Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Gulshan  aro-o-olab  boraman


Download 2.05 Mb.
bet20/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21

188

Gulshan  aro-o-olab  boraman...

O shxonada  ch o y   qaynatayotgan  oyim ning  oldiga 

kirdim .

—  Bu,  yana  «bogk  arolab»  borish  bosh lan ib d i-k u , 

kim   ichirdi?

—  B ilm asam ,  —  deydi  oyim   m enga  qaram ay.  — 

Ichgani  y o ‘q  shekilli.

A bdujabbor  gapim izni  eshitib  qoldi  c h o g ‘i,  to m d a n  

turib  baqirdi:

—  N im a   deyapsiz,  o ‘v  akam !  Ichgan  b o ‘lsam 

bosgan  izim   o rq am d a   qolsin.  N im a,  ichsam   aytishga 

q o ‘rq am a n m i  sizdan!  Poshsha  o y im ning  oldilarida 

ichib  jin n i  b o ‘pm anm i!  Yaxshisi,  b itta  opkeb  q o ‘ying 

«oqbola»dan!  K ech q u ru n   jigarini  ezam iz...

Birovga  tu h m a t  qilgim   kelm ay  indam ay  q o ‘ya 

qoldim .  K eyin  bu  gaplar  u nutilib  ketdi.

...Y aqinda  uyda  ishlab  o ‘tirsam ,  A bdujabbor  kelib 

q o ld i.  K iy im lar  b a sh a n g ,  d o ‘ppi  b o sh g a  qiyshiq 

q o ‘ndirilgan.  S oqollar  qirtishlangan...

—  Q alay,  akam ,  qog‘oz  qoralab  o'tiribsizm i!  —  dedi 

shan g ‘illab.  —  Bizga  xizm at-p izm at  y o ‘qm i  bundoq.

Q iziq,  uning  shan g ‘illashi,  ch a p an ila rc h a   «akam» 

deb  gapirishi  ham   o ‘ziga  yarashadi.  Q uchoqlashib 

k o ‘rishdik.

—  O zgina  olasizm i?  —  dedim   kulib.  —  0 ‘shanda 

b e s h -o ‘n  kun  sazangizni  o ‘ldirgan  edim .  E ndi  qarzim ni 

uzay.

—  Y o‘q.  —  A bdujabbor  keskin  bosh  chayqadi.  — 



0 ‘zim   q arzim ni  uzgani  keldim .

U  shim ining  piston  c h o ‘ntagini  kavlab  o ‘n  so ‘mlik 

c h iq a rd i-d a ,  stolga  q o ‘ydi:

—  M ana.

—  N im a   bu?

—  Q arzim ,  —  dedi  u  negadir  qovog‘ini  solib.

H ech  nim aga  tu sh u n m ad im .

— M en d an   qarzingiz  y o ‘q.

—  S izdan  em as,  Poshsha  o y im dan  olganm an.

U ning  b irdan  o ‘ziga  yarashm agan  m a ’yus  qiyofaga

tushib  qolishi  g ‘alati  edi.  O n am n i  eslab,  o ‘zim   ham  

m a ’yus  to rtib   qoldim .

189


—  O lgan  boMsangiz  yaxshi,  —  d ed im   sekin.  — 

Shuniyam   o ‘ylab  o ‘tiribsizm i?

—  Y o‘q,  —  A bdujabbor  yana  keskin  bosh  c h a y q a ­

di. —  M en  b o sh q ach a  o lg an m an ,  —  dedi  negadir 

tajang  b o ‘lib.

—  N im a   gap  o ‘zi?

—  Bir  chek k ad an   gapirib  be ray m i?  —  A bdujabbor 

o ‘zini  h am ,  m en i  h am   yom on  ko ‘rib  ketayotganday 

yuzini  burib  t o ‘n g ‘illadi.  —  B undoq  b o ‘ldi.  0 ‘sha, 

tom   yopayotgan  kunim   uyga  borsam ,  q o ‘sh n inikida 

to ‘y  b o ‘layotgan  ekan.  O laveribm iz,  olaveribm iz,  xur- 

m a c h a   y o rilib   k etish ig a   sal  q o p ti.  E rta la b   tu rsa m  

boshim   g ‘um!  Eshik  qayoqda,  deraza  qayoqda,  bilsam  

o ‘lay.  B uning  ustig a  x o tin   diy d iy o sin i  b o sh lad i. 

X otinlarni  bilasiz-ku!  —  U  tasdiqlatib  olish  u c h u n  

yuzim ga  qaradi.  —  X otin  zotiga  «а»  deganda  « т а » , 

deb  pul  obkeb  bersang,  la tta -p u tta sin i  to p ib   tursang, 

o d a m sa n . 

B o‘lm a sa , 

o ‘t 


anovi 

y o q q a , 

deydi, 

xum gazak! 



B irpas 

o ‘tirs a m , 

ja n ja l 

c h iq a d ig a n . 

C h o p o n n i  yelkaga  tashlab  chiqib  ketaverdim .  P adar 

qusur  xum gazak  c h o ‘ntakniyam   qoqlab  q o ‘ygan  ekan. 

Kelsam ,  siz  y o ‘qsiz.  Poshsha  oyim ga  h asratim ni  ayt- 

d im .  « S h u n d o q ,  sh u n d o q ,  m azam   q o c h ib   tu rib d i, 

ozgina  paxm el  qilm asam   b o ‘lm aydi»,  d esam ,  eshitish- 

ni  xohlam aydilar.  A vrashga  tu sh d im .  «Jon  poshsha 

oyi,  h o zir  ichm asam   o ‘lib  q o lam a n ,  uvolim ga  qolasiz, 

besh  s o ‘m gina  b e rin g » ,  d e d im .  K o ‘nish   qayoqda! 

Q aytaga  urishib  b e rd ilar.  «Senga  o ‘z  q o ‘lim   bilan 

ichkilik  oberib  gunohga  botishga  to b im   y o ‘q,  undan 

k o ‘ra  ac h ch iq q in a   m astava  qilib  b eram an»,  deydilar. 

0 ‘lay  ag ar  o y o q d a   z o ‘rg‘a  tu rib m a n . 

B oshim ni 

changallab  o ‘tiraverdim .  M enga  q a ra b -q a ra b   q o ‘yadi- 

lar.  B ilam an ,  ra h m la ri  k e ly a p ti,  a m m o   b ari  bir, 

y um sham adilar.  Oxiri  b o ‘lm adi.  T om ga  chiqib  a m a l­

lab  ishga  tu sh d im u   bosh  qiztaloq  o ‘zim nikim as.  Bir 

m ah al 


m astav a 

p ish d i, 

d e b  

c h a q irib  



q o ld ila r. 

M a sta v a n i  b o sh im g a   u ram a n m i!  M ing  kosa  m as- 

tavadan  k o ‘ra  yuz  gram m g in a  «oqbola»dan  b o ‘lsa-ku, 

o lam   g u liston!  H a d e b   c h a q ira v e rg a n la rid a n   keyin 

tushdim .  M u n d o q   qarasam ,  narv o n n in g   tagida  g ijim -

190


langan  besh  so ‘m lik  yotibdi.  K o‘zim ga  olov  b o ‘lib 

k o ‘rinib  ketdi.  O ld im -u   q o ‘l  qiztaloq  titraydi.

—  K im niki?  —  dedim   baqirib.

Poshsha  oyim   ovqat  suzish  bilan  bandlar.  Y ugurib 

oldilariga  bordim .

—  K im niki?  —  dedim   pulni  k o ‘rsatib.

P oshsha  o y im ning jah llari  chiqib  ketdi.

—  T opib  olganingdan  keyin  kim niki  b o ‘lardi,  seni- 

ki-da.  N im a   qilasan  baqirib,  —  deb  urishib  berdilar.

A bdujabbor  jim ib   qoldi.  U   b ir  nuqtaga  tikilib 

o ‘tira r,  ko ‘zlarid a  odatd ag id ek   sh iddat  em as,  o ‘ych an - 

lik  b o r  edi.

—  K eyin  y a n a   b ir  m a rta   m azam   q o c h g a n d a  

Poshsha  oyim   tag‘in  besh  so ‘m  «tushirib  q o ‘ydilar»,  — 

dedi  u  sekin,  —  m en  to p ib   oldim .

O raga  uzoq  su k u n at  c h o ‘kdi.  A bdujabbor b ir  n u q ta ­

ga  tikilib  o ‘tira r,  qovog‘i  soliq  edi.

—  M ana  o ‘sha  o ‘n  so ‘m!  —  U  pulni  m en  to m onga 

surdi.

—  Q o ‘ying,  —  d ed im   sidqidildan.  —  O yim   sizdan 



rozi  ketganlar.

— 

O lm asa n g iz  



o ta m n in g  

b o lasim a sm a n ! 

— 

A bdujabbor  shaxd  bilan  o T n id a n   tu rd i,  ostonaga  b o r- 



gan d a  t o ‘xtab  qayrilib  qaradi.  —  A nuv  kuni  Poshsha 

oyim ni  ziyorat  qilgani  boruvdim ,  —  dedi  ovozi  xiril- 

lab. —  M ozor  darvozasidan  qaytdim :  ichgan  edim .  — 

U   b ir  zu m   yerga  qarab  tu rd i-d a ,  q o ‘shib  q o ‘ydi:  — 

Bugun  payshanba,  b o rm o q c h im a n .  U ch   k u n d a n   buyon 

o g ‘zim ga  olganim   yo ‘q.

U  javobim ni  kutm ay  eshikni  y o p d i-y u ,  chiqib  ketdi.

HAVAS

H a r  q anday  d ard n in g   eng  yaxshi  davosi  vaqt  d eydi­

lar.  B ilm adim ,  b o shqalarda  shu n d ay   b o ‘lsa  bordir. 

M enda...  Ba’zan  h am m asini  unu tg an d ay   b o ‘lam anu 

b iro n   narsadan  siqilsam ,  tag ‘in  qaytadan  boshlanadi. 

K echasi  uyqum   o ‘ch g an ch a  q o ro n g ‘i  shiftga  tikilib 

y o taveram an,  y o tav eram an ...  S h u n d a  q u log‘im  ostida 

o n a m n in g   oh ista  yupatishi  eshitiladi.  « Q o ‘y  bolam ,

191


o ‘zingni  siqm a...  M enga  sening  chivindek jo n in g   kerak. 

Sen  u c h u n   m ening  yuragim   y o n ganida  boshqalarni 

etagining  bari  ham   kuym aydi,  bolam .  H e c h   b o ‘lm asa 

m eni  kuydirm agin...»

Bir  vaqtlar  shu n ch ak i  gapdek  k o ‘ringan  bu  so ‘zlar 

endi  b o sh q ach a,  ju d a   b o sh q ach a  jaranglaydi  xayolim - 

da...

Ja h o n g ir  degan  ju m a lis t  d o ‘stim   bor.  Ju d a   dilkash 



yigit.  F aqat  doim   shoshib  yuradi.  B ugun  T o sh k en td a, 

ertaga  qarasan g iz  S a m a rq a n d d a ...  X otini  o ‘zining 

teskarisi:  b o ‘shashgangina juvon.  «Jahon  qani?»  d esan - 

giz,  «bilm adim ,  T ojikistonga  kom andirovkaga  ketuvdi- 

lar  shekilli,  yanagi  haftalarga  kelib  q olsalar  kerak»,  deb 

q o ‘ya  q o lad i.  Y anagi  h a fta   b o rsa n g iz ,  J a h o n g ir 

T urk m an isto n g a  ketgan  boMadi.

Qaysi  kuni  shu  o ‘rtog‘im   kelib  qoldi.

—  Q an i,  otlan!  —  dedi  odatd ag id ek   shoshilib.  — 

Jizzaxga  ketdik.

Lanjlik  qilib  b a h o n a   izlay  boshlagan  e d im ,  q o ‘lim - 

dan  ushlab  uyiga  sudradi.  D arvoza  o ldida  «M oskvich»i 

yaraqlab  turibdi.  M ashina  yo n id a  keksa  onasi  —-  M ehri 

xola...  U ning  n im asin id ir  o ‘z  o n am g a  o ‘xshatam an. 

M a ’yus  qiyofada  boshini  b ir  yonga  tashlab  turishim i, 

u zun,  qora  baxm al  nim chasim i,  qalin  ro ‘m ol  tagidan 

chiqib  turgan  o ppoq  sochlarim i...

M ehri  xola  o ‘g ‘lidan  xursand.  K o‘ziga  p arda  tushib 

k o ‘rolm ay  qolganida  Ja h o n g ir  M u h am m ad jo n   d o 'x tir- 

ga  oborib  operatsiya  qildirdi.  M ehri  xola:  «Jahonim  

tufayli  dunyoga  yangidan  keldim »,  deb  h a r  gapida  duo 

qiladi.  K o‘z i-k u ,  yaxshi  k o ‘radigan  b o ‘lgan.  Lekin 

qu log‘i  og‘ir.  Q attiq  gapirm asangiz  eshitm aydi.

U   m en i  k o ‘rib  q u v o n d i.  P e s h o n a m d a n   o ‘pib 

k o ‘rishdi.

—  Bu  d alovsha  y a n a   o tla n ib   q o ld i,  —  dedi 

Jahongirga  im o  qilib.  —  0 ‘zi  kecha  keluvdi.

D o 6stim ning  fe’lini  bilganim   u c h u n   indam ay  q o ‘ya 

qoldim .  Ja h o n g ir  kapot  ostiga  sh o ‘ng‘ib  m o to rn i  tek- 

shirish  bilan  ovora  edi.

—  YoMda  eh tiy o t  b o ‘linglar!  —  M ehri  xola  xira 

k o ‘zlarini jav diratib  iltim os  qildi.

192


—  X avotir  olm ang,  —  dedim   uni  yupatib.

—  A?


O vozim ni  balan d latib   yana  tasalli  berdim :

—  X otiijam   b o ‘ling,  indinga  qaytib  kelam iz.

M ehri  xola  b ir  zum   boshini  egib  jim   tu rd i-d a ,

h a m o n   m o to rn i  kavlashtirayotgan  Ja h o n g irn in g   yoniga 

bordi.

—  Ja h o n ,  —  dedi  sekingina,  —  to g ‘d a n   ehtiyot 



b o ‘Hb  o ‘tgin.

Ja h o n g ir  yelkasi  osha  onasiga  qaradi:

—  Jizzaxning  yo ‘lida  to g 4  yo ‘q.

—  T o g 4  k o 4p  b o ‘lgani  u c h u n   a y ty a p m an -d a ,  — 

M ehri  xola  astoydil  kuyinib  tu sh u n tira   boshladi.  — 

M ashinangni  sekin  haydagin.  S hoshm agin, jo n   bolam .

—  T og4  y o 4q  desam ,  to g 4  k o 4p  deysiz-a!  —  Ja h o n g ir 

b u rn in i  to rtib   qaddini  rostladi.  —  Q oT qm ang,  oyi, 

to g ‘ning  yoniga  borm aym iz,  ch etlab   o ‘tib  ketam iz.

M ehri  xola  b ir  zum   indam ay  tu rd i.  0 ‘g 4lining jav o - 

b idan  bari  b ir  q a n o a t  qilm adi.  T ag4in  m ening  oldim ga 

keldi.


—  O 'zin g iz  q arab  boring,  jo n   bo lam ,  —  dedi 

yolvorib.  —  A yting,  to ‘x ta b -to 4xtab,  d am   o lib -d am   olib 

yursin.

—  X o 4p ,  oyijon.  0 4zim   q arab  tu ram an .  D am   olib- 



d am   olib  boram iz.

M ehri  xola  yana  b ir  zu m   q arab  tu rd i-d a ,  hovliga 

kirib  ketdi.  Biroq  k o ‘p  o ‘tm ay   p o 4stakka  o ‘xshash  bir 

narsani  q u ch o q lab   k o 'ta rib   chiqdi.  Q arasam ,  kattakon 

p o ‘stin.  E ndi  kap o tn i  yopgan  Ja h o n g ir  n o c h o r  qiyofa­

da  aftini  burishtirdi.

—  K un  issiq-ku!

—  N im a?

—  K un  issiq-ku,  nim a  q ilam an  buni?

—  YoMda  sovuq  qotib  qolsang,  kiyasan.

D o ‘stim ning  n o c h o r  qiyofasida  h am ,  M ehri  xola-

ning  p o ‘stin  k o 4tarib  turishidayam   h am   kulgili,  ham  

q an d a y d ir  o d a m n in g   dilini  larzaga  soladigan  g ‘alati 

ifoda  b o r  edi.

—  M enga  bering,  —  dedim   M ehri  xolaning  q o ‘lidan 

p o ‘stinni  olib.  —  J a h o n   kiym asa,  o 4zim   kiyam an.



193

—  Bo‘p ti,  ketdik.  K ech  qolam iz!  —  Ja h o n g ir  shaxd 

bilan  m ashinaga  o ‘tirdi.

—  Shoshm a!  —  M ehri  xola  xol-xol  d o g ‘  bosgan 

qoNini  siltab  im o  qildi.  —  Q ani,  om in!  —  dedi  duoga 

q o ‘l  ochib.  —  B olam ni  sizga,  sizni  X udoga  topshirdim . 

Oy  borib,  o m o n   kelinglar.  Safarlaring  bex atar  b o ‘lsin, 

d o ‘stga  zor,  dush m an g a  x or  qilm asin.  Iloyo  tu p ro q  

olsanglar  oltin  b o ‘lsin.  Iloyo...

Ja h o n g ir  noiloj  kaftini  o chib  tu ra rk a n ,  alam ini 

boyadan  beri  m ashina  atrofida  aylanishayotgan  o ‘g‘il- 

chasidan  oldi:

—  N im aga  bosh  yalang  chiqding?  Sovuq-ku!  Uyga 

kir,  shpana!  —  S h unday  dediyu  beto q atlik   bilan 

m otorni  yurgizdi.  M ehri  xola  sh o sh a-p ish a   fotiha  to rt­

di.  D o ‘stim   en d i  m ash in an i  orqaga  tislantirib  o ‘nglagan 

edi,  o n asining  q o ‘l  siltab  qichqirgani  eshitildi.

—  T o ‘xtasang-chi,  hoy!

Jah o n g ir  noiloj  yana  t o ‘xtadi.

—  H a,  yana  n im a,  oyi?  —  dedi  m ashina  eshigini 

qiya  ochib.

M ehri  xola  harsillab yaqin  keldi.  T im irskilanib  n im - 

c h a sin in g   y o n  

c h o ‘n tag in i 

k a v la sh tira   b o sh la d i.

—  N im a   qidiryapsiz?  —  Ja h o n g ir  norozilik  bilan 

qoshini  chim irdi.

—  S h o sh m a ,  b o la m ,  —  M e h ri  xo la  n ih o y a t 

c h o ‘ntagidan  b ir  siqim   paxta  ch iqardi.  —  M a,  —  dedi 

qiya  o c h iq   eshikdan  uzatib,  —  q u log‘ingga  tiqib  ol. 

B ilasan-ku,  sal  sham ol  tegsa  q u log‘ing  og ‘riydi.

—  Obbo!  —  d o ‘stim   paxtani  olib  b ard ach o k k a  tash - 

ladi.  —  X o‘p  xayr,  yaxshi  o ‘tiringlar.

—  Y o‘q,  h o zir  tiqib  ol.  Keyin  esingdan  chiqib  keta-

di.


—  Uff!  —  Ja h o n g ir  jin d a y   paxtani  n a rid a n -b e ri 

dum aloqlab  q u log‘iga  tiq q an   boMdi.  M o to r  gurilladi. 

M ashina  sh iddat  bilan  oldinga  sapchidi.  Bir  zum   jim  

ketdik.  D o ‘stim   y o ‘ldan  k o ‘z  uzm ay  b o rark a n ,  xijolat 

ch ekkandek  tu sh u n tird i:  —  O dam   keksayganidan  keyin 

yosh  bolaga  aylanib  q o lark a n -d a ...

M en  in dam adim .  N im a   dey?  «Shu  g aplam i  nega 

xotining  aytm adi,  nega  bolalaring  ay tm a d i-y u ,  onang

194


aytyapti,  nega  bu  yog‘ini  o ‘ylam aysan?»  deym i?  «Senga 

q an ch alik   havas  qilayotganim ni  bilsang  edi,  nodon!» 

deym i?

Q iziq  o ‘sh a  kecha  o n am   tushim ga  kirdi.  Q o ‘lida 



o p p o q   paxta  ko ‘tarib  yurganm ish...

KA LTA K ESA K N IN G   D U M I

S h u ndoq  darvoza  o ldida  silliqlanib  ketgan  eski 

yog‘oc h   skam eyka  bor.  H a r  kuni  ishdan  qaytishda 

beixtiyor  skam eykaga  qaray m an .  Bir  vaqtlar  darvoza 

oldi,  m ana  shu  xarrak  doim   gavjum   b o ‘lardi.

E rtalab  lo n g   otishi  bilan  o n a m   darvozani  lang  ochib 

q o ‘yadi:  farishta  kirarm ish.  H ali  uyg‘on m asim d an   gan- 

g u r-g u n g u r  suhbat  boshlanadi.

—  Yaxshi  o ‘tiribsizm i,  poshsha  oyi?

—  S hukur,  aylanay.  0 ‘g ‘lingizdan  xat  borm i?

—  Ikki  h aftad an   buyon  xat  kelm ayapti,  k o ‘nglim 

g ‘ash.

—  U n a q a   b o ‘lsa  e rta -in d in   o ‘zi  kirib  keladi.  M eni 



aytdi  dersiz.  H ozir  arm iyadan  bolalar  qaytadigan  vaqt 

b o ‘ldi.

S h an b a-y ak sh an b a  kunlari  endi  ishlaym an,  deb 

o ‘tirsa m  

s h o v q in -s u ro n  

a y n iq sa  

avjiga 

c h iq a d i. 



S kam eyka  jo n iv o r  xuddi  o ‘chakishgandek  deraza  tag i­

d a ... 


M a h a lla n in g  

y arim  


bolasi 

sim ga 


tizilg an  

q aldirgbo ch d ek   xarrakka  o ‘tirib  oladi.  0 ‘rtada  oyim.

—  Poshsha  buvi,  konfet  bering.

—  Poshsha  buvi,  m engayam !  Y o‘q,  unaqasidanm as, 

zarligidan.

Shu  payt,  k o ‘ch a  boshida  qariligidan  quloqlari  osilib 

qolgan,  echkidekkina  ozg‘in  eshak  ko ‘rinadi.  Ixcham  

aravaning  g ‘ildiraklarini  g ‘iyqillatgancha  sekin-sekin 

keladiyu  xuddi  stansiyasini  bilib  to ‘xtagan  poyezddek 

deraza  ro ‘parasida  t o ‘xtaydi.  Q ishin-yozin  oyogNga 

m ahsi  kiyib,  telpagini  bostirib  yuradigan  q o p -q o ra   chol 

«Bism illo»,  deb  aravadan  tu sh a d i-d a ,  ovozi  boricha 

baqiradi:

—  Kep  qoling,  sh a ra -b ara -a -a!  —  M ushtdekkina

1 9 5


ch olning  sh u n ch alik   ja ra n g d o r  ovozda  qichqirishiga 

b a ’zan  hayron  qolam iz.

—  Kep  qoling!  Z a r  koptokka  kep  qoling!

C hol  kaftini  karnay  qilib  h a r  baqirganida  derazalar 

zirillab  ketadi.

—  H u shtakning  bulbuli  o ‘zim izda!  Saqich  deganlar 

kelaversin!

U ,  shu  hayqiriq  orasida  oyim   bilan   h o l-ahvol 

so‘rashib  q o ‘yishniyam   unutm aydi:

—  Q alay,  Poshsha  o p a,  bard am g in a  o ‘tiribsizm i?

—  S hukr,  —  deydi  oyim .  —  K enjangiz  q achon 

keladi?


C h o ln in g   kenja  o ‘g ‘li  asp iran tu rad a  o ‘qiydi.

—  D ilgirom   keldi,  yigirm anchida  kelarkan.  C h o r- 

shanba  kuni  K o‘kterakka  borib  q o ‘y  o p c h iq d im ,— 

deydi  chol.  —  0 ‘g ‘lim   kelishi  bilan  oyog‘iga  so ‘ya- 

m an. —  U  yana  kaftini  karnay  qilib  qichqiradi.  —  E, 

shara-b ara-a-a!

D erazalar  tag‘in  zirillab  ketadi.  O yim   b ir  k o ‘ch a 

q o ra -q u ra  

b o la la rn i 

e rg a sh tirib  

hovliga 

k iradi. 

H am m ayoqni  qiy-chuv  tu tib   ketadi.

—  Aya!  Shisha  bering!

—  Poshsha  oyi,  o ‘n  tiyin  bering,  h ushtak  o lam an.

—  M engayam !

S h ara-b arach i  chol  kam ida  yarim   soat  savdo  qiladi. 

Birovga  saqich,  birovga  shaqildoq...  Y ana  birovga 

rezinka  bogNangan  u c h id an   to rtib   otilsa  q o ‘lga  qaytib 

keladigan  z a r  koptok...  Q ari  eshak  b o ‘lsa  tu rgan joyida 

quloqlarini  osiltirib  m udrab  h o rd iq   ch iq arib   oladi.

C hol  ketishi  bilan  q iy -chuv  bosiladi  deb  o ‘ylaysiz- 

mi?  Y o‘q,  b a tta r  avjiga  chiqadi.

—  N ilu,  o ‘lgur,  nim a  qilding?  H a,  qiz b o ‘lm ay  ajal- 

ni  oldida  ket!  Shishani  yog‘i  bilan  berib  yuboribsan-ku.

—  H oy,  Alish!  N im a   h u n a r  k o ‘rsatding?  H ushtak 

chalm ay yergina  yutgur,  adangni  aro g ‘ini  t o ‘kib  tashlab 

s h ish a sin i 

b e rib s a n -k u . 

H ali 


q o ‘lim ga 

tu sh g in , 

go ‘shtingni  b ir  b u rd ad an   qilm asam   yurgan  ek anm an.

Bir to ‘da bola  o ‘rtasida  o ‘tirgan  oyim   ohista  yu p ata-

di.

—  Q o ‘ying,  kelinposhsha,  q a rg 'a m a n g ,  bolalik  —



196

posh sh o lik -d a,  o ‘rgilay.  Adasi  b ir  kun  ichm asa  ich- 

m as...


B ahor  paytlari,  olcha  gullaganda  kechasiyam   tin c h - 

lik  y o ‘q.  Y arim   k echagacha  p ich ir-p ich ir,  h in g ir-h in - 

gir...  Oxiri  boMmadi.  Bir  kuni  skam eykani  tag-tugi 

bilan  arralab  tash lam o q ch i  boNdim .  D astarrani  k o ‘tarib 

chiqsam   oyim   odatdagidek  b ir  t o ‘d a  bola  orasida 

o ‘tiribdi.

—  H a?  —  dedi  q o ‘lim dagi  arraga  qarab.

—  B o‘ldi,  —  dedim   t o ‘n g ‘illab.  —  O dam ga  tinchlik 

h am   kerak-da.

Q o ra -q u ra   bolalar,  sochi  sich q o n n in g   dum idek 

dikkaytirib  o ‘rilgan  qizaloqlar  m engam as,  o n am g a  te r­

m ilib  qarashdi.

—  O d am   b o r joyga o d am   kelad i-d a,  o ‘g ‘lim ,  —  dedi 

oyim   sekin.  —  N o ra sta lar  suyunsa  yo m o n m i...

Y akshanba  k u n larid an   b irid a   d arvoza  oldi  yana 

gavjum   b o ‘lib  ketdi.  A m m o  bu  safar  bolalar  em as, 

x o tin -x a la j 

t o ‘p la n d i. 

A y o llarn in g  

h a y a jo n la n ib  

shovqin  solishidan  bildim ki,  H uri  satang  kelgan.  H urt 

satang,  yoshgina  k o ‘hlikkina  juvon.  F aqat  og ‘zidagi 

q a to r-q a to r  tilla  tish lari,  b o ‘ynidagi  d u rlar,  ayniqsa 

lo ‘m billatib  k a tta -k a tta   gapirishi  u ni  yoshiga  nisbatan 

ulug‘roq  k o ‘rsatadi.  B echoraning  tu rm u sh i  b o ‘lm adi. 

M ah allad a  to ‘y -h ash a m   b o ‘lsa,  od am larn in g   hovlisiga 

sim  

to rtib  



« tu y a la m p o c h k a »  

q o ‘yib 

b era d ig an  

y u v o sh g in a  m o n ty o r  yigitga  te k k a n   ed i.  Besh  oy 

d eg a n d a   b ir  em as,  ikkita  p o p u k d e k   q izalo q   tu g ‘ib 

b e rd i.  M a h allad a g i  o g ‘zi  b o tir   o tin n in g   aytishiga 

q a ra g a n d a   « sh a fto lin i  d a n a g i  b ila n   yeb  q o ‘ygan» 

e k an . 

M o n ty o r  yuvosh  b o ‘lsayam ,  o riy a tli  yigit 

ekan  —  uy-joyini  tashladi:  ketdi.

Ipdekkina  b o ‘lib  yurgan  H uri  e rid an   ch iq d i-y u , 

sem irib  ketdi.  0 ‘zining  aytishicha:  «M ana,  ersiz oMgani 

y o ‘q ,  qaytaga  brilliantga  b elan ib   yuribdi».  U ning 

x o ‘jalik  sum kasini  k o ‘rishi  bilan  xo tin larn in g   k o ‘zi 

yonib  ketadi.  0 ‘ziyam   sum kam as,  xazina.  Ichida  billur 

vazadan  to rtib   m axer  koftagacha,  poshnasi  bir  qarich 

p latfo rm a  tuflidan  to rtib ,  n o m o zsh o m   atlasgacha  — 

ham m asi  topiladi.

197


B eixtiyor  d erazadan  m o ‘ralasam ,  «bozor»  ayni  avji­

ga  c h iq q an   ekan.  H uri  satang  sem iz  oyog‘ini  skam ey­

kaga,  sh u n d o q   oyim ning  biqiniga  tirag an ch a  k o ‘zni 

qam ashtiradigan  atlasni  ko ‘rsatib  turibdi.  A trofdagi 

ayollar  havas  bilan  tikilib  qarashyapti.  O yim   H u rin in g  

oyog‘iga  joy  b o ‘shatgani  u c h u n m i,  skam eykaning  bir 

uchiga  ilinib  o ‘tiribdi.

—  Bunaqasi  endi  chiqm ay  q o ‘ygan.  —  H uri  satang 

atlasni  tizzasiga  y o zd i-d a,  kafti  bilan  siladi.

A y o llar  havas  b ila n   to m o s h a   q ilis h a r,  a m m o  

birontasi  aqalli  narxini  so ‘rashga j u r ’at  qilolm as  edi.

—  0 ‘ladigan  d u n y o d a  yeb-ichib,  kiyinib  q o lad i-d a  

odam .  —  H uri  satang  d o ‘m boq  kaftini  siltadi.  — 

O pchiqing,  p o c h c h am   san diqqa  bosib  q o ‘ygan  pullar- 

dan ,  D ilbar  opa!  O dam   b o ‘lib  m u n d o q   atlas  obersin 

sizgayam!

Bir  etak  bolaga  o ‘ralashib  qolgan  D ilbar  opa  sekin 

mingNlladi:

—  H a,  nasib  etsa,  bir  kun  kiyarm iz.

—  H ozir  kiym asayiz,  q a c h o n   kiyasiz!  Ik k i-u ch   yil­

d an  keyin  chalpakka  o ‘rab  tashlasa,  it  qaram aydigan 

b o ‘p  qolasiz.  0 ‘zizziyam   o ‘ylang  m undoq.

D ilbar  opa  yana  bir  n im a  deb  m in g ‘illadi.  H uri 

satang:  «X aridor  y o ‘qm i?»  d eg andek  xotinlarga  b ir-b ir 

qarab  c h iq d i-d a,  atlasni  sum kaga  tiqdi.  K eyin  uzoq 

titkilab  b ir  nim ani  q o ‘liga  olgan  edi,  ayollar  xuddi 

o ‘rto g ‘in in g   yangi  o ‘y in c h o g ‘ini  to m o s h a   qilgan 

b olalardek  baravariga  uning  kaftiga  egilishdi:

—  Vuu-uy!  M anovi  zirakni!

—  T illam i?

—  Q a n c h a   turadi?

—  T illadan  ham   z o ‘r!  Platina  deb  q o ‘yibdi  buni!  — 

H uri  satang  boshini  m ag‘ru r  koftardi.  —  0 ‘n  uchta.

Oyim   ham   xira  tortgan  k o ‘zlarini  u n ing  kaftiga 

tikdi.

—  Q ani?  0 ‘n  uch  so ‘m  b o ‘lsa  a rz o n   ekan-ku!



H uri  satang  ovozini  baralla  q o ‘yib  kuldi.  U ning  ku-

lishi  g ‘alati.  O d atda  o dam   kulganida  k o ‘zidan  nu r  p o r- 

lab  ketadi.  Biroq  H uri  satangning  kulishi  boshqacha. 

0 ‘zi  em as,  to m o g ‘i  kuladi...  «H a...  ha...  ha...»  deydi

198


b o ‘lib -b o ‘lib.  F aqat  tilla  tishlari  yaltiraydi.  Sem iz, 

b o ‘liq  k o bkraklari  silkinib  ketadi.

—  Bir  m ing  u ch   yuz  so ‘m ,  poshsha  oyi!  K o‘zini 

k o ‘rdiyizm i,  brillan t-k u .

U ,  «bo‘ldi,  to m o sh a   tam om »,  degandek  brilliant 

zirakni  ham   yashirdi.  Keyin  tag ‘in  sum kasiga  q o ‘l 

suqdi.  Bu  safar  allaqanday  yaltiroq  m ato   chiqdi.  O y- 

kuni  yaqinlashib  qolgan  q o ‘shni  kelinchak  G u li  m ato - 

ning  b ir  ch etin i  j u r ’atsizlik  bilan  ushlab  k o ‘rdi.

—  B em alol,  —  dedi  H uri  satang.  —  B em alol,  kelin 

poshsha,  g ‘ijim  b o ‘ladigan  narsam as  bu.  «M okriy 

trikotin»  deb  q o ‘yibdi  otini.

O yim   ham   m ato n in g   b ir  c h e tid an   tu tib   ko ‘rdi.

—  0 ‘zim izning  m isqoli  dokaga  o ‘xsharkan,  —  dedi 

sekin.

—  V oy-voy-voy!  D okayiz  h a m m o m d a   boMadi!  — 



H uri  satang  qoshini  ch im ird i.  —  «M okriy  trikotin», 

disam   d oka  diydi.

—  0 ‘zi  qan ch a?  —  dedi  G u li  H uri  satangning 

ko ‘ziga  term ilib.

—  E,  ot  m in an   tu y a  b o la r m id i,  opovsi!  Bir joydagi 

o d am m iz.  Y igirm a  so ‘m -de!  Puliyiz  y o nizda  qoladi.

G u li  tu sh u n m ad i.

—  M etri  yigirm a  so ‘m m i?

—  M etri  nim a  qiladi?  M en  m etrlab  sotm iym an.  Bir 

kiyimligi  b ir  yuz  yigirm a  so ‘m ,  tu shundizm i?

G u li  sekingina  q o ‘lini  to rtib   oldi.  U ning  eri  shofyor. 

B ahorda  allaqaysi  sovxozga  tu t  bargi  olib  ketayotganda 

avariya  b o ‘lib  uch  oy  gipsda  yotdi.  H aliyam   ishga 

chiqib  ketgani  yo  q.

—  M enga  to ‘g ‘ri  kelm as  ekan,  —  dedi  G u li  sekin­

gina.


—  H a -h a -h a !  —  H uri  satang  og ‘zidan  olov  purkab 

to m o g ‘i  bilan  kuldi.  —  E rta -in d in   q o ‘ch q o rd ek   o ‘g ‘il 

tu g ‘ib  beradigan  xotiniga  bitta  k o ‘ylak  oberolm iydigan 

e r  q a n aq a  o ‘zi!  Belida  belbogN  borm i?

G u lin in g   d o g 1  bosgan  yuzi  qizardi.

—  M ayli,  —  dedi  sekingina.  —  Q o ‘ya  qoling.  —  U 

«m okriy  trikotin»ga  ju d ay a m   havasi  kelayotgan  b o ‘lsa 

kerak,  y ana  ushlab  k o ‘rdi.

199


—  E tv o tm a n -k u ,  puliyiz  y o nizda  ketadi.  Asl  mol 

bu!  —  H uri  satang o ltin   uzukli  barm o q lari  bilan  m atoni 

g ‘ijim lab-g‘ijim lab  q o ‘yib  yuborgan  edi,  yana  tep -tek is 

b o ‘lib  qoldi.  —  Bola  yasashni  bilgan  o d a m   guldek 

xotinini  yasatib  q o ‘yishniyam   eplasin-de!

B oyadan  beri  indam ay  o ‘tirgan  oyim   gapga  aralash-

di.

—  H ar  kim   o ‘zidan  o ‘tganini  o ‘zi  biladi,  bolam ,  — 



dedi  sovuq  ohan g d a.  —  N im a   qilasiz  b e c h o ra n i 

uyaltirib.

—  Voy-voy-voy!  M anov  o d a m n i  qarayla!  —  H uri 

satang  b irdan  jid d iy   to rtd i.  —  M an  osin  deb  etagiga 

osilvotm anm i?!  M an am   o ‘zim d an   o ‘tg an in i  o ‘zim   b i­

lam an.  Biram as,  ikkita  tirik  yetim ni  boqib  o ‘tiribm an.

—  N im a  qipti  sizga?  —  dedi  oyim   qovog‘ini 

solib.  —  B inoyidek  yuribsiz.

G u li,  h a r  qalay,  shu  m ato d a n   ko ‘ylak  kiyishni 

ju d ay am   xohlayotgani  ko ‘rinib  turardi.

—  Sakson  so ‘m ga  b o ‘ladim i?  —  dedi  sekin.

—  Sakson  so ‘m ga  m arojniy  ob  yeng.  M arojniy  osa- 

yiz,  eriyiz  bilan  m aza  qilib  yeysiz.

—  Ju dayam   u n a q a   noinsoflik  qilm ang.  —  Oyim  

yana  gapga  aralashdi.  —  Bir  joydagi  od am larm iz, 

tobutkashm iz.

—  0 ‘lsam ,  to b u tim   ko ‘ch a d a   qolm as.  K im   o ‘ladi, 

kim  qoladi,  xudo  biladi!  —  H uri  satang  m atoni 

G u lin in g   q o ‘lidan  yulqib  oldi.  —  Avval  buyog‘ini  bir 

yoqlik  qiling.  T u g ‘ib  olguningizcha  hali  nim a  gapu 

nim a  so‘z.

G uli  esankirab  qoldi.  O yim ning  rangi  o ‘chdi.

—  N im aga  u n aq a  deysiz?  —  dedi  tah d id   bilan.  — 

M anga  qarang,  q o ‘ying,  ikkinchi  m ening  eshigim ga 

b u naqa  narsalam i  ko ‘tarib  kelm ang.  —  U   pashsha 

q o ‘rigandek  q o ‘lini  siltadi.  —  Boring!  B unaqa  h a ro m - 

harish  narsalardan  h a z ar  qilam an.

—  H o,  b o ‘yiz  y e tm a g an d a n   keyin  p u f   sassiq 

boMdimi!  —  H uri  satang  sum kasini  k o ‘tarib   shaxdam  

o d im lar  bilan  j o ‘nab  ketdi.  Z u m   o ‘tm a y   x o tin lar  ta r- 

qalishdi.  O yim   ham   o ‘rn idan  tu rd i.  Bir  ozd an   keyin 

xonasidan  u n ing  ovozi  eshitila  boshladi:




Download 2.05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling