Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet19/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21

PISTACH I

U  guzardagi  b o zo rc h a n in g   kiraverishida,  tagiga  pas- 

tak   kursicha  q o ‘yib  o ‘tiradi.  O ldida  ikkita  xalta. 

B ittasida  pista,  bittasida  q u ru t.  Qish  paytlari  yonboshi- 

da  tagi  m ix  bilan  teshilgan  paqirda  c h o ‘g‘  h am   b o ia d i: 

qoNini  isitish  uch u n .  U ning  m oli  xuddi  m agazindagi 

singari  q a t’iy  narx  bilan  sotiladi.  C h u m c h u q n in g   tuxu- 

m idek  q u ru tn in g   ikkitasi  o ‘n  tiyin,  pistaning  stakani 

yigirm a  tiyin.  Stakan  ham   antiqa:  b ir  kaft  pista  solishi 

bilan  t o i i b   ch iqadi.  E rtalablari  uning  kayfiyati  yom on 

b o ‘ladi.  K ulrang  ko ‘zlari  siyrak  qoshi  o stidan  odam ga 

o ‘qrayib  qaraydi.  Q u ru t  san ayotganda,  stakanga  pista 

solayotganda  q o ‘li  titraydi.  B ilganlar  u  bilan  sav- 

dolashib  o ‘tirm aydi.  M abodo  b iro n   x aridor  m olining 

qim m atligini  aytsa,  baloga  qoladi.

—  M enga  o ‘rgatm a,  o ‘v!  —  deydi  k o ‘zlari  g‘azabdan 

yonib.  Jahli  c h iq q a n id an   sariq  m o ‘ylovi  u c h ib -u c h ib  

q o ‘yadi.  —  Z a k u n n i  sendan  yaxshi  bilam an!  Senga 

o ‘xshaganlarni  deb  qon  t o ‘kkanm an!  —  U  gapining 

isboti  u c h u n   tarash ad ek   qotib  qolgan,  bukilm aydigan 

o ‘ng oyogMning  tovonini  o ‘tirgan joyida  yerga  u rib -u rib  

q o ‘yadi.  —  K o‘rdingm i?!

K echqurunga  borib  sal  chiroyi  ochiladi.

—  Ja -a -a re n iy   sem ichka!  —  deydi  ovozini  baralla 

q o ‘yib.  0 ‘tg a n -k e tg a n g a   iljayib  q aray d i.  S illiqroq 

ju v o n la r  o ‘tsa  sariq  m o ‘ylovini  burib  boshini  sarak- 

sarak  qilib  q o ‘yadi.  Y aqinroq  kelgan  kishi  og ‘zidan 

arzon  vino  hidi  gupillayotganini  sezadi...

Bu  —  D alavoy.  Bir  vaqtlar  dadam   tom orqadagi 

daraxtni  kesgani  u ch u n   q am atm o q ch i  b o ig a n ,  keyin 

p o ra  so ‘ragan  D alavoyning  o ‘zi.  U ni  deyarli  h a r  kuni 

k o ‘ram an.  H a r  ko krganda  k o ‘nglim da  g ‘alati  xotiralar 

uyg‘onadi.

179


*  

*  


*

D alavoy  nalugchi  b o ‘lganidan  keyin  ayniqsa  quturib 

ketdi.  Y aqin  a tro fd a  «D alavoy  kelyapti»,  desa  c h o ‘c h i- 

m aydigan  o d a m   yo*q  edi.  U  gijinglagan  qizil  jiy ro n  

m inib  yurar,  yaraqlab  turgan  etigi  h am ,  galife  shim i, 

«po‘rim »  qilib  q o ‘yilgan  sarg‘ish  sochi  h am   o ‘ziga  xo ‘p 

yarashgan  edi.  Y elkasidan  oshirib  tashlab  olingan 

ch arm   tasm ali  sum kasi,  q o ‘lidagi  qam chisi  kishida 

q a n d a y d ir  q o ‘rquvga  o ‘xshagan  n a rsa   uyg‘o ta rd i. 

O d am lar  uni  k o ‘rganda  azbaroyi  h u rm at  qilganidan 

em as,  q o ‘rqq an id an   salom   berardi.

U ru sh   en d i  b itg a n ,  h a m m a n in g   ahvoli  o ‘ziga 

m a ’lum ...  D alavoy  nalugchi  soliqni  o ‘z  vaqtida  to ‘lay 

olm agan  o d am larn in g   hovlisiga  t o ‘p p a -to ‘g ‘ri  otd a 

kirib  kelar,  ad i-badi  aytishib  vaqtini  o ‘tkazib  o ‘tirm as, 

n am at  borm i,  sam ovar  b o rm i,  xullas,  yaroqliroq  biron 

buyum ni  b aholab  olib  ketardi.

O datdagi  yoz  oqsh o m larid an   biri  edi.  O yim   echkini 

sog‘ib  b o ‘lib,  «nasibasini»  em sin ,  deb  u loqchalarni 

q o ‘yib  y u b o rd i-d a,  oshxonaga  kirib  ketdi.  Biri  qora, 

biri  oq   ikki  u lo q ch a  o n asining  yeliniga  yopishgancha 

oldingi  oyoqlari  bilan  c h o ‘kkalab  d u m ch alarin i  likilla- 

tib-likillatib  em ishar,  echki  u z u n ,  oqish  kipriklarini 

yarim   yum ib  m aza  qilib  kavshanar  edi.  O yim   oshxo- 

nada  g o ‘ja   pishirar,  havoda  tu tu n   aralash  piyozdog6 

hidi  kezar,  akam   bilan  m en  supada  turib  kim   uzoqqa 

sakrash  o ‘ynayotgan  edik.

Bir  m ahal  k o ‘c h a  to m o n d a n   tuyoq  tovushi  eshitildi. 

D arvoza  sharaqlab  o c h ild i-d a ,  qizil jiy ro n n in g  jilovidan 

tutgan  D alavoy  nalugchi  kirib  keldi.  A kam   b ir  zum  

angrayib  tu rd i,  keyin  ovozi  b o ric h a   qichqirdi;

—  Oyi!


O shxonadan  achishgan  ko ‘zini  ishqalab  oyim   ch iq - 

di.  D alavoyni  k o ‘rdiyu  shoshib  qoldi.

—  Voy,  voy,  aylanay,  —  dedi  ovozi  titrab .  — 

A ssalom u  alaykum .  Yaxshi  o ‘tiribsizlarm i,  o ‘rgilay? 

K elinim   eso n -o m o n m ila r?

Dalavoy  indam ay  bosh  irg‘ab  q o ‘ydi.  U n in g   avzoyi 

buzuq  edi.  K ulrang  ko ‘zlari  qisilib  tu ra r,  q o ‘lidagi  ilon- 

dek  qam chisini  o ‘y n a tib -o ‘ynatib  q o ‘yar  edi.



180

—  Voy  esim   qursin.  —  O yim   en d i  hushini  t o lp la- 

g an d ek  jilm aydi.  —  N im aga  qarab  tu rib m a n ?   0 ‘tiring, 

o ‘rgilay.  H a li-z am o n   ovqatim   pishib  qoladi.  M en 

hozir...


O yim   k o ‘rpach a  op ch iq ish   u ch u n   b o ‘lsa  kerak,  uy 

to m o n g a   y o ‘nalgan  edi,  D alavoy  q a t’iy  bosh  chayqadi:

—  Y o‘q,  m u n d o q   keling.

O yim   tara d d u d la n ib   hovli  o ‘rtasida  t o ‘xtab  qoldi.

—  X o‘- o ‘sh,  —' dedi  D alavoy  m a ’n o d o r  qilib.  — 

B u,  naluglar  k o ‘payib  k etibdi-ku,  bu  yog‘iga  nim a  qi- 

lam iz?

O yim  jilm ayishga  urindi:



—  Bilm asam .  opovsi.  U ch   k u n d a n   keyin  adasi 

m aosh  oladilar.

—  U nisi  u c h   kun  deydi,  bunisi  besh  kun  deydi!  — 

D alavoy  ja h l  bilan  sariq  qoshini  ch im ird i.  —  N im a, 

m en in g   jo n im   tem ird a n m i?   Y uraveram anm i  u  eshik- 

d a n   kirib,  bu  eshikdan  chiqib!

O yim ning  ko ‘zlari  tashvish  bilan javdiradi:

—  N im a  qilaylik,  opovsi,  o ‘tgan  safar barkashni  olib 

ketdingiz...

O yim ning  gapi  neg ad ir  D alavoyni  g ‘azablantirib 

yubordi.

K ulrang  k o ‘zlari  qisilib,  allaqanday  k o ‘kish  o ‘t 

sachrab  ketgandek  boMdi.

—  N im a,  barkashingizni  uyim ga  oborib  q o ‘yibm an- 

m i?  —  dedi  ovozi  jaranglab.  —  Z a k u n   bor,  bildingiz- 

m i?


Shu  payt  o sm o n d a n   tu sh d im i,  yerdan  ch iqdim i, 

allaqayoqdan  guiji  kuchugim iz  paydo  b o ‘ldi.  X uddi 

h o z ir  g ‘ajib  ta sh la y d ig a n d e k   t o ‘p p a - to ‘g ‘ri  o tn in g  

oyog‘iga yopishib  ovozi  borich a  akillay boshladi.  Jiyron 

yer  tep in ib   pishqirdi.  B oshini  sh iddat  bilan  k o ‘targan 

edi,  D alavoyning  jilov  tutgan  q o ‘li  siltanib  qayrilib 

ketdi.

—  Y o‘q o l-e ,  padaringga  la’nat!  —  u  jah l  bilan 



jilovni  to rtd i.  Itga  q am ch i  o ‘qtaldi.  K u chuk  angillab 

q o ch d i.  Biroq  n ariro q q a  borib  b a tta r  vovillashga  tu sh ­

di.  —  Y eching  anovini!  —  D alavoy  d ag ‘d ag ‘a  bilan 

oyim ga  buyurdi.



181

Oyim   b ir  zum   k o ‘zlarini  р1ф!га11Ь  tu rd i-d a ,  sekin, 

entikib  so‘radi.

—  N im an i,  opovsi?

—  Anovi  govm ish  sigirni!  —  D alavoy  labining  bir 

cheti  bilan  istehzoli  kuldi.  —  Q o ‘tir  ech k id a n   boshqa 

nim angiz  b o r  o ‘zi?

—  In so f  qiling,  opovsi.  0 ‘zi  bolalarning  o g ‘zini 

oqartirib  tu rgan  b isotim izda  b or  m olim iz  shu.  B uniyam  

o p k e tsa n g iz  

h o lim iz  

n im a  

k e c h a d i?  

B ir  jo y lik  

o d a m m iz -k u ,  o ‘rgilay.

—  Q an aq a  g ‘a lch a  o d a m   b u lar  o ‘zi?  —  Jahli 

c h iq q a n id an   D alavoyning  ingichka  m o ‘ylovi  u c h a  

b o sh la d i.  —  N im a ,  s e n d a q a la rd a n   b o sh q a  ishim  

y o ‘qmi?!  D avlat  bor,  zakun  bor!  M ana!  —  U  q a m ­

chisini  q o ‘ltig‘iga  q istird i-d a ,  yelkasidan  oshirib  taqib 

olgan  c h arm   sum kasini  o chdi.  —  M a n a,  —  dedi 

oyim ning  burniga  allaqanday  q o g ‘ozni  tiqishtirib.  — 

0 ‘ttiz  kilo  g o ‘sht,  o ‘n  besh  kilo  yog‘,  yuz  litr  sut... 

0 ‘qing,  savod  borm i  o ‘zi?

Oyim   q o g ‘ozga  em as,  D alavoyning  ko ‘ziga  term ildi:

—  Q o ‘tir  echki  q a n aq a  qilib  yuz  litr  sut  bersin, 

opovsi,  —  dedi  sekin.

—  lya!  —  D alavoyning  kulrang  ko ‘zlari  qisilib  ket­

di. —  Hali  davlatning  zakuni  b e k o r  ekan-da!  Tegishli 

joyda  gaplashib  q o ‘ym aylik  tag ‘in.

O yim ning  rangi  quv  o ‘ch ib   ketdi.

—  Jo n   ukam ,  —  dedi  yalinib.  —  Iloyo  m artabangiz 

b u n d a n   ham   ulug‘  b o ‘lsin.  К о ‘rib  turibsiz-ku...

—  E,  nim ani  ko ‘ram an!  M ana  bu  yerga  h am m asini 

yozib  q o ‘yibm an-ku!  M ana!  M ana!

U   q o g ‘ozni  «m ana»  deb  shah d   bilan  k o ‘targan  edi, 

jiy ro n   hurkib  ketdi.  Q attiq   pishqirdiyu  su v lig in i  shiqir- 

latgancha  bir  siltagan  edi,  jilov  D alavoyning  q o ‘lidan 

chiqib  ketdi.  Q o ‘ltig‘iga  qistirilgan  qam chisi  tu p ro q q a 

tushdi.  O t  d u m in i  gajak  qilgancha  darvoza  to m o n  

y o ‘rtdi.  D alavoy  ja h o la td a   o tn in g   ketidan  yugurdi.  Bir 

sakrab  jilovdan  tutib  o ld i-d a ,  sudragundek  b o ‘lib  bo- 

yagi  joyga  olib  keldi.  E ngashib  yerdan  q am chisini  ol- 

di-y u ,  kuchi  bo rich a  jiy ro n n in g   boshiga  soldi.  O t  jo n  

a c h c h ig id a   boshini  silkitib  oldingi  oyoqlari  b ilan   yer



182

tep in a  boshladi.  A m m o  D alavoyning  b a q u w a t  q o ‘li 

jilovni  bu rab   olgan,  h a r  gal  q a m c h i  vizillaganida  ot 

pishqirib  suvligNdan  k o ‘pik  sach ratar,  k o ‘zlari  olayib 

q u log‘ini  ding  q ilgancha  y er  tep in a r,  biroq  jilovini 

b o ‘shatolm as  edi.

D ah sh a td a n   ch in q irib   yubordim .  A kam   ham on 

angrayib  tu rard i.  O yim   yugurib  kelib  D alavoyning 

q am chisiga  osildi:

—  U rm an g ,  jo n iv o rd a   nim a  gunoh!

—  E,  nari  turing!  —  D alavoyning  k o 'z la rid a   ros- 

m an a  vahshiy  o ‘t  y onar,  o ‘zining  labi  h am   xuddi  o tin i- 

ki  singari  k o ‘pirib  ketgan  edi.  U   a ’zoyi  badani  titrab 

tu rgan  o tn i jilovidan  siltab  to rtg a n c h a   hovli  burchagiga 

q arab  yurdi.  Bir q o ‘lida jilov  tu tg an   ko ‘yi  ikkinchi  q o ‘li 

bilan  ech k in in g   arq o n in i  qoziqdan  yecha  boshladi. 

O yim   c h u m c h u q d e k   chirqillab,  echkining  arqoniga 

yopishdi.

—  B erm aym an!  —  dedi  nafasi  qaytib.  —  0 ‘ldirsang 

h am   berm aym an.

D alavoy  a rq o n n i  yechib  to rta   boshladi.  B oyadan 

beri  y o n im d a  indam ay  turgan  akam   sup ad an   sakrab 

tu sh d i-d a ,  ch o p ib   borib  arqonga  yopishdi.  D alavoy  u 

yoqqa  to rtd i,  oyim   bilan  akam   bu  yoqqa.  O yim ning 

ro ‘m oli  yechilib,  yelkasiga  tushdi.  Sochlari  yoyilib 

ketdi.  Echki  h am   xuddi  h am m asin i  tushungandek 

to ‘rtta   oyogNni  yerga  tirab  orqaga  tisariladi.  E ndi  ovozi 

o ‘ch a  boshlagan  kuchugim iz  tag ‘in  «ishga  kirishdi». 

Q an d ay d ir  ingichkalashib  ketgan  tovushda  alam   bilan 

akillagancha,  k o p tokdek  pildirab  c h ir  aylana  boshladi. 

F aqat  m en  d a h sh a t  ichida  q o tib   tu ra r,  n im a  qilishim ni 

bilm as  edim .  D alavoy  a rq o n n i  sal  b o ‘shatgan  edi, 

b o ‘yni  c h o ‘zilib  ketgan  echki  boshini  silkitib,  b o bg ‘ilib 

y o ‘tala   boshladi.

Ichkarida  uxlab  yotgan  ukam   shov q in -su ro n d an  

uyg‘o n ib   ketdi  shekilli,  ayvonga  ish to n ch an   chiqib 

b u rn i  o q q a n c h a   yig‘lay  boshladi.  O yim   D alavoyning 

arq o n n i  b o ‘sh atg an id an   u m id v o r  b o ‘lib  y ana  yalindi.

—  H ech  b o ‘lm asa  m an a  shu  q o ra  k o ‘zlarni  o ‘ylang. 

Iloyo  siz  ham   sh u n a q a   q o ‘s h a -q o ‘sha  o ‘g ‘illar  k o ‘ring, 

u kam ,  —  dedi  harsillab.

1 8 3


D alavoy  a rq o n n i  q o ‘yib  yuborm adi.  Ijirg‘an ib   yuzi- 

ni  o ‘girdi:

—  E,  shun aq a  q in g ‘ir-qiyshiq  bo lalar  k o ‘radigan 

b o ‘lsam ,  ko ‘rm adim -e!

O yim   tarsaki  yegandek  b irdan  seskanib  ketdi.  Bir 

zum   D alavoyga  tikilib  turdiyu  a rq o n n i  q o ‘yib  yubordi. 

Q alin  lablari  titray  boshladi.

—  01!  —  dedi  ovozi  qaltirab.  0 ‘sha  zah o ti  k o ‘zlari 

jiq q a   yoshga  t o ‘ldi.  —  0 ‘z im n i  s o ‘ksan g   s o ‘k, 

b o lala rim n i  nim ag a  h a q o ra t  q ila sa n ,  im onsiz!  — 

Keyingi  so ‘z la r  b o ‘g ‘zidan  yig‘i  aralash  nido  b o ‘lib 

chiqdi.  —  Iloyo  u  dunyo  bu  dunyo  tim o q q a   zor 

b o ‘lgin,  bildingm i!  Iloyo  x o n ad o n in g   ch a q alo q   yig‘isiga 

z o r  b o ‘lsin!

D alav o y   b irp a s  b e z ra y ib   tu r d i- d a , 

g ‘u d ra n ib  

so ‘kindi.  A rqonni  q o ‘yib  yuborib  orqasiga  burildi.

—  Opket!  —  dedi  oyim   q a t’iyat  bilan.  —  Erkak 

b o is a n g ,  so ‘zingdan  qaytm a!

D alav o y   u c h   q a d a m c h a   y u rg an   jo y id a   s h a rtta  

burildi.  A rqonni  yulqib  o ld i-d a ,  ech k in i  eshik  to m o n  

sudrab  ketdi.  Echki  h a m o n   tixirlik  qilib  orqaga  tisari- 

lar  edi.  Boya  onasini  to ‘yib  em ib  olgan,  endi  hovli- 

n in g  


allaq ay si 

b u rc h a g id a  

y u rg a n  

u lo q c h a la r 

dikonglab  echkiga  ergashdi.  A kam   jo n h o la td a   yugurib 

u lo q ch alard an   birining  orqa  o y o g id a n   ushlab  qoldi. 

U lo q c h a   a y a n c h li  m a 'r a b   tip irc h ila r,  ak am   q o ‘yib 

yuborm as  edi.  D alavoy  darvozaga  yetganda  ikkinchi 

ulo q ch an i  etigi  bilan  tu rtib   ichkarida  q o ld ird id a,  bir 

qoMida  ot  jilovi,  b oshqa  q o ‘lida  echki  a rq o n in i  tu t- 

gancha  eshikni  qarsillatib  yopib  chiqib  ketdi.  R o ‘y 

bergan  voqeaning  b u tu n   dah sh atin i  en d i  tu sh u n g a n ­

dek  b o ‘ldim .  E chkim   b o ‘lm asa,  m ayd o n ch ag a  nim a 

deb  b o ram an ?  Vali  bilan  q an d ay   o ‘y n ay m an ?  T oy 

bilanchi?

Oyim   b ir zum   hovli  o ‘rtasida  sochlari  p arishon  turib 

qoldi.  Keyin  h am o n   y ig ia y o tg a n   ukam ning  tepasiga 

keldi.  B u m in i  etagiga  a rtd i-d a ,  k o ‘tarib  uyga  opkirib 

ketdi.

Q osh  qorayganda  darvozadan  yugurgudek  b o ‘lib 



dad am   kirib  keldi.  H a m m a   gapni  k o ‘c h a d a n   eshitgan

184


sh ek illi, 

t o ‘p p a - t o ‘g ‘ri 

uyga 

k irdiyu 



q o ‘sh o g ‘iz 

m iltig‘ini  k o ‘tarib   chiqdi.

O yim   dod  solib  m iltiqqa  yopishdi.

—  Q am ab  q o ‘yadi!  —  dedi  chirqillab.  —  N im a   qil- 

m oqchisiz,  qam ab  q o ‘yadi!

—  Q och!  —  D adam   g ‘azab d an   qaltirab,  tirsagi  bilan 

oyim ni  nari  surdi.  —  Bir  boshga  b ir  o ‘lim!

—  K erakm as,  X udo  xayringizni  bersin,  kerakm as.

O yim ning  nolasi  t a ’sir  qildi  c h o g ‘i,  d a d a m   h o ld an

toygandek  sup an in g   chekkasiga  o ‘tirib  qoldi.  Tizzasi 

ustiga  m iltiqni  k o ‘ndalang  q o ‘ygancha  kaftlari  bilan 

boshini  changalladi...

—  D avlatning  odam i  bilan  o ‘ynashib  boMadimi,  — 

dedi  oyim   m urosaga  chaq irg an   ohangda.

—  D avlat  u n aq a  deganm as!  —  dad am  ja h l  bilan  tiz- 

zasiga  m ushtladi.  —  D avlat,  birovning  oxirgi  m olini 

shilib  kelasan,  deganm as.  Bu  gap  o ‘sha  piyonistaning 

o ‘zidan  chiqqan.

—  Q o ‘lida  q o g ‘ozi  b o r-k u ,  —  dedi  oyim   yoshli 

k o ‘zlarini  m o itir a tib .

—  T ag‘in  gapiradi-ya!  —  D adam   ham m asiga  oyim  

aybdordek  y ana  tizzasiga  m ushtladi.  —  H ech  kim   unga 

u n aq a  qilasan,  deb  o ‘rgatgan  emas!  Bu  ablah n in g   o ‘zi 

davlatni  odam larga  yom on  ko ‘rsatib  yuribdi.  S hunga 

aqling  y etadim i,  y o ‘qmi!

—  M ayli.  —  O yim   yengining  uchi  bilan  k o ‘zini 

artdi.  —  U ngayam   b o q q a n   balo  b o rdir...  M ayli,  —  dedi 

xo ‘rsinib.  —  S hukr,  urush  bitdi,  bu  k u nlar  ham   o ‘tib 

k e ta r.  H a d e m a y   b o la la r  k a tta   b o ‘lib  q o lad i.  — 

D alavoyning  boyagi  gapi  y ana  yuragini  o ‘rtab  yubordi 

shekilli,  o y im ning  ovozi  titrab   ketdi.  —  0 ‘zim ni  so‘ksa 

m ayli  edi,  b o lalarim n i  nim aga  gapiradi...

...O n am   aytganidek,  o ‘sha  k u n lar  u n u t  b o ‘ldi. 

T u rm u sh   iziga  tushib  ketdi.  K un lard an   birida  o p p o q - 

q in a ,  d o ‘m b o q q in a   n o ta n is h   x o tin   b ir  n a rsa d a n  

q o ‘rq q an d ek   hurkib  darvozadan  kirib  keldi.  Oyim 

a y la n ib -o ‘rgilib  unga  peshvoz  chiqdi.  N o tan ish   xotin 

oyim   bilan  ko ‘rish a  tu rib   hiqillab  yig‘lab  yubordi.

—  K uyovingiz  yana  urdi,  —  dedi  sekin.  U ning  chap 

yuzi  m o m atalo q   b o ‘lib  ketganini  endi  k o ‘rdim .

1 8 5


—  K u n o ra  uradi.  «Qisir  sigirsan»,  deydi.  Bo‘yim da 

b o ‘lm asa,  nim a  qilay,  opajon.  «Seni  m ing  taloq  q o ‘yib 

onasi  o ‘pm agan  qizni  olam an»,  deydi.  —  N o tan ish  

xotin  h o ‘n g -h o ‘ng  yig‘lar,  o ‘pkasini  tutib  o lo lm a sd i.— 

«Seni  d e b   o d a m la rg a   y o m o n   k o ‘rin d im » ,  deydi. 

N im an i  qoyil  qipti?  T opganini  ichadi.  K echa  m ast 

b o ‘lib  sizni  gapirdi.  «Shuyam   q a rg ‘agan  edi»,  deydi. 

M ahallaga  q o ‘shilolm asam ,  birovga  hasrat  qilolm asam . 

B urchak jin n isi  b o ‘lib  o ‘tirib m an .  Kim ga  d ard im n i  ayt- 

sam   kuladi.  T a ’n a d a n   bo sh im   ch iq m ay   qoldi,  aylanay 

opajon.

Bu  —  D alavoyning  xotini  ekanini  endi  tu sh u n d im . 



H ayron  b o ‘lib  goh  onam ga,  goh  D alavoyning  xotiniga 

qarab  tu rard im .

—  Voy,  gapingiz  qurm asin!  —  oyim   u n ing  yelkasi­

ga  qoqdi.  —  Q o ‘y in g -e,  n im a,  m en  payg‘am b ar 

b o kpm an m i?  Ja h l  ustida  aytgan  b o ‘lsam ,  m ing  m arta 

qaytib  o ldim ,  o ‘rgilay!  —  U  ch o y   quyib  uzatdi.  — 

S huni  o ‘ylab  yuribsizm i  hali?  Q o ‘ying,  o ‘zingizni 

bosing.  M eni  aytdi  dersiz,  opovsi,  ichingiz  t o i a   bola. 

H ali  shun aq a  q o ‘s h a -q o ‘sha  o ‘g ‘illar  k o ‘rasizki,  o g ‘ziga 

kuchi  yetm aganlar  uyalib  qoladi,  aylanay!

D alavoyning  xotini  oyim ga  term ilib  tu ra rk an ,  y osh­

li  k o ‘zlari  bilan jilm aydi:

—  A ytganingiz  kelsin,  —  dedi  pichirlab.

A m m o  D alavoy  aytganini  qildi:  xotinini  q o ‘yib 

yuborib,  «onasi  o ‘pm agan»  qizni  oldi...  T eshik  m u n - 

ch o q   yerda  qolm aydi  deganlari  rost  ekan.  D alavoyning 

aw alg i  xotini  Abdi  degan  aravakashga  tegdi.  O ra -c h o ra  

b ir  bolasini  k o ‘tarib ,  birini  yetaklab  oyim ning  oldiga 

kelib  q o la r,  ikkovlari  u z o q -u z o q   c h a q c h a q la s h ib  

o ‘tirish ar  edi.

D alavoyning  ikkinchi  xotini  ham   tu g ‘m adi.  Lekin 

bunisi  «zakunni»  bilish  bobida  o ‘zidan  qolishm as  ekan. 

D alavoy  uni  ham   «qisir  sigirsan»,  deb  b ir  m arta  urgan 

ekan,  «tegishli  jo y   bilan  gaplashib  q o ‘ydi»  shekilli, 

nalugchilikdan  b o ‘shatishdi.  Biroq,  D alavoy  o td a n  

tushsa  h am   eg ardan  tu sh m asd i.  H a m o n   jiy ro n in i 

gijinglatib  «po‘rim»  kiyinib  yurar,  faqat  endi  yelkasiga 

osib  yuradigan  c h a rm   sum kasi  y o ‘q  edi.



186

F alokat  qosh  bilan  qovoqning o ‘rtasida tu rad i  degan 

gap  bor.  D alavoy  b ir  kuni  m ast  b o ‘lib  kelayotganida  ot 

hurkib  sudrab  ketibdi,  degan  gap  tarqaldi.  Beli  bilan 

oyog‘i  sinib  kasalxonada  yotdi.  U zoq  yotdi...

...H o z ir  uni  deyarli  h a r  kuni  k o ‘ram an.  G uzardagi 

b o zo rch ad a  o ‘tirib  pista  sotadi:

—  J a -a -re n iy   sem ichka!

B ilg an la r 

b ila n  



sav d o la sh ib  

o ‘tirm a y d i. 

B ilm aganlar  sal  jig ‘iga  tegishsa,  tayoqdek  qotib  qolgan 

o ‘ng  oyog‘ining  to v o n in i  yerga  u rib -u rib   q o ‘yadi. 

G ‘azab d an   sariq  m o ‘ylovi  u c h ib -u c h ib   xirillaydi:

—  M enga  q ara,  o ‘v!  Z a k u n n i  se n d an   yaxshi  bila­

m an.  Senlarni  deb  qon  to ‘kkanm an!

H a r  gal  uni  k o ‘rganim da  g ‘alati  tuyg‘ular  qiynaydi. 

Bir  jih a td a n   a c h in a m a n .  E htim ol,  u  o ‘z  vazifasini 

bajargandir.  E htim ol,  o ‘sha  paytda  shu n d ay   qilish 

kerak  b o ‘lgandir.  A m m o  in so n n in g   fe ’li  g ‘alati.  Yaxshi 

narsa  esidan  ch iq sa-ch iq ad ik i,  yom o n lik n i  unutishi 

qiyin.  A yniqsa,  bu  —  bolalik  xotirasi  b o ‘lsa...  U n i  h ar 

ko ‘rganim da  ko ‘z  o ‘ngim da  o n a m n i  haq o rat  qilgani 

xayolim ga  kelaveradi.  O n a m n in g   jiq q a   yosh  to ‘la 

ko ‘zlari  tasavvurim da jo n la n a d i.

U STA

0 ‘zbekning  otpuskasi  yo  uy  qurish  bilan  o ‘tad i,  yo 



t o ‘y  qilish  bilan  B ultur  hovli  etagiga  m eh m o n x o n a, 

ayvon  soladigan  b o ‘ldik.  Im o rat  solish  tashvishini 

boshiga  tushgan  biladi.  T axta  b o ‘lsa,  g ‘isht  yo ‘q,  g ‘isht 

b o ‘lsa,  tu n u k a   y o ‘q,  tu n u k a   topilsa,  b o ‘yoq  y o ‘q... 

M ayli,  h o zir  gap  b u n d a  em as.

D evor  ko ‘tarilganidan  keyin  A bdujabbor  degan  usta 

ishga  tushdi.  G ‘irt  c h a p an i,  a m m o   q o ‘li  gul  yigit. 

T o ‘sin  tashlash  deysizm i,  ustun  q o ‘yish,  pol  qoqish- 

m i  —  ham m asini  o ‘rinlatadi.  H alol  ishlaydi.  Faqat 

b itta  kam chiligi  bo r  —  ichadi,  h a r  kuni  ichadi. 

P eshingacha  am allab  tu ra d i-y u ,  tushlik  paytida  chidol- 

m ay  qoladi.

—  0 ‘v,  akam ,  opkela  qoling  anovi  «oqbola»dan! 

T o m o q  jo n iv o r  b e d an a  b o ‘p  sayrab  ketdi-ku!

1 8 7


N im a   qilsayam   m eh m o n ,  bir  nim a  deyolm aym an. 

O yim ga  se zd irm a slik   u c h u n   im i-jim id a   p iy o la n i 

t o ‘ld irib   q u yib  b e ra m a n .  U  o ‘z in in g   a y tish ic h a , 

«zahariga»  otib  o la d i-d a ,  ashulani  vang  q o ‘yib  ishini 

davom   ettiraveradi:

Bog'  aro-o-lab  boraman,

Gulshan  aro-o-olab  boraman...

O yim   u n ing  yana  ichganini  bilib,  m eni  koyishga 

tushadi.

—  B ola-chaqali  o d a m n i  piyonista  qilm o q ch im isan ? 

H a r  kuni  ichirishga  uyalm aysanm i?

A bdujabbor  te p a d a n   turib  hayqiradi:

—  Ichganim   yo ‘q,  Poshsha  oyi!  Ichganim   yo ‘q! 

Ichgan  b o ‘lsam   bir  qoshiq  suvda  c h o ‘kib  o ‘lay!  M eni 

m ast  deb  o ‘ylayapsizm i?  M ayli,  kerak  b o ‘lsa  b ir  oyoq- 

da  tu rib   beram an .  —  U  t o ‘sin  ustida  b ir  oyoqlab  turib 

«m ast  em asligini»  n a m o y ish   q ila d i.  O yim   b a tta r  

chirqillaydi:

—  H oy,  ehtiyot  b o ‘l,  yiqilib  ketasan!

...Ish  to m   yopishga  yetganda  oyim   m en i  chetga 

im lab  q attiq   tayinladi.

—  A gar  shu  bolaga  endiyam   ichirsang,  norozi 

b o ‘lam an!  K echa  yiqilib  ketishiga  sal  qoldi.  Birovning 

bolasi  m ayib  b o ‘lib  qolsa,  X udo  n im a   deydi!

0 ‘sha  kuni  tushlikda  A bdujabborga  yotig‘i  bilan 

tu shuntirdim :

—  E ndi,  biro d ar,  k o ‘nglingizga  kelm asinu  tushlikda 

ichm ay  q o ‘ya  qoling.

U sta  u  deb  k o ‘rdi,  bu  deb  k o ‘rdi,  b o ‘lm adi.  Oxiri 

qovog‘i  osilib  tom ga  chiqib  ketdi.  Q o ‘shiq  aytish  y o ‘q, 

gaplashish  yo ‘q...  U c h - to ‘rt  kun  ahvol  shu n d ay   davom  

etdi.  Keyin  m en  ham   ishga  tushib  ketdim .

Bir  kuni  tu sh d an   keyin  x abar  olay  deb  kelsam , 

u z o q d a n   u sta n in g   v a d av an g   a sh u la si  e sh itily a p ti. 

T u n u k a n i  ikki  m arta  taraqlatadiyu  iyagini  o ‘ng  to m o n ­

ga  c h o ‘zib  ch iran ib   qichqiradi:



Bog'  aro-o-olab  boraman...

Bolg‘ani  yana  ikki  m arta  u ra d i-d a ,  iyagini  chap 

to m o n g a   c h o ‘zib  qaytaradi:



Download 2.05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling