A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


Download 6.7 Mb.
Pdf ko'rish
bet6/30
Sana15.12.2019
Hajmi6.7 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30

6 .1 .4 .  «Sam ariya»
“ S am ariya”  asari  m uallifi Abu Tohirxoja  S am arqand  qozisi  Abu  S a’id 
ibn Abdulhayning o'g'lidir.  Abu Tohirxojaning otasi ham ,  bobosi  m avlono 
M ir Abdulhay ham  o'qim ishli  kishilarbo'lishgan.  M avlono  M ir A bdulhay 
(1755—1827)  S am arqandda  qirq  yil  qozikalon  m ansabida  turgan.  Shu 
bilan  birga  u  bir talay  ilmiy  asarlar yozib  qoldirgan.  “ Havoshi  shofiy  bar 
sh a rh i  B ayzaviy” ,  “ S ah ih i  B u x o riy ” n in g   fo rsc h a  sh a rh i,  “ Z a b u ri 
D o v u d iy ” n in g   f o r s iy c h a   s h a r h i,  “ A x lo q i  B a h o d u r x o n ”  s h u l a r  
jum lasidandir.  Otasi  Abu  S a’idxoja  (1849-yili  28  avgustda  vafot  etgan) 
ham   keng  m a ’lum otli  kishi  bo'lgan.  Fiqh  va  kalom ,  diniy  aqidalarni 
isbotlash  ilm ida  benazir  bo'lgan.
“ S a m a riy a ”  XI  b o b ,  m u q a d d im a   va  x o tim a d a n   ib o ra t  b o 'lib , 
S am arqand  shahrining  bunyod  etilishi,  “ S am arq an d ”  deb  atalishining 
sabablari,  shaharning  geografik  holati,  ob-havosi,  uning  XIX  asrning 
uchinchi  choragiga  qad ar  saqlanib  qolgan  osori-atiqalari  va  m ashh ur 
kishilari  haqida  m a’lum ot  beradi.
53

Asarning  o ‘zbekcha tarjim asi  1921-yili  sam arqandlik yosh,  salohiyatli 
olim  A bdulm o'm in  Sattoriy tarafidan  am alga oshirilgan  edi.  Lekin,  og‘ir 
xastalik va  1925-yil  23  iyuldagi  bevaqt  o ‘limi  unga tarjim ani  chop qilishga 
im kon  berm adi.  Sadriddin  Ayniy  1925-yili  o ‘sha  yillari  m ao rif  noziri 
b o ‘lib  ishlab  turgan  A bdurauf  Fitratning  taklifi  bilan,  uni  ta h rir  qilib, 
nashrga tayyorlagan edi.  Lekin,  asar chop etilm ay qolgan edi.  S.Ayniyning 
q o 'ly o z m a s i  h o z ird a   0 ‘zR   FA  S h i  fo n d id a   6 0 0 -r a q a m   o s tid a  
saqlanm oqda.
“ S am ariya”  asari  B.Ahmedov  va  A .Juvonm ardiyev  tom o n id an   qayta 
nashrga  tayyorlandi  va  1991-yili  T oshkentda  chop  etildi.
6 .1 .5 .  «M ajm u’  a l-g ‘aroyib»
’’M ajm u’  al-g ‘aroyib”  (“ G ‘aroyibotlar m ajm uasi”)  1569-yili  Balx xoni 
Shayboniyxon  Pirm uham m adxon  1  (1546—1566/67)  ning topshirig‘i bilan 
yozilgan.  Asar  muallifi  balxlik  olim   Sulton  M uham m ad   b o ‘lib,  uning 
haqida  bizga  quyidagilar  m a’lum.  Otasi  m avlono  Darvish  M uham m ad 
Balxning  o ‘qimishli  va  katta  nufuzga  ega  bo'lgan  kishilaridan  biri  edi. 
Shayboniy hukm doiiardan X urram shoh sulton (1506—1511) va  Kistinqora 
sulton  (1526—1544)  davrida  Balxning  muftiysi  lavozim ida xizm at  qilgan. 
0 ‘zbek  tilida  sh e’rlar  bitgan.  U ning  sh e’rlaridan  nam u n alar  ’’M ajm u ’ 
a l-g ‘aro y ib ”da  keltiriladi.  D arvesh  M uh am m ad   m uftiy  1550-yil  19- 
fevralda  vafot  etgan.
Asar  m uallifi  S ulton  M uham m ad  Balxiy  ham   zam onasining  keng 
m a’lum otli  kishilaridan bo'lgan.  U, xususan tarix, geografiya,  astrologiya, 
m ineralogiya,  ilohiyot,  fiqh va adabiyot  ilm laridan boxabar kishi bo'lgan. 
Otasi vafotidan  keyin  uning  m ansabida turgan  Sulton  M uh am m ad  1573- 
yil  12-may  kuni  vafot  etgan.
’’M ajm u’  al-g ‘aroyib”  asarini  yozishda  Sulton  M uham m ad  al-Balxiy 
o'zid an  avval  o'tgan  olim larning asarlaridan,  shuningdek  Balx m am lakati 
b o 'y lab   qilgan  sayohatlari  paytida  to 'p la g a n   m a ’lu m o tla rid a n   keng 
foydalangan.  Olim  foydalangan  asarlar ichida bizgacha yetib kelm aganlari 
va  kam  m a ’lum   bo'lganlari  ko'p.  «Or  al-m uqaddim in»  («Salaflarning 
fikrlari»),  «Tarixi  saqoliba»(«Slavyanlar tarixi»),  «Anis  ul-vahdat  v a jo lis 
ul-xilvat»  («Y olg'izlar  do'sti  va  xilvatda  o 'tiru v ch ilar suhbatdoshi»)  kabi 
asarlar  shular jum lasidandir.
“ M ajm u’  al-g'aroyib”  ilm  ahli  orasida  keng  tarqalgan  asar.  U ning 
hoziigacha saqlangan qo'lyozm alari  80 dan ortiq.  U ning m a’lum otlaridan 
juda  k o 'p   olim lar foydalanganlar.  U lardan  “A bdullano m a”  asari  muallifi
54

Hofizi Tanish  Buxoriy,  “Ajoyib at-tab aq o t”  kitobining m usannifi  m avlono 
M uham m ad  T o h ir  va  XVII  asrda  o ‘tgan  olim   M ah m ud   ibn  Vali  shular 
jum lasiga  kiradi.
Asarning  ayniqsa  3,  11,  12-va  18-boblari  m uhim dir.  U larda  Buxoro, 
Balx,  T am g‘ach,  M arv,  Siyovush,  Sog'oniyon,  Term iz,  Tibat,  Turkiston, 
Sam arqand va B ulg'or kabi yirik shaharlar va ulkan m am lakatlar,  M urg'ob, 
Vaxsh,  Jayhun,  K o'hak,  C hirchiq  daryolari,  dunyoda  yuz  bergan  m uhim  
voqealar,  m ashhur shayxlar, olimlar va hukm dorlar,  Balx va  Badaxshonning 
mineral  boyligi  haqidagi  qismlari  m uhim   aham iyatga  ega.
’’M ajm u’  al-g‘aroyib”  asarining tanqidiy m atni tayyorlangan edi,  lekin 
c h o p   etilgan i  y o ‘q.  A fg 'o n isto n d a   yuz  b erg an   so 'n g g i  yil  voqealari 
tadqiqotchi  va  uning  ilm iy  faoliyatiga  salbiy  t a ’sir  ko 'rsatg an   ko 'rin adi.
6 .1 .6 .  «Ajoyib  at-tabaqot»
“ A joyib  a t - ta b a q o t”  ( “ Y er  q a tla m la rin in g   a jo y ib o tla ri” )  daliliy  
m a’lum otlarga  boy,  kam   o'rganilgan  geo-kosm ografik  asar.  Bir  qancha 
tarixiy,  geografik  va  kosmografik  asarlar  ham da  sayyohlam ing  esdaliklari 
va m uallifning shaxsiy kuzatuvlari asosida yozilgan bo'lib,  O 'rta  Osiyoning
XVI—XVII  asrlardagi tarixi va geografik sharoitiga oid  m a’lum otlarga boy.
“Ajoyib  a t-ta b a q o t”  m avlono  sayyid  M uh am m ad  T o h ir  to m o n id a n  
Balx xoni Ashtarxoniy N a d r M uham m adxon  (1606—1642)ning topshirig'i 
bilan  yozilgan.  M uallif,  asarn in g   m u q a d d im a sid a   k eltirilg an   ayrim  
m a ’lum otlarga  qaraganda,  m azkur  xon  saroyida  xizm at  qilgan  olim lar 
jum lasiga  kirgan.
“ Ajoyib  a t-ta b a q o t” ning yozilish tarixini  quyidagi  dalillarga  asoslanib 
belgilash m um kin.  M uham ad T ohir asarining  “ Balx” qism ida Xoja  Hayron 
qishlog'idagi  hazrat  Ali  (6 5 6 -6 6 1 )  m ozori  tepasiga  qurilgan  hasham atli 
bino  hijriy  886-yilda  shoir va  tarixchi  olim   K am oliddin  Binoiy  va  uning 
otasi  M uham m ad  Sabz  tarafidan  qurilganligini  aytadi  va  sh un dan   beri 
172 yil o'tdi,  deb yozadi.  Shu  172 ga 886  (bino qurilgan yili)ni  qo'shadigan 
bo'lsak,  1648-yil  kelib chiqadi.  Shunga asoslanib, asar hijriy  1058,  melodiy 
1648-yili  yozilgan  deb  aytish  m um kin.
M uham m ad   T o h ir  o 'z   asarini  yozishda  «M ajm u ’  al-g 'aroy ib »d an 
tashqari  al-B atto n iy   (852—929),  Abu  R ayhon  B eruniyning  « Q o nun i 
M as’udiy», «Javohimoma», shuningdek, Abulmalik  Marvarudiy,  Nosiriddin 
Tusiy,  N arshahiy  va  boshqa  olim larning  asarlaridan  foydalangan.
“Ajoyib at-tab aq o t”  kam o'rganilgan,  nashr etilmagan.  U ning uchinchi 
q ism i,  ta b a q a   k a tta   ilm iy   q im m a tg a   ega.  U n d a   O 'z b e k is to n n in g  
S am arqand, Toshkent, A ndijon, T erm iz va boshqa shaharlari,  shuningdek
55

Sharqiy Turkiston — Koshg‘ar va Afg‘oniston haqida qim m atli m a ’lum otlar 
uchraydi.
0 ‘zR   FA  S h arqshunoslik  instituti  fondida  ushbu  asarnin g  u c h ta  
q o ‘lyozm a  nusxasi  (raqam lari  №   411,  2380  va  9654)  m avjud.  U larning 
yana bir qim m atli  tom oni  shundaki,  chiroyli  n asta’liq  xati  bilan  bitilgan, 
unvon  va  sarlavhalari  rangii  va  tillo  suvi  berib  yozilgan,  K a ’ba  va 
payg‘am barim iz M uham m ad alayhissalomning M adinadagi m uborak qabri 
tasviri  ham   keltirilgan.
K itobda shaharlar tavsifi baholi  imkon to'liq berilgan.  N am u n a sifatida 
Balx  va  Q ubodiyon  shaharlari  haqida  berilgan  tavsifni  keltiram iz.
“ Balx  —  ulug‘  shahar,  X urosonga  qaraydi,  to 'rtin c h i  iqlim ga  kiradi. 
U ni  qadim gi  E ron  podshohlaridan  Kayum ars  qurgan,  T ahm uras  obod 
qilgan,  L uhrasip  qaytadan  qurib,  tevarak-atrofm i  pishiq  dev or  b ilan  
o'rattirgan.  Bir  rivoyatga  k o ‘ra,  uni  birinchi  bunyod  qilgan  kishi  Qobil 
ib n   O d a m . .. ,   b o s h q a   r iv o y a tg a   k o ‘ra   s h o h   G i s h t o s ip   A y y u b  
payg'am barning am ri bilan qurdirgan...U chinchi rivoyatda keltirilishicha, 
(uni)  M anuchehr ibn Iroj bino qilgan.  “Tarixi  Balx” !  kitobida yozilishicha, 
Balxning qal’asi  (ko'p bor) vayron qilingan va 22 m arta qaytadan tiklangan. 
Balxning  eng  so'nggi  im orati  bir  vaqtlar  X uroson  hokim i  b o 'lib   tu rg an 
Abu  M uslim   M arvoziy tarafidan qurdirilgan.  U ndan  keyin shahid etilgan 
A b d u lm o 'm in x o n 2  shaharning  g'arbiy  va  janubiy  taraflardagi  devorni 
ta ’m irlatgan.  U ning  uzunligi  20  m ing  qadam .
S hahar  ikki  qism dan;  tashqi  shahar  (shahri  birun)  va  ichki  shah ar 
(shahri  d aru n )d an   iborat.
Ichki  sh ahar arkdan  iborat.  Ark  shaharga  asos  solingandan  beri  ulug' 
podshohlar  va  qudratli  xonlarga  m akon  bo 'lib   xizm at  qilgan...  Hozirgi 
kunlarda  ham   shunday.  Balx  shahrida  M ehrobi  sangin  deb  ataluvchi  b ir 
masjid  bor.  Ushbu  rivoyatni  aytuvchining  hikoya  qilishicha,  shaharga 
m o 'm in la r hukm dori hazrat Alining (xudo un dan rozi bo'lsin),  m aktubini 
olib  kelganlarida,  uni  balandroq  bir joydan  ovoza  qilm oqchi  bo 'ld ilar, 
toki  uning  m azm unidan  ham m a baxtiyor bo'lsin.  Baxtga qarshi  shu  payt 
qattiq sham ol turib,  m aktubni  uchirib ketdi.  Bir payt  m o 'm in la r M akkani 
ziyorat  etib  yurganlarida  b ir  (sehrli)  tosh  va  undagi  yozuvga  ko'zlari 
tushgan.  Y ozuvda  (hazrat  Alining)  o 'sh a   m aktubi  bitilgan  ekan.  (Shu 
sababdan)  toshni  m uqaddas  hisoblab,  (Balxga)  olib  kelganlar  va  o 'sh a
1  «Tarixi  Balx»  —  sh ay x u lislo m   Safiu d d in   Abubakr  A bdulla  a l-B a lx iy n in g   asari.  H aq iq iy 
n o m i  « F a zo ili  Balx».
2
  A b d u lm o 'm in x o n   —  S h ayb oniy  xon lard an ,  1 5 9 8 -y ili  o lti  o y   B u xoro  taxtida  o ‘tirgan, 
unga  qadar  B a lx n i  idora  qilgan.
56

m asjidning m ehrobiga o'm atg an  ekanlar.  Boshqa bir rivoyatda bunday gap 
bor;  toshni  olib  kelganlaridan  keyin  uni  u ch   qism ga  b o ‘lganlar  va  bir 
b o 'lag in i  o ‘sha  m asjidda  (M e h ro b i  san g in d a)  qold irgan lar,  y an a  b ir 
parchasini tashqi shaharning (shahri birunning) janubiy tarafida, shahardan 
bir m ilya1  narida joylashgan  M asjidi  xoja  N o 'h   gunbad on   m asjidiga  olib 
borib  o ‘rnatganlar.
M a ’lum ki,  N o ‘h  gunbadon  n u r  taratuvchi  m anzil  bo 'lib,  Q a ’b  al- 
axbor  hazratlarining,  undan  xudo  rozi  b o 'lsin ,  zikr  etilgan  m ozorida 
bino  qilingan.  N o ‘h  gunbadon  masjidi  g o 'z al  va  m ustahkam   b ir binodir. 
A ytishlaricha,  C hingizxon xuruji  paytida  Balxob daryosini  shaharga burib 
yuborganlar.  0 ‘shanda  masjid  olti  oy  suv  ostida  qolib  ketgan.  Lekin, 
uning qoldiqlari hali hanuz saqlanib qolgan.  Z ikr etilgan toshning uchinchi 
qism ini  sh ah a rn in g   kun  chiqish  ta ra fid a ,  u n d a n   ikki  farsang  n arid a 
joylashgan Xoja H ayron qishlog'ida bino etilayotgan  masjidning m ehrobiga 
o 'rn atd ila r.  Q ishloqning kun  chiqish tarafid a,  u n d an   100 zira’2  m asofada 
m o 'm in la r  am iri  Ali  ibn  Abu  T olibning  qabri  topilgan.  Va  haq  yo'lga 
tu sh ib   o lg a n la r  n am u n asi  ja n o b   m a v lo n o   B inoiyki,  m a ’lu m o tli  va 
binokorlik  ilm ida  tengi  yo ‘q  kishi  edi,  aw algi  binokorlarning  harakati 
b eh u d a ketgan va bino b o ‘sh qurilgan deb  hisoblab,  hijriy 886-yili,  padari 
buzrukvori  bilan  birgalikda  o ‘sha  m u q ad d as  m ozorda  pishiq  g ‘ishtdan 
baland  bir  bino  qurdi.  Lekin,  o ‘sha  bino,  qurilganiga  170  yil  o ‘tganiga 
qaram ay,  uning birorjoyi buzilmagan.  (Alloh tarafidan)  magTiratli qilingan 
m a rh u m   V ali  M u h a m m a d x o n   (1601 -y ili)  B alxga  h u k m d o r  e tib  
tayinlangandan  keyin  balandligi  tax m in an   30  zira’,  aylanasi  bir  ja rib 3 
bo'lgan bir oliy bino qudirdi va uning (tevarak-atrofini) obod qildi. Atrofida 
(go'zallikda)  C hin  sanam i  bilan  bellasha  oladigan  bir chorbog'  va  uning 
ichida  18  ta  ch a m a n zo r  qurdirdi.  O 's h a   ch orbog'ning  shim oliy  tarafida 
jannat  bulog'iga  o'xshagan  bir  hovuz  h am   qurdirdi.
Balxning tashqi  shaharida  (shahri  b iru nda)  va  valiylar qutbi  xoja Abu 
N asr  P orsoning4  obod  m ozori  bor.  Bu  m ozorning  aylanasi  tax m inan   15 
jarib.  U shbu  m uqaddas  m aqbaraning  kun  botish  tarafida  ikkita  katta 
masjid bor.  H a rch o rsh a n b a kuni,  peshin  nam ozidan  keyin,  o 'sh a saodatli 
m aqbara tevaragida donishm and  kishilar,  u lam o va  shuaro  ibodat  u chu n 
y ig 'ilish a d i.  S ufiy lar  bosh  egib,  y a rim   o h a n g d a   (b ir  b irlari  b ilan ) 
suhbatlashadilar,  ulam olar  bahslashadilar,  shuaro  m ushoira  va  hazil-
1  M ilya  —  turli  m am lakatlarda  turlicha  b o ‘lgan  m a so fa   o ‘lch o v i,  taxm in an   7  m ctrga  teng.
2  Z ira ’  —  uzunlik  o ‘lc h o v i,  8 1 ,2 8   sm ga  ten g.
5  Jarib  —  yer  o ‘lc h o v i,  bir  tanob ,  4 0 9 7   kv.m etrga  ten g.
4  X oja  A bu  N a sr  P orso  —  Balx  sh a y x u lislo m i,  ta x m in a n   1460  -   6 1 -y ili  vafot  etgan.
57

m utoyibaga bel bog‘laydi.  Suhbat shu zaylda kechgacha davom  etadi.
Va yana o ‘sha tashqari shaharda  (shahri birunda)  shayx Shaqiqi  Balxiy 
hazratlarining,  shuningdek jabrlangan xoja Is’hoq va boshqa valiylarning 
m aqbaralari  joylashgan.
Va  yana  shaharning  k unbotar  tarafida  S ulton  Ibrohim ning  t o ‘n g ‘ich 
o ‘g ‘li  A dham   S oqaning  nurga  ch o 'm g a n   m aqbarasi  joylashgan.  Shu 
kunlarda  bu  m aqbara  Xoja  rushnoyi  nom i  bilan  m ashhur.
Va  y an a  m a z k u r  sh ah a rn in g   ja n u b   ta ra fid a   xoja  S u lto n   A h m ad  
H azraviya  ja n o b la ri  va  ul  k ish in in g   y o sd iq d o sh i  Bibi  F o tim a n in g  
m a ’qullangan  m aqbaralari joylashgan.
Va  yana  shaharning  kunchiqar  tarafida  xoja  U kkosha  jan ob larin in g 
m aqbul  m aqbarasi  joylashgan.
Q ubodiyon  M ovarounnahm ing katta qishloqlaridan, to 'rtin ch i  iqlimga 
kiradi.  Q ayqubod  ibn  Iroj  asos  solgan.  A ytishlaricha,  Zol  o ‘g ‘li  R ustam  
Q ayqubodni  o ‘sha  yerdan  Eronga  olib  kelib  taxtga  o ‘tqizgan.  Bu  viloyat 
qadim da  Q ubodobod  deb  atalgan.  K eyineha  Q ubodiyon  nom i  b ilan  
shuhrat  topgan.  Hozirgi  paytda  oliy  hazrat,  A llohning  yerdagi  soyasi 
N a d r  M uham m adning  adl-u  ehsoni  tufayli  u  q adar  obod  b o ‘ldiki,  h ar 
kim ning  u  viloyatdan  o ‘tadigan  b o ‘lsa  yelkasi  devor  va  daraxtlarning 
soyasi  ostida  bo 'ladi.  Ob-havosi  yum shoq.  U  yerda  turli  navdagi  shirin- 
shakar  m evalar  k o ‘p  yetishtiriladi.  X ususan,  anori  k o ‘p  m ashhur.  U 
viloyatda  qovun  va  tuxum   sotish  odati  yo ‘q.  U larni  bir  xarvardan  kam  
b o ‘lsa,  pulga  sotm aydilar  va  sotib  olm aydilar,  balki  harkim   istaganicha 
olishi  m um kin.  Egalari  bunga  m onelik  qilm aydilar.
Xalqi  mehribon va m ehm ondo‘st. M ehm on uchun alohida xona tutadilar. 
Odamlari o'qishga ixlosmand, aksariy qishloqlarda madrasa va mudarris bor>>.
“Ajoyib  at-ta b a q o t”  asarida  T oshkent,  A ndijon,  F arg 'o na,  S am ar­
qand  va  0 ‘zbekistonning  boshqa  shaharlari  haqida  ham   m ana  shunday 
m a ’lum otlarni  uchratam iz.
M azkur asarning  yana  bir  m uhim   tarafi  shundaki,  u nda  qim m atb ah o 
to sh la r  va  m etall  va  u larn in g   konlari  h aq id a  h am   e ’tib o rg a  m olik 
m a’lum otlar  bor.
Shuni  ham  alohida ta ’kidlab o ‘tish lozimki,  m azkur asarda Abu  Rayhon 
Beruniyning  “Jav o h irn o m a”  asarining  bizning  zam onam izgacha  yetib 
kelgan  nusxalarida tushib qolgan  parchalar uchraydi.  Bu  parchalar buyuk 
olim ning  m azkur  yirik  asarini  qaytadan  nashr  qilishda jud a  zarurdir.
6 .1 .7 .  «D ili  g ‘aroyib»
“ Dili  g ‘aroyib”  o ‘zbek tilidagi  geo-kosm ografik xildagi,  ko‘p jih atd an
58

urhum lashtirm a  asar b o ‘lib,  1831—1832-yili  xivalik olim   X udoyberdi  ibn 
Q o 'sh m u h a m m a d   to m o n id a n   R ahm on quli  inoqnin g  top sh irig ‘i  bilan 
yozilgan.  M uallif o ‘zini bir joyda S o'fizoda deb ataydi.  Shunga qaraganda, 
otasi  Q o ‘sh m u h am m ad   ibn  N iyozm uham m ad  Xiva  m asjidlarining birida 
so'filik  qilgan  va  Kubroviya  tariqatiga  m ansub  b o lg a n .
X udoyberdi  ibn  Q o ‘sh m u h am m ad   keng  m a ’lu m otli,  arab  va  fors 
tillarini yaxshi bilgan  kishi  bo'lib,  asosan taijim o n lik  bilan shug'ullangan. 
U ,  asosan  tarixiy  va  geografik  asarlam i  o 'z b e k   tiliga  taijim a  qilish  bilan 
shug'ullangan.  M asalan,  u  S herm u h am m ad   M unisning  topshirig'i  bilan 
S h arafu d d in   Ali  Y azdiyning  “Z a fa rn o m a ”  asarini  1823— 1826-yillari 
forschadan  o 'z b ek   tiliga  qisqartirib  taijim a  qilgan.
“ D ili  g 'a ro y ib ”  um um lashtirm a  asar,  y a ’ni  M ahm ud  ibn  Valining 
“ B ahr u l-a sro r”  va m avlono  M uh am m ad  T ohirning  “Ajoyib u t-ta b o q o t” 
asarlariga taqlid  qilib  yozilgan  va  u n d a  aniq  m a ’lum o tlar  kam   uchraydi. 
U ndagi  X orazm   va  uning  shaharlari  haqidagi  m a ’lum o tlar  qim m atlidir. 
M isol  tariqasida  b a ’zilarini  keltiram iz.
X orazm   m am lakati.  U  katta  m am lakat.  Bir  tarafdan  Sayxun  daryosi 
bilan,  ikkinchi  tarafdan  hozirgi  paytda  B aqirton  nom i  bilan  m ash hu r 
b o 'lg an   O q  q o 'rg 'o n   bilan,  uchinchi  tara fd an   ch o 'l  bilan  va  to 'rtin c h i 
tarafdan  bir  za m o n la r  F aridun  tarafidan   qazdirilgan  nahrning  shim oliy 
tarafida  joylashgan  O 'n g u z  otli  m anzil  bilan  tutash.  X orazm ning  yana 
bir tarafida Saroy sulton joylashgan.  Bu  hadlar orasida katta-kichik q al’alar 
va kentlar joylashgan.  X orazm ning janubiy tarafida Q iziiqum  bo'lib,  un d a 
saksovul  o'sadi.
Q adim da  X orazm ning  o 'n   to 'rt  darvozali  shaharlari  k o 'p   b o'lgan. 
Shulardan  biri  Juijoniya,  ikkinchisi  U rganj  bo'lgan.
Juijoniya.  Juijoniyaga  suv  S irdaryodan  olib  kelingan.  Bu  shaharning 
joylashgan  o 'rn in i  quyidagicha  belgilaganlar.  U ning  kunchiqish  tarafida 
B ag'lon  va  shim ol  tarafida  O qcha  dengizi,  kunbotishida  G urlan,  jan u b  
tarafida  Kot joylashgan.  U larning  (G urganjn ing)  xarobalikka yuz tutishi, 
aytishlaricha,  suv  b o 'lm ay   qolishi  sababdan  bo'lgan.  Sirdaryodan  kelib 
tu rg an  suv  ziroatiga  yetm ay  qolgan.  Shu  sababli  uch  qirni  oshib  n ah r 
qazdirib  A m udaryoning  suvini  burib  olib  kelganlar.  A m u  G urganjni  suv 
bilan  t a ’m inlab,  U nquzning  jan u b id an   U rganjga  qarab  o q ar  va  jan u b  
bo'ylab oqishni davom  ettirib va janubi-sharqiy tarafdan Abulxon tog'larni 
aylanib  o 'tib ,  O 'g 'irch ag ach a  yetgan  va  so 'n g   M ozandaron  dengiziga1 
borib  quyilgan.
1  M o z a n d a r o n   d en g izi  -   K aspiy  d e n g iz in in g   o 'rta   asrlardagi  nom laridan.
59

Jutjoniyaning  tevarak-atrofi  m ahkam   qilib  m ustahkam langan joylar, 
ekinzorlar  va  bog‘lar  b o ‘lgan.  Vaqt  o ‘tishi  bilan  Jurjoniya  q al’asi  suv 
ostida  qoldi  va  shahar  xarobalikka  yuz  tutdi.  A ytishlaricha,  undan  faqat 
bitta m inora qolgan,  keyineha uni  Boynazar so‘fi  ismlik bir avliyo buzdirib 
tashlatib,  o'rniga  masjid  qurdirgan.  Bu  masjid  hozir  ham   o ‘z  o ‘rnida 
tu rib d i.  Y azir  alay h issalo m   va  Y um aloq  avliyo  q ab ri  o ‘sha  yerda. 
Saksondan  oshgan  va  bularning  ham m asini  ko'rgan   yoki  (kim dandir) 
eshitgan  keksalarning  so'zlariga  qaraganda,  m inorani  buzayotganlarida 
unda biryozuvga ko'zlari tushgan.  Yozuvdan  m a’lum  b o ‘lishicha,  m azkur 
m inora  shu joydagi ju m ’a  m asjidining  kichik  m inorasi  b o'lgan ,  tevarak- 
atrofdagi  odam larni  nam ozga  chorlovchi  m in o ran in g   balandligi  100 
qaridan  kam   bo'lm agan.  Bu  yerda  “Q u r’o n ” tilovat  qiluvchi qori,  im om , 
muazzin (so‘fi) va farroshning maoshi harbiriga 300 oqchadan belgilangan. 
M asjid  yonida  m adrasa,  b o zo r  va  karvonsaroy  ham   b o 'lib ,  ularnin g 
barchasi  suv  ostida  qolgan.
X orazm ning  yana  bir  shahri  G urganj  b o 'lib ,  Chingizxon  tarafidan 
vayron  etilgan.  Ushbu  zolim   kelgunga  q adar  uning  12  ju m ’a  masjidi 
bo'lib,  ...ularning  h ar biri  uch  tan o b d an   m aydonni  egallagan  edi.  U ning 
tevaragida daraxtlar ichiga cho'm gan  (obod)  nam ozgohlar bo'lib,  ularning 
har  biriga  (nam oz  kunlari)  u c h -to 'rt  lak 1  xalq  to 'p la n a r  edi.  U larning 
har  birida  1000  nafar  odam   xizm at  qilgan.
Shahar  aholisining  katta  qismini  Y a’qub  payg'am barning  ...avlodlari 
tashkil  qiladi.  U ning  o 'g 'li  S ham unning  m uqaddas  m ozori  hozirda  Xoja 
eli  (Xojayli)  deb  atalm ish  M izdaxkandadir.
Shu  kunlarda  U rganch  vayronagarchilikka  yuz  tutgan ,  jab r  yetgan 
shayx  N ajm iddin  Kubro  va  Xoja  Ali  Azizon  janoblarining  m aqbaralari 
G urganjdadir.
Xorazmning yana birshahari  Ramldir. U nga Som ibn N arim on (qadimgi 
Eron  podshohlaridan)  asos  solgan...U ni  otasining  kem asiga  o'xshatib 
qurdirgan.  H ozirda  Xivaq  nom i  bilan  m a’lum.  Aytishlaricha,  bu  so'zda 
( “ R am i”  so'zida)  Pahlavon  M ahm ud  hazratlari  vafot  etgan  yili  tarixi 
yashiringan.  Shu  bois  bu  tarixda  shaharga  nom   bo'lib  qolgan...  Va  yana 
aytadilarki,  Xivaq  k o 'p   bor  vayron  qilingan  va  qayta  tiklangan.  U  a ’lo 
hazratlari  xonning  (A llohqulixonning)  otasi  (Alloh  tarafidan  m ag'firat 
qilingan)  Abulg'ozi  M uham m ad  R ahim xon2  va  uning  og'asi  m arhum  
Q utlug'  M urod  inoq  tarafidan obod  qilingan.  U larning sa’y-harakati  bilan 
shaharda  oliy  madrasa  bino  qilingan.  Bunga  nom i  yuqorida  zikr  etilgan
1  Lak  —  so n   birligi,  m ing.
2  Bu  yerda  X iva  xo n i  M u h am m ad   R ahim   avval  ( 1 8 2 5 /2 6 —1 8 4 2 -y y .)  nazarda  tutilgan.
60

inoqning  k a tta   xizm atkorlaridan  biri  S h er  devonbegi  va  vaziri  a ’zam  
M uham m ad  Rizo  devonbegilarning  hissalari  katta  b o ig a n .  Jan n atm ak on 
xonning  am ri  bilan  yana bir  karvonsaroy,  tim   va  ularning  o 'rtasid a  (yana 
bir)  katta  m adrasa  qurildi.  (Xivaq)  qal’asida  sayyid  A louddin  Xivaqiy  va 
uch  yuz  m ash h u r shayx  dafn  etilgan.  S hahar tashqarisida  shayx  Abulvafo 
X orazm iy janoblari,  yonida  esa  m ingdan  ortiq  avliyolar dafn  etilgan.
S haharning janubi-sharqiy  tarafida,  u n d a n   200  qadam   narida,  hazrat 
shayx  H usayn  B oboning  ...m anzilgohi  joylashgan.  U  yerda  soya-salqin 
berib  turuvchi  gujum   otli  katta  daraxt  bor...
X ivaqning  qovuni  va  gurunchi ju d a  m azali.  U ning  ob-havosi  yaxshi, 
odam lari  xushfe’l,  lekin  qishi  sovuq  keladi.  Eng  sovuq  kunlari  bir  oy 
davom  etadi.  Shu paytda yerni taxm inan uch qarich m uz qoplaydi.  G urlan, 
X o'jayli  va  Q o ‘ng ‘irotda  u c h -to 'rt  gaz  qalinlikda  q o r  yog'adi.
Ju ijoniyaning  o 'rn id a   hozirda  suv  oqadi  va  u  Sir  (dengizi)ga  borib 
quyiladi.  U ning oqibatida Gurganj xarobalikka yuz tutdi va ch o ‘lga aylanib 
qoldi.  Bu  h odisa  hijriy  984-yili  sodir  b o ‘ldi.
Sir (dengizi)  hech vaqt to'lm aydi.  Q ayiqlarda ov qilib yurgan baliqchilar 
«(dengiz)  tu b id a  to sh d an   qurilgan  b inolarnin g  qoldiqlarini  k o ‘radilar. 
S huningdek,  k atta  b ir  q al’aning  qoldig‘i  h am   bor»,  deb  aytadilar...
X orazm da  m evalar va g ‘alla yaxshi yetishadi,  xususan  qovun  shunday 
yetishtirilgan,  qovun  urug‘ini  yantoq  o'zagig a joylashtirib,  uni  m ahkam  
bog'lab  q o ‘yganlar.  U  suvsiz,  yantoq  to m irid a n   nam   olib,  yetishgan. 
Lekin ju d a   shirin  b o ‘lgan.
X orazm ning, xususan  Hazoraspning olm alari ju d a shirin. Aytishlaricha, 
bu shahaiga (H azoraspga)  Sulaym on p ayg'am bar asos solgan.  H azoraspda 
asosan  sholi  yetishtirilgan.
X o ra z m n in g   o ‘rik lari  va  u zu m i  (h a m )  k o ‘p  b o ‘ladi.  M a sa la n , 
C hinkning pastida bir qishloq bor,  nom i  Ekinlik.  U ning u zum idan shirin 
uzum   (boshqa  yerda)  uchram aydi.
(X o razm n in g   y ana  b ir  shahari)  Z am axsh ar.  X ivaning  kun  botish 
tarafida,  u n d an   b ir  kunlik  yo ‘lda  joylashgan.  Jan n a tm a k o n ,  oliy  jan ob  
xon  (A llohqulixon)ning  otasi  u  yerga  suv  olib  kelib  uni  obod  qilgan».
“ Dili g‘aroyib” asarida Gurlan va uning osori-atiqalari, Xivaning kun chiqish 
tarafida  qurilgan  katta  yangi  bozor  haqida  ham   qiziq  m a’lumot  keltirilgan. 
Muallifning  guvohlik  berishicha,  bu  bozor  shu  yerdagi  katta  bir  ko‘l  ustiga 
qurilgan.  “45  kun ichida,  — deb yozadi  Xudoyberdi  ibn  Q o'shm uham m ad,  — 
maydoni  besh-olti tanob  keladigan ko‘l  ko'm ib tashlandi”.
0 ‘zR  FA Sharqshunoslik instituti  xazinasida  “ Dili g ‘aroyib”  asarining 
u ch ta  q o 'ly o zm a  nusxasi  mavjud  b o iib ,  u lardan  biri,  raqam i  № 1335
61
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   30




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling