D. Pulatov o 'z b e k is t o n s a n ’a t I


Download 5.89 Mb.
Pdf ko'rish
bet1/15
Sana08.03.2020
Hajmi5.89 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   15

o m is t o n
 s u r a
D.  Pulatov

NAMANGAN DAVLAT UNIVERSITETI
D.  Pulatov
O 'Z B E K IS T O N   S A N ’A T I
(O'quv qo'llanma)
O liy ta ?lim  o 'q u v  yurtlarining 
5110800  -  T asviriy  s a rfa t va m uxandislik grafikasi  ta'lim  
y o 'n a lish i talabalari uchun tavsiya etilgan
N am angan-2018

U O 'K :  821-512-133-9 
КВК:  8 4 ( 5 0 'zb)7 
Р - 4
O 'q u v   q o 'llan m ad a  O 'zb ek isto n   sa n 'atin in g   tarixiy  shakllanishi  va 
rivojlanishiga  doir  ilmiy  izlanishlar  v a   tahlillar  yoritilgan.  M azkur  q o 'llan m ad an  
oliy  ta 'lim   m uassasalari  va  kasb-hunar  kollejlaridagi  T asviriy  san ’at  tarixi, 
O 'zb ek isto n  san ’ati tarixi  fanlaridan m anba sifatida foydalanish m um kin.
T aqrizchilar:
A.  A kparov
B .B oym etov 
A.  A zizov
N am angan davlat universiteti  professori,  O 'z B A   akadem igi, 
O 'zb ek isto n  xalq ustasi
T oshkent viloyat Pedagogika kolleji D izayn kafedrasi 
professori,  O 'z B A   badiiy  ijodkorlar uyushm asi  a ’zosi, 
professor, pedagogika fanlari nom zodi
N am angan viloyat tarixi v a  m adaniyati  davlat m uzeyi  ilmiy 
xodim i,  sa n ’atshunoslik fanlari nom zodi,  dotsent
N . N abidjanova 
N am angan m uhandislik texnologiya 
instituti Y engil  sanoat m ahsulotlarini 
konstruksiyalash va texnologiyasi 
kafedrasi dotsenti, texnika fanlari nom zodi
ISBN  - 978-9943-5247-4-3
© Dilmurod Pulatov 
© “Namangan” nashriyoti, 2018 y.

K i r i s h
O 'zb ek isto n   tasviriy  san ’atini  ilm iy  o 'rg a n ish ,  uning  tarixiy  taraqqiyoti 
ham da  ijodiy  rivojlanish  bosqichlarini  yoritib  beruvchi  o 'q u v   adabiyotlarni 
yaratish  ayni  paytdagi  m uhim   vazifalardan  hisoblanadi.  Shu  m aqsadda  m azkur 
o 'q u v   q o 'lla n m a d a   O 'zb ek isto n   san ’atining  bugungi  kunga  qadar  bosib  o 'tg a n  
tarixiy  shakllanishdan  boshlab,  ijodiy  rivojlanishi  v a   uning  asosiy  jihatlarini 
yoritib  berilgan.
D arhaqiqat,  O 'zb ek isto n   san ’ati  ja h o n   xalqlari  san ’ati  tarixida  m unosib 
o 'rin  
egallaydi. 
M am lakatim iz 
san ’ati 
tarixi 
nafaqat 
uzoq 
va 
yaqin 
o 'tm ish im izd an , 
balki 
insoniyat 
tarixiy 
tam addunining 
eng 
dastlabki, 
boshlang‘ich  davrlaridan  sado  beradi.  Zero,  O ’zbekiston  hududida  ibtidoiy jam o a 
davridan  tortib,  toki,  ilk  sinfiy  jam iy atn in g   shakllanishi,  quldorlik  tuzim i  va 
ayniqsa,  O ’rta  asrlarga  doir  arxeologik  m anzilgohlar  talaygina.  A rxeologlarning 
ilm iy  faoliyati  davom ida  ushbu  m anzilgohlardan  san’atim iz  tarixini  eng  olis 
ijodiy  qatlam laridan  so 'zlo v ch i  k o 'p lab   nodir  sa n ’at  nam unalari,  asori-atiqalar 
k a sh f  etilgan.  Soha  olim lari  shu  n am unalar  asosida  O 'zb ek isto n   san ’atini 
ashyoviy  daiillar  asosida  tadqiq  etib,  o 'tm ish   ajdodlarim izni  ju d a   boy  ijodkorlik 
saiohiyatini  o 'rg an g an lar.
Ayni  paytda  ham  m azkur  m avzuni  ilmiy  o 'rg a n ish ,  o 'tm ish   san ’atim izni 
yangi  davr  nigohi  bilan  kuzatish,  ajdodlarim iz  qoldirgan  badiiy  m erosim izni 
tadqiq  etish  dolzarb  m asalalardan  biri  sifatida  o 'z   qadrini  yo 'q o tm ag an .  Shu 
m aqsadda  ushbu  q o 'llan m ag a  q o 'l  urilib,  O 'z b e k isto n   san ’atini  ibtidoiy  jam oa 
davridan  boshlangan  tarixiy  shakllanishi,  uning  qadim gi  davri,  ilk  istilolar  payti, 
shuningdek,  G rek-B aqtriya.  K ushonlar  davriga  alohida  e ’tibor qaratildi.  Shu  bilan 
birga,  O 'rta   asrlardagi  E ftaliktlar  va  T urk  xoqonligi,  arablar  istilosidan  kevingi 
davrlar.  A m ir  T em ur  va  tem uriylar  davri  ham da  X X   asrda  kechgan  ijodiy 
m asalalar  o 'rg a n ild i.  A yniqsa  M ustaqillik  villarida  O 'zb ek isto n   haykaltaroshligi 
erishgan yangi  ijodiy yutuqlari  keng qam rab olindi.
O 'q u v   q o 'llan m ad an   oliy  ta ’lim  o 'q u v   m uassasalarida  “O 'zb ek isto n  
san ’ati” ,  “O 'z b e k isto n   tasviriy  san ’ati  tarix i”  fanlaridan  m anba  sifatida  ham da 
“T asviriy  sa n ’at  tarix i” ,  “R angtasvir.  K om pozitsiya”  fanlaridan  esa  q o 'sh im ch a 
adabiyot sifatida  foydalanish m um kin.
3

I  BOB
O'ZBEK ISTON SA N ’ATININING TARIX1Y 
SH AK LLANISH I
IB T ID O IY  JA M O A   D A V R I  O 'Z B E K IS T O N   S A N ’A TI
Jahon  halqlari  tarixiy-m adaniy  tam addunida  xalq  xunarm andchiligi,  am aliy 
bezak  san ’ati,  m e ’m orlik,  ayniqsa,  tasviriy  s a n 'a t  turlarining  keng  rivojlanishi 
m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  C hunonchi,  o 'tm ish d a   tasviriy  s a n 'a t  serm ahsul  ijod 
m anbai  sifatida  k o 'p la b   xalq  va  elatlar  badiiy  m adaniyatining  ajralm as  qism ini 
tashkil  etgan.  Jum ladan,  O 'zb ek isto n   tasviriy  sa n ’ati  ham  olis  tarixiy  davrlardan 
sado  beradi.  Ibtidoiy  jam o a  davridan  m azkur  sohada  ijod  qilinganligi  arxeoioglar 
topgan  nam unalarda  yaqqol  nam oyon  b o 'la d i.  M azkur  topilm alar  O 'zb ek isto n  
hududida  tasviriy  san ’at  m oziyning  k o 'h n a   tarixiy  jarayonlari,  m adaniy  aloqalari 
ta ’sirida  rivojlanib,  bizgacha  yetib  kelganligini  e ’tiro f  etish  im konini  beradi. 
B unday  topilm alarning  asosiy  qism ini  tasviriy  san ’atning  haykaltarosklik  turi
Ov manzarasi.  Zarautsoy qoya tosh yuzasiga ishtangan rasm.  Mil.avvalgi 12-10 
minginchi yillar. Surxandaryo, Boysun tumani.
4

tashkil  etadi.
A gar  O 'zb ek isto n d a  haykaltaroshlikning  shakllanish  jarayoniga  e ’tibor 
qaratsak,  uning  bosib  o 'tg a n   tarixiy  y o 'li  boshqa  qadim gi  davlatlar  bilan  kuchli 
m adaniy  aloqalar  u y g ‘unligining  sam arasi  o 'la ro q   nam oyon  b o 'lad i.  X ususan,  bu 
quyidagi  ijodiy  bosqichlarda k o 'z g a  tashlanadi:
birinchi  -   ilk  haykaltaroshlik  nam unalarining  paydo  bo’lishi  (m eloddan 
olidingi  II-I-m ing  yilliklarga  xos  ibtidoiy  haykaltaroshlik);  ikkinchi  -   m eloddan 
oldingi  IV -asr  oxiri  m elodiy  IV -asrlardagi  qadim gi  va  antik  haykaltaroshlik 
(A hom aniylar,  greklar,  kushonlar  badiiy  m adaniyati  tarkibidagi  davr);  uchunchi  -  
ilk  o 'r ta   asrlarda  X orazm , 
B uxoro, 
Sam arqand  va  T erm iz  hududidagi 
haykaltaroshlik;  to 'rtin c h i  -   X lX -asr  oxiri  X X -asr  O 'zb ek isto n   haykaltaroshligi; 
beshinchi  -   X X -asr  so 'n g g i  o 'n   yilligidan  boshlangan  m ustaqil  O 'zbekiston 
haykaltaroshligi  davri.  Q uyida  m azkur  tarixiy  bosqichlarning  badiiy-ijodiy 
xususiyatlari ta v s if etiladi.
O 'zb ek isto n   hududida  tosh  asriga  oid  O biraxm at,  X o 'jak en t  (Toshkent), 
Z arautsoy  (Surxondaryo),  Suratsoy,  Soym ali  tosh  (F arg ‘ona),  T aqa  tosh  (Jizzax) 
kabi  ibtidoiy  m adaniyat  m anzillarining  topilishi,  qadim gi  O 'r ta   O siyo  m intaqasida 
o 'z b e k   xalqining  ijodkorlik  qobiliyati  ju d a   qadim dan  shakllana  boshlaganligini 
anglatadi.  O 's h a   davrdagi  ilk  san ’at  nam unalari  g ‘or  devorlariga,  suyak  yuzalariga 
ov  m anzaralarini  ifodalovchi  lavhalar va turli  hayvonlar tasviridan  iborat bo'lgan.
A jdodlarim izning 
badiiy  tafakkurida  his-tu y g ‘u- 
larning  zuhur  etishi  pirovar- 
dida  voqelikni  tasvirlash  tu- 
shunchasi  ham   paydo  b o 'lg an .
E ’tiborli 
tom oni 
shundaki, 
yuqoridagi 
qoyatosh 
va 
g 'o rlard ag i  tasv irlar  orasida 
toshni  qattiq jism la r vositasida 
y o 'n is h  
va 
tirnash 
orqali 
bajarilganlari  ham   uchravdi.
B ular 
tasviriy 
sa n ’atning 
ibtidiy 
devoriy 
rangtasvir 
k o 'rinishi  shaklida  nam oyon 
b o 'lsad a, 
biroq 
ularda 
tasvirlashning  haykaltaroshlik 
usuliga  ham  qism an  aloqasi 
borligini  e ’tiro f  etish  kerak.
5

C hunonchi,  haykallar  qattiq jism larn i  y o 'n is h ,  tirnash  orqali,  yum shoq  ashyolarni 
esa kesish va yopishtirish  bilan  bajariladi.
Y uqorida  keltirilgan  tasvirlar  zam irida  haykaltaroshlikning  qattiq  jism la r 
bilan  ishlash  texnikasi  b o 'lg an lig in i  e ’tiro f  etish  kerak.  Shunga  asoslanib 
O 'zb ek isto n   hududida  haykaltaroshlik  asarlarini  y uzaga  kelishining  birinchi 
belgilari aynan, o 's h a  tasvirlar negizida m avjud b o 'lg a n  deyish  m um kin.
T osh  asrining  M ezolit  davrida  O 'z b e k isto n   hududida  m avjud  b o 'lg a n  
O bisher  (F arg‘ona),  B o 'z su v   (T oshkentda),  M achoy  (B oysun)  kabi  ibtidoiy 
m anzilgohlarda  haykaltaroshlik  texnikasi  shakllanish  bosqichiga  erishdi.  M inglab 
yillik  tarixiy  rivojlanish  asnosida ov  qurollari  v a   m ehnat  buyum lariga shakl  berish, 
bezak  v a   m ajoziy  belgilar  tushirish  m alakasi  shakllandi.  A jdodlarim iz  ichki  his- 
tu y g 'u larin i 
ongli 
ravishda 
voqelik  bilan  u yg‘un  shakl- 
larda ifoda eta boshladilar.
Farg)ona 
vodiysidan
topilgan 
eram izdan 
avvalgi
ikki  m ing  yillik  tarixga  ega
b o 'lg a n  
“ Ikki 
boshli 
ilon”
(tum or)  tasviri,  bir  jih atd an
o 's h a  
paytning 
m aishiy
hayotida  taqinchoq  va  bezakli
buyum lardan 
foydalanish
m adaniyati  shakllanganligining
ashyoviy  dalillar bilan  asoslash
im konini 
bersa, 
ikkinchi
tom ondan  o 's h a   kezlardanoq
Ikki boshli Hon tasvlrl tushlrllgan  tumor. mil. aw. 2  mlng 
ajdodlarim iz 
nay leal 
yasash 
yiuik
b o 'y ic h a  
badiiy 
m ahoratga
erishganligini  tasdiqlaydi,  ushbu  sohada  ijod  qilish  borasida  yetarlicha  ijodiy 
qobiliyatga  v a   uslubiy  tajribaga  ega  b o 'lg an lig in i  anglatadi.  T a ’kidlab  o 'tilg a n  
tum ordagi  tasvir  qora  toshni  m ohirona  y o 'n is h   v a   pardozlash  bilan  bezakli 
haykaltaroshlikning  nodir  nam unasi  darajasiga  olib  chiqilgan.  B undan  k o 'rin ad ik i, 
O 'zb ek isto n   hududidagi  dastlabki  h aykaltaroshlik  nam unalari  ajdodlarim izning 
kundalik  ehtiyojlari  uchun  zarur  b o 'lg an   u y -r o 'z g ‘o r  buyum lariga  jilo   berishdan 
tashqari, turli  zeb-ziynat buyum larining bezagi  sifatid a ham   q o ’llanilgan.

O 's h a  
davrda 
haykaltaroshlik 
m aishiy 
buyum lar 
tarkibida 
b o 'lib, 
ularga  badiiy  bezak  o 'la ro q   xizm at 
qilgan  b o 'lsa-d a,  boshqa  bir  topilm alar 
haykaltaroshlikka 
m ustaqil 
san ’at 
sifatida 
qaralganligini 
k o'rsatadi.
M asalan,  bunday  nam unalar  sirasiga 
m arm ardan  ishlangan  “ E rkak  boshi” ,
“H o 'k iz  
b oshi” , 
“T osh b aq a”, 
“ Sigir 
so g ‘ayotgan  ayol” 
kabi  haykallarni 
kiritish 
m um kin. 
U shbu 
tarixiy 
yodgorliklarning  har  biri  yuksak  badiiy 
qiym atga  ega.  A yniqsa,  ular  orasida 
Surxondaryo  (M irshodi  q ish lo g 'i)  dan 
topilgan 
m eloddan 
avvalgi 
II-m ing 
yillikka  m ansub  “ E rkak  boshi"  haykali 
alohida  e 'tiro fg a   loyiqdir.  T em ir  asrida 
ijod 
qilingan 
m azkur 
asar 
o 'sh a  
paytlardan  po rtret  ja n rid a   inson  yuz 
tuzilishini  hayotiy  k o 'rin ish g a   m os  ravishda  tasvirlash  m ahorati  shakllanganini 
k o 'rsatad i.  H aykalda  inson  y u z  qism i  m ayda  shakliar  aniqligidan  holi  ishiangan 
b o 'lsad a.  biroq  hajm   nisbatlari  anchayin  aniq  ishlangan.  Jum ladan “ Boshi  yum aloq 
shaklda  qora  toshdan  y o 'n ib   ishlangan,  m oviy  ariqchalar  tarzida  aks  ettirilgan 
sochlari  to 'g 'r i  shaklda.  Yuzi  keng,  dum aloq.  bodom qovoq.  U ning  qiyofasi 
m a ’Ium  uslubga  solinganligiga  qaram ay,  yevropeoid  tuzilishga  ega.  A fsuski. 
anashu  boshga  qarab  biz  u  yevropeoid  irqining  aynan  qaysi  turiga  m ansubligini 
aniqlay  o lm ay m iz”  .  Ibtidoiy  jam o a  davriga  oid  bu  kabi  sa n 'a t  yodgorliklarini 
yana  O 'z b ek isto n n in g   boshqa  hududlarida  ham   uchratish  m um ikn.  M asalan. 
“R espublikam izda m ezolit davri  vodgorliklari  B oysun rayonidagi  M achav  g 'o rid a , 
F a rg 'o n a   vodiysidagi  Suxsoyning  yuqori  oqim i,  T oshkent  yaqinida  Q o 'shilish 
degan  jo v d an   topildi.  M ezolit  davrida  M achay  g 'o rid a   hosil  b o 'lg an   m adaniy 
qatlam   cham asi  40  sm  keladi.  M adaniy  qatlam dan  to g '  echkisi,  ayiq.  kiyik, 
toshbaqa  va  boshqa  hayvonlarning  suvaklari  ham da  chaqm oqtosh,  ohaktosh, 
qum tosh,  yashm a  va  kvarsitdan  ishlangan  turli  xil  qurollar  bilan  bir  qatorda ju d a  
k o 'p   suyadan vasalgan  qurollar topildi”2
Erkak boshi. Surxondaryo meloddan
avvalgi 1-ming yillik
1  Т.  Хужаев, К.Абдуллаев.  Аждодларимиз киёфаси.  Тош кент,  “Ф ан”  нашриёти,  1990,Б-17.
:  А  Набиев.  Тарихий улкаш унослик.  Тошкент,  “У китувчи”,  1979, Б-45.
7

Ibtidoiy  jam o a  davridan  bizgacha  bincha  tasviriy  san ’at  yodgorliklari 
saqlanib  qolgan. 
A nashunday  yodgorliklardan 
biri 
Z aroutsoy 
qoya  tosh 
tasvirlaridir.  “ Surxondaryo  oblastida  Z arout  soy  b o 'y id a g i  “Zaraut  kam ar"  degan 
bir  to g ‘ning  kam arida  toshga  qizil  kesak  b o 'y o q   bilan  solingan  suratlar  topilgan. 
U nda chodir yopinib, o 'z ig a  dum  bogMagan v a  o 'q -y o y   k o 'ta rg a n  ovchilar y o w o y i 
hayvonlar  biln  birga  tasvirlanganyu  hayvonlarni  ch o 'ch itm aslik   uchun  dum  
boylab, chodir yopinib olgan b o 'ls a la r k erak ’’3.
Q A D IM G I  O 'Z B E K IS T O N   S A N ’A T IN IN G   SH A K L L A N ISH I
Ibtidoiy  jam o a  davrining  bronza  asri  (m il. 
a w a lg i  2  m inginchi  yillar)ga  kelib,  jan u b iy  
O 'zb ek isto n  
hududida 
-  
Surxandaryoning 
Sherobod  daryosi  havzasi,  Q izilsuv,  B andixon 
soylari  atrofida  shahar_ tipidagi  qadim gi  ja m o a  
m anzilgohlari  shakllangan.  Shunday  qadim gi 
m adaniyat 
m arkazlariga 
Sopolli 
tep a 
va 
Jarq o 'to n   kabi 
shahristonlar  kiradi. 
Sopolli 
tepada  turar jo y ,  h o 'ja lik ,  hunarm andlik  binolari 
qurilgan. 
K ulolchilik 
hunarm andlari 
ustaxo- 
n asida  turli  m aish iy -x o 'jalik   buyum la  ri  ishlab 
chiqarilishi  yaxshi  rivojlangan  b o 'lib ,  ularda 
haykaltaroshlik 
elem entlaridan 
foydalanilgan 
buyum lar ham   uchraydi.  U larda hayvon tasvirlari 
buyum larga  bezak  sifatida  ishlangan,  k o 'z a la rd a  
esa 
odam  
shakliga 
o 'x sh a sh  
bandlardan 
q o 'llan ilg an .  Sopolli  tepa  topilm alari  o rasida 
hayvon tasviri  aniq ishlangan.  T asvir bir m u n ch a shartli  k o 'rin ish d a  ifoda etilishiga 
qaram ay,  haqqoniy  tashqi  tuzilishga  ega.  B u  kabi  haykaltaroshlik  nam unalari 
bronza  asrida  odam lar  m aishiy  buyum larini  shunchaki  foydalanish  uchun 
qulayligini  ta ’m inlash  bilan  birga,  bezakdorlik  xususiyatini  ham   oshirishga  e 'tib o r 
berganligi 
sezilib 
turadi. 
B uyum larni 
haykaltaroshlik 
bilan 
u y g ' un 
holdaqo'llanilishi  pirovardida  ushbu  san ’at  turi  b o 'y ic h a   ijodiy  k o 'n ik m a la r 
takom illashib  borgan.  Bu  jarayon  keyinchalik  haykaltaroshlik  tasviriy  sa n ’atning 
m ustaqil turi  sifatida yuzaga kelishiga asos  b o 'lg an .
Sopolli tepa topilsi.  Buyumlarda 
haykaltaroshlikning qo 'llanilishi. 
Bronza asri
’  А.Набиев.  Тарихий улкаш унослик  Тош кент,  “У китувчи”,  1979,  Б-45

“O 'z b e k isto n  jan u b id a  bronza  davriga  m ansub  ajoyib  yodgorliklar  topilgan. 
Shahar  va  y irik   turarjoy  qazishm alari  bilan  bir  qatorda  shahar  qabristoni  ham 
ochildi.  B ro n za  davrining  Sopolli  tepa,  Ja rq o 'to n ,  B o 'sto n ,  M o'lali  va  boshqa 
m askanlaridan  topilgan  faqat  arxeologik  em as,  balki  antropologik  ashyolarning 
ladqiqot  natijalari  ham   jah o n   aham iyatiga  m olik.  A yni  vaqtda  anchagina  keyingi 
davrlarga oid paleoantropologik ashyolar ham  to 'p la n a  bordi”  .
O 'z b e k isto n   tasviriy  san ’atining  qadim gi  davrida  diniy  qarashlar,  m arosim  
va  a n ’analari  bilan  b o g ‘liq  k o ’rinishlarni  o 'z id a   ifoda etuvchi  topilm alar  ham  keng 
uchraydi.  S aqlanib  qolgan  shunday  b o 'rtm a   haykaltaroshlik  topilm alari  k o 'p ro q  
Z ardushtiylik diniy  qarashlari va m arosim larini  aks ettiradi.
M a'lu m k i,  m am lakatim izda  eram izdan  avvalgi  VII  asrda  X orazm da 
shakllangan  m azk u r  din  odam lar 
hayoti,  ijtim oiy-m adaniy  odatlari- 
ga  singib  borgan,  shuningdek, 
san’at  va  m adaniyatiga  ham  o 'z  
ta ’sirini  o 'tk azg an .
Z ardushtiylikning 
keng 
yoyilishi 
bilan 
ibodat 
uchun 
m o 'ljallan g an   m e ’m orlik  binola- 
rini 
q urilishiga 
ham  
alohida 
e ’tibor 
berilgan. 
Z ardushtiylik 
m arosim i  bilan  b o g 'liq   ostadon- 
larda  b o 'rtm a   haykaltaroshlikdan 
foydaianilgan.  O stadonlar  turli  shakllardan  iborat  b o 'lg an .  keng  om m alashgan  turi 
to 'rb u rch ak   shaklida  b o 'lg an   va  yuzalari  b o 'rtm a   tasvirlar  bilan  ishlangan. 
Sam arqand  viloyatidagi  M u lla q o 'rg 'o n d a n   topilgan  ostadonda  odam larning  diniy 
urf-odatlari  tasvirlangan  .
N am unadagi  ostadonning  tashqi  tom onida  b o 'rtm a   tasvirlar  bilan  ishlangan 
vuziga  niqob  taqib  olgan  ikki  odam   tasvirida  Z ardushtiylik  am allari  ifoda  etilan. 
Jum ladan.  bu  tasvirlarda  m axsus  qurilm ada  chiroyli  shaklda  yonib  turgan  olovga 
odam lar  o 'tin  
ham da  yoqim li 
hid  taratuvchi 
givohlarni 
tashlayotganligi 
k o 'rsatilg an .  OgMzini  niqob  bilan  berkitib  olgan  odam lar  tasviri  orqali  bu  dinda 
olov  m uqaddas  hisoblangani  sababli  unga  insonlar  nafasi  tegm asligi  lozim   degan 
aqida-odatlar  ifodalangan.  O lovning  bir  shaklda  m arom li  yonib  turishi  am aliy 
bezak  sa n 'a tid a   antifiks  deb  ataluvchi  bezakni  y uzaga  keltirgan  va  undan 
foydaianilgan.
4 Т.  Хужаев,  К.Абдуллаев.  Аждодларимиз  кие фас и.  Тош кент, “Ф ан" нашриёти,  1990.Б-17.
9

O stadonlarda 
ishlangan 
insoniar 
tasviri 
orqali 
o 's h a  
davrdagi 
ajdodlarim izning  tashqi  k o 'rin ish i  qanday  b o 'lg an lig i  yoki  kiyinish  m adaniyati, 
liboslarining  tuzilishi  haqida  ham   aniq  m a'Iu m o tlarg a  ega  b o 'lam iz.  B u  tasvirlar 
haykaltaroshlikning  rel’e f  turida  bajarilgan  b o 'lib ,  bajarilishi jih atid an   soddaroq va 
qadim gi  Sharq  m am lakatlari  san ’atiga  xos  shartli  shakldorlik  xususiyatlari  sezilib 
turadi.  P ortret  qism larida  esa  B aqtriya  haykallaridagi  insonlarning  y u z  qiyofasida 
bir-biriga o 'x sh a sh lik  sezilib tu r a d i.
Bu  shundan  dalolat  beradiki,  haykallardagi  inson  qiyofasi  hayoliy  o brazlar 
b o 'lm ay ,  balki  hayotdagi  aniq shaxslar siym osini  ifodalaydi.
D A S T L A B K IIS T IL O L A R   D A V R ID A   O 'Z B E K IS T O N   S A N ’A TI 
(A h am on iylar davri)
O 'zb ek isto n   hudididagi  qadim gi  davr  sa n ’atini  o 'rg an ish d a  o 's h a   paytlarda 
m avjud 
b o 'lg an  
quldorlik 
davlatlarining 
ijtim oiy-m adaniy 
hayotidagi 
badiiy-ijodiy 
jarayonlarni 
kuzatish 
lozim. 
Z ero,  " O 'rta  
O siyoda  quldorlik  davrining  yuqori  taraqqiyoti 
Parfiya,  G retsiya,  B aqtriya ham da  K ushon  kabi 
m ahalliy  im periyalar  zam oniga  t o 'g ‘ri  keladi.
Bu 
zam onda 
q a l’alar 
bino 
qilishda, 
hunarm andchilik,  shahar  hayoti,  y o 'l  ishlari, 
ichki-tashqi 
savdo  ham da  san ’atda  jid d iy  
k o 'tarilish  
y u z 
berganligida 
sinfiy 
m unosabatlam ing  keskinlashganligi  k o 'rin ad i.
Bu  holat y o lg ‘iz  X orazm da topilgan  arxeologik 
m ateriallaridagina  em as,  balki  butun  O 'r ta  
osiyoda 
o 'tk a z ilg a n  
va 
o 'tk azilay o tg an  
tekshirishlardan ham  yaqqol  k o 'rin ib  tu rad i”5.
Q adim gi 
davr 
o 'z b e k  
san ’ati 
S an’atshunoslik  institutida  1960-yildan  buyon 
“ San’atshunoslik  ekspeditsiyasi”  tom onidan  tadqiq  etib  kelinadi.  B u  borada 
san’atshunos  olim a,  akadem ik  G .A .P ugachenkova  boshchiligidagi  m utaxasislar 
tom onidan  olib  borilgan  ekspeditsiyalar  n atijasida  qadim gi  o 'tm ish   m adaniyatim iz 
taraqqiyotini  aks ettiruvchi  k o 'p la b  nodir y o dgorliklar topilgan.
5 А.Набиев.  Тарихий улнашунослик  Тош кент, “У китувчи” ,  1979, Б-45.
10

Ostadon yuzasiga ishlangan bo'rtma tasvir.
A ynan  shu  topilm alar  qadim gi  o 'z b e k   haykaltaroshligini  o 'rg an ish d a  asosiy 
m anba  b o 'lib   xizm at  qiladi.  Bu  asori-atiqalar  A hm oniylar  davlatining  m eloddan 
avvalgi  IV  asrlardagi  so 'n g g i  hukum ronlik  davridan 
boshlab.  to  m ilodiy  III-IV   asrlargacha  davom   etgan 
ijtim oiy-siyosiy, 
m a'naviy-m adaniy 
havot 
tarzini 
ifodalaydi.
M eloddan 
oldingi 
V l-asrlarda 
O 'zb ek isto n  
hududidagi  B aqtriva,  S o 'g 'd ,  X orazm .  Parkana.  Q a n g \
Sak  qabilalaridan  tashkil  topgan  qadim gi  davlatlar 
E ronning 
A xm oniylar 
im perivasi 
tom onidan 
m ustam lakga 
aylantirilgani 
m a'lu m . 
O 's h a  
davr 
san’atida  E ron  badiiy  m adaniyati  a n ’analari 
bilan 
m ahalliy  m aktab  u yg'unlashgani  seziladi.  Shu  u y g 'u n lik  
asosida 
tasviriy 
san 'atn in g  
boshqa 
sohalari 
kabi 
haykaltaroshlik  ham  vaxshi  taraqqiy  etgan.  M ayda 
plastik  haykaltaroshlik  bilan  birga,  m e'm oriy  bezak  turida  k o 'p la b   badiiy  asarlar 
yaratilgan.  Bu  borada  X orazm ning  K allaliqir  (m il.  av.  V I-V   asr)  sarovida 
q o 'llan ilg an   haykaltaroshlik  nam unalari  alohida  aham iyatga  ega.  Saroy  ustunining 
kapitel  qism idagi  burgut  boshli  grit'onlar  o 's h a   davr  haykaltaroshligining  bebaho 
nam unalaridir6.
M eloddan  avvalgi  V I-IV   asrlarga  oid  ” A m u d ar)o   boyligi  hazinasi" 
topilm alari  ahm oniylar  davri  haykaltaroshligi  to ’g 'risid a   qim m atli  m a'lu m o tlar 
beradi.  A xm oniylar  davlati  sa n 'a t  va  m adaniyatining  ta 's iri  ostida  b o 'lg an   D ingilja 
(X orazm )  shahar  qoldiqlaridan  ham  b o 'rtm a   haykaltaroshlik  an'analari  asosida
" Каранг  А бдуллаев  H  С анъат тарихи.  1  т  - Тошкент:  Укитувчи,  1986  Б-43.
11
A ntifiks.

bajarilgan  yodgorliklar  topilgan.  ‘‘Bu  y erd a  Suzadagi  A xm oniylar  m anzilgohidan 
topilgan  kam onchi  tasviri,  o 'y ib   ishlangan  bronza  uzuk-m uhr  k o 'rin ish id ag i 
hokim iyat  ram zlari. 
axm oniylar  uchun 
tipik 
bo'k iray o tg an  
arslon  tasviri 
ishlangan 
m uhr 
topildi'"7.
Q adim gi  O 'zbekiston  haykaltaroshligining
eram izdan 
avvalgi 
V I-IV   asrlarga  oid 
ijod
nam unalari  X orazm ning  K allaliqir  m e ’m orlik
qoldiqlari  orqali  bizgacha  yetib  kelgan.  M azkur
m e ’m orlik 
ustunlarida 
haykaltaroshikdan
foydalanilganligi 
burgut 
boshli 
grifonlar
tasvirlangan  kapitellarda  kuzatiladi. 
M azkur 


.  . 



Amudaryo  boyligi topilmalari.
davrga  m ansub  san  at  asarlari  A m udaryonm g 
п ш „  ШпЬигиъ
yuqori  oqim idan  topilgan  turli  bezakli  buvum lar, 
shu  ju m lad an   haykaltaroshlik  n am unalarida  ham 
yaqqol 
k o 'z g a  
tashlanadi. 
“H ozirgi 
kunda 
L ondondagi  B ritaniya m uzeyida  saqlanayotgan  bu 
yodgorliklar  ichida  oltindan  yasalgan  haykallar, 
turli  k o 'za,  bilaguzuk,  uzuk,  m uhr.  tangalar, 
oltindan  yasalgan  aravacha  va  qurollar  diqqatga 
sazavorlir”8. 
O ltin  arava  ,  Jangchi-sak,  O ltin 
bilakuzuk 
kabi  b o 'rtm a   tasvirlari  ishlanishi 
jih atid an   bir  qadar  shartli  uslubda  bajarilganligiga 
va  ayrim larida  bezakli  xususiyati  ustun  b o 'lish ig a  
qaram ay,  badiiy  jih atd an   ifodali  va  ta ’sirchan 
Afsonaviy hayvon. 
bajarilgan.  O ltindan  yasalgan  bilak  uzuk  ayniqsa 
nafis  va  badiiy  jih atd an   puxta  ishlangan.
T aqinchoqda 
shoxdor 
tog" 
echkisiga 
o 'x sh a sh ,  biroq  burgut  tum shuqli  afsonaviy 
o b razga  xos  tasvir  m ohirona  aks  ettirilgan.
T asvir  haykaltaroshlikka  m ansub  b o 'lsa d a , 
am m o  ishlanish  uslubi  va  texnikasida  am aliy 
bezak  san ’anining  ustivorligi  yaqqol  sezilib 
turadi.  M azkur  taqinchoq  antik  G retsiyaga 
m ansub 
“ Sfm ksli 
oltin 
bilakuzuk” 
Amudaryo boyligi topilmasi Oltin arava
topilm asiga  kom pozitsion  jih atd an   ju d a   o 'x sh ash d ir.  Bu  ikki  bilakuzukning
.f w - v -  
Щ

  . •

 
- f
  <&.
i
f j
r .
Amudaryo  boyligi topilmalari.
7 У маров А.  Портретная живопис Узбекистана.  -  Ташкент:  Фан,  1968.  С-31.
8 К,аранг.  А бдуллаев Н.  С анъат тарихи.  1  т.  - Тош кент:  Укитувчи,  1986.  Б-44.
12

kom pozitsion  tuzilishi  deyarli  bir-biriga  y aqin,  faqat  am udaryo  boyligiga  tegizli 
bilakuzukda  afsonaviv  hay von  obrazi  ifodalangan  bo'Isa,  G retsiyadan  topilgan 
taqinchoqda  sfinks  (qanotli  odam )  tasviri  tushirilgan,  portret  yechim i  realistik 
harakterga  ega.  M azkur  bilakuzuklarning  bir-biriga  o 'x sh ash lig ig a  tayanib 
ajdodlarim iz  boshqa  m am lakatlar  bilan  ham   m adaniy  aloqada  bo'lg an lig id an  
dalolat beradi.
Q adim gi 
X orazm da 
m ahobatli 
haykaltaroshlik 
yaxshi 
rivojlangan. 
Q adim shunoslar  tom onidan  T up ro q q al’ada  olib  borilgan  izlanishlar  paytidan  9  ta 
xonadan  30  dan ortiq  kiyim da va kiyim siz  ishlangan  m ahobatli  haykallar topilgan. 
Shuningdek  yana,  m iloddan  oldingi  305  y illarg ach a  ishlangan  b o 'rtm a   tasvirlar 
tushirilgan tangalar va kichik hajm li  haykallar topilgan.

Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 85%20Санъат
85%20Санъат -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
85%20Санъат -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
85%20Санъат -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
85%20Санъат -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
85%20Санъат -> B. S. Sayfullayev, V. K. Rustamov madaniy tadbirlarni tashkil etish
85%20Санъат -> Iiq ism. Fuqarolik binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> D. U. Isamuxamedova shahar va qishloqlar rekon struktsiy asi
85%20Санъат -> Yodgorliklarini
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent

Download 5.89 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   15




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling