D e m o k r a t I k I s L o h o t L a r n I ya nada c h u q u r L a s h t I r I s h va f u q a r o L i k j a m I y a t I n I


Shuni  hisobga  olish  zarurki,  Orolbo‘yi  hududi


Download 7.43 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/20
Sana10.01.2019
Hajmi7.43 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20

Shuni  hisobga  olish  zarurki,  Orolbo‘yi  hududi 
ikkita  asosiy  manba  —  Amudaryo  va  Sirdaryo  hiso­
bidan  suv  bilan  t a ’m inlanadi,  ushbu  daryolar 
oqimining  kamayishi  mazkur  keng  mintaqaning 
shundoq  ham  zaif  ekologik  muvozanatini  butunlay 
o ‘zgartirib  yuborishi  mumkin.
Bunday  sharoitda  3 0 -4 0   yil  a w a l,  sobiq  sovet 
davrida  ishlab  chiqilgan,  m azkur  daryolar  yuqori 
qism ida  u lk an   g id ro in sh o o tlarn i  qurish  b o ‘yicha 
loyihalarni  am alga  oshirishga  har  qanday  urinishlar, 
b o z  u stig a ,  u sh b u   in s h o o tla r  b a rp o   e tila d ig a n  
zonalam ing  seysmik xavfi  8—9  ballni  tashkil  etishini 
hisobga  olsak,  bulam ing barchasi  ekologiyaga  o ‘nglab 
b o ‘lm aydigan  zarar  yetkazishi  va  xavfli  texnogen 
halokatlarga  olib  kelishi  m um kinligi  ayon  b o ‘ladi.
K o‘plab  xalqaro  ekologiya  tashkilotlari  va  nufuzli 
e k sp ertlar  tavsiya  q ilay o tg an id ek ,  u sh b u   d ary o - 
lardan  shu  m iqdordagi  energetika  q u w a tla rin i  olish 
u c h u n   n isb atan   xavfsiz,  a m m o   a n c h a   te ja m k o r 
kichik  G E S lar  qurilishiga  o ‘tish  oq ilo n a  y o ‘l  b o ‘lur 
edi.
16

Q urib  borayotgan  O rol  m uam m osi  —  bu  ushbu 
m intaqada  yashayotgan,  BM Tdek  nufuzli  tashkilotga 
u m id   b ila n   y o rd am   s o ‘rab  m u ro ja a t  q ilay o tg an  
m illionlab  odam larning  m uam m osidir.
Jan o b   Rais!
F u rsatd an   foydalanib,  S am m it  ishtirokchilariga 
0 ‘zbekistonda  M ingyillik  deklaratsiyasida  belgilan­
gan  m aqsadlarga  erishish  y o ‘lida  am alga  oshirilgan 
ishlar  haqida  qisqacha  m a ’lu m o t  berm o q ch im an .
0 ‘zbekiston  Respublikasi  m ustaqil  davlat  sifatida 
B M T  a ’zolari  safidan joy  olganiga  atigi  19  yil  b o ‘ldi. 
Ilgari  o ‘zining bir tom o n lam a  rivojlangan  xom ashyo 
yetishtirishga  y o ‘naltirilgan  iqtisodiyoti,  halokatli 
paxta  yakkahokim ligi  avjga  ch iq q an ,  qoloq  ishlab 
ch iqarish  va  ijtim oiy  infratuzilm asi,  jo n   boshiga  is­
le ’m ol  darajasi  past  b o ‘lgan  m am lakatim iz  m u s­
taqil  rivojlanish  yillarida  yangi  va  ulkan  m arralam i 
q o ‘lga  kiritdi  va  buning  natijasida  uning  qiyofasi 
tam om ila  o ‘zgardi,  ja h o n   ham jam iyatidan  m unosib 
o ‘rin  egalladi.
0 ‘tgan  yillar  m obaynida  yalpi  ichki  m ahsulot  3,5, 
aholi jo n  boshiga  hisoblaganda  esa  2,5  baravar  o ‘sdi, 
o ‘rta c h a   ish  haqi  14  barav ar  oshdi.  D avlatning 
ijtim oiy  soha  va  ijtim oiy  m uhofaza  u c h u n   sarf- 
xarajatlari  5  baravardan  ziyodroq  k o ‘paydi.  H a r  yili 
davlat  budjetining  50  foizi  ijtim oiy  sohaga  y o ‘nal- 
tirilm oqda.
2—1.  Karimov,  19  t.
17
X 'i s h c r  N a v o i y  
r o m ' d r . g i  
i  z b e k i s l o n  M K

Bugungi  kunda  aholini  to za  ichim lik  suvi  bilan 
ta ’m inlash  darajasi  82,5,  tabiiy  gaz  bilan  ta ’m inlash 
83,5  foizga  yetdi,  sog‘liqni  saqlash  tizim ini  tubdan 
isloh  qilish  va  rivojlantirish,  o ‘ta   o g ‘ir  yuqum li 
kasalliklarga  barham  berish  ham da  ularni  kamaytirish 
borasida  q a t’iy  choralar  k o ‘rildi.  O nalar  o ‘limi  d a ­
rajasi  2  baravardan  k o ‘proq,  bolalar  o ‘limi  3  b a­
ravar  kam aydi.  U shbu  davrda,  y a’ni  qariyb  20  yil 
m obaynida  odam larning  o ‘rtacha  u m r  k o ‘rishi  67 
yoshdan  73  yoshga,  ayollam ing  u m r  ko‘rishi  esa 
75  yoshgacha  oshdi.  Bugun  mam lakatim izda  ish bilan 
band  b o ‘lgan  aholining  48  foizini  x otin-qizlar  ta sh ­
kil  etadi.  Jah o n   moliyaviy-iqtisodiy  inqirozining jid ­
diy  ta ’sirlariga  qaram ay,  0 ‘zbekiston  dunyodagi  kam 
sonli  dav latlar  q a to rid a   iq tiso d iy o tn in g   b a rq aro r 
yuqori  o ‘sish  sur’atlarini  t a ’m inlam oqda,  ishonchli 
faoliyat  k o ‘rsatayotgan  m oliya-bank  tizim ini  saqlab 
turibdi.
M a s a la n ,  2 0 0 8 —2 0 0 9 - y illa r d a   0 ‘z b e k is to n  
iq tiso d iy o tin in g   o ‘sish  s u r’atlari  9  va  8,1  foizni 
tashkil  q ild i,  jo riy   yilda  b u   k o ‘rsatk ich   8,5  foiz 
d arajad a  b o ‘lishi  k u tilm o q d a.  D av latn in g   tashqi 
qarzi  yalpi  ichki  m a h su lo tn in g   10  fo izid an   o sh - 
m aydi.
M u staq illig im izn in g   d astlab k i  y illarid a  q ab u l 
qilingan  mamlakatni  demokratlashtirish  bo‘yicha  o ‘z 
modelimiz,  iqtisodiyotning  m afkuradan  xoliligi  va
18

siy osatdan  ustu n lig i,  d av latn in g   bosh  islo h o tch i 
vazifasini  bajarishi,  q o n u n   ustuvorligini  ta ’m inlash, 
k u c h li  ijtim o iy   s iy o sa t  o ‘tk a z is h ,  is lo h o tla r n i 
b o s q ic h m a -b o s q ic h   va  iz c h il  a m a lg a   o s h irish  
tam oyillariga  asoslangan  ijtimoiy  yo‘naltirilgan  erkin 
bozor  iqtisodiyotiga  o ‘tish  ushbu  yutuqlam i  q o ‘lga 
k iritish d a   m u h im   o m il  b o ‘lm o q d a.  Biz,  a w a l-  
bo sh d an   «shok  terapiyasi»  deb  atalgan  usullam i 
ch etd an   turib jo riy  etishga  qaratilgan  urinishlardan, 
bo zo r  iqtisodiyoti  o ‘zini  o ‘zi  tartibga  soladi,  degan 
o ‘ta  j o ‘n   va  aldam chi  ta sa w u rlard an   voz  kechdik, 
«Yangi  uyni  qurm asdan  turib,  eskisini  buzm ang» 
degan  hayotiy  tam oyilga  tayangan  holda,  m a ’m uriy- 
buyruqbozlik,  m ustabid  tizim d an   b oshqaruvning 
bozor tizim iga  o ‘tish jarayonida  tadrijiy  yondashuvni 
tanladik.
T a ’lim  jarayoni  va  o d am lar  tafakkurining  yuk- 
salishi  ushbu  barcha  o ‘zgarishlami  am alga  oshirishda 
m u h im   ah am iy at  kasb  etayotganini  alo h id a  t a ’­
kidlashni  istardim .
0 ‘zbekistonda  har yili  ta ’lim  uchun  sarflanayotgan 
xarajatlar  yalpi  ichki  m ahsulotning  10— 12  foizini 
ta s h k il  e ta d i.  H o lb u k i,  j a h o n   ta jr ib a s id a   bu 
ko‘rsatkich  3—5  foizdan  oshmaydi.  M am lakatim izda 
noyob  K ad rlar  tayyorlash  m illiy  dasturi  am alga 
oshirildi,  2009-yildan  boshlab  12  yillik  m ajburiy 
ta ’lim joriy etildi.  0 ‘zbekiston  dunyoning  rivojlangan
19

davlatlari  qatoriga  q o ‘shilish,  siyosiy  va  iqtisodiy  is- 
lohotlam i,  mamlakatni  modernizatsiya  qilishni  davom 
ettirish  ham da  chuqurlashtirish,  fuqarolik jam iyatini 
shakllantirish  va  shu  asosda  o ‘z  fuqarolari  uchun 
m u n o sib   tu rm u sh   sh a ro itin i  y aratish n i  o ‘zining 
istiqboldagi  m uhim   vazifalari  deb  biladi.
So‘zim ning  yakunida  shuni  ta ’kidlashni  istardim - 
ki,  0 ‘zbekiston  BM T  Bosh  kotibi  Pan  G i  M un 
ta k lif  etgan  M ingyillik  Rivojlanish  M aqsadlariga 
erishish  borasidagi  Taraqqiyotni jadallashtirishga  oid 
global  harakatlar  rejasini  q o ‘llab-quw atlaydi  va  uni 
am alga  oshirishda  faol  ishtirok  etadi.
E ’tiboringiz  u chun  rah mat.
Nyu-York  shahri, 
2 010-yil  20-sentabr

0 ‘ZBEK ISTO N  O bQITUYCHI  VA 
MURABBIYLARIGA
M uhtaram   m uallim   va  murabbiylar!
Qadrli  ustozlar!
A w a la m b o r,  sizlarn i  u m u m x alq   b ay ram i  — 
0 ‘q itu v c h ila r  va  m u ra b b iy la r  k u n i  b ila n   c h in  
qalbim dan  tabriklab,  barchangizga  yuksak  h u rm a t- 
eh tirom im ni  bildiram an.
Bugun  dunyodagi  eng  ulug‘  va  sharafli  kasb  egasi 
b o lg a n   aziz  ustozlarga  sam im iy  tilaklarim izni  izhor 
etar  ekanm iz,  buyuk  m utafakkir  bobom iz  Alisher 
N av o iyning:  « M uallim   zo ti  ezgulik  va  m a ’rifat 
y o ‘lining  b em innat  charog‘bonidir»,  degan  hikm atli 
so‘zlari  beixtiyor  yodim izga  tushadi.
Bunday  yuksak  va  haqqoniy  bah o lar  farzandlari- 
m izni jism oniy  va  m a ’naviy  yetuk,  barkam ol  insonlar 
etib  o ‘stirish,  voyaga  yetkazishdek ezgu  va  m as’uliyatli 
ishni  o ‘z  zimmasiga  olgan  yurtimizdagi  ming-minglab 
jo n k u y ar  ustoz  va  m urabbiylar,  hurm atli  dom la- 
larim iz  sh a’niga  m unosib  ekanini  barcham iz  bugun 
ch u q u r  anglaym iz.
21

H aqiqatan  ham ,  ko‘z  nuri  va  qalb  q o ‘rini,  b u tu n  
ongli  hayotini  yosh  avlodga  bilim  va  tarbiya  berishga, 
ularni  m illiy  va  um um insoniy  qadriyatlar  ruhida 
k a m o l  to p tiris h g a   b a g ‘ish la g a n ,  b ir  s o ‘z  b ila n  
aytganda,  V atan im izn in g   ertan g i  k u n in in g   poy- 
d ev o rin i  y a ra ta y o tg a n   siz  a z iz la rn in g   k u n d a lik  
oliyjanob  m ehnatingiz  oldida  ta ’zim   etsak  arziydi, 
albatta.
H ech   shubhasiz,  bu  yilgi  bayram ning  B arka­
m ol  avlod  yilida,  uning  yuksak  m aqsad  va  vazifa- 
lariga  uyg‘un  va  ham ohang  tarzda  keng  nishonlana- 
yotgani  bu  ayyom ga  alohida  k o ‘tarinki  ruh  bag‘ish- 
lam oqda.
Aziz  yurtdoshlar!
Biz  m ustaqillikning  birinchi  yillaridan  boshlab 
ta ’lim  sohasida  eski  yondashuvlardan  butunlay  voz 
kechib,  yangicha  tam oyillarga,  m illiy  qadriyat  va 
a n ’analarim izga,  ilg‘o r  ja h o n   tajribasiga  asoslanib, 
hayotim izni  tu b d an   yangilash,  u zoq  va  davom li 
m aqsadlarim izni  am alga  oshirish  u ch u n   ta ’lim  va 
tarbiya  sohasiga  ustuvor  aham iyat  qaratib,  bor  kuch 
va  im k o n iy a tla rim iz n i  shu  y o ‘ld a  sa fa rb a r  e t- 
m oqdam iz.
Mohiyati  va ahamiyatiga  ko‘ra  chindan  ham   noyob 
K adrlar  tayyorlash  m illiy  dasturi  va  uning  uzviy 
d av o m i  b o ‘lgan  M ak ta b   t a ’lim in i  riv o jlan tirish  
dasturi  bugungi  kunda  hayot  sinovidan  o ‘tib,  o ‘z
22

hosilini  berayotgani,  xalqaro jam oatchilik  tom onidan 
e ’tiro f etilayotgani  barchamizga  haqli  ravishda g ‘urur- 
iftixor  bag‘ishlaydi.
Y a q in d a   B irlashgan  M illa tla r  T a sh k ilo tin in g  
yuksak  m in b arid an   tu rib ,  0 ‘zb ek istonning  m u s­
taqillik  yillarida  —  tarixan  qisqa  bir  davrda  erishgan, 
shu  ju m lad an ,  ta ’lim  va  m a ’rifat  sohasida  q o ‘lga 
k iritg a n   y u tu q   va  m a rra la ri  h a q id a   k e ltirilg a n  
m a ’lum otlar  yig‘ilganlarda  katta  qiziqish  va  havas 
uyg‘otdi.
E ng  m u h im i,  an a  shu  d av r  m o b ay n id a  c h u q u r 
o ‘y langan  va  an iq   m aqsadga  y o ‘n altirilg an   h o ld a 
am alga  oshirgan  ulkan  ishlarim iz  natijasida  m a m ­
la k atim iz  d u n y o d ag i  ta ra q q iy   to p g a n   d av latla r 
q a to rid a   12  yillik  m ajb u riy   u m u m iy   va  o ‘rta 
m axsus  t a ’lim   tizim ig a  o ‘tg an i  0 ‘zb e k isto n im iz  
e rish g a n   y u tu q la rn in g   y a q q o l  ta s d ig ‘i  sifa tid a  
q ab u l  q ilin d i.
H aqiqatan  ham ,  m am lakatim izda  keyingi  o ‘n- 
o ‘n  ikki  yil  m obaynida  1  m ing  394  ta  kasb-hunar 
kolleji,  142  ta  akadem ik  litsey,  9  ming  772  ta  maktab, 
o ‘nlab  oliy  o ‘quv  yurtlari  yangitdan  bunyod  etil- 
gani,  re konst ruksiya  qilingani  va  kapital  ta ’m irlan- 
ganining  o ‘zi  tarixim izda  ilgari  h ech   k o ‘rilm agan 
ulkan  hodisadir.
A na  shunday  ezgu  ishlarim izning  davom i  sifatida 
maxsus  dasturlar  b o ‘yicha  1  m ing  200  ta  bolalar
23

sporti  obyekti  Ь аф о   etilgani,  278  ta  m usiqa  va  san’at 
m aktabini  yangitdan  qurish  va  rekonstruksiya  qilish 
ishlari  olib  borilayotganini  ta ’kidlash  lozim.
A yni  v a q td a   u sh b u   m a sk a n la rn i  z am o n a v iy  
talablar  asosida  jihozlash,  o ‘quv  jarayoniga  ilg‘o r 
pedagogik  va  axborot-kom m unikatsiya  texnologiya- 
lari,  in te rn e t  tizim in i  keng  jo riy   qilish,  o ‘quv- 
m ashg‘ulot  va  laboratoriya  xonalarini  tashkil  etish, 
darslik  va  q o ‘llanm alam ing  yangi  avlodini  yaratish, 
m alakali  pedagog  va  m urabbiy  kadrlar  tayyorlash 
u ch u n   q an ch a-q an ch a  m ehnat,  kuch  va  m ablag‘ 
sarflangani  h aq id a,  o ‘y laym anki,  o rtiq c h a   gapi- 
rishning  hojati  y o ‘q.
Yana bir  m uhim   tom oni  —  uzoqni  ko‘zlab  amalga 
oshirayotgan  bunday  ishlarim iz  nafaqat  shahar  va 
qishloqlarim iz  qiyofasini,  balki  bu tu n   jam iyatim iz, 
a w a lo ,  yoshlarim izning  dunyoqarashini,  ularning 
siyosiy,  huquqiy  va  m adaniy  saviyasini  o ‘zgartirib, 
m a m la k a tim iz n in g   d u n y o   m iq y o sid a g i  o b r o ‘- 
e ’tib o rin i  y u k s a ltirish d a   m u s ta h k a m   p o y d e v o r 
b o ‘layotgani  bilan,  ayniqsa,  e ’tiborlidir.
A lbatta,  oldim izda  turgan  ezgu  m aqsadlarim izga 
erishish  y o ‘lida  yaratilgan  barcha  keng  im koniyat- 
lar  e ’tiro f  etilayotgan  bir  paytda,  biz,  eng  aw alo , 
bunyod  etilayotgan  sharoitlarga  bamisoli jo n   va  kuch 
b eray o tg an ,  ularni  ishga  solayotgan  m uallim   va 
m urabbiylarning  og‘ir  va  m as’uliyatli  m ehnatining
24

o ‘m i  va  aham iyatini  c h u q u r  anglab,  ulam i  m unosib 
q a d r la s h   va  b a h o la s h   b a r c h a m iz n in g   d o im iy  
e ’tiborim iz  m arkazida  turishini  yaxshi  tushunam iz.
Ayni  shu  m aqsadda  pedagog  x odim lam i  m od- 
d iy   va  m a ’n av iy   q o ‘lla b -q u v v a tla s h ,  u la rn in g  
m e h n a tin i  ra g ‘b a tla n tiris h ,  ish  h a q in i  o sh irish  
b o ‘y ich a  yangi  tiz im   jo riy   etish ,  o ‘q itu v ch ilik , 
m u ra b b iy lik ,  m a ’rifa t  s o h a sid a   jo n k u y a rlik   va 
fidoyilik  k o ‘rsatayotgan  in so n lam i  V atanim izning 
yuksak  unvonlari,  o rd en -m ed allari  va  m ukofotlari 
bilan  taqdirlash  m asalalarini  o ‘zim izning  burchim iz 
deb  hisoblaym iz  va  b u n d an   key in  ham   shunday 
b o ‘lajak,  inshoollo.
Bu  haqda  fikr  y u ritar  ek anm iz,  diqqatingizni 
yana  bir  m asalaga  jalb  etishni  istardim .  Rasm iy 
m a ’lum otlarga  k o ‘ra,  so ‘nggi  yillarda  pedagogika 
y o ‘nalishi  b o ‘y ich a  oliy  o ‘quv  y u rtlarig a  hujjat 
to p s h ira y o tg a n   a b itu riy e n tla r   so n i  en g   y u q o ri 
ko ‘rsatkichni,  y a’ni  22,6  foizni  tashkil  etm oqda.
Agarki,  bu  nim aning  dalolati,  deb  so ‘rasa,  m en, 
bu  birinchi  navbatda,  m am lakatim izda  o ‘qituvchi- 
lik  ch in d a n   ham   sharafli  kasbga  aylanayotgani, 
yoshlarim iz  o ‘z  o ‘m im ,  o ‘z  baxtim ni  aynan  shu 
kasb  orqali  to p a m a n ,  deb  astoydil  intilayotgani- 
ning  dalolatidir,  deb  aytgan  b o ‘lardim .
Biz  m a m la k a tim iz n i  m o d e rn iz a ts iy a   q ilish , 
hayotimizni  yanada  erkinlashtirish  hisobidan  dunyo-
25

dagi  taraqqiy  topgan  davlatlar  qatoriga  kirishni  o ‘z 
oldimizga buyuk maqsad  qilib qo‘ygan ekanmiz,  ta ’lim- 
tarbiya sohasidagi  ishlami  aslo bo‘shashtinnasdan,  yangi 
va  yuksak  bosqichga  ko‘tarishni  zam onning  o ‘zi  talab 
etmoqda.
Barcham izga  ayonki,  bugun  hayot  shiddat  bilan 
o ‘zgarib,  yoshlam ing  ongi  va  qalbini  egallash  u chun 
turli  intilish  va  harakatlar tobora  kuchayib  bormoqda. 
Ana  shunday  m urakkab  bir vaziyatda  milliy  o ‘zligini, 
kim ning,  qanday  buyuk  zotlam ing  vorisi  ekanini, 
V a ta n   tu y g ‘u sin i  c h u q u r   a n g la y d ig a n ,  iro d a si 
m ustahkam ,  yuksak  m a ’naviyatli  yosh  avlodgina 
bizga yot  va  begona  b o ‘lgan  zararli  ta ’sir va  oqimlarga 
qarshi  tu ra  oladi.
F arzan d larim izn i  an a  sh u n d ay   ezgu  fazilatlar 
ruhida  tarbiyalashda  m ening  eng  yaqin  m aslakdo- 
sh im ,  k o ‘m a k c h im   va  s u y a n c h im   b o ‘lgan  siz, 
m uhtaram   muallim  va  murabbiylar o ‘zingizning  bilim 
va  tajribangizni,  k u c h -g ‘ayrat  va  m ah o ratin g izn i 
ayam aysiz,  deb  ishonam an.
F u r s a td a n   f o y d a la n ib ,  siz   a z iz la r im g a   — 
yurtim izdagi  barcha  o ‘qituvchi  va  m urabbiylarga 
V atanim izning  bugungi  ravnaqi,  ertangi  istiqboli 
y o ‘lidagi  m as’uliyatli  m ehnatingiz  uch u n   xalqim iz 
n o m id a n ,  o ‘z  n o m im d a n   y an a  b ir  b o r  c h u q u r 
m innatdorlik  izhor  etishni  ham   qarz,  ham   farz  deb 
bilam an.
26

Q adrli  d o ‘stlar!
Barchangizni  qutlug6  bayram ingiz  bilan  sam im iy 
ta b rik la b ,  sizlarg a  y an g i-y an g i  y u tu q la r,  s ih a t- 
salo m atlik   va  b a x t-u   sa o d a t,  x o n ad o n larin g iz g a 
tinchlik-xotiijam lik  tilaym an.
U m ringizdan  baraka  toping,  h ech  qach o n   kam  
b o ‘lm ang,  aziz  ustozlar!
M om  KARIMOV, 
0  ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidenti

0 ‘ZBEK ISTO N  PAXTAKORLARI  VA 
BARCHA  MEHNATKASHLARIGA
Q adrli  d o ‘stlar!
Bugun  el-yurtim iz  hayotida  quvonchli  bir  kun. 
M am lak atim iz  paxtakorlari  3  m illio n   400  m ing 
to n n a d a n   ziyod  yuksak  xirm on  bunyod  etib,  katta 
m eh n at  g ‘alabasini  q o ‘lga  kiritdilar.
H aq iq atan   ham ,  ulkan  va  sharafli  m eh n at  sa- 
m arasi  b o ‘lm ish  m ana  shunday  m arraga  erishganin- 
giz  bilan  o ‘z  kasbining  ustasi  va  fidoyisi  b o ‘lgan 
siz,  azm i  q a t’iy  deh q o n   va  ferm erlarim izni,  barcha 
qishloq  m ehnatkashlarini  c h in   qalbim dan  sam im iy 
m uborakbod  etam an.
A lbatta,  bu  yilgi  m avsum ning  o ‘ziga  xos  xususi- 
yatlari  haqida  k o ‘p  gapirish  m um kin,  lekin  m en 
uchta  m uhim  jihatga  alohida  e ’tibor qaratishni  o ‘rinli 
deb  bilam an.
A w a lo ,  q ish lo q   m e h n a tk a s h la rin in g   y u k sak  
uyushqoqlik  nam unasini  k o ‘rsatib,  ishni  to ‘g ‘ri  va 
o q ilo n a  tashkil  etish  h iso b id an   bu  yilgi  hosilni 
paxtachilik tarixim izda  kam   uchraydigan g ‘oyat  qisqa
28

m uddatda  yig‘ib-terib  olishga  erishganini  m am nu- 
niyat  bilan  ta ’kidlash  lozim.
O o ‘lga  kiritilgan  bu  yutuqning  e ’tiborli  ikkinchi 
tom oni  shuki,  yetishtirilgan  paxtaning  asosiy  qismi 
yuksak sifat  bilan  tayyorlandi.  M amlakatimiz  bo‘yicha 
birinchi  navga  topshirilgan  paxta  xom ashyosining 
ulushi  taxm inan  90  foizni  tashkil  etgani  ham   buning 
yaqqol  tasd ig id ir.
Y ana  b ir  diqqatga  sazovor  to m o n i  —  bu  yil 
paxtachilikda  hosildorlik  darajasi  sezilarli  ravishda 
oshgani  barcham izni  quvontiradi.  Joriy  yilda  m am ­
lakatim iz  b o ‘yicha  o ‘rtacha  hosildorlik  o ‘tgan  yilga 
nisbatan  4  foizga  oshib,  gektaridan  26,3  sentnem i 
tashkil  etgani  buning  yorqin  dalilidir.
Bunday  m uhim   yutuq,  aw alam b o r,  b arch am iz­
ni  boqadigan  yerim izning  unum dorligi,  shu  bilan 
b ir  qatorda,  qishloq  xo‘jaligida  m eh n at  sam arador- 
ligining  tobora  ortib  borayotganidan  darak  beradi, 
desak,  hech  qanday  xato  b o ‘lmaydi.
Bugun  m ana  shunday  qutlug‘  ayyom da  m am la­
katimizning yuksak  xirmoniga  munosib  hissa q o ‘shgan 
viloyatlar,  tu m a n   va  ferm er  xo‘jaliklarining  nom - 
larini  hu rm at  bilan  tilga  olam iz.
Bu  yilgi  m avsum da  Navoiy  viloyati,  Q oraqalpo- 
g ‘is to n   R e s p u b lik a s i,  A n d ijo n ,  S u rx o n d a ry o , 
Q ashqadaryo  va  Buxoro  viloyatlarining  paxtakorlari 
sh artn o m av iy   m ajburiyatlarni  qisqa  m u d d atlard a
29

o rtig i  bilan  ado  etgani  uchun  har  qancha  tasannolar 
aytsak,  arziydi,  albatta.
Shu  borada Amudaryo,  Paxtaobod,  Q um qo‘rg‘on, 
Sariosiyo,  Vobkent,  G urlan  tum anlari  sentabr  oyida, 
Kegeyli,  O ltinko‘1,  Izboskan,  R om itan,  Shahrisabz, 
M uborak,  Q iziltepa,  N avbahor,  N arpay,  D enov, 
X onqa  tum anlari  esa  oktabr oyining  boshida,  20—25 
ish  k u n id a  b irin ch ilar  q ato rid a  rejalarni  bajarib, 
boshqalarga  o ‘m ak  b o ‘ldilar.
Y uqori  sifat  k o ‘rsatkichlariga  erishgan  Q a sh q a­
d aryo,  B uxoro  va  N avoiy  v ilo yatlarida  pax tan in g  
9 0 —94  foizi,  S h ah risab z,  K oson,  V obkent,  Q o ro - 
v ulbozor,  Q iziltep a,  A m u d ary o ,  N a rp a y ,  Q u m - 
q o ‘rg‘o n ,  Sariosiyo  kabi  tu m a n la rd a   esa  94—97 
foizi  b irin ch i  navga  to p sh irilg an i,  ay n iq sa,  e ’t i ­
b o rlid ir.
H osildorlik  b o ‘yicha  yuksak  natijalarni  q o ‘lga 
k iritg an   Q a n lik o ‘1  tum an id ag i  «G anjebek»,  Bu- 
loqboshi  tumanidagi  «Baraka  hosil  samarasi»,  Romitan 
tumanidagi  «To‘xtamurod»,  Kasbi  tumanidagi  «Kenja 
bobo  Egam berdiyev»,  K a tta q o ‘rg ‘o n   tu m an id ag i 
«Hosil»,  Denov  tum anidagi  «M am atm urod  H ota- 
mov»,  A m asoy  tum anidagi  «Sangzor»,  N avbahor 
t u m a n i d a g i   « M u s lim   M a d a m in o v » ,  C h in o z  
tu m a n id a g i  « H ik m a tilla   Y o ‘ld o sh ev » ,  O ltia riq  
tu m a n id a g i  « N u ro b o d » ,  N a m a n g a n   tu m a n id a g i 
«Navbahor namunasi»,  Sirdaryo  tumanidagi  «Tinibek
30

bobo»,  X onqa  tum anidagi  «Bekajon  Sobirova»  kabi 
ferm er  x o ‘jaliklarida  —  bu n d ay   ajoyib  yutuqlarga 
erishgan  x o ‘jalik lar  sonini  y an a  k o ‘plab  keltirish 
m um kin — gektaridan  45—50  sentner va  u n dan  ham  
yuqori  hosil  o lin g an in in g   o ‘zi  d eh q o n ch ilig im iz 
tarixiga  yangi  sahifa  b o ‘lib  kirishi,  shubhasiz.
K o ‘p ch ilik n in g   e ’tib o rin i,  h ayrat  va  havasini 
uyg‘o ta d ig a n ,  jo riy   yilda  erish g an   y u tu q la rim iz  
negizida  yotgan  m ezon  va  om illar  haqida  alohida 
gapirishni  zarur  deb  bilam an.
A w alo ,  buning  zam irida  keyingi  yillarda  g ‘o ‘za 
s e le k s iy a s i  m a s a la s ig a   k a tta   e ’t i b o r   q a r a tib , 
0 ‘zbekistonning  har qaysi  hudud  va  mintaqasiga  mos 
boM gan,  k a sa llik la rg a   c h id a m li,  e r ta p is h a r   va 
s e rh o s il,  y u q o ri  d a r o m a d   b e ra d ig a n   n a v la rn i 
yaratish  va  tanlash,  u lam i  rayonlashtirish  b o ‘yicha 
olib  borayotgan  keng  ko‘lamli  ishlarim iz  mujassam 
ekani  barcham izga  ayon.
Ayni  vaqtda  zam onaviy  agrotexnologiyalam ing 
jo riy  etilgani,  hosilni  zararkunandalardan  him oya 
qilishda  biologik  usullardan  keng  foydalanilgani, 
barcha  agrotexnik  tadbirlar,  ju m lad an ,  defoliatsiya 
o ‘z  vaqtida  va  sifatli  o ‘tkazilgani  yutuqlarim izda  hal 
qiluvchi  om il  b o ‘lganini  ta ’kidlash  lozim.
Shu  borada  bu n d an   uch  yil  oldin  qabul  qilin- 
gan ,  y erlarn in g   m elio rativ   h o latin i  yaxshilashga 
qaratilgan  dasturim izning  aham iyati,  m ohiyati  va
31

sam arasini,  o ‘ylaym anki,  baholashning  o ‘zi  qiyin. 
Bu  fikm ing tasdig‘ini  quyidagi  raqam lar yaqqol  ifoda 
etadi.  2008—2010-yillar  davom ida  m am lakatim iz 
b o ‘yicha  37  m ing  kilom etrdan  ortiq,  shu jum lad an , 
35  m ing  k ilo m etrlik   tu m a n la r  va  x o ‘ja lik la ra ro  
kollektor  va  drenaj  tarm oqlarini  ta ’m irlash  va  re ­
konstruksiya  qilish  hisobidan  740  m ing  gektar  su- 
g ‘oriladigan  yem ing  m eliorativ  holati  yaxshilandi. 
Buning  uchun  m am lakatim iz b o ‘yicha  taxm inan  300 
m illiard  so‘m   m ablag4  y o ‘naltirilganining  o ‘zi  bu 
masalaga  qanday  katta  e ’tibor  berayotganim izning 
isbotidir.
A lbatta,  q o ‘lga  kiritgan  yutuqlarim izning  poy- 
devori  b o ‘lgan,  ulkan  m ablag4,  kuch  va  im koni- 
yatlam i  talab  qiladigan  bunday  d astur  va  tadbirlar 
haqida  gapirishim iz  tabiiy.  Lekin  qishloq  x o ‘jaligi 
sohasini  sam arali  boshqarishni  zam onaviy  darajaga 
ko4tarish  yo4lida  chuqur  islohotlam i  am alga  oshirish, 
fermerlik  harakatiga  keng  yo‘l  ochib  berish,  uni  deh- 
qonchilikning  hal  qiluvchi  b o 4g 4iniga  aylantirish,  shu- 
ning  hisobidan  dalada  ishlayotganlam ing  m ehnatini 
m unosib  qadrlash  va  rag‘batlantirish  bu  borada  eng 
m uhim   aham iyat  kasb  etm oqda.
Biz  bugungi  kunda  deh q o n   va  ferm erlarim izning 
du n y o q arash i  to b o ra   yuksalib,  yerga,  m eh n atg a 
munosabati  tubdan  o 4zgarib,  ularda  o ‘z yeriga  haqiqiy 
egalik  hissiyotining  kuchayib  borayotganini  qishloq
32

hayotini  obod  va  farovon  etishning,  el-yurtimiz  qo‘lga 
kiritayotgan  barcha  marralaming asosiy sharti va garovi 
deb  bilam iz.
H ech  kimga  sir  em as  —  har  qanday  yutuqning 
pirovard  natijasi  darom ad  bilan — bu  qishloq  xo‘jalik 
xodim i  yoki  oddiy  dehqonning  darom adi  b o ‘ladimi, 
tu m a n   yoki  viloyat,  qolaversa,  davlat  budjetiga 
tushadigan  m ablag‘  b o ‘ladimi  — h am m a  qilayotgan 
ishlarim izning  samarasi  darom ad  va  yana  bir  bor 
d aro m ad   bilan  o ‘lchanadi.  Shu  m a ’noda,  bu  yil 
paxtachilikdan  olinadigan  um um iy darom ad  taxminan 
2  trillion  so‘m dan  ziyod  b o ‘lishi  va  o ‘tgan  yilga 
nisbatan  35  foizga  k o ‘payishi  kutilayotgani  b arch a­
mizga  m am nuniyat  bag‘ishlaydi.
X alqim izda  darom adga  yarasha  burom ad,  degan 
oqilona  hikm at  bor.  Shu  nuqtayi  nazardan  qaragan- 
da,  q o ig a   kiritgan  darom ad  hisobidan  yangi-yangi 
m aktablar,  litsey  va  kollejlar,  shifoxonalar,  qishloq 
vrachlik  punktlari,  m adaniyat  va  sport  m askanlarini 
q u rish ,  q ish lo q lard a  q ulaylik  n u q tay i  n azarid an  
shahardagidan  aslo  kam   b o ‘lm agan  zam onaviy  uy- 
jo y la r  b arp o   etish ,  y o ‘llarni  t a ’m irlash ,  ah o lin i 
tabiiy  gaz,  ichim lik  suvi  bilan  ta ’m inlash,  b ir  so ‘z 
bilan  aytganda,  xalqim izning  hayot  darajasi  va  si- 
fatini  y an ad a  o shirish  borasida  o ld im izd a  k atta 
imkoniyat  va  ufqlar paydo b o ‘lishini  barcham iz yaxshi 
tushunam iz.
3
— / .  
Karimov,  19  t.
33

Aziz  d o ‘stlarim ,  birodarlarim !
M ana  shu  xursandchilik  dam larida  barcham izni 
yo m g ‘  kunlarga  yetkazib,  el-yurtim izni  o ‘z  p anohi- 
da  asrab,  bizdan  m arh am atin i  darig6  tu tm asd an , 
h a m is h a   y o ‘lim iz n i  o c h ib   b e ra y o tg a n i  u c h u n  
Y aratganim izga  shukronalar  aytishim iz  ham   qarz, 
ham   farz  deb  bilam an.
Sizlam i,  b u tu n   xalqim izni  bugungi  katta  g‘alaba 
bilan  yana  bir  bor  tabriklar  ekanm an,  ham m angizga 
ch in   qalbim dan  m innatdorlik  bildirib,  barchangizga 
sihat-salom atlik,  baxt  va  om ad,  xonadonlaringizga 
tinchlik-osoyishtalik va  qut-baraka  tilaym an.
M ehnatingizning  rohatini  k o ‘ring,  h ech  qachon 
kam   b o ‘lm ang,  qadrdonlarim !
Islom  KARIMOV, 
О ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidenti

MAMLAKATIMIZDA  DEMOKRATIK 
ISLOHOTLARNI  YANADA 
CH UQ URLASH TIR ISH  
VA  FUQAROLIK  JAMIYATINI 
RIVOJLANTIRISH  KONSEPSIYASI
H urm atli  deputatlar!
Aziz  d o ‘stlar!
Shu  kunlarda  barcham iz  nihoyasiga  yetib  b o ra­
yotgan  2010  yilni  yakunlab,  V atanim iz  m ustaqilli- 
gining  20  yilligi  nish o n lan ad ig an   yangi  2011-yil 
ostonasida  turibm iz.
Tariximizga  kirib  kelayotgan  bu buyuk  m arra  m u­
nosabati  bilan  o ‘tgan  davr  m obaynida  hayotim iz 
sifa ti,  m a m la k a tim iz   q iyofasi  q a n d a y   o ‘zgarib 
borayotgani,  qanday yutuq va  natijalarga  erishganimiz, 
ijtimoiy yo‘naltirilgan  bozor  iqtisodiyotiga  asoslangan 
ochiq  dem okratik  davlat  va  fuqarolik jam iyatini  bar­
po  etish  y o ‘lida  qanday  su r’atlar  bilan  rivojlanib 
borayotganim izni  baholash  ehtiyoji  tug‘ilm oqda.
Q isqacha  aytganda,  biz  o ‘z  oldim izga  q o ‘ygan 
uzoq  m uddatli  strategik  m aqsadlar,  y a’ni  zam o n a­
viy  rivojlangan  dem okratik  davlatlar  qatoriga  kirish, 
iqtisodiyotim izning  barq aro r  o ‘sishini  ta ’m inlash,
35

hayot  sifatini  yaxshilash  va  ja h o n   ham jam iyatida 
m u n o sib   o ‘rin   e g a lla sh   b o ra sid a g i  s a ’y - h a r a -  
katlarimizga  bugungi  kun  nuqtayi  nazaridan  xolisona 
baho  berishim iz  tabiiydir.
M a’lum ki,  0 ‘zbekiston  1991-yili  o ‘z  m ustaqil- 
ligini  q o ‘lga  kiritganidan  so‘ng  u m rini  o ‘tab  b o ‘lgan 
m ustabid,  m a ’m uriy-buyruqbozlik,  rejali-taqsim ot 
tizim idan  voz  kechib,  «o‘zbek  m odeli»  deb  nom  
olgan  o ‘z  taraqqiyot  yo‘lini  tanlab  oldi.
Biz  ishlab  chiqqan  va  bugungi  kunda  hayotga  tat- 
biq  etayotgan  ushbu  m odelning  m a ’no -m azm u n i  — 
davlat  qurilishi  va  konstitutsiyaviy  tuzum ni  tubdan 
o ‘zgartirish  va  yangilash,  iqtisodiyotni  m afkuradan 
xoli  etish,  uning  siyosatdan  ustunligini  ta ’m inlash, 
davlatning  bosh  islohotchi  vazifasini  bajarishi,  y a’ni 
islohotlar  tashabbuskori  b o ‘lishi  va  ulam i  m uvo- 
fiqlashtirib  borishi,  q o n u n   ustuvorligini  ta ’m inlash, 
kuchli  ijtim oiy  siyosat  yuritish,  islohotlarni  bos- 
qichm a-bosqich  va  izchil  olib  borish  tam oyillariga 
asoslanadigan  siyosiy,  iqtisodiy va  ijtimoiy  islohotlami 
am alga  oshirishdan  iboratdir.
Biz  islohotlam i  inqilobiy  usulda,  y a’ni  «shok 
terapiyasi»  y o ‘li  bilan  am alga  oshirishdan  ongli  ra ­
vishda  voz  kechib,  tadrijiy  taraqqiyot  y o ‘lini  tanlab 
o lg an im iz  tufayli  x alq im izn i  q a n d a y   o g ‘ir  o q i- 
batlarga  olib  kelishi  m u m k in   b o ‘lgan  iqtisodiy  va 
ijtim o iy   t o ‘fo n la rd a n   asrab   q o lish g a   m uvaffaq
36

b o ‘lg a n im iz n i  b u g u n   h a y o tn in g   o ‘zi  ta sd iq la b  
berm oqda.
Izchil  yuqori  o ‘sish  su r’atlari,  yurtim izda  barpo 
etilgan  bank-m oliya  tizim ining  barqaror va  ishonchli 
faoliyat  yuritishi,  iqtisodiyotda  am alga  oshirilayot- 
gan  yangilanish  va  o ‘zgarishlar,  u m u m an ,  m am la­
k a tim iz n i  m o d e rn iz a tsiy a   q ilish   y o ‘lidagi  d ad il 
q ad a m la rim iz  d u n y o   jam o a tc h ilig i,  sh u n in g d ek , 
X alqaro  valuta  ja m g ‘arm asi,  Ja h o n   banki,  Osiyo 
taraq q iy o t  banki  singari  nufuzli  xalqaro  m oliya 
tashkilotlari  to m o n id an   e ’tiro f  etilm oqda.
H aqiqatan  ham ,  qariyb  yigirm a  yillik  m ustaqil 
taraqqiyotim iz  m obaynida  0 ‘zbekistonda  yalpi  ichki 
m ahsulotning  o ‘sishi  3,5  barobam i,  aholi jo n   boshiga 
hisoblaganda  esa  2,5  b aro b am i,  aholining  real  da- 
rom adlari  3,8  barobam i  tashkil  etgani  e ’tiborga  sa- 
zovordir.  Ayniqsa,  ijtim oiy-gum anitar  sohada  eri- 
shilgan  m arralar — aholini  ijtim oiy  him oya  qilish 
u ch u n   y o ‘naltirilgan  davlat  xarajatlarining  5  baro- 
b a r  k o ‘p a y g a n i,  tu rm u s h   d a ra ja sin in g   se z ila rli 
ravishda  yaxshilangani  va  buning  natijasida  onalar 
o ‘lim i  2  b a r o b a r d a n   k o ‘p ro q ,  b o la la r   o ‘lim i 
3  barobar  kam aygani,  odam larning  o ‘rtacha  u m r 
ko‘rishi  67  yoshdan  73  yoshga,  ju m lad an ,  ayollar- 
ning  o ‘rta ch a  u m r  k o ‘rishi  75  yoshga  yetganini 
m am nuniyat  bilan  ta ’kidlasak  arziydi,  deb  o ‘ylay- 
m an.
37

2008—2010-yillarda,  y a’ni  dunyoning  aksariyat 
m am lakatlarida  iqtisodiy  o ‘sish  sur’atlari  sezilarli  ra­
vishda  tushib  ketgan,  ishlab  chiqarish  pasaygan  bir 
vaqtda  0 ‘zbekistonda yalpi  ichki  m ahsulotning  o ‘sish 
su r’atlari  2008-yilda  9  foizni,  2009-yilda  8,1  foizni 
tashkil  etgani,  2010-yilda  bu  k o ‘rsatkich  8,5  foizga 
yetishi  kutilayotgani,  kelgusi  2011-yilda  esa  8,3  foiz 
darajasida  b o ‘lishi  belgilab  berilayotgani  k o ‘pgina 
xalqaro  tuzilm alar,  ekspert  va  m utaxassislarda  katta 
qiziqish  uyg‘otm oqda.
D u n y o d a,  ayniqsa,  rivojlangan  m am lakatlarda 
d a v latn in g   tash q i  q arzlari  k o ‘payib  b o ray o tg an i 
jiddiy  xavotir  tu g ‘dirayotgan  b ir  paytda  0 6zbekis- 
to n ning  tashqi  qarzi  yalpi  ichki  m ahsulotning  10 
foizidan  oshm aydi,  davlat  budjeti  esa  so ‘nggi  besh 
yilda  profitsit  bilan  bajarilm oqda.
A lbatta,  m am lakatim iz  q o ‘lga  kiritayotgan  b u n ­
day  ulkan  yutuqlar  ro ‘yxatini  yana  davom   ettirish 
m um kin.
M a ’lum ki,  sobiq  tuzum   davrida  respublikam iz- 
ning  iqtisodiyoti  bir  tom o n lam a  rivojlangan,  faqat 
x o m a sh y o   y e tis h tiris h g a   y o ‘n a ltirilg a n   b o ‘lib, 
m a s h ’um   salbiy  o q ib a tla rg a   o lib   k elg an   p ax ta 
yakkahokim ligi  avjiga  ch iq q a n   edi.  0 ‘zbekiston 
o ‘z in in g   q o lo q   is h la b   c h i q a r i s h   v a  s o ts ia l 
in fratu zilm asi  bilan  sobiq  Ittifo q d a  jo n   boshiga 
iste’m ol  darajasi  b o ‘yicha  eng  past  o ‘rinda  turardi.
38

M ustaqil  rivojlanish  yillarida — tarix an   qisqa  bir 
davrda  yurtim iz  yangi  va  ulkan  m arralam i  q o ‘lga  ki- 
ritdi,  buning  natijasida  m am lakatim izning  qiyofasi 
butunlay  o ‘zgarib,  ja h o n   ham jam iyatidagi  o ‘m i  va 
nufuzi  yuksalib  borm oqda.
Ayni  paytda  barcham iz  b ir  haqiqatni  o ‘zim izga 
aniq  ta sa w u r  etishim izni  istardim .  Y a’ni,  erishilgan 
bunday  m arralar — barq aro r  rivojlanib  borayotgan 
iqtisodiyotga  asoslangan,  ochiq  dem okratik  huquqiy 
davlat  qurish,  inson,  uning  m anfaatlari,  h u quq  va 
erk in lik la ri  s o ‘zd a  em as,  a m a ld a   oliy  q a d riy a t 
darajasiga  ko‘tarilgan, ja h o n   miqyosida  o bro‘-e ’tibor 
q o zo n g an   ja m iy a t  b arp o   etish   b o rasid a  biz  o ‘z 
oldim izga  q o ‘ygan  yuksak  maqsadga  qaratilgan  uzoq 
va  m urakkab  y o ‘lning  bir  qism i,  xolos.
Bu  y o ‘lda  biz  d uch  kelishim iz  m um kin  b o ‘lgan 
shunday  bir  xavf  borki,  u  ham   b o ‘lsa,  a w a la m - 
bor,  erishilgan  yutuqlarga  m ahliyo  b o ‘lib,  xotir- 
jam lik  kayfiyatiga  berilish,  real  voqelikdan  uzilib 
qolish  xavfidir.  Bu  esa  m am lakatim iz  taraqqiyotining 
sam aradorligi  va  istiqboliga  salbiy  ta ’sir  k o ‘rsatishi 
m um kin.
Jah o n   m iqyosida  globallashuv  va  raqobat  tobora 
kuchayib  borayotgan  bugungi  zam onda  biz  dunyoda 
yuz  berayotgan  tub  o ‘zgarishlar  jarayonida  egallab 
turgan  o ‘m im izni  xohsona  va  tanqidiy  baholashim iz, 
to b o ra   oshib  b orayotgan  hayot  talablariga  javob
39

b e rish im iz ,  k ec h a y o tg an   dav r  b ila n   h a m q a d a m  
b o ‘lishim iz  shart.
M a ’lum ki,  hayot  h ech  qach o n   bir joyda  to ‘xtab 
turm aydi.  Shu  bois  aw a la m b o r  ro ‘y  berishi  m u m ­
kin  b o ‘lgan  turli  falokatlar,  ja h o n   iqtisodiyotining 
yuksalishi  va  inqirozini  old in d an   k o ‘rish  im konini 
beradigan,  har  tom o n lam a  c h u q u r  o ‘ylangan,  aniq 
m aqsad  va  ustuvor  y o ‘nalishlam i  o ‘z  ichiga  olgan 
taraqqiyot  dasturi  va  uni  am alga  oshirish  strategiya- 
siga  ega  b o ‘lgan  m am lakat  va  xalq  pirovard  natijada 
m uvaffaqiyatga  erishadi.
Shu  m unosabat  bilan  alohida  ta ’kidlab  aytm oq- 
c h im a n k i,  m u sta q il  ta r a q q iy o tim iz n in g   o ‘tg a n  
davrida  am alga  oshirgan  ishlarim izni  sarhisob  qilar 
ekanm iz,  ularni  haqqoniy  baholash  va  islohotlar 
dasturiga  m a ’lum   o ‘zgartishlar  kiritish  bilan  birga, 
birinchi  navbatda,  ertangi  kun  talablaridan  kelib 
c h iq q a n   h o ld a ,  m a m la k a tim iz n i  isloh  e tish   va 
m odernizatsiya  qilish  y o ‘lidagi  izchil  harakatlarim iz- 
ni  kuchaytirishim iz,  ularni  yangi,  yanada  yuqori 
bosqichga  k o ‘tarishim iz  darkor.
Shu  m a ’noda,  1992-yil  dekabr  oyida  qabul  qilin- 
gan,  m am lakatim izning  d em okratik  taraqqiyotini 
ta ’m inlash  va  fuqarolik jam iyatini  shakllantirishning 
asosiy  prinsiplarini  belgilab  bergan  K onstitutsiya- 
mizning qoida va  normalariga tayanish  alohida aham i­
yat  kasb  etadi.  Bu  boradagi  ishlarim iz  2001-yildan
40

2010-yilgacha b o ‘lgan  keyingi  10  yil  davomida yanada 
faollashib,  ko‘lam i  va  miqyosi  to bora  kengayib  b o r­
m oqda.
N atijada  bugungi  kunga  kelib  biz  o ‘z  oldim izga 
q o ‘ygan  asosiy  m aqsadim izga  erishdik,  deb  aytish 
u ch u n   barcha  asoslarim iz  bor.
Buning  tasdig‘ini  m am lakatim izni  isloh  etish  va 
dem okratlashtirish jarayoni  hech  qachon  ortga  qayt- 
m aydigan,  q a t’iy  va  izchil  tus  olgani,  odam larim iz 
o ‘zgarib,  ularning  siyosiy  va  fuqarolik  faolligi  osha- 
y o tg a n i,  o n g -u   tafak k u ri  y u k salib,  y o n -a tro fd a  
b o ‘layotgan  b arch a  voq ea-h o d isalarg a  daxldorlik 
tuyg‘usi,  ertangi  kunga  ishonchi  ortib  borayotgani 
m isolida  ko‘rish,  anglash  qiyin  emas.
Y u rtd o sh la rim iz n in g ,  b u tu n   ja m iy a tim iz n in g  
hayotidagi  ana  shunday  o ‘zgarish  va  yangilanishlar, 
o ‘z  m o h i y a t - e ’tib o rig a   k o ‘ra ,  b u g u n g i  k u n d a  
m am lakatim izning  taraqqiyot  va  farovonlik  yo‘lidan 
dadil  rivojlanib  borishini  ta ’m inlayotgan  hal  qiluvchi 
kuchga  aylanm oqda.
Mustaqillik  yillarida  bosib  o ‘tgan  yo‘limiz  va  to ‘p- 
lagan  tajribam izni  xolisona  baholash,  q o ‘lga  kiritgan 
yuksak  m arralarim izni  tahlil  etish  m am lakatim izni 
tadrijiy  va  bosqichm a-bosqich  rivojlantirish  b o ‘yicha 
biz  tanlagan  m odelning  naqadar  to ‘g‘ri  ekanini  va 
shu  yo‘ldan  bundan  buyon  ham   o g ish m ay   q a t’iyat 
bilan  borishim iz  zarurligini  yaqqol  ko‘rsatm oqda.
41

Shundan  kelib  chiqqan  holda,  quyidagi  y o ‘na- 
lishlam i  dem okratik  o ‘zgarishlam i  yanada  chuqur- 
lashtirishning  eng  m uhim   ustuvor  vazifalari  sifatida 
belgilash  zarur,  deb  o ‘ylaym an.
I.  Davlat  hokimiyati  va  boshqaruvini 
demokratlashtirish
M a’lum ki,  o ‘tgan  davr  m obaynida  m am lakati­
m izda  davlat  hokim iyati  va  boshqaruvini  d em o k rat­
lashtirish  sohasida  am alga  oshirilgan  islohotlar  o ‘ta 
m uhim   bir  m aqsadga,  y a’ni  hokim iyatlar  b o iin ish i 
konstitutsiyaviy  prinsi pini  hayotga izchil  tatbiq  etish, 
hokim iyatlar  o ‘rtasida  o ‘zaro  tiyib  turish  va  m an- 
faatlar  m uvozanatining  sam arali  tizim ini  shakllan- 
tirish,  m arkazda  va  joylarda  q o n u n   chiqaruvchi  va 
vakillik  hokim iyatining  vakolatlari  ham da  nazorat 
vazifalarining  rolini  kuchaytirish,  sud  tizim ini  li- 
berallashtirish  va  uning  m ustaqilligini  ta ’m inlash 
b o ‘yicha  g ‘oyat  dolzarb  ch o ra-tad b irlarn i  k o ‘rishga 
qaratilgan  edi.
Bu  jarayonda  m arkaziy  ijro  etuvchi  hokim iyat- 
ning  boshqaruv  tuzilm alari  va  m a ’m uriy  organlar- 
ning  vazifalarini  o ‘zgartirishga,  ularning  boshqarish, 
tartibga  solish  va  taqsim lash  borasidagi  vakolatlarini, 
xo‘jalik  tuzilm alari  faoliyatiga  bevosita  aralashuvini 
keskin  qisqartirishga  katta  e ’tibor berildi.  Boshqacha
42

aytganda,  ularning  vakolatlarini  bozor  tam oyillariga 
muvofiqlashtirish va  pirovard  natijada  davlatning  iqti­
sodiyotni  boshqarishdagi  rolini  jiddiy  kam aytirish 
k o ‘zda  tutilgan  edi.
Boshqaruv  sohasini  m arkazlashtirishni  cheklash, 
bu  boradagi  vazifalam ing  bir  qism ini  respublika  da- 
ra ja sid a n   v ilo y a t,  tu m a n   va  s h a h a r  m iq y o sig a 
o ‘tkazish,  0 ‘zbekistonda  m ahalliy  o ‘zini  o ‘zi  bosh- 
qarishning  noyob  shakli  b o ‘lgan  m ahalla  tizim ini 
shakllantirish  m asalalariga  katta  aham iyat  qaratildi.
Ikki  palatali  milliy  parlam entim izni  tashkil  etish 
masalasi  b o ‘yicha  2002-yil  27-yanvarda  o ‘tkazilgan 
referendum   yakunlari  va  shu  asosda  «Referendum  
y ak u n lari  h a m d a   d avlat  h o k im iy ati  tashkil  eti- 
lishining  asosiy  prinsi plari  t o ‘g ‘risida»gi  K onsti­
tutsiyaviy  q o n u n n in g   qabul  qilinishi  q o n u n   c h i­
q a ru v c h i  h o k im iy a tn i  tu b d a n   islo h   q ilish n in g  
asoslarini  belgilab  berdi.
B undan  k o ‘zlangan  asosiy  m aqsadlar  parlam ent 
to m o n id an   o ‘z  vakolatlarini  am alga  oshirish  ja ra ­
yonida  o ‘zaro  tiyib  turish  va  m anfaatlar  m uvozanati 
tizim ini  shakllantirish,  q o n u n   ijodkorligining  sifatini 
jiddiy  ravishda  oshirish,  umumdavlat va  hududiy m an- 
faatlam ing  mutanosibligiga  erishishdan  iborat  edi.  Bu 
b o ra d a   tark ib   jih a tid a n   aso san   xalq  d ep u ta tla ri 
m ahalliy  K engashlari  vakillaridan  tashkil  topgan 
yuqori  palata —  S enatning  hududlar  m anfaatlarini
43

ifoda  etishi,  quyi — Q onunchilik  palatasi  esa  o ‘z  fao- 
liyatini  doim iy  professional  asosda  am alga  oshirishi 
hisobga  olinganini  aytib  o ‘tish  lozim.
T a ’kidlash  kerakki,  milliy  parlam entim izning  ri- 
vojlanishida  yangi  parlam ent  va  uning  har  bir  pa- 
latasining  m aqom i,  vakolatlari  va  faoliyat  m exa- 
n iz m la ri  a n iq   b e lg ila b   b e rilg a n   « 0 ‘z b e k is to n  
Respublikasi  Oliy  M ajlisining  Q onunchilik  palatasi 
t o ‘g ‘risida»gi  va  « 0 ‘zbekiston  R espublikasi  O liy 
M ajlisining  S enati  t o ‘g ‘risida»gi  konstitutsiyaviy 
q o n u n la rn in g   2003-yilda  qabul  qilinishi  alo h id a 
aham iyat  kasb  etdi.
2007-yilda  0 ‘zbekiston  Respublikasi  K onstitu- 
tsiyasidan  m am lakat  Prezidenti  bir  vaqtning  o ‘zida 
ijro  etuvchi  hokimiyat  boshlig‘i  ekanini  belgilaydigan 
n o rm a n in g   c h iq a rilish i  u shbu  d av rd ag i  m u h im  
siyosiy-huquqiy  voqealardan  biri  b o ‘ldi.  Bugungi 
kunda  K onstitutsiyam izning  89-m oddasida  « 0 ‘zbe- 
kiston  R espublikasining  P rezid en ti  davlat  bosh- 
lig‘idir va  davlat  hokimiyati  organlarining  kelishilgan 
holda  faoliyat  yuritishini  ham da  ham korligini  ta ’- 
minlaydi»  degan  qoida  belgilab  q o ‘yilgan.
llgari  0 ‘zbekiston  Respublikasi  P rezid en ti  egal­
lab  tu rg a n   V azirlar  M ah k am asi  raisi  lav o zim i- 
ning  tugatilish i  ham   lib erallash tirish   va  d e m o k ­
ra tlash tirish   y o ‘lida  m u h im   q ad am   b o ‘ldi.  Q abul 
qilingan  q o n u n larg a  m uvofiq  en d ilikda  Bosh  vazir
44

n a fa q a t  V azirlar  M ah k am asi  fao liy a tin i  tash k il 
e ta d i,  balki  unga  rah b arlik   qiladi  va  un in g   ishi 
s a m a r a d o r lig i  u c h u n   s h a x s a n   ja v o b   b e r a d i, 
V az irlar  M a h k a m asi  m ajlislarig a  raislik  q ila d i, 
h u k u m at  h u jjatlarini  im zolaydi,  davlat  va  x o ‘jalik  
b o shqaruvi  m asalalari  yu zasid an   q a ro rla r  qabul 
q ilad i.
Hozirgi  paytda  m am lakatim iz  aholisining  siyosiy- 
huquqiy  m adaniyati  va  ijtim oiy  ong  darajasining 
o ‘sib  borishi,  jam iyatni  dem okratlashtirish  va  libe­
rallashtirish  jarayonlarining  jadal  rivojlanishi,  yur­
tim izda  ko‘ppartiyaviylik  tizim ining  tobora  m ustah- 
kam lanishi  davlat  hokim iyatining  u ch ta  subyekti, 
y a ’ni  davlat  b o sh lig ‘i  boMgan  P rezid en t,  q o n u n  
chiqaruvchi  va  ijro  etuvchi  hokim iyatlar  o ‘rtasidagi 
vakolatlam ing  yanada  m utanosib  taqsim lanishini  ta ’­
m in la sh   u c h u n   z a ru r  s h a rt-s h a ro itla rn i  yuzaga 
keltirm oqda.
Shundan  kelib  chiqqan  holda,  0 ‘zbekiston  Res­
publikasi  Konstitutsiyasining  98-m oddasini  quyidagi 
tah rird a  bayon  etish  taklif  qilinadi:
« 0 ‘zbekiston  Respublikasi  V azirlar  M ahkam asi 
ijro  etuvchi  hokimiyatni  amalga  oshiradi.  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  V azirlar  M ahkam asi  0 ‘zbekiston  Res­
publikasi  Bosh  vaziri,  uning  o ‘rinbosarlari,  vazirlar, 
davlat  q o ‘m italarining  raislaridan  iborat.  Q oraqal- 
pog‘iston  Respublikasi  hukum atining  boshlig‘i  Va-
45

zirlar  M ahkam asi  tarkibiga  o ‘z  lavozimi  b o ‘yicha 
kiradi.
V azirlar  M ahkam asi  iqtisodiyotning,  ijtim oiy  va 
m a ’naviy  sohaning  sam arali  faoliyatiga  rahbarlikni, 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  q o n u n lari,  Oliy  M ajlis 
qarorlari,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  Prezidentining 
farm onlari,  qarorlari  va  farm oyishlari  ijrosini  ta ’- 
m inlaydi.
Vazirlar  M ahkam asi  am aldagi  q o n u n   hujjatlari- 
ga  m uvofiq  0 ‘zbekiston  R espublikasining  b u tu n  
h u dudidagi  b a rc h a   o rg an lar,  k o rx o n alar,  m uas- 
sasalar,  tash k ilo tlar,  m an sa b d o r  shaxslar  va  fu- 
q a ro la r  to m o n id a n   bajarilish i  m ajb u riy   b o ‘lgan 
qarorlar  va  farm oyishlar  chiqaradi.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Bosh  vaziri  V azir­
lar  M ahkam asi  faoliyatini  tashkil  etadi  va  unga 
rahbarlik  qiladi,  uning  samarali  ishlashi  uchun 
shaxsan  javobgar  b o ia d i,  Vazirlar  M ahkam asi- 
ning  m ajlislariga  raislik  qiladi,  uning  qarorlarini 
im zolaydi,  O ‘zbekiston  Respublikasi  P reziden­
tin in g   t o p s h ir ig ‘iga  b in o a n   x a lq a r o   m u n o - 
sabatlarda  0 ‘zb ek iston   R espublikasi  V azirlar 
M ahkam asi  nomidan  ish  k o ‘radi,  0 ‘zbekiston 
Respublikasi  qonunlarida,  0 ‘zbekiston  Respub­
likasi  P rezidentining  farm onlari,  qarorlari  va 
farmoyishlarida  nazarda  tutilgan  boshqa  vazifa- 
larni  bajaradi.
46

Vazirlar  Mahkamasi  o ‘z  faoliyatida  О ‘zbekiston 
Respublikasi  Prezidenti  va  О ‘zbekiston  Respubli­
kasi  Oliy  Majlisi  oldida  javobgardir.
Vazirlar  Mahkamasi  yangi  saylangan  Oliy  Majlis 
oldida  o ‘z  vakolatlarini  zimmasidan  soqit  qiladi.
V azirlar  M ahkam asining  fa oliyatin i  tashkil 
etish  tartibi  va  vakolat  doirasi  qonun  bilan  belgi- 
lanadi.
О ‘zbekiston  Respublikasi  Bosh  vaziri  nomzodi 
О ‘zbekiston  Respublikasi  Oliy  Majlisining  Qonun­
chilik  palatasiga  saylovlarda  eng  ko‘p  deputatlik 
o ‘mini  olgan  siyosiy  partiya  yoki  teng  miqdordagi 
deputatlik  o ‘rinlarini  qo‘lga  kiritgan  bir  necha  siyosiy 


Download 7.43 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling