A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


  Sayyid  Sharif Juijoniyning  «A l-m uloxxas fi-l-h a y ’at» asariga yozilgan sharh  nazarda tutiladi


Download 6.7 Mb.
Pdf ko'rish
bet8/30
Sana15.12.2019
Hajmi6.7 Mb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   30

1  Sayyid  Sharif Juijoniyning  «A l-m uloxxas fi-l-h a y ’at» asariga yozilgan sharh  nazarda tutiladi.
'  O lim n in g   M irzo  U lu g 'b e k n in g   «Ziji  ja d id i  K o'ragon iy»  asariga  y o zg a n   sharhi  nazarda 
tutiladi.
69

S am andar  Term iziyning  «D astur  ul-m uluk»  asarlari  ham   bor.  Shuning 
uchun asarda sh e’riyat  ilm idan tashqari,  tarixiy va geografik m a ’lum o tlar 
ham   k o ‘p.
Tarixiy  m a ’lum otlardan  Xiva  xoni  A nushaxonning  1681  va  1686- 
yillari  Buxoro  xonligi  hududlariga  bostirib  kirishi,  1681-yili  B uxoro 
atrofidagi  tu m an lar  va  Buxoro  shahristonining  bosib  olinishi,  1686-yili 
S am arqand,  Qarshi  va  Shahrisabzning bosib  olinishi  va buning oqibatida 
xalq  va  hukum atning  og‘ir  ahvolga  tushib  qolishi  haqidagi  m a ’lum o tlar 
diqqatga  sazovordir.
Asarda m am lakatning ijtimoiy-iqtisodiy ahvoliga oid  m a’lum otlar ham  
uchraydi.  H u n a rm an d ch ilik ,  m isgarlik,  kim uxtgarlik ,  b o 'y o q c h ilik - 
sabbotiy,  gilkorlik,  kavushdo'zlik,  zardo'zlik,  qassoblik,  karbozfurushlik, 
attorlik,  zarkashlik,  bazzozlik,  tem irchilik,  xirgohtaroshlik,  naqqoshlik, 
sarroflik,  jom aboflik,  m uhrgarlik  va  boshqalar,  xoja  U baydulla  A hror 
avlodining  m ol-m ulki  haqida  m a ’lum otlar  uchratam iz.  A shtarxoniylar 
davlati tuzilishi,  xususan otalik,  mustavfiy,  parvonachi,  m irohur,  dodxoh, 
to'qsabo,  sipohsalor, sudur, faqih, a ’lam,  muftiy,  qozi askar,  rais,  kitobdor, 
m udarris,  m utavaliy,  yuz  boshi,  miri  h azar,  voqeanavis  va  b osh q a 
m ansablar  haqida  o ‘ta  qim m atli  m a’lum otlar  mavjud.
Tazkirada keltirilgan  Buxoro va  Samarqand  shaharlarining topografiyasi 
haqidagi  m a’lum otlar  ham   diqqatga  sazovordir.  M asalan,  S am arqand 
guzarlaridan  Degrezon,  Hovuzi  sangin,  Bo‘ston  Bolo,  M ir  Said  oshiq, 
Kimuxtgaron,  Bo'stoni xon, Gavkashon, Sobunxona, Attoron,  Sangtaroshon, 
Xon  Said  im om ,  Labi  hovuz,  Darvozayi  ob  guzarlari tilga  olinadi.  Buxoro 
va  Sam arqanddan  tashqari,  A m ir  T em ur  va  Shayboniy  Abdullaxonning 
Qarshi  va  Shahrisabzni  obod  qilish  yo‘lida  olib  borgan  ishlari  ham   tilga 
olinadi. «Nasaf, — deb yozadi M aleho, — obod viloyat.  Uning obodonchiligi 
shu  darajadaki,  ta ’rif  va  tavsifga  muhtoj  emasdir.  Masjid  va  sardobadan 
tashqari,  bu  shaharda Abdullaxon  tarafidan  ko‘p  im oratlar bunyod  etilgan. 
(Amir)  Boqibiy, Abdullaxonning ko‘rsatmasi bilan ushbu shaharda madrasa, 
karvonsaroy,  ham m om ,  (m armar)  toshdan  tim lar  qurdirgan».  Shahrisabz 
haqida  o ‘qiymiz:  «Kesh  viloyati,  xuddi  Sam arqand  singari,  aw alo   saltanat 
poytaxti  bo'lgan.  Shahid  Sulton  Ulug'bek  ko‘ragon  tarafidan  bino  qilingan 
jomi’ masjid, janob shayx (Shamsuddin)  Kulol maqbarasi, Mirzo Jahongiming 
madrasa  va  maqbarasa  shular jumlasidandir...»
Xullas,  M alehoning  «M uzakkiri  al-a s’hob»  asari  M ovarounnahrning 
XV asrning ikkinchi yarmidagi tarixi va m adaniyatini o ‘rganishda  m uhim  
m anba  bo 'lib   xizmat  qiladi.
Asarning  qo'lyozm a  nusxalari  O 'zbekiston,  Rossiya va  boshqa  xorijiy
70

m am lakatlam ing  kutubxonalarida  ko'p.  F aq at  O 'z R   FA  S harqshunoslik 
instituti  xazinasida  sakkiz  m o 'tab ar  q o 'ly o zm a  nusxalari  mavjud.  Asar 
m atni  n ash r  qilinm agan.*
Mavzuni  mustahkamlash  uchun  savollar
1.  Biografiya  yo k i  biografik  asar deganda  nimani  tushunasiz?
2.  Q anday  biografik xarakterga  ega  bo'lgan  asarlam i  bilasiz?
3.  «M uzakkiri  a l- a s ’hob»  tazkirasida  Shayboniylar  davri  to'g'risida  qanday 
та ’lumotlar bor?
8 -M A V Z U .  A G IO G R A F IK   A SA R L A R
Darsning mazmuni: 
Jam iyat  hayotidagi  din va diniy arboblarning roli, 
ular  to 'g 'risid ag i  m an balar  haqida  talabalarga  tu sh u n ch a  berish.
Reja:
8.1.  Agiografik  asarlarning  um um iy  xususiyatlari.
8.2.  Agiografik  asarlar  tavsifi.
Asosiy tushunchalar: 
Tazkira, manoqib, holot, risola, shayx, imom, tasawuf, 
murid,  murshid,  eshon,  said,  xo'ja,  silsila,  tariqat,  rashahot,  maqomat.
8 .1.  Agiografik  asarlarning  umumiy  xususiyatlari
M anoqiblar  yoki  holo tlar  yirik  din  va  jam o at  arboblari  va  tariqat 
peshvolarining hayoti va  faoliyati,  ularning karom atlari  haqidagi biografik 
asarlardir.  M an o q ib lar  ustida  ishlash  shuni  k o 'rsa tad ik i,  ularda  o 'ta  
qim m atli  ijtim oiy-iqtisodiy,  tarixiy  va  m adaniy  hayotga  oid  dalillar  va 
m a’lum otlarni  k o 'p   uchratish  m u m k in 1.  Shunga  qaram ay,  bu  xildagi 
m anbalardan  foydalanish  ishini  yaxshi  yo'lga  qo'yilgan  deb  bo'lm aydi.
M u tax assislar,  u m u m a n   ta rix s h u n o s -m a n b a s h u n o s la r  e ’tib o rig a  
m anoqiblar  va  holotlarning  b a ’zilari  to 'g 'risid a   m a ’lu m otlar  keltirildi.
8.2.  Agiografik  asarlar  tavsifi
8.2 .1 .  «Tazkirayi  Bug‘roxoniy»
«Tazkirayi  Bug'roxoniy»  («B ug'roxonning  hayot  yo'li  va  aytganlari») 
A hm ad  ibn  S a ’du lla  a l-O 'z g a n d iy   q alam iga  m ansub   asardir.  K itob
*  U shbu  m avzuni  y o zish d a   B.  A h m ed o v   asaridan  qism an   foydalan ild i.
1  А х м е д о в   Б .А .  Ж и т и я   м у с у л м а н с к и х   св я т ы х ,  как  и с т о р и ч е с к и й   и с т о ч н и к // 
« И с т о ч н и к о в е д ч е с к и е   и зы ск а н и я » .  Т.  1 1,  —  Т б и л и с и ,  1988.  —С .  2 0 7 —214.
71

m ashhur Q oraxoniylardan  Sotuq  Bug'roxon  (vafoti  955)ga bag'ishlangan. 
Asarda  Uvaysiya  tariqati  va  unga  ergashgan  toliblarning,  shuJar  qatori 
S o tuq  B ug 'ro x o n n in g   ham   tarjim ai  holi  berilgan.  A sar  «Uvaysiya» 
(m ashoyixlari)ning  taijim ai  holi»  deb  ham   ataladi.
«Tazkirayi  Bug'roxoniy»  ilk  tariqatlardan  bo'Im ish  Uvaysiya  tariqati 
tarixi  va  O 'rta   Osiyoda  islom  dini  tarqalishi  tarixini  o'rganishda  m uhim  
m anbalardan  biri  bo'lib   xizm at  qiladi.
A sar  m a tn i  c h o p   e tilm a g a n .  Q o 'ly o z m a   n u s x a la ri  O 'z R   FA  
Sharqshunoslik  instituti  xazinasida  mavjud.
8.2.2.  «Manoqibi  xoja  Yusuf Hamadoniy»
«M anoqibi  xoja  Y usuf  H am adoniy»  («Xoja  Y usuf  H am adoniyning 
hayot  yo'li»)  nom li  asar  m uallifi  xojagon  ta riq a tin in g   asoschisi  va 
nazariyachilaridan biri Abduxoliq  ibn Abduljam il  G 'ijduvoniy  (vaf. 1179) 
bo'lib,  u  ushbu  asarini  ustozi  xoja  Y usuf H am adoniyning  hayot  yo'li  va 
t a ’limotiga  bag'ishlagan.
Asarning  yana  bir  boshqa  nom i  «Risolayi  shayx  ash-shayux  hazrat 
xoja  Abu  Y usuf  H am adoniy»  («M ashoyixlar  shayxi  hazrat  xoja  Y usuf 
H am adoniy  haqida  risola»)  deb  ham   ataladi.
A sarning  yaxshi  bir  q o 'ly o zm a  nusxasi  O 'z R   FA  S harqshunoslik 
institutida  mavjud.
8.2.3.  «Risolayi  shayx  Najmiddin  Kubro»
«Risolayi shayx Najm iddin  Kubro»  («Shayx N ajm iddin Kubro risolasi») 
kubroviya  tariqatining  asoschisi  shayx va  sho ir  N ajm iddin  Kubro  (1221) 
G urganjni  m o'g 'u llard an   m udofaa  qilish  vaqtida  jang da  halok  bo'lgan) 
qalam iga  m ansub  asar.
Hajm jihatidan  uncha  katta  b o 'lm agan,  ham m asi  bo'lib  9  varaq,  bu 
asarda tasavvuf haqida fikryuritiladi,  m uallif o'zining shaxsiy kechinm alari 
va  ruxiy  iztiroblarini  bayon  qiladi.
A sarning  yaxshi  b ir  q o 'ly o zm a  nusxasi  O 'z R   FA  S harqshunoslik 
instituti  xazinasida  saqlanadi.
8.2.4.  «Manoqibi  Amir  Kulol»
« M an o q ib i  A m ir  K ulol»  («A m ir  K u lo ln in g   hay o t  y o 'li» )  asari 
naqshbandiya tariqatining ko'zga ko'ringan  nam oyandalaridan biri,  hazrati 
sohibqiron  A m ir  T em urning  pirlaridan  A m ir  K ulolning  hayot  yo'liga 
bag'ishlangan.  A m ir  Kulol  asli  Buxoroyi  sharifning  Suxori  qishlog'idan 
bo'lib,  ota-bobolaridan  tortib  kulolchilik  bilan  tirikchilik  o'tkazganlar.
72

tariq atd a xoja  M uh am m ad   Boboyi  Som osiy (vaf,1354)ning xalfasidir.
Asarning  m uallifi  A m ir  K ulolning  nabirasi  Shihobiddindir.
A sarning  XVII  asrda  k o ‘chiriIgan  yaxshi  bir q o ‘Iyozma  nusxasi  O 'z R  
FA  S harqshunoslik  instituti  xazinasida  saqlanm oqda.  «M anoqibi  A m ir 
Kulol»ning  to shbosm a  nashrlari  ham   bor.
8 .2 .5 .  Xoja  Muhammad  Porsoning  «Maqomati  xoja Alouddin 
Attor»,  «FasI  ul-xitob»,  «Risolayi  qudsiya»  va  boshqa  asarlari
Xoja  M uham m ad  Porsoning haqiqiy ismi  M uham m ad ibn M uham m ad 
al-H ofiz  al-B uxoriy bo'lib,  1419-yili  M akkada vafot  etgan.  N aqshbandiya 
tariq atin in g   n azariyotchi  o lim larid an,  ushbu  tariq at  va  u n in g   k o 'z g a 
ko'ringan  nam oyandalariga  atab  bir  necha  asar  yozib  qoldirgan.
Ulardan biri «M aqomati xoja Alouddin Attor» («Xoja Alouddin A ttorning 
hayot  yo'li»)  bo'lib,  unda  Naqshbandiya  tariqatining  yirik  vakillaridan  biri 
Xoja  Buzurg  —  Xoja  B ahouddin  N aqshbandning  xalifaiaridan  biri  asli 
xorazmlik  xoja  A louddin  (vaf. 1400)ning  aytganlari jam langan.
«M aqom ati  xoja  A louddin  Attor»  asari  n ashr  etilm agan.  Q o 'ly o zm a 
nusxasi  O 'z R   FA  S harqshunoslik  instituti  kutubxonasida  m avjud.
Xoja  M u ham m ad  P orsoning yana bir asari  «FasI  ul-xitob»  («R avshan 
fikrlar»)  b o 'lib ,  u n d a e ’tiq o d ,  diniy m arosim lar,  aqidaparastlik va falsafiy 
oqim lar  haqida  m u tasaw u fo n a  fikr  yuritiladi.  «FasI  ul-xitob»  ta s a w u f 
bo 'y ich a  qom usiy  asar  hisoblanadi.
A sarning  q o 'ly o zm a  nusxalari  O 'zb ek isto n ,  shuningdek,  G e rm an iy a, 
Fransiya  va  boshqa  xorijiy  m am lakatlarning  kutubxonalarida  m avjud. 
1913-yili  am alga  oshirilgan  toshbosm a  nashri  ham   bor.
X o ja   M u h a m m a d   P o r s o n in g   p iri  m u rs h id i  x o ja  B a h o u d d in  
N aqshbandga atab  yozgan  «Risolayi  qudsiya»  («Qudsiy  kalim alar haqida 
risola»)  asari  b o 'lib ,  olim   bu  asarida  ustozining  aytganlarini  z o 'r   e ’tib o r 
bilan jam lagan.  Xoja  M uham m ad  Porso  bu  asarini  ustozi  xoja  A louddin 
A ttorning  iltimosi  bilan  yozgan.
Olimning  bulardan  boshqa  tasawufning  nazariy  va  amaliy  masalalariga 
bag'ishlangan  «M ahaq  al-orifin»  («M a’rifatli  kishilami  ajratuvchi  m ahaq 
toshi»1), «Tahqiqot» («Haqiqat izlash») va «Risola» degan asarlari ham  mavjud.
8 .2 .6 .  «Manoqibi  hoja  Bahouddin  Naqshband»
Xoja  B ahouddin  N aqsh b an d ,  uning  hayoti,  aytganlari,  karom atlari
1  M ahaq tosh i  —  kum ush va oltinlarga surtib,  ularning s o f  yoki  qalbakiligini aniqlab bcruvchi 
sirli  to sh .
73

haqida  hikoya  qiluvchi  yana  b ir  m uhim   asar  A bulm uhsin  M u h am m ad  
Boqir  ibn  M uham m ad  Alining  «M anoqibi  xoja  B ahouddin  N aqshband» 
(«X oja  B a h o u d d in   N a q sh b a n d n in g   h ay o t  y o ‘li»)  n o m li  k ito b id ir. 
Abulm uhsin  M uham m ad  Boqir  bu  asarini  yozishda  Xojayi  buzrugning 
yaqin  kishilari  bilan  suhbatlari  chog‘ida  yiqqan  m a ’lum o tlard an  va  xoja 
M uham m ad  Porsoning kitoblaridan olingan m a’lum otlardan foydalangan.
«M anoqibi  xoja  B ahouddin  N aqshband»  m uqaddim a,  xotim a  va  uch 
qism dan  (m aqsad)  iborat.
M uqaddim ada  Xojayi  buzuigning  tavallud  topishi  va  kelib  chiqishi, 
birinchi  qism da  hazrat  eshon  faoliyatining  boshlanishi,  ikkinchi  qism da 
hazrat  eshonning  suluklari  va  aytganlari,  va  nihoyat,  uch in chi  qism da 
hazrat  Bahouddin  N aqshbandning  kashf-u  karom atlari  bayon  etilgan.
X otim a  hazrati  buzrugning  vafoti  xususidadir.
Asar  M ahm ud  H asanov  to m o n id an   o ‘zbek  tiliga  taijim a  qilingan  va 
zarur  izohlar bilan  1993-yilda  nashr  etilgan.
8.2.7.  «Maqomati  xoja  Ahror»
« M aq o m ati  xoja  A hror»  («X oja  A h ro rn in g   hayoti»)  n o m li  asar 
naqshbandiya  tariqatining  yana  bir yirik  nam oyandasi,  m a ’rifatparvar va 
raiyatparvar inson xoja  U baydulla A hror Valining hayoti,  ijtim oiy-siyosiy 
faoliyatiga bag'ishlangan.  Bu  kitob eshon buvaning  nabirasi  xoja A bdullo 
tom o n id an   XVI  asrda  yozilgan.  Xoja  Abdullo  yoshligidan  bobosining 
xizm atida bo'lgan va m azkur asarida hazrat eshondan o 'zi eshitgan,  uning 
yaqinlari  va  m ulo zim lari,  b ek lar  va  am irlarn in g   o g 'z id a n   esh itg an , 
s h u n i n g d e k   T e m u r i y z o d a l a r   S u lt o n   A h m a d   ( 1 4 6 9 —1 4 9 4 )  va 
U m arshayxdan  eshitganlarini  qunt  bilan  to 'p la b   kitob  holiga  keltirgan.
Asarda O'zbekiston va u bilan qo'shni mamlakatlaming XV asrdagi ijtimoiy- 
iqtisodiy,  siyosiy va  madaniy  hayotiga oid  o 'ta  qimmatli  m a’lum otlar bor.
K itob  n a s h r  e tilm a g a n ,  u n in g   q o 'ly o z m a   n u sx alari  O 'z R   FA 
Sharqshunoslik  institutining  xazinasida  saqlanm oqda.
8.2.8.  «Rashahotu  ayn  ul-hayot»
«R ashahotu  ayn  ul-hayot»  («H ayot  chashm asidan  tom chilar»,  1503- 
yili  yozib  tam om langan)  xoja  U baydulla  A hror  haqida  yozilgan  m uhim  
bir  asardir.  Asar  muallifi  k o 'p in ch a  as-Safiy  (1453—1513)  taxallusi  bilan 
m ashhur bo'lgan  ilohiyot,  hadis, tafsir va adabiyot  fanlarini  ch uqu r bilgan 
olim dir.  U ning  to 'liq   ismi  Faxruddin  Ali  ibn  Ali  al-voiz  al-K oshifiy  al- 
Bayhaqiydir.  A sarlaridan  m a ’lum   b o 'lish ich a,  u  Bayhaq  (E ro n )n in g  
o'qim ishli  xonadonlaridan  biriga  m ansub  b o 'lib ,  otasi  ilohiyot,  tafsir  va
74

hadis ilmiga oid asarlar yozgan va naqshbandiya tariqatining yetakchilaridan 
xoja U baydulla A hror (1 4 0 4 -1 4 9 0 ), xoja Y ahyo va boshqalam ing diqqat- 
e ’tiborini  qozongan kishidir.  A s-Safiyning o ‘zi xoja  U baydulla A hrom ing  
m uridlari jum lasidan bo'lib,  uning kotibi  lavozim ida ishlagan. Xoja A hror 
vafot  etgan dan  keyin,  tem uriy  S ulton  H usayn  xizm atiga  kirgan  va  uning 
voizi  b o ‘lib xizm at  qilgan.
A s-Safiy  turli  sohalaiga  oid  10  ga  yaqin  asar  yozib  qoldirgan.  Turli 
latifa  va  b a d i’alarni  o ‘z  ichiga  olgan  « L a to if  az-zaroif»  (« Z arofatli 
k ish ila rn in g   la tifa la ri» ),  « M a h m u d   va  A yoz»  d o sto n i,  a l-k im y o g a  
bag'ishlangan  «Tuhfat  ul-xoniy»  («X onning  tuhfasi»),  «H irz  al-o m o n  
m in  fatan  az-zam on»  («Z am onning  ziyrakligi  bilan jo d u n i  qaytaradigan 
tum or»),  «Axloqi  M uhsiniy»,  N aqshbandiya tariqatining ta ’limoti va uning 
y irik   n a m o y o n d a la ri  h a y o ti  va  fa o liy a tig a   b a g 'is h la n g a n   « U su li 
N aqshbandiya»  kabi  asarlar  shular jum lasid an d ir.  B undan  tash qari,  as- 
Safiy  taijim onlik  bilan  shug'ullangan.  M asalan,  u  shayx  S h ihobuddin 
S u h rav a rd iy n in g   (v a f.l2 3 4 -y .)  « U y u n   a l-h a q o iq   va  ixoh  a l-ta ro iq »  
(« H aq iq atlar bulog'i  va  tariqatlar  izohi»)  kitobini  arab chadan   fors  tiliga 
taijim a  qilgan.  Bu  taijim a  «K itob  k ash f  ul-asrori  Qosimiy»  («Qosim iy 
sirlarining  k ashf  etilishi  haqida  kitob»)  nom i  bilan  m a’lum .  As-Safiy 
S h arq d a  m ashhur bo'lgan  «Kalila va  D im na»  asarini  ham   qayta  ishlagan 
va unga «Anvori  Suhayliy»  («Suhayl yulduzining nurlari») deb nom  bergan.
O 'zb ek isto n n in g   XV  asr  ikkinchi  yarm idagi  ijtim oiy-siyosiy  tarixini 
o 'rg an ish d a  as-Safiyning  ayniqsa  «R ashahot»  asari  m uhim   o ‘rin  tutadi. 
A sar naqshbandiya tariqati  m ashoixlarining qisqacha taijim ai  holi  h am d a 
tariq a tn in g  yirik  nam oyondalaridan  xoja  U baydulla A hrorning  hayoti  va 
m aq om atlarin i  o ‘z  ichiga  oladi.
As-Safiy  o ‘z  asarini  yozishda  xoja  M uh am m ad  Porsoning  «Fasl  ul- 
xitob»,  Shihobuddin ibn A m ir H am za  (vaf.  1405-y.)ning «M aqom ati A m ir 
Kulol»,  M uham m ad al-Buxoriyning (XII  asr)  «Maslak ul-orifin»,  M avlono 
M uham m ad qozining (vaf.  1516-y.) «Silsilat ul-orifin vatazkirat as-siddiqin» 
asarlaridan foydalangan.  Lekin, asarning katta qism i, ya’ni  xoja  U baydulla 
A hrom ing hayoti va faoliyati haqidagi qismi,  muallifning shaxsiy kuzatuvlari 
va  so ‘rab-surishtirib  to ‘plagan  m a ’lum otlari  asosida  yozilgan.
«R ashahot»  qisqacha  so ‘zboshi  —  d eb o ch a,  k irish-m aqo la  va  uch 
qism dan  iborat.
S o 'zb o sh id a  m azkur  asarning  yozilish  sabablari,  m uallifning  ismi 
sharifi,  asarning yozilib tam om langan  vaqti,  shuningdek,  xoja  U baydulla 
A hrorning  N aqshbandiya  tariqatiga  m unosabati  haqida  so ‘z  boradi.
Kirish  qism ida  N aqshbandiya  tariqati  m ashoyixlarining,  xoja  Y usuf
75

H am adoniydan  to  m avlono  Sham suddin  R uhiygacha  qisqacha  taijim ai 
holi  bayon  qilingan.
Asarning  I—III  qism larida xoja  U baydulla A hror va uning farzandlari, 
xoja Zikriyo, xoja Yahyo, shuningdek, xoja A hrom ing yaqin m uridlarining 
hayoti  va  m aqom atlari  haqida  hikoya  qilinadi.
«R ashahot»ning biz  uchun  qim m atli to m o n i  shundaki,  und a,  ayniqsa 
asarning uchinchi qism ida,  O 'zbekistonning XV asrdagi ijtim oiy-iqtisodiy 
va  siyosiy  axvoliga  oid  qim m atli  m a’lum o tlar  mavjud.  Xoja  U baydulla 
A hrom ing yer-suvlari va boshqa m ulki, tam g 'a solig'i, xorijiy m am lakatlar 
bilan bo'lgan savdo-sotiq aloqalari va m am lakatda kuchayib ketgan o 'z aro  
kurash va bund a m usulm on ruhoniylari,  xususan xoja A hrom ing ishtiroki 
haqidagi  m a ’lum ot  va  xabarlar  shular jum lasidandir.
«Rashahot»  H indistonda  1890,  1897 va  1906-yillari ham da Toshkentda 
1911-yili  chop  etilgan.  Asar  arab  (1852,  1889-yillari)  ham da  tu rk   tiliga 
(1888-yili)  taijim a  qilingan.
XVI—XVIII  asrlarda  yozilgan  m aqom atlar  ham   bir  talay.  U lar  ham  
biografik asarlar sirasiga kiradi.  Ularning ko'plari XVI  asrga oiddir.  M axdumi 
A’zam   Kosoniyning  nabirasi  xoja Abulbaqoning qalam iga m ansub bo'lgan 
«Jo m i’  u l-m aq o m ati  M axdum i  A ’zam   Kosoniy»  («M axdum i  A ’zam  
Kosoniy  m aqom otlari  m ajm u’i»),  M uham m ad  R ahim   tarafidan  yozilgan 
«Siroj  us-salokin  va  latoif ul-orifin»  («T o'g'ri  yo'ld an   boruvchilar  u chun 
chiroq  va  donolam ing  lutf  so'zlari»),  D o 'stm uh am m ad   al-Buxoriyning 
«Juybor ul-asror»  («K o'p irmoqli  m anzilning sir-u asrorlari»),  Husayn  ibn 
M ir  H u sa y n   S a ra x siy n in g   « M a n o q ib i  s a ’diya»  (« X o ja  S a ’d n in g  
m aqom atlari»),  M uham m ad  Tolib  ibn  xoja  Tojiddinning  «M atlab  u t- 
tolibin»  («Toliblar matlabi»)  kitobi,  Badriddin  Kashmiriyning «Ravzat  ur- 
rizvon va  hadiqat  ul-g'ilm on»  («Jannat  bog'i va changalzor m ahram lari»),
X V II-X IX  asrlarda yozilgan asarlardan M uham m ad Qosim ning «Nasim ot 
ul-quds»  («Qudsiylikning mayin shabadasi»),  M uham m ad Avazning «Ziyo 
al-qulub»  («Q alblar  ziyosi»),  xoja  H oshim   K ishm iyning  «Z ubdat  ul- 
m aqom ot»  («M aqom otlar  zubdasi»),  Sayid  Ali  Zindaning  «Sam arot  ul- 
mashoyix»  («M ashoyixlar  natijasi»),  M uham m ad  T ohir  ibn  M uham m ad 
Tayyib  Xorazmiyning  «Silsilati  xojagoni  N aqshbandiya»  («N aqshbandiya 
xojalarining  silsilasi»)  shular jum lasidandir.
XVI—XVII  asrlarda  yaratilgan  u c h -to 'rt  asarga  alohida  to 'x talam iz.
8 .2 .9 .  «Ravzat  ur-rizvon  va  hadiqat  u l-g‘iImon»
«Ravzat ur-rizvon va hadiqat  ul-g'ilm on»  («Jannat  bog'i va changalzor 
m ahram lari»)  asari  Badriddin  Kashm iriy  qalam iga  m ansub  b o'lib,  unda
76

X V I—XVII  asriarda  O 'zbekistonda  va  q o 'sh n i  m am lakatlar,  X uroson, 
S him oliy  H in d isto n   va  K oshg‘arn in g   ijtim oiy-siyosiy  h ay o tid a  k atta 
nufuzga  ega  b o 'lg an   Juybor  xojalari,  xususan  xoja  M uh am m ad  Islom  
(1493—1563),  xoja  S a’d  (1531/32—1589)  va xoja T ojiddin  H asan  (1574— 
1646)lam ing hayoti va faoliyati haqida hikoya qilinadi.  Kitob XVII asrning 
birinchi  yarm ida  yozib  tam om langan.
A sar  m uallifm ing  to 'liq   ismi  B adriddin  ibn  A bdussalom   ibn  sayyid 
Ibrohim  al-H usayniy al-K ashm iriydir.  A sar m uqaddim asida o'zi  keltirgan 
m a’lum otlarga qaraganda, asli kashmirlik bo'lib,  1554-yili Buxoroyi sharifga 
k o 'c h ib   kelgan  va  xoja  M uham m ad  Islo m ning   shaxsiy  kotibi  sifatida 
xizm atiga kirgan.  U ning vafotidan keyin o'g'illari xoja S a’d va xoja Tojiddin 
H asanlam ing  xizm atida  (uning  faoliyatining  boshida)  bo'lgan.
A sar  m azm u n i,  uslubi  va  u n d a   tu rli  m avzu  b o 'y ic h a   to 'p la n g a n  
m a’lum otlardan ko'rinishicha,  Badriddin Kashm iriy keng m a’lum otli, tarix, 
sh e ’riyat,  insho  ilmlarini  chuqur  egallagan  kishi  bo'lgan.  U   «Ravzat  ar- 
rizvon»dan  boshqa  «Sham ’i  dilafro'z»  («D ilni  ravshan  qiluvchi  chirog'», 
1568/69-yili yozilgan),  “ M e’roj ul-kom ilin”  ( “ Komil  kishilaming m e’rojga 
ko'tarilishi” ,  1573/74-yili yozib tam om langan),  “ Ravzat ul-jam ol”  (“G o'zal 
b o g '” ,  1575/76-y.  yozib  ta m o m la n g a n ),  “ B ah r  u l-a v z o n ”  ( “V aznlar 
o'lch o v i” ,  1583-y.)  va  “ R asulnom a”  (1593)  kabi  nazm iy va  nasriy asarlar 
yozib  qoldiigan.  So'nggi  asarining  to 'rtin c h i  qism i  “ Z afarn om a”  sh e’riy 
doston bo'lib,  unda Shayboniy Abdullaxon soniyning tarixi bayon qilingan.
“ R av za t  u r - r iz v o n ”  —  552  v a r a q d a n   ib o ra t  k a tta   a s a r  b o 'lib , 
m u q ad d im a,  xotim a  va  yetti  bobdan  tashkil  topgan.
M u q a d d im a d a   xoja  M u h a m m a d   Islo m n in g   a v lo d -a jd o d i,  h azrat 
e sh o n n in g   x u lq -atv o ri,  xoriq  o d a tla ri  va  o lija n o b   fazilatlari  h aq id a 
m a ’lum otlar keltiriladi,  Badriddin K ashm iriyning  Buxoroga ko'chib kelish 
sabablari,  m azkur  asarning  to 'r t  yil  ichida  yozib  tam om langanligi  va 
bu ning  evaziga  hazrat  eshondan  2.500  A bdullaxoniy  kum ush  tanga  va 
boshqa  in ’o m lar  olgani  haqida  gap  boradi.

bobda  M ovarounnahrning  XVI  asrning  birinchi  yarm idagi  ijtim oiy- 
siyosiy hayoti,  1556-yili  B uxoroning A bdullaxon  soniy to m on idan  ishg'ol 
etilishi, A bdullaxonning g'alabalari va b u n d a xoja  M uham m ad  Islom ning 
ishtiroki  va  o 'rn i  haq id a  q im m a tli,  k o 'p   o 'rin la rd a   tarixiy  asarlard a 
uchratish  qiyin  b o 'lgan  m a’lu m o tlar  m avjud.
A sarning  ikkinchi  bobi  o 'ta   qim m atli.  U n d a  Shayboniy  sulton lar  — 
M u h a m m a d   A m in   s u lto n ,  D in m u h a m m a d   s u lto n ,  X israv  s u lto n , 
A bduquddus  sultonlarning  xoja  M u h am m ad   Islom   va  xoja  S a’d  nom iga 
y o 'lla g a n   arzn o m alari  va  B uxoro,  S a m a rq a n d ,  M arv  va  B adaxshon
77

shoirlari  Mushfiqiy,  M ahram iy,  Shuuriy, Vosifiy,  Sabriy va boshqalam ing 
hazrat  eshon  —  xoja  M uham m ad  Islom   va  xoja  S a’d lar sharafiga  bitgan 
sh e ’rlaridan  n am u n ala r  keltirilgan.  Bu  yerda  keltirilgan  arzn o m alar, 
shuningdek xon va sultonlam ing farm onlari, asosan uch masala:  1)  Buxoro 
xonligining XVI  asrdagi  ichki ahvoli,  ya’ni  m arkaziy hukum at  bilan ulus, 
viloyat,  o ‘lka hokim lari o ‘rtasidagi  m unosabat,  2)  xonliklarning ijtim oiy- 
iqtisodiy  ahvoli,  3)  Buxoro  xonligi  bilan  E ron,  Shim oliy  H indiston  va 
K oshg'ar o'rtasidagi  m unosabatlari  m asalasiga  t:>‘xtalingan.  A rzn om alar 
va  sh e ’rlar  0 ‘zbekistonning  XVI  asrdagi  ijtim oiy-iqtisodiy  hayoti  va 
m adaniyatini  o'rganishda  k atta  aham iyatga  ega.
Asarning III va  IV boblarida xoja M uhammad Islomning XVI asr 60-yillari 
boshidagi  hayoti va  faoliyati  bilan  bog‘liq  m a’lumotlar keltiriladi,  shuningdek, 
Juybor xojalarining mamlakatning ijtimoiy-iqtisodiy hayotidagi  ishlari haqidagi 
m a’lumotlar o ‘rin olgan.  Bu m a’lumotlaming ko‘pchiligi hatto shu masalalami 
maxsus  o‘rgangan  tadqiqotchilarga  ham  m a’lum  bo‘lmasa  kerak1.
“ Ravzat  ur-rizvon”ning  V  bobi  ham   yozishm alarga  bag'ishlangan.  Bu 
bobda  Abdullaxonning  xoja  M uham m ad  Islom  va  xoja  S a’dga  yo'llagan 
100 dan  ortiq  m aktubining nusxalari,  Shayboniy sultonlar,  yirik olim lar va 
v ilo y a t  h o k im la r i,  s h u n in g d e k ,  H i n d i s t o n ,  E ro n   va  K o s h g 'a r  
hukm dorlarining  Juybor  xojalariga  yo'llagan  m aktublarining  nusxalari 
keltirilgan.  Bular  orasida  hazrat  xojalarga  in ’om   etilgan  m ulklar,  hazrat 
eshonning yerlarini obod qilish  yum ushiga aholini  majburiy safarbar qilish 
va dehqonlam i yerga biriktirish haqidagi farm onlam ing nusxalari keltirilgan.
Juyboriy  xojalarga  sh e’r,  qasidalar,  m asnaviylar,  tarixlar  bag'ishlagan 
shoirlar  M ehriy  Buxoriy,  R ahim iy  S am arqandiy,  M asiho,  Foniy,  Hofiz 
H usayn,  M ehriy,  Hofiz  Ibrohim   va  boshqalarga  asarning  oltinchi  bobi 
bag'ishlangan.  Tarixda Abdullaxon va Juyboriy shayxlar qurdirgan binolar 
haqida  m uhim   dalil  va  m a’lu m o tlar  keltirilgan.
A sarning  so 'n g g i,  VII  b o b id a  B uxoro  xo n lig in in g   xoja  S a ’d  va 
Abdullaxon  davridagi  ijtim oiy-siyosiy  ahvoli  haqida  m uh im ,  d iq q at- 
e ’tiborga  sazovor  m a’lu m otlar  keltiriladi.
“ Ravzat  u r-rizv o n ” ning  yaxshi  va  yagona  qo'lyo zm asi  O 'z R   FA 
Sharqshunoslik insititutining xazinasida 2094 raqam i  ostida saqlanm oqda. 
A sar  hali  b iro n   xorijiy  tilga  tarjim a  q ilin m ag a n .  U n in g   to 'g 'r is id a  
B.Ahmedov  va  I.Saidahm edov  m aqolalari  e ’lon  qilingan.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 63%20Тарих%20фанлари
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti
63%20Тарих%20фанлари -> «0 ‘zbekiston milliy ensiklopediyasi» Davlat ilmiy nashriyoti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi. 1-kitob. Shamsuddinov R, Karimov SH.pdf [Abulhasan simjuriy Muhammad ibn Ibrohim]
63%20Тарих%20фанлари -> Talim vazirligi toshkent davlat sharqshunoslik instituti
63%20Тарих%20фанлари -> Vatan tarixi 2-kitob. Shamsuddinov R.pdf [Ahmadbekhoji mehmonxonasi]
63%20Тарих%20фанлари -> «sharq» nashriyot-matbaa aksiyadorlik kompaniyasi bo sh tahririyati
63%20Тарих%20фанлари -> Fayzulla boynazarov qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> Namangan davlat universiteti e. Kenjayev qadimgi dunyo tarixi
63%20Тарих%20фанлари -> O`zbekiston tarixidan universal qo`llanma tmp9232.pdf [Amudaryo xazinasi]

Download 6.7 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   30




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling