A b d u m a jid m a d r a im o V gavhar fuzailo va


  И з  архи ва  ш е й х о в  Д ж у й б а р и .  М атериалы   п о з е м е л ь н ы м   и  торговы м   о т н о ш е н и я м


Download 6.7 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/30
Sana15.12.2019
Hajmi6.7 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   30

1  И з  архи ва  ш е й х о в  Д ж у й б а р и .  М атериалы   п о з е м е л ь н ы м   и  торговы м   о т н о ш е н и я м  
С р ед н ей   А зи и   XVI  века.  П о д   р е д а к ц и е й   Е .Е .Б ер тел ь еа.  “ М .  —L.:  1938;  И в а н о в  
П .П .  Х о зя й ст в а   Д ж у й б а р с к и х   ш ей х о в .  К   и ст о р и и   зем л ев л а д е н и я   С р е д н е й   А зи и  
X V I-X V I1   вв.  - М .   - Л . ,   1945.
78

«Jom i’  u l-m aq o m ati  M axdum i  A ’zam   Kosoniy»  («M axdum i  A ’zam  
Kosoniy  m aqom otlari  m ajm u ’i»)  asari  N aqshbandiya  tariq atinin g  yirik 
n am o yandalarid an  biri  xoja  A hm ad  ibn  M avlono   Jalolidd in  Kosoniy 
(1461/62—1542)ning  hayoti  va  faoliyatiga  bag'ishlangan.
M axdum i  A ’zam   Kosoniy  yirik  tariq at  yetakchisi  bo 'lishi  bilan  bir 
qatorda,  serm ahsul  olim   edi.  U  axloq,  siyosat  va  ilohiyotga oid  «Tanbeh 
us-salotin»  («Sultonlarga  nasihat»),  «A sror ul-n ik o h »   («N ikoh  sirlari»), 
«Risolayi  s a m o ’iya»  (« D arv esh lar  u c h u n   ixtiro  etilg an   m u siqalar» ), 
«Risolayi  vujudiya»  («C hin  haqiqat  haq id a  risola»),  «O dob  us-solikin» 
(«Darveshlar odobi haqida»),  «Odob us-siddiqin»  («Sodiq kishilar odobi»), 
«G anjnom a»,  «Risolayi b a q o ’iya»  («K o‘z yoshi t o ‘kib tavba qilish haqida 
risola»),  «N asihat  ul-solikin»  («S o'fiylik  y o 'lid a n   b o ru v ch ilar  u ch u n  
nasihat»),  «Risolayi zikn>  («Zikr haqida  risola»),  «Risolayi  bayoni silsila» 
(«N aqshbandiya  tariqati  boshliqlari  silsilasi»),  «Risolayi  ch a h o r  kalim a» 
(«Abduxoliq  G 'ijd u v o n iy   aytgan  to ‘rt  kalim a  haq ida  risola»),  «Risolayi 
botixiya»  («O 'zini  narigi  dunyodagi  hayotga  hozirlash  haqida  risola»), 
«M ir’ot  us-safo»  («Poklik  ko'zgusi»),  «Z ubdat  us-solikin  va  tan b eh   us- 
salotin»  («SoTiylik y o 'lid an   boruvchilar u ch u n   zubd a va su lton lar u chu n 
tan beh»),  «Risolayi  Boburiya»  kabi  30ga  yaqin  asar  yozib  qoldirgan. 
M axdum i  A ’zam   K osoniyning  ilm iy  m e ’rosi  yaxshi  o'rgan ilm ag an.
Bu  u lu g ‘  z o tn in g   h ay o ti  va  faoliyatiga  b ag 'ish la n g a n   « Jo m i’  ul- 
m aqom at» asarini olim ning nabirasi xoja A bulbaqo ibn  B ahouddin yozgan. 
A sar  M axdum i  A ’zam   K osoniyning  yaqin  xalifalaridan  Ali  Axsikatiy, 
m avlono  D o 'st  sahhof,  m avlono  Boboyi  hujrador,  H ofiz  Ibro him   va 
boshqalarning  bergan  m a ’lum otlariga  asoslanib  yozilgan.
Asarda keltirilgan b a ’zi  m a ’lum otlarga qaraganda,  xoja A bulbaqo keng 
m a ’lum otli  va  o'zig a  to 'q   odam   b o 'lib ,  savdo-sotiq  bilan  ham   m ashg'ul 
b o 'lg an .  U n in g  karvonlari  M o v a ro u n n a h r  b ilan   Balx,  H in d isto n   va 
K oshg'ar o'rtasid a  q atn ab  turgan.  O 'zi  S hayboniy A bdulazizxon  (1540— 
1549)ning q o'lid a m as’ul,  hukm gar lavozim ida turgan.  Keyineha  F arg'ona 
hukm dori  M uham m adshoh  nom idan  Q ozoq sultoni  huzuriga elchi  bo'lib 
borgan,  so'ng  1556-yili, A bdullaxon soniy  Buxoroni qam al qilib turganida 
B uxoro  hokim i  B urxon  su lto n   va  n om i  yu q o rid a  zik r  etilgan ,  xoja 
M uham m ad  Islom ning  iltim osi  bilan  uning o'rdasiga elchi  b o 'lib  borgan 
va  sulh  tuzish  xususida  xon  bilan  m uzokara  olib  borgan.
«Jom i’  u l-m aqom ot»  qisqacha  a n ’anaviy  so 'zb oshi,  xotim a  va  uch 
bobdan  iborat.
B irin c h i  b o b d a   M a x d u m i  A ’z a m   K o s o n iy n in g   M u h a m m a d
8 .2 .1 0 .  «Jomi’  ul-maqomati  Maxdumi  A’zam  Kosoniy»
79

payg‘am barga  u lan g an   shajarasi  va  ulu g '  bobolari  h aq id a  q isq ach a 
m a ’lum ot  keltirilgan.  Ikkinchi  va  uchinchi  boblar  t o ‘lig‘icha  M axdum i 
A ’zam  Kosoniyning hayoti,  faoliyati va karom atlari haqida hikoya qiladi.
X otim ada  hazrat  eshonning  hayoti  oxiri  va  uning  1542-yil  7  m ay 
kuni  yuz  bergan  vafoti  tafsiloti  bayon  etilgan.
AsardaT quyidagi tarixiy m a’lum otlar o ‘rin olgan. XVI asrning birinchi 
yarmi  Shayboniy sultonlam ing o ‘z uluslarida hukm ronligini to ‘la o ‘rnatish 
yo'lida olib borgan kurashlari,  m asalan,  K o'chki  ichixon, Jonibek sulton, 
D o 'stm u h am m ad  sulton va  Kepak sultonlam ing  F arg‘o n a ustiga yurishi, 
Toshkent  hokim i  N avro‘z  A hm ad-B aroqxonning,  S am arqand  hokim i 
A b d u lla tif  s u lto n   b ila n   b irg a lik d a   B u x o ro   u stig a   q ilg a n   y u ris h i, 
Suyunchxojaxonning Toshkentga yurishi va T oshkentning qam al qilinishi, 
Suyunchxojaxon bilan  Koshg‘a r xoni  S ulton  Saidxon  o 'rtasid a T oshkent 
uchun  b o ig a n   kurash,  yuqorida  nom i  tilga  olingan  S ulton  S aidxonning 
A xsi,  A n d ijo n   va  K o so n   u stig a   q ilg a n   x u ru ji,  S u y u n c h x o ja x o n , 
K o‘chkinchixon  va  U baydullaxonning  K oshg‘a r  xoni  S ulton  Saidxon 
bilan  olib  borgan  urushi  va  Sulton  S aidxonning  K oshg'ardan  qochib 
ketishi,  Toshkent  va  Qarshi,  K osonda  XVI  asrning  40-yillarida  b o ‘lib 
o ‘tgan  xalq  q o 'zg 'o lo n lari  haqida  m a’lum otlarni  bu  kitobda  uchratam iz.
K itobda  ijtim oiy-iqtisodiy  hayot  haqida  ham   m uhim   m a ’lu m o tlar 
mavjud.  U n d a  K o‘hak daryosining b a ’zi yillari to ‘lib-toshib oqishi,  ayrim  
yillarda sathi  pasayishi,  yoki o ‘zanining o ‘zgarishi oqibatida qurg‘oqchilik 
sodir bo'lishi  va uning tevarak-atrofidagi  qishloqlarga suv chiqm ay qolib, 
aholining  iqtisodiy  qiyinchiliklar iskanjasida  qolishi,  qurg‘oqchilik yillari 
M ovarounnahrning  ayrim   hududlarini  chigirtka  va  qora  quzg‘un  bosib 
ketganligi,  shuningbek,  Shayboniylar  davrida  ham   tarxonlik  tizim i,  bu 
tizim  A m ir T em u r va  T em uriylar davrida  keng  tarqalganligi  haqida  o ‘ta 
m uhim   m a’lum otlarni  uchratam iz.
«Jom i’  ul-m aqom at»da  biografik  va  geografik  m a ’lum otlar  ham  ju d a 
ko‘p uchraydi.  Biografik m a’lum otlardan, xususan  Maxdumi A ’zam ,  uning 
xotinlari va farzandlari haqidagi  m a’lum otlarni d iq qat-e’tiborga sazovordir. 
H azrat  esh o n n in g   bolalari  o ‘z  vaqtida  M o v aro u n n ah r,  K o sh g 'a r  va 
Badaxshonning XVII  asrning birinchi  yarmidagi  ijtimoiy-siyosiy hayotida 
katta  ishlar qilganlar.  M asalan,  koshg'arlik  xotini  Bibicha  K oshg'ariydan 
tug'ilgan  o 'g 'li  xoja  Is’hoq  (vaf.l599-y.)  K osiig'ar  xojalari  Ofoqxoja  va 
Q oraxojalarning  ajdodi  bo'lgan.  Asarda toshkentlik  m ashh ur diniy  arbob 
shayx  X ovand  T o h u r  (tax m .l3 5 0 -y ili  vafot  etgan)ning   avlodlari  xoja 
M uham m ad Ali,  Xoja X urd,  xoja  Iso va xoja T o h ir haqida ham   e ’tiborga 
m olik  m a ’lum otlarni  uchratam iz.  B a’zi  m a’lu m otlar  orasida  XVI  asrda
80

yashab  o ‘tg an   yirik  sh o ir  va  ad a b iy o tsh u n o s  olim   P o d sh o h x o ja  va 
«Abdullanom a»  asarining  muallifi,  Hofizi  T anish  Buxoriyning  otasi  — 
m avlono  M ir  M uham m ad  haqida  keltirilgan  m a ’lu m otlar  ham   m uhim  
a h a m iy a t  kasb  etad i.  A sarda  keltirilgan  g eo g rafik   m a ’lu m o tla rd a n  
T o s h k e n tn in g   P a rk e n t  tu m a n id a g i  Issiq  c h a s h m a ,  M iy o n q o ld ag i 
G a rm ak o ‘z,  Toshkent-Axsi yo'lidagi Qizil  q o ‘rg‘on,  K arm ana tum anidagi 
X ushikiyon  va  Anuz  qishloqlari,  Sam arqand  bilan  Toshkent  oralig'idagi 
c h o 'ld a joylashgan Yog‘ochlik,  Buxoro va  K arm ana oralig'idagi Jom rabot 
m anzillari  haqida  keltirilgan  m a ’lu m o tlar  o ‘ta  m uhim dir.
F arg'o n an in g   sharqiy  tarafida  istiqom at  qiluvchi  qirg‘iz  qavm lari, 
ularning  hayot  tarzi  va  o ‘zaro  m unosabatlari  haqidagi  m a ’lum otlar  ham  
m uhim dir.
«Jom i’  ul-m aqom at»  nashr etilmagan,  lekin  uning qo'lyozm a  nusxalari 
kutubxonalarda  mavjud.  0 ‘zR   FA  Sharqshunoslik  instituti  xazinasida 
oltita  q o ‘lyozm a  nusxasi  saqlanm oqda.
8.2.11 .  «Nasimat  ul-quds  min  hadoyiq  al-uns»
«Nasimat ul-quds min hadoyiq al-uns» («Avliyolik shabadasining yaqinlik 
bog'idan esishi») nomli asar Naqshbandiya tariqatining Hindistondagi g‘oyaviy 
rahbarlaridan  bo'lgan  M uham m ad  Hoshim  Sirhindiy  tom onidan  1622-yili 
yozilgan  bo'lib,  u  Husayn  Voiz  al-Koshifiyning  «Rashahot  ayn  ul-hayot» 
asarining  davomi  hisoblanadi.  Kitob  M ovarounnahr,  Xuroson,  Hindiston 
va Sharqiy Turkistonda XVI—XVII  asriarda faoliyat ko'rsatgan  Naqshbandiya 
tariqati  namoyandalari  hayoti  va  faoliyatiga  bag'ishlangan  va  754  varaqdan 
iborat.  M uallif o 'z  asarini  Naqshbandiya  tariqatining  Hindistondagi  yirik 
nam oyandalaridan biri  M uham m ad  Baqr Sirhindiy (1563/64—1603/04)ning 
topshirig'i  bilan  yozgan.
A sarda,  ayniqsa  biografik  m a ’lu m o tlar  k o 'p .  S hulardan  uchtasini 
keltiram iz.  XVI  asrda  K oshg'arning  ijtimoiy-siyosiy  hayotida  birinchilik 
uchun  kurashgan xoja  Ubaydulla A hrorning avlodi xoja Xovand  M ahm ud 
bilan  M axdumi A ’zam   Kosoniyning o 'g 'li  xoja  Is’hoq  o'rtasidagi  kurash, 
K oshg'arda islom dinining targ'ibotchilaridan  biri  bo'lm ish  xoja Tojiddin, 
xoja  M uham m ad  Porsoning  avlodi  haqidagi  m a ’lum ot  diqqatga  sazovor.
«Xoja Xovand  M ahm ud  Shohibekxon  (Shayboniyxon)  o'ldirilganidan 
keyin  Koshg'arga  ketib  qoldi.  Sulton  S a’idx o n 1  uni  xursandchilik  bilan 
kutib  oldi,  iltifotlar  ko'rsatdi  va  unga  K oshg'arda  m uridlar  orttirishiga 
ko'm aklashdi.  Xoja  Y usuf  1532-yilning  12-sentabrida  olam dan  o'tdi».
1  S u lton  S a ’idxon  —  M o ‘g ‘u liston   (Jete)  xo n i  (1 5 1 4 —15 3 2 -y y .).
81

«Tarixi  Rashidiy» kitobining muallifi Mirza  M uham m ad  Haydar (1500— 
1551)  yana birqiziq m a’lum otni keltiradi:  «Xoja Xovand  M ahm ud  (haqiqiy 
ismi Shahobiddin M ahm ud, xoja Ubaydulla Ahror nabirasi) muridlar orttirish 
uchun  Koshg‘arga  kelganda  uning  bilan  xoja  Y usuf  oralarida  raqobat 
boshlandi.  Shunday  bo'ldiki,  bir  kuni  xoja  Xovand  M ahm udning  oldiga 
borsam   huzurlarida  xoja  M uham m ad  Is’hoq  o ‘ltirgan  ekanlar.  U lar 
nim alarnidir  so‘zlashib  o'tirgan  ekanlar.  Xoja  Xovand  M ahm udning  jahli 
chiqib dedi; «Xoja  Is’hoq!  N im a sababdan sen menga bunaqa gaplami  aytib 
o ‘tiribsan?  Agar  sen  otangning  muridi  bo'1 sang,  m en  hazrati  oliylari  (xoja 
Ubaydulla Ahroming muridiman.  Bundan tashqari, sen yosh jihatdan menga 
o 'g 'il  o 'rn id a san .  Xoja  Is’hoq  javob  qildi:  «M en  ham   ul  jan o b n in g  
marhamatiga tayanaman».  Tortishuv tugagach,  o ‘sha  kuniyoq  xoja Xovand 
M ahm ud  Badaxshonga ketib qoldilar.  Oradan ikki-uch kun o ‘tgach, kim dur 
menga  xoja  Is’hoqning to ‘saddan  o ‘sallab,  vafot  etganini  xabar qildi.
M axdum i  A ’zam   K osoniyning  o ‘g‘li  xoja  Is’hoq  haqida  shunday 
m a ’lum ot  bayon  etilgan.  Olijanob  xoja  (S am arqanddan)  Koshg‘a r  va 
X o‘tanga  jo ‘nab  ketdilar.  Koshg‘ar  va  X o‘tan  xalqi  ul  janobning  sa’y- 
harakatlari  tufayli  chin  dinni  (islom ni)  qabul  qildi.  K oshg'ar  hokim i 
M uham m adxon  xojaning  haqiqiy  va  sofdil  m uridi  b o'lib   qoldi.  Xullas, 
m azkur xoja tufayli  Naqshbandiya — Xojagon tariqati o ‘sha o ‘lkada yoyildi. 
So‘ng o 'm ig a m uridi  Devoni Ashtarni  q o ‘yib, o 'z  yurtiga qaytdi va  1599— 
1600-yili  vafot  etdi.  D ehbed  yonidagi  Safed  qishlog'idagi  qabristonga 
dafn  etildi.  O tasidan  keyin  u  shu  qishloqda  istiqom at  qilib  turgan  edi.
X oja  M u h am m ad   P orsoning  u lu g ‘  ajdodi  xoja  T o jidd in  h aq id a 
quyidagicha  m a’lum ot  bor.  Xoja Tojuddin xoja  Hofiziddin  Buxoriyning1 
ajdodi,  xoja  R ashididdinning  o ‘g ‘lidir.  Xoja  R ashididdinning  otasi  xoja 
S hujo’  C hingizxon  xuruji  vaqtida  M o'g'ulistonga  ketib  qolgan  va  xoja 
Rashididdin  o ‘sha yerda tug'ilgan.  Uning sa’y-harakatlari bilan  m o 'g 'u llar 
islo m   d in ig a   k irg a n la r.  X o ja  T o jid d in   x o ja  U b a y d u lla   d a v rid a  
M o v arounn ahrga  kelgan  va  m avlono  Iroqiy  T usiydan  t a ’lim  olgan. 
M avlono  Iroqiy Tusiy jan o b  xoja A hrorning d o'stlaridan  bo'lgani  tufayli, 
xoja Tojiddin  hazrat  eshonning  (xoja  U baydulla A hror)  qabul  va  suhbati 
sharafiga m uyassar bo'lgan.  U  k o 'p  vaqt  uning ostonasini  o'pish  sharafiga 
va xayr-ehsoniga muyassar bo'lgan.  Shundan keyin  Koshg'ar shaharlaridan 
T urfon  hokim i  uning kelishini yaxshilikka yo'yib,  o'zi va bolalariga  izzat- 
hurm at  ko'rsatgan.  U lardan b a’zilari hozirgi  kungacha o'sha m am lakatning 
ehsonlariga  m usharrafdurlar.
1  Xoja  H o fiz id d in   Buxoriy  —  Xoja  M uham m ad  P o rso n in g   haqiqiy  n o m i,  1 4 19-yili  vafot 
etgan.
82

8.2.12 .  «Matlab  ut-tolibin»
«M atlab  ut-tolibin»  («H aqiqat izlovchilam ing m aqsadi»)  Tojiddinning 
o ‘g ‘li  A bu labbos  M u h am m ad   T olib  to m o n id a n   166 3/64-yili  yozib 
tam om langan.  U n d a  m ashhur  Juyboriy  xojalardan  xoja  M u ham m ad  
Islom,  xoja  S a’d,  xoja  Tojiddin  H asan,  xoja  A bdurahim   (1575—1629), 
Abdixoja  (1577—1607)  va  M uham m ad  Yusufxoja  (1595— 1652)larning 
hayoti  va  ijtim oiy-siyosiy  faoliyati  bayon  etilgan.
« M a tla b   u t-to lib in »   faq at  b io g rafik   a sa r  b o 'lib   q o lm a y ,  u n d a  
m am lakatning  siyosiy  va  ijtim oiy-iqtisodiy  ahvoliga  oid  ham da  Buxoro 
xonligi  bilan  H indiston  o ‘rtasida  m unosabatlarga  tegishli  o ‘ta   m uhim  
m a ’lu m o tla r  m avjud.  S h u n in g   u c h u n   ham   u n d a n   V .L .V y atkin   va 
P.P .Ivanov Juyboriy  xojalarning  yer-suvi  va  m ol-m ulkini  tadqiq  etishda 
asosiy  m anbalardan  biri  sifatida  foydalanishgan.
M uham m ad Tolib  haqida quyidagilar m a’lum.  A sarda  uchragan b a ’zi 
m a’lum otlarga  qaraganda,  otasi  1608-yili  vafot  etganida  u  39  yoshda 
b o lg a n .  Shuni e ’tiborga olinadigan bo ‘lsa,  muallifning tu g ‘ilgan yili  1569- 
yil  b o ‘lib  chiqadi.  U  xoja  Tojiddin  H asanning  ikkinchi  o ‘g ‘li  b o ‘lib, 
ham m a  vaqt  otasi  bilan  birga  Buxoroda  istiqom at  qilgan.  1623-yili  ota- 
bola  Balxga borganlar.  M uham m ad Tolibning ham  xo‘jaligi  katta bo'lgan. 
Otasidan olgan ulushidan tashqari,  1632— 1633-yillari  befarzand xolasining 
yer-suvi  va  boshqa  mulki  ham   unga  berilgan.  M ulk  otasi  tirikligida  400 
ming  tangaga  baholangan.
«M atlab  ut-tolibin»  tarkibi  a n ’anaga  binoan  m uqaddim a,  xotim a  va 
sakkiz  bobdan  iborat.
M uqaddim ada a n ’anaviy fotiha va h am d -u  sanolardan  keyin,  m azkur 
asarni  yozishda  m uallif o ‘z  oldiga q o ‘ygan vazifalar haqida so ‘z  yuritiladi 
va  asar  m undarijasi  keltiriladi.
Asarning  eng  qim m atli  m a ’lum otlar  mavjud  qismi  -   uning  IV—V III 
boblaridir.
T o ‘r tin c h i  b o b d a   x o ja  S a ’d n in g   k a r o m a tla r i,  m o l- m u lk i  va 
xizm atkorlari,  XVI  asrning  80-yillarida  mavjud  siyosiy  vaziyat  haqida 
m uhim   m a ’lu m otlar  keltiriladi.  A ytishlaricha,  xoja  S a’dning  Buxoro, 
Miyonqol,  Sam arqand,  Savron, Turkiston, Axsikat,  Nasaf,  Hisor, Term iz, 
Q ubodiyon,  Balx,  Badaxshon,  H irot,  Marv,  M urg‘ob,  M ehna,  M ashhad, 
C horjo'y  va  A ndxud  viloyatlarida  katta  m ol-m ulki,  yer-suvi,  k o ‘p  sonli 
m o l-q o ‘ylari,  d o ‘konlari,  ham m om lari,  sardobalari  va  qullari  b o ‘lgan. 
M asalan,  hazrat  eshonning tilga  olingan  viloyatlarda  20 0 0 juft  gov1  ekin 
yeri,  2500  bosh  q o ‘yi,  1500  oti,  12  ham m om i,  lOta  sardobasi,  ko 'p lab 
bozorlari,  savdo  d o ‘konlari  va  ustaxonalari,  100  nafar  quli  va  boshqa
83

boyliklari b o ‘lgan.  U ning h a r b ir viloyatda g‘alla om borlari bo'lgan.  Faqat 
Buxoroyi  sharifning  bir  o'zid a  shunday  om borlardan  to 'rtta si  qurilgan 
bo'lib,  ularning  har  birida  100  m an n 2  g 'alla  saqlangan.  Xoja  S a’dning 
yillik  darom adi  60.000  tangaga  barobar  bo'lgan.  H azrat  xojaning  m ol- 
m ulkini  k o 'p   sonli  va  turli  lavozimdagi  sarkor,  vakil,  daftardor,  sohibi 
xiroj,  kerak  yaroq,  bakovul,  qozi,  dorug'a,  m irishkor  kabi  m ansabdorlar 
boshqarib  turganlar.
T o 'rtin c h i  b o b d a  k eltirilg an   siyosiy  v o q ealar  ich id a  A b du llax on  
soniyning  Andijon  va  X orazm   ustiga  XVI  asr  80-yillarida  qilgan  harbiy 
yurishlari, A bdullaxon bilan O 'zbek sulton o'rtasidagi  kelishm ovchiliklar, 
Shayboniy  qo'shinlarining  Issiqko'l  viloyati  ustiga  qilgan  harbiy  yurishi 
haqidagi  m a ’lum otlar  o 'ta   m uhim dir.
Y ana  shu  bobda  bayon  qilingan  voqealar  ichida  S am arqand  hokim i 
Shayboniyzoda  Ibodulla Sulton, Abdullaxon soniyning inisining o'ldirilishi 
sabablari  haqida  aytilgan  fikrlar z o 'r aham iyatga  egadir.  «Abdullanom a» 
m uallifining  so'zlariga  qaraganda,  Ibodulia  sultonning  o'lim iga  uning 
shariat  qoidalarini  buzganligi,  y a’ni  ram azonning  birinchi  kuni  ro 'za 
tutm ay,  ichkilik  ichganligi  sabab  bo'lgan.  Lekin,  1586-yili  Buxoro  va 
S am arqandda bo'lib o 'tg a n  voqealarni  chuqurroq tahlil  etadigan  bo'lsak, 
bu  faqat  bir  bahona,  sababi  esa  tam o m an   boshqacha  bo'lgan.  M asalan, 
«M atlab  ut-tolibin»da keltirilgan  m a ’lum otlarga  qaraganda,  XVI  asrning 
80-yillari  boshida  Shayboniy  sultonlar,  xususan  Ibodulla  sulton  bilan 
A bdullaxon  o 'rta sid a   m uno sab atlar  b ir  q adar  buzilib  qolgan.  Bunga 
A bdullaxonning  1583-yili  A ndijon  ustiga,  Isfandiyor  sultonga  qarshi 
q o 's h in   to rtg a n i  sab ab  b o 'lg a n .  A sard a  k eltirilg an   m a ’lu m o tla rg a  
qaraganda,  1586-yilning  3  avgust  kuni  Toshkent  hokim i  D o'stim   sulton, 
A ndijon  hokim i  Isfan d iy o r  sulton  va  H iso r  hokim i  O 'z b ek x o n ,  va 
Sam arqand  hokim i  Ibodulla  sultonning  elchilari  Sam arqandga  to 'p lan ib  
kengash  o'tkazganlar va gapni  bir yerga qo'yib Abdullaxon soniyga qarshi 
harbiy-siyosiy ittifoq tuzganlar.  O radan  k o 'p  vaqt  o'tm ay ,  Ibodulla sulton 
A b d u lla x o n n in g   y o 'q lig id a n   fo y d a la n ib ,  S a m a rq a n d   te v a ra g id a g i 
tum anlarni  bosdi  va  talon-taroj  qildi.
«M atlab  ut-tolibin»  m uallifi  yana  quyidagilarni  yozadi;  «(Ibodulla) 
sulton  ram azon oyi  boshlarida qattiq ichib  mast bo'lgani  sababdan  M irzo 
A bdurahim   kechasi  maxfiy  ravishda uning xonasiga  kirdi va x an jarzarb i
1 Jufti  gov  —  birjuft  h o ‘kiz bilan  haydab  ekiladigan  yer,  taxm inan  sa k k iz-to 'q q iz gektarga 
ten g   b o'lgan .
2  M ann  —  o'rta  asrlarda  bir  m ann  2 5 ,6   kilogram m ga  ten g   b o'lgan .
84

bilan  uni  o ld ir d i .  0 ‘sha  kun lari  h a z ra t  e sh o n   (xoja  S a ’d)  H isori 
sh o d m o n d a edilar.  T u n   yarim laganda din suyanchig‘i b o ‘lm ish a m ir ul- 
um aro  Q ulbobo  k o ‘kaltosh  (hazrat  esh o n n in g   huzuriga)  kirib  keldi  va 
lbodulla sultonning o ‘ldirilganligini  aytdi.  B undan sal  aw al  hazrat  eshon 
onasini  tu sh id a k o ‘rgan va  m ulozim lariga  «Yaqin  orada  lb o d u lla  sulton 
bu  d u n y o n i  ta rk   e ts a   k erak » ,  d eb   a y tg a n .  A sard a  k e ltirilg a n   bu 
m a ’lu m o tla r n i  d i q q a t   b ila n   ta h l il   q ilin g a n d a   l b o d u l la   s u lto n  
A bdullaxonning o dam lari to m o n id a n  o'ldirilganligi  o ‘z - o ‘zidan  m a ’lum 
bo'ladi.
Y ana shu  bobda A bdullaxonning  1583-yili  Andijon  ustiga,  Isfandiyor 
su ltonga  qarshi,  va  sal  keyinroq  X orazm ga  q o 'sh in   tortg an i  haqida 
m a ’lum otlar  bor.
Asarning  beshinchi  bobi  xoja  Tojiddin  H asanning  tu g ‘ilgan  kunidan 
to  vafotigaeha  M ovarounnahrda kechgan voqealar haqida hikoya qilinadi. 
Bu yerda keltirilgan  m a ’lum otlar orasida hokim iyatning  Shayboniylardan 
A sh ta rx o n iy ia r  su lo lasi  q o ‘liga  o ‘tish  vaq ti  h aq id ag i  m a ’lu m o tla r 
qim m atlidir.  M a’lum ki, b a ’zi kitoblarda va xronologiyalarga oid asarlarda, 
m asalan,  S.Leynpul,  E.Sam baur kitoblarida, bu voqea hijriy  1006,  m elodiy 
1598-yilda  sodir  b o ‘lgan  deb  qayd  qilinadi.  Lekin,  keyinroq  atroflicha 
o'rganilgan  «Bahr  ul-asror»,  «Tarixi  olam oroyi  Abbosiy»,  «Silsilat  us- 
salotin»  asarlarida  bu  voqea  hijriy  1009,  m elodiy  1601 -yili  sodir b o ‘lgani 
ochiq  aytilgan.  «M atlab  ut-tolibin»da  shu  fikr  aniq  va  ishonarli  dalillar 
bilan  e ’tiro f qilingan.
Y ana  shu  bobda  A bdullaxon  soniy  bilan  uning  o ‘g ‘li  va  taxt  vorisi 
A bdulm o'm in sulton  o ‘rtasida boshlangan ziddiyat  haqidagi  m a’lu m otlar 
tarixim izning  yaxshi  yoritilm agan  m asalalariga  aniqlik  kiritishda  m uhim  
aham iyat kasb etadi.  Bu jihatd an  beshinchi bobda keltirilgan m a ’lum o tlar 
diqqatga  sazovordir.
B ulardan  biri  —  Ju y b o riy   xojalarning  m ol-m u lk i  yil  sayin  o rtib  
borishidir.  M asalan,  xoja  S a’dning  vorisi  xoja  Tojiddin  H asanning  m ol- 
m ulklari  orasida  yangilari,  yangi  qurilgan  H asanobod  qishlog‘i,  50  nafar 
chorbog1,  20  q a to r1  tuya  va  boshqalar  ham   bo'lgan.  Shuni  ham   aytish 
kerakki,  xoja Tojiddin fiqh,  hadis va tarixga oid qim m atli  kitob lary ig ‘ishga 
h a m   e ’tib o r  b e rg a n .  « M a tla b   u t-to lib in » d a   k e ltirilis h ic h a ,  u n in g  
kutubxonasida  1000  jild  qim m atli  q o ‘lyozm alar  saqlangan.  U larning 
ayrim lari  bezakli,  tilla  suvi  berib  yozilgan  kitoblar  bo ‘lgan.
Ikkinchisi A bdullaxon  bilan  uning o ‘g ‘li  va taxt  vorisi,  Balx  hukm dori
1  Bir  qatorda  taxm in an   150  nafar  tuya  b o'lgan .
85

A bdulm o‘min  sulton o'rtasida XVI  asrning 80-yillaridan boshlab kuchayib 
ketgan ziddiyatlar va Abdullaxonning vafoti xususidadir. «Matlab ut-tolibin»da 
quyidagilarni  o'qiym iz;  «Abdullaxon  m am lakatni  44 yil  idora qildi.  Otasi 
Iskandarxon tirikligi chog 'ida 28  yil  uning nom idan,  otasi vafot etgandan 
keyin  18  yil  m ustaqil  idora  qildi.  S altanatning  bir  uchi  A ndijonda,  bir 
uchi  X orazm da,  uchinchi  uchi  Dashti qipchoqda, to'rtin chisi X uroson va 
Seistonda  bo'lgan.  A ytishlaricha,  A bdum o'm inxon  M uham m ad  Boqibiy 
bilan til  biriktirib,  otasining ovqatiga zahar qo'shtirib bergan va xon  hijriy 
1006-yiIi vafot  etgan.
«M atlab  ut-tolibin»ning  oltinchi  bobi  Juyboriy  xojalarning  yana  bir 
nam oyandasi  xoja  A bdurahim ning  hayoti  va  ijtimoiy-siyosiy  faoliyatiga 
bag'ishlangan.  Bu  bobda  yirik  xo'jaliklarda  qul  m ehnatidan   foydalanish, 
yer  egaligining  tanxoh  va  suyurg'ol  shakllari,  kerak  yaroq  lavozimi  va 
uning vazifalari,  Buxoro xonligi bilan  H indiston o'rtasidagi  m unosabatlar 
haqida  qim m atli  m a’lum otlar  keltiriladi.
Kerak  yaroqchi  haqida  bu  asarda,  m asalan,  bunday  deyiladi:  «M ulla 
M irm uham m ad  xoja  (A bdurahim )ning  xizm atkorlari  jum lasidan   edi. 
U n in g   zim m asig a  k erak  y aro q ch ilik   vazifasi  y u k latilg an d i.  U n in g  
zimmasiga xojaning xonadoni uchun kerak bo'lgan  harir m atolar va boshqa 
narsalarni  topib  keltirish  majburiyati  yuklatilgandi.  Bir  payt  hisobchilar 
mulla  M irm uham m ad kerak yaroqchini taftish  qilganlarida unga xojaning 
sarkorligidan  berilgan  naqd  puldan tashqari,  uning savdogarlar va boshqa 
shaharlardan  90  m ing xoniy qarz  olganligi,  lekin shu haqdagi tilxatlardan 
1000  xoniy  m ablag'  tilxatlarida  xoja  (A bdurahim )  ning  m uhri  yo'qligi 
aniqlandi.  Shundan  keyin  xoja  (Abdurahim )  uni  huzuriga chaqirib:  «Nega 
aytilgan  qarz  haqida  o 'z   vaqtida  bizga  m a’lum   qilm adingiz  va  tilxatlarni 
bizga  ko'rsatm adingiz?»,  deb so'raganda,  m ulla  M irm uham m ad  (xojaga) 
bundayjavob qilgan:  «Biz sizning sohibi  himmatligingizga  ishongan edik». 
S h u n d a n   keyin  xoja  m ulla  H ojib ek   devon begi  bilan   m utavalliy ni 
chaqirtirib,  m ulla  M irm uham m adning  barcha  qog'ozlarini  y o 'q   qilib 
yuborishni  buyurgan».  Keltirilgan parchadan  kerak yaroqchining vazifalari 
va  huquqlari,  ortiqcha  izohsiz  ham   ko'rinib  turibti.
Asarning  so'nggi,  yettinchi  bobi  Abdixojaning  hayoti,  faoliyati  va 
karom atlari  bayoniga bag'ishlangan.  Lekin,  tadqiqotchi  uchun o 'ta  zarur 
bo'lgan  dalil  va  m a’lum otlar,  m asalan,  Buxoro  xonligining  Abdullaxon 
soniy  vafotidan,  1598-yildan  keyingi  ichki  ahvoli,  Juyboriy  xojalarning, 
masalan, Abdixojaning bundagi  o 'rn i va vazifasi,  Shayboniylar davlatining 
tuzilishi,  xususan,  devonbegi,  m iroxur,  otaliq,  shig'ovul,  yasovul,  naqib, 
q o z i,  b ak o v u l,  q u rc h i  b o sh i,  d o d x o h ,  p a rv o n a c h i,  sh ay x u lislo m ,
86

ko‘kaltosh,  kadxudoyi  daha  (dahaboshi),  chiroqchi,  m unshiy  va  boshqa 
lavozim lar  haqida,  shuningdek,  o 'zbek  xalqining  etnik  tarkibiga  kirgan 
saroy, qo ‘ng‘irot,  naym an, qatag'on, yuz, aig‘in,  kenagas va boshqa qabilalar 
va  ularning  m am lakatning  ijtimoiy-siyosiy  hayotida  tutgan  o 'rn i  haqida 
m uhim   m a ’lum otlar keltirilgan.
Abdixojaning  XVI  asrning  oxiri  va  XVII  asrning  boshlarida  Buxoro 
xonligining  ichki  ahvoli  va  uning  m am lakatning  siyosiy  hayotida  tutgan 
o ‘rni va mavqei haqida asarda quyidagi  m a’lum otlarni  uchratam iz.  So'nggi 
Shayboniy  P irm uham m ad  Soniy  (1598—1601)  davrida  m am lakatning 
ichki  ahvoli  beqarorlikka  yuz  tutdi.  Shu  payt  Abdixoja  Buxoroni  tark 
etib Sam arqandga bordi.  Uning hokimi Ashtarxoniy  Boqi  M uham m adning 
om adi yurishib,  toj-taxtni  egallaguday b o ‘lsa,  ikkalari davlatni  birgalashib 
boshqarishga ahd qildilar.  «M atlab ut-tolibin»da  Boqi  M uham m adxonning 
m ana  bu  so'zlari  keltiriladi:  «Agar  biz  Buxoro  bilan  Balxni  egallashga 
m uyassarbo'lsak,  unda m am lakatni  Siz,  m en va Vali  M uham m ad o'rtasida 
uchga  taqsim laym iz...»  Ertasi  kuni  ertalab,  n o n u sh ta  paytida  Abdixoja 
Boqi  M uham m adxonga  m urojaat  qildi:  «Tabriklaymiz,  ulug‘  ajdodlarim iz 
Sizga  poytaxt  shahar  Buxoroni  in ’om   qiladilar».  Boqi  M uham m adxon 
(ichiga  sig‘may)  suyunib  ketdi  va  singlisini  Abdixojaga  xotinlikka  berdi. 
A bdixoja  ham m asi  b o ‘lib  Buxoroda  bir  yilga  yaqin  istiqo m at  qildi. 
S hundan  keyin  Abdixojaning  nufuzi  ortti.  M uham m ad  Tolib  bu  haqda 
m ana  bularni  yozadi:  «H azrat  xojaning  ulug‘ligi  va  ku ch-qudrati  shu 
darajaga  borib  yetdiki,  jinoyat  sodir  etgan  kishi  uning  huzuriga  qochib 
borib,  uning  xizm atiga  kirgudek  b o ‘lsa,  u  jazoga  tortilm agan.  Xojaning 
ta ’siri  barcha  viloyatlarda shu  qadar kuchli  ediki,  biron  zot  uning  so'zini 
qaytarm as  edi.  Kayfiyati  y o 'q   paytlarda  Boqi  M uham m adxonni  ham  
m ensim as  edi.  Agar  xon  biror  shaxsni  ostonasidan  quvib  yuborguday 
b o ‘lsa,  xoja  uni  o ‘z  him oyasiga  olar  edi.  Xoja  tez-tez  xonga  o ‘zgalar 
oldida tanbeh b e ra re d i.  O dam lar va harbiylar faqat xojaga yordam  so ‘rab 
m urojaat  qilar  edilar.  Xullasi  kalom ,  yirik  m ansabdorlar,  aslzodalar  va 
sipohiylar  g u ru h -g u ru h   b o ‘lib  hazrat  xojaning  panohiga  q ochib  o ‘ta 
boshladilar.  Ba’zi  sipohiylar  xojaga:  «Siz  bizning  pushti  panohim izsiz. 
Biz  Sizni  podshoh  etib saflam oqchim iz»,  deb  m urojaat  qila  boshladilar».
«M atlab  u t-to lib in »   ch o p   etilm agan.  U ning  q o ly o z m a   nusxalari 
ko'pgina  kutubxonalarda  mavjud.  0 ‘zR   FA  Sharqshunoslik  institutining 
qoMyozmalar  xazinasida  uning  nusxalari  saqlanm oqda.*
*  U sh b u   m a v z u n i  y o z is h d a   B.  A h m e d o v   a sa rid a n   q is m a n   fo y d alan ild i.
87
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   30




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling