Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet17/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21

152

Bir  qoMimda  d u to r,  b ir  q o ‘lim   bilan  g‘ildirak 

g ‘ildiratgancha  y o ‘lga  tu sh d im .  Vali  h am   g ‘ildiragini 

aylantirib  y o n m a-y o n   b o rar,  a m m o   en d i  aw alg id ek  

yugurm as  edik.  Q ulog‘im da  h am o n   Zebi  xolaning 

q o ‘shig‘i  yangrab  tu rar,  go ‘yo  g ‘ildiraklar  h am   g ‘ildirak 

em as,  d u to rn in g   ikki  to ri  edi.  A na,  ikkovi  bir-biriga j o ‘r 

b o ‘lib  jaran glayapti.  Z ebi  xola  b o ‘lsa  h am o n   q o ‘shiq 

aytyapti:

«Jon  bolam ,  jo n im   bolam ,  qaylardasan,  bergil 

xabar...»

C h e tin i 

o ‘t  b o sg an   a riq c h a d a n   o ‘ta y o tg a n d a  

g‘ildiragim   sakrab  ketdi.  Bir  hatlab  oldinga  talpingan 

ed im ,  o ‘tga  sirg‘a n ib   yiqilib  tu sh d im .  D u to r  yerga  uril- 

di...  qars  etdi.  T am om !  K uy  h am ,  q o ‘shiq  ham   tin d i- 

qoldi.


—  Sindi!  —  d ed im   ovozim   titrab.

Vali  yugurib  tepam ga  keldi:

—  Voy-y-y!  E ndi  d adang  o ‘ldiradi!

Ikkalam iz  q o ‘lim iz  titra g a n c h a   g ‘ilo f  bog‘ichini 

yechdik.  Q arasam ,  d u to rn in g   ip  to rtad ig an   q u log‘i 

sinib  tushibdi.

—  Endi  nim a  qilam iz?  —  dedi  Vali  k o ‘m -k o ‘k 

ko ‘zlarini jovdiratib.

Yig‘lam o q d an   beri  b o ‘lib,  yelkam ni  qisdim .

—  Yur!  —  Vali  q o ‘lim dan  tu tib   uyiga  boshladi. 

Ikkalam iz  u la m in g   hovlisiga  kirdik.  Hovli  etagidagi 

b o stirm ada  eski  quti  b o r  ekan.  Vali  q u tin i  titkilab 

zanglab  ketgan  te m ir  topdi.

—  M ana!  —  dedi  ta n ta n a   bilan.  —  E ndi  h e c h   ham  

sinm aydi!

D u to rn in g   singan  q u log‘i  o ‘rniga  te m ir  tiqdikda, 

im i-jim ida  g ‘ilofga  solib joyiga  ilib  q o ‘ydik.

K e c h q u ru n  

oyim ga 

n im a  


b o ‘lg an in i 

aytib 


berg an d im ,  rangi  o ‘c h ib   ketdi.  Lekin  nim a  qilishni 

oyim   h am   bilm asdi.

0 ‘sha  kuni  e m as-k u ,  u c h   k u n d a n   keyin  sir  ochildi. 

D adam   h u jradan  tu rib  jah l  bilan  q ich q irib   qoldi:

—  D u to rg a  kirn  tegdi?

Z u m   o ‘tm ay   d u to m i  k o ‘tarib  chiqdi.

—  G aran g m isan lar?  Qaysi  biring  sindirding?  Bu

1 5 3


n im a  qiliq?  —  dedi  Vali  «tuzatgan»  d u to rn i  k o ‘rsa- 

tib.


O yim   aybdor  qiyofada  o ‘tira r,  akalarim   hayron 

b o ‘lib  bir-b irig a  q a ra sh a r  edi.  H o z ir  k atta  jan ja l 

b o ‘lishini  sezib  q o ‘rqib  ketdim .

—  Tiling  borm i?!  —  d a d a m   b a tta r  tu ta q ib   ketdi.

—  Z ebi  opa  chaluvdi,  —  dedi  oyim   sekin.  — 

Sum alakka  chiq q an im izd a...  b ir  chalib  beray,  devdi...

Q iziq,  dad am   b ird a n   h ovuridan  tushdi.

—  M ayli,  —  dedi  ovozi  pasayib.  —  Zebi  chalsa 

m ayli.  —  U   hujraga  kirib  k e td i-d a,  a n c h a d a n   keyin  bir 

b o ‘lak  yog‘o c h   ko ‘tarib  chiqdi.  D an d o n   soph  pichogM 

bilan  yog‘oc h n i  kesa  boshladi.  —  D u to rn in g   qulogNni 

tu td a n   qilm asa  sinaveradi,  —  dedi  sekin.  Y og‘o ch ning 

uyoq-buyog‘ini  o ‘yar  e k an ,  uh  to rtd i.  —  Q arab  turib 

X u d o n in g   ishlariga  h a m   qoyil  q o lm a y m a n .  O ta - 

bo ladan  b ir  oyda  «qoraxat»  kelsa-ya!

—  S huni  ayting,  —  dedi  oyim   jo n lan ib .  —  T ag‘in 

ham   o d am zo d   ch id arkan.  H am   erid an ,  ham   yakka- 

yolg‘iz  o ‘g ‘lidan ju d o  b o ‘lib  o ‘tiribdi  boyoqish.  —  U   bir 

zum   o ‘ylanib  tu rd i-d a ,  q o ‘shib  q o ‘ydi.  —  B echora, 

Valisiga  ju d a   suyanib  qolgan.  Ishqilib,  orzu-havasini 

shu n d an   k o ‘rsin...

*  


*  

*

V a le n tin  



tu z a tib  

k etg an  

m a s h in a n i 

h ay d ab  

b o ra rk a n m a n ,  b eix tiy o r  Z ebi  x o lan in g   k o ‘chasiga 

b urildim .  A na,  V alentinning  uchastkasi.  Shifer tom li  uy 

o ldida  Z IL   turibdi.  K abina  zinasida  katta-k ich ik   uch 

bola  oyogMni  likillatib  o ‘tiribdi.  B in  d o ‘ppi  kiygan,  b in  

shapkasini  bostirib  olgan...  M ashinani  sekin  haydab 

o ‘tib  b o rark a n m a n ,  ichkaridan  d u to r  sadolari  eshitil- 

g andek  b o ld i.  K im   bilsin,  eh tim o l  m enga  shu n d ay  

tuyulgandir?

XO‘JA

Bolaligida  h am m a n in g   h am   tishi  tushadi.  M eniki 



g‘alati  b o ‘lgan:  birinchi  tish im n i  urib  tushirishgan. 

Bunga  X o‘ja   sababchi  b o ‘lgan.

1 5 4


Bu  bolani  nim aga  bun ch alik   yaxshi  ko ‘rib  qolga- 

n im n i  b ilm a y m a n .  E h tim o l  yuvoshligi  u c h u n d ir. 

E h tim o l,  k o ‘zlari  d o im o   javdirab  turishi  u chundir. 

O dam   b ir  narsani  ju d ay am   aytgisi  kelsayu  aytolm asa, 

k o ‘zi  sh u n a q a   —  h a r  kim ga  bir  qarab  javdirayveradi. 

X o‘ja n in g   k o ‘zlari  sh u n aq a  edi.

H ordiq  kunlari  dad am   bilan  oyim   n o n u sh ta   paytida 

«N ekalay»  za m o n id an   qolgan  sam ovarni  o ‘rtaga  q o ‘yib 

uzoq  suhbatlashib  o ‘tirish ar  edi.  Bir  kuni  dad am   tajang 

b o 1 lib  gapirib  qoldi:

—  0 ‘ziyam  ja - a - a   X udo  urgan  xotin  e k a n -d a ,  o ‘sha 

R a ’no! 

M a n a , 

E g a m b erd i 

o m o n -e s o n  

keldi-ku! 

0 ‘larm idi  likillam asdan  ko ‘m ilib  o ‘tirsa!

O yim   b ir  nuqtaga  tikilgancha  o ‘yga  toldi.  K o‘zlari- 

ga  g ‘ussa  c h o ‘kdi.

—  B oshidayam -ku,  yulduzi  yulduziga  u n c h a   to ‘g bri 

kelm asdi-ya,  —  dedi  sekin.  —  A m m o  bari  b ir  c h a to q  

b o ‘ldi.  Ikki  o rad a   bola  b e ch o ra  tirik  yetim   b o ‘lib  qoldi.

T u sh u n d im ,  X o ‘jan i  gapirishyapti.  D adasi  urushda 

yurganda  oyisi  boshqa  odam   bilan  C h irch iq   degan 

joyga  qochib  ketgan  ekan...

O yim   aytgan  «tirik  yetim »  degan  gapning  m a ’nosi- 

ni  tu sh u n m a sam   h am   X o‘jag a  rahm im   kelib  ketdi. 

U nga  q a n ch alik   rahm im   kelsa,  oyisini  shunchalik 

yo m o n   k o brib  qoldim .

X o‘ja   buvisi,  dadasi  bilan  katalakdek  hovlida  tu ra r­

di.  Egam berdi  ak aning jah li  yom on.  D oim   yaltiroq  tug- 

m achali  jig arran g   kitel  kiyib  yuradi.  G a p irg an id a 

d u d u q lan ib   qoladi.  C h a p   q o ‘li  tayoqday  osilib  turadi. 

X o ‘jan in g   aytishiga  q araganda,  urushdan  keyin  ham   bir 

yilcha  gospital  degan  katta  kasalxonada  yotgan  ekan. 

D o k to rla r  q o ‘lini  kesm oqchi  boMganida,  ham m angni 

otib  tash lay m an ,  degan  ekan,  q o ‘rqib  kesishm abdi. 

T o ‘pp o n ch asi  borm ish.  O nangni  qayerda  ko ‘rsam , 

pesh o n asid an   otib  tashlaym an,  derkan...

0 ‘sha  kuni  odatdagidek  m en  ech k im n i,  X o‘ja 

b u zo g ‘ini  yetaklab,  o ‘tlo q q a  olib  bordik.  M ening 

ech k im   sersut,  yuvoshgina-yu,  a m m o   b ir  aybi  bor. 

K o ‘zni  s h a m g ‘a la t  qilib,  u lo q ch a larin i  t o byg‘azib, 

em izdirib  oladi.  S h u n d an   q o ‘rqib  oyim   yeliniga  xalta

1 5 5


bog‘lab  q o ‘yadi.  X o‘jan in g   buzog‘i  esa  qayerda  latta 

k o ‘rsa 

y am la b  

q o ‘yadi. 

0 ‘s h a n d a  

k e lib -k elib  

j o ‘ra b o sh im iz n in g   sh in e lin i  c h a y n a m a g a n id a   olam  

guliston  edi.  H am m am iz  qiy -ch u v   solib  o ‘ynayotgan 

edik,  j o ‘raboshim iz  alam   bilan  d o ‘rillab  qoldi:

—  Shinelim !  S hinelim ni  yeb  q o ‘ydi!

S h unday  d eg an ch a  k attak o n   tayog‘ini  ko ‘tarib  tol 

soyasida  allanim ani  m azza  qilib  chaynayotgan  buzoq 

to m o n g a  yugurdi.  H am m am iz  tu rgan  jo y im izd a  qotib 

qoldik.  J o ‘raboshim iz  dadasi  u ru sh d a n   olib  kelgan 

shinelini  jo n id a n   h am   yaxshi  ko ‘rar,  qishda  etagini 

osiltirib  kiyib  yurar,  yozda  ham   q o ‘ldan  q o ‘ym asdi.  U 

bora  solib  buzoqning  gardaniga  tayoq  bilan  b ir  tu sh ir- 

di.  Buzoq  sh o ‘rlik  sh inelining  yengidan  tishlaganicha, 

d um ini  xoda  qilib  qochdi.  J o braboshim iz  jo n h o la td a  

shinelga  yopishdi.  Buzoq  an c h ag in a   joyini  yam lab 

b o ‘lgan  e k a n ,  yen g in in g   y arm ig ach a  so ‘lak  bilan 

q o ‘shilib  c h o ‘zilib  o g ‘zidan  chiqdi.

B olalar  yetib  kelganida  j o ‘raboshim iz  g ‘alvir  b o ‘lib 

ketgan  yengni  u sh la g a n c h a   b o ‘zrayib  o ‘tira r  edi. 

X o‘ja n i  k o ‘rdiyu jazavasi  q o ‘zib  ketdi.

—  N im a  qilding?!  —  dedi  g ‘azab  bilan.

X o‘ja ,  buzoq  em as,  o ‘zi  aybdordek  k o ‘zlarini jav d i- 

ratg an ch a  goh  j o ‘raboshiga,  goh  shinelga  tikilib  lol 

turardi.

—  Endi  nim a  q ilam an  buni!  —  j o ‘raboshi  shinelni 

yerga  uloqtirdi.  —  M oling  h am   o ‘zingga  o ‘xshaydi! 

X o‘ja la r  p esh in d an   keyin  aynaydi.  O ying  h am   aynab, 

o ‘ynashi  bilan  qochib  ketgan!

O ram izd an   tikroq  bolalar  ch e k k a-c h ek k a d a n   piqil- 

lab  kulib  yuborishdi.  T oy  angraygancha  b u m in i  sekin 

to rtib   q o ‘ydi.

E rtalab  d a d a m d a n   eshitgan  gapni  esladim u  q o ‘rquv 

ichida  X o‘jaga  qaradim .  U  b ir  zum   h am m ag a  javdirab 

q arab  c h iq d i-d a ,  to ‘sa td a n   j o ‘raboshiga  ta sh la n d i. 

A m m o  o ‘sha  o n d ay o q   chakkasiga  tushgan  m usht 

zarbidan  a n c h a   nariga  uchib  ketdi.

—  N ega  urasan!  —  d ed im   alam   bilan  chiyillab. 

A kalarim   oT gatganidek,  m u sh tim n i  iloji  borich a  q a t- 

tiq ro q   qisib, j o ‘raboshiga  yugurdim ,  u  b o ‘lsa,  urib  ham

1 5 6


o ‘tirm adi.  Kafti  bilan  ja g ‘im ga b ir tu rtg an   edi,  c h a lq a n - 

chasiga  ag‘darilib  tu sh d im .  O g‘zim   sh o ‘r  b o ‘lib  ketdi. 

K o ‘zim ni  o c h sam ,  te p a m d a   T oy  turibdi.

—  T u r,  —  dedi  q o ‘lim dan  to rtib .  —  Y om on  urdim i?

—  Ikkalang  h am   y o ‘qol!  —  dedi  j o ‘raboshi  d o ‘ril- 

la b .—  B ugundan  boshlab  m olingni jiy d azo rd a  boqasan.

B irpasdan  keyin  X o ‘ja   b u zo g ‘ini,  m en  echkim ni 

yetaklab,  q in g ‘ir-qiyshiq  jiy d a la r  orasiga  kirib  ketdik. 

Jiy d a z o r  etagida  Q o n q u s  o q a r  edi,  qirg‘oqqa  borib 

o ‘tirdik.

—  O g‘zing  q o n ay ap ti,  —  dedi  X o‘ja   yuzim ga  tikilib.

K aftim ni  orqasi  bilan  artsa m ,  q o ‘lim  qon  b o ‘ldi.

S hu  pay tg ach a  b ilm aganim ga  o ‘zim   ham   hayron 

qoldim .  T u p u rib   tashladim u  oldim dagi  kurak  tishim  

ilinib  tu rg an in i  payqadim .  Q o ‘lim   tegishi  bilan  tishim  

sug‘urilib  chiqdi.

—  T ishingni  sindirdim i?  —  X o ‘ja   k o ‘zim ga  shunday 

javdirab  tikildiki,  og ‘riq  h am   esim dan  chiqib  ketdi.

—  0 ‘zi  liqillab  turuvdi,  —  d ed im   tishim ni  to m o sh a 

qilib.


Endi  u loqtirib  y uborm oqchi  edim   X o‘ja   q o ‘lim dan 

ushladi:


—  Shoshm a!  M a n a   bun d ay   o ‘tir.  —  U  m eni  suvga 

tesk ari  qilib  o ‘tq a z d i.  —  K o ‘zingni  y u m a sa n -d a , 

«Suyak  tish im n i  ol,  tilla  tishim ni  sol»,  deb  uch  m arta 

aytasan.  T ishingni  yelkangdan  oshirib,  an h orga  otib 

yuborsang,  yangi  tishing  tilla  b o ‘lib  chiqadi.

M en  X o‘jan in g   aytganini  qildim .

—  E ndi  og ‘zingni  yuvib  ol,  —  dedi  u  k o ‘zim ga  ter- 

m ilib.  —  M eni  aytdi  d ersan,  kuzgacha  tilla  tish  c h iq a ­

di.

K eyin  ikkovim iz  an h orga  tikilgancha  uzoq  jim ib 



qoldik.  Suv  unsiz  oq ar,  narigi  sohilda  q am ish lar  qilt 

e tm a y  

tu ra r , 

o r a - c h o ra  

q a ld irg ‘o c h la r 

suvga 


tu m sh u g ‘ini  tekizib,  «viyt»  etg an ch a,  yana  havoga 

k o ‘tarila r edi.  X o‘ja  j o ‘raboshining  boyagi  gapini  o ‘ylab 

o ‘tirganini  b ila rd im -u ,  nim a  deyish,  nim a  qilishga 

aqlim   yetm asdi.

—  Ju d a   k atta-a?  —  dedim   an h orga  im o  qilib.

—  S huyam   k atta  b o ‘p tim i?  —  X o‘ja n in g   k o ‘zlarida

1 5 7


birdan  o ‘t  c h aq n ad i.  —  C h irch iq d a   shunaqa  katta 

d aryo  borki,  ichida  akulalar  suzib  yuradi.

—  0 ‘zing  k o ‘rganm isan?  —  dedim   ishonm ay.

—  B ilam an-da!  —  X o‘ja   orzu m an d lik   bilan  x o ‘rsin- 

di.  —  0 ‘sha  d aryoning  bu   b etid an   u  betiga  bem alol 

suzib  o ‘taveram an.

—  Suzishni  bilm aysan-ku?

—  O yim   o ‘rgatadilar.

—  A kula  yeb  q o ‘ysa-chi?

—  A k u lan g   n im a   b o ‘pti!  D a d a m g a   a y ta m a n , 

to ‘p p o n c h a   bilan  otib  tashlaydilar.  —  U   shunday 

dediyu  b irdan  n o to ‘g ‘ri  gapirganini  payqagandek, jim ib 

qoldi.  K o‘zlari  jav d irag an ch a  teskari  qaradi.  Bir  zum  

suvga  tikilib  o ‘tird i-d a ,  x o ‘rsindi.  —  Y ur,  m ollarga 

qaraylik.  C hakalakka  kirib  ketm asin...

Ertasiga  akalarim   j o ‘rab o sh in in g   t a ’zirini  berib 

q o ‘yishdi  shekilli,  ech k im n i  o ‘tlo q d a  boqishga  ruxsat 

tegdi.


—  Lekin  anovi  X o‘jangga  aytib  q o ‘y,  y a lm o g iz  

buzog‘ini  yana  olib  kelsa, jig ‘ini  ezib  q o ‘yam an!  —  dedi 

j o ‘raboshim iz  ko ‘kargan  qovog‘ini  silab.

0 ‘zim ga 

q o lsa 

e c h k im n i  jo n  

d e b  

o ‘tlo q d a  



bo q ard im u   X o‘jan in g   b ir  o ‘zini  jiy d azo rd a  qoldirgim  

kelm adi.  N im a  qipti,  bu  y erda  ham   o ‘t  k o ‘p.  H a r  kuni 

o ‘ynaydigan  futbol  bilan  chillakdan  m ah ru m   b o ‘ldik. 

A m m o  X o‘ja   bilan  sira  zerikm asdim .  S hunaqangi 

narsalarni  biladiki!  Bu  yerdan  olisda,  ju d ay a m   olisda, 

to g ‘lar  orqasida  C h irch iq   degan  sh a h a r  bor.  S h u n aq a 

katta  shaharki,  uning  o ldida  T oshkent  nim a  b o ‘pti!  U 

yerda  shunaqangi  k atta  daryo  oqadiki,  ichida  uydek- 

uydek  k em alar  suzib  yuradi.  X o ‘jan in g   oyisi  q ac h o n  

xohlasak  bizni  o ‘sh a  kem alarga  olib  chiqaveradi. 

X ohlasak,  baland  to g ‘larga  chiqam iz.  U  yerdan  b u tun 

d u n y o   ko ‘rinadi.  Bizning  uyim iz  h a m ,  X o‘jalarniki 

h am ,  X o‘jan in g   dadasi  h a m ,  ham m a-h am m a!

Bular  ham m asi  yaxshi-yu,  X o‘jan in g   b ir  odatini 

tu sh u n o lm a sd im .  G a p irib   tu ra d i-tu ra d i-d a ,  b ird a n  

jim ib   qoladi.  A nhorga  tikilgancha  bir  narsalarni  o ‘ylab 

o ‘tiraveradi,  o ‘tiraveradi.  S h u n aq a  p aytlarda  zerikib 

ketam an.

1 5 8


Bir  kuni  uni  y o ‘q o tib   q o ‘ydim .  Jiydazor  ichkarisiga 

kirib  ketgan  ech k im n i  qaytarib  kelguncha  terlab   ket- 

d im .  U  y o q d a n   h a y d a sa m ,  bu   y o q q a   q o c h a d i. 

C hakalak  ichiga  kirib  o la d i-d a ,  m asxara  qilgandek, 

d u m in i  likillatib,  qisqagina  m a ’rab  q o ‘yadi.  Oldiga 

boray  desam ,  jiy d a  tikanlari  h am m ay o g ‘im ni  tirn ab  

tashlaydi.  A lam   ustida  kesak  b o ‘ron  qilib  yaydoq joyga 

olib  c h iq q u n im c h a   kun  botdi.  Q arasam ,  X o ‘jan in g  

b u zo g ‘i  daraxtga  bog‘loqlik  tu rib d i-y u ,  o ‘zi  y o ‘q. 

Y ugurib,  ikkalam iz  o ‘tiradigan  suv  b o ‘yidagi  d o ‘nglik- 

ka  b ordim .  Y o‘q,  u  yerda  h am   k o ‘rinm aydi.

—  X o‘ja -a -a !  —  d ed im   baqirib.

O qshom   zulm ati  bostirib  kelayotgan  jiy d a z o r  o rasi­

da  «а-а-а»  degan  sado  keldi.  B irdan  yuragim ni  vahim a 

bosdi.  A kalarim   jiy d azo rd a  ajina  bor,  deyishar  edi. 

X o ‘ja n i  a jin a   c h a lib   k e tg a n   b o ‘lsa-chi?!  O vozim  

b o ric h a   ch in q irib   yubordim :

—  X o ‘ja -a -a !

Y ana  o ‘sha  sado  keldi.  A kam ning  allaqaysi  kitobida 

olti  q o ‘lli  o d am n in g   rasm ini  ko ‘rgan  edim .  G ‘ira-shi- 

rada  jiy d alar  xuddi  o ‘sh anaqa  vahim ali  m axluqlardek 

q in g ‘ir-qiyshiq  «qo‘llari»ni  c h o ‘zib  tu rish ar,  yugurgan 

sayin  u stim g a  b o stirib   kelay o tg an g a  o ‘x sh a r  edi. 

Q o ‘rqib  k etg anim dan  tik a n la m i  bosgancha  jo n h o la td a  

yu gurdim .  Jiy d a  tik a n la ri  y u z -k o ‘z im n i  tim d a la r, 

oyog‘im ga  y a n to q la r  kirayotganini  b ila rd i-m -u ,  am m o  

to ‘xtay  olm asdim .

Bir  m ahal  ro ‘p aram d a  X o‘ja   paydo  b o ‘ldi.

—  Q ayoqda  yuribsan?  —  dedim   ovozim   qaltirab.

X o‘ja   qoN im dan  m ahkam   ushlab  oldi.  U   ham

q o ‘rqib  ketgan  b o ‘lsa  kerak,  nuqul  titra r  edi.

—  A ytm aysan-a?  —  dedi  sekin.  —  H ech   kim ga  ayt- 

m aysan-a?

S hundagina  nariro q d a,  jiy d an in g   panasida  turgan 

qora  k o ‘ylakli  ayolni  ko ‘rdim .

—  Oyi!  —  dedi  Xo‘ja   sekin,  iltijoli  ohangda.

S h u n d a  h am m asin i  tu sh u n d im .  X o‘jan in g   oyisi

h a m o n   qim irlam ay  tu ra r,  xuddi  sehrlanib  qolganga 

o ‘xshar  edi.  X o ‘ja   k o ‘zim ga  term ilib,  tag ‘in  yalindi:

—  A ytm aysan-a?

159


M en  in dam adim .  A m m o  bu  sim i  h ech  kim ga,  hatto  

oyim ga  ham   aytm asligim ni  bilib  tu ra rd im .  Shu  o n d a ­

yoq  yana  b ir  narsani  angladim .  Bu  yerdan  tezroq 

ketishim ,  xalaqit  berm asligim   kerak.

—T ezroq  b o ‘l!  —  d ed im u   X o‘jan in g   buzog‘i  boy- 

langan joyga  yugurib  ketdim ...

*  

*  


*

X o‘ja   va’da  qilgan  tilla  tish  kuzda  h am   chiqm adi. 

Biroq  en d i  buni  o ‘ylashga  vaqt  q o lm agan,  ikkalam iz 

u c h u n   h am   yangi  hayot  —  m aktab  hayoti  boshlangan 

edi.  B izning  uyim iz  m aktab  yo ‘lida  boMgani  u ch u n  

X o ‘ja   h a r  k u n i  e rta la b   c h a q irib   k e la rd i.  Z o g ‘ora 

n o n n i  e ch k i  su tig a  b o ‘k tirib   y e m a b siz,  d u n y o g a  

kelm absiz!  E rta  bilan  oyim   ikkalam izning  oldim izga 

to v o q d a  sut  b ila n   z o g ‘o ra   q o ‘yar,  X o ‘ja   h a rc h a n d  

to rtin c h o q lik   qilm asin,  yeb  turib  ketm ag u n ch a  hol- 

joniga  q o ‘ym asdi.

Bir  kuni  X o ‘ja   kelm adi.

—  Sen  boraver,  —  dedi  oyim .  —  Bugun  X o ‘ja   m ak- 

tabga  borm asa  kerak.

D arsdan  qaytdim u  m e h m o n la r  kelganini  darrov 

bildim .  Ayvon  zinasida  yangi  a m irk o n   tufli  yaraqlab 

tu rar,  ichkarida  oyim   allakim   bilan  chaq ch aq lash ib  

suh b atlash ar edi.  U yga  kirishim   bilan  eng  a w a l  X o‘jaga 

k o ‘zim   tushdi.  U   uy  t o ‘rida  yo n g ‘oq,  m ayizlar  bilan 

bezatilgan  xontaxta  o ldida  o ‘tirardi.  Y onida  esa  onasi 

o ‘tirar,  oyim ning  gaplariga  diqqat  bilan  quloq  solgan- 

ch a,  yo n g ‘oq   pallasidan  m ag ‘iz  ajratib,  nuqul  X o ‘ja - 

ning  oldiga  surib  q o ‘yardi.  0 ‘sh a n d a,  q o ro n g ‘ida  aniq 

ko ‘rm agan  b o ‘lsam   h am ,  bu  xotin  X o‘ja n in g   oyisi 

ekanligini  darrov  bildim .  O sto n ad a  b ir  zum   turib 

qoldim .  Q a c h o n d ir  bu  xotinni  yom on  k o ‘rib  qolganim  

u c h u n m i,  uni  xunuk,  ju d a   xunuk  deb  o ‘ylardim .  Y o ‘q, 

judayam   chiroyli  ekan.  Q arg ‘ashoyi  k o ‘ylagi  h a m ,  q o p - 

q o ra sochlari,  yuzidagi  xoli  h a m ,  X o ‘jan ik ig a  o ‘xshagan 

ko ‘zlari  ham   chiroyli  edi.

U  m en i  koT diyu  k atta  o d a m n i  izzat  qilgandek,  dik 

etib  o ‘m id a n   tu rd i.  O yim ga  o ‘xshab,  bag‘riga  bosib 

k o ‘rishdi.  P esh o n a m d a n   o ‘payotganida  d im o g ‘imga

160


a tir  hidi  urildi.  O yim   h ech  q a c h o n   a tir  sepm agani 

u c h u n m i,  bu  isdan  boshim   aylanib  ketdi.

—  K el,  jo n im ,  —  dedi  yo n id an   jo y   k o ‘rsatib.  — 

Birpas  old im d a  o ‘tir.  —  U   yonboshda  tu rgan  sum ka- 

ning  zanjirini  g ‘ijirlatib  o c h d i-d a ,  sarg‘ish  qog‘ozga 

o ‘roqliq  allan im a  uzatdi.  —  M a,  jonim !

Q og‘o zn i  och ish im   bilan  k o ‘zim   charaq lab   ketdi. 

Bu  —  usti  xuddi  katak  daftarga  o ‘xshash  shokolad  edi. 

Q uvonch  bilan  X o ‘jag a  qarab  q o ‘ydim .  U ning  ko ‘zla- 

rida  shodlik  u c h q u n lari  porlab  tu ra r  edi.

Shu  payt  hech  kutilm agan  voqea  ro ‘y  berdi.  Eshik 

sharaqlab  ochildi.  X o ‘jan in g   oyisi  yarq  etib  qaradiyu 

ilo n   c h a q q a n d e k   s a p c h ib   o ‘rn id a n   tu rib  

k etdi. 


O sto n ad a  yaltiroq  tugm ali  kitel  kiygan  Egam berdi  aka 

tu ra r,  rangi  quv  o ‘chib  ketgan,  nuqul  titra r  edi. 

D a h s h a td a n  

q o tib  

q o ld im . 

H o z ir 

c h o ‘n tag id a n  

to ‘pp o n ch asin i  oladiyu  X oljan in g   oyisini  otib  tashlaydi.

—  N ega  k-k-kelding?!  —  dedi  u  g ‘azab d an   tili 

tutilib.  —  N im a  k -k -k e rak  senga?!  —  Endi  u n ing b u tu n  

vujudi,  h a tto   boshi  h am   qaltirab  ketdi.  H a r  doim  

tayoqdek  osilib  yotadigan  ch a p   q o ‘ligacha  titrab   ket- 

gandek  b o ‘ldi.  —  N im a   k -k -k e rak ,  ayt!  —  dedi  lablari 

pirpirab.

X o‘jan in g   oyisi  rangi  o ‘chg an ,  boshini  quyi  sol- 

g an ich a  devorga  suyanib  tu rard i.  Q o ‘rquv  aralash  yana 

E gam berdi  ak a n in g   o ‘ng  q o ‘liga  q a ra d im .  Y o ‘q, 

to 'p p o n c h a si  y o ‘q  ekan.  U  b irdan  oyim ga  yuzlandi.

—  U yalm aysizm i,  opa!  —  dedi  h am o n   lablari  p ir­

pirab.  —  Q -q o ‘shm achilik  q -q -q ilg a n i  uyalm aysizm i!

B oyadan  beri  indam ay  turgan  oyim   en d i  tilga  kirdi:

—  B andasidan  uyalm asangiz,  X udodan  q o ‘rqing, 

u k am ,  —  dedi  sekin.  —  O n a -b o la   d iydor  k o ‘rishsa, 

q o ‘shm achilik  b o ‘ladim i?  —  negadir  uning  k o ‘zlarida 

yosh  qalqidi.  —  E tni  tim o q d a n   ajratib  b o ia rk a n m i?

— 

M -m e n   e m a s, 



m -m a n a   bu 

ajratgan! 

— 

Egam berdi  aka  sog‘  q o ‘lini  bigiz  qilib,  X o ‘jan in g   oyisi­



ni  ko ‘rsatdi.  —  M -m a n a   shu  ajratgan!

X o‘ja   goh  dadasiga,  goh  oyisiga  javdirab  qarar, 

am m o   indam as  edi.

—  T urm u sh   o ‘lsin,  aylanay,  —  dedi  oyim   o ‘pkasi

6 - 1 2 9 8



Download 2.05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling