D. U. Isamuxamedova shahar va qishloqlar rekon struktsiy asi


-vil D etroyt shim olidagi A gnes.  Irqiy va  ilem ograflk o ‘zgarishlar


Download 6.6 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/17
Sana15.12.2019
Hajmi6.6 Mb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17

  1927-vil D etroyt shim olidagi A gnes.  Irqiy va  ilem ograflk o ‘zgarishlar 
shaharda katolik din  aholisining soni  qisqarishiga va 2006-yilda cherkov
yopilishiga olih  keldi
137

50-rasm.
  Detroyt  shabri,  Fabrika  Pakkard-Nord  (chapda),  1958-yildan  1999- 
yilgacha hudud sanoat parki  sifatida ishlatilgan.  Ijarachilar orasida AQSh 
arm iyasi, o ‘yinchoq!ar om bori, avtom obil  qism larini  sotish  bilan 
sh ug‘ullanadigan  bir  necha kom paniva va katta  d o ‘konning om bori  bor edi. 
1999-vilda eski zavod  ko‘chm as  m ulk solig'ini to ‘lam aganligi uchun  shahar 
tom onidan  m usodara qilindi v a  o ‘sha pavtdan  beri  b o‘sh va vayron  b o‘ldi.
M ay  2017-yildan  boshlab,"Packard"  zavodida  qoldirilgan  avtom obil 
fabrikasi-  turar-joy  va  ofis  binosi,  d o 'k o n lar  va  dam  olish  m askanlari 
m ajm uasi  qayta  tiklandi.  Sahoat  hudndlarini  rekonstruksiya  qilish  -   shaharni 
tiklashga  yordam  
beruvchi 
om il 
hisoblanadi. 
U shbu 
g 'o y a  
b o 'sh  
uchastkalardan  sam arali  foydalanib,  iqtisodiy  foyda  keltiruvchi  jo y g a  
aylantirishni  taklif qiladi.
51-rasm.
  D etroyt shahridagi  sanoat hududi
138

K o 'p g in a  Y evropa  davlatlarida  bevosita  tarixiy  m arkazlarda  alohida 
kvartallar  rekonstruksiyasi  vechim larini  qidirish  ishlari  olib  borilm oqda. 
L ekin  bu  shaharlarda  tarixiy  asos  sifatida  texnik  tom ondan  ta ’m irlash  va 
rekonstruksiya  qilish,  bunda  zam onaviy  m uhandislik jihozlarini  kiritish  qiyin 
b o im a g a n  kapital  qurilm alar hisoblanadi.
Shaharlarni  rekonstruksiya  qilishda  esa  m uam tno  boshqacha  nam oyon 
b o 'lad i.  bunda  tarixiy  vodgorliklar  va  ulam ing  m ajm ualari  atrofida  m a ’naviy 
va  jism oniy  holati  ancha  ayanehli  ahvolda  b o 'lg a n   bir-ikki  qavatli  y o g 'o ch  
binolar joylashgan.  B unday  m uhitlarni  rekonstruksiya  qilish  v a  m uhandislik 
obodonlashtirish  m asalalari  hozircha  nazariy  loyihalarda  va  am aliyotda 
о 'zining  optimal  vechim ini  topganicha y o 'q .
S o 'n g g i  yillarda  tarixiy  m arka/.lam i  rekonstruksiya  qilish  am aliyotining 
shaharsozlik  xususiyatlaridan  v an a  biri,  shaharda  va  uning  atrofidagi 
hududda  tabiiy  landshafUii  saqlab  qolish  va  rivojlantirish  m asalasi 
hisoblanadi.
K atta  shaharlam ing  tarixiy  m arkazlarini  rekonstruksiya  qilish  loyiha 
takliflarini  tahlil  etish 
ulam i  saqlab  qolish  v a  optim al  foydalanishning 
usullari  v a v ositalari  turli-tum anligini ko  rsatadi.
G eografik  m uhit  jam iy at  taraqqiyotining  tabiiy  bazasi  b o 'lg an   holda 
doim o  inson  jam iv atig a  ta ’sir  etadi,  biroq  tabiat  sharoitlarining  h ar  xil 
xususivatlari  atrof-m uhit  shakllanishiga  qattiq  ta ’sir  qilishi  m um kin,  uning 
rivojlanishini tezlashtirishi yoki  sekinlashtirishi m um kin.
S h a h a r la r   r e k o n str u k siy a sid a   m a h a lliy   ta jr ib a
Z am onaviy 
shaharsozlikda 
0 ‘zbekiston 
shaliarlarini 
loyihalovchi 
arxitektorlar  oldida  turgan  asosiy  m uam m olardan  biri  binolar  arxitekturasi, 
ko'kalam zorlar.  suv  va  m onum ental  s a n ’atni  yagona  ansam blda,  m aydon. 
k o 'e h a la r va um um an  shaharga nisbatan m uvozanatda  loyihalashdir.
139

0 ‘zbekistonda  shaharlarning  uch  x il  turi  ajratiladi: 
feodal is/omiy,
  yaqin 
o ‘lm ishda  shakllangan 
sotsialistik
  v a  hozirgi  k unda  shakllanayotgan 
bozor 
iqtisodiyoti yo ‘nalishidagi
  shaharlar.
T oshkent  -   X itoy  v a   Y evropani  13  asr  m obaynida  bir-biri  bilan 
tutashtiruvchi v a afsonaviy  Ipak yoT ida jo v lash ag an  “ choT  shahri” -  qadim gi 
S hoshtepa shahristonining  o 'rn id a  2000 y il ilgari  paydo boTdi.
X V III  asrdan boshlab,  R ossiva bilan  savdo  aloqalari natijasida T oshkent 
O  rta  O siyo  m arkaziga  aylandi.  Toshkent  aniq  rejaviy  struktura  asosida 
shakllandi.
X IX   asr  yarmida  Toshkentning  rejaviy  strukturasi.
  X IX   asrning 
o ‘rtalariga  kelib  oTcham lari  v a   aholi  soni  (100  m ing  kishi)  b o ‘vicha 
Sharqning  eng  virik  shaharlaridan  biri  edi.  Shahar  tarxi  nom unta/.am ,  aylana 
shaklga  ega  b o iib ,  uning  kengligi  taxm inan  4  km  b o ig a n ,  sharqiy  qism ida 
A nhor kanali  ortida esa k o ‘proq to ‘g :ri  lo'rtbureba.k  konfiguratsiyaga ega edi. 
Shahar  B o ‘zsuv  kanali  suvlari  bilan  ta ’m inlanar  edi.  T oshkent  aniq  rejaviy 
struktura  asosida  shakllandi  v a   tashqi  devorlari  saqlanib  qolgan  edi.  Shahar 
to i t   dahaga  ajratilgan:  Shavxontohur,  B eshyog‘och,  K o 'k ch a   v a   Sebzor 
dalialari  b o iib ,  so ‘nggi  ikkitasini  x o ‘ja la r  boshqargan.  B archa  dahalar 
oqsoqollari  hunarm andlar,  savdogarlar  v a dehqonlar  avlodidan  b o iib ,  xonlik 
uyushm asini  tashkil  qilib.  bir-biri  bilan  kelishgan  holda  shahar  ishlarini  olib 
borishgan.  Shu  bilan  birga  h ar  bir  dah a  shaham ing  m a in u riy   qism i 
hisoblanib,  o ‘z in i-o z i  boshqargan,  o ‘zining  m uhofazasi,  m a ’m uriyati  va 
hatto  o ‘zining harbiy kuchlariga ega b o ig a n .
K anal  Labzak  darvozalariga yetm ay  ikkiga  ajralib,  ikkita yirik  m agistral 
ariqlar:  K alxovuz  (shim oliy  chegara  b o 'y la b )  v a  A nhor  (shaham ing jan u b iy - 
sharqiy  chegarasi  b o 'y lab )  ariqlariga  ajralardi.  U shbu  m agistral  ariqlardan 
u ylar  v a   b o g ia m i  suv  bilan  ta ’m inlovchi  kichik  ariq  sistem alari  hosil 
b o ig a n .
140

T oshkent  12  ta  m ustahkam langan  darvozalarga  ega  b o ig a n :  S ag ‘bon, 
Q orasaroy,  T axtapul,  Labzak,  Q ashg‘ar,  Q o ‘qon,  Q o ‘ym as,  B cshvog'och. 
K am olon,  Sam arqand  va  C h ig ‘atoy  darvozalari.  B undan  tashqari  shim oliv  va 
jan u b iy   fasadlar  b o 'y ig a   devorlarda  6  yoki  7  ta  kichik  darvoza  —  teshiklar 
b o 'lg a n .  B unday  o ‘tish  jo y lari  shahar  aholisining  shahar  atrofidagi  dala  -  
b o g ia rig a  chiqish jo y lari  boTib.  urusli  paytlarida ular berkitilib tashlanardi.
Tashkent 

Tashkent 
\ .   ,- J>  '  •.
B o u n d s e s  
j  
В о и гк1 ш ш 5  
\
1860 
■  /  
/ /
  . 
1913
56-rasm.
  Toshkent  shahrining  rivo jlanish sxem alari
T ashkent
1940
Tashke
141

19-asrning  2-varm i  va  20-asrning  bpshida  Eski  shaham i  Y angi  shahar 
bilan  b p g ‘lashda  m uhim   aliam iyat  kasb  etgan.  Shayxpntohur  dahasini  kesib
;"o‘tgan  (eski  npm i  shundan).  K p 'c h a d a   aspsan  hunarm andlar yashagan.  U nda 
Shayx  X ovandi  T phur  m aqbarasi  (1 5-asr).;  Y unusxon  m aqbarasi  (19-asr), 
Fshonquli  dpdxph  m adrasasi  (19-asr,  saqlanm agan;  bu  yerda  1884-yil 
birinchi  h is-tu zem m ak ta b i  pchilgan)dan bpshqa y irik   binplar b p ‘lm agan.
20-asr boshlarida Eski  shaham ing  eng  gavjum   k p ‘chasi hispblangan.  20- 
asr  bpshida  birinchi  k p 'n k a   v a   tram vay  harakati  aynan  shu  k p 'c h a   prqali 
y p 'lg a  q o'yilgan  1908-vil ilk  kerpsin-kalil  fonarlari  o'rnatilgan.
57-rasm.
  Toshkent  sh ah am in g m a’m uriy  qism lari
Shaham ing  ma’muriy  qismlari. 
Y pzm a  m anbalar  v a   arxeplpgik 
tadqiqptlardan  m a ’lum  b p ‘lishicha.  b p ‘lgan,  har bir  qism ning  uchta darvpzali 
q al’a  devpri  b o ‘lgan.  X IX   asr  p 'rta larid a  shahar m a ’m uriy jih atd an   4  qism ga
-   dahalarga  ajratilgan.,  aspsan,  uchtasi  —   Sebzpr,  K p ‘kcha,  B eshypg'och 
hududida  jp ylashgan  b p ‘lib,  u  a b h id a   qalin  devprlar  bilan  p 'ra b   plingan  4 
qism:  ark  (p ‘rda).  shahristpn  (shaham ing  aspsiy  qism i)  ham da  ichki  (rabpdi 
doxil)  v a  tashqi  (rabpdi  xorij)  rabodlardan  iborat  b p ‘lgan  va  bir  necha  qatpr
142

m udofaa  devori  bilan  o 'ralgan.  Shaham ing  geom etrik  m arkazida  Chorsu 
atroflarida  eng  yuqori  sathda  Shahriston  (m aydoni  15  ga  cha)  va  Ark 
(m aydoni  3  ga)  joylashgan  Q aFada  hukm dor  saroyi  va  zindon  bo'lgan. 
Saroyning  bir  darvoza  (qopqa)sidan  shahrislonga,  boshqasidan  shaham ing 
ichki  rabodiga  chiqilgan.  T oshkentning  eng  gaVjjum  qism i;  uning  bozorlari 
hisoblangan.  Eski  j o ‘va,  Chorsu  va  K o ‘kaldosh  m adrasasi  o ralig 'id a 
R egiston.  Chorsu  va  K appon  (g ‘alla)  bozorlari  joylashgan...  M arkaz  bilan 
shahar  darvozalari  k o ‘chalar  orqali  b o g ‘langan.  Shahar  v a   uning  bozorining 
o 'sish i  bilaii  ushbu  k o 'c h a la r  yangi  darvozalarga  olib  boruvchi  radial 
k o 'ch alarg a  aylangan.  M ahallalarda  xonadonlar  ko^pavishi  bilan  (hovlilam i 
merosxo>‘flarga  b o i i b   berish  hisobidan)  k o 'c h a la r  tobora  torayib  bordi  va 
o xiriga borib b ir  qancha tor k o ‘cha va boshi  berk k o ‘chalarga  b o 'lin ib  ketgan. 
Shahar 
k o 'ch alarin u ig  
radial-m arkazlashgan 
sistem asi 
shaham ing 
bosqichm a-bosqich  rivojlanganini k o ‘rsatadi.
58-rasm.
  Toshkent  shahrining rivo jlanish sxem asi
143

K o 'p   villar  davom ida  R espublikam iz  hududidagi  k o 'p g in a   shaharlar 
rekonstruksiyasi,  yangi  shaharlar  loyihasi  ishlab  chiqilgan,  bu  lovihalar 
tarkibida  shahar m arkazini  tashkil etish ham  o ‘rin  olgan.
Toshkent rekonstruksiyasining birinchi bosh  loyihasi 
Zam onaviy  T oshkent  rekonstruksiyasining  birinchi  loyihasi  arxitektor 
A .I.K uznetsov  rahbarligi  ostida  bajarilgan  edi.  Shahar  shim oli-sharqqa  va 
ja n u b i-g 'a rb g a   qarab  rivojlanib,  shim oli-sharqda  Toshkcnt-M oskva  tem ir 
yoT i,  sharqda  Q orasuv  kanali,  ja n u b i-g 'a rb d a   C ho'pon  O ta  m ahallasi, 
g a r b d a   K o 'k c h a   m ahallasi  bilan  chegaradosh  boTishi  kerak  edi.  M agistral 
k o 'e h a   tarm og'i  ikki  fokusga  -   yagona  shahar  m arkaziga  birlashtirilgan. 
tarixiy  shakllangan  eski  v a   yangi  shahar  m arkazlariga  eg a  bo 'lg an   radial- 
aylana  k o ‘rinishida  rejalashtirilgan.  M agistral  k o 'c h a   tarn io g 'i  12  radiusdan,
3  h alqa y o ‘lidan  va  bir necha  kesishgan y o ‘nalishlardan  tashkil  etgan.  Shahar 
m arkazi  2  y o 'n alish d a  rejalashtirilgan  b o ‘lib.  uzaygan,  katta  m asofaga  ega 
bo 'lish i  kerak  edi.  A sosiy  o 'q   “Inqilob”  xiyobonidan  boshlanib  “L enin" 
m aydonidan  o 'ta r  va  um um shahar  xivoboniga  qadar  ch o 'zilar,  xiyobonning 
g 'a rb   tom onida  yangi  m aydon  orqali  eski  shahar  qism iga  bogT anar  edi. 
M agistral 
kanallar 
b o 'y lab  
keng 
ko'kalam zoilashlirilgan 
m aydonlar 
rejalashtirilgan  bo Tib.  shahar atrofida 7-12  km   kenglikda o ‘rm on tashkil etish 
k o 'z d a  tutilgan edi.
U lu g '  V atan  urushi  yillarida  sobiq  Sovet  m am lakatining  g 'a rb iy  
ududlaridan  k o 'p   sonli  sanoat  korxonalarining  evakuatsiya  etilganligi 
natijasida,  keng  k o ia m d a   am alga  oshirilgan  sanoat  qurilishi  rejalashtirilgan 
loyihaga  k o ‘pgina  o'zgartirishlarning  kiritilishiga  va  loyihalashtirilish 
ishlarining  m urakkablanishiga  olib  keldi.  Z ich  qurilm alarning  m avjudligi 
sababli  turar  jo y   binolari  asosan  shahar  chekkasidagi  b o ‘sh  m aydonlarda 
joylashtirilgan. 
“N avoiv” 
prospekti, 
“F urqat”, 
“X am za” 
(hozirda 
“ G  .G 'u lo m ”) 
k o 'c h ala ri 
o'tkazilgan. 
“L enin” 
kom som oli 
(hozirda
144

“A .N avoiy”)  norali.  “P ushkin"  (hozirda "A bdulla  Q odiriv”)  nom li, “ G 'alab a" 
(hozirda “ A kvapark" va “T oshkcntlend”)  parklariga  asos  solingan  edi.  “Taras 
Shevchenko  ’,  “ Karl  M arks”  (hozirda  “ Sayilgoh”  v a  “X arnza’’),  "P ushkin” 
k o 'ch alari  qayta qurilgan  edi.
Scliteb 
hudud 
m ikrorayonlar, 
yashash 
va 
rcjalashtirilgan 
rayonlardan  tashkil  etgan  zam onaviy  tarkibga  eg a  b o 'la r  edi,  shuningdek 
shaxsiy  lom orqalarga  ega  qurilm alam ing  butunlay  m an  etilishi  va  9  qav atli 
binolarning  qurilishi,  k o 'c h a la r ta rm o g ‘ining  radial-aylanm a tarkibi  unga egri 
tczkor yoMlarning  kiritilgan  holda rivojlanishi  nazarda tutilgan  edi.  K elajakda 
esa m etropoliten  qunlishi  rejalashtirilgan  edi.
T oshkent  shahri  rekonstruksiyasi  bir  qancha  davrlarga  taqaladi. 
Shulardan  eng  asosiysi  1966-yilda  sodir  b o 'lg an   zilzila  tufavli  vujudga 
kclgan.  Eski  m ahallalar,  uv-jovlar  zilzila  tufavli  buzilgani  sababli  yangilariga 
ehtiyoj  vuzaga  kclgan.  A y nan  shu  vaziyat  turtki  b o ig a n   davr Toshkent  shahri 
rekonstruksiyasining  asosiy  davrlaridan  biri  bo'lgan.  Binolar,  y o ‘llar, 
k o ‘kalam zorlar  va  shahar  sxem asida  k atta  o ‘zgarishlar  yuzaga  kelgan.  Shu 
bilan  birga T oshkent  shahri  tuzilishiga  k o ‘ra  ajrala boshlagan.  Shaham ing  bir 
tom onida  qad  k o 'targ an   binolar  joylashgan  b o 'lsa   ikkinchi  tom onida  eski 
ko'rinishdagi  o 'z b e k o n a   m ahallalar,  uy-joylar  boTgan.  K eyinchalik  zam on 
ta ’siriga  koV a  bir  qancha  o 'zg a rish lar  yuzaga  kcla  boshlagan.  M ustaqillikka 
erishilgandan  so ‘ng  shahar  tuzilishida  у an a  o ‘zgarishlar  sodir  boTgan. 
Bugungi  kunga  kelib  esa  zam onaviy  ko'rin ish d ag i  binolarga,  turur-joylarga, 
ishchi  hududlarga.  dam   olish  hududlariga  ehtiyojlar k o ‘paygan.  A holi  soniga 
k o 'ra   bu  k o ‘rsatkich  tabiiy  hoi  b o 'lib ,  shunga  k o ‘ra  ish  olib  borilm oqda. 
B unga  m isol  qilib  Sergeli  tum anida  olib  borilayotgan  qurilishlarni,  Toshkent 
m arkazidagi  TashkentCit>  lovihasini  va  shu  kabilam i  k o ‘rishim iz  m um kun. 
A ynan  shu jaray o n lar Toshkent shahri  rckonstruksiyasidir.
145

1925-yildan  1941-yilga  qadar  T oshkent  shahrida  m ashina  qurish 
sanoati  va  tekstil  industriyasi jadallik  bilan  rivojlandi.  Shaham ing  sharqiy  va 
g ‘arbiy  chekkalarida,  tem ir  yo  i  yoqalab  y irik   korxonalar  qurilib,  ular 
T oshkentning  X X   asr  o ‘rtalariga  kelib  O 'rta   O siyodagi  eng  yirik  industrial 
shahariga aylanish im konini berdi.
Shaham ing  respublika  m adaniy  m arkazi  sifatida  ham   aham iyati  kattadir. 
1930-yillarda 
bu 
yerda 
arxitektorlar, 
yozuvchilar, 
rassom lar 
badiiy 
tashkilotlari  tashkil  etildi,  teatrlar,  ilm iy-tekshirish  institutlari,  qator  oliy 
o ‘quv  yurtlari  faoliyat  yuritar  edi,  bu  esa  T oshkent  shahrini  qo  shm 
respublika poytaxtlaridan  ajratib turar edi.
T oshkent  (1920  yy.)  eski  ikki  qavatli  shaharlarni  qayta  q u n sh   va  yangi 
tipdagi  jam o at  va  turar  jo y   binolarining  loyihalarini  ishlab  chiqish  b o 'y ic h a 
k o ‘pgina yangi  g 'oyalari  bor edi.
T oshkent  shahri  rekonstruksiyasining  birinchi  bosh  loyihasini  am alga 
oshirish  natijasida  keng  m agistrallar  yotqizildi,  m adaniy-m aishiy  korxonalar 
qurildi.  park va  boshqa jam o at dam  olish m askanlari barpo  etildi.
59-rasm.
  Toshkent shahri
146

1966-yildagi  zilziladan  kcyingi  keng  k o 'lam li  qurilish  T oshkent 
rekonstruksiyasining  birinchi  bosh  loyihasiga  yangi  o'zgartirishlarning 
kin tilish ig a  olib  keldi  va  ular  1970-yilda  am alga  oshirildi.  1982-yilda 
Toshkent 
shahri 
rivojlanishining 
25-30-vilga 
m o ‘li allangan 
asosiy 
y o ‘nalishlarini  bclgilovchi  Bosh  loyiha tasdiqlangan edi.
0 ‘zbekiston  R espublikasi  m ustaqillikka  erishggndan  fceyin  yangi 
taraqqiyot  y o 'lin i  lanladi  va  butun  m am lakat  m iqyosida  yangi  islohotlar 
am alga 
oshirila 
boshlandi. 
Shuning 
uchun 
m ustaqillik 
yillarida 
0 ‘zbckistonning  qator  shaharlarining  bosh  tarxlari  ishlab  chiqildi,  shu  bilan 
bir  qatorda  shaharlarning  m arkazlarini  tashkil  etish  loyihalari  ishlab  chiqilsa. 
ham  ijtim oiv-iqtisodiy,  ham  iqlim iy-ckologik  rivojlanishi  barqaror  b o ‘lardi. 
H ozirgi  dunyo  m iqyosida  ekologik  m uam m olar  d o l/arb lash ib   borayotgan 
sharoitda  bunday  lovihalar  m uam m olarni  hal  qilishda  muhim   qadam 
hisoblanadi.  A yniqsa  O 'zbekiston  hududlarida  tarixiy  m erosim izni  saqlab 
qolgan  holda.  m adaniy  qatlam ni  iloji  borieha  o 'z   holicha  avaylab  kelajak 
avlodga  yetkazib  berishni  k o ‘zda  tutgan  holda  rekonstruksiya  ishlarini  olib 
borish,  xususan  O 'zbekiston  hududining  tarixiy  saqlangar,  qism larida turar- 
jo y   binolari  zich joylashganligi  (kovrovava zastroyka)  sababli.  yerdan unum li 
foydalanib.  shahar  m arkazi  hududini  to 'g 'r i  tashkil  etish 
sharoitni  ancha 
yum shatgan  bo  lardi.
Toshkent  shahri  rekonstruksiyasining  bosh  loyihasida  shaham ing  suv 
arteriyalarini,  ya  ni  shahar  m uhitiga  eng  k o ‘p  ta ’sir  ctgan  C hirchiq  daryosini 
v a  undan  tarqalib  ketuvchi  irrigatsion  kanallarini  obodonlashtirish  va 
ularning  atrofini  k o ‘kalam zorlashtirishga  ham  katta  aham jygt  berilm oqda. 
C hirchiq  daryosining  qirg'oqlarida  har  xil  qurilm a  va  chiqindilar  k o ‘payib 
ketgan  bo 'lib ,  bu  jo y lar  ishlab  chiqarish  obyektlaridan  tozalanishi  kerak. 
Dary'o voqalari obodonlashtirishga v a  ko'kalam zorlashtirishga m uhtojdir.
147

Y er  osti  kanalizatsion  tarm oqlarining  ekologik  m uam m olari  oqava 
suvlarining  yer  osti  suvlarga  v a  tuproqqa  noto  g  ri  joylashtirilishi  bilan 
bogT iq  boTib,  bu  o 'z   n avbatida  tuproq  osti  suvlarining  ammoruv.  nitrit  va 
nitrat  azoti  bilan  ifloslanishida  aks  etadi.  T oshkentda  har  yili  650  m ing 
tonnaga vaqin  m ayishiy  chiqindilar  to 'p lan ad i.  ulam ing  10%  iga  qayta  ishlov 
beriladi  v a  zararsizlantiriladi.  qolgan  qism i  esa  shahar  chekkasidagi 
poligonlarga  olib  chiqiladi.  Bosh  lovihada  saralash  stansiyalarining  qayta 
qurish  ham da  m aishiy  chiqindilam ing  qavta  ishlash  v a  utilizatsiya  etish 
korxonalarini rivojlantirish k o 'z d a  tutilgan.
M utaxassislar  tom onidan  o4kazilgan  tahlillar  natijasida  shahar  hududi 
yetarlicha  k o k alam zo rlash tirilg an   m aydonlarga  ega  em asligini  aniqlandi. 
Shahar  ichidagi  yashil  zonalar  nafaqat  shahar  iqlim ini  y aratishga  v a  uni 
ehang  va gazlardan  tozalashga xizm at  qiladi,  balki  shu  bilan birga tuproqning 
suv  va  fizikaviy  xususiyatlarini  yaxshilovchi  m eliorativ  vazifalam i  ham 
bajaradi.  T abiiy  park  zonalari  rivojlantirish  т а   vaproqli  daraxtlam i  ekish, 
shuningdek  xiyobon,  orom goh  v a sayilgohlam i  tashkil  etish  loyihada  alohida 
o 'rin   egallaydi.
S a m a rq a n d
Sam arqand  shahri  0 ‘zbekiston  shaharlari  orasida  alohida  o 'rin   tutadi  va 
shaham ing  loyihalashtirilishi  b o ‘y ich a  m a s’uliyatli  va  o ‘ta  m urakkab 
hisoblanadi.
K onsepsiyaga  m uvofiq  asosiy  vazifa  -   Sam arqandning  O  zbekiston 
shaharlari  tizim idagi  alohida  o ‘m ini  v a   m adaniy-tarixiy  qadriyatlam i 
m uhofaza  etishdagi  aham iyatini  saqlab  qolgan  holda,  aholisining  m ehnati, 
yashashi  va hordiq  chiqarishi uchun  qulay  shart-sharoitlar yaratishdir.
Sam arqand  O 'rla   O siyoning  va  O 'zbekiston  M arkazining  qoq  yuragida, 
tarixiy  yoT lar,  shuningdek  zam onaviy  tem ir,  avtom obil  ham da  havo  yoT lari 
tutashishida  joylashgan.  Iqtisodiy  v a  geografik  jihatdan  qulay  joy lashgan
148

bo 'lib .  Sam arqand  jad allik   bilan  rivojlangan  va  Zarafshon  daryosining 
havzasidagi m intaqa m arkaziga aylangan.
Sam arqandning  m a ’m uriy  aham iyati  shahar  tashkil  topganidan  boshlab 
uning  ajralm as  vazifasi  b o 'lib   kelgan.  Q adim da  u  S ug‘diyona  poytaxti 
bo  igan  b o ‘Isa,  A m ir  T em ur  va  T em uriylar  davrida  uning  m aqom i  Buyuk 
T em ir  im periyasining  poytaxti  darajasigacha  k o 'tarild i.  Sovet  davrida  esa 
1 9 3 4 -y ilg ach a Sam arqand  O 'zb ek isto n  poytaxti  bo  igan.
H ozirgi  kunda  O 'zbekiston  R espublikasining  m a ’m uriy  b o 'lin ish ig a 
binoan  Sam arqand  shahri  Sam arqand viloyatining  m a'm uriy  m arkazidir.
Sobiq  Sovet  davrida  Sam arqand  k o 'p   tarm oqli  yirik  sanoat  shahriga 
aylangan.  Bu  y e rd a   avtom obil  qurish,  kim yo  va  yengil  sanoatining  yirik 
korxonalari,  shuningdek  qurilish  m ateriallari  va  qurilish  industriyasining 
zavodlari  joylashgan  edi.  Q ator  korxonalar  R espublikada  y agona  edilar. 
Sam arqandda  o'tm ish d an   boshlab  m intaqaviy  bezak  sa n ’atining  o 'z ig a   xos 
qirralarini  saqlab  qolgan  holda  sopol  v a  chinni  buyum larini  yasash,  m illiy 
kiyim lam i  tikish,  x o 'ja lik   anjom larini  yasash,  shuningdek  gilam   to 'q ish , 
zard o 'stlik ,  naqqoshlik,  o 'y m ak o rlik   san 'atlari rivojlanib kelgan.
S am arqand  azal-azaldan  yirik  ilm   va  fan  m arkazi  b o 'lib   kelgan,  u 
R espublikam izda  o 'rta   va  yuqori  ta ’lim   m uassasalari,  shuningdek  ilm iy- 
ishlab  ehiqarish  institutlari  v a  loyihalashtirish  tashkilotlari  soni  b o 'y ich a 
ikkinchi o 'rin d a  turadi.
Sam arqand  shahrining  O 'zbekiston  shaharlari  tizim idagi  aham iyatini  va 
tutgan  o 'm in i  um um dunyo  m iqyosidagi  tarixiy-m adaniy  m arkaz  ham da 
O 'zbekistonning  M arkaziy  m intaqasidagi  asosiy  shahar  sifatida  obvektiv 
ravishda  baholash  uning  ijtim oiy-m adaniy  aham iyatini  birinchi  o 'rin g a  
q o 'y ad i. 
shuningdek, 
kelajakda 
shaharni 
deindustrilizatsiyalashtirish 
m asalasini  k o 'tarish g a   asos  b o 'lad i.  Ijtim oiy-iqtisodiy  qayta  qurish  sharoitida
149

sanoatning  Sam arqand  shahrining  shaharsozligidagi  aham iyati  kam ayib 
boradi.
Sam arqandning  katta  ilm iy.  badiiy  qiziqish  u y g'otuvchi  tarixiy-m adaniy 
m erosi 
shahar  iqtisodida 
turizm  
v o 'n alish in i 
yanada  kcngaytirishni 
Prezidentim iz  tom onidan  ham   q a t’iy  t a ’kidlanib  o 'tilg a n   edi.  Shu  m unosabat 
bilan,  Sam arqand  O 'zbekistondagi,  shu jum ladan  jahon  turizm ining  m arkazi 
sifatida  к о 'rib  chiqilm oqda.  T abiiyki,  buni  am alga  oshirish  m aqsadida 
shaharda  va butun  viloyatda turizm   sohasini  va  unga  tegishli  infrastrukturani 
rivojlantirishni 
jadallashtirish 
ham da, 
birinchi 
navbatda, 
tari^iv 
yodgorliklam i  saqlab  qolish katta  aham iyatga egadir.
Turizm   shahar  ham da  vilovat  iqtisodida  asosiy  o  rinni  egallashi  va 
tarixiy  obidalam i  restavratsiyasi,  saqlab  qolinishi,  tarixiy-m adaniy  m eros 
hisoblanuvchi  zonalam i  rekonstraksivalash  va  obodonlashtirishda  m uhim  
m anbaga aylanishi m um kin.
Turizm ning 
rivojlanishi 
tarixiy-m adaniy 
m erosni 
saqlab 
qolish 
m uam m olarini  chuqurlashtiradi.  Bu  nafaqat  alohida  obyektlarga,  balki 
m erosim izning  bir  qism ini  tashkil  etuvchi  tarixiy  shaharsozlik  m uhitiga ham 
tegishlidir.  Bu  borada  shaham ing  tarixiy  qism i  rekonstruksiya  tadbirlari 
b o 'y ic h a  alohida,  individual  loyihaviy yechim lam i  talab  ctadi.
Keng  m a ’nodagi  qadim gi  shaharsozlik  m adaniyati  nafaqat  tarixiy 
zonalam i  rekonstruksiyasida,  balki  u  butun  shaham i,  uning  zam onaviy 
qism larini ham  rekonstruksiyasi uchun ham   qo‘llanilishi m um kin.
Shaharsozlikning  tarixiy-m adaniy  m erosini  saqlab  qolish  vazifasi  shahar 
k o ‘chalari  tarm o g 'in i  shakllantirish  asosida  hal  etiladi.  M agistral-ko'cha 
ta rm o g in in g   kelajak  loyihasida  tarixiy  zonani  b u fcr  zonasi  ham da  transport 
aylanm a  yoT i  bilan  ajratilishi  k o 'z d a   tutilgan  bo Tib.  bunda  bu  zonadan 
transportnm g tranzit oqim m i  chetlatish k o 'z d a  tutiladi.
150

Tarixiy  zonani  rivojlantirishning  ustuvor  v o 'nalishlaridan  biri  -   tarixiy 
m crosning  m adaniy  aham iyatini  oshirish,  aholi  yashash  joylarini  saqlab 
qolish  va  ta ’m irlash,  jam o at  jo y la rin i,  piyodalar  zonalarini.  turistik 
y o ‘nalishlam i, ulam ing  b o 'sh  vaqtini  o ‘tkazishdagi  aham iyatini  rivojlantirish, 
hududdagi  m uhandislik  jihozlarini  yaxshilashdan  lborat.  Tarixiy  zonada  bu 
m aqsadlarga  erishishda  bu  zonani  loyihalashtirishda  m ustaqil  obyekt  sifatida 
ajratish qiyinchilik  tug'diradi.
K elajakka  m o ija lla n g a n   turar jo y   binoalarini  qurish  asosiy  ikki  talabga 
jav o b   berishi  kerak  Birinchisi  -   bu  turar  joy  binosi  qulay  bo'lishi  va 
mahalliy  aholi  talablariga  m os  kelishi  kerak.  Ikkinchi  talab  shaham ing 
zaxiraviy  cheklanishidan  kclib  chiqadi  -   y a ’ni,  turar  jo y   binolari  zich 
joylashtirilishi  kerak.  D unvo  tajribasida  bu  ikki  talabni  uzviy  ravishda 
b o g 'la n ish ig a  m isollar  bo ‘lib,  ulai'  Sam arqand  sharoitida  qo'llanilishi 
m um kin.
T urar jo y   binolarining  asosiy  turi  -   bu  o ‘rta  qavatli,  y a ’ni  2 - 4   qavatli 
gum hlangan  binolar b o ‘lib, ular xonadonlardan  va  ularga qarashli  uy  oldidagi 
y er uehastkalaridan  individual  ravishda foydalanishga imkon  beradi.
KJub  m ajm uasi  deb  alaluvchi  bunday  binolardan  v a   rivojlangan 
infrastrukturadan  tashkil  topgan  turar-joy  m ajm ualari  shahardagi  shaxsiy 
xonadonlar  o ‘m ini  m uvaffaqiyat  bilan  egallashi  m um kin.  Shaham ing  tarixiy 
qism ida 
inshootlar 
rekonstruksiyasi 
yodgorliklam i 
m uhofaza 
qilish 
talablariga binoan  am alga oshirilm oqda.
S am arqandda  nafaqat  a n 'an av iv   xizm at  k o 'rsa tish   obyektlaridan,  balki.
.1 
,
shuningdek,  yuqori  p o g 'o n a  m uassasalaridan  ham   tashkil  topgan,  yetarli 
darajada  rivoj  topgan  ijtim oiy  infrastruktura  m a\ juddir.  A sosiy  v o 'n alish   -  
shaham ing 
ijtim oiy-m adaniy 
im koniyatlarini 
dunyo 
standartlari 
darajasigaeha k o 'ta rish g a  y o 'n a ltirilg an   ijtim oiy  infrastrukturani  qayta  qurish 
va  uning  quvvatini  oshirish.  Yangi  bino  v a  inshootlam i  qurish  bilan  bir
151

qatorda  ijtim oiy  infrastrukturaning  m avjud  zaxiralarini  yetarli  darajada 
ushlab  turish  va  yangilashga,  shunigdek  xizm at  ko'rsatishning  a n ’anaviy 
turlarini  saqlab  qolishga  qaratilgan  chora-tadbirlar katta aham iyatga egadir.
U zluksiz  harakatga  ega  b o ig a n   avlana  avtom obil  m agistrallarining 
k esishish  joylarida  shahar  tizim ining  transport  tugunlari  tashkil  etilib,  ularda 
shahar  aham iyatiga  ega  b o ig a n   obyektlar  ham da  yangi  ish  o  riniarga  ega 
b o 'lg an   funksional m ajm ualar tashkil  etilm oqda.
Sam arqand 
rivojlanishida 
yetarlicha 
rivojlangan 
transport 
infrastrukturasi  katta  rol  o  ynaydi.  M agistral-yo'l  tarm oqlari  uzaytirildi,  ikki 
darajadagi  y o i   tugunlari.  shuningdek  ularga  xizm at  ko'rsatuvchi  obyektlar -  
garajlar, 
avtom obillar 
turar 
joylari, 
avtom obil  y o q ilg 'i 
stansiv alari, 
avtom obillarga texnik yordam   k o'rsatish  stansiyalari  qurildi.
Iqtisodiy  va geografik  jihatdan  qulay  joylashganligi  evaziga,  Sam arqand 
respublikaning  yirik  transport  tuguni  sifatida  shakllangan.  Bu  yerda  tem ir 
y o 'l  vokzali  va  tem ir  y o ila r i,  iehki  va  xalqaro  havo  v o 'lla ri  aeroporti 
joylashgan, 
avtom obil 
j o i l a r i   yaxshi  rivojlangan. 
T ranzit  transport 
oqim larini  ehetlatish  inaqsadida  aylanm a  yo  llar  va  tem ir  v o 'li  л-oqalab  yuk 
m ashinalari  uchun m o 'ljallan g an  m agistral  qurildi.
Sam arqandning  m uhandislik  ta ’m inoti  m uhandislik  infrastrukturani 
rivojlantirish  b o 'y ic h a   q a t’iv  chora-tadbirlam i  talab  etardi.  Bosh  loyihada 
ishlab  chiqansh  quvvatlarini  oshirish,  aloqa  tizim larini  vangilash  va 
rivojlantirish,  shuningdek  zaxiralam i  m uhofaza  qilish  b o 'y ich a  tadbirlam i 
o 'tk azish  k o 'z d a  tutilgan  edi.
Y etarli 
darajada 
m urakkab 
b o ig a n  
m uhandislik-geologik 
shart- 
sharoitlar  esa  jarlan iin g   kengayishi,  yer  o 'p irilish i,  sliaxsiy  uy-joylam ing, 
qabristonlam ing,  avtom obillar  y o ila rin in g   buzilishi,  tabiiy  va  texnogen 
toshqinlar,  kanallar  yoqasi  va  kollektorlarni  botqoqlikka  avlanishiga  olib
152

kcluvchi  kanal  voqalarining  o'p irilish in i  oldini  olish  b o ‘yicha  katta  hajm dagi 
ishlam i  bajarilishi kcrakligini bclgilab berdi.
Bosh  loyihada  irrigatsiya  tarm oqlarini  tiklash  va  rivojlantirish  к о ‘/d a  
tutilgan  b o iib .  bunda  m avjud  b o ig a n   tarixiy  irrigatsion  ti/.imni  tiklash  va 
saqlab  qolish  ham  am alga oshirilgan.
Shaham ing 
landshaft-rekreatsion 
tizim i 
shakllaiitirishda 
m avjud 
b o g la m i  yaratish  sa n 'atin in g   m ahalliy  a n ’anaviy  tajribasi  bilan  bir  qatorda 
zam onaviy  usullam i  q o lla s h   ham  nazarda  tutilgan. 
Biroq,  shaham i 
ko k alam zo rlash tirish  
m asalalarining 
hozirgi 
bosqichda 
Sam arqand 
shahrining  tarixiy  m ajm uasiga  tegishli  b o ig a n   hududlarini  saqlab  qolish  va 
rivojlantirish  m asalalari  ko  rib  chiqilm oqda.  Bu  m ajm uaga  turli  tabiiy  va 
su n ’iy  ko  kalam zorlashtinlgan  hududlari,  suv  havzalari  (ak\ atoriylari)  kiradi 
va ular  atrof-m uhitm , tabiatni  m uhofaza etish,  tarixiy-m adaniv  va rekreatsion 
vazifani bajaruvchi yagona tizim ni  tashkil  etadi.
60-rasm.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 85%20Санъат
85%20Санъат -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
85%20Санъат -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
85%20Санъат -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
85%20Санъат -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
85%20Санъат -> B. S. Sayfullayev, V. K. Rustamov madaniy tadbirlarni tashkil etish
85%20Санъат -> Iiq ism. Fuqarolik binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Yodgorliklarini
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi r. Dosmetova N. Abraykulova raqs

Download 6.6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling