B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


U n u m d o r l i g i   b o ' y i c h a   e k v i v a l e n t ,   ‘ o z a r o   a l m a s h t i r i l i s h i  m u m k i n   b o ‘l g a n   u n   e l a s h g a


Download 37.86 Kb.
Pdf ko'rish
bet3/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28

U n u m d o r l i g i   b o ' y i c h a   e k v i v a l e n t ,   ‘ o z a r o   a l m a s h t i r i l i s h i  m u m k i n   b o ‘l g a n   u n   e l a s h g a  
m o ‘ l j a l l a n g a n   p o l i a m i d   m o n o t o l a l a r i d a n   t o ' q i l g a n   e l a k l a r .
E l a k  u c h u n  p o l o  t o o   s h a k l i d a  
t u q i l g a n   O S T   1 7 - 4 6 - 8 2  
s t a n d a r l i g a  m o s   m a t o l a r
E l a k  u c h u n  p o l o l n o   s h a k l i d a  
t u q i l g a n   T U   1 7   R S F S R   6 2 -  
1 0 6 1 9 - 8 3   s t a n d a r l i g a   m o s  
m a t o l a r
E l a k   u c h u n  y a r i m  a j u r  s h a k l i d a  
t u q i l g a n   T U   1 7   R S F S R   6 2 -  
1 0 6 8 0 - 8 3   s l a n d a r l i g i  m o s  m a t o l a r
E l a k  u c h u n  p o l o l n o   s h a k l i d a  
t u q i l g a n   s h v e y  s a n y a  
s t a n d a r t i g a  m o s   m a t o l a r
E l a k  u c h u n  y a r i m  a j u r  
s h a l d i d a   t u q i l g a n  s h v e y l s a n y a  
s t a n d a r t i p   m o s   m a t o l a r
N o m e r
T a h i k l a n u i g
«nominal
J o n l i  k e s im  N o m e  i 
k o e ffltsie n - 
h  •/.
T t t l u k l u n i i i g
J o a l i  k e s im  
k n e f l b a a n t i ,  
V.
N o m e r
T e s h ik b m iB g
J o i t i  k e s im
N o m e r
Т ю Ы к Ь п ш ^
wnmnwil
J o f i i k e n m  
k o e ffitfle a - 
ti 
V.
N o m e r
T te b i k I t i D U |
w w m w
J
J o n li k e e im  
k o e f f ile e n h , 
•Л
3 8
1 9 5
5 4 , 9
-
3 6 / 3 6   P A
2 0 0
4 7 . 5
6 x x x
2 1 2
4 0 . 7
7
2 0 0
4 7 . 5
-
-
-
-
-
-
3 6 / 4 0   P A
1 8 0
4 6 . 0
7 n o i
2 0 0
3 9 , 0
8
1 8 0
4 6 , 0
4 3
1 6 5
4 8 . 5
4 3
P A - 7 0
1 6 3
4 1 / 4 3   P A
1 6 0
4 5 , 5
7 x x x
2 0 0
3 9 . 0
8  
Vt
1 6 0
4 5 , 5
4 $
1 5 6
5 0 . 2
4 6
P A - 6 0
1 5 7
4 2 / 4 8   P A
1 5 0
4 5 , 5
B x x x
1 8 0
4 1 . 2
9
1 5 0
4 5 . 5
4 9
1 4 3
4 7 . 7
4 9
P A - 6 0
1 4 4
4 5 / 5 0   P A
1 4 0
4 4 , 5
B'/aixx
1 6 0
3 7 . 7
9  
a
1 4 0
4 4 , 5
5 2
1 4 2
5 3 . 4
5 2
P A - 5 0
1 4 2
4 9 / 5 2   P A
1 3 2
4 4 . 2
8  
Угххх
1 6 0
3 7 . 7
1 0
1 3 2
4 4 . 2
5 5
1 3 2
5 1 . 5
5 5
P A - 5 0
1 3 0
5 2 / 6 0   P A
1 1 8
4 3 . 5
9 m
1 5 0
3 9 , 0
1 1
1 1 8
4 3 . 5
5 8
1 2 2
4 8 . 9
-
-
5 4 / 6 2   P A
1 1 2
4 1 . 7
Э И я п г а
1 4 0
3 7 . 0
1 2
1 1 2
4 1 . 7
6 1
1 1 4
4 7 . 0
-
-
-
5 6 / 6 4   P A
1 0 6
4 0 . 2
1 O x x x
1 3 2
3 8 . 7
1 2  
¥i
1 0 6
4 0 , 2
6 4
1 0 6
4 5 , 1
-
-
-
5 8 / 6 7   P A
1 0 0
3 8 , 5
Ю ' / ж х х
1 2 5
3 7 , 2
1 3
1 0 0
3 8 , 5
7 0
9 3
4 1 . 5
-
-
-
6 1 / 6 9   P A
9 5
3 8 . 0
l l x x x
1 1 8
3 5 . 5
1 4
9 5
3 8 , 0

M etaU dan  to 'qilgan  va  k ap ro n   elaklarining  jo n li  kesim   koeflitsienti 
(3.8-rasm )  quyidagi  form ula  yordam ida  hisoblanadi:
К п =
^ Ж
 = -
с
d l + b f
• 1 0 0 %
(3.15)
bu  yerda 
t
  =   d f   b , 
asos  va  m oki  ip i  b o 'y ich a  qabul  qilingan  ip lar 
qadam i, 
m m . A jur  va  aralash  to'qilgan  ip a k  elaklarning  (3.9  va  3.10- 
rasm larga  qarang)  jo n li  kesim   koeffitsientini  aniqlash  u c h u n   quyidagi 
form uladan  foydalaniladi.
3 .2   -  r a s m .  S h ta m p la n g a n  g a lvirla r.
a  -  aylana  teshikli g'alvirlar;  b  -  aylana  teshikli g'alvirlar 
u c h u n  
hisoblash 
sxemasi;  v
  - 
teshiklari parallel joylashgan  uzunchoq  teshikli g'alvirlar; g  - 
uchburchak  teshikli g'alvirlar;  d  -  uchburchak  teshikli g'alvirlar teshigining asosiy
о 'Ichamlari.

3 . 4 - r a s m
Л.
r
-1
р щ -
и
= п 3 р
т -   ■
  - j j j -------
3 . 8 - r a s m
L
S
X L
Л
l
_£?
3 . 1 0 - r a s m
3 .3   -  3 .1 0   ra s m ia r.
S t e s h i k  
'   M
(3.16)
K =
1 00   %
bu  yerda: 
-
  elem entar  yuzaning  m aydoni,  100  m m  
n  -
  100  m m   yuzadagi  teshildar  soni
S   ,s
  -  teshik m aydoni,  m m
StesUk  =
 0,5 ■
 
lM (I
a
 
+/,) 
M M
(3.17)

bu  yerda: 
lm
  -  m oki  iplari  orasidagi  m asofa,  m m  
la  -
  asos  ip lari  orasidagi  masofa,  m m   /,-teshik  asosida  asos  ip lari 
orasidagi  m asofa,  m m
lm,  la, lt-
  kattaliklarning  qiym atlari  okulyarm ik  ro m etrli  m ikroskop 
yordam ida  aniqlanadi.
K apron va  poliam id elaklarini ishlab chiqarishda sinovdan o'tkazilishi 
ularning  yuqori  texnologik  sam aradorlikka  ega  va  yeyilishga  chidam li 
ekanligini  ko'rsatadi.  B undan  tashqari,  kaprondan  to'qilgan  m ateriallar 
haqiqiy  ip a k d a n   to'qilgan  m ateriallardan  3 - 4   m arta  arzon  turadi.
K apron va poliam id tolalar kichik gigroskopik xususiyatga ega b o 'lgan i 
tufayli  teshiklari  un  m ahsulotlari  bilan  tiqilib  qolish  holatidan   holidir.
4 - § .  
M A H S U L O T N I N G   Y A S S I 
G 'A L V IR   Y U Z A S 1 D A  
H A RAK ATLANISHI
M ahsulotning g'alvirda elanishining  asosiy sliarti  -  uning  g'alvir bo'ylab 
siljishidir.  G orizontga  nisbatan  burchak  ostida joylashgan  g'alvirda  yotgan 
don bo'lagim ng m uvozanat shartini keltiramiz.  Holatni oddiylashtirish uchun 
donga boshqa  m exanik vositalar ta ’sir qilmaydi,  g'alvimi  esa  teshiksiz,  tekis 
yuza  deb  qabul  qilamiz.  Jismga  quyidagi  kuchlar  ta ’sir  qiladi:  og'ixlik  kuchi 
G,
  yuzaning  norm al  reaksiya  kuchi 
R
 va  ishqalanish  kuchi  F  (3.11-  rasm).
K o'isatilgan  kuchlar  uchburchagi  m uvozanat  shartiga  ko 'ra  yopiq, 
vaholanki,
F
  =  
R t g a
  =  
R tg (p
 
(3.18)

Zarraning yuza bo'ylab harakatlanishi u ch u n ,  albatta,  a>
bajarilishi kerak.  Shu jismning tezligini topish uchun uning g'alvir yuzasidagi 
harakatining  difTerensial  tenglam asini  yozamiz:
civ
---
-   = T - F
 = 
G s m a - f G c o s a
g  dt
(3.19)
b u   te n g lam an i  vaqtga  b o g 'liq   holda  tezlikning   o 'z g arish i  n u q ta i 
nazaridan  quyidagicha  yechish  m um kin:
dv

 =  g ( s i n c c -  
f
 
cos 
o c )
d v
 =  g ( s i n  
a -  f
 c o s 
a )  d t
v  =   gt(sin  s  a   -  / s i n   a ) + s 
(3.20) 
bu  yerda: /  -  ishqalanish  koeflitsienti.
Integrallash doimiysi s 
t
  =  
0,  vg =  0
  b o 'lg an d a  nolga teng b o 'lad i. 
v0

jism ning  boshlang'ich  tezligi.
D em ak  v0  =  
0
 bo'lganda:
v  = g t (s in a  
- f c o s a   )
 
(3.21) 
Qiyalik ostida joylashtirilgan kam  u num li  harakatsiz g'alvirlar deyarli 
ishlatilm aydi.  Shuning  uchun  do n n i  tozalashda burchakdan  an ch a  kichik 
qiym atdagi  a  burchak  ostida  m ashinaga joylashtirilgan  harakat  qiladigan 
g'alvirlar  k o 'p   ishlatiladi.
Tezlanishi o'ngga yo'naltirilgan g'alvim ing notekis  harakatida zarraning 
inersiya  kuchi  chapga  yo'nalgan  b o 'lad i  (
P u=m a
)  (3.12-rasm ).
D a rh a q iq a t, 
P u> fG
  b o 'lg a n d a ,  zarraning  tu rg un   ho lati  b uzilad i, 
P  < fG
  b o 'lg an d a  esa  zarra  g'alvir  bo'ylab   harakat  qilmaydi.
i
,  R
Pu
fG
a
'  G  
--------
3.12-rasm.  Zarraning gorizontal g'alvir bo'ylab harakatlanishi.

Oxirgi  tengsizlikdagi  Pu  0  kattalikni  absolyut  qiym ati  b o'y ich a  teng 
bo'lg an   m a  m iqdorga  alm ashtirib,  quyidagilarga  ega  b o ‘lamiz: 
т а
  < 
fG
  yoki 
a   < fg .
Inersiya  kuchi  ishqalanish  kuchiga  teng  b o 'lg an   paytdagi  eng  yuqori 
tezlanishga 
kritik tezlanish  .  deyiladi.  U  bunday ifodalanadi:
Keltirilgan  form ula  yassi  zarralarning  g'alvir  bo'ylab  sirpanish  holati 
uchun  qo'llanilishi  m um kin.  Agar  zarra  sharsim on  shaklga  ega  bo'lsa,
(3.22)  form uladagi  ishqalanish  koeffitsientining  o 'rn ig a   tebran ish ning  
ishqalanish  koeflitsienti  radiusiga  bo'lgan  nisbati  qo'yiladi.  Bu  nisbatni 
tebranishning  keltirilgan  ishqalanish  koeffitsienti  deb  ham   atash  m um kin.
Sharsim on  zarra  uchun:
bu  yerda: 
к
  -  tebranishning  ishqalanish  koeffitsienti,  m;
r
  -  zarraning  radiusi,  m.
5 -§ .  BARABANLI  SK A LPER A TO R   A l-B Z O
S k alp era to r  A l- B Z O   d o n d a n   yirik,  d a g 'a l  b eg o n a  a ra la sh m a la r 
(o'sim lik poyalari, xas-chuplar, yirik kesak bo'laklari va hokazolar)ni ajratib 
olish  uchun   m o'ljallangan.  U  elevator va don  qabul  qilish  korxonalarining 
donni  tozalash  bo'lim lariga  o'm atilad i.  M ashina  gorizontal  o 'q   atrofida 
aylanadigan ssilindrik g'alvirli ajratgichlar turkum iga m ansubdir.  Skalperator 
qabul  m oslam asi  (1),  koipus  (2),  baraban  (3),  yuritm a  (4)  va  tozalash 
cho'tkasi  (5)  lardan  tashkil  topgan  (3.13-  rasm).
Ssilindrik g'alvir korpusning ishchi kamerasi ichiga o'matilgan.  Korpusning 
pastki  qismida  mos  ravishda  don  va  yirik  aralashmalarni  mashinadan  chiqarish 
uchun  moslamalar  (6,7)  mavjud.  Mashinaga  donni  qabul  qilish  moslamasi  (1) 
esa korpusning ustki qismida joylashgan. Mashinaning asosiy ishchi oigani bo'lgan 
ssilindrik  g'alvir  konsol  ravishda  kronshteyn  bilan  korpusning  bir  tomoniga 
biriktirilgan.  G'alvir  ikki  qismdan  iborat  bo'lib,  donni  qabul  qiladigan  qismida 
teshik o'lchamlari 25 x 25  m m  bo'lsa, chiqarish qismida esa  10 x  10 m m  ga teng.
H arakatlantirgich  (4)  asinxron  dvigatel,  ponasim on  tasm ali  uzatgich 
va chervyakli reduktorlardan tashkil topgan. A l-B Z O  skalperatorlarida donni 
yirik  aralashm alardan  tozalash  texnologik  jarayoni  quyidagicha  kechadi. 
D o n   a ra la sh m a si  g 'a lv irli  s silin d r  ic h ig a   b ir  m e ’y o rd a   y u b o rila d i. 
T o z a la n g a n   d o n   o s o n g in a   g 'a lv im in g   y irik  te sh ik li  q ism id a   e la n ib  
m ashinadan  chiqariladi.
a  = fg\
(3.22)
kr
(3.23)

3 .1 3
  -  ra sm .  A l - B Z O  s k a lp e r a to m in g   u m u m iy   k o ‘rin ish i.
1  -  q a b u l m oslam asi;  2   -  korpus;  3   -  baraban;  4   -  y u ritm a ;  5   -  cho ‘tk a ;  6
 -  d o n n i  chiqarish 
voronkasi;
  7 - y ir ik   aralash  m a la m i  chiqarish  m oslam asi.
m
s

Yirik aralashm alar esa g'alviming kichik teshikli qismiga siljiydi va undan 
qoldiq  sifatida  chiqariladi.  Skalperatom ing  ish  samaradorligiga  ssilindm ing 
aylanish  chastotasi,  g'alvim ing  teshik  o'lcham lari  va  tozaligi  ta ’sir  qiladi. 
Bu  m ashinaning  ish  samaradorligi  100  %ga  teng.  M ashina  sozlashni  talab 
qilmaydi.  Ishlab  turgan  m ashinani  bir  oyda  bir  m arta  ko'rikdan  o'tkazish 
kerak.  C hiqindining  tarkibida  to 'laq o n   d o n   uchrab  qolm asa,  m ashinani 
to'xtatib  tozalash  cho'tkasi  va  g'alvim ing  holatini  tekshirish  kerak.
A l-B Z O   skalperatorining  texnikaviy  xarakteristikasi:
U num d o rlig i,  t/s o at: 
100
Ssilindrik  g ‘alvirning  o 'lch am la ri,  mm:
uzunligi 
1078
diam etri 
950
Ssilindrik  g 'alv im in g   aylanish  chastotasi,  ay l/m in : 
21
Aspiratsiva qilish u c h u n   havo sarfi,  m   0 /m in : 
12
Elektrodvigatel  q u w a ti,  kVt: 
0,37
G abarit  o 'lch a m la ri,  m m:
uzunligi 
2150
eni 
1130
balandligi 
1665
M assasi,  kg: 
400
6 -§ .  BURAT  S M B -3
Burat ajratgichlardan o'tgan donni  tozaligi  bo'yicha  nazorat qilish uchun 
mo'ljallangan  B undan  tashqari  mashinadan  donni  aralashmalardan  tozalash 
va  guruhlarga  bo'lish  maqsadida  ham   foydalanish  mumkin.  U  tegirmon  va 
omuxta  yem  zavodlarida  qo'Ilaniladi.  Burat  ham   skalperator A l-B Z O   singari 
gorizontal  o ‘q atrofida aylanuvchi  ssilindrik g'alvirli  ajratgjchlarga  mansubdir.
3 .1 4 -  ra sm .  S M B - 3   b u ra ti.
1  -  zaslonka;  2
  -  qa b u l m oslam asi;  3   -  aspiratsiya  teshigi;  4   - g 'a lvirli  baraban; 
5
  -  korpus;  6   -  oxirgi  bo ‘nker; 

— y ir ik   chiqindilar bo ‘nkeri;  8   -  m a yd a  
ch iq in d ila r  bo ‘nkeri;  9   -  yu ritm a ;  10  -  ponasim on  tasm alar.

Burat SMB-3 asosan korpus,  g'alvirli baraban va harakatlantiigichdan tashkil 
topgan (3.14-rasm). Mahsulotning buratdan chiqishi uchun korpusning pastki qismida 
uchta  bo'nker  o'matilgan.  Yeng  chap  tomondagi  bo‘nker  (8)  ozuqabop  un 
uchun,  o'rtadagisi  (7)  maydalangan va puch  donlar uchun va oxiigi  bo'nker  (6) 
to'laqon  don  va  yirik  aralashmalarni  tuplash  uchun  mo'ljallangan.  Кофийш щ 
yuqori  qismida  aspiratsiya  havo  o'tkazgichini  ulash  uchun  teshikli  moslama 
mo'ljallangan.
Havo  qabul  moslamasida joylashgan  sozlanadigan  qopqoq  orqali  kiradi. 
Qabul  moslamasi  к о ф ш   devorining  harakatlantiigich joylashgan  tomoniga 
qotirilgan. Elektrodvigatel va reduktoming vallarini o'zaro bog'lash uchun maxsus 
disklimufladanfoydalaniladi. Harakat reduktordan  g'alvirli  barabanga  ponasimon 
tasmali uzatgich orqali uzatiladi. Buratda texnologik jarayon quyidagicha kechadi. 
Ishlov berishga mo'ljallangan mahsulot gorizontga nisbatan  1°15’  qiyalik  bilan 
o'm atilgan  aylanuvchi  g'alvirli  baraban  ichiga  qabul  moslamasi  orqali  tushadi 
vao'qbo'ylabharakatlana  boshlaydi.  Mahsulotning liarakatlanishini yaxshilash, 
elash  samaradorligini  oshirish  va  o 'z-o'zidan  saralanish  jarayonining  oldini 
olish  maqsadida  baraban  aylanasi bo'ylab  balandligi  30  m m   ga  teng  bo'lgan 
oltita  aralashtirish  tayoqchasi  o'm atilgan.  Barabanning  ustiga  g'alvir  tunukasi 
tortiladi.  Mahsulotning harakati bo'yicha aw al maydaroq teshikli birinchi g' alvir 
(N  095),  so'ngra esa yirikroq  teshikli ikkinchi g'alvir  (N1,6)  tortiladi.  Birinchi 
g'alviming  elanmasi  sifatida  ozuqabop  un,  ikkinchisidan  esa  elanma  sifatida 
maydalangan va puch donlar tushadi. Buratdan qoldiq mahsulot sifatida to'laqon 
don va  yirik  aralashmalar chiqadi.
S M B -3  buratining  texnikaviy  xarakteristikasi:
U n u m d o rlig i.  kg/soat: 
500 
(  =   0,5  t /m   )
B araban:  aylanish  chastotasi,  a y l/m in  
31
aylanm a  tezlik,  m /s  
0,73
G 'a lv ir  yuzasining  m aydoni,  m ! 
1,75
Elektrodvigatel q u w a ti,  kVt: 
0,55
Solishtirm a  m aterial  sig'im i,  k g /(kg/g): 
0,65
Solishtirm a  m etall  sig'im i,  kg/(kg/g): 
0,64 
G ab arit  o 'lch am lari,  m m: 
1985x755x1260
M assasi,  kg: 
324
7 -§ .  A l-B S F -5 0   VA A l-B S S H   A JR A TG ICH LA R I
D o n n i  yirik  va  m ayda  g uruhlarga  ajratish  am ali  ishlab  chiqarish  
elevatorlarda  so'nggi  jarayon  b o 'lib   hisoblanadi.  U  A l-B S F -5 0   va  A l-  
BSSh  ajratgichlarida  am alga  oshiriladi.  M ayda  don  fraksiyasini  ajratish 
bilan bir vaqtda ajratgichda d o n  m ayda  aralashm alaridan ham  tozalanadi. 
Bu  ajratgichlar  yana  ajratgich-fraksionerlar  deb  ham   yuritiladi.  A l-B S F -

50  ajratgichi  o ‘zida  to ‘rt  seksiyadan  iborat  paketli  elakdonni  nam oyon 
qiladi.  H a r qaysi seksiyada  10  tadan g‘alvirli ram a mayjud.  Ajratgichning 
asosiy  ishchi  organlari  b o 'lib   uzunchoq  va  aylana  teshikli  shtam plangan 
g'alvirlar  xizm at  qiladi.
D o n d an   m ayda  d o n   fraksiyasini  ajratish  sam aradorligi  30  —  40  % ni 
tashkil  qilsa,  yirik  don  guruhini  ifloslantiruvchi  va  donli  aralashm alardan 
tozalash  sam aradorligi  esa  50  % dan  yuqori.
A l-B S F -5 0   ajratgichi  .  (3.15-rasm )
Ajratgich  quyidagi  asosiy  qismlardan  tuzilgan:  кофия,  qabul  qilish  va 
chiqarish  moslamalari,  harakatlantiigich  va  ajratgichni  shipga  osish  uchun 
moslamalar.  Paketli  ramalar  ajratgichning  ко ф ш ки   tashkil  qilib,  и boltlar 
yoidamidagorizontaltekislikka nisbatan  tekis  aylanma-uzatilma harakat  qiluvchi 
balansirli mexanizmga qotirilgan. К о ф ш  elastik qamishlar  yordamida  shipdagi 
rama  kronshteyniga osiladi.Ship  ramasiga ulangan o ‘qlarga donni qabul qilish 
va uni teng ikki oqimga ajratish uchun qabul doskasi  montaj  qilingan. Doskaning 
va kMpus qutisining qabul ham da va chiqarish quvurchalariga yenglar kiydiriladi. 
Paketli  rama  pishirilgan  metallkonstruksiyali bo'lib,  uning ichiga har biri  10 
ta  g'alvirli  ram ani  o 'z id a  mujassamlashtirilgan.  H a r  qaysi  paket  qisqich 
moslamalar  yordamida  kesilgan.  Ramaning  yuqori  belbog'i  va  tublik  boltlar 
bilan bog'langan bo'lib,  ularga elastik osgichlar mahkamlangan.  К о ф ш  bir xil 
ko'rinishli  ikkita g'alvirli ram ani  o ‘z  ichiga oladi.
B utun  m etall  ijrosida  yasalgan  markaziy  ram a  o 'zaro   vertikal  stoyka 
bilan  b o g 'lan g a n   yuqori  va  quyi  belbog'larga  ega.  R am a  ikki  chekka 
tom onlaridan ajratiladigan eshikchalar bilan yopilgan.  U ning ichiga balansirli 
m exanizm  va harakatlantiigich  m ontaj qilingan.  Balansirli m exanizm  yuqori 
va pastki podshipnikli b o 'g 'in lari va balansim i o 'z ichiga oladi. Podshipnikli 
b o 'g 'in la r  bir  xil  ko 'rin ish d a  yasalgan.  Balansirning  ajraladigan  yuklari 
ajratgichning gorizontal tekislikda tebranish radiusini sozlashga  im kon beradi.
A l-B S F -5 0   ajratgichining  texnologik sxemasi  3.16-rasmda ko'rsatilgan. 
D on ikkita parallel oqim bilan ketma-ket ravishda aw al 2,0x25  m m  li so'ngra 
esa 2,25x25  m m  li  uzunchoq teshikli g'alvirlarga yuboriladi.  Bu g'alvirlaming 
pastki juftligidan qoldiq sifatida yig'ilgan  mahsulot yirik don fraksiyasini tashkil 
qilib  tegirmonga  yuboriladi.  U zunchoq  teshikli  g'alvirlaming  elanmasi  o2 
m m   li  aylana  teshikli g'alvirlarda qayta elanib,  ularning qoldig'i mayda don 
fraksiyasini  tashkil  qilsa,  elanm asi  esa  m ayda  aralashm alardan  iboratdir. 
U zunchoq teshikli g'alvirlarda teshiklar yo'nalishi bo'yicha guruhlarga bo'lingan 
bo'lib, har qaysi teshik guruhi bir-biriga nisbatan o'zaro perpendikulyar ravishda 
joylashtirilgan.  Teshiklam ingbunaqajoylashuvi  g'alviming aylanm a-uzatilm a

«М

3 .1 5 -r a s m .  A l- B S F - 5 0   a jra tg ich in in g   u m u m iy   k o lrin ish i.
1  -  bostirma;  2
 - kronshteyn; 3   -  ustun;  4  -  osgich; 
5  
-  qabul doskasi;  6  -  qabul 
yengchasi;
  7 - paketli ram a;  8  -  qabul qutisi;  9  -  ram a;  10 -  qisqa  quvur;  11  - 
chiqarish yengchasi;  12 - p o l usti qisqa quvuri;  13  - kesish moslamasi;  14,  16 - 
m arkaziy ram a;  15  -  muvozanatlash  mexanizrni;  17 -  balka.
3 .1 6 -  r a s m .A l- B S F - 5 0   a jr a tg ic h in in g   texn o lo g ik 
s x e m a si.
I  -  yirik   don fraksiyasi;  I I
 - 
mayda  don fraksiyasi; 
I I I  -  mayda  aralashm alar.
A l-B S F -5 0   ajratgichini  sozlash  va  tartibga 
solish  .amali  quyidagicha  bajariladi.  Qabul  qilish 
qutilari  va  paketdagi  g ‘alvirU  rom lar  m ustahkam  
va  zich   qilib  o 'm a tilg a n   b o 'lish i  kerak.  R o m  
m ateriallarining   vaqt  o ‘tish i  bilan   b o ‘shashishi 
tu fa y li  v a q t-v a q ti  b ila n   to r tis h   m o s la m a la ri 
yordam ida  g'alvirli  ram a paketlarini zichlab  tortib 
turish kerak.  Paketni yig‘ish paytida rom lar orasida 
b e g o n a   p re d m e tla rn in g   q o lish ig a   y o ‘l  q o 'y ib  
bo'lm aydi.  Bu  naxsa  ajratgichning  germetikligini

buzadi.  M a h su lo t  yuklam asi  ajratgichning  to 'rtta la   seksiyasiga  deyarli 
bir  xil  tarq a lg an   b o 'lish i  kerak.  M ash in an in g   texnologik  sam aradorligi 
m um kin  q a d a r k in em atik  k o ‘rsatkichlarga bog‘liq.  Shu  n u q tai n az ard a n  
m a sh in a n i  d astlab k i  ishga  q o ‘shish 
p ay tid a  yoki  k ap ital  t a ’m irlash  
tad b irid an   so ‘ng  asosiy  d iqqat  e ’tib o r  shu  k o ‘rsa tk ich la m i  sozlashga, 
shuning dek teb ra n ish  chasto tasi va am plitudasining   k attaliklarni tartibga 
solishga  q a ra tila d i.  K o ‘zo vning  teb ra n ish  
rad iu si 
uzun ligi 
u n in g  
b alandligidan  u zu n ro q ,  ikkala  to m o n id a n   qalam   u shlagichlari  b o ‘lgan 
m axsus  m o slam a  yo rd am id a  teksh iriladi.  K o ‘zovning  yuqorigi  va  pastki 
tom onlariga to za  oq  qog‘oz yopishtiriladi.  A jratgich  ishlayotgan  pay td a 
qog‘ozlarga  q a la m   tekkiziladi.  S h u n d a  q o g 'o z la rd a  k o ‘zovning  h arak at 
traektoriyasini  tasvirlaydigan  aylana  hosil  b o 'lad i.  B alan  sir  yu klarin i 
t o ‘g ‘ri  ta n la b   o 'r n a tg a n d a   m a sh in a n in g   y uk lam asiz  ish lash   p a y tid a  
teb ran ish   aylan asin in g   d iam etri  k o 'z o v n in g   yuqori  va  pastki  q ism larid a 
b ir xil,  y a’n i  66  -  67  m m   ga  teng  b o 'ls a ,  m ash ina  to ‘liq  yuklam a  b ilan  
ishlayotgan  p ay td a  esa  64  m m   ga  teng  b o ‘lishi  kerak.  T eb ran ish n in g  
kerakli  rad iusi  balan sirg a  o ‘rn a tila d ig a n   k o ‘rg ‘o shin  p lastin k alarn in g  
soni  va  h o la tin i  to ‘g ‘ri  tan lash   y o ‘li  b ila n   o ‘rnatiladi.  R ad iusn i  1  m m  
ga kam aytirish u c h u n  ko ‘rg‘oshin plastinkalardan 4...5 kg i yechib olinadi. 
K o 'z o v n in g   te b ra n ish   c h a s to ta si 
se k u n d o m e r 
y o rd a m id a   n a z o ra t 
qilinadi.  C hastota 260...263  teb r/m in  oralig‘ida b o ‘lishi kerak.  K orpusning 
teb ran ish   y o ‘nalish i,  ag ar  y u q o rid an   qaralsa,  soat  strelkasi  yurishiga 
q aram a q arsh i y o 'n a lish id a  b o 'la d i.  V a q t-v aq ti bilan  m ash in an in g  d o n n i 
tozalash   va  guruh larg a  b o ‘lish  sam aradorligi  n am u n a  o lish  usullari 
y o rdam ida  n a z o ra t  qilib  tu rilish i  kerak.  S hu  bilan   birga  u n u m d o rlik  
h am   a n iq la b   tu rila d i. 
G ‘alv irli  k o rp u s  tek sh irish   u c h u n   q ism larg a 
ajratilg an d a  asosiy  d iq q at 
e ’tib o rn i  g ‘alvir  va  uni  to zala g ic h la rn in g  
holatiga  q a ra tm o q  kerak.
A l-B S S h   airateichi  (3.17-rasmV
Ajratgich  ishlab  chiqarish  elevatorlarida  mayda  don  fraksiyasini  ajratish 
m aqsadida  d o n n i  tozalash  m ashinalari  -  A l-B IS   va  A l-B L S   rusum li 
ajratgichlardan keyin o'm atiladi.  D onni guruhlarga ajratish jarayoni uzunchoq 
teshikli  panjaralar  yordam ida  amalga  oshiriladi.  M ashinaning  texnologik 
samaradorligi quyidagi  ko'rsatkichlar orqali baholanadi: mayda don fraksiyasini 
ajratish  -  65  %,  donni  ifloslantiruvchi  va  donli  aralashmalardan  tozalash
60...70  %  (donning  namligi  15  %,  naturasi  700  -  800  g/1,  ifloslantiruvchi 
aralashma  m iqdori  5  %  atrofida,  donli  aralashma  miqdori  10  %  ga  cha, 
dastlabki  dondagi  m ayda  don fiaksiyasining  miqdori  13... 14  %).

3 .1 7 - r a s m .A l- B S S h   a jra tg ich i.
A l-B S S h  ajratgichi  o'zida  yaxlit  metall  konstruksiyasini  namoyon  qilib 
(3.18-rasm),  g'alvirli  panjarasi bo'lgan  к о ф ш   (5),  ushlovchi  sistemalar,  qabul
(4)  va  mahsulotni  chiqarish  (9)  moslamalaridan  tuzilgan.  G'alvirli  коф из 
po'lat  arqonlar  (2)  vositasida  shipdagi  ramalaiga  osiladi.  Arqonlar  koфusda 
qulfga  kiritilib,  tugunlar  (8)  bilan  qotiriladi.  Arqonning  uzunligi  va  g'alvirli 
k ^ u s n in g  gorizontal moslamasi tortish o 'qi (6) yordamida sozlanadi. Mashinada 
to'rtta  parallel  ishlaydigan  bo'limlari  bo'Ub,  har  qaysi  bo'lim da  16  ta  dan 
g'alvirli rom o'matiladi.  G'alvirli rom metall tublik va uning ustiga o'matiladigan 
yog'och rom dan tuzilgan. Yog'och  rom karkasi oltita bir xil o'lchamli xonachaga

bo‘lingan.  Karkasning  ostki  tomoniga  tayanch  turi  biriktirilgan  bo'lsa,  ustki 
tomoniga esa ishchi g'alvir tortilgan.  Ishchi g'alvir va tayanch  turlari orasidagi 
xonachalam ing  har  biriga  bittadan  g'alvir  tozalagich  joylashtirilgan  bo'Ub, 
korpusning  aylanm a-uzatilm a  harakati  paytida  bemalol  harakatlanib  ishchi 
g'alvimi ostki  tomonidan tozalaydi. Uchburchak shaklli tozalagich poliuretandan 
yasalgan  bo'lib,  markazida  sharsimon boshchasi  mavjud.
3 .1 8 -   ra s m .  A l - B S S k   a jra tg ic h in in g   tu zilish i.
1  -  osish  h a lq a la r i;  2   -  p o  ‘la t  arqonlar;  3   -  osgichlar;  4   -  q a b u l m oslam asi;  5   - 
korpus;  6   -  tortish  o ‘qi;
Katalog: filesarchive
filesarchive -> O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor
filesarchive -> Ipak qurti seleksiyasi.pdf [Aeratsiya stansiyalari]
filesarchive -> Ipak qurti ekologiyasi va boqish agrotexnikasi.pdf [Aerologik asboblar]
filesarchive -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r sit e t I s. Avezba y ev, T. Karabayeva
filesarchive -> Osimliklarni biologik himoya qilish vositalari.pdf [Agrotexnik himoya usuli]
filesarchive -> 0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va à b t 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi
filesarchive -> 10-168 Tuproqshunoslik.pdf [Agrotuproq rayonlashtirish]
filesarchive -> Qishloq xojaligi asoslari.pdf [Almashlab ekish rotatsiyasi]
filesarchive -> Umumiy va qishloq xojaligi fitopatologiyasi.pdf [Aralash ekinlar]
filesarchive -> Chorva parranda va baliq mahsulotlarini yetishtirish qayta ishlash texnologiyasi.pdf [Aralash silos]

Download 37.86 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling