B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


 -§ .  A 9-U T O -6  R U SU M L I  TRIER-OVSYUGAJRATGICH


Download 37.86 Kb.
Pdf ko'rish
bet8/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   28

4 -§ .  A 9-U T O -6  R U SU M L I  TRIER-OVSYUGAJRATGICH
Bu  trie r  d o n   aralash m asid an  
y o w o y i 
suli  (ovsyug)  va  boshqa 
uzu n ch o q   qism larni  ajratib  olishni  ta ’minlaydi.  Bu  yerda  kalta  fraksiya  - 
don.  A 9 -U T O -6   trierining  ishlash  prinsip i  va  asosiy  ishchi  organlarining 
tuzilishi  ко‘rib  o'tilgan  A 9 -U T K -6  trierinikidan  farq  qilm aydi, 
am m o 
triem ing  texnologik sxemasi,  asosiy don  va  chiqindilarni chiqarish tizim i, 
shuningdek  ayrim   konstruktiv  elem entlari  tafovutga  egadir.
A 9-U T O -6  trieri  (7.2-rasm )  quyidagi asosiy qism lardan  tuzilgan:  diskli 
rotorlari  bor  korpus,  qabul  qilish  va  chiqarish  moslamalari,  yuritm a,  asos.
Korpus oxursimon ko‘rinishni nam oyon qilib,  pastdan bir-biriga bo'ylama 
balkalar  yordamida bog'langan ustunlaiga qotirilgan.Korpusda podshipniklaiga 
o'tkazilgan  diskli  rotor joylashtirilgan  bo'lib,  u  val  (6)  va  16  ta  disk  (2)dan 
tashkil  topgan.  Korpus  po'lat  to ‘siqlar yordamida  uch  bo'limga,  ya’ni  13  ta 
disk  joylashtirilgan  ishchi  b o ‘lim  cho‘michli  parrak  (4)li  oshirib  beruvchi 
bo'lim  va  3  ta  disk joylashtirilgan  nazorat  bo'lim iga bo'linadi.
Ishchi va  oshirib  beruvchi  bo'Iimlar orasidagi to'siqda  3  to'sgichli  ko'rish 
oynasi bo'lib, uni richagli burama mexanizm yordamida siljitish mumkin.  Ishchi 
bo'lim ning  yuqorigi  qismida  diskli  rotor  valiga  parallel  ravishda  shnekli  va 
sozlash  to'sgichi  (7)  bo'lgan  qabul  moslamasi  o'matilgan.  To'sgich  qo'l  bilan 
siljitiladi.  K oфusda  ag'darib  ochiluvchi eshikcha bo'lib,  и diskli  rotorga kirish 
imkoniyatini beradi. К о ф и з п ^  ustki qismida esa triemi aspiratsiya tarmog'iga 
ulaydigan  va  yuklash  quvuriga  tutashtiradigan  teshiklar  mavjud.  Кофшшщ» 
pastki  oxursim on'qism ida  mineral  aralashmalarni  chiqarish  uchun  ag'darib 
ochiluvchi qopqoq,  tozalangan  donni chiqarish  uchun  kanal  va  yowoyi  suli 
hamda boshqa uzun aralashmalarni chiqarib olish uchun quvurcha joylashtirilgan.
Diskli  rotor  yon  tom onida  konsentrik  aylanalar  bo'ylab  cho'ntaksim on 
xonachalari joylashgan valga qotirilgan  disklar yig'indisini namoyon qiladi.  Har 
bir  disk  valga  spis  va  boltlar  yordamida  mahkamlanadi.  Barcha  disklaming 
spislariga surib  haydovclii  moslamalar qotirilgan bo'lib,  ular po'latdan yasalgan 
qayrilma  plastinkalami  nam oyon  qiladi.  Disklar  aylanma  harakat  qilganda 
surib  haydovchi  moslamalar  don  massasini  o 'q  yo'nalishida  tashishga  imkon 
beruvchi  uzlukli  burama  traektoriyani  hosil  qiladi.  Oshirib  beruvchi  bo'lim da 
diskli rotoming valiga cho'michli parrak (4) qotirilgan. Bo'limning pastki qismida 
cho'm ichlar  bilan  ko'tarilayotgan  don  aralashmasi  uchun  quvurclia  mavjud. 
Bu quvurcha to'siq orqali nazorat bo'limiga o'tadigan tirsaksimon po'lat tamovga 
tutashadi.  N azorat  bo'lim ining  oxirida  uzun  aralashm alarni  m ashinadan 
chiqarishga im kon beradigan  sozlanuvchi  (5)  to'siqli  tuynuk  mavjud.
T rierning  ishchi  organlari  harakatni  ponasim on   tasm a  va  reduktor

orqali elektryuritm adan oladi. Taqsim lash shnyokiga aylanm a harakat diskli 
ro to r validan zanjirli uzatm a va m ufta orqali  beriladi.  T rier  zavod p ultida 
joylashgan boshqaruv apparaturasiga ulangan.  Boshqaruv tizim ida triem ing 
don bilan to'lib ketish holatining oldini oluvchi sath signalizatori o'm atilgan .
A 9-U T O -6 trier-ovsyugajratgichida texnologik  jarayon  quyidagi tarzda 
amalga  oshiriladi. 
D on  (I)  o ‘zi  oqizar  quvur  orqali  qabul  m oslam asiga 
tushib,  u yerda shnek orqali novaning uzunligi bo'ylab bir tekisda tarqatiladi. 
To'sgich orqali don ishchi bo'lim ning yettita disklari orasiga tushadi.  Disklar 
(2) aylanayotib xonachalaiga m ustahkam   o'm ashib olgan donlam i ko'taradi. 
Og'irlik va inersiya kuchlari ostida tozalangan don (II) chiqarish  quvurchalari 
orqali  m ashinadan  chiqariladi.  U zun  aralashm alar  (y o w o y i  suli,  suli, 
arpa)  disk  xonachalariga  sig'm ay,  don  aralashm asida  qolaveradilar.
Surib haydovchi  m oslam alar  yordamida do n aralashmasi ishchi b o'lim  
bo'ylab  ko'chiriladi.  D on  massasining  harakatlanishi  evaziga  undagi  uzun 
a ra la sh m a la r  m iq d o ri  oshib,  a s ta -se k in   diskga  tu sh a d ig a n   y u k lam a 
kamayaveradi.  Tarkibida  aralashm alarning  yuqori  miqdori  bo'lgan  don 
massasi to'sgichli tuynuk orqali oshirib beruvchi bo'lim ga o'tadi. C ho'm ichlar 
bilan ko'tarilgan don tirsaksimon tamovga to'qilib, trieming nazorat bo'lim iga 
o'tadi.  N azorat bo'lim ining disklari bilan d o n  ajratib olinadi va m ashinadan 
chiqariladi.  U zun  aralashm alar  (III)  esa  surib  haydovchi  m oslam a  orqali 
triem ing orqadagi yon biqin devori tom onga surilib,  to'sgichli tuynuk orqali 
quvurcha yordam ida chiqariladi.  N azorat bo'lim idagi don  massasining sathi 
va  trierd an   chiqadigan  chiqindilar  m iqdori  orqa  devorda  joylashgan 
tuynukning  to'sgichi  (5)  yordamida  sozlanadi.
7.2-rasm.  A9-UTO-6 trier-ovsyugajratgichning  texnologik  sxemasi.
1  -  qabul moslamasi;  2  -  disk  ;  3,  5,  7
 - 
to 'sgichlar;  4  -  cho ‘michli parrak;  6 - 
val.  I -  dastlabki don;  II -  tozalangan  don;  III  -  uzun  aralashmalar;  IY
 - 
mineral aralashmalar;  Y -  havo.

A 9-U T O -6  trierida  jarayonni  sozlash  va  tartibga  solish  ishlari  qabul 
moslamasida,  ishchi va oshirib beruvchi bo'limlar orasidagi devorda va trierning 
orqa  devorida joylashgan  uchta  to'sgich  yordamida  amalga  oshiriladi.  Qabul 
moslamasidagi to'sgich yordamida unumdorlik miqdori belgilanadi. Trieming orqa 
devorida joylashgan  to'sgich  yordamida  esa  talab  qilinayotgan  samaradoriikni 
ta’minlaydigan  ish  rejimi o'rnatiladi.  Samaradorlik  dastlabki va  tozalangan  don 
o'lchamlari,  ham da  chiqindilardan  namuna  olish  usuli bilan nazorat  qilinadi.
Ishlab chiqarish binolaridan yaxshiroq  foydalanish  maqsadida A 9-U TK - 
6  va  A 9-U T O -6  diskli  trierlari  bitta  blok  ko'rinishida  bir-birining  ustiga 
o'rnatiladi.  Bunda tashish va aspiratsiya kommunikatsiyalari soddalashtiriladi.
Diskli  trierlam ing  texnikaviy  tavsifi  7.1-jadvalda  keltirilgan.
7.1  jadval
Diskli trierlarning texnikaviy tavsifi
K o ' r s a t k l c h l a r
A 9 - U T K - 6
A 9 - U T O - 6
U n u m d o r l i k ,   t/ s o a t
6
6
D i s k l a r   son i j u m l a d a n
•  22
16
Ishchi
15
13
N a z o r a t
7
3
D i s k l a r n i n g   x o n a c h a   o ' l c h a m l a r i ,   m m
5 x 5 x 2 , 5
8 x 8 x 4
H a v o   sar fi,  m V m in
10
8
D is k li  r o to r n in g   a y la n is h   c h a s to ta s i,   a y l/ m in
50
55
D v i g a t e l   q u v v a ti ,   k v t  
G a b a r it la ri ,   m m :  
U z u n l i g i
24 2 5
20 0 0
E ni
1000
1000
B a l a n d li g i
1500
1100
M a s s a s i ,   kg
1014
800
TAKRORLASH  U C H U N   SAVOLLAR
1. Trierlarda don massasining komponentlaiga ajralish jarayoni qanday kechadi?
2.  Diskli  trierning  unum dorligi  qanday  aniqlanadi?
3.  Trierlarda  ish jarayonini  sozlash  tartibini  aytib  bering.
4.  R an d ak   ajratish  va  ovsyug  ajratish  trierlarin in g   o 'x sh a sh   va  farqli 
tom onlarini  bayon  qiling.
5. Trierlarning unum dorligi va sam aradorligiga qanday om illar ta ’sir qiladi?

D O N   YUZA SIGA  Q U R U Q   IS H L O V   B E R IS H   M A SH IN A LA RI 
1-§  VAZIFALARI  VA  IS H L A T IL IS H   O 'R N I
D o n   yuzasiga  q u ru q   ishlov  b e rish d a   u rib   to z a la sh   va  c h o ‘tk ali 
m ash in alar  ishlatiladi.  T egirm on,  yorm a  va  om uxta  yem   zavodlarida 
b u g ‘doy  va  jav d ar  d o n i  yuzasini  chan gdan,  ishlov  berish jarayo nida  b ir 
oz  ajralgan  m eva  q o b ig 'id an   tozalashda,  shuningdek  d o n   sokolchasi  va 
m o'rtagini  qism an  ajratishda urib tozalash m ashinalari ishlatiladi.  B undan 
tashqari urib tozalash m ashinalaridan suli va arp an i gul qobig‘id an  ajratish 
jarayonida  h am   foydalanish  m um kin.  B a’zan  esa  ular  elevatorlarda  suli 
va  sholi  d onlarining   qiltiqlarini  sindirib  ajratish  u ch u n   ham   ishlatiladi. 
Bu  texnologik  am al  siloslarni  don d an   b o ‘shatishda  q o ‘l  keladi.
D onning yuzasi va ariqchasini changdan tozalash ham da urib tozalash 
m ashinasidan  o 'tkazg anda  bir  oz k o ‘chgan qobiqlarni ajratib olish uchun 
cho'tkali m ashinalar ishlatiladi.  Hozirgi paytda yuqori unum dorlik komplekt 
uskunali  tegirm onlarda  R 3 -B M 0   rusum li  vertikal  va  R 3 -B G 0   rusum li 
gorizontal urib tozalash m ashinalari islilatiladi. T egirm onning d on   tozalash 
b o'lim ida bu m ashinalar ikki joyda:  dastlab trier bloki yoki konsentratordan 
oldin  va  so‘ngra  nam iqtirish  jarayonidan  keyin  ishlatiladi.  Urib  tozalash 
m ashinalariga  tu sh ish d an   o ld in   d o n   albatta 
m agnitli  ajratg ich lardan  
o ‘tkazilib,  m etalm agnit  aralashm alardan  tozalangan  b o'lish i  shart.
2 -§ .  U R IB   TO ZA LA SH   M A SH IN A LA R ID A   IS H   JARAYONI
U rib tozalash  m ashinalarining asosiy ishchi  organi bo 'lib   q o ‘zg‘alm as 
turli  ssilindr  ichiga  o 'm a tilg a n   aylanuvchan  darrali  ro to r  xizm at  qiladi. 
D arralar  va  ssilindr  o 'rtasid a  m a ’lum  oraliq  mavjud.  D o n   aylanayotgan 
darrali  rotorning  m arkazdan  qochm a  kuchlari ostida  turli  ssilindr yuzasiga 
uloqtirib  tashlanadi  va  darralar  tom onidan  beriladigan  zarblar,  ham da 
turli  ssilindr  yuzasiga  nisbatan  yuzaga  keladigan  ishqalanishlar  natijasida 
ko'plab  m exanik  ta ’sirlarga  d u ch o r bo'ladi.  N atijada  d o n d an   chang,  qum  
bo'lakchalari,  m eva qobig'i parchalari,  m o'rtak va sokolchalar ajralib g'alvir 
teshiklaridan o'tadi.  U rib tozalash m ashinalarining rusum idan bog'liq holda 
tozalangan don  va ajralgan  m ahsulotlar birlashtiriladi va  havoli ajratgichga 
yuboriladi  yoki  alohida  chiqariladi.

Bu m ashinalam ing texnologik samaradorligi don qo'llanish darajasining 
kam ayishi  bilan  baholanadi,  am m o  shu  bilan  birga  donning  m aydalanish 
darajasi  m e ’yorlanadi.  Agar  don  qo'llanish  darajasining kam ayishi  0,02  % 
dan  kam   b o ‘lm asa,  singan  donlar  m iqdorining  oshishi  esa  1  %  d an  k o ‘p 
bo ‘lm asa,  urib tozalash  m ashinalarida donga ishlov berish jarayoni sam arali 
o'tayapti  deb  hisoblash  m um kin.
Q o 'l la n i s h   d a r a ja s in in g   k a m a y is h   k o e f f its ie n ti  (% )  q u y id a g i 
form uladan  topiladi:
n = Z , - Z 2; 
(8.1)
bu  yerda:  Z,  va 
Z 2
  -  m os  ravishda  donning  urib  tozalash  m ashina 
sigacha  va  u n d a n   keyingi  q o ‘llanish  darajalari,  %.  D o nn ing   qo 'llan ish 
darajasi  quyidagi  form ula  b o 'y ich a  aniqlanadi:
^   _  
1 0 0 m
_ g ( 1 0 0 0 - ^ ) ; 
(82>
bu  yerda: 
m
  -  kulning  m utlaq  m assasi, 
g
  -  o 'lc h a n m a n in g   m assasi, 
W
 -  donn in g  namligi,  %.
U rib   to z a la s h   m a s h in a la r in in g   te x n o lo g ik   s a m a r a d o r lig i  va 
u n u m d o rlig ig a   t a ’sir 
q ilu v c h i 
asosiy  o m illa rg a   d a rra li  ro to rn in g  
ay la n ish   te z lig i,  m a h s u lo t  y u k la m a s i,  d a r ra n in g   u c h i  va  g 'a lv irli 
ssilin d r  o ra sid a g i  m aso fa,  g 'a lv ir  y uzasining   h o lati,  d o n n in g   n am lig i 
va  b o sh q a la r  k iradi.
D a rra li  ro to rn in g   ay lan ish   tezlig in i  ishlov  b erila y o tg a n   d o n   turig a 
b o g 'liq   h o ld a   ta n la sh   kerak. 
M asalan   k u ch li  y o p ish q o q   stru k tu ra li 
jav d ar  d o n i  u c h u n   tezlik  15...18  m /s ,  y u m sh o q  b u g 'd o y   u c h u n   13...15 
m /s   va  a n c h a   m o 'r tr o q   stru k tu ra li  q a ttiq   b u g 'd o y   u c h u n   esa  10... 11 
m /s   b o 'l m o g 'i   k e ra k .  Is h c h i  o ra liq n in g   k ic h ra y is h i  b ila n   d o n g a  
b erila d ig a n   t a ’sir  ja d a llig i  ham   o sh ad i,  c h u n k i  b u n d a  zarb   va  o 'z a ro  
ish q alan ish   k u c h la ri  o rta d i.  S o lish tirm a  y uklam a  isho v  b erila y o tg a n  
d o n n in g   x o ssa la ri, 
m a sh in a n in g   ish  re jim i, 
d a rra li  ro to r  tu ri  va 
g'alvirli  ssilindrning  m aterialiga b o g 'liq d ir.  U rib  lozalash  m ash in alarid a 
b u g 'd o y   d o n ig a  ishlov  b erilg a n d a  m e ta ld a n   to 'q ilg a n   ssilin d r  yuzasiga 
n isb a ta n   m a h s u lo tn in g  
q u yidagi 
s o lish tirm a   y u k la m a la ri  tavsiya 
q ilin ad i:  v ertik a l  m a sh in a la r  u c h u n   -  1500...3000 
k g /(m   x  so at)  va 
g o rizo n ta l  m a s h in a la r  u c h u n   5000...8000  k g /(m   x  soat).

3 - § .   R 3 -B M O   R U S U M L I   V E R T IK A L   U R IB   T O Z A L A S H  
MASHINALARI
Bu  m a sh in a la r  b ir-b irid a n   u n u m d o rlig i  va 
ayrim  
k o n stru k tiv  
elem entlari  bilan  farq  qiladigan  R 3 -B M O -6   va  R 3-B M O -12  rusum li  ikki 
xil  m odifikatsiyada  ishlab  chiqariladi.
P 3 -B M O -1 2   vertikal  urib  tozalash  mashinasi.
M ashinaning  ishchi  organi  -  g'alvirli  ssilindr  (8)  ichiga  o 'm atilg an  
darrali rotor (5)dir (8.1-rasm ).  D arrali roto r vertikal valdan  tuzilgan bo'lib, 
unga  beshta  krestovina  (7)  qotirilgan,  krestovinalarga  esa  o 'z   navbatida 
boltlar  yordam ida  sakkizta  yassi  p o'lat  darralar  mahkam langan.  G 'alvirli 
ssilindr  va  darra  uchlari  orasidagi  masofani  22...28  m m   oraliqda  sozlash 
uchun darralar krestovinaga  nisbatan siljitiladi.  Oraliq qancha kichik bo'lsa, 
donga  ishlov  berish  jadalligi  shuncha  yuqori  bo'ladi.  G 'alvirli  ssilindr  (8) 
m etalldan  to'qilgan  to 'rd a n   yasalgan bo'lib,  teshiklarining o'lch am i  1,0x1,8 
m m   ga  teng.  U  tashkil  qiluvchi  yo'naltirgich  bo'yicha  birlashtirilgan  ikki 
qismdan  tuzilgan bo'lib,  m ashinaning  metall  korpusi  (6)  ichiga o'm atilgan .
D o n   yuzasiga  ishlov  berish  texnologik  jarayoni  quyidagicha  amalga 
oshiriladi.  D on  mashina korpusiningqopqog'ida joylashgan qabul moslamasi
(1)  orqali  tushib  voronka  (2)  bo'yicha  darrali  rotor  valiga  qotirilgan  disk
(4)  ga yo'naltiriladi.  Inersiyaning m arkazdan  qochm a  kuchi ostida  don  disk 
bilan  m ashinaning  ishchi  zonasiga  uloqtiriladi.  Y uqoridan  pastga  qarab 
harakatlanayotgan  don  darralarning  ju d a  k o 'p   zarblariga  va  turli  yuzaga 
nisbatan  ishqalanish ta ’siriga duch keladi.  Bu vaqtda don yuzasiga yopishgan 
m in eral  aralash m alarn in g   k o 'c h is h i  va  qism an  m o 'rta k ,  h am d a  d on  
sokolchalarining  ajralishi  kuzatiladi.  D ondan  ajralgan  bo'lakchalar  g'alvir 
teshiklaridan  o 'tib  qisqa  quvur  (9)  orqali  mashinadan  chiqariladi.
Tozalangan  don esa m ashinadan qisqa quvur (10) yordamida chiqariladi. 
Mashinaga  tushayotgan  don  miqdori  teleskopik  qisqa  quvur  (3)  yordamida 
uni  voronka  (2)ning  ssilindrik  asosi bo'ylab  siljitib  sozlanadi.  Bunda  disk  (4) 
va  qisqa  quvur  (3)  orasidagi  oraliq  o'zg aradi.  D arrali  rotorga  harakat 
elektrodvigatel  ( ll) d a n   ponasim on  lasmali  uzatm a  vositasida  uzatiladi.
R 3-B M O -6  vertikal  urib  tozalash  m ashinasi.
Bu  mashina  konstruksiyasi  va  ishlash  prinsipi  jihatidan  R 3-B M O -12 
m ashinasidan  qabul  m oslam asidagi  b a ’zi  b ir  detallar  bilan  farq  qiladi. 
Mashinada tozalangan don va hosil  bo'lgan  chiqindilar  chiqarish  moslamasida 
qaytadan qo'shilib,  mashinadan bir vaqtda chiqariladi.  So'ngra bu aralashma 
pnevmoajratgichga  uzatilib,  u   yerda chiqindilar  dondan ajratib  olinadi.

8.1-rasm.  R3-BMO-12  urib  tozalash  mashinasi.
1  -  qabul moslamasi;  2  -  voronka;  3  -  teleskopsimon  qisqa  quvur;  4
 - 
disk ;  5
-  darrali rotor;  6 -  korpus;
  7 - 
krestovina;  8  -  g'alvirli ssilindr;  9,  10  -  qisqa 
quvurlar;  11  -  elektrodvigatel.

4 - § .  R 3 -B G 0   R U S U M L I  G O R IZO N TA L  U R IB   T O ZA L A SH  
M ASHINALARI
Bu  m ashinalar  asosan  un  tortish  zavodlarida  o'rnatiladi.
R 3 -B G O -6  gorizontal  urib  tozalash  mashinasi.
R 3-B G O -6  mashinasining  asosiy  ishchi  organlari  bo'lib  qo'zg'alm as 
m etall  turli  g'alvirli  ssilindr  va  darrali  rotor  hisoblanadi  (8.2,  a-rasm ). 
G 'alvirli ssilindr (4)  yog'och rom   va unga  tortilgan m etall sim dan  to'qilgan 
to 'rd a n   tashkil  topgan.  Darrali  rotor  (8.2,  b-rasm )  ichi bo 'sh   valdan tashkil 
topgan  bo'lib,  unga  vintlar  yordamida  sakkizta  yassi  p o 'lat  darralar  (3) 
qotirilgan.  Uz  navbatida  har qaysi darraga surib haydagichlar (4)  pishirilgan 
bo'lib,  ular  to 'rtta   darraga  rotor  o'qiga  nisbatan  80°  va  qolgan  darralarga 
esa  60°  burchaklar  ostida  o'm atilgan.  D arraning  ikkala  uchida  joylashgan 
oxirgi  beshta  haydagichlar  o'rtadagilaridan  kaltaroqdir.  R otorning  bunday 
tuzilishi  d on n in g   ssilindr  bo'ylab  notekis  tezlik  bilan   h arak atlan ish in i 
ta’minlaydi.  Bu esa o 'z  navbatida donning mashina ishchi organlariga nisbatan 
ishqalanish  jadalligini  oshiradi.
R o to rn in g   h a ra k a tn i  elektrodvigatel  ( l l ) d a n   p o n a sim o n   tasm ali 
u zatm a  vositasida olib  aylanadi.  Q abul  m oslam asi  tarkibiga  q abul  qisqa 
quvuri  (2)  va  m agnitli  ap p arat  (3)  kiradi.  Y opishib  qolgan  m etalm ag n it 
a ralash m alar  ta m o v   yechilib  ajratib  olinadi.
B arch a 
konstruktiv  elem e n tlar  (ro to r, 
g 'alv irli  ssilindr, 
q abul 
m oslam asi  va  boshqalar)  korpus  (1)  ga  m ahkam langan.  K orpus  yaxlit 
tayanch  m oslam asi  va  ikkita  oyoqcha  (9)dan  tashkil  to pg an  sinch
(12)ning  ustiga  o 'rnatilgandir.
R 3 -B G O -8  sorizonlal  urib  tozalash  mashinasi.
M ashina  ikkita  b o 'lim d an   iborat  b o 'lib ,  ularning  h a r  qaysi  tuzilishi 
bo'yicha  R 3-B G O -6 mashinasining  tuzilishiga  o'xshash.  Qabul m oslam asi 
m ash in an in g   m arkaziy  qism i, 
y a’ni  ikkala  b o 'lim   b irlash gan   jo y d a 
joylashtirilgan.  D astlabki  don  vertikal  klapan  bilan  sozlanadigan  ikkala 
b o 'lim g a  b ir  tekisda  taqsim lanadi.  R o to r  h arakatni  elektrodvigateldan 
ponasim on  tasm ali uzatm a yordam ida olib aylanadi.  H ar qaysi bo'lim d agi 
ro to rn in g  b o 'sh   vallariga  qiya  haydagichli  sakkizta  darra  m ahk am langan  
R 3 -B G O   rusum li  gorizontal  urib  tozalash  m ashinalarida  R 3-B M O   urib 
tozalash  m ashinalaridan  farqli  o 'la ro q   donga  a n c h a  faolroq  ishlov berish 
m um kin.  S hu  m unosabat  bilan  ssilindrning  turli  yuzasiga  b eriladig an  
solishtirm a  yuklam a  (k g /m 2)  gorizontal  urib  tozalash  m ashinalarid a 
soatiga  5000...8000  n i  tashkil  qilsa,  vertikal  urib  tozalash  m ash inalarida 
esa bu kattalik -  1500...3000ga teng.  G orizontal urib tozalash  m ashinalarida

tex n o lo g ik  ja ra y o n   q u y id ag ich a  k ec h ad i.  Q abul  m oslam asig a  tu sh g an  
d o n   m a g n itli  a p p a ra td a n   o 'tib   ro to r  va  g 'a lv irli  ssilin d r  o 'rta sid a g i 
halq ali  o ra liq d a   ta rq a la d i.  S o 'n g ra   d o n   h ay d a g ic h lar  y o rd a m id a   o 'q  
y o 'n a lis h i  b o 'y la b   h a ra k a tla n a d i  va  h a ra k a ti  d av o m id a  k o 'p la b   zarb 
va ishqalanishlarga d u c h  keladi.  T ozalangan d o n  va  ch iq in d ila r  alohida 
ta rz d a   m a sh in a d a n   c h iq a rila d i.  D o n  b ilan   to 'lg a n   halq ali  o ra liq d a   tu rli 
qiyalik  va  b a la n d lik k a   ega  b o 'lg a n   h a y d a g ic h larn in g   a y la n m a   t a ’siri 
n atijasid a  d o n n in g   tu rli  tezlik d ag i  m u rak k a b   h a ra k a ti  vujudga  keladi. 
D o n   y u z a sig a   y u q o ri  s a m a r a li  ish lo v   b e r is h   is h la ri  h a m   d a r ra li
/  л д А д о д т п п п г | Ь п р ^ ^ г , п п п :
8.2-rasm.  R3-BGO-6 gorizontal urib  tozalash  mashinasi.
I  -  korpus;  2  -  qabul  qisqa  quvuri; 
3  
-  magnitli  apparat;  4
  - 
galvirli ssilindr;  5  - 
aspiratsiya  havo  о 'tkazgichini  ulash joyi;  6  -  darrali rotor;
  7 - 
pnevmoajratgich;  8
-  chiqarish  qisqa  quvuri;  9  -  mashina  oyoqchalari;  10  -  chiqarish  voronkasi;  11  - 
elektrodvigatel;  12  -  sinch.  I   -  dondan  ajralgan  mahsulotlar;  II  -  don.  b: darrali 
rotor;  1,  5  - yarim  o'qlar;  2  -val;  3  -  darra; 

-  urib  haydagichlar.

ro to rn in g   y u q o ri  tezlik li  ish  rejim i  tufayli  yuzag a  keladi.
U rib  tozalash m a sh in a larin i sozlash va tartib g a solish.
  M ash in ani ishga 
tu s h iris h d a n   o ld in   h a m m a   re z b a li  b irla s h m a la rn in g   q o tirilg a n lig i, 
ponasim o n   tasm a  va  g'alvirli  ssilindrning  tarangligi,  rotorning   aylanish 
y o 'n a lish i,  d arralar  u ch i  va  g'alvirli  ssilindr  orasidagi  oraliq, 
ro to rn i 
q o 'l  yordam ida  aylantirib  qurish  im koniyati  va  yog'lash  m odd alarining  
m avjudligi  tekshiriladi.
M ashina bekorga salt ishlab turgan paytda begona shovqin,  tebranish, 
m oy  tom ishi,  p o d sh ip n ik larn in g   60°  S  dan  yuqori  h aroratg ach a  qizishi 
kabi  alo m atlar  bo'lm asligi  kerak.  Vertikal  urib  tozalash  m ashinasining 
q abul  m oslam asini  sozlaganda  taqsim lash  diski  p ru jin alar  yo rd am id a 
ta ’m inlash  ssilindri  asosi  tom onga  shunday  tortilgan  b o 'lish i  kerakki, 
b u n d a  yuklam asiz  holatd a  disk  zich  tegib  turishi  lozim .
8
. l.ja d v a l
Urib tozalash mashinalarining texnikaviy tavsifi
Ko'rsatkichlar
R3-BM0-6
R3-BMO-12
R3-BGO-6
R3-BGO-8
Unumdorlik, t/soat
6
12
6...9
8...12
G'alvirli silindr o'lchamlari, mm:diametr
650
650
300
300
Balandligi (buyi)
1080
1380
635
1500
Rotorning aylanish chastotasi, ayl/min
480
480
1130
1130
Havo sarfi, m’/min
6
6
6
6
Elektrodvigatel quwati, kVt
11
15
5,5
15
Gabaritlari, mm:
Uzunligi
1530
1530
1430
2530
Eni
1075
1075
878
878
Balandligi
1855
2105
1943
2443
Massasi, kg
865
950
406
680
G orizontal  urib 
tozalash 
m ashinasida  qabul  moslam asidagi  yuk 
klapanining  holati shunday sozlanadiki,  bunda  u  yuklam asiz  ham   oz-oz 
siqilgan  holatda  bo'lishi kerak.  G 'alvirli ssilindrning qisqichlari tekshiriladi. 
A gar  g 'a lv ir  y etarlic h a  tortilm agan  b o 'lsa ,  y o g 'o c h   p ro k lad k alarn in g  
qalinligi  kich ray tirilad i.  O rtiq ch a  to rtilgan  h o ld a   esa  a n c h a   qalinroq 
p ro k la d k a la r  o 'rn a tila d i.  G 'a lv ir  ish d an   c h iq q a n   b o 'ls a ,  u n i  alb atta 
alm ashtirish  shart.

U rib tozalash m ashinalari m ahsulot yuklamasi ostida ishlayotgan paytda 
tezkor  sozlash  ishlari  talab  qilinm aydi,  faqat  donn i  bir  m e ’yorda  berib 
turish  bund an  m ustasno,  albatta.  D arralar  ishga  yaroqsiz  b o ‘lib  qolganda 
ularning  ham m asini  zudlik  bilan  alm ashtirish  tavsiya  etiladi.  Aks  holda 
rotorning  aylanishida  debalans  holati  kuzatiladi.  Agar  darralardan  faqat 
b ittasi  y aroqsiz  holga  kelgan  b o ‘lsa,  u n in g   ruparasidagi  d a rra n i  ham  
alm ashtirish  shart.  D arralarni  alm ashtirib  b o 'lg an d an   keyin,  haydagich 
uchlari  va  g‘alvirU  ssilindr  orasidagi  oraliq  tekshiriladi.
U rib tozalash m ashinalarining texnikaviy tavsifi 8.1 -jadvalda keltirilgan.
TA K R O R LA SH   U C H U N   SAVOLLAR
1.  D o n n i  urib  tozalash  m ashinalarining  vazifasini  ayting.
2.  IJrib  tozalash  m ashinalarining  texnologik  sam aradorligi  qanday 
param etrlarga  bog'liq?
3.Gorizontal urib tozalash  mashinalarining ishlash  prinsipini aytib bering.
4.  Vertikal  urib  tozalash  m ashinalarida ishchi oraliq qanday sozlanadi?
5.  U rib  tozalash  m ashinalarida  darralar  qanday  alm ashtiriladi?
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   28




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling