A. nurmonov, A. Sobirov, N. Qosimova


Download 383.51 Kb.
Pdf ko'rish
bet1/19
Sana19.10.2017
Hajmi383.51 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19
18179

0 ‘Z B E K IS T 0 N   R E S P U B L IK A S I  О Ы У   V A   0 ‘ R T A   M A X S U S  
T A ’ L I M   V A Z IR L IG I
0 ‘ R T A   M A X S U S ,  K A S B -H U N A R   T A ’ L I M I   M A R K A Z I
A.  NURMONOV,  A.  SOBIROV,
N.  QOSIMOVA
HOZIRGI  0 ‘ZBEK 
ADABIY TILI
Akademik  litseylar  va  kasb-hunar  kollejlarining
1-bosqich  talabalari  uchun  darslik
Q a y ta   is h la n g a n ,  t o i d i r il g a n   u c h in c h i  n a s h ri
T O S H K E N T   -   « I L M   Z IY O »   -   2 010

8 L .2 0 ‘zb
N 8 7
4  Oliy  va  о ‘rta  maxsus,  kasb-hunar ta ’limi  ilmiy-metodik 
birlashmalari faoliyatini muvofiqlashtiruvchi  Kengash 
tomonidan  nashrga tavsiya etilgan.
T a q riz c h ila r: 
D .  N ab iyeva 
— filologiya fanlari doktori,
G. 
Q obiljonova 
— filo lo g iy a  fa n la ri d o k to ri,  dotsent.
A K A D E M IK   L 1 T S E Y G A   X L S H   K E L I B S I Z ,
A Z I Z   O 'Q U V C H IL A R !
M u h tarara  o'quvchi! 
Siz  mustaqillik  sharofati  va  Prczidentimizning  jahon 
andozalari  talablariga to ia  javob  beradigan  ta’lim   tizim in i yaratish  to ‘g‘risidagi 
tashabbusi  asosida  ishlab  chiqarilgan tamomila yangi  tipdagi  o'quv  dargohiga  — 
akademik  litseyga  iqtidorli  o‘quvchi  sifatida  qadam  qo‘ydingiz.
Siz — erkin va ijodiy fikrlovchi,  izlanuvchan, tirishqoq, yangilikka intiluvchi, 
o‘ z Vatanini jon-u  dilidan sevuvchi  va  uning porloq kelajagi uchun  ich-ichidan 
qayg'uruvchi,  zamonaviy ■bilimlami  egallash  uchun  charchamas,  fidokorlarsiz.
Ола tili  barcha  fanlami  bilishning  kaliti  sanaladi,  shuning  uchun  ham  uni 
yaxshi  egallamasdan  turib,  boshqa fanlami  chuqur o‘zlashtirish  m um kin  emas. 
Zero,  nutq insonning ko‘rkidir.  lnsonning kim ligi  uning nutqiga  qarab  bilinadi. 
Nutqning ta’sir qilish quwati kuchli bo'lganligidan jamiyatni boshqaruvchi kishi- 
laming eng muhim sifatlaridan biri ham nutq mahoratiga ega b o iis h i hisoblanadi. 
Ana shunday sifatga ega bo'lgan shaxs xalq qalbiga o‘t yoqa oladi, ulkan vazifalami 
amalga  oshirishga  kishilami  da’vat  eta  oladi.
Shunday ekan, Siz qo'lingizdagi kitobni o ‘qish, ona tffingizning ichki qonun- 
qoidalarini o'zlashtirish orqali uning boy imkoniyatlarini amaliyotga qo‘llashga, 
o‘z nutqingizni o'stirishga, muayyan bir fikrn i turli shaklda ifodalashga o‘ rganasiz.
Ilmni  egallash yo'lida  Sizlarga omad yor bo‘lsin!
IS B N   9 7 8 -9 9 4 3 -1 6 -0 1 6 -3
©   «ILM   ZIY O »  n ash riy o t  u y i,  2010.

KIR1SH
S iz  o ‘ rta   u m u m iy   ta ’lim u in g   5— 9 -s in fla rid a   «O na  tili»   iz c h il  k u rsi 
b ila n  tanishdingiz.  Q o'lin g izd a g i k ito b  ana shu kursda olgan bilim la rin g izg a  
tayangan h o ld a  sizn i «H ozirgi o ‘zbek adabiy tili» ,  u n in g  dunyodagi boshqa 
tilla r  sistemasidagi  o 'm i,  o'ziga xos xu su siya tlari b ila n  ta n is h tira d i.
H o z irg i  o ‘ zbck adabiy t i l i  deganda n im a n i tushunam iz?
A w a lo ,  b u  atam a tarkibidagi h o z irg i so‘ ziga iz o h  beraylik. A tro fin g iz n i 
qurshab tu rg a n   narsa va hodisalarga b ir  c ’tib o r  bering.  U la m in g  ham m asi 
o ‘ sishda,  rivojlanishda, harakatda e ka n lig in i k o ‘ rasiz.  M asalan,  erta bahorda 
ycrga  u ru g '  qadadingiz.  U  o ‘sib  c h iq a d i  va k e ch   kuzga qadar tu r li  o 'zg a - 
rishlaxga  u c h ra y d i,  le k in   unda b o ia y o tg a n   ic h k i  o 'z g a ris h la m i  b ir  m a n a  
qaraganda k o ‘ z b ila n  payqay olm aysiz. A g a r bahordagi h o la ti bilan yozdagi 
v o k i kuzdagi h o la tin i qiyoslasangiz, unda qanday o ‘ zgarishJar ro ‘y  berganini 
daiTov 
anglaysiz.
T il h a m  x u d d i ana shunday —  d o im o  harakatda,  rivojlanishda. U n d a g i 
riv o jla n is h n i  ham   ik k i  davr  h o la tig a   qarab  b ilis h im iz   m u m k in   b o ia d i. 
M a sa la n ,  A lis h e r N a v o iy  davridagi  o 'z b e k   t i l i   b ila n   h o z irg i  davrda  siz  va 
biz foydalanayotgan o'zbek tili o'rtasida anchagina o'zgarishiar ro ‘y berganini 
p a y q a s h im iz   q iy in   emas.  S h u n in g   u c h u n   h a m   o ‘ z b e k   t i l in i n g   i l k  
s h a k lla n is h  d a vrid a n  to X X  asm ing  20— 3 0 -y illa rig a  qadar b o ig a n  o ‘ zbek 
t i l i  
eski o ‘zbek adabiy tili,
 
20— 3 0 -y illa rd a n , ya ’n i  F itra t,  C h o ip o n , A b d u lla  
Q o d iriy la r  d a v rid a n   to  h o zirg i  davrgacha  b o ig a n   davr  esa 
hozirgi  o'zbek 
adabiy  tili
 
deb  y u ritila d i.
E n d i yuqoridagi atama tarldbidagi adabiy so'ziga e’tib o r beraylik.  O 'zbek 
a dabiy  t i l i   b o r  va  h o zirg i  o'zb e k  t ili  b o r.  H o z irg i  o 'z b e k   t i l i   tushunchasi 
h o z irg i  o 'z b e k   adabiy  t i l i   tushunchasiga  nisbatan  keng.  U   tu rli-tu m a n  
o 'z b e k   shevalarini  ham   o 'z   ichiga  o la d i. 
Adabiy  til
 
deganda  m e’yorlarga 
so lin g a n ,  m uayvan  qonunlarga  b o 'y s u n u v c h i,  o 'z b e k   x a lq in in g   barchasi 
u c h u n   tu s h u n a rli  va b ir x il  x iz m a t  q ilu v c h i  t iln i  tushunam iz.
K o 'c h a d a  yursangiz, x ilm a -x il k is h ila rn in g  o 'z a ro  suhbatlashayotgani- 
n in g g u v o h i b o ia s iz .  A g a rb u  k is h ila rn in g  su h b a tin i  ra d io-televideniyedagi 
kis h ila r suhbatiga solishtirsangiz, u la r o'rtasida m a ’lu m  fa rq li jih a tla r borligiga 
a m in   bo 'la siz.  K o ‘ c h a -k o ‘ yda q u lo g 'in g iz g a   ch a lin a yo tg a n   t il  ham   aslida 
b ir   tiln in g   o ‘z i,  le k in   u  x ilm a - x il  q o ila n ilis h g a   ega.  A w a lo ,  o g 'z a k i 
so 'zla sh u v  t i l i   b ila n   adabiy  til  b ir-b irid a n   fa rq la n a d i. 
Og'zaki  so'zlashitv 
tili
 
e rk in lig i,  m a iu m   m e ’yorlarga  a m a l  q ip sK i  shart  em äsligi,  oddiyligi^.

bilan  ajralib turadi. 
Adabiy til
 esa shu t i i   egasi  bo'lgan  m iiia t va kiü a rin in g  
barchasi  u c h u n   u m u m iy   b o ig a n ,  q a t’ iy   m e’ vo rla rg a   b o ’ ysungan, 
kodlashtirilgan til sanaladi.
H o zirg i  o'zbek  adabiy  tilin i  o‘ rganadigan  fan  ham  «H ozirgi  o 'zb e k 
adabiy lili»  deb yuritiladi.  K o 'n n a d iki,  bu atama ikki ma'noda q o lla n ila d i:
1.  A m alda  ishlatiladigan  til.  2.  Shu  tiln i  o ‘ rganayotgan  fan.
«H ozirgi  o'zbek  adabiy  tili»   fonetika,  grafika.  orfografiva,  orfoepiya, 
le ksiko lo g iya ,  frazeologiya.  leksikografïya,  e tim o lo g iya ,  m o rfe m ik a , 
m orfologiya,  sintaksis,  punktuatsiya,  uslubiyat  kabi  b ir qator b o 'lim la rn i 
o ’z  ichiga oladi.
Siz  o ‘ rta  ta 'lim   bosqichida  bularning  asoslari  b ila n   t o la   tanishib 
chiqqansiz.  Akadem ik  litsey bosqichida  esa  am aliyotda q o ila n a yo tg a n  t i l  
b irlik la rin in g  qanday qoliplardan tashkil topganligi,  ularai yana boshqacha 
y o 'lla r bilan  ifodalash  m um kinligi yoki  m um kin emasligi haqida tasavvurga 
ega boiasiz.  Bunda ham og‘zaki,  ham yozma nutqingizni ta ko m il to p tiris h  
asosida  o‘ z  fik rin i  e m in -e rk in   bayon  qila  oladigan,  ilm iy   nuishohada 
q ilu vch i,  nuktadon,  so'z ustasi bo'Iishingiz talab etiladi.
1

T A K R O R L A S H
1 - D A R S .
 
F O N E T 1 K A   Y U Z A S I D A N   O ' T i L G A N L A R N i  
T A K R O R L A S H
Darsning maqsadi:
a)  iltn iy   maqsad:  o 'q u v c h ila rn in g   ongida  fo n e tika   yuzasidan  hosil 
qilingan  b ilim   va  m alakalarni  mustahkamlash;
b) o'quvchlarni vatanparvarlik, ona yurtga muhabbat ruhida tarbiyalash.
9  
Takrorlash  uchun  savollar

1.  Fonetikada  n im a la r haqida  bahs y u ritila d i?
2.  U n li  tovushlar deb  nimaga  aytiladi?
3.  U ndosh tovushlar qaysi jih a tla rig a  k o 'ra  ta s n if qilinadi?
4.  Lab  undoshlari  qaysilar?
5.  T il  o ld i,  til  o ‘ rta,  til  orqa va  ch u q u r t il  orqa  undoshlari  qaysilar?
6. 
H
 undoshiga  ta v s if bering.
7.  Jarangli va jarangsiz undoshlam i sanab  ko'rsating.
8.  P o rtlo vch i va sirg 'a lu vch i undoshlar qaysilar?
9.
  B o 'g 'in  deb  nimaga aytiladi?
10.  U rg ‘u  haqida gapiring.
1-mashq.
  Matnni  o ‘qing.  Bugungi  ijtimoiy  hayotimiz  va  unda  ona 
tilining  tutgan  o‘rni  haqida  fikr  yuriting.  Tilning jamiyat  va  sb axs 
tako- 
milidagi  o ‘rnini  belgilang.
IS T IQ L O L IM   -  IS T 1 Q B O L IM
1991-yilnjng 31-avgust kuni Toshkentda  Respublika O liy  Kcngashining 
navbatdan  tashqari  sessiyasi  b o lib   o ‘td i.  U nda  O 'zbekistonning  D iiv la t 
M u s ta q illig i  e ’ion  q ilin d i.  Tegishli  qarorga  m u vo fiq   O 'zbekiston  SSR 
O'zbekiston  Respublikasi deb q a \ta  nom landi.  1-sentabr M u s ta q illik  k u n i 
deb e 'tir o f e tild i.
Bu  kunni  tarixga o ltin  harflar bilan yozib qo'ysak arziydi. N e g a ki, shu 
kuni o ‘ zbekning c h o 'n g  bag'riga shamol tegdi.  O ta -b o b o la rim izn in g  asriy 
o rzu la ri  ro'vobga c h iq d i.  Ona tilim iz  va  m illiy   q a d riya tla rim izn in g   riv o ji, 
o ‘ zbek d a vla tch ilig in in g   ta ko m ili  uchun  keng  istiqbol  y o 'lla ri o c h ild i.
O 'tgan  y illa r mobaynida  m u sta q illig im iz sharofati  bilan  o ‘z  b a y ro g 'i- 
mizga,  gerbim izga.  m adhiyam izga  ega  b o 'ld ik .  O 'zbekiston  B M T   va 
jahondagi  b ir  q a to r n u fu z li  tashkilotlarga a ’zo  bo‘ ldi.  Shahar va q is h lo q ' 
la rim izn in g q iyo fa si tubdan o ‘zgardi.  M u h im i,  o dam larim izning m a’ naviy 
va  m aishiy hayotida yangilanish,  yasharish  davri  boshlandi.

B uyuk erk kuychisi A b d u lh a m id  C h o ip o n :
Turonlik
  —
 
unvonimiz,  turkistonli
  —
 
shonimiz,
Vatan
  —
 
bizitn jonimiz, fid o   o ‘Isun  qonintiz,  —
deb vozganida yuz fo iz  haq  edi.
D arhaqiqat, mana shu guliayotgan,  yasharayotgan y u rt  uchun jo n im iz  
nisor.  E ndi u n i  hech kim ga,  hech  qachon  berib  q o ‘y m a ym iz,  c h u n k i b iz  
sherlar o'lkasi  tu ro n lik   —  tu rk is to n lik m iz .
G u lla ,  yashna,  h u r O'zbekiston!
2-mashq.
  Hadislanu o ‘qhig.  S e ‘zlar tarkibida kelayotgan  uu‘i tovush- 
Iarni  belgilab,  izohiang.
K ishí badanida b ir parcha  go‘sht bor.  A gar u  tuzalsa,  a’zo la rn in g   bar- 
chasi tuzalgaydir, agar u buzilsa,  a'zolam ing barchasi buzilgaydir.  U  qalbdir.
U ehta  x is la tn i  o'zida  mujassam  qilgan  k is h in in g   im o n i  m u k a m m a l 
bo‘ lg‘aydir:
— fflsoftirva a d o ia tlrb o i moq;
— barchaga salom bermoq;
—  kambagva)ligida ham sadaqa berm oq.
R asuluilohdan b ir kishi  so'radi:
«Isiom da  eng  yaxshi  x isla tla r  qaysidir?»  D e d ila r:  «O chlarga  ta o m  
berm oqlik., tanigan va tanimaganga salom b e rm o q lik» .  H a yo  im o n d a n d ir.
3-mashq.
  Tez  aytishlarni  mashq  qilib  ko‘riiig.  S o ‘zIar  tarkibida  k e­
layotgan  bir  xil  undosh  tovushlarni  belgilab,  ularga  tavsif bering.
Z a n jir,  sarjin, anjir.
B ir ju f t  c h o ‘ p ko ‘p m i,  q o ‘sh ju ft c h o 'p   k o 'p m i?
T ubsiz dengiz dedingizm i, dengiz tengsiz dedingizm i?
B ir ayvoncha, ayvoncha labida hovuzcha,  hovuzeha labida
hovoncha, hovoncha ich id a  b ir hovuchcha dovuchcha bor.
E lc h in  b ila n   YoMchin  te m ir y o lc h i,
T e m in ’o ic h ila rg a  ye tib  k o ‘ r-chi?!
Q utlug* quritgan urug‘  Ulug*  quritgan  urug4dan  quruqroq.
Bashar b ila n   Yashar yashil  yarim sharda yashashar.
4-mashg.
  Matnni  o ‘qing.  Unli  tovushlarning  aytllishi  va  yozilishiga 
diqqat  qiling.
Y u rtn i  yov  bosganda  m ardlar sinovdan  o ‘ta d i.  Y u rt  darvozasini  q o n  
kechib himoya qilganlaryurtning asl suyanch tog‘ i b o ia d i.  U larning ortlarida 
fa x r q o la d i. A vlo d la r ula r  n o m in i  bayroqni  o ‘pgandek  asrab-avaylaydilar. 
U la r  koVsatgan  qahram onlikka  ixlos  q ila d ila r,  c h u n k i  uíár V atanga  ru h i 
b ila n   q o ris h ib  ketganlar.  Vatan  deb  yashaganlar n o m i  aziz va  m a n g u d ir!
F arzandlari  ku c h li davlat  hech  k im n in g  o ld id a   bosh  egmaydi.
6

F a rza n d lari y o id a n  adashib  ketgan  d a v la tn in g  q a l’alari  n u ra yd i.  d a r- 
v o z a la rin in g  taqalari  o m o n a t tu rib  y ig ia y d i.
Y o v  kelganda qochganlar dinsiz, d ilsizd irla r. 0 ‘ z jo n in i asrab kovaklarga 
b e rkin g a n la r im onsizdirlar!
O 'zb e k  degan  b u yu k  m illa t  hu  ka b i  b e d in ,  x o in   b o la la m i  dunyoga 
bermagay!  S h iro q la m i,  T o ‘m aris-u  N a m o z  polvonJarni bergan el,  yetinish 
ik k i  to m ir i  «O zodlik»  deb uzilg a n   m illa tp a ry a rla rn i  bergan y u rt bu.
Ey,  yosh yurtdoshim ! V atanga sadoqating — V ijd o n in g g a  sadoqating- 
d ir!  Z e ro ,  «V atanni him oya q ilis h  h a r b ir fu q a ro n in g  muqaddas b u rc h id ir. 
O na -V a ta n   esa sen tu g 'ilg a n  uy, u n d a  qolgan o ta -o n a n g , tu g is h g a n la rin g , 
v o r-u  b iro d a ria rin g  dem akdir».
(G.  Asqarova)
5-mushq.
  U yga vazifa.  M a tn n i  o ‘q in g .  U n d o sh   tovushlarning  aytilishi 
va  y o /ilis h ig a   diqqat  qiling.
I lm  egallashga  harakat q ilis h   h a r b ir m o ‘ m in  va m o 'm in a  ucbun  farz. 
H adisda  a vtilish ich a ,  b ir   soatgina  ilm   o ‘ rganish  b ir   kechalik  ib odatdan 
yaxshi,  b ir  k u n lik  dars  esa  uch  o y  tu tilg a n   naf]  ro ‘ zadan  afzaldir.
lim   ik k i  x il  b o ia d i:  b in   —  qalbdagi  ilm ,  ik k in c h is i  —  tild a g i  ilm . 
M o ‘ m in -m u su lm o n   kishi o ‘z i b ilim  olgach,  u n i boshqalarga ham o ‘rgatishi, 
ilm - m a ’rifa t tarqatishi lo zim .  Ilm n i o 'rg a n ib , so‘ ng u n i boshqalarga o 'rg a t- 
m a slik  g o 'y o k i  m o l-u   d u n y o n i  y ig ‘ ib ,  u n i  s a rf  q ilm a y   k o in ib   q o ‘yish 
b ila n  barobardir.
L e k in ,  ilm  olish k o ‘ r - k o ‘ro n a  b o ‘lm a slig i  kerak.  D u c h  kelgan  narsani 
o'rganaverish yaram aydi.  Yana,  ilm g a  q iziq m a g a n  kishilarga ilm  o 'rg a iish  
ham  shart emas. A id o d la rim iz d a n  b ir  u la m o  aytgan  ekanlar:  « Ilm  o 'rg a n , 
u  sening  yo s h lik   pavtlaringda  to ‘g ‘ ri  y u ris h in g n i  ta ’m in la y d i.  K atta  b o i -  
ganingda  buyuk  shaxsga  aylanishingda  asosiy  sabablardan  b o ia d i.  Ilm  
d o im  sening ham rohing b o 'lib ,  adashishingdan va  qoqilishingdan saqlaydi, 
d u s h m a n la rin g n i  m a g iu b   qiladi».  H a r b ir ilm n in g   o ‘z sharafi  va  u lu g iig i 
bor.  X o h   d in iy ,  xoh  d u n y o v iy   ilm   (k im y o ,  ju g 'ro fiy a ,  aljabr,  tib b iy o t  va 
h .k .)  b o is in ,  ham m asining  o 'z   o 'r n i,  o 'z   a h a m iy a ti  bor.  Barcha  ilm la m i 
m u k a m m a l  egallab  o lish n in g   ilo ji  y o 'q ,  sh u n ing   u c h u n   ham   eng  ke ra kli, 
hayotda asqatadigan, e’tiqodga xiz m a t qiladigan  ilm la m i o'rganish  m aqbul.
(Bobolarimizning  o ‘gitlaridan)
2-DARS.
 
L E K S IK O L O G IY A   Y U Z A S I D A N   0 ‘T IL G A N L A R N 1 
T A K R O R L A S H
Darsning maqsadi:
a)  ilm iy  maqsad:  o 'q u v c h ila m in g  o n g ida  ieksiko lo g iya  yuzasidan  hosil 
q ilin g a n   b ilim  va  m alakalarni  m ustahkam lash;
b)  o ‘q u v c h ila m i  insonlarga  m uhabbat.  o ‘ zid a n   boshqalam i  h u rm a t 
q ilish   ru h id a   tarbiyalash.
.  7


1.  Lcksikoiogiya n im a la rn i o‘ rganadi?
2.  So‘z  m a’ nosining ko 'ch ish   y o ila r i  qaysilar?
3.  Shakldosh,  m a’nodosh  va zid  m a ’n o li  so'zlarga  m is o lla r ayting.
4.  A tam a deb  nimaga aytiladi?
5.  Shevaga xos so'zlar deb qanday so'zlarga  aytiladi?
6.  Eskirgan  va yangi pavdo b o ig a n  so'zlarga  m is o lla r avting.
7.  0 ‘zbek  t ili  leksikasining  boyish  manbaiari  qaysilar?
8.  0 ‘z va  o'zlashgan qatlam   haqida gapirib  bering.
6-mashq.
  Gaplarni  o ‘qing.  S o ‘zlarni  m a’no  va  shakl  m u n osab atiga 
k o ‘ra  tahlii  qiling.
A c h c h iq n i  achchiq kesar.  B irikkan  kuch — kuch,  b irik m a g a n  kuch — 
puch.  D o 'st achitib gapirar, dushman k u ld irib .  C hayonning kasbi  chaqish. 
Y axshi  otga b ir qam chi, yom on otga m in g   qam chi.  Yaxshi d o 's tn in g  q o i i  
hamisha ochiq. Shirali dastunconga pashsha ko'p yopishadi.  Eng yaxshi axloqiy 
va estetik dori — mehnat. 
(A. 
Frans) 
Ishlagan tishlaydi, ishlamagan kishnaydi.
F ikrsiz aqlning zanggi b o 'la d i, 
ilm - la  egovla, yangi b o ia d i,
Oynadan  ibrat  ol,  b ir kun  artmasang,
Ustida  b ir e n lik  changi  b o 'la d i.
(Abdulqodir  Bcdil)
7-mashq.
  S h e ’rai  o ‘qing.  K o‘chm a  m a’nodagi  s o ‘zlarni  top ib ,  ularga 
izoh  b ering.
A lp   o ‘g‘lo n la r o ik a s i  bu  K o 'h n a  Turon,
Q alqonlari,  qanotlari,  ilm   istang,
Y a rim  ja h o n  bunyod etgan  S ohibqiron,
A lish e m in g  aviodiari,  ilm  istang!
Taxtdan tushganda ham ,  otdan  tushm ay yurgan 
A jd o d in g iz uy ko'rm agan  —  D avlat ko'rgan.
Y u rti uchun yelkasida  to g ia r surgan 
Rustamlari,  F arhodlari,  ilm   istang.
K o ‘z ochganda ke lib  y e tti bahri  um m on,
Y e tti  tild a  so'zlashgan  biz t i l i   biyron.
Vatanida T o jm a h a lla r tik la r sulton  —
B oburlari,  B ehzodlari,  ilm  istang.
Haq y o iid a   Siz  ilm n in g   u m m a tla ri,
X alq y o i i   h id o yati,  h ik m a tla ri.
Madad b o ls ín  Yassaviyning h ikm a tla ri,
Bobo  Mashrab b a yo tla ri,  ilm   istang.
Takrorlash  uchun  savollar
8

A lp  o 'g 'lo n la r o ‘ lk a s id ir O 'z b e k is io n , 
E rk li  e in in g   q a n o tla ri,  ilm   istang. 
Y a rim  ja h o ji  bunvod  etgan  S o h ib q iro n . 
A lis h e m in g  a vio d la ri,  ilm   istang.
( Muhammad  Yusuf)
8-mashq.
  Uyga  vazifa.  Hikinatii  so'ziarni  ko'ehirib  yozing.  Ularda 
ilgari surilgan g‘oyani  aniqlang.  K o‘chma  ma’nodagi so ‘zlarga  izoh bering.
T ilin g n i  so'zlashga  soz.  m uhayyo  q il, 
T ilin g n i  o ‘ q  q ii-u ,  a q ln i  yoy  q il.
(Abulqosim  Firdavsiy)
K im k i  zahm at  chekm adi,  rahm atga  h a m   ye tm a d i. 
(Hofiz  Sheroziy) 
X a lq n in g  c h in  o 'g 'illa ri uchun xalqqa sa m im iy xizm a td a n   ko 'ra  yuksakroq, 
niuqaddasroq narsa yo ‘q. 
(Oybek)
 
Eng yaxshi n iz o m  to 'g 'jilik d ir . 
(Kaykovus) 
In s o n n in g   q iy m a ti  emas  siy m -u   zar,  In s o n n in g   q iy m a ti  ilm   ham   hunar. 
(Abdulqodir  Bedil)
 
T il  —  so‘ z lo v c h i  ista g in i  eshituvchiga  yetkazuvchi 
ta rjim o n d ir. 
(Beruniy)
 
Ilm d a n   yaxsh iro q   xa z in a   b o im a s ,  Q o iin g d a n  
kelgancha tera olsang bas. 
(Rudakiy)
3  DARS.
 
G R A M M A T IK A   Y U Z A S ID A N   0 ‘ T IL G A N L A R N I 
T A K R O R L A S H
Banning maqsadi:
a)  ilm iv   maqsad:  o ‘q u vch ila rn in g  ongida  g ra m m a tik a   yuzasidan  hosil 
q ilin g a n   b ilim   va  m aiakalam i  m ustahkam lash;
b ) o ‘ q u v c h ila rn i ota-onaga.  oilaga m uhabbat ru h id a  tarbiyalash.
Takrorlask  uchun  savollar
m
1.  O t  s ir z   tu rk u m i  haqida g a p irib  bering.
2.  S ila t  so'z  tu rk u m ig a  xos b e lg ila r qaysilar?
3.  Son  deb  nim aga a>iiladi?
4.  O hnosh  haqida  so‘zlab  bering.
5.  F e ’l  qanday gra m m a tik belgilarga ega?
6.  Ravish  deb  nim aga  aytiladi?
7.  Y o rd a m c h i so‘ z tu rk u m la ri qaysilar?
8.  S o’z  b irik m a s i  haqida  gapirib  bering.
9.  Sodda gapga m is o lla r k e ltirin g   va  izohlang.
10.  Q o ’ shm a gapga ta ’r i f  bering.
9-mashq.
  H a d is ia rn i o ‘ qäng.  G aplar ta rk ib id a g i so‘ z la rn i so‘ z tu rk u m - 
la ri  b o ‘ yich a   ta h lil  qiling.
Inson  o 'z  ota-onasiga m e h rib o n   va  ito a tk o r b o i m o g i   io zim . 
Q arin d o sh la rig a  oqibatsiz odam  ja n n atg a  kirm a g a yd ir.
9
J

K im k i  riz q im  ulug‘ ,  u m rim   uzoq b o is in   desa,  q a rin d o s h -u ru g ia rig a  
m ehr-oqibatli bo‘lsin.  K im k i ra h m d illik qilmas ekan, ra h m d illik  k o ‘rmagay. 
Q o 'p o l,  quruq, gerdaygan, beqanoat va d im o g 'd o r odam  a h li d o 'za xdir.
Badgumon  b o im a n g la r,  badgum onlik  eng  y o lg 'o n   so‘ zdir.  T irn o q  
ostidan k ir qidirm anglar, gap poylam anglar, b ir-b irin g izg a  hasad q ilm a n g - 
lar,  b ir-b irin g iz d a n   arazlamanglar va nafratlanm anglar.  A k a -u k a   tu tin ib , 
O llo h n in g   (solih)  bandalari  b o iin g la r.  M o l-d u n y o s i  k o ‘p  odam  badavlat 
emas,  ba lki  nafsi  to ‘q  odâm   badavlatdir.  Beshikdan  qabrgacha  ilm   izla. 
V a ta n n i sevmoq im ondandur.
10-mashq.
  Gaplarni  o ‘qing.  S o ‘zIarning qaysi  s o ‘z turkum iga  kirishini 
aniqlang  va  izohlang.
K a m olotga  in tilm a g a n  xalq xalq emas.  X a lq n i  aldab b o ‘lm a y d i.  X a lq  
ham m a narsani biladi.  M illa tn i  sevmoqlik  — baxt,  kurashib yasham oq — 
saodat. 
(Azim Suyun)


Download 383.51 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling