Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet6/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21

52

bun ch alik   surishtirganiga  h e c h   aqlim   b o var  qilm asdi.

Bu  savdolar,  b u   savollar b o ra -b o ra  yo d im d an   chiqib 

ketdi.  Biroq  k u n lard an   b irid a  g ‘alati  voqea  b o ‘ldi. 

R edaksiyada  ishlab  o ‘tirsam ,  egnidagi  kiyim idan  to rtib  

taq in ch o q larig ach a  ju d a   yarashgan  ko ‘hlik  ayol  kirib 

keldi.


A nch ag ach a  g apni  n im ad an   boshlashni  bilolm ay 

uyalib  o ‘tird i-o ‘tird i-d a ,  oxiri  d ard in i  o chdi.

—  U sm o n   akam   ikkalam iz  bir-b irim izn i  yaxshi 

ko ‘ram iz.  A m m o  ajrashm asak  boMmaydi.

X udo  haqqi,  bunaqa  m asalalarga  aralashishni  ji- 

n im d a n   y o m o n   k o ‘ram an.

K o ‘hlik ju vonga  to ‘g ‘risini  aytdim ,  o ‘z  hayotingizni 

o ‘zingiz  hal  qiling,  dedim .

Ayol  b ir  zu m   yerga  q arab  tu rd i-d a ,  iltim os  qildi.

—  U sm o n   akam   bilan  b ir  gaplashib  k o ‘rsangiz...

«U sm on  akasi»  kelishini  xayolim ga  ham   keltirm a-

gan  edim .  U c h   k u n d a n   keyin  eshikdan  h a r  jih a td a n  

m ukam m al  yigit  kirib  kelib  o ‘zini  tan ish tirg an id a  hay- 

ron  qoldim .  Ikkovlari  b ir-biriga  shu  q a d a r  m unosib 

ediki,  sh u n d o q   oilaning  ajrashm oqchi  ekaniga  achinib 

ketdim .  G a p n i  n im a d a n   boshlashni  bilm ay 

garangsib 

turgan  edim ,  U sm o n n in g   o ‘zi  m uddaoga  o ‘tdi.

—  X o tin im   m eni,  m en  x o tin im n i  sevam an.  Bolam iz 

yo ‘qligiga  xafam an.  A m m o  c h o ra m iz   h am   y o ‘q!

—  H ozirgi  z a m o n   m editsinasi  u c h u n   shuyam   prob- 

lem a  b o ‘p tim i,  —  d ed im   U sm o n n i  yupatib.  —  U c h ra - 

shib  k o ‘ringlar  axir.

M a ’yus jilm aydi.

—  0 ‘zim   v rach m an .  V rach  b o ‘lganim   u c h u n   xoti- 

n im n in g   tu g ‘ishini  xohlam aym an.

B utunlay  esankirab  qoldim .

—  N ega  axir?  B ir-birlaringni  sevsangiz.  M unosib 

b o ‘lsangiz...

—  M en  v rac h m an ,  —  dedi  U sm on  yana  b o ‘g ‘iq 

ovozda.  —  G e n e tik a n i  yaxshi  bilam an.  X otinim ning 

o ‘g ‘il  tu g is h id a n   q o ‘rq am an .  —  U   yana  x o ‘rsindi.  — 

Q o ‘rq am an .  U m u m a n ,  ham m asiga  o ‘zim   aybdorm an. 

N aziran i  sevardim   X udbinlik  qildim .  B oshida  aytishim  

kerak  edi.

53


U   n im a n id ir, ju d a   m uhim   narsani  aytishga  ikkilanar 

edi.


—  M ayli,  —  dedi  nihoyat.  —  R ostki,  sizga  yura- 

g im n i  o c h d im m i,  bu  yog‘iniyam   ay tish im   kerak. 

M ening  buvam   —  d a d a m n in g   otasi  S h Z   b o ig a n .

—  N im a   u  S hZ ?  —  dedim   d a f a ta n   tush u n o lm ay .

—  Shezofreniya  kasalligi.  R uhiy  xastalikni  m e- 

d itsin ad a  shun aq a  deyiladi.  Bu  —  naslga  o ‘tadigan 

d ard.  O ta  avlodida  b o ‘lsa  o ‘g ‘ilgam i,  nevaragam i,  xul- 

las  kim gadir  o ‘tadi.

—  Q iziq  ekansiz,  —  d edim   u ni  yupatib.  —  V rachlar 

v ah im ach iro q   b o ‘ladi  o ‘zi!  0 ‘tm asa-chi!

—  0 ‘tsa-chi!  —  U sm on  m ah zu n   qiyofada  boshini 

quyi  soldi.  —  M en -k u   m ayli,  N a z ira d a   nim a  ayb? 

Ruhiy  xasta  bola  bilan  u m rb o d   ezilib  yuradim i?!

Y ana  allan im alar  deb  k o ‘nglini  k o ‘targan  b o ‘ldim . 

U sm on  m ahzunlik  bilan  jilm ayib  o ‘tird i-o ‘tird i-d a , 

indam ay  chiqib  ketdi.

...S h u n d a   chakka  o ‘tgan  o ‘sha  kech a,  e rta   b ah o rd a  

oyim   bilan  loy  kechib,  Q a ’niga  b o rganim iz,  frontovik 

sartarosh,  y ana  k o ‘p  n arsalar  yodim ga  tushdi.  O n am n i 

q o ‘m sash  aralash  sog‘in ch   tuyg‘usi  v ujudim ni  sirqiratib 

yubordi.  S hu  paytgacha  o ‘zim   tu sh u n m a y   yurgan  k o ‘p 

haqiqatlarni  anglagandek  b o ‘ldim .

...Q aysi  kuni  m etro   stansiyasi  oldida  G u lin i  k o ‘rib 

qoldim .  Y onida  baland  b o ‘yli,  jin galak  sochli  yigit. 

M o ‘ylovi  o ‘ziga  x o ‘p  yarashgan.  U  G u lin in g   jajji 

sum kachasini  ko ‘tarib  olgan.  G u li  uni  q o ‘ltiqlab  kelar, 

yigit  xush ch aq ch aq   b o ‘lsa  kerak,  allan im alarn i  gapirar, 

G uli  xan d o n   otib  kular  edi.

U ch   kundan  keyin  G u lin i  k o ‘c h a d a   u ch ratd im .

—  Yaxshi  bolaga  o ‘xshaydi,  —  dedim   o ‘sha  yigitni 

eslab.

—  Kim ?


—  0 ‘sha  kungi  yigit.  T o ‘y  qach o n ?

G u li  qizardi.  A m m o  q u v o n ch in i  yashira  olm adi.

—  F arhod  akam   yoqdim i  sizga?  —  dedi  jilm ayib.

—  Y oqdi,  —  dedim   rostini  aytib.  —  Kasbi  nim a?

—  O shpaz,  —  G uli  y a n a  jilm aydi.  —  Shefpovar.

—  Q arin doshlaring  em asm i?



54

G u li  «yo‘q»  degandek  bosh  chayqadi.

—  Q ayerlik  ekan  o ‘zi?

G uli  hayron  qolib  chiroyli  kipriklarini  p iф ira td i.

—  B uning  nim a  ah am iy ati  bor?

—  M abodo  avlodidan  o ‘g‘rim i,  nashavandm i  c h iq ­

m aganm i?  —  B eixtiyor  o g ‘zim d an   o n a m n in g   savoli 

c hiqib  ketdi.

G uli  b irdan  jid d iy   tortdi.  Q oshini  chim irdi.

—  N im a   deganingiz  bu?

—  Jin n i-c h i?   M abodo  q a rin d o s h -u ru g ia rid a   ruhiy 

kasallar  y o ‘qm i?  S urishtirib  k o ‘ring.

G u li  k o 'zim g a  tikilib  tu rd i-d a ,  sekin-sekin  orqasiga 

tisarila  boshladi.  N a riro q q a   borib  b irdan  yugurib  ketdi. 

C ham asi  m eni  esdan  o g ‘ib  qolgan  deb  o ‘yladi.



E R M O N   BU VA NING   TILAGI

A gar  dunyoda  ikkita  b e o z o r  o dam   b o ‘lsa  bittasi 

E rm o n   buva.  A gar  d u n y o d a  ikkita  beo zo r  o dam   boNsa 

yana  bittasi  —  E rm o n   buvaning  kam piri  —  H abiba 

buvi.  M abodo  d u n y o d a  ikkita  yuvosh  sigir b o i s a   bittasi 

E rm o n   buvaning  ola  sigiri.  A gar  sh u n aq a  sigir  d u n y o ­

da  bitta  b o i s a   shu  sigim ing  o ‘zi.

E rm on  buvaning  c h a p   o y o g i  oqsoq:  hassa  bilan 

yuradi.  Sigirining  o ‘ng  shoxi  singan.  O la sigirning shoxi 

q a n d o q   singanini  h e c h   kim   bilm aydi.  A m m o  E rm on 

buvaning  o y o g i  nega  oqsoqligini  h a m m a   biladi.  Bila- 

di-y u ,  h a m m a   h a r  xil  gapiradi.  O yim ning  aytishiga 

q araganda,  E rm o n   buvaning  o y o g i  b o sm ach ilar  bilan 

u ru sh d a   singan  em ish .  D ad am   b o i s a   b o sh q a ch a  

tu sh u n tirg an .  Q ishloqni  bosm achi  bosganida  E rm on 

buva  daraxtga  chiqib  ketayotganda  yiqilib,  o y o g i 

c h o io q   b o ‘p  qolganm ish.

X ullas,  nim a  b o ig a n d a y a m   u  oqsoqlanib  yuradi. 

B ahor paytlari  ola  sigirini  yetaklab  kelib  qoladi.  Q o iid a  

hassa,  sigirining  b u tu n   shoxiga  tu g u n ch a   ilib  q o ‘yilgan. 

0 ‘tloqqa  yetganidan  keyin  sigirning  shoxidagi  tu gun- 

c h an i  o la d i-d a ,  o ‘zini  q o ‘yib  yuboradi.  Belidagi  qiyiq- 

chasini  tol  soyasiga  tashlab  «bism illohu  ra h m o n u r

55


rahim »  deb  m aysa  ustiga  yonboshlaydi.  O la  sigir  sh u n - 

d o qqina  uning  yo n id a  poyezddek  pishillab  o ‘tlashga 

tushadi.  O ra -c h o ra   shu  ishim   m a ’q u lm i,  degandek 

egasiga  q ara b -q a ra b   q o ‘yadi.  S h u n aq a  yuvosh  sigirki, 

bolalar tagiga  kirib  em sa  h am   hoy,  n im a   qilyapsan,  deb 

qayrilib  qaram aydi.  Biroq  bolalar  E rm o n   buvani  h am , 

sigirini 

h am  


q a ttiq  

h u rm a t 

q ilish ad i. 

H a tto  

j o ‘raboshim iz  ham   buvani  k o ‘rishi  bilan  yuvosh  tortib 

qoladi,  ikki  q o ‘lini  k o ‘ksiga  q o ‘yib:

—  A ssalom u  alaykum ,  buvajon,  —  deb  salom   b e ra ­

di.


—  V aalaykum   assalom ,  m ullo  b o ‘ling,  tasad d u q ,  — 

deydi  E rm o n   buva  salm oqlab.  Bari  b ir  u n ing  ovozi 

salm oqli  chiqm aydi:  xotinlarnikidek  ingichka,  a m m o  

nih o y atd a  m ehribon.

U ni  h a r  k o ‘rganda  oyim   aytib  bergan  X izr  esim ga 

tushadi.  N ega  deganda  E rm o n   buvaning  sochi  h am , 

soqoli  h am ,  h a tto   k o ‘ziga qayrilib  tushgan  o ‘siq qoshla- 

rigacha  oppoq.  O ppoq  yaktak,  lozim   kiyib  yuradi. 

H abiba  buvi  kiyim ini  do im   to p -to z a   qilib  yuvib,  daz- 

m ollab  beradi.  Y aktagining delvagay yoqasidan  k o ‘rinib 

turgan  ko ‘kragidagi  tuklariyam   oppoq.  F aq at  ikki  yuzi 

qip-qizil.  O yim ning  aytishiga  q arag an d a,  farishtali 

o d a m n in g   y u zidan  n u r  to m ib   turarm ish.  F arish tan in g  

q a n aq a  b o ‘lishini  bilm ay m an u ,  am m o   E rm o n   buvani 

yaxshi  k o ‘ram an.  Ju dayam   yaxshi  ko ‘ram an.

U  yonboshlab  yotganicha  yaktagining  c h o ‘ntagidan 

nosqovog‘ini  chiqarib  b ir  o tim   nosni  tili  tagiga  tashlay- 

d i-d a ,  k o ‘zlarini  qisib  b a h o r  oftobiga  tikilgancha  has- 

sasini  ch ertib   xirgoyi  qiladi:

«Tolda  chumchuq  say raydi,  k o ‘rsam  ko'nglim  у  ay raydi...»

S h u n d a   e n d i  y o ‘lga  k irgan  u k a m   ish to n c h a n  

chopq illag an ch a  u n ing  yoniga  keladi.  E rm o n   buva  xir- 

goyisini  t o ‘xtatadi.  U kam n in g   buti  orasiga  q o ‘l  c h o ‘zib 

hazillashadi:

—  N o sd an   bering,  o tam ,  nosdan  bering.

U kam   qitig‘i  kelib  qiqirlab  kuladi.  E rm o n   buva 

tirn o q la ri  qiyshayib  ketgan  b a rm o q la rin i  hidlagan 

b o ‘lad i-d a,  ataylab  aksa  uradi.

56


—  A p -a p -a p -sh u !  V o y -b o ‘!  N osingiz  z o ‘r  e k an -k u , 

otam !


U kam   h u z u r  qilib  qiqirlaydi.  N ariro q q a  qochib 

b o rad i-d a,  tag1 in  buvasiga  «nos  bergisi»  kelib  qoladi. 

Q aytib  keladi.  K eyin  h am m asi  yangitdan  boshlanadi.

Bir  m ahal  oyim   m aydon  chekkasida  turib  m eni 

im lab  ch aq irayotganini  ko ‘ram an u   yuguram an.  Oyim  

qoNidagi  obdastani  uzatadi.

—  M a ,  buvangga  oborib  ber.

B ilam an,  obd astad a  iliq  suv  bor.  Bir  q o 'lim   bilan 

obdastaning  b a n d id a n ,  ikkinchi  q o ‘lim   bilan  j o ‘m ragi- 

d an   tu tib   halloslab  ch o p ib   kelam an.

—  M ang,  buva!

E rm o n   buva  hayron  b o lg a n d e k   qarab  tu ra d i-d a , 

m am n u n  jilm ayadi:

—  P eshin  b o 'p   qoldi  deng,  qoravoy?  Barakalla! 

U m ringizdan  baraka  to p in g ,  P oshsha  qizim   sizlarning 

rohatingizni  k o ‘rsinlar.

S h unday  d e y d i-d a ,  b ir  q o ‘lida  hassa,  b ir  qoMida 

obdasta  panaga  o ‘ta d i.  Bir  o zd an   so 'n g   y u z -q o 'lin i 

artib  qaytib  keladi.  Q iyiqchani  jo y n am o z   qilib  o 4t  u sti­

ga  tash lay d i-d a,  pichirlab  uzoq  n am o z  o 'q iy d i.  Bolalar 

jim ib   qolishadi.  N ih o y at  u  c h o ‘kkalab  o 'tirg a n c h a  

ovozini  chiqaradi.

—  Ilohi  om i-in!  Y urtim iz  tin c h   b o ‘lsin,  u  dunyoyu 

bu  d u n y o   q irg ‘in b aro t  b o ‘lm asin,  ollohu  akbar.

Bolalaru  q izlar  chuvillashib  baravar  salom   berisha- 

di.  E rm o n   buva  alik  o lad i-d a,  c h o rd a n a   qurib  o ‘tiradi. 

Boyagi  tu g u n n i  shoshilm asdan  yechadi.

—  Q ani  qoravoylar!  Q ani  p o puklar,  —  deydi  q an - 

d aydir ta n ta n a v o r ohan g d a.  —  D asturxonga  m arh am at. 

U yalm anglar,  tasadduqlar!

D astu rx o n d a  zog‘o ra   n o n m i,  а ф а   n o n m i  b o ig a n  

k u n i  h a m m a m iz g a   b a y ra m .  K o ‘p in c h a   u n isiy a m  

boMmaydi,  bunisiyam .  Biroq  tu tm ay iz  alb atta  b o la d i. 

T utm ayizni  yeb  olsangiz  darro v   q o m in g iz   to 'y ad i. 

S h u n a q a   shirin,  sh u n a q a   m azali!  M en  b ir  kaft  m ayizni 

og ‘zim ga  tash lay m an u   uyga  g lrilla y m a n .  O yim   albatta 

ch o y   d am lab   q o   ygan  b o la d i.  O lm a  ch oym i,  boshqa- 

m i,  ishqilib  choy-da!  S h u n d o q   qilib  h am m am iz  bir-



57

galashib  ovqatlanam iz.  O xirida  E rm o n   buva d a stu rx o n ­

ga  fotiha  o ‘qiydi.

—  Y aratgan  n e ’m atingga  shukur!  —  deydi  ingichka 

ovozda.  —  llohi  om i-in!  Y urtim iz  tin c h   b o ‘lsin,  u 

dunyoyu  bu  dunyo  q irg in b a ro t  boN m asin,  ollohu 

akbar!


A na  u n d a n   keyin  O ltm ishvoyning  t a ’rifi  boshlanadi. 

O ltm ishvoy  E rm on  buvaning  o ‘g ‘li.  H abiba  buvi  k o ‘p 

tu q q an .  H am m asi  chillasi  ch iq m asd an   o i i b   ketgan. 

A m m o  O ltm ishvoy  b o sh q a ch a   yigit-da!  B ittayam   kasal 

boNm agan.  M enday  paytida  otni  egarlab  o ‘zi  c h o p tir- 

gan.  J o ‘raboshim izday  boN ganida  k e tm o n   bilan  bir 

tan o b   yerni  hashpash  d eg u n ch a  ag‘darib  tashlagan. 

O ltm ishvoy  an a  sh u naqa  yigit!

A w alig a  H abiba  buvi  oltm ish ta  tuq q an i  u ch u n  

O ltm ishvoyning  oti  sh u n a q a   deb  o ‘ylagan  edim .  Y o‘q, 

keyin  tu sh u n d im .  O ltm ishvoy  E rm o n   buva  oltm ishga 

kirganda  tu g ‘ilgan  ekan.

—  M ening O ltm ishvoyim daka yigit  d u n y o d a  yo bq ,— 

deydi  E rm o n   buva  h a r kungi gapini  qaytarib.  —  B unaqa 

yigitni xudo b itta yaratganu qolipini sindirib tashlagan! — 

o ‘z in in g  



h ik o y asid a n  

o ‘zi 


z a v q la n ib  

k e ta d i. 

N osqovog‘idan kaftiga m o ‘lroq solib tilining tagiga tash - 

laydi.  —  M ana,  h o zir  nem isning  d odini  berib  yuribdi. 

0 ‘ziyam   A zob  dengiz  d egancha  b o r-d a ,  tasadduq!  Bir 

sh am ol tursa b o rm i, h a r suv k o ‘tariladiki, to g ‘dek keladi. 

A m m o   m e n in g   O ltm ish v o y im   a z o b d a n   q o ‘rq m ay d i. 

Rosa savalayapti,  pashist dem aganni!  K om andiri  m azasi 

y o ‘q bola ekan!  O ltm ishvoy giroy b o i ib  o ‘ldi, deb yozib- 

di...  —  E rm o n   buva  b irdan jim ib   qoladi.  O ppoq  quyuq 

q o s h in in g   tagidagi  k o ‘zlari  n e g a d ir  y iltira b   k etad i. 

K uladim i,  yig‘laydim i  hech  kim   bilm aydi.  —  M ana, 

m eni aytdi  dersizlar,  —  deydi ovozi titrab.  —  E rta -in d in  

kirib  keladi.  Q o ‘s h a -q o ‘sh a  o rd in   taq ib   kirib  keladi. 

0 ‘sh an d a kam andiriga xat yozam an. O ltm ishvoyga aytib 

tu ra m an , o ‘zi yozadi. Sen bola, diym an, m azasi y o ‘q bola 

ek ansan,  diym an.  M a n a,  O ltm ishvoyim   keldi-ku,  giroy 

b o ‘lib kirib keldi-yu, diym an.

E rm on buva sukutga c h o ‘kadi.  B olalar h a m , qizaloq- 

lar  h am   jim ib   qolishadi.  E rm o n   buva  nosini  tu p uradi.



58

K aftining  orqasiga  labini  artib  sigiriga  qarab  q o ‘yadi.

—  O ltm ishvoyim   kelsa,  sigirni  sotib  to ‘y  qilam iz, — 

deydi  orzu m an d lik   bilan.  K eyin  hassasini  ch ertib   xir­

goyi  qiladi:



«Tolda  chumchuq  say ray di,  ko'rsam  ko'nglim  у  ay ray di...»

E rm o n   buva  q o ‘shiq  aytadi.  M en  b o ‘lsam   unikiga 

oy im  

b ila n  



b o rg a n im , 

O ltm ish v o y n in g  

su ra tin i 

k o ‘rganim ni  eslab  k etam an .  A slida  E rm o n   buvaning 

uyi  ham m am izn ik i.  A yniqsa  tu t  oqarishi  bilan  qishloq- 

ning  h a m m a   bolasi  E rm o n   buvanikiga  k o ‘chib  boradi. 

U ning  devori  ju d a   past.  Eshak  m inib  o ‘tsangiz,  hovlisi 

k o ‘rinib  tu radi.  Lekin  bu  hovliga  devorning  keragiyam  

y o ‘q.  Eshik  do im   o chiq  tu radi.  Kirib  borishingiz  bilan 

do k a  ro ‘m olini  u   yoqqa  tashlagan,  bu  yoqqa  tashlagan 

H abiba  buvi  peshvoz  chiqadi.

—  Voy  uyingga  bug‘doy  to ‘lgurlar,  voy  k o ‘pay- 

gurlar,  kela  qolinglar,  —  deydi  ovozi  tovlanib.  0 ‘sha 

zah o ti  b o lalar  tu tg a   tarm ash ad i.  T u t  h am   egasiga 

o ‘xshagan.  H ovlining  yarm ini  egallab  yo tad i-y u ,  am m o  

tik  o ‘sganm as.  Shoxlari  tarvaqaylab  ketgan.  Bem alol 

osilib  chiqaverasiz.  S h u n d o q   b o ‘lsayam ,  H abiba  buvi 

bolalarni  tu tg a  chiqarm aydi.

—  H oy  ko ‘paygur,  osilm a!  —  deydi  chirqillab.  — 

Yiqilib  ketasan.  H o z ir  buvangni  chaqiram an!

Z um   o ‘tm ay   ayvon  yonboshidagi  pastak  h u jradan 

hassasiga  tay an ib   E rm on  buva  chiqadi.

—  lye-iy e,  qoravoylar,  kep  qopsizlar-da!  —  deydi 

quvonib.  —  Q an i,  kam pir,  ch o d irn i  opchiq.

H abiba  buvi  qirq  yam oq  b o ‘lib  ketgan  ch o d irn i  olib 

chiqadi.  K am ida  o ‘ttiz ta   bola  qaldirg‘ochdek  tizilib 

c h o d irn in g   to ‘rt  tarafidan  ushlab  tu radi.  E rm o n   buva 

oqsoqlagancha  tu t  tagiga  b o rad i-d a,  inqillab-sinqillab 

shoxga  m inadi.  H abiba  buvi  pastdan  tu rib   uzun  tayoq 

uzatadi.  E rm o n   buva  «bismillo»  deb  tayoqni  b ir  urishi 

bilan  duv  etib  tu t  yog‘iladi.  T u t  b o ‘lgandayam   sh u - 

naqangi  tu tk i,  h a r  bittasi  pilladek  keladi.  Bolalar 

ch o d irn i  q o ‘yib  y u b o rgancha  qiy-chuv  qilib  o ‘rtaga  ta r­

m ashadi.  Y uqorida  E rm on  buvaning  ingichka  tovushi 

keladi.

59


—  S hoshm anglar,  p o puklar,  sh o sh m an g lar qorav o y ­

lar,  yana  b e s h -o ‘n  m arta   qoqay,  h am m alaringga  yeta- 

di.

Q a ra b siz k i, 



h a m m a m iz  

tu tg a  

t o ‘yib 

o la m iz . 

A yvonda  esa  u c h ta   k attak o n   xum   q atorlashib  tu radi. 

H a r  bittasi  m en d ek   keladi.  H abiba  buvi  sh in n i  pishirib 

shu  xum larga  toMdirib  q o ‘yadi.  Q ish  b o ‘yi  q a c h o n   kel- 

sangiz,  shinniga  to ‘yasiz.

S h u n d a y  

q ilib , 

E rm o n  

bu v a 


h a r  

q a c h o n  

O ltm ishvoyni  gapirganida  oyim ga  ergashib  ularnikiga 

borganim   esim ga  tushadi.  Ayni  tu t  pishig‘i  edi.  E rm o n  

buva  tu t  qoqib  berdi.  H abiba  buvi  yuvib,  to zalab,  sopol 

laganga  to ‘ldirib  keldi.  M aza  qilib  yedik.  K eyin  H abiba 

buvi  kuyunchaklik  bilan  tu sh u n tird i.

—  T u t  yu rak n i  o ‘rta b   y u b o rad i,  k o ‘paygurlar. 

Y uringlar,  ch o y   icham iz.

O ld in m a -k ey in   tizilishib  p astak  hujraga  kirdik. 

T okchalarga  eski  b ark ash lar  bezak  qilib  q o ‘yilgan  xo- 

naga  kirishim   bilan  eng  a w a l  nonga  k o ‘zim   tushdi. 

B unaqangi  chiroyli  n o n n i  b irin c h i  ko ‘rishim   edi. 

U stiga  sed an a  sepilgan,  qip-qizil  p a tir  n o n .  Q iziq, 

n o n n i  negadir  devorga  m ixlab  q o ‘yishibdi.  Bir chekkasi 

kem tik.


—  O yi-i,  non!  —  d ed im   yalinib.

O yim   yarq  etib  q a ra d i-y u ,  labini  tishlab  bosh 

chayqadi.  Bildim ki,  o n a m   uyalyapti.  E ndi  H abiba 

buviga tarm ash d im .  B ilam an,  d u n y o d a  H abiba  buvidan 

saxiy  o d a m   y o ‘q.

—  Buvi,  n o n ,  —  dedim   yana  o ‘sha  ohangda. 

D evordagi  n o n n i  ko ‘rsatdim .  —  Buvi,  n o -o -o n !

Q iziq,  negadir  H abiba  buvi  bu  safar  saxiylik  qilm a-

di.

—  Bu  nonga  tegib  b o ‘lm aydi,  ko ‘paygur,  —  dedi 



boshim ni  silab.  —  Q o m in g n i  q o rach ig ‘idan  aylanay, 

tegib  b o ‘lm aydi.  Bu  n o n   O ltm ish v o y   a k a n g n ik i. 

K o ‘rdingm i,  b ir  c h e tin i  tishlab  ketgan.  K elganida  yana 

b itta  tish lay d i-d a,  qolganini  senga  beram an .  A na, 

O ltm ishvoy  akang  h am   senga  qarab  turibdi.

Q arasam ,  n o n d a   c h in d a n   h am   O ltm ishvoy  akaning 

tishlagan  izi  ko ‘rinib  turibdi.  N o n n in g   tagida  esa  o ‘zi-

60


ning  surati.  S urat  negadir  sarg‘ayib  ketgan.  (H abiba 

buvining  k o ‘z  yoshi  tom averib  sarg‘ayib  ketganini 

keyin  tu sh u n g a n m a n ).  S u ratd a  den g izch ilam in g   kokil- 

d o r  shapkasini  kiygan  q o p -q o ra   yigit jilm ayib  turibdi.

—  Q u ru t  yeysanm i?  —  dedi  H abiba  buvi  yana 

boshim ni  silab.

Oyim ga  qarasam ,  qovog‘ini  solib  turibdi.  Indam ay 

q o ‘ya  qoldim .  T ashqariga  c h iq q a n im iz d an   keyin  o nam  

d ash n o m   berdi.

—  U yatga  o ‘ld irding-ku,  bolam .  N o n n i  O ltm ishvoy 

akangga  a ta b   q o ‘y ish ib d i,  b ild in g m i?  O ltm ishvoy 

akangdan  qoraxat  kelgan,  tushundingm i?

N im an i  tu sh u n d im ,  nim an i  tu sh u n m a d im ,  bilm ay­

m an u ,  a m m o   E rm o n   buvaning  gaplariga  ishongim  

keladi.  E rta -in d in   O ltm ishvoy  aka  giroy  boMib  keladi. 

E rm o n   buva  u n ing  kom andiriga  xat  yozdiradi.  Sen 

yaxshi  b o lam as  ek ansan,  deydi.  M a n a,  O ltm ishvoyim  

giroy  b o ‘p  keld i-k u ,  sen  b o ‘lsang  uni  o ‘ldi  deyapsan, 

deydi...  K eyin  ola  sigirni  sotib  t o ‘y  qilishadi.

E rm on  buva  O ltm ishvoy  ak aning  t a ’rifini  rosa 

k eltirganidan  keyin  h a r  kuni  aytadigan  afsonasini b osh- 

laydi.  Shu  c h o ‘pchagi  m enga  h ech  yoqm aydi:  q o ‘rqa- 

m an.  A m m o  hadeb  qaytaravergani  u ch u n   yodim da 

q o lg an .  Q iz iq ,  n e g a d ir  j o ‘ra b o sh im iz   x u d d i  shu 

c h o ‘pchakni  yaxshi  k o ‘radi.

—  Buva,  —  deydi  yalinib.  —  U   yurt  bilan  bu  y u rt- 

ni  aytib  bering.

E rm o n   buva jo n   deb  rozi  b o la d i.

—  B o‘p ti,  qoravoylar,  p o puklar,  yaq in ro q   kelinglar.

A y tm oqchi,  E rm o n   buva  hech  qaysim izni  otim izni

bilm aydi.  0 ‘g‘il  bolalarning  ham m asi  u n in g   u ch u n  

qoravoy,  qizlarning  ham m asi  popuk.  B undan  tashqari, 

h e c h   kim ni  sen  dem aydi,  h a m m a n i  sizlab  gapiradi.

U   nosni  yana  otib  o lad i-d a,  afsonasini  boshlaydi:

—  Bir  b o r  ek an ,  b ir  y o ‘q  ek an ...  B ir-biri  bilan 

q o ‘shni  tu radigan  ikkita  yurt  b o r  ekan.  —  E rm o n   buva 

b irdan jim ib   q o lad i-d a,  qizlardan  biriga  d a sh n o m   b e ra ­

di.  —  H oy  popuk,  ukangizni  b u rn in i  artib  q o ‘ying, 

tasadduq!



Download 2.05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling