A n a t o m I y a, s I s t e m a t I k a, g e o b o t a n I k a


Download 10.78 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/36
Sana27.12.2019
Hajmi10.78 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36
78696

O'.  PRATOV, 
L.
  S 1IAM SU VALIYEVA,  E.  SULAYM ONOV, 
X.  AXUNOV,  K.  IBO D OV ,  V.  M A HM UDO V
BOTANIKA
( M O K I   O l   <
k
;
i y a
,  A N A T O M I Y A ,  
S I S T E M A T I K A ,  
G E O B O T A N I K A )

1
  r>i  kt.'lfH  R to p u b lik a si  O liy  va  o ‘rta  m a x su s  ta 'lim   vazirligi

 ■/< i 
9
 'rfti*  y u rtla ri  u c h u n   d a rslik   s ifa tid a   ta vsiya   etgan
0 ‘z b e k is t o n   R e sp u b lik a si  fa n   a r b o b i, 
p r o f e s s o r   0 (k t a m   P r a to v n in g   u m u m i y  
t a h r i r i   o s t i d a
„TA’LIM   N A S H R IY O T I“ 
T O S H K E N T   —  2010

28.5
В88
Ma/.kur  darslik  eng  so'nggi,  xalqaro  qabul  qilingan  yangi  ilmiy 
m a ’lumotlar,  taksonom ik  birliklar  va  tcrm inlar  asosida  yozildi.  U n d a  
morfologiya,  anatomiya,  tuban  o'simliklar,  yuksak o'simliklar va gcobotanika 
yo'nalishlariga oid  matcriallar bcrilgan.
Darslikning  muqaddimasida botanikaga  oid  darslik,  o ‘quv qo'llanm a va 
b a ’zi  ilmiy,  ilmiy-om mabop  kitoblarda  taksonomik  birliklar va  tcrminlarni 
yo/.islida yo‘l qo'yilib kclinayotgan chalkashliklarni bartaraf etishga oid fikrlar 
bayon  ctilgan.
Taijrizchilar:  b io lo g iy a   fanlari  d o k t o r i ,   prof.  O .A .A sh urm ctov, 
biologiya  fanlari  d o k to ri A.S.Y uldashev.
ISDN  l)7S  W H   UtK  DO
I  A' I   I M  N A S I   I R l Y G T I " ,   2 0 1 0

S O ‘ZBO SH I
M azkur  darslik  eng  so'nggi  fan  yutuqlari  va botanika  nom enklaturasi 
qoidalariga  oid  xalqaro  b o ta n ik l a r   j a m o a si  t o m o n id a n   t a n   olin g an  
kategoriya  va  takso n larg a  asoslangan  h o ld a   yozildi.
D arslikka  kiritilgan  ta k s o n o m ik   birliklarni  yoritish d a  O 'z b e k is to n  
h u d u d id a  keng  tarqalgan  o 's im lik   tu rlarida n  keng  foydalanildi.  Y uksak 
o'sim liklarga  oid  b a r c h a   m ateriallar,  xususan,  yirik  sistem atik  birliklar 
(b o ‘lim,  ajd od  (sinf),  qabila,  oila  va  b.),  O 'z R   F A   „ B o ta n i k a "   ilmiy- 
ishlab  ch iq a rish   m ark a zi  x o d im la ri  t o m o n i d a n   ishlab  chiqilgan  yangi 
sistem a  asosida  joylashtirildi  va  u larn in g   q o 's h im c h a la ri  (affikslari)ga 
o 'z g a rtirish la r  kiritildi.  S h u n in g d e k ,  darslikka  kiritilgan  o 's im lik la rn i 
q o 's h   (binar)  n o m   bilan  atashga  h arak at  qilindi.  K itobda  m orfologiya, 
a n a to m iy a ,  tu b a n   va  yuksak  o 's im lik la r  sistematikasi  va  g e o b o ta n ik a  
bilan  b ir  q a t o r d a   b o ta n ik a g a   oid  asa rlard a  yo'l  qo'yilib  k e lin a y o tg a n  
ta k s o n o m ik   biliklarning  n o m la ri  va  tizim iga  tegishli  n o m e n k la tu ra v iy  
o 'z g a rish la r  h aqida  m a ’l u m o tl a r   bcrildi.
Darslikni  yozishda  oliy  o 'q u v   yurtlari  u ch u n   m ualliflar  ishtirokida 
tuzilgan  d astu rg a  am a l  qilindi.  N a z a riy   m asalalarni  y o ritish d a  unga 
ayrim   o 'z g a rtiris h la r  kiritildi.  M a z k u r   darslik  oliy  o 'q u v   yurtlarin in g  
talabalari  (bakalavr  va  m agistrlari)  ga  m o'ljallangan.
Darslikka  O 'z b e k is to n d a   keng  tarqalgan,  mahalliy  aholi  taniydigan, 
dars jarayonida  foydalanishga  qulay,  barcha  organlari  yaxshi  shakllangan, 
nazariy  va  amaliy  m asalalarni  yechishga  misol  bo'ladigan  turlar  kiritildi.
Botanikaga  oid  o 'zbek  tilida  yozilgan  kitoblarning  kamligini  inobatga 
olib,  d arslikda  o 's im lik la r  haqidagi  m a ’lu m o tlar  k e n g ro q   bcrildi.

M U Q A D D I M A
Botanika  —  o 's im lik   haqidagi  fan.  B otan ik a  term ini  y u n o n c h a  
,,botane“  s o 'z id a n   olingan  b o 'lib,  k o 'k a t,  o 'sim lik  d cgan  m a ’nolarni 
anglatadi.
O'simlik  hayot  manbai,  shu  bois  tabiatdagi  barcha  tirik  mavjudotlarni 
o ' s i m l i k l a r   o l a m i s i z   t a s a v v u r   c t i s h   q iy in .   O ' s i m l i k l a r   q a d i m  
zam onlardan  ayni  vaqtgacha  tabiat  va  insonlar  hayotida  katta  ahamiyatga 
ega.  Yer  yuzida  o'sim liklar  turlari ju d a   keng  tarqalgan.  Ularni  tabiatning 
turli  b u rc h a k la rid a   va  h ar  xil  ekologik  sh aro itd a,  b o s h q a c h a   qilib 
aytg an d a ,  j a z ir a m a   c h o 'lla r d a n   b alan d   qorli  c h o 'q q ila r g a c h a   b o 'lg a n  
turli  t u p r o q   va  iqlim  sh a ro itid a   uch ratish   m u m k in .
H o z irg i  m a ’lu m o t l a r g a   k o 'r a ,   Y e r  y u z id a   t u b a n   va  y u k sak  
o 'sim lik la rn in g   500  mingga  yaqin  turlari  o 's a d i,  s h u la rd a n   2  sinf 
(a jdod),  533  oila  va  13000  tu rk u m g a   m a n s u b   250  m in g d an   ziyod 
tu rlarn i  gulli  (yopiq  urug'li)  o 's im lik la r  yoki  m agnoliyatoifalar  tashkil 
etadi.  O 'r t a   O siyoda  yuksak  o 'sim lik la rn in g   8097  ta  va  O 'z b e k is to n d a  
4500  ga  yaqin  turlari  uchraydi.
Bu  o 's im lik la rd a n   o q ilo n a  loydalanish  va  ularni  m u h o fa z a   qilish 
b o ta n ik la rd a n   ularni  h ar  t o m o n la m a   m u k a m m a l  o 'r g a n is h n i  talab 
etadi.  B uning  u c h u n   ularn in g   q a n d a y   t a k s o n o m ik   birliklardan  tashkil 
topganligini,  hayoti,  rivojkmishi,  tashqi  va  ichki  tuzilishi,  tarqalishi, 
o'sish  sharoiti,  turli  om illarning  ularga  t a ’siri  h a m d a   o 'tm is h in i  c h u q u r  
o 'rg a n is h   zarur.
O'sim liklar  dunyosi  sodda  tii/ilishga  cga  bir  hujayrali  o'sim liklardan 
tarixiy  taraqqiyot  ja ra y o n id a   asta-sekin  takom illaehib  borgan.  N a tijada 
m urakkab  tuzilishga  cga  va  hozirgi  paytda  Yer  yuzi  o'simliklar  qoplam ida 
ustunlik  qilayotgan  gulli  (m agnoliyatoifa)  o 's im lik la r  pay d o   b o'lgan.
M a z k u r  d a rslikning  asosiy  niaqsadi  o 'sim lik la rn in g   hujayra  va 
t o 'q i m a l a r d a n   tu z ilg a n lig in i,  u la r n i n g   tuzilishi  va  fu n ksiyalarini, 
vegetativ  va  g enerativ  o rg a n la rin in g   xilma-xilligini,  u larning  ichki 
tuzilishini,  an atom iyasini,  turli  sistem atik  katcgoriyalar  (b o 'lim ,  ajdod, 
qabila,  oila  va  b.)  ga  m ansub  o'simliklarning  tarixiy  taraqqiyot jarayonida 
shakllanganligini,  tu rla rn in g   o 'sim lik lar  q oplam i  (fitotsenoz)  d a   tutgan

M i l l  
v.i  l.isliqi  iniilul  hiKin  bog'hqligi,  nl;irg;i  turli  omillwrning  t a ’sirini 
iiollit  1
1.1
  o 'r g a n iih g a   c||raijjgHn.
B otan ik a  I'aniiiing  q isq ach a  taraqq iyoti
II  n  q a n d a y   tabiiy  fanlar  q atori  b o t a n ik a   fani  h a m   j a m iy a tn in g  
Ii
1
1
11
11
  bilan  bog'liq  h o ld a  rivojlangan.  S h u n in g   u c h u n   o 's im lik la rn i 
Я '
11
>iи
11
-.h  t.uixi  u/.oq  o 't m i s h g a   borib  taqaladi.  D a stlab  o 'sim lik la r 
liii|iii  (JJq  ovqat  mahsuloti  sifatida  ishlatilgan.  Arxeologik  m a ’lumotlarga 
км  in.  Misrda  dorivor,  o z iq -o v q a t  va  b o sh q a   foydali  o 'sim lik la r d a n

  i  niit/ilan  avvalgi  2 0 0 0 - 3 0 0 0 -   yillarda  foydalanilgan.  Botanika  fanining
1

11
1 ■
 
111
 i s 1 n cki  d o ris h u n o s la rn in g   roli  b e n ih o y a   k a tta   b o 'lg a n .  D o riv o r 
J'ulinlik’lam i  ilmiy  asosda  o 'r g a n is h g a   G i p p o k r a t,  k e y in ro q   Aristotel,
I nir.koi id,  Pliniylar  k atta  hissa  q o 's h is h g a n .
XVII  asm ing  o'rtalarida  R .G u k   (1635— 1703)  to m o n id a n   hujayraning 
k.i .lil  ctilishi  o 'sim liklarning  ichki  tuzilishi  (anatom iyasi)ni  o 'rganishga 
i |n \ l n l g a n   k atta  hissa  b o 'ld i.
W i l l   asrda  botan ik larn in g   c ’tibori  o'sim lik   turlarini  o'rg an ish g a  va 
nl.lining  ti/.im ini  ishlab  c h i q i s h g a   q a r a tila d i.  Bu  b o r a d a   shved 
i.ii  itslumosi  Karl  L in n c y   olib  b o rg a n   ishlar  d iq q atg a  sazovordir.  U  
kn ’plab  yangi  t u r   va  t u r k u m l a r   k a s h f   ctish  bilan   b ir  q a to rd a ,  shu 
iInvr  u c h u n   m a ’lum   b o 'l g a n   b a r c h a   o 'sim lik   turlarini  24  ta   sinfga 
bn lashtirdi.  S h u n in g d e k ,  u  o 's im lik la rn i  q o 's h   n o m   (binar)  bilan, 
v.i  ni  turni  t u rk u m g a   q o 's h ib   n o m la s h n i  tak lif  qildi.
XX  asrga  kelib  botanika  sohasida  katta  kashfiyotlar  qilindi.  Botanika 
Ian  sifatida  shakllanib,  u n in g   j u d a   k o 'p   b o 'l im la r i  ajralib  chiqdi. 
Hnl.irga  m orfologiya,  siste m atika ,  a n a to m iy a ,  sitologiya,  gistologiya, 
e m b rio lo g iy a ,  fiziologiya,  g e o b o ta n i k a ,   p a l e o b o t a n ik a ,   ekologiya, 
o 's im lik la r  geografiyasi  va  b o s h q a la r  kiradi.
O 'r t a   Osiyo  h u d u d id a   h a m   tabiiy  o 'sim lik la rn i  o 'r g a n is h   q a d im  
/ a m o n l a r d a n   b o s h l a n g a n .   O ' r t a   O s iy o ,  s h u   j u m l a d a n   h o z i r g i  
O '/ b e k i s t o n   o 'sim liklariga  o id  m a ’lu m o tla rn i  b u n d a n   bir  n e c h a   yuz 
villar  ilgari  yashagan  m a s h h u r  allom alarim izning  asarlarida  uchratam iz. 
M asalan,  A b u   R ay h o n   B cruniy  ( 9 7 3 — 1048)  ta b o b a tg a   b a g 'is h la n g a n  
,,Kitob  a s - S a y d a n a   fit-tibb"  n om li  asarida  d iy o rim iz d a   o 's a d ig a n  j u d a  
k o'p  d o riv o r  o 's im lik la r  h a q id a   m a ’l u m o tla r  bergan.  A bu  Ali  ibn 
Smo  (980— 1037)  „Tib  qonunlari"  va  „K itob  ush-shifo“  nomli  asarlarida 
O 'r t a   O siyoda  o 's a d ig a n   k o 'p g in a   d o riv o r  o 'sim lik la rn i  a n iq   tavsiflab, 
ularning  shifobaxsh  xususiyatlarini  to 'li q   ko'rsatgan.  IX  asrda  yashagan 
M a h m u d   Q o s h g 'a riy n in g   „ D e v o n u   lug'atit  t u r k "   n o m li  k itobida  h a m  
qadim gi  T u rkiston  h u d u d i d a   u c hraydigan  200  ga  yaqin  o 's im lik   turlari 
haqida  q im m a tli  m a ’lu m o tla r  berilgan.
5

Ilmiy  faoliyatining  asosiy  qismini  'I'urkislon  florasini  o ‘rganishga 
b a g ‘i s h l a g a n   r u s   o l i m i   В .Л .  F c d c h c n k o   ( 1 8 7 2 — 1947)  o n a s i
O.A .Fcdchcnko  bilan  birgalikda  1 9 0 6 -1 9 1 6 -  yillar  mobaynida  „Turkiston 
florasining  ro ‘yxati“  deb  n o m lan g an   k o 'p   qismli  kitobini  c h o p   etgan 
va  u n d a   T urkiston  h u d u d id a   4111  tu r  o'sim lik  borligini  ko'rsatgan.
O 'r t a   Osiyoda,  j u m la d a n   O 'z b e k i s t o n d a  
tarqalgan  o 'sim liklarni 
ilmiy  asosda  h a r  to m o n l a m a   o 'rg a n ish   o 'tg a n   asrning  20-yillaridan 
b o sh lan g an .
1920-yillarda  O 'r t a   Osiyo  Davlat  univcrsiteti  (hozirgi  O 'zbckiston 
Milliy  univcrsiteti)  va  1940-yillarda  O 'z b ck isto n   F an lar  akadcmiyasi  va 
uning tarkibida  Botanika  institutining  tashkil  etilishi  O'zbekistonda  botanika 
f a n in in g   h a r   t o m o n l a m a   riv o jlanishiga  asos  b o 'l d i.  O 'z b c k i s to n  
b o ta n ik la rin in g   O 'r t a   Osiyo  b o 'y l a b   uyushtirilgan  ekspcditsiyalari 
m o b ay n id a  ko 'p lab   gerbariylar  (o'sim liklar  kolleksiyasi)  to'p lan d i.  Bu 
bebaho  kollcksiya  asosida  Botanika  institutida  (hozirgi  „B otanika"  ilmiy 
ishlab  chiqarish  m ark a zi—O 'z R   F A   „B otan ik a  I I C h M )   „ O 'zb ck isto n  
markaziy  gerbariysi"  tashkil  ctildi.  Ayni  v aqtda  bu  gerbariyda  1  million 
400  m ingdan  ko'proq  10000  dan  ortiq  turlarga  mansub  o'simlik  nusxalari 
saqlanadi.  M a n a   shu  o'sim lik  nusxalarini  o'rganish  va  tabiatda  olib 
borilgan  kuzatishlar  asosida  1941 — 1962-  yillarda  6  tomli  „ O 'zbekiston 
florasi“  kitobi  nash r  ctildi.  N atijada  respublikam izda  4500  ga  yaqin 
o'sim lik  turlari  borligi  aniqlandi.  1963—1993-  yillarda  O 'zbckiston 
botaniklari  to m o n id a n   10  tomli  „ O 'r t a   Osiyo  o'simliklari  aniqlagichi" 
yozib  tugallandi.  Bu  yirik  ilmiy  ish  orqali  O 'r t a   Osiyo  h u d u d id a   8097 
nom dagi  yuksak  o'sim lik  turlari  borligi  aniqlandi.
M a s h h u r   o l i m l a r i m i z d a n   a k a d .   Q . Z . Z o k i r o v   ( 1 9 0 3 — 1992) 
„ Z a r a f s h o n   d a r y o si  h a v z a s i n i n g   o 's i m l i k l a r i "   (2  t o m l i ) ,   ak a d . 
Y.P.Korovin  „ O 'rta   Osiyo  va  Janubiy  Q o /o g 'is to n   o'simliklari  qoplam i" 
(2  to m li),  prof.  I . I.G ra n ito v   „ G 'a r b i y - J a n u b iy   Q izilqum   o'sim liklari 
q o p l a m i "   (2  t o m l i ) ,   prof.  M .M . A r i f x o n o v a   „ F a r g ' o n a   vodiysi 
o'sim lik la ri"   (2  to m li)  nom li  asarlari  bilan  O 'r t a   O siyoda  b o tan ik a 
fanining  taraqqiyotiga  ulkan  hissa  q o 'sh d ilar.
M a s h h u r   botan ik   olim   P .A .B aranov  (1882— 1962)  O 'z b e k is to n d a  
o 'sim lik la r  ana to m iy asi  va  cm briologiyasi  ilmini,  akad.  J .K .S aidov 
(1909— 1999)  csa  o'sim liklar  anatom iyasi,  morf'ologiyasi  va  fiziologiyasi 
ilmini  rivojlantirishga  salm oqli  hissa  qo 'sh d ilar.
A k a d .   A . M . M u z a f f a r o v   ( 1 9 0 9 — 1 9 97)  O ' z b c k i s t o n   t u b a n  
o'sim liklarini  o 'rg a n ish   va  ulard a n   xalq  xo'jaligida  foydalanishni  ilmiy 
j i h a t d a n   asoslab  bcrdi.
6

Лк.к1,  I  .N .R u san o v   rahbarligida  B otanika  b og'ida  chet  ellardan  olib 
krlinr  in  о  sim liklam i  o 'rg an ish   b o 'y ic h a   ju d a   kalta  ishlar  qilinm oqda.
Ilolaniku"  I l C h M   x o d im la ri  t o m o n i d a n   b o ta n ik a   fa n in in g   turli 
ili.il.u i  b o 'y i c h a   k o 'p la b   m o n o g ra fiy a   va  t o 'p l a m l a r   yaratildi.  B ular 
uniMiI.i  4  tom li  „ O 'z b c k i s t o n   o 's im lik lari  q o p la m i  va  u la rd a n   o q ilo n a  
Inwl.il.iiiish",  „ O 'z b c k i s t o n   p a le o b o ta n ik a s i" ,  O 'z b e k is to n   R e s p u b - 
1
1
1,i .
111111
)>  „Q izil  k i to b “ i  kabi  yirik  asarlar  bor.
B otan ik a  d arsliklarid agi  ayrim   m uam m olar
I  I’kiijlash  joizki,  ayni  v a q td a   O 'z b e k is t o n n in g   b a r c h a   oliy  o 'q u v  
n u l l a n d a   t a l a b a l a r   b o t a n i k a   f a n i g a   o id   q a n d a y   d a r s l i k l a r d a n  
fn y d a la n m o q d a,  m avjud  darsliklar  z a m o n   talabiga jav o b   b e ra   olad im i, 
iil.iiiiiiig  soni  yetarlim i,  k im la r  t o m o n i d a n   q a c h o n   va  qaysi  oliy 
и  i|nv  yurtlari  u c h u n   yozilgan,  ularda  so'nggi  fan  yutuqlari  va  mahalliy 
iii.ilciiallar  qay  d a ra ja d a   aks  cttirilgan,  d eg a n   savollar  k o 'p c h ilik n i 
i |b |Q lirm o q d a .
R esp u b lik am iz n in g   b a r c h a   oliy  o 'q u v   y u rtla rid a   hozirgi  ku n g a 
i|.idai 
aso sa n   b itta,  y a ’ni  s o b iq   Ittifoq  davrida  p e d in s titu tla r  va 
miivcrsitctlar  u c h u n   1940-  yillarda  prof.  L.I.Kursanov,  N.A.K omarnitskiy 
ч.i  b  to m o n i d a n   yozilib,  keyingi  yillarda  q a y ta - q a y ta   n a s h r  etilgan  2 
i o n
1
1
1
  „Motanika"  darsligidan  foydalanib  kelinadi.  D arslikning  birinchi 
loini  o 's im lik la r  a n a to m iy a si  va  m orfologiyasiga,  ikkinchi  to m i  esa 
t u b a n   (sodda  tuzilishga  ega)  va  yuksak  ( m u ra k k a b   tuzilishga  ega) 
o'sim lik la r  sistem atikasiga  b a g 'ish la n g a n .  Bu  darslik  1963-  yili  o 'z b e k  
nlij’a  lutm  ta rjim a   qilingan.
( ) ' /   dav rin in g   eng  yaxshi  darsliklaridan  hisoblanib,  m illionlab 
l a h b a la r g a   bilim   bergan  u sh b u   k ito b la r  o 't g a n   d avr  m o b a y n id a   fan 
4
,
0
' Iga  kiritgan  y u tu q la rd a n   a n c h a   o r q a d a   qoldi.  B o sh q a c h a   qilib 
aytganda,  u  a n c h a   eskirib,  z a m o n   talabiga  t o 'l i q  jav o b   b e ro lm a y d ig a n  
holalga  tushib  qoldi.  Ayniqsa,  ikkinchi  t o m d a   kcltirilgan  dalillar  k o 'p  
n h atd an   qayta  k o 'rib   chiq ish n i  talab  c t m o q d a .  D arslik  sobiq  ittifoq 
oliy  o 'q u v   yurtlarin in g   talabalariga  m o 'ljallab   yozilganligi  u c h u n   u n d a  
kcltirilgan  o 's im lik   turlarining  aksariyat  qism i  O 'z b e k is to n   h u d u d la rid a  
in  hramaydi.  Darslikdagi  o'simliklar  (ayniqsa,  qabila,  oila,  turkum   va  b.) 
t-ski  sistem a  (tizim )  asosida  joylashtirilganligi  tufayli  s o'nggi  yillarda 
viiik  olim   akad.  A .L .T a x ta d jy a n   (S .P e te rb u rg ,  1966,  1987,  1997- 
villar)  to m o n id a n   tavsiya  etilgan  gulli  o'sim liklarning  yangi  sistemasidan 
k a tta   f a rq   q ila d i.  J u m l a d a n ,   b o 'l i m ,   sinf,  q a b ila ,  t a r t i b ,  o ila, 
ln rk u m la rn in g   o 'r n i   va  h ajm iga  jid d iy   o 'z g a ris h la r  kiritildi.  K ito b  
n ash r  etilg a n d a n   keyin  O 'r t a   Osiyo  h u d u d id a n   „ B o t a n i k a "   ilmiy-
7

ishlab  ch iq arish   m arkazi  x o d im la rin in g   ilmiy  ta d q iq o tla ri  tufayli 
o'sim lik la r  d u n y o s in in g   kelib  chiqishi,  tarqalishi  va  taraqqiyoti  h aqida 
y a n g id an -y an g i  m a ’lu m o tla r  beruvchi  (qazilm a,  toshga  aylangan  yoki 
tasviri  saqlanib  qolgan  o ‘simlik)  p a lc o b o ta n ik a g a   oid  6000  dan   ziyod 
n a m u n a l a r   to 'p la n d i.  U lar  orasida  h a tto   dastlabki  eng  sodda  tuzilishga 
ega  b o 'lg a n ,  gulli  o 'sim lik lar  h aq id a  m a ’lu m o tla r  beruvchi  m eza zoy 
erasida  o'sib  yo'qolib  ketgan,  fan  u c h u n   qazilma  holda  faqat  Yevropada 
m a ’lu m   b o 'lg a n   B en n e ttitsim o n la r  sinfi  (ajdodi)  ga  m a n su b   kam y o b  
n a m u n a l a r   O 'z b e k is to n   (H iso r  to g 'lari)  d an   topildi.
O 'z R   F A   „ B o t a n i k a "   I I C h M   va  M i r z o   U l u g 'b e k   n o m id a g i 
O 'z b e k is to n   Milliy  universiteti  x o d im la rin in g   s a ’y-h a rak a tlari  bilan 
O 'r ta   Osiyo  yuksak  o'simliklari  (florasi)  haqida  puxta  m a ’lumot  beruvchi 
10  tom li  „ О п р е д е л и т е л ь   р а с т е н и й   С р е д н е й   А з и и "   nom li  yirik 
m onografiya  va  oliy  o 'q u v   yurtlari  darsligiga  kiritilishi  lozim  b o 'lg a n  
q a t o r   m onografiya,  to 'p la m   va  risolalar  n a s h r  etildi.
Q ayd  etilgan  dalillar  mavjud  darslikdan  b u tu n lay   voz  kechish 
kerak,  d eg a n   fikrni  bildirmaydi,  albatta.  H c c h   shubhasiz,  kelajakda 
uning  fan  talabiga javob  bera  oladigan  m u h im   qismlaridan  dars  berishda 
va  yangi  „ B o t a n i k a "   darsligini  yozishda  foydalanish  m u m k in .
O l i y   o ' q u v   y u r t l a r i   ( u n i v e r s i t e t   va  p e d i n s t i t u t l a r )   u c h u n  
„ O 's im lik la r  sistem atikasi"  dan  yozilgan  2  to m lik   q o 'l l a n m a   prof.
S.  S.  S ah o b id d in o v   qalam iga  m an su b   b o 'lib ,  un in g   1957-  yili  nash r 
etilgan  b irin c h i  to m i  sporali  va  o ch iq   urug'li  o'sim liklarga,  ikkinchi 
to m i  (1966-  y.)  esa  yuksak  o'sim liklarga  bag'ishlangan.  Bu  q o 'l la n m a  
o 'z b e k   tilida  yozilib,  nashr  etilgan  dastlabki  kitoblardan  biri  edi.  U 
b o ta n ik a   term inologiyasi  hali  ishlab  ch iq ilm a g an   bir  davrda  yuzaga 
keldi  va  yoshlarga  bilim   berishda  katta  rol  o 'y n a d i.
K ito b n in g   m a z m u n ig a   kelsak,  u  L.  I.  Kursanov  va  b.  yozgan 
k itobning  ikkinchi  jildidagi  „Yuksak  o 'sim lik la r  sistem atikasi"  g a j u d a  
yaqin  turadi.  Shuning  uchun  ham  L   I.  Kursanov  va  b.  kitobida  keltirilgan 
ayrim   k a m c h ilik la r  S.  S.  S a h o biddinovning  q o 'lla n m a s id a   h a m   o 'z  
aksini  topgan.  Afsuski,  kitobning  ikkinchi jildidagi  katcgoriya  va  terminlar 
q a y ta   ishlanib  n a s h r  ctilmadi.
P rofe ssor  P.  M.  Jukovskiy  yozgan  „ B o ta m k a "   darsligidan  h am  
t a l a b a l a r   u z o q   y i l l a r   d a v o m i d a   fo y d lfla n ib   k e l a d i .   B u  k i to b  
L.  I.  K u rsa n o v   va  b.  ning  kitobidan  asosan  botanik  geografiyaga  oid 
boy  m a ’lu m o tla r  kcltirilganligi  bilan  farq  qiladi.  U  h a m   ittifoq  u c h u n  
yozilgan  darslik  edi.  Bu  kitob  ham   y uqorida  qayd  etilgan  sabablarga 
k o 'r a   z a m o n   talabiga  to'liq  javob  berolm aydi.
S o 'n g g i  y illarda  O 'z b e k isto n d a   q is h lo q   x o 'jalik   in stitu tlari  u c h u n  
V.  A.  Burigin,  F.  X.  JongUrazovning  „ B o tan ik a"   (1977),  I.  H a m d a m o v
8

v.i  I)  ning  „B otanika  asoslari“  (1990)  va  Farmalsevtika  instituti  talabalari 
in  linn  X.  M.  M a h k a m o v a n i n g   „ B o t a n i k a 11  (1 9 9 5 )  darsligi  n a s h r
i-tildi.
Mavjud  darsliklar  haqidagi  m u ta xassislarning  ijobiy  va  ta n q id iy  
likrlari  bo tan ik ag a  b a g 'is h la b   o ‘tkazilgan  q a to r  yirik  ilmiy  va  o 'q u v  
larayonlari  bilan  b o g 'li q   a n j u m a n l a r d a   b a y o n   etilgan.
S istcm a tik   birliklarni  nom lashd agi  b a ’zi  m uam m olar
O'sim liklarga  bag'ishlab  o 'z b e k   tilida  nashr  etilayotgan  ayrim  ilmiy- 
o m m a b o p   asarlarda,  b a ’zi  m aqolalarda  h a m d a   darslik  va  q o'llanm alarda 
o 'sim lik la rn i  n o m l a s h d a   c h a lk a s h lik la rg a   y o 'l   q o 'y ilib ,  a t a m a   va 
kategoriyalarning  n o m la ri  b uzib  y o z ilm o q d a .  B u la rd a n   tash q ari,  bir 
tur  yoki  t u rk u m g a   m a n s u b   o 's im lik n in g   bir  n e c h a   n o m l a r   bilan 
yozilish  hollari  h a m   k u z a tilm o q d a .
O 's im lik la rn in g   o 'z b e k c h a   b o ta n ik   le rm in la ri  va  u larning  ilmiy 
asoslari  h a m d a   turli  darajadagi  kateg o riy alarn in g   no m lari  t o 'l i q   ishlab 
chiqilmaganligi  sababli  n a sh r  etilgan  darsliklarda  birliklarning  nom larini 
yozishda  bir  q a t o r   k am ch ilik larg a  y o 'l  qo'yilgan.
Ana  shu  xilma-xillikni  qiyoslash  maqsadida  o'z bek  tilida  turli  vaqtlarda 
nash r  etilgan  b o ta n ik a g a   oid  darsliklarga  (K u rsa n o v   va  b.,  1963; 
S ah o b id d in o v ,  1966;  B urigin  va  b.,  1977;  H a m d a m o v   va  b.,  1990; 
M a h k a m o v a ,  1995)  q isq a c h a   to 'x ta lib   o 'ta m iz .
D a rs lik la r  oliy  o 'q u v   y u rtla ri  ta la b a la ri  u c h u n   yozilganligi  tufayli 
keltirilgan  k a te g o riy a   va  t a k s o n l a r n i n g   soni  j i h a t i d a n   a n c h a   farq 
qiladi.
Darsliklarda  qabul  qilingan  yirik  birliklar—b o'lim larni  yozishda  h am  
b a ’zi  kelishmovchiliklar  mavjud.  Ju m la d a n ,  rus  tilidagi  „ М о х о в и д н ы е "  
( b o 'l i m i )   o 'z b e k   tilid a   „ M o x s i m o n l a r " ,   „ Y o 's i n s i m o n l a r "   d e b , 
„ П с и л о т о и и д н ы е "   —  „ P s i l o t s i m o n l a r " ,   „ P s i l o f i t s i o m o n l a r " ,  
„ P s i l o t l a r "   d e b ,   „ Х в о щ е в и д н ы е "   — „ P o n a b a r g l i l a r "   y o k i  
„ B o 'g 'im l i la r " ,   „ P o n a b a r g s i m o n la r "   deb,  „ П а п о р о т н и к о в и д н ы е "
—  „ Q ir q q u lo q s i m o n l a r " ,  „ P a p o r o tn ik s i m o n la r "   deb,  „ Г о л о с е м е н ­
н ы е "   —  „ Y a la n g 'o c h   u ru g 'lila r" ,  „ O c h iq   uru g 'lilar"   deb,  „ П о к р ы т о ­
с е м е н н ы е "   yoki  „ Ц в е т к о в ы е "   —  „ Y o p iq   u ru g 'lila r" ,  „ G u lli  o 's i m ­
liklar"  yoki  „Y opiq  urug'lilar"  deb  yozilgan.  S huni  h a m   aytish  kerakki, 
b a ’zi  darsliklarda  bo'lim lardan  ayrimlarining  o 'm i   almashtirib  yuborilgan 
yoki  u m u m a n   kellirilm agan.
D a rsliklarda  sinflarning  n o m la rin i  y ozishda  h a m   b ir-biriga  m os 
kelm aydigan  birliklar  va  q o 's h i m c h a l a r   (affikslar)  ishlatilgan.  M a z k u r
9

b irliklam i  y ozishda  m ualliflar  tu rlic h a   m a n b a la rd a n   foydalangan  yoki 
m ustaqil  ijod  qilgan,  dcgan  xulosaga  kelish  m u m k in .
Yirik  sistematik  birliklami  qiyoslash  va  tahlil  qilish  S.S.Sahobiddinov 
qo'llanm asining  ikkinchi jildida  sinfdan  keyin  ,,singarilar“  qo'shim chasi 
bilan  o ‘n  bir  m a r t a   keltirilgan  , ,ta n a “  s o ‘zining  q a n d a y   m aq sad d a 
keltirilganligi,  uning  filogenetik  sistematikada  tutgan  o 'rn i,  etimologiyasi 
j u d a   h a m   a n iq   emasligini  k o ‘rsatdi.
S infdan  keyingi  birlik  sinfcha ni,  u n d a n   keyingi  o 'r i n d a   tu rad ig a n  
qabilalar  (taitib)ni  yozishda  h a m   xatoliklarga  y o ‘l  qo'y ilgan.  B ulardan 
tashqari,  bir  darslikdagi  qabila  b o s h q a   darslikda  sin f yoki  sinfcha  deb 
olingan.
D arsliklarda  oilalarning  lo tin e h a   va  o ‘zb e k c h a   n o m larin i  yozishda 
ayrim  chalkashliklar  m avjud.  M a n a   sh u lard a n   ayrimlari:  T o ro n d o s h la r 
oilasi  O tq u lo q la r  yoki  G re ch ix alar,  Y alpizdoshlar  oilasi  Labguldoshlar 
yoki  Y a sn o tk a d o sh la r,  L o lad o sh lar  oilasi  Liliyadoshlar,  R a ’n o d o s h la r 
oilasi  R o zad o sh lar,  A tirguldoshlar,  R a ’n o g u ld o s h lar  deb  yozilgan.
Darsliklardagi  m u n o z a ra li  m asala la rd an   yan a  biri  yirik  taksonlarga 
beriladigan  q o 'sh im c h a   (affiks)lar  bo'lib,  ular  h am   qayta  ko'rib  chiqishni 
va  har  bir  birlik  u c h u n   m uayyan  q o 's h i m c h a   ishlatishni  taqozo  etadi.
B otanika  nom enklaturasi  qoidalariga  muvofiq,  sistematik  birliklami 
ifodalovchi  m axsus  q o 's h im c h a l a r   ishlab  chiqilgan.  U n g a  m uvofiq 
oilaga  lo tin e h a  ,,ac eae“ ,  qabilaga  —  ,,les“ ,  sinfga  —  ,,opsida“ ,  b o 'l i m ­
ga  —,,p h y ta “ 
q o 's h im c h a la ri  berilgan.  Akad.  Q.  Z .Z o k ir o v   bularni 
o 'z b e k   botanika  term inologiyasiga  tatbiq  etgan.  T a ’kidlash joizki, 1966- 
yili  n a s h r  etilgan  Q .Z .Z o k i r o v   va  X . J a m o lx o n o v la rn in g   , , 0 'z b e k  
b o tan ik a  term inologiyasi  m asalalari"  nom li  asarida  sistem atik  birliklar 
va  u larn in g   q o 's h i m c h a l a r i   ilk  b o r  ishlab  chiqilgan.  U n d a   b o 'lim g a  
toifa,  sinfga  sim onlar,  lilar,  qabila  (tartibga)ga  dor,  nam olar,  oilaga 
doshlar,  guldoshlardan  iborat  q o 's h im c h a la r   q o 's h ib   yozish  tavsiya 
etilgan.  Bu  birliklar  respublikada  o'zbek  tilida  yozilgan  darslik,  qo'llanm a 
va  risolalarda  h a m d a   O 'z b ek isto n   milliy  ensiklopcdiyasidan  puxta  o 'rin  
olganiga  q a ra m a y ,  b o t a n ik a g a   oid  b a ’zi  darslik  va  o m m a b o p   asarlarda 
unga jiddiy e ’tibor  berilmadi.  Natijada  bitta  qo'shim cha  boshqa  birliklarga 
h a m   tatbiq  etildi.
Darsliklardagi  birliklar  va  ularning  q o 's h im c h a l a r id a n   k o 'rin ib  
lurilxliki,  eng  katta  sistem atik  birlik—b o 'lim g a   akad.  Q . Z . Zokirov 
lavsiya  etgan  q o 's h i m c h a   (affiks)  toifa  birorta  h a m   darslikda  q o 'l -  
lanilmngan.  S in f  u c h u n   tavsiya  etilgan  ikkita  q o 's h i m c h a d a n   bittasi  — 
sim onlar  bo'lib,  qabila  (larlib)  va  oilachalardan,  sinfning  ikkinchi 
qo'shimchasi 
lilar 
esa  sinf,  qabila  va  o ilach a la rn in g   nom larini
10

y o / i s h d a   qoMlanilgan.  X u d d i  s h u la rg a   o 'x s h a s h   o iladagi  gulclosh 
go'fchimchasini  h a m   bir  q a t o r   k atta  birliklarga  q o 's h ib   yozilganligini 
ко  rish  m u m k in .  Q abila  (tartib)  u c h u n   b e lgilangan  nam o  va  dor 
gp  s h im c h a la r i  o 'r n i d a   lar,  Ular,  gullilar,  kabilar,  guldoshlar,  doshlar 
q o 'lla n ilg a n .  O ilalar  u c h u n   tavsiya  etilgan  doshlar  va  guldo shla r 
q o 's h im ch ala ri  o 'r n id a   k o 'p c h ilik   darsliklarda  lar,  gullilar  va  guldoshlar 
ilcli  y o z i l a   b o s h l a n d i .   Y a n a   b i r   d a r s l i k d a   o i l a l a r   d o s h l a r  
( m ag n o liy a d o sh la r),  gu ld o sh la r  ( y o n g 'o q d o s h l a r )   va  lar  (a r iu m la r  
Oilasi,  n a sh a la r  oilasi,  tu t la r  
oilasi)  q o 's h i m c h a l a r i   bilan  yozilgan. 
Miii  m ualliflar  guldoshlar,  sim o n la r  va  lar  q o 's h i m c h a l a r in i   kichik 
ill  ina)  oilalar  u c h u n   h a m   q o 'lla sh g a n .  O raliq  birliklar  va  ularga 
licrilgan  q o 's h im c h a l a r n i  y o z is h d a   h a m   x atoliklar  m avjud.  M a sa la n , 
Mi  m u allif cha  q o 's h i m c h a s in i   q o 's h s a ,  boshqasi  ken ja  so 'z in i  q o 's h ib  
bn lik  tu zg an ,  h a tto   b ir  m uallifn in g   o 'z i   ikkalasini  h a m   ishlatgan. 
^'lU|orida  b a y o n   etilganlarni  tahlil  qilib,  sistem atik  birliklar  va  ularga 
hciiladigan  q o 's h i m c h a l a r   (affiks)ni  t a n la sh d a   nim a la rg a   e ’tib o r  berish 
Ki'iak,  d eg a n   savolga  q is q ach a  to 'x talib   o 'tm o q e h i m i z .  Avvalo,  m avjud 
ilarsliklarda  y o 'l   q o 'y i l g a n   k a m c h i l i k l a r n i   b a r t a r a f   etish  h a m d a  
Inrliklarning  nom larini  yozishda,  birinchi  navbatda  akad.  Q.  Z.  Zokirov, 
М.  M.  N abiyev,  O '. P .   Pratov,  X.A.  J a m o lx o n o v la rn in g   „ R u s c h a -  
o '/ b e k c h a   b o ta n ik a   term inlarining  qisqacha  izohli  lug'ati"  (1963),  Q.Z. 
Z o kirov,  X.A.  J a m o lx o n o v la rn in g   „ O 'z b e k   b o t a n i k a   term inologiyasi 
m asalalari"  (1966),  O '.  Pratov,  T.  O d ilo v larn in g   „ O 'z b e k is t o n   yuksak
i)  wmliklari  oilalarining  zam onaviy  tizimi  va  o 'z b e k c h a   nom lari"  (1955), 
O' 
Pratov,  M .N a b iy e v la rn in g   „ O 'z b e k i s t o n   yuksak  o 'sim lik la rin in g  
/a i n o n a v i y   t iz im i"   (2007)  n o m li  asarlariga  rioya  qilishni  tavsiya 
c lm o q c h i m i z .  K ategoriyalardagi  q o 's h i m c h a l a r   yuksak  o's im lik larg a 
oid  hirliklarda  b ir  xilda  yozilishi  lozim.  S.S.  S a h o b id d in o v   kitobida 
keltirilganidek,  gulsiz  (sporali)  o 'sim lik larg a  m a n s u b   a jd o d lar  (sinflar) 
kabilar,  gulli  o 'sim liklarga  xos  ajdodlarga  gullilar  deb  q o 's h im c h a l a r  
berishni  talab g a  jav o b   b era  olm ay d i,  deb  o'y lay m iz.  Shu  bois  gullilar 
q o 's h i m c h a s i n i   birlik  sifatida  q o 'lla m a slik n i  tavsiya  etam iz.
Gulli  o'simliklarga  m ansub  yirik  sistematik  birliklarni  yozishda  akad. 
Л.1..  T a x ta d jy a n n in g   „ С и с т е м а   м а г н о л и о ф и т о в "   va  „D iversity  and 
C lassification  o f   F low ering 
P la n ts "   n o m li  1987-  va  1997-  yillarda 
nashr  etilgan  m onografiyalariga  a m a l  qilishni  m a q s a d g a   m u v o fiq   deb 
b ila m i/  A n a   shu  kitoblarda  o 'sim lik la rn in g   sistem atikasi,  filogeniyasi, 
Hlimi,1 geografiyasiga  va  botan ik a  nom en k latu ra si  qoidalariga  oid jiddiy 
n '/ g a n s h l a r   keltirilgan.  S h u n in g d e k ,  bir  n e c h ta   oilalar  yangi  oilalarga 
.
hi
a tiIga n.  M asa la n ,  L olad o sh lar  oilasi  7ta  m ustaqil  oilaga  b o 'lin g a n  
:  I  ladval).
11

1 -ja d v a l


Download 10.78 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling