Aksiyadorlik kompaniyasi bosh tahririyati to sh k en t


Download 2.05 Mb.
bet7/21
Sana14.08.2018
Hajmi2.05 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   21

6 i

«Popuk»  birovning  ukasi  b o ‘lsayam ,  etagini  qayirib, 

yo n id a  o ‘tirg an   b o lan in g   b u rn in i  artishga  m ajbur 

b o ‘ladi.

—  Barakalla!  —  deydi  E rm o n   buva  m am n u n   b o ‘- 

lib. —  S h u n d o q   qilib  desangiz,  u  y urtdagilar  h a m ,  bu 

yurtdagilar  ham   tin c h g in a   b u g ‘doyni  sepib,  m olini 

boqib  yurarkan.  A m m o -lek in   tasad d u q lar,  g ‘alam is 

degani  o ‘sha  zam onlardayam   b o r  ekan-da!  0 ‘rtaga 

g ‘alam is  aralashib  ikki  y u rtn in g   orasini  buzibdi.  U 

y u rtn in g   ichiqora  o d am lari  o ‘z  podshosini  y o ‘ldan 

uribdi.  «Bu  y u rtda  shunaqangi  yaylovlar  borki  ot  m inib 

uch  kun  ch optirsangiz  u  bosh id an   bu  boshiga  yetol- 

m aysiz»,  debdi.  «Bosib  olsangiz  xazinangiz  oltinga 

to ‘ladi»,  debdi.  Bu  yurtning  ich iq o ra  odam lariyam   o ‘z 

podshosini  k o ‘ngliga  g ‘u lg‘ula  solibdi.  «U  y urtda  sh u ­

naqangi  bog‘-ro g ‘lar  borki,  ja n n a tg a   o ‘xshaydi»,  debdi. 

«Bosib  olsangiz  xazinangiz  oltinga  to ‘ladi»,  debdi.

E rm on  buva  nosini  tu p u rib   b irdan  Toyga  k o ‘zi 

tushib  qoladi.

—  lya,  qoravoy,  sizniyam   b u rningiz  oqib  ketd i-y u , 

artib  oling,  tasadduq!

—  Q o ‘yavering,  buva!  —  deydi  j o ‘rab o sh im iz 

bilag‘onlik  qilib.  —  A rtgani  bilan  foydasi  y o ‘q.  Buniki 

qaynab  chiqaveradi.

T oy  jah l  bilan  «shilq»  etib  b u rnini  to rtad i.  Z um  

o ‘tm ay  yana  oqib  ketganiga  parvo  qilm aydi.  E rm o n  

buva  b o i s a   berilib  hikoya  qiladi.

—  S h u n d o q   qilib,  u  yu rtn in g   podshosi  h a m ,  bu 

yurtning  podshosi  h am   lashkar  t o ‘plashga  kirishibdi. 

T a g in   q a n aq a  lashkar  deng!  H a r  bittasi  m ening 

O ltm ishvoyim ga  o ‘xsh ag an   n o r g il   y ig itlar  em ish . 

Y igitlarning  m o ‘ysafid  otalari,  keksa  onalari  g ‘a m b o d a 

b o i ib   qolishibdi.  U ru sh d an   kim ga  foyda-yu,  kim ga 

ziyon,  deyishibdi.  U rush  qilib  xazinasini  boyitadigan 

p o dsholaru  bolam izni  ajalning  o g ‘ziga  yuboradigan 

bizm i,  deyishibdi.  A m m o  k am bag‘alning  dodini  kim 

eshitardi,  tasadduqlar!  U  yu rtn in g   lashkari  bu  y u rtn ik i- 

ga  o t  suribdi.  Bu  yurtning  lashkari  u  yurt  ustiga  bostirib 

boribdi.  S h u n d o q   qilib  desangiz,  q irg in b a ro t  bosh- 

lanibdi.  N e -n e   oydek  q izlar  oyoqosti  b o ‘pti,  beshikda-



62

gi  b o la la r  o n a s id a n ,  o n a la r  b o la sid a n   a y rilib d i. 

P opukday  qizlar,  nozaninday ju v o n la r,  norasida bolalar 

X udoga  nola  qilishibdi.  « P o dsholar  b ir-b irin in g   yurtini 

bosib  o lam an   desa  bizda  n h n a   gunoh»,  deyishibdi. 

«N im aga  bizni  o n a m iz d an   ju d o   qilasan,  akam izdan 

ayirasan?»  deyishibdi.  Lekin  ularning  nolasi  X udoga 

yetib  borm abdi.

E rm o n   buva  jim ib   q o lad i.  X azin asin i  o ltin g a 

to ‘ld iram an  deb  urush  o chgan  u  yu rtn in g   podshosini 

h am ,  bu  yurtning  podshosini  h am   yom on  k o ‘rib  k eta­

m an.  O n alarni  b olasidan,  bolalarni  o n asidan  ju d o   qil- 

gan  u  yurtning  g ‘alam is  odam larin i  ham ,  bu  yurtning 

g ‘alam is  o d am larin i  h am   y o ‘q  qilib  tashlagim   keladi.

—  lya,  qoravoy,  ish to n n i  k o ‘taring,  ish to n n i,  — 

deydi  u  kulim sirab.  —  Bulbulingiz  ko ‘rinib  k etdi-ku, 

tasadduq.

S ho sh a-p ish a  ishtonni  k o ‘taram an .

—  Barakalla,  tasadduq!  —  deydi  E rm o n   buva  jil­

m ayib.  —  U m ringizdan  baraka  toping...  S h u n d o q   qilib, 

q irq   yil  q ir g in   bo 'lib d i.  U  yurt  h am ,  bu  yurt  ham   vay- 

ronaga  aylanibdi.  Yo  tavbangdan  ketay,  tasadduqlar, 

n e -n e   dary o lar  qurib,  n e -n e   bog‘lar  kultepaga  ay lan ib ­

di.  Boringki,  yilt  etgan  b itta giyoh  qolm abdi.  Tikkaygan 

b itta  daraxt  qolm abdi.  Jam iki  p arra n d a la ru   d arran - 

dalarga  q iro n   kepti.  Oxiri  d araxtlaru  o ‘t - o ‘lanlar, 

daryolaru  qush lar  X udoga  nola  qipti:  «U rushni  qiladi- 

g a n -k u   o d am lar,  bizda  nim a  gunoh»,  debdi.  «Sen  bizni 

o d am lar  u c h u n   yaratgan  ed in g -k u ,  nim aga  odam zod 

bizga  qiron  keltiradi»,  debdi.  «O dam zodning  fe ’li  sh u ­

naqa  y o m o n   b o ‘lsa  biz  nim a  qilaylik»,  deb  yig‘lashib- 

di.  A na  o ‘sh a n d a   O llo y i-tao lo n in g  q attiq   qahri  kepti.  U 

yurtni  h a m ,  b u   y u rtn i  h am   c h o ‘l-biyobonga  aylantirib 

tashlabdi.  U   y u n d a   h am ,  bu  y u rtda  h am ,  b iro n ta 

qim irlagan  jo n ,  na  bitta  daraxt,  na  b itta  o ‘t - o ‘lan,  na 

bir  to m c h i  suv —  h e c h   nim a  qolm abdi.  0 ‘sh a n d an  

buyon  oftob  h am   shu  yurtlarni  ch etlab   o ‘tarm ish. 

Sham ol  yaqiniga  borm asm ish.  Q ush  uchm asm ish.  U 

yurt  ham ,  bu  yurt  h am   zim istonga  aylanib  qolgan 

em ish.

E rm o n   buva  nosini  tu p u rib   c h u q u r xo ‘rsinadi.  «Ana



63

sh u naqa  gaplar»,  d eg andek  m a ’n o d o r  bosh  chayqab 

q o ‘yadi.

—  M ana,  tasad d u q lar,  pashist  deganiyam   jazosini 

oldi-ku.  M eni  O ltm ishvoyim   h am   pashistni  jazosini 

b eram an   deb  qilich  o ‘ynatib  y u ribdi-da.  B o‘lm asa 

A zob  dengizda  suzish  osonm i!  —  U  m enga  qarab 

k o ‘zini  qisib  q o ‘yadi.  —  O ltm ish  ak an g izn i-ch i  qilichi 

bor.  A lpom ishnikiga  o ‘xshab  qirq  gaz  keladi.  Q aytib 

kelgandan  keyin  o ‘sha  qilich n i  sizga  beram an .

...E rm o n   buva  va’da  qilgan  O ltm ishvoy  akaning 

qirq  gazli  qilichi  m enga  nasib  etm a d i.  U ning  o ‘zi  h am , 

qilichi  ham   uru sh d an   qaytm adi.  0 ‘sha  yili  birinchi  q o r 

tushgan  kuni  E rm o n   buva y ana bitta  afsona  aytib  berdi. 

Bu  c h o ‘p chakni  atigi  b ir  m arta   aytgan  b o ‘lsa  h am  

negadir  xotiram da  saqlanib  qoldi.

K echqurun  E rm on  buvaning  ayvoniga  to ‘plandik. 

T ashqarida gupillab  yirik-yirik  q o r yog‘ar,  ayvon  oldiga 

o ‘zim iz tu t  qoqib  yegan qirq  yam oq  c h o d ir tu tib   q o ‘yil- 

g an ,  sovuq  edi.  H am m am iz sandalga  oyoq tiqib  o ‘tirib - 

m iz.  O yoq  iligani  bilan  b a d a n d an   m uz  o ‘tib   ketgan. 

Sandal  ustiga  b ir  q o p   k o ‘sak  uyub  tashlangan.  E rm on 

buvaning  aytishiga  q araganda  o ‘n  pud  k o ‘sakni  chuvish 

z im m a m iz g a  

tu sh g a n  

em ish . 

E rta g a c h a  

c h u v ib  

b o ‘lm asak,  brigadir  H a y d a r  sham ol  xafa  boMarmish. 

K o ‘raklar  sovuqda  m uzlab  qolgan,  ushlasangiz  q o ‘lin - 

gizni  u zam an  deydi.  Ikkita  tok ch ag a  b ittad an   lip-lip 

ch iro q   q o ‘yilgan.  C h iro q larn in g   piligi  lipillagan  sayin 

xo tin larn in g  devordagi  bahaybat  soyalari  h am   afsonaviy 

devlardek  sakrab-sakrab  ketadi.  X otin-xalaj  indam ay 

k o ‘rak  chuviydi.  Bir  qopi  tugashi  bilan  E rm o n   buva 

ikkinchi  q o pni  eski  dasturxonga  ag‘d aradi...  Q o ‘lim 

akashak  b o ‘lib  qoldi.  B uning  ustiga  k o ‘rak  tikandek 

qotib  qolgan.  Paxtasini  sug‘urib  olg u n ch a  tirn o g ‘ingiz 

orasiga  kirib  qo n atib   yuboradi.  E rm o n   buva  m enga 

q arab -q arab   q o ‘yadi.

—  Q o ‘lni  isitib  o lin g -d a,  qoravoy!

Oxiri  o n a m n in g   h am   to qati  to q   b o ‘ldi.

—  Paxtasiyam   o ‘lsin!  —  dedi  zorlanib.  —  QoMimda 

q o ‘l  qolm adi-ya!

E rm o n   buva  sokin  bosh  chayqadi.



64

—  U n a q a   dernang,  P oshsha  qizim ,  —  dedi  ingich­

ka  ovoz  bilan.  —  G u n o h   b o ‘ladi.  Paxta  ja n n a td a n  

c h iq q a n ,  tasadduq!

U   qishda  ham   delvagay o c h ib  yuradigan  yaktagining 

c h o ‘ntag in i  u z o q   k av lash tirib   n o sq o v o g ‘ini  to p d i. 

T ilining  tagiga  u c h - to ‘rt  urib  nos  otdi.

—  Paxta janncitdan c h iq q a n ,  — dedi  ishonch b ila n .— 

M en sizlarga bir hik m atn i aytib beray, tasadduqlar.

S h unday  deb  m en   eshitm agan  afsonani  aytib  berdi.

—  Q a d im   z a m o n d a   b ir  y u rtn i  yov  b o sibdi. 

O d a m la r  q a l’a   ichiga  berkinib  olishibdi.  Yov  sh a- 

h a m i  o ‘rab  olib  kutaveribdi,  kutaveribdi.  Oxiri  q a l’a 

ichidagilar  h a m ,  yov  ham   h o ld an   toyibdi.  Q am alda 

q o lg a n la rn in g   o c h lik d a n   sillasi  q u rib d i.  O d a m la r 

oqsoqol  oldiga  borib,  b o ‘ldi  en d i,  shah arn in g   d ar- 

v o zasin i  o c h ib   b e ra m iz ,  d eyishibdi.  0 ‘zim iz  o c h , 

bolalarim iz  yalang‘o c h ,  otlarga  yem   y o ‘q ,  o ‘tin   y o ‘q, 

deb  nolishibdi.  A m m o  oqsoqol  d o n o   kishi  ekan.  — 

E rm o n   buva  ta n ta n a   bilan  qad d in i  kerib  q o ‘yadi.  — 

Bir  hujraga  yig‘ib  q o ‘ygan  allaq an ch a  g ‘o ‘zapoyani 

opch iq ib d i.  Paxta  degani  ja n n a td a n   c h iq q a n ,  m enga 

ishoninglar,  tasad d u q lar,  debdi.  Buni  qarangki,  chol 

a y tg an   gap  t o ‘g ‘ri  c h iq ib d i.  P ax tan in g   m o m ig ‘ini 

askar  bo lalarn in g   yarasiga  bosishibdi.  T olasini  yigirib 

b o ‘z  t o ‘q ish ib d i,  kiyim   tik ish ib d i,  c h a q a lo q la rg a  

y o ‘rgak  q ilish ib d i,  c h ig itn i  y o g ‘ini  e ritib   g o ‘sht 

q o v u rish ib d i. 

K u n ja ra sin i 

o tla rg a  

b e rish ib d i. 

G ‘o ‘zap o y an i  yoqib  u y larn i  isitishibdi.  —  E rm o n  

buva  ovozini  yanayam   b alan d latad i.  —  Q arabsizki, 

y o v n in g   h o li  tan g .  S ic h q o n n in g   ini  m in g   ta n g a  

b o i ib   ketibdi.—  E rm o n   buva  n a m a tn i  qayirib  nosni 

tu p u rad i.  T o m o g in i  taqillatadi.  —  A na  k o ‘rdinglar- 

m i  paxtaning  xosiyatini,  tasadduqlar.  Q ani,  kam pir, 

sh in n id a n   opke.  Bir  m aza  qilaylik!

H abiba buvi  ildam   o ‘rnidan  tu rib  xum ga sopol  piyo- 

lani  b o tirad i.  Y ana  b ir  m arta...  K eyin  yana  b ir  m arta. 

B irpasda  ayvonni  tu t  sh in n in in g   isi  tu tib   ketadi...

. . . 0 ‘sha  birin ch i  q o r  tushgan  kuni  H abiba  buvini 

oxirgi  m arta   k o ‘rayotganim ni  bilm agan  e k an m an .  H ali 

yangi  yil  kelm asidan  k e tm a -k e t  q o r  y o g ib   q a h rato n

3 —1298


6 5

sovuq  boshlandi.  S h unday  kunlardan  birida  ertalabki 

ch o y d an   keyin  o n a m   to ‘satdan  so ‘rab  qoldi.

—  E rm o n   buvangnikiga  borib  kelam izm i?

Q uvonib  ketdim .  E rm o n   buvanikiga  b o ‘ladi-yu,

y o ‘q  deym anm i!

—  Shinni  yeyishgam i?  —  d edim   hovliqib.

O n am   ohista  bosh  chayqadi.

—  Y o‘q.  H abiba  buvi  zotiljam   b o ‘p  q o p ti.  0 ‘tini 

yo ‘qm ish.  K o‘m ir  oborib  beram iz.

B ultur  o ‘zim izning  o ‘tin im iz   q o lm ag an id a  qanaqa 

ahvolga  tushganim iz  esim dan  ch iqqanm as.  S huning 

u c h u n   b o ‘lsa  kerak,  bu  yil  dad am   k o ‘m irni  yaxshilab 

g ‘am lab  q o ‘ygan  edi.

—  M enam   oboram an!  —  d edim   irg‘ishlab.  — 

Q opda  oboram an!

—  B o‘pti,  —  oyim   boshim ni  siladi.  —  Sen  qop 

ko ‘taro lm ay san ,  chelakda  oborasan.

D ad am   ishda,  akalarim   m aktabda.  O p am   echki 

sutini  sotish  u c h u n   shaharga  ketgan.  U yda  oyim ,  ukam  

qolgan.  U kam ni  am allab  beshikka  tiqdik.  O yim   aldab- 

suldab  uxlatdi.  O shxonaga  kirib  qopga  k o ‘m ir  soldik. 

M en  og‘zini  o chib  tu rd im ,  oyim   x o k andoz  bilan  soldi. 

Sandalga  yirik  k o lm ir  b o ‘lm aydi.  A lbatta  kuk u n id an  

solish  kerak.  T ez  c h o ‘g ‘  oladi,  uzoq  tu radi.  O n am   har 

gal  xokandozni  b o ‘shatganida  q o p -q o ra   ch an g   k o ‘tari- 

ladi.  Bir  z u m d a   oyim ning  h am ,  m ening  h am   og ‘iz- 

b u rn im iz  qorayib  ketdi.  K eyin  kichikroq  paqirga  m en 

k o ‘m ir  to ‘ldirdim .  Ikkalam iz  y o ‘lga  tushdik.  O nam  

b u rn i  yerga  te k k u d e k   b o ‘lib  e n k a y g a n c h a   q o rd a  

c h u q u r-c h u q u r  iz  qoldirib  yurib  ketdi.  K etidan  m en 

ergashdim .  K ichkinagina  chelak   a w a lig a   yengil  tuyul- 

gan  edi.  Ellik  q ad a m c h a   y u rm asim dan ju d a   og ‘irlashib 

ketdi.  U  q o ‘lim dan  bu  qoNimga  o lam an ,  bu  q o ‘lim dan 

u  q o ‘lim ga  o lam an ,  sirg‘a n ib -sirg ‘an ib   ketam an.  Bu 

h am   y e tm a g a n d e k ,  q o ‘lim ga  s o ‘zak  kirib  k e td i. 

P aqim ing b andi  kaftim ga  ch ip p a  yopishib  qolgan.  0 ‘ng 

q o ‘lim dan  c h a p   q o ‘lim ga  o layotganim da  terim n i  shilib 

olayotgandek  b o ‘ladi.

—  O yi,  q o ‘lim   m uzlab  qoldi,  —  d e y m a n .y ig ‘lam si- 

rab.


66

O n am   m enga  ac h in ib   qarab  q o ‘yad i-y u ,  t o ‘xtam ay-

di.


—  Y ura  qol,  jo n   bolam ,  yaqin  qoldi.

Q o p n in g  tagini  ham   sichqon  teshgan  ekan:  q o r usti­

da  b o ra  b o rg an ch a  q o p -q o ra   iz  tushib  bordi.

N ih o y a t  E rm o n   b u v an in g   o c h iq   eshigi  oldiga 

keldik.

—  Sen  kirm ay  q o ‘ya  qol,  —  dedi  o n a m   harsillab.  — 



M en  hozir.  —  S h unday  d e d i-y u ,  ikki  bukilgancha  hov­

liga  kirib  ketdi,  zu m   o ‘tm ay   qaytib  chiqib  p aqirni  ham  

olib  kirdi.

—  A lahlab  yotibdi  bechora!  —  dedi  qaytib chiqib.  — 

Buvang  tepasida  duo  o ‘qib  o ‘tiribdi.

Bu  safar  buvining  shinnisiga  u m id   b o g ‘lam adim . 

O yim   ikkalam iz  darrov  izim izga  qaytdik.  O yim ning 

q o ‘lida  p aq ir,  p aq ir  ichida  b o ‘shagan  qop...

Q o rd a  tushgan  ko ‘m ir  izini  d a d a m   k o ‘ribdi  shekilli, 

k e c h q u ru n   o y im dan  so ‘radi:

—  K im ga  k o ‘m ir  berding?

O yim   aybdor  qiyofada  yerga  qarab  tu rd i-d a ,  rostini 

aytdi.

—  H abiba  buvi  sham ollab  qopti.  K o ‘m iri  y o ‘q  ekan, 



oborib  berdim .

D ad am   oyim ni  urishm adi.

—  C h a to q   b o ‘p ti,  —  dedi  sekin.  —  A chinskaga 

xabar  berish  kerak.

O n a m   bosh  chayqadi.

—  Ju d ay am  

2

;arilm as  shekilli.  M a n a,  uyi  isib  qoldi. 



A jabm as,  e rta -in d in   tuzalib  ketsa...

Lekin  H abiba  buvi  tu zalm ad i...  In d in i  ertalab  ishga 

ketgan  dad am   yarim   y o ‘ldan  qaytib  keldi.  U k am n i  tiz- 

zasiga  o ‘tkazib  ch o y   ichirayotgan  oyim   hayron  b o ‘lib 

dadam g a  qaradi:

—  T inchlikm i?

D adam   negadir  k o ‘zini  yashirdi:

—  O d am zo d n in g   ahvoli  shu  e k a n -d a ,  —  dedi 

x o ‘rsinib.  —  H abiba  buvi  o m o n atin i  topshiribdi.

—  V oy...  Voy  bechora!  —  O yim ning  rangi  quv 

o ‘ch g an ch a  shu n d ay   ingrab  yubordiki,  q o ‘rqib  ketgan 

ukam   b ir zum   o lazarak  b o ‘lib  tu rd i-d a ,  chirillab  yig‘lay

6 7


boshladi.  —  K echa  b o rganim da  tuzalib  qoluvdi-ku!  — 

O yim ning  k o ‘zidan  tirq irab   yosh  chiqib  ketdi.  U k am n i 

siltab  k o ‘rpachaga  o ‘tk azd i-y u ,  ikki  kafti  bilan   yuzini 

t o ‘sgancha  o ‘kirib  yubordi.

—  N a c h o ra ,  kuni  b itg a n -d a ,  —  dedi  d a d a m  

t o m o g in i  b o ‘g‘gan  ko ‘z  yoshidan  ovozi  hirillab.  — 

K im   bilibdi  shun aq a  b o iish in i!

D ad am ,  u n ing  ketid an   u k a m n i  k o ‘targan  oyim , 

u n in g   k e tid a n   m e n   E rm o n   b u vanikiga  yugurdik. 

Birpasda  tu m o n a t  odam   t o ‘planibdi.  Z ebi  xola  u  yoq- 

d a n -b u   yoqqa  yugurgan.  Isroil  m o ‘ylov  hovlidagi  qorni 

kuragan,  Sepkilli  xola  bilan  K elinoyi  «voy  onam lab» 

y ig ia sh g a n ...

E rm o n   bu v a  k im n i  k o ‘rsa  ja v d ira b   q aray d i. 

Y aktagining  delvagay  yoqasidan  k o ‘rinib  turgan  o p p o q  

tuk  bosgan  k o ‘ksiga  m u sh tlag an ch a  ovozi  yanayam  

ingichkalashib,  nuqul  b itta  gapni  qaytaradi:

— 

B itta g in a  



b o lasin i 

k o ‘ro lm a y  

k e td i-y a! 

O ltm ishvoyning  diydoriga  t o ‘yolm ay  ketdi-ya!

Y o‘q.  0   y ig ia m a y d i.  F a q a t  ingraydi.  T itra b -titrab  

ingraydi.  Bosh  yalang  b o ‘lib  olgan.  O p p o q   sochlari, 

op p o q   soqoli,  o p p o q   k o ‘ksini  m uzday  q o r  zarralari 

qoplagan.

D oim   odam larga  buyruq  berib  o ‘rganib  qolgan 

brigadir  H ay d ar  sham ol  h am   tu t  tagida  c h o ‘kkalab 

o ‘tirg a n ch a   peshonasiga  m ushtlab  yig‘laydi.

—  Voy  onam -a!  R o ‘shnolik  k o ‘rm agan  onam -a!

U stiga  paranji  yopilgan  to b u tn i  hovliga  o p ch iq ish -

ganida  ayniqsa  qiyom at  b o id i.  O yim   do d lag an ch a 

tobutga  yopishdi.

—  O najon!  Yolg‘izini  k o ‘rolm ay  ketgan  onajonim !

E rkaklar  to b u tn i  k o ‘tarish g an id a  oyim   b esh -o lti

q ad am  yugurdi-yu,  kalishi  sirg‘anib  ketib ch a lq a n c h asi- 

ga  yiqildi.

—  Oyi,  oyi!  —  dedim   uning  ustiga  egilib.  YigMab 

yubordim .  O n a m n in g   k o ‘zi  olayib  ketgan,  cham asi 

m eni  tan im a s  edi.

—  Voy  onajon-a!  —  dedi  ingrab.  —  K u n   k o ‘rib, 

kuni  ro ‘shnolik  ko ‘rm agan  onam -a!

0 ‘sha  kun d an   boshlab  o n a m   g‘alati  b o ‘lib  qoldi.  Bir

68


nuqtaga  tikilib  o ‘tiraveradi,  o ‘tiraveradi.  Birov  gapirsa 

eshitm aydi.  F aqat  ukam   yig‘laganida  hushi joyiga  kela­

di...  U  H abiba  buvining  kir  yuvdisi,  yettisida  yelib 

yugurib  xizm at  qildi.  M a ’rakaga  borganida  oyog‘i  olti, 

q o ‘li  yetti  b o ‘lib  y u radi-yu,  uyga  kelganda  yana  g ‘alati 

b o ‘lib  qoladi.

H abiba  buvining  yigirm asiga  E rm o n   buva  sigirini 

sotdi.  D adam ning  aytishiga  qaraganda,  H ay d ar  sham ol 

0

‘rtaga  tushib,  shu  ishni  qilm ang,  desa  h am   E rm o n  



buva  k o ‘nm ap ti.  «K am pirim   b e ch o ra  dunyoga  kelib 

nim a  ko ‘rdi.  H ech   b o ‘lm asa  o ‘zi  ko lrm aganni  arvohi 

k o ‘rsin,  O ltm ishvoyim   kelganida  am allab  b oshqa  sigir 

olarm iz»,  debdi.  Sigirni  D alavoy  suv  tekinga  sotib 

olganm ish...

0 ‘sh a n d an   keyin  o n a m   sal  o ‘nglangandek  b o ‘ldi. 

H a r  kuni  E rm o n   buvanikiga  qatn ay d i,  goh  yaktagini 

yuvib,  sandal  ustiida  quritib  beradi,  goh  lavlagi  shar- 

batiga  holvaytar  pishiradi...  N u q u l  b itta   gapni  q ay ta ra ­

di:  «Buvangga  ja b r  b o ‘ldi,  bo lam ,  buvangga  ja b r 

b o ‘ldi...»

Bir  kuni  d a d a m   yangi  gap  to p ib   keldi.  E rm o n   buva 

k a m p irin in g   q irq id a   h a m   y u rtg a   osh  b e ra rm ish . 

O d a m la r  o ‘rtaga  tu sh ib   y o ‘ld an   qay tarm o q ch i  b o ‘lgan 

e k an ,  k o ‘nm ap ti.  «Qirq  degan  xo tin larn in g   m a ’rakasi 

b o la d i.  K am p irim n in g   arvohi  shod  b o ‘lsin»,  debdi.

X uddi  o ‘sha  m a ’rakadan  uch  k u n m i-to ‘rt  kun  ilgari 

g‘alati  voqea  b o ‘ldi.  Y akshanba  b o ‘lsa  kerak,  dadam  

h a m ,  akalarim   h am   uyda  edi.  Bir  m ahal  hovli  to m o n - 

da  guiji  kuchugirn  bir-ikki  akilladi-yu,  negadir  jim ib 

qoldi.  T o ‘satdan  eshik  ochildi.  O stonada  yaktak  kiyib 

olgan  E rm o n   buva  paydo  b o ‘ldi.  T ashqarida  qo r 

yog‘ayotgan  b o ‘lsa  kerak,  u n ing  yalang  boshi,  yak­

tagining  yelkasi  qorga  k o ‘m ilgan  edi.  Q iziq,  q o iid a  

hassa  y o ‘q.  U  o sto n a   hatlab  c h iq q a n id an   keyingina 

oy o q   yalan g   ek a n in i  k o ‘rdim .  U n in g   k a tta -k a tta  

oyoqlari  qip-qizil  g o ‘sht  b o ‘lib  ketgan,  negadir  lozi- 

m ining  pochasini  qayirib  olgan,  t o ‘pig‘igacha  qoplagan 

tuklariga  kir  q o r  yopishib  qolgan  edi.  D adam   bilan 

akalarim   h a m ,  oyim   bilan  m en   ham   hay ratd an   qotib 

qoldik.

69


—  O ltm ishvoyim   keldi,  —  dedi  E rm o n   buva  ilja- 

y ib .—  Keldi!  K am pirim   h a m   keldi.  Ikkovlari  m ozor 

boshiga  ketishdi.

O yim ning  yuziga  b ir  zum   tabassum   qalqidi-yu, 

keyin  dah sh at  ichida  dadam ga  qaradi.

—  K eldi,  —  dedi  E rm o n   buva  tag‘in  g‘alati  iljayib. 

Keyin  o ‘ng  q o ‘li  bilan  c h a p   q o ‘lini  d u to r  qilib  c h e rta  

b o sh la d i.  —  T o ld a   c h u m c h u q   sayraydi,  k o ‘rsam  

ko ‘nglim   yayraydi...  —  U   t o ‘satdan jim ib   qoldi.  B irdan 

m enga  k o ‘zi  tu sh d i-y u ,  g‘ayritabiiy,  ingichka  ovozda 

kulib  yubordi.  —  lya,  sizam   shu  yerdam isiz,  qoravoy! 

O ltm ishvoy  akangiz  keldi.  K eldi...  —  dedi  ovozini 

pasaytirib.  Keyin  to ‘satdan  xaxolab  kula  boshladi. 

U ning  b u n aqangi  b o r  ovoz  bilan  kulganini  hech 

q ach o n   eshitgan  em asd im .  G o ‘shti  chiqib  ketgan 

oyoqlarini  gursillatib  yerga  urg an ch a  yana  q o ‘shiq 

aytdi.  —  T o ld a  c h u m c h u q   sayraydi,  k o ‘rsam   k o ‘nglim  

yayraydi.

H a m m a m iz   se h rla n g a n d e k   q o tib   q o lg an   edik. 

E rm on  buva  x o ‘p  o ‘ynadi!  Y alang  oyog‘ining  boldiriga 

yopishgan  loy  aralash  q o rlar  nam atga  sachrab  ketdi. 

Keyin  u  c h a rc h a b ,  c h o ‘kkalab  qoldi.  K avshandoz 

to m o n g a  q arab  yuziga  fo tih a  tortdi.

—  Ilohi  o m i-i-in !  Y urtim iz  tin c h   b o ‘lsin,  illo-billo 

q irg‘inbarot  b o ‘lm asin.  O llohu  akbar!

Ertasiga  uni  jin n ix o n ag a   olib  ketishdi.  H aydar 

sham ol  bilan  dad am   birgalashib  oborishdi.  D ad am n in g  

aytishiga  qaraganda,  E rm o n   buva jin n ix o n an in g   eshigi- 

d an   kirayotganda  h am   qibla  to m o n n i  qidirib  c h o ‘kka- 

lab  olganm ish.  O sm onga  q arab  iltijo  qilganm ish.

—  Ilohi  o m i-i-in !  Illo -b illo   q irg in b a ro t  b o im a s in , 

ollohu  akbar!  —  deganm ish.




Download 2.05 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   21




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling