datda,  sharq  tarixchilari  nom lari  ixcham  
tarzd a  va  to 'la   keltirilishi,  im kon  darajasida  n om lar  originalda,  y a’ni 
arab alifbosida berilishi kerak.  M uallifning tug'ilgan yili va vafoti, yaratgan 
asosiy  a sa rla ri,  u la rn in g   q isq a c h a   m a z m u n i  k e ltirilish i  m aq sad g a 
muvofiqdir.  Shuningdek,  m uallif yashagan  davr, jam iyat to 'g 'risid a   ham  
talabalarga  tu sh u n ch a  berish  zarur.
3.4.  Manbadagi  asarning umumiy xarakteri
M anbadagi  asarning  um um iy  xarakteri  deganda,  asar  m azm unining 
um um iy  tarixga,  m asalan,  «Tarixi  Tabariy»,  «Jomi  ut-tavorix»,  «Ravzat 
us-safo»  kabi  asarlarga xos xususiyatlarini aniqlash  nazarda tutiladi.  Yoki 
sulolalar  tarixi  —  «Tarixi  Bayhaqiy»,  «Tarixi  salotini  m ang'itiya»  kabi 
asarlarga  xos  xususiyatlarini  aniqlash  tushuniladi.
B ulardan  tashqari  y ana  xotira  xarakterdagi  m an b ala r  —  « T em ur 
tuzu k lari» ,  « B oburnom a»  (V aqoye),  «Tarixi  Rashidiy»  kabi  a sa rlar 
xususiyatlari  ham   mavjud.
S of tarixiy asarlardan tashqari  m anba sifatida yana tazkiralar — shoirlar,
22

adiblar va ta sa w u f nam oyondalari to ‘g ‘risidagi m ajm ualar h am  k atta ilmiy- 
tarixiy aham iyatga ega.
D in  nam oyandalari  t o ‘g ‘risida  agiografik  xarakterdagi  asarlar  ham  
m uhim   tarixiy  m an b a  b o ‘lib  xizm at  qilishi  m um kin.  B ulardan  tashqari 
yozm a  yodgorliklardan,  ayniqsa,  m aktublar  va  hujjatlar  n am u n alarid an  
m anbashunoslik  d arsla rid a  va  shu  sohaga  oid   m axsus  tad q iq o tla rd a  
foydalanish  m u m k in 1.
Bu yerda keltirilgan asar xarakteri t o ‘g ‘risidagi m a ’lu m otlar bakalavrlar 
uchun kifoya d eb hisoblaym iz. Y ozm a m an b a va undagi asar to ‘g ‘risidagi 
boshqa  tafsilotlar  m axsus  ilmiy  tadq iq otlarda  istifoda  etiladi.
3.5.  Asar tarkibining tahlili
A n’anaga k o ‘ra, tarixiy asarlar «Bismillohi R ah m o n u  Rahim » so'zidan 
keyin  ham d ,  ta h m id   —  A llohga  h am d u   sano  bilan  boshlanadi.  S o ‘ngra, 
n a’t  —  M uh am m ad   Payg‘am barning  ta ’rifi,  m aqtovi  bitiladi.  Y an a  t o ‘rt 
sahobalar—Xalifai  R oshidin,  y a’ni t o ‘g ‘ri y o 'ld a n  yurgan xalifalar — Abu 
Bakr  Siddiq,  U m ar,  U sm o n   va  A lilarning  m adhi  o ‘rin   oladi.  S hun dan  
keyin  tarixchi  o ‘z  asariga  hom iylik  qilgan  shaxsni  ulug‘laydi.  A lohida 
ibora  «Am m o  b a ’d»  so ‘zidan  so 'n g   m uallif o ‘zi  va  yozm oqchi  b o ‘lgan 
asari  t o ‘g‘risida  ixcham   m a ’lum ot  yoki  shu  xususida  ayrim   tafsilotlarni 
zikr etadi.  B uni m ualliflar m uqaddim a yoki debocha deb ataydilar.  M ana 
shundan so‘ng asarning asosiy m azm uni bayon etiladi.  Tarixiy asarlarda, 
asosan  ikki  uslubda  voqealar bayon  etiladi.
a)  Xronologik  tartibda,  ya’ni  yilma-yil.  Bu  tartibda  «Tarixi  Tabariy», 
«Mujmali Fasixiy», «Matla’ as-sa’dayn» va «Bobumoma» kabi asarlar yaratilgan.
b)  Tarixiy asarlarda eng m uhim  voqealar alohida sarlavha ostida bayon 
etiladi.
B undan tashqari turli  hudu d lard a yuz  bergan voqealar alo hida  bayon 
etilishi  m um kin.  Y ana  ayrim   tarixiy  asarlarda  yuqoridagi  usullar aralash 
holida  h am   kelishi  m um kin.
3.6.  Manbaning mazmuniga  qarab  tahlil  etish
H ar bir asarning  m azm uni  m uallifning  o ‘z  oldiga  q o ‘ygan  m aqsad  va 
v az ifalarid a n   kelib  c h iq ib   y o ritilg a n   b o ‘ladi.  M an b a d ag i  a sa rn in g  
m azm unini  yoritish  ju d a   m uhim   va  m as’uliyatli  ish  b o iib ,  kitob  bilan 
t o ‘la  ta n ish ib   c h iq is h n i  ta q o z o   e ta d i.  P e d a g o g -m u ta x a ssis  y o zm a
1  A hm edov  B.A.  O 'z b e k isto n   tarixi  m anbalari.  —  T osh k en t:  O 'q itu v c h i,  2001.  68,  263  va 
boshqa betlar.
23

manbalardagi asarning boy m azm unini talabalarga ixcham  va lo‘n d a tarzda 
bayon etishi  zarur.  B unda yozm a m anbalar to ‘g ‘risidagi  mavjud  tavsif — 
kataloglar  ham d a  ensiklopedik  m a’lum o tlardan  foydalanishi  m um kin. 
U m u m iy   tarix ga  o id   a sa rla rn in g   ak sa riy atid a  v o q e a la r  b ay o n i  o ‘z 
xususiyatiga  k o ‘ra  ikki  xil  b o ‘lishi  m um kin:
a)  Boshqa tarixchilar to m o n id an  bayon etilgan voqealar zikrini m uallif 
ixcham   holda  yoki  aynan  keltiradi.  Asarning  bu   qism i  kom pilyatsiya, 
y a’ni  o 'zlashtirm a  deb  ataladi.  Kom pilyatsiya  so ‘zi  inglizcha 
compile  — 
tuzm oq  m a ’nosini  anglatadi.
b)  M uallifning  shaxsan  o ‘zi  m a ’lum ot  yig‘ib  voqealarni  bayon  etgan 
qismi  original,  yangi  qism i  deb  ataladi.
3.7.  Manbaning o‘ziga xos xususiyatlarini tahlil etish
Y ozm a  m anbalar  to 'g 'risid a  talabalarga  m a ’lum ot  berishda  ularning 
h a r  birining  o'zig a  xos  xususiyatlarini  ajratib  ko'rsatish ju d a  m uhim dir. 
C hunki  h a r  bir  m anba,  asar  albatta  bosh qalardan  q ato r  xususiyatlari 
bilan, qaysi voqealar bayonining mavjudligi bilan, qay tarzda bayon etilishi 
bilan,  qanday  m anfaatlarni  ifoda  etgani  bilan  o 'z a ro   farqlanib  turadi. 
A sarning  o 'z ig a   xos  xususiyatlarini  an iq lash d a  un in g   q an d a y   tarixiy 
a sa rla rg a   o 'x sh a sh lig i,  u la rd a n   farqi  h a m d a   q a n d a y   m a n b a la rd a n  
foydalanib  yaratilganligiga  alohida  e ’tib o r berish  zarur.
3.8.  Asarning ilmiy ahamiyatini  aniqlash
Y o zm a  m a n b a d a g i  a sa r  m a z m u n in in g   ta h lili,  u n in g   ta rix   fani 
taraqqiyotiga qo'shgan yangiligi, hissasini belgilash bilan yakunlanadi. Y a’ni, 
qaysi  voqealar birinchi  b o r yoritilgan?  Awalgi  yoritilgan  voqealar  bayoni 
qay  ta rz d a   ta lq in   etilgan?  A sarda  b ay o n   etilg an   v o q ea la r  yu rtim iz 
taraqqiyotiga qay tarzda ta ’sir etgan? Aynan shu masalalar asarning yurtimiz 
tarixini  o'rganishdagi  ilmiy  aham iyatini  ochib  berishga  xizm at  qiladi.
3.9.  Manbaning  o‘rganilishi,  uning tarixnavisligi
M an b a n in g   o 'rg an ilish i,  u n in g   tarixnavisligi  m axsus  q o 's h im c h a  
tarixnavislik  fanida  qay  darajada  yoritilganligini  aniqlash  ham   m uhim  
aham iyatga  ega.  C hunki,  b o 'lg 'u si  pedagoglar  ushbu  m anb alar  ustida 
m ustaqil  tadqiqot  olib borishlari  uchun  ilmiy asos yaratiladi.  M anbaning 
o'rganilish tarixi  maxsus tarixnavislik yordam chi  fanida tadqiq  etilsa-da, 
m anbashunoslikda  ham   uning  to 'g 'risid a  ixcham   m a ’lum ot  berish  zarur 
deb  o'ylaym iz.
B unda,  asosan  m anbaning  qo'lyozm alari  qay  darajada  o'rganilgani,
24

asarning  asl  m atn i,  zam onaviy  m atb aa u su lid a  —  faksim ile,  litografik va 
te rm a   tarz d a  ch o p   etilganm i,  noshir  y a ’n i  nashrga  tayyorlovchi  nom i, 
n ash rg a  yozilgan  s o ‘zboshi,  ilova  q ilin g a n   iz o h la r  va  k o 'rsa tk ic h la r 
m avjudligini  qayd  etish  m aqsadga  m uvofiqdir.
M anban ing   o ‘rganilishi,  tarixnavisligi  oxirida  asardagi  m a ’lu m o tlar 
q anday  m axsus  tadq iq o tlard a,  darslik  va  q o 'llan m alard a  yoritilganligi 
bayon  etiladi.
B ir akadem ik soat davom ida talabalarga yozm a m anb alar to ‘g ‘risidagi 
yuqoridagi  m a ’lu m o tlarn i  b erish  kifoya,  deb  o ‘ylaym iz.  C h u n k i,  bu 
m a ’lu m o tlarg a  q o 's h im c h a   ta rz d a   dars  rejasi,  k am id a  10  ta ,  asosiy 
tu s h u n c h a la r ,  en g   k o ‘p i  b ila n   15  t a   a ta m a la r ,  m a n b a   b o 'y ic h a  
foydalanilgan asosiy (5ta) va q o 'sh im ch a (lO tagacha)  maxsus adabiyotlar 
ro'yxati talabalarga tavsiya etiladi. Y ana dars jarayonida ko'rgazm ali qurol 
sifatida asar qo'lyozm asi,  nashrlari va bo sh q a m ateriallardan ,  zam onaviy 
texnik  vositalardan  foydalanish  m aqsadga  m uvofiqdir.
D ars  oxirida  o'tilg an   darsni  m u stahk am lash  u ch u n   savollar  tavsiya 
etilishi  kerak.
Mavzuni  mustahkamlash  uchun savollar
1.  Yozma  manbalarning qanday  tavsif usullari mavjud?
2.  Kodikologik  m a ’lumotlar deganda  nimani tushunasiz?
3.  Yozma  manbadagi asarning tarkibi  va  mazmuni qanday  tahlil qilinadi?
4.  Yozma  manbalar tarkibi qanday qismlardan  iborat bo  ladi?
5.  Yozma  manbaning ilmiy ahamiyati nima  bilan  belgilanadi?
4-M A V ZU .  HUJJATLAR
Darsning  mazmuni:  H u jjatlarn in g   O 'z b e k isto n   tarix in in g  m u him  
m anbalari  ekanligi,  ularning  o 'ttiz   t o 'r t  tu ri,  eng  m uhim lari  to 'g 'risid a  
ta s a w u r  beriladi.
Reja:
4.1.  H ujjatlar  O 'zbekiston  tarixining  m uhim   m anbalari.
4.2.  O 'zbekiston  tarixiga  oid  hujjatlar.
4.3.  Rasm iy  yozishm alar.
4.4.  Turli  m asalalar  haqidagi  hujjat,  farm on  va  m aktublar.
Asosiy tushunchalar:  Suyboriy xojalari,  amirlik,  xonlik, yorliq,  vasiqa.
25

4.1.  Hujjatlar — 0 ‘zbekiston tarixining muhim manbalari
Rasm iy hujjatlam i o'rganish — diplom atika — tarix fanining yordam chi 
ilm   sohalaridan  biri  b o 'lib ,  shuning  u ch u n  ju d a   m uhim ki,  hujjatlardagi 
qim m atli m a ’lu m o tlar boshqa yozm a m anbalardagi tarix va tarixda o ‘tgan  
voqea,  hodisalarni  oydinlashtirishga,  ulam i  tushunishga  va  h a tto   qayta 
k o ‘rib,  yangi  fikr,  m ulohaza  va  tasaw u rg a  olib  kelishi  m um kin.
Y urtim izning  k o ‘p  asrlik  tarixiga  oid  yozm a  m an b alar  qatorida  yuz 
yoki  yuz  ellik  m ingdan  ziyod  hujjatlarni  o'rgan ish,  ulardagi  qim m atli 
m a ’lum otlardan foydalanib, o ‘z tarixim izning qorong‘i sahifalarini yoritish 
k atta ilmiy ahamiyatga ega.  Biz hujjat degan so‘zning ikki m a’nosi borligini 
eslatm oqchim iz.  Birinchisi  —  hujjat,  dokum ent,  akt  m a ’nosida  b o 'lib , 
podshohlar,  am irlar,  xonlar,  yirik davlat  am aldorlari va qozilar n o m id an  
bitilib,  ularning  shaxsiy  dastxati  va  m u h r  bilan  tasdiqlangan  hujjatlar. 
B ular ju d a   kam   hollarda  asl  nusxada  uchraydi,  aksariyat  hollarda  esa, 
ularning  naql  qilingan,  qayta  ko'chirilgan  nusxalari  saqlangan.  Ikkinchi 
m a ’nosi — o 'tm ish d a n  qolgan hokim ,  davlat  idoralari,  xususiy shaxslarga 
tegishli  m aktublar,  insholar,  arznom a  va  qaydlarni  bildiradi.
R espublikam izda yurtim iz tarixiga  oid boy  hujjatlar xazinalari  b o 'lib , 
m utaxassislar fikricha, ularda jam i yuz ellik m ingdan ziyod hujjat m avjud.
H ujjatlarning  eng  boy  xazinasi  O 'zbekiston  Respublikasi  M arkaziy 
D avlat arxivida b o 'lib , ularning um um iy soni yuz m ingdan ko 'p dir.  U lar, 
asosan Qushbegi arxivi,  Buxoro am irlad, Xiva xonlari, viloyatlar hokim lari 
d e v o n   va  m a h k a m a la rig a   te g is h li  h u jja t,  X V —X IX   a s rla rg a   o id  
vaqfnom alardan  iboratdir.
Abu  R ayhon  B eruniy  nom idagi  O 'zbekiston  F an lar akadem iyasining 
Sharqshunoslik  instituti  q o 'lyozm a  xazinasida  tax m in an   o 'n   m ingdan 
ziyod  hujjat  m avjud  b o 'lib ,  ular,  asosan  vaqfnom alar,  yorliqlar,  savdo 
bitim lari,  qarz  vasiqalari,  ijaraga oid tilxat,  d a ’vo  arizalar va  boshqa turli 
m azm undagi rasm iy hujjatlarni tashkil  qiladi.  U la r O 'rta  Osiyo h ud ud id a 
yaratilgan.
S am arqand,  Buxoro,  Xiva  va  boshqa  viloyat  va  shaharlardagi  m uzey 
va  arxivlarda  ham   b ir  necha  m ing  hujjatlar  saqlanm oqda.
1873-yili  X orazm   Rossiya  tom o n id an   zabt  etilganidan  so 'n g   Xiva 
xoni devonidagi hujjatlar m o 'tab ar qo'lyozm alar qatorida Sankt-Peterburg 
shahriga  olib  ketilgan  edi.  A ncha  m u d d a td a n   so 'n g ,  y a ’ni  1936-yili 
sharqshunos  olim   P .P .Ivanov  Rossiya  M illiy  kutubxonasi  —  sobiq  M .E . 
S altik o v -S h c h ed rin   n om li  X alq  D avlat  ku tu b x o n asid a  X ivadan  olib 
ketilgan  hujjatlarning  b ir  qismi  saqlanayotganini  aniqladi.  U lar  137  ta 
hujjat edi.  K eyinchalik M .Y u.Y o'ldoshev Rossiya F an lar akadem iyasining
26

Sharqshunoslik institutida to 'q q izta hujjatni aniqlab, ularni o'rganib, nashr 
etdi.  S hunday  qilib, jam i  155  ta   Xiva  hujjatlari  ch o p   etildi.  M azm uniga 
k o ‘ra  u larn i  ikki  qism ga:  k irim -c h iq im   qay d lari  d aftarlari  (M e h ta r, 
Q ushbegi,  D evonbegiga tegishli) va x on am aldorlari nom lari qayd etilgan 
daftarlaiga  ajratish  m um kin.
1967-yili  Rossiya  M illiy  kutubxonasida  y an a  u ch   m ingdan  k o 'p ro q  
Xiva  xonlari  Kujjatlari  borligi  aniqlandi  va  1962-yili  a w a l  aniqlangan 
hujjatlar bilan  birga  T oshkentdagi  0 ‘zbekiston   D avlat  arxiviga  keltirildi. 
Bu  h u jjatla r,  asosan,  Xiva  xoni  n o m ig a   y ozilgan  arz n o m a la r,  turli 
am ald o rlaig a  m uro jaatn o m a,  soliq  yig‘ini  t o ‘g ‘risida  m a ’lu m o tn o m a, 
y u rtd a  olib  borilgan  turli  tadbirlar,  kanal  qazish,  tu rli  t a ’m ir  ishlari 
t o ‘g ‘risida  edi.
Xiva hujjatlarining m a ’lum   qismi  0 ‘z R  FA ning A bu  R ayhon B eruniy 
nom idagi Sharqshunoslik instituti xazinasida h am  mavjud.  Bu yerda to 'rtta  
qozixona  faoliyatini  qayd  etgan  daftarlar  b o 'lib ,  ularda  qozixonalarda 
am alga  oshirilgan  tad b irlar  —  savdo,  qarz,  d a ’vo,  vasiyat  va  boshqalar 
to 'g 'risid a   m a ’lu m o tla r  bitilgan.  Bu  hujjatlarda  Xiva  xonligi  hududiga 
kiruvchi  H azorasp,  Q ipchoq,  M an g 'it,  Q a ta g 'o n ,  Q o 'n g 'iro t,  S hahobod, 
T oshovuzlarda am alga oshirgan ishlar zikri m avjud.  Bu daftarlarda  1893— 
1912-yillarda  tuzilgan  28205  ta   hujjat  qayd  etilgan.
O 'z b e k isto n   tarixiga  oid  hujjatlarn i  O .D .C h ex o v ic h ,  P .P .Iv an o v , 
M .Y o'ldoshev,  E.Yu.Bregel, T .N e ’m atov, A .Shayxova va boshqa olim lar 
o'rganganlar.  A m m o,  ularning  tadqiqotlari  c h u q u r  ilmiy  xarakterga  ega 
bo 'lib , asarlari ancha vaqt ilgari chop qilingan,  hozirgi kunda ular kam yob 
nashrlarga  aylangan.
O 'z b e k i s t o n   ta r ix ig a   o id   h u j j a tla r n i  o 'r g a n i s h   m u a m m o la r i
O .D .C hexovich  to m o n id a n   1969-yili  alo h id a  m aqolada  yoritilib,  olim a 
ularning  o'zig a  m a ’lum   bo'lgan  o 'ttiz   t o 'r t  turi  borligini  qayd  qilgan 
b o 'lib ,  ularning  nom larini  keltirgan.  U la r  quyidagilar:
1. 
O m o n n o m a   —  h arbiy  v aziyatda  tin c h   q o 'y ish   va  xavfsizligini 
t a ’m inlash  haqidagi  hujjat;  2.  Ariza  —  m u ro jaatn o m a  bilan  t a ’m inlash;
3.  A h d n o m a —  kelishuv;  4.  Barot  — soliq  olish  huquqini  beruvchi  hujjat;
5.  V a q fn o m a   —  m a ’lu m   m o l- m u lk n i  v a q f   q ilis h ,  y a ’ni  x ay riy a 
tashkilotlariga  o'tk azish   xususidagi  hujjat;  6.  V asiyatnom a;  7.  Vasiqa;  8. 
Vasiqai  batot  —  savdo  xususidagi  vasiqa;  9.  Vasiqai  bahshish  —  tu hfa 
qilinganligi to'g'risidagi  hujjat;  10.  Vasiqai jo iz  — garov to 'g 'risid a hujjat;
11.  Vasiqai  ijoza — ijara to'g'risidagi hujjat;  12.  D aftar — soliqlar haqidagi 
yoki  a m a ld o rla r  n o m alari  va  m ao sh lari  q ayd  qiling an   ro 'y x at;  13. 
In o y a tn o m a  — tu hfa —  oliy  m ansabdor shaxs to m o n id a n   berilgan  hujjat;
27

14.  Istim olatnom a  —  soliqni  undirish  haqidagi  buyruq;  15.  K abola  — 
savdo haqidagi  (X—XVI  asrlaiga oid) hujjat;  8.  M ah z ar — janjal  qaydi;  9. 
M anshur — farm on;  10.  Misol — viloyatni boshqarish huquqini beradigan 
farm on;  19.  M uboraknom a  —  hokim   devoni  buyrug‘i  yoki  u  to ‘g ‘ridagi 
m a ’lum ot;  20. N ishon — m anshur bilan b ir m a ’nodagi hujjat;  21.  Rivoyat
—  m uftiy  to m o n id an   bahsli  m asala  b o 'y ich a  chiqarilgan  yuridik  qaror; 
22.  Sulhnom a — sulh to ‘g ‘risidagi shartnom a;  23. Tilxat — qarz olinganligi 
to'g'risidag i  hujjat;  24.  F ath n o m a  —  harbiy  g 'a la b a  to 'g 'risid agi  e ’lon; 
25.  F atvo  —  rivoyat  m a ’nosida;  26.  F arm o n ;  27.  X atti  vakolat;  28.  X atti 
d a ’vo,  ariza;  29.  X atti  nikoh  —  nikoh  shartnom asi;  30.  X atti  taraka  — 
m eros  taqsim lash  haqidagi  hujjat;  31.  X atti  ibro  —  qarzdan  ozod  qilish 
yoki  d a ’v odan  voz  kechish  to'g'risidagi  hujjat;  32.  H u k m   —  qozi  yoki 
h o k im   h u jjati;  33.  H u k m n o m a   —  h u k m   h u jjati;  34.  Y orliq   —  x on  
to m o n id a n   lavozim ga  tayinlash  haqidagi  hujjat.
U shbu  darslikda huquqiy hujjatlar (podsho va xon lam in g farm onlari, 
yorliqlar,  inoyatnom alar,  rahnom alar,  vasiqalar,  vaqfnom alar)  h aqida 
tushuncha berilib, ayrim nam unalar tarjim alari ham d a rasmiy yozishm alar 
xarakteri,  m aktublam ing  qisqa  m azm uni  bayon  qilingan.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]

Download 6.7 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling