A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


  Sayyid Amir Haydar Bahodirxon maktublari


Download 6.7 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/30
Sana15.12.2019
Hajmi6.7 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30

4.3.4.  Sayyid Amir Haydar Bahodirxon maktublari
Sayyid  A m ir  H a y d a r  B a h o d irx o n   m a k tu b la ri  yoki  “ M a jm u ’ayi 
m aktuboti Sayyid A m ir H aydar B ahodirxon”  nom li to 'p la m d a  M an g 'itlar 
sulolasi  (1 7 5 3 -1 9 2 0 )n in g   yirik  n am o y an d a larid an   biri  A m ir  H a y d ar 
(1800—1826) ning o'ziga yaqin am irlaridan M uham m ad inoqqa1 ( keyincha 
o liy   q u sh b eg i2)  y o 'llag an   tu rli  m asalalarga  d o ir  m u b o ra k n o m a la ri3, 
inoyatnom alari4  va  boshqa  900  ga  yaqin  10  yil  davom ida,  1814—1824- 
y illa r  yozilgan  m ak tu b lari,  ja m la n g a n .  U  464  varaq li,  O 'z b e k isto n  
Respublikasi F an lar akademiyasi Sharqshunoslik institutining qo'lyozm alar 
fondida  2 1 2 0 /II  tartib  raqam i  bilan  saqlanm oqda.  X IX   asm ing  birinchi 
yarm ida  ko'chirilib ,  kitob  holiga  keltirilgan.
H akim biy  in o q   k o 'p   yillar  davlat  xizm atida b o 'lib ,  am ir H aydarning
1  In o q   —  q o ‘sh in n i  q u ro lla n tirish   v a   u n i  y u rish   p a y tid a   v a   ja n g   o ld id a n   jo y -jo y ig a 
joylashtiruvchi  oliy  m ansabdor.
2  Q ushbegi  —  to ‘g‘risi  qushbegiyi  kull,  oliy  h u k m d o r  tu rad ig an   jo y   m utasaddisi,  saroy 
vaziri.

’  M u b o ra k n o m a   —  b iro n   m an sab g a  ta y in la n ish i  y o k i  z a fa r  q u c h g an lig in i  tab rik lab  
yuboriladigan  m aktub.
4  In o y a tn o m a  —  b iro n   m u lk  berish  yoki  m ansabga  k o 'tarish .
36

ishonchini qozongan.  U n in g  o 'lim id a n   (1826) keyin taxt vorisi shah zo da 
U m arga xiyonat  qilib, A rk darvozasini  1723-yildan beri Q arsh ida h o k im  
bo'lib o 'tiig an  shahzoda N asrulla to 'rag a ochib beigan.  H akim biy qushbegi 
1739-yili E ro n  podshohi N odirshoh (1736—1747) askariga Q arshini, keyin 
B uxoroni  topshiigan.
M a k tu b la r d a   B u x o ro   a m ir in in g   m a ’m u r iy - x o 'j a l i k   f a o liy a ti, 
shuningdek, uning davrida am alda bo 'lgan q onun-qoidalar, yer egaligining 
turlari, suyurg'ol, tan h o , m ulki xurriy xolis h a m d a  soliqlar — xiroj, zako t, 
ushrlar haq id a  m u h im   m a ’lum otlarni  u chratam iz.
4.3.5.  “Silsilat as-salotin”  asaridagi maktublar
“ Silsilat as-salotin” asarida Shayboniylar va A shtarxoniylar hukm ronligi 
davrida  B uxoro  v a  Balx  x o n lari,  E ro n   p o d sh o h la ri  —  S afaviylar  va 
H in d is t o n d a g i   B o b u r iy l a r   o 'r t a s i d a   o lib   b o r il g a n   d i p l o m a t i k  
yozishm alardan  ayrim larining  m atn lari  keltirilgan.  U la r  quyidagilardir:
H indiston  podshohi  A kbar  (1556—1605)ning  1586-yili  B uxoro  xoni 
A bdullaxon  II  (rasm an  1583—1598)ga  o 'z   elchilari  H ak im   H u m o m   va 
Sadri  Ja h o n   orqali  yuborgan  m aktubi;
E ro n   podshohi  shoh   A bbos  1(1587—1623)ning  1590—1591-yili  elchi 
Y odgor  su lto n   eram li  orqali  Balx  xoni  S hayboniy  A b d u lm o 'm in x o n  
(1582—1598)ga  yuborgan  xati;
A k b ar  p o d sh o h n in g   1591-y ili  B uxo ro g a  A b d u llax o n   I I   n o m ig a  
yuborgan  m aktubi;
T urkiya  su lto n i  M u ro d   II  (1574—1595)n in g   1592-yili  B alx  x o n i 
A bdum o'm inxonga  yuborgan  xati;
Balx xoni A b d u m o 'm in x o n n in g   E ro n  podshosi Abbos  I  n om iga elchi 
Ali  Y orbek  orqali  1597-yili  yuborgan  xati;
E ro n   shohi  Abbos  I  n in g   1598-yili  Balx  xoni  A b d u m o 'm in g a  (o 'sh a  
yili  otasi  o 'rn ig a   xon  etib  saylangan  edi)  yo'llag an  javob  m aktubi;
S hoh Abbos I  ning  1598—1599-yili  elchi  Zulfiqorbek Z u lq ad a r orqali 
Niso  va  Obivard  hokim i  Shayboniy  D in m u h am m ad   sultonga  yuborgan 
xati;
S hoh  Abbos  I  ning  1611-yili  B uxoro  xoni  A shtarxoniy  Im o m q u li 
(1611 — 1642)  nom iga  yuborgan xati;
Im om qulixonning  shoh  A bbos  I  nom iga  1611-yili  elchi  O 'z b ek x o 'ja 
dodxoh  orqali  yuborgan javob  m aktubi;
H indiston  podshohi  N u rid d in   Jah o n g ir  (1605—1627)ning  1611-yili 
Buxoroga,  Im om qulixon  n om iga  y o'llagan  xati;
H indiston podshohi Shahobiddin Shohijahon  (1627—I667)ning  1628-
37

yili Im om qulixon nom iga elchi H akim  X oziqdan berib yuborgan m aktubi;
Eron podshohi shoh Safi’  I (1629—1642)ning Buxoroga, Im om qulixon 
nom iga  1629-yili  elchi  D onish  m unshiydan  berib  yuborgan  xati;
Hindiston podshohi Shohijahonning 1628-yili Balxga elchi Tarbiyatxon 
orqali  yuborgan  m aktubi;
Buxoro  xoni  A shtarxoniy  N a d r  M uham m adxon  (1642—1655)ning 
Shohijahon  nom iga  elchi  N adrbiy  Shaboyat  orqali  berib  yuborgan  xati;
H indiston  podshohi  Shohijahonning  N a d r  M uham m adxonga  1645- 
yili  shahzoda  M urod  Baxsh  orqali  yo'llagan javob  m aktubi;
Shohijahonning  1646-yili N a d r M uham m adxonga yuborgan m aktubi;
Buxoro xoni A shtarxoniy Abdulazizxon (1645—1680)ning  1666—1667- 
yili  Hasan  qushbegi  elchiligi  orqali  E ron  podshohi  sho h  Safi’  nom iga 
yo'llagan  xati;
Hindiston podshohi Avrangzeb O lam gir (1658—1707)ning Buxoro xoni 
Ashtarxoniy  Subxonqulixon  (1680— 1702)ga  elchi  Y akkatozxon  orqali 
1671-yili  y o'llagan  m aktubi;
Buxoro  xoni  Subxonqulixonning  H indistonga,  po dsho h  A vrangzeb 
O lam gir  n o m iga  1687-yili  elchi  N a d r  devonbegidan  berib  yub organ 
maktubi;
H indiston  p odshohi  Shohijahonning  Balx  ustiga  q o 'sh in   tepasida 
y u b o rilg a n   s h a h z o d a   M u ro d   B axsh  va  A s o la tx o n   n o m ig a   N a d r  
M uham m adxonning  o 'g 'li  shahzoda  Xusrav  S ultonga  h u rm a t-e h tiro m  
va  m ehribonlik  qilish  haqida  yuborgan  xati.
4.3.6.  Turli masalalar haqidagi hujjat,  farmon va maktublar
Yer-suv,  Ju y b o r  xojalarini  soliq  va  jarim alard an   ozod  qilish,  ularga 
tegishli yerlarga Vaxsh daryosidan suv chiqarish u ch u n  turli viloyatlardan 
hasharchilarni  safarbar  qilish,  oldi-sotti  haqida  berilgan  farm o nlar  va 
Juybor xojalarigajo'natilgan m aktublar,  m asalan, shayboniy sultonlarining 
A b d u lla x o n   s o n iy d a n   sh ik o y a t  q ilib   J u y b o r   x o ja la rig a   y u b o rg a n  
arznom alari,  K o sh g 'ar va B adaxshon hukm dorlarining xoja  M uh am m ad  
S a ’d  (1531 — 1532—1589)  n o m ig a   y o 'lla g a n   m a k tu b la ri  B a d rid d in  
Kashm iriyning  “ Ravzat  ar-rizvon”  asarida  h am   k o 'p   keltirilgan.
Shuni alohida ta ’kidlab o 'tish  kerakki,  asar m uallifining o 'z  so'zlariga 
qaraganda,  uning q o 'lid a xoja M uham m ad  Islom  bilan xoja  M uh am m ad  
S a’d nom iga kelgan jam i  m aktublar soni 500 dan o rtiq b o'lgan .  S h un dan  
u   o 'z   asariga  132  m aktubni  kiritgan.  M aktublar  shayboniy  su lto n la r 
M uham m ad  A m in  Sulton,  X udoyberdi  S ulton,  Juvon m ard   Ali  Sulton, 
Kepak Sulton,  D inm uham m ad Sulton, Xusrav Sulton, A bulquddus Sulton
38

va  boshqalarga  tegishli  b o 'lib ,  u lard a n   m am lakatdagi  b eqaro rlik   va  u r- 
yiqitlam ing avj  olib ketganligi,  soliq va jarim alam in g  h ad d a n   ortiqligi  va 
soliq  yig^uvchilaming  zulm i  tufayli  raiyat  ahvoli  og'irlashib  ketganligi, 
xon  tarafidan  qo 'y ilg an   am aldorlam ing  zu lm id an   shikoyat  qilinadi.
M asalan, S ulton S a’idxon (1530—1533)ning inisi X uboyberdi Sultonga 
tegishli  b ir  xatda,  xususan  bunday  deyilgan:  “ Q o 'shho kim iyat  orqasida 
Shayxin  va  O farinkent  tu m an lari  xalqi  B uxoro  va  M iyonqol  taraflarga 
k o 'c h ib  ketd i” .  M ak tu b  oxirida X udoyberdi  S ulton X oja Islo m d an  ularni 
vatanlariga  qaytarishda  k o 'm a k   berishlarini  iltim os  qiladi.  S ulaym o n 
S ultonning  o 'g 'li  M a h m u d   S ultonning  X oja  S a’dga  yo 'llag an  m aktubi 
ham   e ’tiborga  m olikdir.  M ak tu b d a  S ulton  A bdullaxon  tarafid an   o 'zig a 
o taliq 1  etib  tayinlangan  X ushim biy  ustidan  shikoyat  qiladi.  M aktub dan  
m a ’lu m   b o 'lish ich a,  otaliq   sultonga  tegishli  h a m m a   narsani,  xususan 
davlat  ishlari  va  m ulkidan  keladigan  b arch a  darom adn i  egallab  olgan. 
M asalan,  h a r yili  xirojdan  to 'p lan ad ig a n   30  m ing xoniydan  sulto ng a bir 
chaqa  h a m  berm ay  qo'yg an.
M azkur asarda, uning beshinchi bobida,  H indiston,  K oshg'ar, Turkiya 
va E ron podshohlari tarafidan Juybor xojalariga yuborilgan m aktublam ing 
nusxalari keltirilgan.  M asalan, K oshg'ar xoni A bdurashidxon, M uh am m ad  
Q uraysh S ulton va B adaxshon hukm dori tem uriyzoda Sulaym onshohning 
m aktublarida m am lakatning ichki ahvolidan va Balx xonlarining tazyiqidan 
shikoyat  qilinadi.
XVI asrda o 'tg a n  xurosonlik yozuvchi Z ayniddin Vosifiyning “ B adoyi’ 
u l-v o q o y i’”  ( “A joyib  v o q e a la r”)  d eg a n   m e m u a r  asa rid a  sh ay b o n iy  
h ukm dorlam in g  m aktublari,  fathnom alari  va  yorliqlaridan  b a ’zilarining 
nusxalari  ilova qilingan.  M asalan,  u lardan ikkitasida shayboniy su lto n lar 
U bayduilaxon,  Jo n ib ek   S ulton  va  boshqalam ing  1512-yili  tem u riy zo d a 
B oburning  N a jm i  so n iy   b o sh liq   E ro n   (q izilb o sh )  ask arlari  u s tid a n  
q o z o n g a n   g 'a la b a s i  v a  o 's h a   U b a y d u lla x o n n in g   K o s h g 'a r   x o n i 
Abdurashidxon bilan ittifoqda qozoq sultonlari ustidan qozongan g'alabasi 
m unosabati  bilan   M o v aro u n n ah m in g   b arch a  viloyatlari,  K o sh g 'a r  va 
boshqa  m am lakatlarga  yuborgan  fathnom alari  bor.
M a z k u r  a s a rd a   T o s h k e n t  x o n i  N a v r o 'z   A h m a d x o n - B a ro q x o n  
tom onidan berilgan bir hujjat, yorlig'  diqqatga sazovordir.  H ujjatda m azkur 
x o n n in g   Sayyid  S h a m su d d in   M u h a m m a d   K urtiy  sad rga  v ilo y atd a, 
T oshkent  viloyatidagi  b arch a  k o n lar  su y urg'ol1  qilib  berilgani  aytilgan.
1  O taliq  —  T em u riy lar,  Shayboniylar,  A sh tarx o n iy lar  va  M a n g 'itla r  dav latid a  en g   oliy 
m ansab.  U la r  sh ah z o d alar  b alo g 'a tg a   y etgunlaricha  u larn in g   m o l-m u lk i  va  h o k im iy atin i 
idora qilganlar.
39

Va yana nom i tilga olingan sadiga ushbu viloyatda yangidan o'zlashtirilgan 
barcha  yerlar  m ulk  sifatida  in ’o m   qilib  berilgani  aytilgan.
H uquqiy  hujjatlar,  yorliqlar  “ Ravzat  ar-rizvon”  kitobida  h am   bor. 
U lardan  b a ’zilarini  qayd  etam iz.
1) Abulg'oziy Abdulla Bahodirxonning  1579-yilgi farm oni. U n d a Hisor, 
D ehi nav —  D enov,  K ubodiyon va shahri safoning hokim lari  —  arbo bo n 
va  kalontaronga  xoja  S a ’dga  tegishli  yerlam i  sug'orish  uchun  Vaxshdan 
chiqarilayotgan ariqni qazish ishlariga  10 m ing ishchi,  m ardikor yuborish 
m ajburiyati  yuklatilgan.
2)  M az k u r  x o n n in g   jo 'y b o riy   xojalarid an   xoja  S a ’dga  T o sh k en t 
yaqinidagi  Z ax  ariqni  to rtiq   qilingani  haqidagi  1583-yilgi  farm oni.
3)  T oshk ent  hokim i  A bdulquddus  S ulto nning  Z ax  ariq  atrofidagi 
yerlam i  xoja  S a’dga  suyurg'ol  qilib  berilgani  haqidagi  va  o 'sh a   yerlarni 
barcha soliq va jarim alardan ozod qilingani, uning yerlarida ishlash u chu n 
ishchi,  koranda  yuborish  haqidagi  farm oni.
4)  Abulg‘oziy  A bdulla  Bahodirxonning  hazrat  xoja  S a’dning  Marvi 
shohijahon viloyatidagi barcha yer-suvi va boshqa mulkini  uning  faqat bir 
o ‘ziga tegishli  ekanligini  va  uni  m ol-u jihot,  m uqarrariy,  tarh ,  sabon2  va 
boshqa soliqlardan  ozod  etilganligi  haqidagi  1578-yil  avgustdagi  farm oni.
5)  A bulg'oziy  A bdulla  B ahodirxon  tarafidan  m ulla  M uham m adbiy 
nom iga berilgan  1585-yil  aprel  oyidagi  yorlig*.  U n d a  H isor viloyatining 
hokim lari unga xoja S a’dning m azkur viloyatdagi yerlam i sug‘orish u chu n 
Vaxsh  daryosidan  chiqarilayotgan  nahrni  qazish  ishiga  10  m ing  ishchi, 
m a rd ik o r  t o ‘plab   b e rish la ri  va  n o m i  zik r  etilg an   a m irn in g   b a rc h a  
k o ‘rsatm alarini  so'zsiz  bajarishlari  zarurligi  aytilgan.
6)  A bulg'oziy  A bdulla  B ahodirxonning  xoja  K alonga,  xoja  S a’dga 
Yazd va  Isfahon  viloyatlaridan  yer-suv  in ’om   qilish  —  darubast  haqidagi 
1588-yil  o k tabr-no yabr  oyidagi  farm oni.
7) Abulg‘oziy Abdulla Bahodirxonning xoja Sa’dning suyurg‘ol yerlarini 
o ‘g ‘illari  xoja  Tojiddin  bilan  xoja A bdurahim   o ‘rtasida  taqsim lash  va  bu 
yerlarni  soliq  va jarim alardan  ozod  qilish  to ‘g ‘risidagi  1590-yil  yanvar- 
fevral  oylaridagi  farm oni.
8) Abulg‘oziy A bdulla  Bahodirxonning xoja Tojuddin  H asanning Marv 
viloyatidagi yer-suvini barcha soliq va jarim alardan ozod qilish to ‘g‘risidagi 
1590-yil  fevral-m art  oylaridagi  farm oni.
Yurtim iz tarixiga oid  hujjatlarni o ‘n>anish va ilmiy tadqiqotlarga tadbiq
1  Suyurg‘ol  —  davlat  oldidagi  katta  x izm a tlar  u chun  berilgan  yer-suv,  mulk.
2  Sabon  —  hosil b ayram i,  sabon  to 'y n i o 'tk az ish   uchun  ah o lid an   olinadigan  yig‘im ,  sabon 
to ‘y xarajatlari.
40

etish  hali  talab  darajasida  emas.  Bu  ishni  kuchaytirish  lozim,  chunki 
bularsiz tarixni, ayniqsa uning ijtimoiy-iqtisodiy muammolarini o‘rganib 
bo‘lmaydi.  Bizning  fikrimizcha,  eng  awalo,  ularni  ilmiy  tavsiflab, 
kataloglarini  nashr qilish zarur.*
Mavzuni mustahkamlash uchun savollar
1.  Hujjatlarni о 'rganadigan fan nima deb ataladi?
2.  Tarixiy hujjat deganda nimani tushunamiz?
3.  Qanday tarixiy hujjatlarni bilasiz?
5-M A V Z U .  TARIXIY ASARLAR XUSUSIYATLARI
Darsning  mazmuni:  U shbu  dars ja ra y o n id a   O 'zb ek isto n   tarixiga  oid 
a rab ,  fors  va  o 'z b e k   tilidagi  m a n b a la r,  u la r  xususiyatlari  to 'g 'r is id a  
m a ’lu m o tlar beriladi.
Reja:
5.1.  Arab  tilida  yozilgan  m anbalar.
5.2.  Arab  tilid a  yozilgan  m anbalar  xususiyatlari.
5.3.  F ors tilining  m anbalarda  tu tgan  o 'm i.
5.4.  M anbalarning  yaratilishida  o 'z b e k   tilin in g   tutgan  o 'm i.
5.5.  O 'zb ek   tilidagi  m anbalarning  xususiyatlari.
Asosiy tushunchalar:  ham d, tahm id, debocha,  m uqaddim a,  bob, qism , 
fasl,  xotim a.
5.1.  Arab tilida yozilgan manbalar
O 'zbekiston nin g VII  asr oxiridan boshlab,  X II  asrgacha b o 'lg an  tarixi 
k o 'p ro q  va deyarli arab tilidagi yozm a m anbalarda yoritilgan va bu a n ’ana 
keyincha  ham   T em uriy lar  davrigacha  davom   etgan.  Bu  davrda  yurtim iz 
a w a l  arab   xalifaligi  ta rk ib id a ,  s o 'n g r a   S o m o n iy la r,  Q o ra x o n iy la r, 
G 'aznaviy lar,  X orazm shohlar davlatlarini  b o shdan   kechirdi.  Arab  tilida 
vatanim iz  tarixiga  oid  yozm a  m anbalarni  m ualliflarning  kelib  chiqishiga 
qarab,  ikki  guruhga  ajratish  m um kin.
Birinchi  guruh  —  arab  tilida  ijod  etgan  yurtim izdan   chiqqan  tarixchi 
va olim lar.  Bular M uham m ad  M uso al-X orazm iy, Abu  R ayhon  Beruniy, 
M ah m u d   K o sh g 'ariy ,  M ah m u d   Z a m a x sh a riy ,  A bu  S aid  S am ’o niy,
*  Ushbu  mavzuni  yozishda  B.  A hm edov  asaridan  qisman  foydalanildi.
41

S hahobuddin  M uham m ad  Nisoviy  va  boshqalardir.  U shbu  m uarrixlar 
asarlarida ona-V atanga  m uhabbat  alohida  nam oyon  bo'ladi.  Bu,  ayniqsa 
Abu  R ayhon  Beruniyning  “ O sor  ul-boqiya”  asarida  xalqim iz  qadim gi 
m adaniyati  to ‘g ‘risidagi  m a’lum otiarida  alohida  k o ‘zga  tashlanadi.
Ikkinchi  guruh  —  xorijlik  olim lardan  iborat  b o ‘lib,  ular yaratgan  arab 
tilidagi  asarlarida  yurtim iz  tarixi,  m adaniyati,  siyosiy-ijtim oiy  hayoti 
yoritilgan.  Ushbu  m ualliflarning  eng  yiriklari  A bulhasan  M adoiniy  (vaf. 
840),  A bulabbos  a l-Y a ’qubiy  (IX   asr),  A b u b ak r  a l-B a la z u riy ,  Ibn 
X urdodbeh  (820  — taxm .913),  Abu  J a ’far Tabariy  (839—923),  Is’hoq  al- 
Istahriy  (8 5 0 -9 3 4 )  va  boshqalardir.
M azkur  m uarrixlar  yurtim iz  hududini  um um m usulm on   olam i,  arab 
xalifaligining  bir  qismi  sifatida  yoritganlar.  U lar,  asosan  arab  xalifaligini 
ikki  qismga,  y a’ni  arab  va  ajam   -   g'ayri  arabga  ajratib  o ‘rganar  edilar. 
A rablar tom o n id an  yurtim izga berilgan  nom   M ov arounnahr — daryoning 
u  yog'idagi  m am lakat  m azm unini  bildiruvchi  jug'rofiy   nom   bizgacha 
yetib  kelgan  bo 'lib,  asosan  arab  mualliflari  asarlarida  istifoda  etiladi.
5.2.  Arab  tilidagi  manbalarning  xususiyatlari
Arab  tilida  yaratilgan  tarixiy  asarlar  yoki  yozm a  yodgorliklar  quyidagi 
um um iy  xususiyatlaiga  ega.  Ular  garchi  arab  tilida  yozilgan  b o ‘lsa-da, 
barchasida um um iy tarixni qam rab olishga, ya’ni tarixni jahon tarixi sifatida 
idrok  etishga,  talqin  qilishga  intilish  alohida  sezilib  turadi.  Bu  m anbalar 
uchun  ilk  tarixiy  asar va  nam una  sifatida  “Q u r’oni  karim ”  olinadi.
K itoblar  ichida  tarixchilar  o'zlarining  “Q u r’oni  karim ” ,  hadislar  va 
“ P ayg'am barlar  qissalari” ,  diniy  rivoyatlam i  yaxshi  bilishini  nam oish 
etishga va ulardagi  m ashhur va m a’lum voqea,  hodisa,  rivoyat,  aqidalardan 
unum li  foydalanishga  intilganlar.
Arab  tilidagi  yozm a  m anbalarning  eng  qadim gilari,  asosan  m um toz 
yozuv  turiaridan  kufiyda  “Q u r’oni  karim ”  va  tafsir,  hadislar  nasx,  suls 
yozuvlarida  bitilgan.  XV  asrdan  so 'n g   iste’molga  n asta’liq  yozuvi  kirgan. 
A lohida  farm on  va  hujjatlar  t a ’liq  yozuvida  bitilgan.
Tarixiy  asarlar  m azm uni  va  tarkibiga  kelganda  shuni  aytish  kerakki, 
ularda  m atn  a n ’anaviy  Alloh  ham di  —  tahm id,  payg‘am barim iz  n a ’tlari, 
to 'rt  sahoba  yoki  sahobai  roshidin  ta ’rifi  kelib,  undan   so ‘ng  asar  kimga 
bag 'ish lan g an   b o 'lsa ,  o d atd a  ular  yuksak  lavozim dagi  shaxslar  yoki 
hokim lar  bo'lgan,  o 'sh a  hom iylarga  bag‘ishlov-m aqtov  yoziladi  va  ana 
shundan  keyin  kam tarin  m uallif  o'zi  haqida,  qanday  asar  yozm oqchi 
ekanligi,  uning  nom i  va  asarning  ixcham   m azm uni  yoki  zam onaviy  til 
bilan  aytilsa,  annotatsiyasi  bayon  etiladi.
42

A sarning  oxiridagi  xotim a  —  kolofonda  esa,  m uallif  asarini  tugatib 
olgani  u ch u n   A llohga  shukronalar  keltirib,  m azk u r  q o 'ly o zm a  asar  va 
uning  ushbu  nusxasi,  k o ‘chirilish joyi  va  tarixi,  xattoti  haqida  m a ’lum ot 
keltiriladi.  Tarixiy  asarlarda  keltiriladigan  “ Q u r’oni  k arim ”  oyatlari  va 
“ H adisi s h a r if’  nam unalari,  odatda asosiy m a tn d a n  ajratib,  boshqa siyoh 
bilan  va  k o 'p in c h a   boshqa  yozuv,  xat  tu ri,  m asalan  kufiy,  nasx  yoxud 
suls  yozuvida  b osh qacha  siyoh  bilan  bitilib,  alohida  ziynatlanadi.
Tarixiy asarlar qo'lyozm alari o 'z  davri a n ’analariga m os ravishda charm  
m uqova  —  jildlarga  olingan,  kitob  boshlanishi  sham s,  unv on ,  sarlavha, 
zarvaraq naqshlari bilan,  m atn o 'rtalarida lavha n aq sh larv a m o'jaz rasm lar 
bilan bezatilgan.  N a m u n a sifatida Beruniyning “ O sor ul-boqiya”  asarining 
m o 'ta b a r  qo 'lyozm asini  ko'rsatish  m um kin.
U m u m an ,  arab  tilida  yurtim iz  tarixiga  oid  m an b alar  bilan  tanishib 
ularning ham  son jihatidan ko'pligi,  ham  ilmiy saviyasi ju d a yuqori ekanligi 
guvohi  b o 'lam iz.  G a rch i,  qom usiy  olim im iz  B eruniy  arablarda  tarix 
yaratish  a n ’anasi  ju d a  qadim iy  va  boy  em asligini  haqli  ravishda  qayd 
etgan  b o 'lsa -d a ,  arab  xalifaligi  sh ak llan g an id an   so 'n g ,  y u n on ,  eron , 
yahudiy va  nasroniy tarix a n ’analaridan  ijobiy va  ijodiy foydalangan arab 
va,  asosan  arab  tilida  ijod  etuvchi  m uarrixlar  h am   arab  xalqlari,  ham  
arab  xalifaligi  hududiga  kirgan  yoki  unga  q o 'sh n i  b o 'lg an   xalqlar tarixini 
yozishga  ju d a   katta  hissa  qo'shdilar.  S hu ning  bilan  birga,  yurtim izdan 
yetishib  c h iq q a n   tarix c h ilarim iz  h am   arab   tilid a ,  ayniq sa  B eruniy, 
S am ’oniy,  S hahobiddin  Nisoviy  kabi  tarix ch ilar  ajoyib  asarlar  yaratib 
arab  tilidagi  tarix  ilmi  taraqqiyotiga  m u nosib  ulush  qo'shdilar.  Y a’ni, 
arab  tilidagi  m anbalarni  o 'rganish  hali  o 'z   dolzarbligini  yo'qotgani  yo'q. 
U lar xalqim iz  boy  m erosining  ajralmas  qism i  b o 'lib ,  o'tm ishdagi  yuksak 
taraqqiyotim iz  guvohidir.
U shbu  darslikda  arab  tilida  bitilgan  yurtim iz  tarixiga  oid  eng  m uhim  
yozm a  m anbalar to 'g 'risid a   ixcham   va  qisqa  m a ’lum ot  berishga  intildik. 
C h u n k i  tarix im izn in g   bu  q atlam i,  y a ’ni  arab   tilid a  V II—XIV  asrlar 
davom ida yaratilgan yozm a  m anbalar hali  m ukam m al  o'rganilgan  deyish 
qiyin.  Bu  kelgusi  m anbashunoslar  oldidagi  sharafli  vazifa.  A lbatta,  biz 
keltirgan  yoki  zikr  etgan  asarlar  nom lari  bilan  arab  tilidagi  m anbalar 
ro 'y x a ti  c h e g a ra n la n m a y d i,  y o xud   tu g a m a y d i,  a m m o   b a k a la v riat 
talab a la rid a  u m u m iy   tasavvur  hosil  qilish  u c h u n   kifoya  qiladi,  deb 
hisoblaym iz.
5.3.  Fors  tilining manbalarda  tutgan  o‘rni
Arab  xalifaligining  siyosiy,  iqtisodiy  va  harbiy  qudratining  zaiflashuvi
43

va mahalliy hokim laming kuchayishi natijasida asta-sekin markaziy hukum at 
nom igagina Bag‘dodda b o ‘lib,  uning o ‘lkalardagi noiblari deyarli mustaqil 
davlatlar sifatida faoliyat  ko'rsata boshladilar.  Bu  esa m adaniyat,  ilm -fan 
sohasiga katta ta ’sir o ‘tkazdi.
Nom igagina xalifalikka qaram  m am lakatlarda aw al oddiy xalq orasida, 
asta-sekin  olim lar va  davlat  ayonlari  va  rahbarlari  orasida  arab  tili  bilan 
birgalikda  fors  va  turkiy tillardan  foydalanilishi  natijasida  arab tili  din  va 
diniy  bilim lar  tiliga  aylandi.  S h e’riyat  va  tarixda  forsiy  va  turkiy  tillar 
m a ’lum  mavqega ega bo'lib, ularda ilmiy, badiiy va tarixiy asarlar yaratildi, 
davlat hujjatlari yuritila boshlandi.  Bora-bora forsiy til davlat tili darajasiga 
ko'tarilib,  bu  tilda ju d a  katta  hudud da  badiiy  va  tarixiy  asarlar  yaratildi.
M asalan,  Bayhaqiyning  «Tarixi  M as’udiy»,  N izom iddin  Shom iy  va 
S harafuddin  Ali  Y azdiyning  “Z a fa rn o m a ”  asarlari,  M irzo  U lu g 'b e k  
rahnamoligi va ishtirokida bitilgan “Tarixi ulusi arba’”  (“T o 'rt ulus tarixi”), 
M uham m ad M irxondning “ Ravzat us-safo”  (“Jannat b o g 'i”), G 'iyosiddin 
X ondam irning “Xulosat ul-axbor” va “ H abib us-siar” ,  M irzo H aydam ing 
“Tarixi  Rashidiy” va boshqalar forsiy tilda bitildi.  M ovarounnahrda forsiy 
va  turkiy  tildan  doim o  yonm a-yon  foydalanilar  edi.
Bizning  tarixim izga  oid  salm oqli  tarixiy  m anbalar  avval  arab  tilida 
y a ra tilg a n   b o 'ls a ,  a y n iq sa   d a v la t  ra h b a rla r i  yok i  h o k im la r  a ra b  
bo'lganlarida,  keyineha forsiy tilda bitildikim, bu til ilmiy doiralar,  madrasa 
va  m aktablarda  um um iy taraqqiyot  darajasini  belgilovchi  zarurat  sifatida 
o 'rgatilar va  XIX  asr oxirigacha ziyoli  oilalarda  arab  tili  din  va  “ Q u ro ’ni 
karim ”  tili  sifatida,  sh e’riyat  va  boshqa  sohalar  uchun   forsiy  va  turkiy 
tillari  istifoda  etilar  edi.
5.4.  Fors  tilidagi  manbalarning xususiyatlari
Fors tilida bitilgan tarixiy asarlar a n ’anaga binoan arab tilida nom lanar, 
ularda ham  islomiy m anbalar va islomiy tarixiy asarlar xususiyatlari yaqqol 
ko'zga  tashlanar  edi.  H atto,  yozuv  yoki  xat  turi  arab  alifbosida  bo'lib, 
keyineha  forsiy  va  turkiy  til  xususiyatlarini  hisobga  olgan  holda  yigirma 
sakkiz arab harfiga to 'rt  harf qo'shildi va natijada arab yozuviga asoslangan 
fors  va  turkiy  til  yozuvi  vujudga  keldi.
XIV 
asrgacha,  asosan  arab  yozuvning  m um toz  turlaridan  kufiy,  nasx 
va sulsdan  foydalanilgan  bo'lsa,  XV asrdan boshlab yangi  yozuv  n asta’liq 
T em uriylar davrida  M ir Ali Tabriziy  nom li  xattot tom o n id an   ixtiro etilib, 
iste’m olga  kiritildi.  Bu  yozuv  badiiy  va  tarixiy  asarlarda  yetakchi  o 'rin  
egalladi.
A m m o,  tarixiy  asar  m atni  ichida  kelgan  “ Q u r’oni  k arim ”  oyatlari,
44

“ Hadisi sh a rif’lar a n ’anaga binoan arab tilida, kufiy, nasx va suls yozuvlarida 
barcha harakatlari k o ‘rsatilgan holda ajratilib bitilar va so ‘ngra ularga forsiy 
yoki  turkiy tild a izoh,  tafsir keltirilar edi.
Fors  tilining  tarixiy  m anbalar  tiliga  aylanish  davri  va  taraqqiy  etishi 
k ito b a t  s a n ’a tin in g   M o v a ro u n n a h r  va  X u ro s o n d a   y uk sak   d arajad a 
rivojlanish  zam oniga  t o ‘g ‘ri  keldi.
Aksariyat  fors  tilidagi  tarixiy  asarlar  oliy  sifatli  qog‘ozga  bitilar,  kitob 
turli ajoyib naqshlarva m o ‘jaz rasmlar bilan ziynatlanib, saroy kutubxonalari 
va a ’yonlar uchun yaratilgan m o'tabar qo'lyozm alar oltin va kum ush suvlari, 
turli  b o ‘yoqlar bilan  bezatilib,  kitobat  san’atining  shoh  asarlari  darajasida 
yaratilib,  yuksak  san ’at  nam unalariga  aylantirilar  edi.
A n ’anaviy tarixiy asarlar, ya’ni ulkan um um iy tarixga oid barcha xalqlar 
tarixini  o 'z   ichiga  qam rab  oluvchi  m ahobatli  kito b lar  o ‘m in i  asta-sekin 
alohida  davr  va  b iro n   bir  sulolalar  tarixiga  b ag'ishlangan  asarlar  paydo 
b o 'lib ,  ularning  o 'm in i  egallay  boshladi.
F ors  tilida  bitilgan  eng  qadim gi  m a n b a la rd a n   biri  N arshaxiyning 
“ Buxoro  tarix i”  asari  bo 'lsa,  T em uriylar  davrida  N izom idd in   Shom iy, 
S h a ra fu d d in   A li  Y azd iy ,  H o fiz i  A b ru ,  A b d u ra z z o q   S a m a rq a n d iy , 
M uh am m ad   M irxond,  G 'iy o sid d in   X o n d a m ir  kabi  yirik  m uarrixlar  bu 
tilda  asarlar yaratdilar.  So'nggi  fors tilida yaratilgan  tarixiy  m anbalardan 
biri sifatida A hm ad  D onishning tarixiy asarlarini n am un a sifatida ko'rsatish 
m um kin.
Forsiy  tilda  bitilgan  tarixiy  m anbalaiga  xos  xususiyatlardan  biri  — 
m atn orasida, voqealar bayoni davom ida she’riy lavhalam ing keltirilishidir. 
Bu  s h e ’riy  la v h a la r  ta rix c h in in g   o 'z   a sa ri  b o 'lis h i  m u m k in   va  u 
boshqalarning  s h e ’riy  asarlaridan  h am   bem alol  foydalanishi  m um kin. 
Bu badiiy-she’riy lavhalarda konkret tarixiy shaxslar nom lari obraz, timsol 
sifatida ju d a  k o 'p   ishlatilishidir.
Fors  tilida  bitilgan  ayrim   tarixiy  asarlarda  o'x shatish ,  m ubolag'alar 
k o ‘p  ishlatilib,  bayon  uslubi  o 'ta   jim jim ad o r  bo 'lishi  m um kin.  M ana 
shunday  asarlar  to 'g 'risid a   A m ir  T em u r  tarixchi  N izom idd in   Shom iyga 
shunday  degan:  “ Shu  uslubda  yozilgan,  tashbih  va  m u bo lag'alar  bilan 
oro  berilgan  kitoblarda  ko'zlangan  m aqsadlar  o 'rta d a   y o'qo lib   ketadi, 
agar  so 'z  q o id a-q o n u n id a n   nasibador  b o ig a n la rd a n   birontasi  m a ’nini 
fahmlab qolsa qolar, am m o qolgan o'n tasi, balki yuztasi uning m azm unini 
bilishdan,  m aqsadga  yetishdan  ojiz.  Shu  sababli,  uning  foydasi  barchaga 
barobar  b o 'lm ay d i.” 1
1  N izo m id d in   Shom iy.  Z afarn o m a .  F ors  tilid an   o 'g iru v ch i  Yu.  H akim jonov.  —  T oshkent: 
0 ‘zbekiston,  1996.  23-bet.
45

Yurtimiz hududida fors tilida yaratilgan tarixiy m anbalarda ham  arabiy, 
ham   turkiy,  ayrim   hollarda  m o ‘g ‘ul  tili  elem entlari,  so ‘zlar,  iboralar, 
atam alar  va  hujjatlar  uchrashi  va  mavjud  b o ‘lishi  biz  uchun  bir  tabiiy 
holdir.  C hunki,  o 'tm ish d a  xalqim iz  ziyolilari  va  nam oyandalari  uch un  
bir  necha  tilni  bilish  va  ularni  ishlatish  odatiy  hoi  edi.
U shbu  darslikda  barcha  fors  tilidagi  tarixiy  m anbalarni  to ‘la  qam rab 
olishni  m aqsad qilib q o ‘ymay, ularning ichidan eng m uhim larini nam una 
sifatida  tanlab  olib,  ular to 'g 'risid a   ixcham ,  qisqa  m a ’lum otlar keltirdik, 
xolos.  C hunki,  bu  bilim larni  talabalar  o'zlari  m ustaqil  kengaytiradilar 
degan  um iddam iz.  Bizning  m aqsadim iz,  keltirilgan  ushbu  m a ’lum otlar 
asosida talabada fors tilidagi tarixiy m anbalar xususida um um iy tasaw u m i 
shakllantirish  va  uni  m ustaqil  fikrlashga  o'rgatishdir.
5.5.  Manbalarning yaratilishida  o‘zbek tilining  tutgan  o‘rni
Boy  y o zm a  m e ro s im iz ,  ta rix iy   m a n b a la rim iz   s h a k lla n is h i  va 
yaratilishida  o ‘zbek  tilining  alohida  o ‘rni  bor.  Lekin,  yurtim izda  siyosiy 
hokim iyat  a w a l  arablarda,  so 'n g   forsiy  zabo nli  su lto n la rd a  b o ‘Igan 
zam onlarda  arab va  fors  tili  davlat  tili  sifatida  iste’foda  etilib,  bu  tillarda 
rasmiy hujjatlar, tarixiy m anbalar yaratildi.  0 ‘sha davrlarda ham   M ahm ud 
Koshg‘ariyning  “ Devoni  lug‘otit  tu rk ” ,  Y usuf Xos  Xojibning  “ Q utadg‘u 
bilik”  kabi  yirik  yozm a  m anbalarning  yaratilishi  o 'zb ek   tilining  qudrati, 
salohiyati  va  kuchi  yetarli  ekanini  nam oyish  etdi.
B undan  tashqari,  uzoq  m uddat  davom ida xalqim iz yetakchi  ziyolilari 
va jonkuyarlari  “ Q u r’oni  k arim ”  tafsirlari,  “ H adisi s h a r if’  va  “ Qissas  ul- 
anbiyo’Marni  o 'zb ek  tiliga o'girishga va m oslashtirishga  harakat qilganlar. 
Bizning  boy  diniy  m erosim iz  bilan  bog'liq  kitoblar  o 'z   tadqiqotchilarini 
kutm oqda.  Keyingi  m ustam laka  davri  siyosatida  xalqim izga  arab  va  fors 
tili, go'yoki chet tili,  yot til sifatida ko'rsatilib, bu tillardagi boy merosim iz 
bizga  begona,  eskirgan,  qoloq  o 'tm ish   m erosi  sifatida  tu sh u n tirilib  
k e lin d ik i,  n a tija d a   b iz n in g   m a ’naviy  d u n y o m iz   m a ’lum   d a ra ja d a  
kam bag'allashdi,  xolos.
Afsuski,  arab  yozuvidagi  boy  m erosim izni  tushunm aydigan,  undan 
yotsiraydigan,  eng  fojialisi  —  tushunishni  ham   xohlam aydigan  ziyolilar 
guruhi  vujudga  keldi.  U lar to m o n id an   arab  alifbosi  asosidagi  yozuvim iz 
eski  o'zbek  yozuvi  deb  atala  boshlandi.
Vaholanki,  biz  Alisher  Navoiyni  o 'zbek  adabiy  tili  asoschisi  deb  tan 
olg an m iz.  U n in g   “ M u h o k a m u t  u l- lu g 'a ta y n ”  n om li  asa rid a  qayd 
qilinishicha,  hokim iyat arablarda bo'lganida  ular o 'z  tilidagi  m adaniyatni 
ravnaq  toptirishga  hom iylik  qildilar  va  rag'batlantirdilar.  U ndan  so 'n g
46

fors tilidagi  m adaniyatga  e ’tib o r berildi.  Va  nihoyat  T em uriylar saltanati 
o ‘rnatilgach,  o ‘zbek  tilining  va  m adaniyatining  taraqqiy  etishi  uch un  
katta  im koniyatlar  yaratildi.
B izning  tilim izdagi  yo zm a  m an b alar  faqat  hozirgi  R espublikam iz 
hududi  bilan  chegaralanib  qolm ay,  balki  A lisher  Navoiy  iborasi  bilan 
aytilsa,  Xitoydin to  X urosongacha,  hatto  Idil  (Volga) daryosi b o ‘ylarigacha 
b o ‘lgan  jo y lard a  o 'z b e k   tili  tushunilgan,  yo zm a  m an b alar,  m adan iy  
obidalari  yaratilgan.
Birgina  xarakterli  m isol.  Buyuk  B oburiylarning  oltinchisi  Avrangzeb 
O lam g ir  (1 6 5 7 —1706)  o 'z in in g   R us  p o d sh o h ig a   jo 'n a t g a n   rasm iy 
m aktubini  o 'z b e k   tilid a   bitgan  va  bu  m u h im   hujjat  asli  m atn i  rus 
solnom alarida  saqlanib  qolgan.
X III  asrda Qul Ali tom onidan o'zbek tilida “Y usuf va Z ulayho”  dostoni 
O ltin  O 'rd a d a   bitilgan.  O 'z b ek   tilidagi,  b irinchi  aruz  risolasi  XV  asr 
o 'rtalarid a  M isrda  yaratilgan.
M o'g'ul  hokim lar huzurida bahshi — kotiblam ing bo'lganligi va nihoyat
XIV asr oxiriga borib  “T e m u r tuzuklari” ning yuzaga kelishi  tu rk iy -o 'zbek  
tilining  taraqqiyoti  u ch u n   k atta  xizm at  qildi.  N osiriddin  R abg'uziyning 
“ Qisas  u l-an b iy o ”  asarining  yaratilishi,  “Tarixi  T abariy” ,  S harafuddin 
Ali  Yazdiyning  “ Z a fa rn o m a ” ,  M uham m ad  M irxondning  “ Ravzat  us- 
safo”  kabi yirik asarlarning o'zbek tiliga o'girilishi,  Durbek,  Sayid Qosimiy, 
Lutfiy,  A lisher N avoiy,  Hofiz X orazm iy kabi shoirlar ijodi o 'zb ek  tilining 
jahonda  taraqqiy  etgan  adabiy  va  ilmiy  til  ekanligini  ko'rsatdi.
A lisher  N avoiy  yirik  badiiy  asarlari  “ X am sa”  va  “ Lison  u t-ta y r” 
dostonlari,  “Xazoyin  ul-m aoniy”  nomli to 'rt devonlari qatorida yaratilgan 
nasriy  tarixiy  asarlari,  xususan  tarixga  oid  “Tarixi  anbiyo  va  h u k am o ” , 
’’Tarixi  muluki A jam ” ,  “Xamsat  ul-m utaxayyirin” ,  ’’H oloti  Sayyid  Hasan 
A rdasher” ,  ’’H oloti  Pahlavon  M u h am m ad ” ,  ’’V aqfiya” ,  “ M ahbub  ul- 
q u lu b ” ,  ’’M ajolis  u n -n a fo is” ,  ’’Nasoyim   u l-m u h a b b a t” ,  “ M u n sh ao t” 
asarlari  — ju d a  katta tarixiy aham iyatga  molik  m anbalarning yaratilganligi 
keyingi  davrlarda  o 'z b ek   tilining  rivojiga  ulkan  hissa  bo 'lib   qo'shildi.
Z ahiriddin  M u ham m ad  Boburning  “ V aqoyi” ’  (“ B ob urno m a” ,  1530) 
asarining  yaratilishi  jah o n sh u m u l  aham iyatga  molik  m anba  sifatida  ijod 
etilganligini  ko'rsatadi.  C hunki,  bu  obida  to 'rt  m arta  fors  tiliga,  to 'rt 
m arta  ingliz  tiliga  to 'la   tarjim a  qilinib,  birgana  forsiy  q o'lyozm alarning 
juda  k o 'p   tarqalganligi,  o 'n   uch  qo'lyozniaga  ko'plab  m o 'jaz  rasm lar 
bilan  ziynatlanganligi,  asl  m atnning  sakkiz  m arta  ch o p   etilishi,  o 'n d a n  
ziyod  inglizcha  qisqa  nashrlar  yuqoridagi  fikr  isboti  uchun  kifoyadir.
Alisher  N avoiyning  “ M ajolis  u n -n afo is”  tazkirasi  ham   XVI  asrda  uch
47

m arta  fors  tiliga  taijim a  qilingan.  Y ana  M uham m ad  Solih,  A bulg'oziy 
Bahodirxon,  M unis,  Ogahiy,  Bayoniy,  H akim xon T o 'ra  va boshqalarning 
tarixiy  asarlari ju d a   m uhim   va  qim m atli  m anbalardir.
Ayniqsa,  XIX  asrda  X orazm da  va  Sharqiy  T urkistonda  o 'zb ek   tiliga 
katta  e ’tib o r  tufayli  ko 'p lab   tarixiy,  diniy  va  badiiy  asarlar  forsiy,  arabiy 
tillaridan  taijim a  qilindi,  yangi  asarlar  yaratilishiga  im kon  yaratildi.
U m um an ,  XX  asr birinchi  choragigacha  o 'z b ek  tillarida  q ato r tarixiy 
m anbalar yaratilgan edi.  Bu davrgacha bitilgan bizning tilimizdagi obidalar 
arab  alifbosi  asosidagi  yozuvlarda  bitilgan  edi.
1929-yili  lotin  alifbosiga  o'tildi.
1940-yili  rus-kirill  alifbosi  kiritildi.
M ustaqilligim iz bizga yana lotin alifbosini  qayta tikladi.  A lbatta,  lotin 
alifbosi  rus-kirill  alifbosiga  nisbatan  ko'plab  turkiy  xalqlar  u ch u n   qabul 
qilinganligi  bilan  q ato r  afzallikka  ega.  Lekin,  deyarli  X III  yoki  X II  asr 
davom ida  yaratilgan  m anbalar taqdiri  nim a  bo'ladi?  degan  savol  kishini 
o'ylantiradi.  B o'lg'usi tarixchilarga  fors,  arab tili asoslarining o'rgatilishi, 
arab  yozuvidagi  m anbalardan  foydalanish  m alakasini  hosil  qilish  qay 
darajada?
O 'zbekiston  Respublikasi  Prezidenti  I.A.Karim ovning  tarixga  e ’tibori 
va xalqimiz boy madaniyatini o'iganishga,  qadrlashga intilishi kishida umid 
va kelajakka ishonch uyg'otadi.  Darhaqiqat,  “Tarixiy xotirasiz kelajak y o 'q ”.
Ushbu darslikda o'zbek tilida bitilgan ham m a m anbalarni qam rab olish 
m um kin  em as,  shuning  uchun  eng  m uhim   va  yirik  yozm a  m anbalarning 
xarakterli  xususiyatlam i  bayon  etam iz,  xolos.  U m id  qilamizki,  bu  yerda 
olgan  bilim larini  talabalar  o'zlari  mustaqil  ravishda  kengaytirib,  yanada 
chuqurlashtiradilar.  C hunki,  m anbalar  barcha  bilim  asosidir.
5.6.  0 ‘zbek  tilidagi  manbalar xususiyatlari
X—XIV  asrlarga  oid  turkiy  tildagi  yozm a  m anbalar  nisbatan  kam  
saqlanib  qolgan.  M avjudlari  esa  hali  m unosib  tarzda  m anbashunoslik 
nuqtayi  nazaridan  o'rganilib,  ilmiy  m uom alaga  kiritilgani  yo'q.  Y a’ni,  u 
m anbalar  tarix  ilm ida  o 'z   o 'rn in i  egallagani  yo'q.
X—XIV  asrlarga  oid  turkiy  tildagi  yozm a  m anbalar  to 'g 'risid a  shuni 
qayd  etish  zarurki,  ularda  ham   arab  va  fors  tillaridagi  m anbalarga  xos 
um um iy  xususiyatlar  o'xshash  desak  bo 'ladi.  Yozuv  xususida  turkiy  va 
fors  tili  harflari  aynan  bir  xil,  ya’ni  32  harfdan  iborat.
T urkiston  kitobi  tarixining  tadqiqotchisi  E.O .O xunjonov  o 'z   ilmiy 
izlanishlarida  yozm a  m anbadarni  kitobat  tarixi  nuqtayi  nazaridan  ochib 
bergan.
48

XV 
asrdan boshlab yaratilgan tarixiy, badiiy va ilmiy asarlar qo'lyozmalari, 
kitoblari birinchi navbatda yozuv, xat turi xususiyatlari,  kitobat fani, san’ati 
jihatidan alohida yuksak saviyasi, badiiy ziynat-bezaklari bilan ajralib turadi. 
Aksariyat  m anbalar T em uriylar davrida  M ir Ali  Tabriziy tom onidan  ixtiro 
qilingan eng g o ‘zal nasta’liq xatida bitilgan.
T e m u riy la r  va  S h ay b o n iy lar  d av rid a  h a m d a   k eyin roq   yaratilg an  
qo 'ly o zm ala r  asosan  podshoh  va  a ’y o n lar  u ch u n   m o'ljallangan.  M ana 
shuning  u ch u n   h am   u lar  kitobat  sa n ’atin in g   shoh  asarlari  darajasida 
yaratilgan.
X V III-X IX  asrlardagi  yozm a  m an b alar q o 'lyozm alarini  ikki  guruhga 
ajratish  m um kin.  Bir  guruhi  —  sh o h o n a  qo'lyozm alar.  Ikkinchi  guruhi 
esa keng jam oatchilik va o ‘rta hoi ziyolilar u ch u n  yaratilgan qo'lyozm alar. 
B ularning  h a r  biri  m ateral  va  saviya  bilan  ajralib  turadi.  Ikkinchi  guruh 
q o 'ly o z m a   k itoblarida  m atn   m azm un ig a  ham   e ’tib o r  berilgan,  lekin 
q o 'ly o zm a uchun  ishlatilgan m ateriallar,  ziynat va b e z a k la ro 'rta m iy o n a , 
b a h o li-q u d ra t,  am m o   yetarli  s a n ’at  asari  va  ilm -fan   u ch u n   bem alol 
foydalansa  b o 'ladigan  m anba  saviyasida  yaratilgan.
XIX  asrda  k o 'p ro q   qo'lyozm alarni  yozishda  ilm  ahli  orasida  xatti 
m u llo y i,  ta la b a la r  xati  va  yangi  ix tiro   q ilin g a n   sh ik asta  x ati  keng 
ta rq a ld ik im ,  sh id d atli  ta ra q q iy o t,  ay n iq sa   to sh b o sm a   va  m ixbosm a 
kitoblarning  ko'payishi,  a n ’anaviy  m o 'ta b a r q o 'ly o zm ala r yaratilishining 
kam ayishiga olib keldi.  Bu davr q o 'ly o zm ala r xususiyatlari  kitobat  s a n ’ati 
nuqtayi  nazaridan  olim a  E .M .Ism oilova to m o n id a n   aniqlangan va  uning 
asarlarida  bayon  etilgan.
Q o 'q o n  xonligi tarixi  manbalari xususiyatlari olim lardan  R .N .N abiyev, 
H .N .B o b o b e k o v ,  S h .V o h id o v ,  T .B iy s e m b iy e v   va  b o s h q a la r n in g  
tadqiqotlarida  tahlil  etilgan.
X IX   a sr  X o ra z m   ta rix iy   asa rla ri  q o 'ly o z m a la ri  Q .M u n iro v   va 
N .K om ilov  tadqiqotlarida  o'rganilgan.
Y urtim izda  yaratilgan  aksariyat  qo'ly o zm alar,  xususan  O 'zbekiston 
F an lar akadem iyasining  Abu  R ayhon  B eruniy  nom idagi  Sharqshunoslik 
instituti  fondidagilar  m ashhur  xattot  A bdu qodir  M urodov  to m o n id an  
tadqiq  etilgan.  A m m o,  shu  paytgacha  tu rk iy -o 'zb ek   kitobi  tarixiy  m anba 
sifatida  alohida  o'rganilm adi.
X ulosa  sifatida  shuni  aytish  m u m k in k i,  hali  turkiy  tildagi  jah o n  
q o 'lyozm a  fondlarida  mavjud yozm a  m an b ala r to 'la  aniqlangani  va  ilmiy 
m uom alaga  kiritilgani  y o ‘q.  M avjud  va  aniqlangan  yozm a  m anb alar 
yurtim izning  k o 'p   asrlik  uzoq  tarixi,  uning  boy  yozm a  m adaniyatidan 
guvohlik  berib,  kelajagi  porloq  ekanligiga  to 'la   ishonch  uyg'otadi.
49

Mavzuni  mustahkamlash  uchun  savollar
1.  Arab  tilidagi  manbalar qanday xususiyatga  ega ?
2.  Fors  tilidagi  manbalar  to'g'risida  nimalarni bilasiz?
3.  0 ‘zbek  tilidagi  manbalarning tariximizni  о ‘rganishdagi  ahamiyati  nim ada?
6-M A V ZU :  GEOGRAFIYA  VA  K O SM O G RA FIY A G A  
O ID   MANBALAR
D arsning  mazmuni:  G eografiya  va  kosm ografiyaga  oid  asarlarning 
tarix  ilmi  uchun  qim m atli  tom onlari  ochib  beriladi.
Reja:
6.1.  G eografiya  va  kosm ografiyaga  oid  asarlar  tavsifi.
Asosiy tushunchalar: jug‘rofiya,  kosmografiya,  iqlim,  hudud,  mamlakat, 
viloyat,  o ‘lka.
6.1.  Geografiya  va  kosmografiyaga  oid  asarlar tavsifi
6.1.1.  «M o‘jam  ul-buldon»
M a s h h u r  q o m u siy   a s a r  ” M o ‘ja m   u l - b u l d o n ”  m u a llifi  ajo y ib  
sarguzashtlarni  o 'z   boshidan  kechirgan  olim ,  sayyoh  va  xattot  Yoqut 
H am aviydir  ( 1 179-y.  tu g 1.).  U ,  asli  Kichik  Osiyolik  (R um )  qul  bo'lgan. 
Otasining ismi  kim ekanligini bilmagani uchun o'zini  Ibn Abdulloh  (Tangri 
qulining  o 'g 'li)  deb  atagan.  Bolalik  vaqtida  asirlar bilan  birga  Bag'dodga 
olib  kelingan  va  uni  H am a  shahrida  (Suriya)  Askar  ibn  Ibrohim   al- 
Hamaviy  ismlik  savdogar  sotib  olgan  va  unga  Yoqut  deb  nom   bergan.
Yoqut  o 'sh a savdogarning  yordam i  bilan  xat-savodini  chiqardi.  S o 'n g  
m adrasa ta ’limini oldi.  Keyin xo'jayinning hisob-kitob  ishlarini  boshqardi 
va  uning topshirig'i  bilan  bir qancha  m am lakatlarga savdo-sotiq yum ushi 
bilan  borib 
qaytdi.
Yoqut  1199-yili  xo'jayini  vafot  etishi  bilan  qullikdan  ozod  qilindi  va, 
asosan  xattotlik  va  kitobfurushlik  bilan  m ashg'ul  bo'ldi.  1213-yildan 
b o sh la b   Y o q u t  16  yil  m o b a y n id a   S u riy a ,  M isr,  F o rs,  X u ro so n , 
M ovarounnahr  va  X orazm   bo'ylab  sayohat  qildi  va  1220-yili  M o 'so'lg a 
qaytib  faqat  ilmiy  ish  bilan  m ashg'ul  bo'ldi.
Yoqut  ikkita  m uhim   va  katta  ilmiy aham iyatga  ega  bo'lgan  asar yozib 
qoldirdi.  B ulardan  biri  k o 'p   vaqtlardan  beri  ilmiy jam oatchilik  o 'rtasid a
50

z o 'r   shuhrat  qozongan  «M o‘ja m   ul-buldon»  («M am lakatlar  ro ‘yxati») 
asari  b o ‘lib,  kitob  1224-yili  yozib  tam o m lan g an .  A sar Y oqutga  hom iylik 
qilgan  vazir va faylasuf olim   Ibn  al-Q iftiyga  (1172—1248)  bag'ishlangan.
O lim  m azkur asarini yozishda  Ibn X urdo dbeh, al-Y a’qubiy, Jayhoniy, 
Ibn al-F aqih , Abu Zayd al-Balxiy (tax.850—934-y.),  Istaxriy,  Ibn  H auqal, 
A bulfath  N asr  ibn  A bdurahm on  al-Isk an d ariy   (vaf.  1165-y.)  va  boshqa 
olim lam ing  asarlaridan  ham   keng  foydalangan.
A sarning  eng  qim m atli  tom oni  y ana  shun daki,  olim   uni  yozishda 
ko ‘p  yillik  sayohati  vaqtida  to 'p la g a n   faktik  m aterial,  m a ’lum o tlarni 
unum li  iste’foda  etgan.
« M o ‘jam   ul-buldon»  k o ‘p  jildlik  salm oqli  k atta  asar  b o ‘lib,  un d a 
A rabiston,  X uroson,  M ovarounnahr,  X orazm   va  boshqa  m am lakatlar, 
ularning geografik holati,  iqtisodiyoti,  tarixi,  ijtim oiy va  m adaniy  hayoti 
haqida  ixcham ,  lekin  qim m atli  m a ’lu m o tlar  mavjud.
Asar  1866— 1870-yillarda  F.V yustenfenld to m o n id a n   (olti jildda),  ash- 
S h ik iti  to m o n id a n   1 9 0 6 -y ild a  Q o h ira d a   (sa k k iz  jild d a )  b o silg an ; 
q o 'sh im ch a  IX —X jildda  (Q ohira,  1907  yil)  ham   bosilgan.
Y oqut  H am av iyning  yana  b ir  m u h im   asari  « M o 'jam   u l-u d ab o »  
(«A diblar  ro ‘yxati»)dir.  A sar  o ‘ziga  xos  biografik  qom us  bo 'lib,  un d a 
a w a l  o 'tg a n ,  sh u n in g d ek   m u a llif  b ila n   z a m o n d o sh   b o 'lg a n   S h arq  
adiblarining  ixcham   taijim ai  holi  alifbo  tartib id a  berilgan.  Asar  aslida  4 
jildlik  b o ‘lgan,  lekin  uning  faqat  b irin c h i  jild i  saqlang an   va  ingliz 
sharqshunosi  D .S.M argolius  (1858—1940)  to m o n id a n   1908-yili  nashr 
etilgan.  U shbu kitobdagi  m a’lum otlar Y oqutning aw algi asaridagi tasaw u r 
va  tushunchalarni  m a ’lum   darajada  t o ‘ldiradi  va  kengaytiradi.
0 ‘zbekistonda  olim   ijodini  Sh.  S hoislom ov,  H.  H ikm atullayev,  Sh. 
Zokirov,  B.  Irm atov,  I.  E lm urodov  va  bo shqalar  o ‘rganganlar.
6.1.2.  «Hudud  ul-olam»
“ H u d u d   u l- o la m ”  fors  tilid a   y o z ilg a n   (982)  b irin c h i  ju g ‘rofiy 
xarakterdagi asardir.  K itobning to ‘liq nom i  “ H udud al-olam   m in  M ashriq 
ilal  M ag‘rib”dir  ( “ Sharqdan  G ‘arbga  qarab joylashgan  m am lakatlarning 
chegaralari”).  Asar  muallifi  n o m a ’lum .  U  G u z n o n o   (A fg'onistonning 
sh arq i-sh im o liy   qism ida  jo y lash g an   q ad im iy   viloyat)  h o k im la rid an  
(Farug'iniylar) biriga atab yozilgan.  K itobning yagona qo'lyozm a  nusxasi 
sh a rq sh u n o s   A .G .T u m a n sk iy   (1861 — 1920)  to m o n id a n   189 2-y iId a 
Buxorodan  topilgan.
“ H udud  u l-o lam ”  asari  m u qaddim a  va  59  bobdan  iborat.  U ning  1—
7-boblarida yerning tuzilishi,  dengiz,  orol,  to g ', daryo,  ch o 'l-u  biyobonlar
51

ham da  dunyoning  inson  yashaydigan  to ‘rtdan  bir qism i  —  ru b’i  m askun 
va  un d a  istiqom at  qiluvchi  xalqlar,  rub’i  m askunning  m am lakat  ham d a 
viloyatlariga  taqsim lanishi  haqida  umum iy  m ulohaza  yuritiladi.
8—59-boblarida  Sharqdan  G 'arbga  qarab  joylashgan  m am lakatlar, 
ularning xalqi,  o ‘sha m am lakatlarda ishlab chiqariladigan asosiy m atolar, 
ayrim o ‘rinlarda esa savdo-sotiqning umumiy ahvoli xususida so‘z boradi.
“ H udud  u l-o la m ”  asarida  0 ‘zbekistonning  shah arlari,  aholisi  va 
ularning  m ashg'uloti  haqida  qimmatli  m a’lum otlarni  uchratam iz.
Asarning  m atni  aynan  (fotom atni)  faksimilesi,  kirish  va zaru r  izohlar 
bilan  birga,  1930-yili  V.V.Bartold  tom onidan,  inglizcha  tarjim asi  esa 
(tadqiqot  va  izohlar  bilan  birga)  1937-yili  V .F.M inorskiy  to m o n id a n  
nashr  etilgan.  U ning  forscha  matni  ikki  m arta  (M .S otude  va  Sayyid 
Jaloluddin T ehroniy tom onidan)  Eronda chop etilgan.  1983-yili asarning 
tojikcha  nashri  am alga  oshirilgan.
U shbu  kitob  fors  tilidagi  ilk  tarixiy-jug‘rofiy  m anb a  sifatida  ju d a  
qim m atli  asar  hisoblanadi.
6.1.3.  «Kitobi Mullazoda»
“ Kitobi  M ullazoda”  (“ M ullazoda kitobi”)  -   Buxoroyi sharifning XIV—
XV  asrlardan  qolgan  osori-atiqalari  va  m ashhu r  ziyoratgohlari,  u  yerda 
dafn etilgan valiylar, shayxlar,  umuman m ashhur kishilar haqida m a’lum ot 
beruvchi  asar  bo'lib,  XIV  asr  oxiri—XV  asr  boshlarida  yozilgan.
M uallifning ismi sharifi Ahm ad  ibn M ahm ud b o 'lib ,  M o'in   ul-fuqaro 
(faqirlar  tayanchi)  taxallusi  bilan  mashhur bo'lgan.
Bu kitob yaqin-yaqinlaigacha ko'pchilik tadqiqotchilaiga m a’lum  em as 
edi.  Bunga  uning  q o 'ly o zm a  nusxalari  m a ’lum   b o'lm aganligi  sabab 
bo'lgan.  1960-yili  asarning  forscha  matni  T eh ro n d a  G ulch in   M a’oniy 
tom onidan  chop  etilgandan  keyin  ilmiy jam oatchilik  orasida  bu  kitobga 
qiziqish  birm uncha  kuchaydi.  Asar  1992-yili  rus  tilida  R .L .G 'afurova 
tom onidan  e ’lon  qilindi.
“ Kitobi  M ullazoda”  — qabristonlarni erkak  va  ayollar ziyorat  qilsalar 
bo'ladi  va  bu  ziyoratni  qanday  ado  etish  haqidagi  ikki  maxsus  bob  va 
ikki  qism dan  iborat  asar.
K itobning  birinchi  qism ida  shahar ichidagi  va  uning  tashqarisida, 
shahardan  yarim   farsax  m asofada  dafn etilgan  ulug'  shaxslar,  shayxlar, 
din  ulam olari  va  ularning  m uqaddas  mozorlari  haqida  m a ’lum ot  beradi. 
Bular  ichida  m ashhur  shayx,  im om   va  ilohiyot  olim i  xoja  Hafs  kabir, 
xoja  Abu  Hafs  ibn  al-Z abarkan  ibn  Abdulloh  ibn  al-B ah r  al-Ijliy  al- 
Buxoriy  (7 6 7 —832),  shogirdi  xoja  Abdulloh  S afid m u n iy ,  S affariya
52

im om larining  m ozorlari,  Ism oliya  im om larining  m ozorlari,  Talli  xoja 
C h o rsh an b a d ag i  m o z o rla r,  S afid m u n   va  xoja  Ja n d i  q ish lo q la rid ag i 
m ozorlar  shular jum lasidandir.
K ito b n in g   ik k in c h i  q is m id a   B u x o ro y i  s h a r if n in g   m a s h h u r  
qishloqlaridan  F athoboddagi  m uqaddas  ziyoratgohlar,  m asalan,  shayx 
A bulm aoliy (1190—1261),  uning ikki  o ‘g ‘li  X ovand Jaloliddin va X ovand 
M utahiruddinlarning  m ozorlari  va  o ‘zlari  haqida  m a ’lum ot  keltiriladi.
Shu  qism dan jo y  olgan  Buxoro sadrlari,  B urxoniylar haqida keltirilgan 
m a ’lum otlar  ham   o ‘ta  m uhim dir.
Ikki  og‘iz  so ‘z  Buxoro sadrlari  haqida.  Aslida  ular kim  edilar?  Buxoro 
sadrlari  bir  xonadong a  m ansub  b o 'lg an   va  m uxtasib,  rais  lavozim ini 
egallagan oliy  nasab shaxslar edilar.  «Kitobi  m ullazoda»da  ularning  kelib 
chiqishi,  shajaralari  haqida,  hayoti  va  vafot  etgan  yili  haqida  qim m atli 
m a ’lu m otlar  keltiriladi.
Buxoroyi sharifda o 'tg an  buyuk shaxslar xoja A bubakr tarxon,  m avlono 
H ofizuddin  Kabir,  Abu  A bdulloh  M u ham m ad  al-B uxoriy,  yetti  qozi  — 
Abu  Zayd  A bdulloh  U m ar  ibn  Iso  ad-D abusiy,  Abu  J a ’far  M uh am m ad  
ibn  A m r ash -S h a’biy,  Ism oil  M ustam oliy va boshqalar haqida  keltirilgan 
m a ’lu m o tla r  ham   d iq q atg a  sazo v o rd ir.  M asa la n ,  im o m   A bu  Z ay d 
U baydulloh  U m ar  ibn  Iso  ad-D abusiy  ham   yirik  fiqh  va  ilohiyot  olim i 
bo'lgan.  U ning m usulm on qonunchiligiga oid  «Om ad ul-Aqso»  ( “ So'nggi 
h u d u d ”)  nom li  asari  o 'z   zam onasida ju d a  m ashhur  bo'lgan.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]

Download 6.7 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling