D. U. Isamuxamedova shahar va qishloqlar rekon struktsiy asi


Q a / i b   olish  bilan  b o g iiq   sanoat  shaharlarida  k o ‘pincha  bo"lib-boLlib  r c j a l a n u v c h i


Download 6.6 Mb.
Pdf ko'rish
bet10/17
Sana15.12.2019
Hajmi6.6 Mb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   17

Q a / i b  
olish  bilan  b o g iiq   sanoat  shaharlarida  k o ‘pincha  bo"lib-boLlib 
r c j a l a n u v c h i  
tuzilm alar  shakllanib,  m os  ravishda  ko  kalam zorlashtirilgan 
m a y d o n l a r  
b o iin g a n   k o ‘rim shni  qabul  qiladi.  A lohida  turar  jo y   va 
r c j a l a n u v c h i  
ravonlarda,  posyolkalarda  o 'z in in g   parklari,  b o g ia r i,  sanitariva- 
him oya  m intaqalari  v a   shu  kabilar  yuzaga  kcladi.  Bu  obyektlam ing
• 
•  , 

:  •  ■; • У! ! i  !; (. ■
t a k r o r l a n i s h i g a  
va  k o ‘kalam zorlashtirish  sistem asining  m aydalashishiga  olib 
kcladi.
Rejalatigan 
tnzilmasi 
bo ‘lingan 
shaharlarda 
yirik
k o k a l a m z o r l a s h t i r i l g a n  
m aydonlar 
(k o 'k  
ponalar, 
diam etrlar) 
shahar 
q u r i l i s h i n i n g  
yagona  m assivini  b o 'lak larg a  ajratadilar.  Ixcham  shaharlarda 
ochiq  m aydonlar  sistem asi  chetga  chiqish  xarakteriga  ega  -   yirik  parklar  va 
o'rm on  parklar  shahar  chetiga  siqib  chiqarilgan 
S h u n d a y  
sharoitlarda 
landshaft rejalashtirishning  bosh  m uam m osi  m arkaziy  rayonning  tabiiy  atrof- 
m u h i t d a i i  
ko'kalam zorlashtirilgan  ponalar  kiritilishi,  diam etrlar,  m intaqalar 
yordam ida  ajratishni  oldini  olish  (kom pensatsiya)  hisoblanadi.  N ihoyat
123

chiziqli  tuzilmaga  ega  shaharlar  uchun  odatda  ikkita  yoki  b itta  c h o ‘zilgan 
k o 'k alam z o r  m intaqadan  iborat  ochiq  m aysalarning  chiziqli  sistem asi  ham 
xosdir.  A yrim   hollarda  bu  m intaqalar k o 'n d a la n g  joylashib,  chiziqli  shaham i 
u yoki  bu uzunlikdagi  kesm alarga ajratadi.
Shaharning  rekonstruksiya  ja ra y o n i  va  hududiy  rivojlanishining  о ‘zi 
uning  tabiat  bilan  aloqasining  susayishini  emas,  balki  ulam ing  ко ‘rinishi
о 'zgarishini anglatadi.
46-rasm.Parij va Barselona shahar ko‘chalarni ko'kalamzorlashtirishi
2.8.  Tarixiy shakllangan  shaharlar rekonstruksiyasi
Inson  m anzilgohlari  paydo  b o iis h i  v a  rivojlanishi  k o 'p   m ingyilliklar 
m obaynida  davom   etib  kelgan.  Har  b ir  davr  o 'zid an   oldingilar  qoldirgan 
m anzilgohlam i  inson  talablarini  hisobga olgan  holda o 'zg artirib .  m oslashtirib 
bordi.  Shaharsozlik  antik  davrga  kelib  gullab-yashnadi.  Grek  shaharlarida 
gippodam   sistem asi  deb  nom lanuvchi  aniq  to ‘g ‘ri  burchakii  prinsipga 
asoslangan  k o ‘chalar  loyihasi  keng  tarqaldi.  Q achonlardir  Rim  im periyasi 
tark ib id a  b o ig a n   shaharlarda  bu  sistem a  keyinchalik  ham   rivojlandi.  Bu 
sistem a  aloqalam ing  qulaylashuvi  v a  issiq  iqlim   sharoitida  hududni  yaxshi 
sham ollatishga im kon beradi.
Qadim gi 
hind 
traktati 
M anasarada 
to ‘g ‘ri 
burchakii 
sxem aga 
asoslanagan  shaharning rivojlangan shakli haqida yozilgan.  Shuningdek,  issiq
124

iqlim li  sharoitda  shahar  qurishda  eng  qulav  jo y   lanlash  prinsiplari  ham 
kellirilgan.
M D H   davlatlari  orasida m ashhur shaharlardan  biri  qadim gi X orazm dagi 
Jom boz  Q a l'a   shahri  cr a w   IV  asrda shakllangan.  Shahar ikkita  jam oa  uylari. 
ular  orasidan  olov  ibodatxonasiga  olib  boruvchi  k o 'ch ad an   iborat  b o ig a n . 
Jam oai  uylari  loyihasida shaharning m untazam   rejasi  aks  etadi.
K cvingi  davrda  fcodallik  davrida  shaharsozlikda  k o 'ch ala m in g   radial- 
halqasim on  ti/.imi  tarqala  boshlandi.  Bu  usul  q a l’a  atrofida  hunarm andlar 
m anzilgohlari  shakllanishi  asosida vujudga keldi.
X IX   asr  oxiri  X X   asr  boshlanda  Y evropada  shaharning  o 'sish i, 
industrial  va  savdo  m arkazlari  rivojlanishi  bilan  sanoat  ishlab  chiqarishning 
zichlashishi  jarayoni  am alga  oshdi.  A holining  shaharga  oqib  kelishi  yuqori 
k o 'rsatk ich g a yetishi  va  bu  bilan  qurilm alaniing  zichlashishi  kuzatilgan.  XIX 
asr  shaharsozligi  shahar  aholisining  m e  yoridan  ortiq  darajada  zichligi,  iloji 
boricha  ko  proq  aholini  kam roq  jo v g a  joylashtirishga  harakat  qilish  bilan 
ajralib  turadi.  K o 'p g in a  yirik  shaharlar  m arkaziy  tum anlarida  turar-joylar 
zichligi  b a ’zan  80-90  % ga vetgan.  U ylar  to 'x to v siz \-uqonga  o ‘sa boshlagan, 
landshaft  buzilgan,  daraxtlar  nobud  bo "la  boshlagan,  tarixiy  shakllangan 
mc  m oriy  ansam bllar  buzilgan.  Shaharlardagi  bunday  sharoitning  oqibatlari 
hozirgi  kunga  qadar aks  clib turibdi.
X IX -X X   asrda  chct  davlatlarida  sckin-asta  ot  kuchi  o 'm in i  m exanik 
transport  egallav  boshladi.  A\ tom obillashtirish  ri\o jla n ish i  eski  ko  chalar 
tizim ini  yaroqsiz holga keltirib  q o ’ydi  va bu  narsa XX   asr  shaharlari krizisida 
o ‘z aksini topdi.
Industriya  ri\o jla n ish i  bilan  shahar  hududlari  srnfiy  darajaga  k o 'ra   aniq 
ajralib  qoldi.  Savdo-m oliyaviy  va  sanoat  firm alari  joylashgan  hudud  shahai- 
m arkaziga  aylandi.  Shahai'  m arkaziy  qism ida  hasham atli  uylar  qurila 
boshlandi,  shahar  chetida  esa  kulbalar  joylashgan.  Fabrika  va  zavodlar
125

atrofida  tabiiy  ravishda  qulayliklarga  ega  b o ‘lm agan  turar-joy  posyolkalari 
paydo  b o ‘la   boshladi.  M arkazning  hasham atli  kvartallari  va  qulayliklarsiz 
chekka  qism i  orasidagi  keskin  qaram a-qarshilik  kapitalizm   rivojlanishi  davri 
uchun  xosdir.  M ustam lakachilar  o 'z la rig a   qulaylik  va  xavfdan  him oyalanish 
sharoitlarini yaratish m aqsadida o ‘z  uylarini  va ja m o at  inshoollarini  tub  aholi 
yashaydigan hududdan  ajratib  q o ‘yishgan.
Tarixiy  shaharlarda  um um shahar  m arkazi  yadrosini  shakllangan  tarixiy 
m uhit  yaxlitligim   ta ’m inlash  talablarini  hisobga  olgan  holda,  tarixiy 
qurilm alar  zonasi  chegarasida  to ‘liq  yoki  qism an  shakllantirishga  ruxsat 
etiladi.  B unda  m uhitning  kom pleks  funksionalligini  ta ’m inlash  m aqsadida. 
tarixiy jam o at  im oratlari  bilan  bir  qatorda,  turar-joy  binolarini  ham  saqlash, 
tiklash v a rivojlantirish  lo/.im.
Shaharlar  vaqt 
o ‘tishi 
bilan 
rivojlanish  jaray o n id a  jam iyatning 
talablariga  m os  ravishda  shaklini  o'zgartirgan.  Shakllangan  shahar  o ‘z 
navbatida,  jam iyatning  hayot  tarzi  kuchi  bilan  aholisi  dunyoqarashiga  ta ’sir 
etgan.  Ijtim oiy  va  funksional  sharoitlar  bilan  bir  qatorda  geografik  m uhit  v a 
iqlim  ham  shahar shakilanishining  m uhim   om iliga aylandi.
Shaharsozlik, 
inson 
faoliyatining 
ta n n o g 'i 
sifatida 
jam iyatning 
rivojlanish  sharoitlariga:  asosiy  om illardan  biri  m oddiy  darajaga;  geografik 
v a  iqlim iy  sharoitga;  aholining  zichligi  v a  m arkazlashishiga  b o g iiq   holda 
doim o  m ukam m allashib  borgan.
G eografik  m uhit  jam iy at  taraqqiyotining  tabiiy  bazasi  b o ig a n   holda 
doim o  inson  jam iyatiga  t a ’sir  etadi.  biroq  tabiat  sharoitlarining  har  xil 
xususiyatlari  atrof-m uhit  shakllanishiga  qattiq  ta ’sir  qilishi  m um kin,  uning 
rivojlanishini tezlashtirishi yo k i sekinlashtirishi m um kin.
Tarixiy  zonadagi  turar-joy  binolarining  turlari  va  qavatliligi  tarixiy 
si.  thar  rivojlanishining  funksional  va  m c ’m oriy-m akoniy  xususiyatlarini, 
uning 
tarixiy-m adaniy 
a n ’analarini 
aniqlash 
va  m avjud 
binolam ing
126

rekonstruksiyasiga,  shu  jum ladan  y er  usti  va  y er  osti  sathlarini  foydalanish 
bo 'y ich a  rcglainentlarga  qo'yilgan  talablar  va  tavsiyalanii  belgilab  bcruvchi 
tarixiy-shaliarsozlik  tadqiqotlarga  asoslangan  holda  ishlab  chiqilgan  loyihada 
belgilanadi.
Tarixiy yodgorliklam in g  shaharsozlikdagi  qiymati  ulkan.  U lar  shaharga 
o 'z ig a   xos  m azrnun,  badiiy  va  tarixiy  belakrorlik  b a g ish la y d i.  A rxitektura 
yodgorliklaridan  xolis  b o ig a n   shahar,  qiyofasiz  b o iib   qoladi.  Bundan 
tashqan  yodgorliklam ing  tarbiyaviy  aham iyati  ham  katta,  ular  yordam ida 
avlodlar b o g iiq lig i kuzatiladi  va o 'tm ish   madaniy' m erosi  o'rganiladi.
Yodgorliklam ing  to 'rt turi farqlanadi.
Birinchisi  -   bu  katta  badiiv  qiym atga  ega  b o ig a n   tarixiy-arxitektura 
inshootlari.
Ikkinchi  turi  — bu  tarixiy  yodgorliklar.  Ko  p  hollarda  ular  vuqori  estetik 
ko  rim shga  ega  b o im a s a   ham .  biroq  biz  uchun  m ashhur  tarixiy  voqcalar, 
tarixiy  sanalar yoki buyuk  sh&xslar haqidagi  xotira  sifatida qim m atlidir.
Uchinchi  turi  -   bu  turga  m adaniy  yodgorliklar  guruhi  tutashadi.  buyuk 
rassom   ijod  qilgan  uy,  avniqsa,  biror  bir  vozuvchi  yoki  shoir  tu g ilg a n   va 
у ashagan  bino.
To ‘rtinchi  tur  -   bu  badiiy  qiym atga  ega  b o im a sa d a ,  shaharning  tarixiy 
m uhitining  bitta d e m e n ti  sifatida m avjud  b o ig a n  va o 'zin in g   tuzilishida k o 'p  
asrlik  belgilarini  saqlab  qolgan eski  mshoot.
Zamonaviy ,  to 'liq   harakatdagi  shaharda  tarixiy-arxitektura  yodgorligini 
saqlab  qolish  m urakkab  vazifa.  Saqlash  tushunchasi  odatda  konservatsiya 
(yopib  q o 'y ish )  tushunchasi  bilan  tasav vurlanadi.  Biroq  uyni,  avniqsa 
inshootni  am alga  oshirib  b o im a y d i.  U lar t o i i q   darajada  foydalanilishi  zarur. 
b o im a s a   o 'z in in g   shaharsozlik  aham iyatini  y o ‘qotadi.  Shuning  uchun 
saqlash  tushunchasi  ostida  nafaqat  yodgorlikning  estetik  aham iyatini  tiklash,
dfiifj'o  : 
.1,;
127

balki  unga  m a  lum  bir  foydalanish  vazifalarini  yuklatgan  holda,  uni 
shaham ing  shaharsozlik  tuzilm asiga q o ‘shish ham  tushuniladi
Arxitektura  yodgorliklari  atrof-muhit  bilan  birgalikda  qabul  qilinadi. 
Atrof-  m uhit  qadim gi  inshootlardan  olm adigan  zavqni  oshirishi  yoki 
susaytirishi 
m um kin. 
shuning 
uchun 
shaliarning 
eski 
hududlarini 
rekonstruksiya  qilish ja rav o n id a   m axsus  shaharsozlik  tadbirlari  zarur  bo  iadi. 
U lardan  eng  m uhim i  -   him oya  hududini,  y a ’nt  m uhofaza,  q o ‘riqxona  \ a  
lartibga  soluvchi  hududni  yaratish.
M uhofaza  hududi  -   bu  bevosita  tarixiy-arxitektura  yodgorlikiariga 
tutashgan  hududdir.  Bu  hududning  chegarasi  va  joylashishi  (o 'm i,  shakli) 
yodgorliklarni  k o ‘rish  uchun  m aqbul  sharoitni  yaratishni  hisobga olgan  holda 
belgilanadi.  Shu  nuqtayi  nazardan  arxitektura  yodgorliklarini  о 'z  ichiga 
olgan hududlar uch  toifaga ho  Imadi.
Birinchi  toifaga  o ‘zining  birinchi  m uhitidan  ajralib  turgan  alohida 
yodgorlikiar kiradi.
Ikkinchi  guruh  o 'z id a   saqlanib  qolgan  yodgorlikiar  m avjud  ansam bllar 
hududlarini 
birlashtiradi. 
Bu 
guruhga 
avvalgi 
elcm entlarini 
qisman 
y o ‘qotgan,  biroq  eski  qurilishntng  alohida  fragm entlarini  saqlab  qolgan 
ansam bllar  ham  kiritilgan.  Ikkinchi  guruh  hududlarini  rekonstruksiya  qilish- 
ansam blning  o ‘zgartirilgan  qism ini  restavratsiya  qilish,  keyingi  davrlarda 
q o 'sh ib   qurilgan,  asl  m aqsaddan  yiroq.  kam  qiym atli  inshootlarini  qism larga 
ajratish  (buzish),  ansam blning  y o ‘qolilgan  elem entlarini  tiklashni  o 'z   ichiga 
oladi.  Bu  hududlarda  yangi  qurilishga  juda  chliyotkorlik  bilan  yondashiladi. 
Bu  yerda  eski  inshootli  ansam blning  m azm uniga  to 'g 'ri  kelm aydigan 
arxiteklura-rejalashtirish  qarorlari  (yechim lari),  raasshtab  va  inshootlar
I a ‘tarilm aydi.
Uchinchi  guruhga  tarixiy-arxitektura.  etnografik 
va  shaharsozlik 
qim m atiga  ega  b o ig a n   k o 'p la b   m adaniy  yodgorlikiar  va  atro f  inshootlarni
128

o 'z   ichiga  olgan  hududlar  kiradi.  Bu  yerda  nafaqat  alohida  a m te k tu ra  
yodgorliklari  rejalashtirish  qarorini  belgilovchi  faktor  (omil)  hisoblanadi, 
balki  butun  shahar  landshafti  ham   tarixiy  yodgorlik  tushunchasiga  kiritiladi. 
Shuning  uchun  loyiha  qarori  asosiga  y agona  kom plcksni  yaratish,  k o ‘cha  va 
tor 
ko'chalarm ng 
qadim gi 
qiyofasm i 
saqlab 
qolish, 
inshootlarni 
restavratsiyasi  va qayta t a ’m irlanishi kiritiladi.
B a’zi  m uhofaza  hududlarining  yodgorlik!arga  to 4 a   yirik  tarixiy- 
arxitektura  ansam bllari  va  hududlari  q o ‘riqxona  deb  e'lon  qilinadi.  Shahar 
qo'riqxonalari  shaham ing  to ‘laqonli  qismi  sifatida  faoliyat  k o ;rsatishi 
ta ’m inlangan 
holda  rekonstruksiya  qilinadi. 
Inshoot  m ustahkam lanib 
(kuchaytirilib), 
zam onaviy  ekspluatatsiva  sharoitlariga  moslashtiriladi. 
Bunda.  faqatgina  tarixiy  qim m atga  ega  bo'lm agan  eski  binolar  buziladi. 
M ashhur  arxitcktura  yodgorliklari  restavratsiya  qilinib,  keyinchalik  muzey 
sifatida  foydalaniladi.  Qolgan  binolar  qayta  tiklanadi  va  turar jo y ,  m a’m uriy 
v a   m adaniy-m aishij  m uassasa  sifatida  foydalanish  uchun  m oslashtiriladi. 
U lam ing  ichki  rejasiga  o ‘zgartirishlar  qilinib,  a w a lg i  tashqi  k o ‘rinishini 
saqlagan  holda  zam onaviy  m uhandislik uskunalari  bilan jihozlanadi.  Alohida 
ehtiyotkorlik  bilan  badiiy  qim m atga  ega  b o ig a n   m tererlar  tiklanadi.  Binolar 
faqat m uassasalar (m a ’m uriy, tom osha,  m uzey va sh.k.)  uchun fovdalaniladi.
Dastlabki  shaharlar  hunam ing  inson  faoliyatining  alohida  tarm og'i 
sifatida  shakllana  boshlagan  davrda.  jam iy atd a   m ehnat  taqsim oti  vujudga 
kclishi  natijasida  shakllandi.  Tashqi  shaharlar  harbiy  istehkom lar  va  savdo 
m anzilgohlari  sifatida  shakllana  boshladi. 
U lar  dushm an  hujum idan 
him oyalanish  uchun  qulay  jo y d a   (qal’a  shaharlar),  shuningdek,  savdo 
yoT larida joylashgan.
Shaharlar rckonstruksiyasida chct el tajribasi
129

Parij  shahrini  rekonstruksiyasi.
  Parij  birinchi  m ing  yillikning  boshida 
paydo  bo'lgaii.  B ir  m uncha  vaqi  o 'tg ac h   u  Rim  im periyasining  pastki 
chegaralaridan  b in g a   avlangan  va  X IX   asrga  kelib.  u  ham m a  istagan  jo y  
"dunvo  poytaxti"ga  avlangan.  X IX   asm ing  o 'ria l an  da  Parij  hukum ati  barcha 
jad al  rivojlanayotgan  shaliarlariga  xos  m uam m olarga  duch  kcldi.  Poytaxt 
aholisi  tez  o 'sd i.  Y uqori  sanoat  rivojianish  yillarida.  B a ’zi  hududlarda  aholi 
zichligi  100  m ing kishiga yetgan.  T em ir y o ila m in g   pavdo  b o iis h i  bilan  Parij 
eng  yirik  transport  m arkaziga  aylandi.  O 'rta   asr  ko  chalari  endi  tirbandlikka 
uchram aydi.  Shahar  k o 'p   fuqarolar  uchun  m o ija lla n g a n   em as  edi:  binolari 
bilan  tor egri k o 'ch alar ta rm o g 'i, v o i   harakatiga to'sqinlik  qildi.
Baron  Osm an  qabul  qilgan  chora-tadbirlari  (xususan,  tcm ir  y o i  
stansiyalarini  qurish  va rekonstruksiya  qilish)  uning  asosiga  aylandi.  Y o n g 'in  
xavfsizligi  va  ekologiya  inuam m olaridagi  vechim lardan  biri  b o ig a n   m assiv 
yashil  m aydonlar  varatildi.  H arakatni  ta'm in lash   uchun  O sm an  m avjud 
m ahallalar  orqali  keng  y o 'lla m i  ochib  berdi.  T o 'silib   qolingan  tor 
k o ‘chalam ing  o ‘m id a   keng,  tekis  va  yengil  y o i l a r   va  bulvarlam ing 
geom etrik ta r m o g i pay do  b o id i.  B ulvarlam ing kengligi 30 m etrg ay e td i.
K o 'p   narsa  am alga  oshirildi  va  shaham ing  boshqa  "hayot  tizim lari" 
uchun:  oziq-ovqat.  ichim lik  suvi.  Il-dc-Frans  d a n o la rid a n   kelgan  suvlar. 
axlat  vigish  tizim i,  kuchli  kanalizatsij a tunnel  tizim i  qurildi.  Osm an  shaham i 
rejalashtirishdan  so 'n g   Parij  deyarli butunlay o'zgartirildi.
B aron  O sm an  yangi  m agistral  y o i l a r   tem ir  y o i   stansiyalarini  shahar 
tashqarisida  m agistral  y o i l a r   bilan  ta ’m inladi  va  k o ‘plab  k o 'c h a la r  kesib 
o 'td i. 
Tashqi 
halqa. 
ichki 
halqa. 
shuningdek, 
poytaxtriing 
asosiy 
stansivalariga ulangan  edi.
1845-yilda  Siti  orolining  yangi  devorlari  qurilishi  yakunlandi.  Parijning 
sharqiv  qism ida V intsennes  o im o n i 995  gektar m aydonda tashkil  etilgan.  6-7 
qavatli  binolarda pastki  qavati  savdo xonalari  uchun  ajratilgan,  bir yoki  ikkita
130

yuqori  qavat  m ansarda  yoki  chodirga  aylangan.  U ylar  6  qavat,  shuningdek, 
birinchi  qavatda  d o 'k o n ,  uchinchi  qavatdan,  quym a  tem ir  panjarali  balkonlar 
joylashgan.
O datdagidek  kvartiralam ing  sxem asi:  ularning  har  biri  alohida  kirish
-  ; 
,  rt *>■ 
joyi,  boy  bezatilgan  zali,  uzun y o ‘lakning  har  ikki  tom onida  xizm at  xonalari
m avjud;  eng  yaxshi  yashash  xonalari  v a  yotoq  xonalari  hovliga  emas,
k o ‘chaga  olib  boradi;  m arkaziy  isitish.  vannaxonalar  va  hojatxonalar  ham m a
jo y la rd a  tashkil  etildi.  Jam i  Parijdagi  yashash  joylarining  60%   Osm an
boshchiligida qavta tashkil  qilindi.
47-rasm.
  Parij.  XIX  asrning 70-50  villaridagi yangi  ishlab  chiqilgan  m agistral
yo‘llar
Infrastruktura  shaham ing  o ‘ttiz  kilom etrli  su\  o 'tk azg ich i,  yuzlab 
kilom etrlik y e r osti  kanalizatsiya kanallari, g az quvurlari,  k o ‘cha yorilgichlari 
uchun 
m inglab 
chiroqlar 
b o ‘lgan 
y irik  
shaham ing 
birinchi 
yirik 
infratuzilm asi  yaratildi.  Eski  shaham ing  k o 'p lab   bloklarini  sifat  jihatdan 
yangi  binoga  aylantirish  muhim   aham ivatga  ega  edi  bu  esa  o ‘z  n a \b a tid a  
m ahalliy aholi uchun  shafqatsiz am aliyot b o 'ld i
131

B ir  nccha  yil  m obaynida  shaharda  25  m ingta  uvlar  buzildi,  70  m ingta 
bino,  100  kilom ctrga  yaqin  yangi  k o 'c h a la r  qurildi.  Shu  bilan  birga, 
poytaxtda  ajralib  turadigan  (Elual,  R espublika  m aydoni)  joy.  ikkita  ulkan 
park  -  B ulonsk  va  V ensennsk  o 'rm o n lari  paydo  b o ig a n   O iig   q irg ‘oqda  eng 
katta  oziq-ovqat  bozorlari  Le  A l.  Parijdagi  Grand  Opera.  Sakre-K vor  va 
uchta katta vokzal  qurildi.  X lodvig  qarorgohi  o ‘m ig a  O sm anning  ko'rsatm asi 
b o 'y ich a,  Prcfcktura  va  A dliya  sarovi  binosi  qurilgan.  Baron  O sm anning 
shahar  rejalashtirish  faolivati  boshqacha  ta r/d a   baholanishi  m um kin.  U ning 
nom i  Parij  turm ush  darajasini  ko'tarish  bilan  b o g iik ,  ammo  Osm an  qadim iy 
binolarni  y o ‘q  qildi,  ulaniing  tarixiy  qadriyatlariga  e ’tibor  berm adi.  O 'n 
m inglab  odam lar  yashash  jo y in i  o ‘zgartirishga  m ajbur  b o id ila r.  Yangi 
loyihalar yuzasidan  350 m ingga yaqin  odam  o ‘z yashash  joyini  o ‘zgartirishga 
m ajbur  b o 'ld ilar.  X ulosa  qilib  aytganda,  O sm anning  Parijdagi  m a ’m uriy 
lavozim ida  b o ig a n   davrida,  137  km  uzunlikdagi  yangi  bulvarlar  varatildi. 
536  km   dan  ortiq  eski,  noqulav  k o 'c h alam i  o ‘m ig a   vangilari  k o'rildi.  Shu 
bilan  birga,  turar-joy  binolari  va  fasadlam ing  standart  turlari,  shuningdek, 
k o 'c h a la r  uchun  standart  obyektlar  -   skam eykalar,  kiosklar.  soatlar, 
yoritgichlarni ishlab  chiqishdi.
Bundan  tashqari. yangi  qabnston  va k o 'p la b   kichik  b o g ia r   shaham ing 
kcngaytirilgan  chcgaralariga  q o ‘shildi  va  kiritildi.  Zam onaviy  talablarga 
m uvofiq,  kanalizatsiya  tizim i  ham  rekonstruksiya  qilinib.  shaharga  toza 
ichim lik  suvi yetkazib berildi
B ulvarlar  g  arbiy  va  sharqiy  y o 'n alish lar  b o ‘yicha  qurilgan.  Shahar 
h ududlariga  alohida  e ’tib o r  berildi:  ulam ing  ko'p ch ilig i  kengavtirildi  yoki 
qayta  qurildi.  Q aram a-qarshilikda joylashgan  ikki  m avdon  (M illatlar kvadrati 
va Y ulduzlar m aydoni)  bir-biriga b o g ia n g a n .
132

48-rasm.
  B aron  O sm an boshchiligidagi Parij  rekonstruksiyasi:
1- De  G oll m aydonining plani  Pastki  qism da -  Elisey m aydoni  prospekti; yuqori 
qism — B uyuk  arm iya  prospekti;  2-Trium fal arkasi  (hozirda  G eneral de  Gollya deb 
nom  olgan) A rka  1806-193- yillarda  qunlgan.  Shalgren  loyihasi b o ‘yicha; 
balandligi  48  m etrga yetadi
Baron  O sm anning  shaharsozlik  faoliyatini  turlicha  baholash  m umkin. 
Uning  nom i  bilan  Parijdagi  hayot  darajasining  k o 'ta rilish i  bog'liqdir, 
shuningdek  X IX   asr  o 'rtalarid a  Parijda  nam unaviy  uylar  paydo  b o ‘ldi.  Bu 
k o ‘p  qavatli  bir  xillik  zam onaning  eng  ilg 'o r  y u tu g ‘i  sifatida  butun  Y evropa 
shaharsozligida nam una tarzida qabul  qilingan edi.
Biroq,  Osm an,  binolam ing  tarixiy  aham iyatiga  e 'tib o r  berm ay,  qadim gi 
binolam i  buzdirib  tashlagan  cdi.  0 ‘n  m inglab  aholi  yashash  joyini 
o ‘zgartirishga  m ajbur  b o ‘lgan.  O sm aning  im m eublesderapport  (darom ad 
keltiradigan  uylar)  paydo  b o 'lish i  bilan  uyni  -   g 'aro y ib   arxitekturaga  ega 
binolarni -  loyihalashdek m uam m o  o 'z - o ‘zidan  y o 'q   b o ‘lib  keldi.
B unday  faol.  ja d a l  ehoralar  bilan  O sm an  deyarli 
Parijning  tarixiy 
ko'rinishmi  yo'q  qilib
  tashladi  deyish  m um kin.  Bunday  jid d iy   o ‘zgarishlar 
natijasida  Parijning  ayrim  k o ‘chalari  va  k \ artallarining  tarixiy  k o ‘rinishi 
batam om   buzilgan edi
A ljir
 
shahrini  rekonstruksiyasi  qiziqish  uyg'otadi.  A ljirning  m ustaqilligi 
e 'lo n   qilingandan  boshlab  noqulay  yashash  sharoitlarida  b o lg a n   aholining
133

turm ush  tarzi  darajasini  oslnrish  vazifasi  oldinga  q o ‘yildi.  U zoq  vaqt  davom  
etgan  kolonizatsiya  siyosati  k o ‘plab  tabiiy  rivojlaiigan  U ed-U shal,  Planter, 
K onstantin,  Oran  kabi  shahar  tuzilm alarining  yuzaga  kelishiga  sabab  b o id i. 
U lam ing barchasi um um iy o ‘ziga xos tom onlarga ega:
-  uylar joylashgan y erlar uy cgalariga tegishli  em as:
-  tum an  tabiiy, hech bir shaharsozlik ni&’y o rlarisiz yuzaga kelgan;
-   m uhandislik  tarm oqlari  va  m adaniy-m aishiy  xizm at  k o 'rsatish  
m uassasalari  m avjud  emas;
-u m u m iy   sam tar-gigienik  holat achinarli  darajada;
-   aholisini  yoki  islisizlar,  yoki  qishloqdan  kelgan  m utaxassislik 
kvalifikatsivasiga ega b o im a g a n la r tashkil  etadi.
Yangi  A ljir  aholi  uchun  yashash  sharoitlarini  yaxshilash,  turm ush 
darajasini  k o 'tarish   uchun  kapitalni  to 'g 'r i  sa rf  etish  uchun  harakat  qila 
boshladi.  O 'sayotgan  aholini  turar-joy  bilan  ta ’m inlash  zarurati  A ljir 
m a  m uriyatini  ijtim oiy  darajasini  ko  taruvchi  jam o at  binolari  qurilishiga 
k o ‘proq  aham iyat berishga undainoqda. 
м  ^  : 

ч п - v
  ,
Y aqin  sharqning  k o ‘p  shaharfari  boy  tarixga  ega.  Bu  verda  qadim gi 
flnikiyaliklar  ла  rim liklardan  qolgan  m anzilgohlar  xarobalarini  uchratish 
m um kin.  Shaharlar  qadim dan  qolgan,  xalqaro  savdo  y o iid a   joylashgan 
m anzillarini  saqlab  qolishgan.  Istehkom lar  bilan  o'ralgan  bu  shaharlar 
m arkazlari  o 'z   tarkibiga  qadim iy  kvartallar,  arxitekturasi  ajoyib  b o ig a n  
ibodalxonalar,  m asjid  v a   b o g ia m i  kirgazgan.  Kub  shaklidagi  qadim iy  uylar 
o 'zaro   b o g ia n ib ,  y agona  turar-joy  m assivlarini  tashkil  etadi.  K o ‘p  m illatli 
aholi  alohida  b o iib   yashashgan.  H ar  bir  ijtim oiy  va  m illiy  guruh  alohida 
k \a rta lla rd a   jovlashib.  bir-biri  bilan  aralashib  kctm agan.  Bu  m asalada 
D am ashq,  Ierusalim ,  B eynit  shaharlari  m isol  b o 'la   oladi.  Fes,  R abot,  Tunis 
v a   b.  shaharlarda  hudud  feodal  o 'tishdan  qolgan  aniq  funksional  qism larga
134

ajralgan.  H ududni  hunarm and-savdo  va  turar-joy  tum anlari,  m a'm u riy   va 
ibodat m arkazi ari,  qishloq ко j  all к  hududlariga ajratish  m umkin.
Eski  shaharlar  badiiy  m anzarasi  (siluet)  o  /.iga  xos.  T crrasalar  va  bir 
tekis  tom lam ing  gorizontal  c h izig ‘i  shahar  arxitekturasining  asosini  tashkil 
etadi,  ular  orasida  ingichka  nozik  m inoralari  b o 'lg a n   gum bazli  m asjidlari 
k o 'ta rilib   turadi.
Y evropa  kolonizatsiyalash  davrida  a n ’anaviy  ierarxiya buzildi.  M asalan. 
A ljir  shahrida  eski  kvartallar  ustidan  yevropa  tipidagi  binolar  qatori 
joylashtirilgan  yangi  k o ‘cha  trassalari  yotqizildi.  Harbiy,  transport  v a   savdo 
punktlariga b o 'lg an   ehtivoj  tufayli  yevropaliklar  baland  yassi  hududlarda bir- 
biriga  o 'x sh ash   shaharlar  qurishdi,  biroq,  ular  bosib  olgan  shaharlar 
m adaniyati  yodgorliklarida  nam oyon  b o ia d i.  Qadim gi  saroylar  zam onaviy 
baland  firm alar  binolari  bilan  raqobat  qiladi,  m asjidlar  -   m ustam lakachilar 
cherkovlari  bilan,  an 'an av iy   hunarm andchilik  ustaxonalari  -   fabrika  va 
zavodlar bilan
M adina  -   R abotning  eski  shahar  yadrosi  (M arokashning  poytaxti)  -  
o 'z id a   Q irol  saroyi  v a   qadim gi  m ustam lakachilar  m a m u riy a tin i  jam lagan 
katta  Y evropa  kvartallari  bilan  o ‘ralgan.  Bu  binolar  hozirgi  kunda  m illiy 
m a  m u n y at tom onidan band etilgan.
Sahroi  K abim ing  vodiy  shaharlari  ham  rivojlanishning  m urakkab  y o ‘lini 
bosib  o ‘tishdi.  Oq  va yorqin  ranglarga b o 'y a lg a n   an'anaviy  kulbalarga m illiy 
uslubda yaratilgan  hasham atli  binolar b o ‘lgan  kvartallar qo  shildi.
K o ‘rsatilgan  hududning  um um iy  shahar k o 'rin ish i  bu  xususiy y er cgaligi 
natijasida  shahar  hududi  zich  qurilm alar  shakllanguniga  qadar  m ayda  yer 
b o 'lak larig a  b o iin d i.  Shahardagi  barcha  hayotiy  noqulayliklar  shuning 
oqibatida  vujudga  kelganki.  y er  rentasi  u nga  benialol  rivojlanishiga  xalaqit 
beruvchi  shaham ing  o ‘rta   asr  tuzilishini  aks  cttiradi.  B archa  oldingi  davrlar 
shaharsozligi  alohida  ansam bl  uchun.  kam  hollarda  ansam bllar  sistem asi
135

uchun  katta  b o 'lm ag an   hududlardan  foydalandi.  Shaharlai'  alohida  k o 'ch alar 
qurilib,  sekin-asta shahar m aydonini  egallash y o i i  bilan  qurilgan.
O sivoning  k o ‘pgina  yirik  shaharlari  tem ir y o ’l  va  avtom agistrallar  bilan 
qism larga  ajralgan.  K ichik  shaharlam ing  m ustaqilligi  aham iyati  y o ‘qola 
boshladi. 
Shaharlar 
y agona 
sistcm ada 
birlasha 
boshladi 
va 
aglom eratsiyalam i  vujudga  keltira  boshladi.  H indistonda  Qsiyo  b o ‘vicha  eng 
yirik 
ikkita 
aglom eratsiva 
shakllandi 
-  
K alkutta 
va 
B om bey 
aglom eratsivalari.
Detroyt
  M ichigan  shtatining  A Q Sh  shim olidagi  shahar.  Bu  shaharda 
"Ford",  "C hrysler"  va  "  G eneral  M otors"  kom paniyalarining  asosiy  binolari 
joylashgan  edi.  U m um an  olganda,  D etroyt  tarixi  va  uning  hozirgi  m avqci 
A Q Shning  avtom obil  va  harbiy  sanoati  rivojlanishi  bilan  cham barchas 
b o g iiq .
1903-yilda  birinchi  binolam ing  ochilish  vaqtida  Patskard  /a v o d i 
dunyoning  eng  ilg ‘or  avtom obil  sanoati  sohalaridan  biri  b o ig a n .  Q urilish 
jaray o n id a birinchi m arta  E)etroytdagi  sanoat  korxonalari  orasida  tem ir-bcton 
kabi  m ateriallar  ishlatilgan.  325  m ing  kvadrat  m etrlik  sanoat  kom pleksi 
1911-yilda  qurib  bitkazildi.  Urushdan  keyingi  davrda  hasham atli  avtom obil 
bozo n n i  y o ‘qotib,  kom paniya  1958-yilda  boshqa  jovni  egallab,  ishlab 
chiqanshni  qisqartirdi.  90-yillarga qadar bino  om borxona sifatida ishlatilgan.
2015-vilga  kelib.  shaliar  aholisi  677  m ing  nafar  kishini  tashkil  etadi, 
D etroyt  m am lakatning  50  ta  yirik  shaharlaridan  eng  yuqori  ishsizlik 
darajasiga  ega.  A holining  deyarli  to 'rtd an   bir  qism i  ishlam aydi.  Bundan 
tashqari.  D etroyt  qashshoqlik  chegarasidan  past b o ig a n   shahar aholisi  m sbati 
b o 'y ic h a  36 ta A Q Sh  shaharlari r o Lyxatida so ‘nggi  o 'rin d a  edi.
Bu y erd a 70 m ingdan  ortiq  binolar,  30 m ingta b o ‘sh  uylar.  shuningdek. 
Q o 'sh m a  Shtatlarda  eng  yuqori  darajadagi  ishsizlik  darajasi  va  jinoyatlar 
m avjud.  H ozirda  shahar jinoyatchilik  bilan  to i i b   toshgan  .  B iroq.  bu  yerga
136

ham   aholi  uchun  sam arali  foyda  beruvchi  om illar  va  k o 'k alam zo r hududlam i 
tatbiq  etgan  holda  hayot  berish,  o 'zg artirish   m um kin.  E kspertlar  shaliam ing 
boshqa 
davlatlarga 
yetkazib 
berishi 
m um kin 
b o ig a n  
oziq-ovqat 
m ahsulotlarini ishlab  chiqarish bo  yicha istiqbolli g ‘oyalam i  ilgari  surdilar.
L oyiha  b o 'v ic h a   D ctroyt  hududining  29  foizini  yashil  m aydonlarga 
(o rm o n la r.  ferm alar,  b o g 'la r,  kanalizatsiya  tozalash  inshootlari,  suv 
oinborlari)  22  foizi  yashil  hududlar,  8  foizi  m ashinalar  uchun  ajratilgan. 
Shahar velosipedda yurish v o ila rin i ham   ta k lif qiladi.
Binolarni  vangilash  loyihalaridan  biri  ham   tugallandi:  D etrovt  darvosida 
G lobe  Trading  C om paniy  binosi  deb  nom lanuvchi  eski  kem alar  o ‘m i 
(kcm alam i  qurish,  t a ’m irlash  v a  saqlash  uchun  m uhandislik  inshootlari) 
M ichigan  Open  A dventure  C enter  tom onidan  bolalar  uchun  m oTjallangan 
k o 'n g ilo ch ar parkga aylantirildi.
49-rasm.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 85%20Санъат
85%20Санъат -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
85%20Санъат -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
85%20Санъат -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
85%20Санъат -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
85%20Санъат -> B. S. Sayfullayev, V. K. Rustamov madaniy tadbirlarni tashkil etish
85%20Санъат -> Iiq ism. Fuqarolik binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Yodgorliklarini
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi r. Dosmetova N. Abraykulova raqs

Download 6.6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling