D. U. Isamuxamedova shahar va qishloqlar rekon struktsiy asi


Download 6.6 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/17
Sana15.12.2019
Hajmi6.6 Mb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   17

 )
# 1 1  
й
4
.. 
И \ Ш т
Мавжуд ктрхлмалар 
Куриб чикияаднгаи  худудлар
Шахар марказн 
if
ф   Яшаш худуди маркам 
Ц
ф
 
Турар жой тумани марказн 
ij 
01IIП  llioxap м зрю ш та гутаха худухюр
l i r
У!

л
  - 
тк
1 ". -«Я Л Г: |
г
й П |п
■ШйЫ
43-rasm.  T urar-joy qurilm alari  um um iv  kom pozitsion ycchim ining  shahar 
tum anining joylash ishi va  hududining  kattaligiga  bog‘liqligi:
A -  umumiy reja: В -  markaziy  tuman;  V -  tuman qurilmalari  kompozitsiyasi 
bevosita markaz ansambliga bog‘liq va unga  bo‘ysunadi;  G -  tuman qurilmalari 
kompozitsiyasi  jamoat markaziga olib  boruvchi  asosiy  harakat arteriyasi  bilan
bog‘langan.
2.7.  S h a h a r n i t a ’m ir la sh d a   la n d sh a ftn i  ta sh k il  etish n i 
m u k a m m a lla sh tir ish
112

Shahar  landshafti  -   keng  m a’nodagi  tushuncha,  biroq  shahar  landshafti 
deb  ochiq.  bo'sh  m aydonlar -  bog Mar, parklar,  xiyobonlar va bulvarlar,  daryo 
va k o ila r .  kichik  suv  hav zalarini  atashadi.  B ular ju m lasig a varoqli  hududlar: 
shaliar  ichidagi  kichik  o 'm io n la r,  dam  olish  zonalari,  q o ‘riqxonalar  ham 
kiradi.
O chiq  m aydonlar  sanoat  tum anlarining,  tugunlarining,  korxonalam ing 
katta  qism ini  tashkil  etadilar.  U lar  orasida  sanilar-him oya  zonalari,  zavod 
oldi  m aydonlari,  qisqa m uddatli  dam  olish  m avdonlari  bordir.
Shaharning  ochiq  verlarini  va uning  atrofini  qayta  qurish.  o'zgartirishlar 
kiritish  landshaft  arxitekturasining,  landshaft  rekonstruksiyasining  obyekti 
hisoblanadi
Tabiiy  landshaft  -   hududiy  m ajm ua,  biron  m avdon  b o iib ,  uning 
chcgaralarida  asosiy  tarkibiy  qism lar  — y er  qatlam i,  havo,  suv,  o'sim lik   \ a 
hayvonot  dunyosi  bir-biriga  b o g iiq   b o ig a n   butunlikni,  yaxlitlikni  tashkil 
etadi  Tabiiy  landshaftning  rivojlanishda  inson  faoliyati  ishtirok  ctm aydi.  Bu 
o ‘z-o ‘zim  boshqaruvchi va rivojlanuvchi  tizimdir.
A ntropogcn  landshaft  inson  tom onidan  ayrim   darajada  o  zgartirilgan.  U nda 
tabiat  kom ponentlari:  o 'sim lik ,  tuproq,  hayvonot  dunyosi.  suv  rcjimi 
o 'z g a rtm lg a n  
A garda  bularning  barchasi  tashlab  qoV ilsa,  tashqaridan 
nazorat 
etilm asa, 
odatda, 
bu 
narsa 
salbiy 
natijalarga, 
shahar  oldi 
o'rm o n larin in g   ifloslanishiga  olib  kelishi  m um kin.  Tabiiy  vainson  faoliyati 
natijasi  b o ig a n   su n ’iy elem entlarni m uvozanatga keltirm oq /a ru r
D aryo  b o ‘y lam i  rekonstruksiyasi  va  ularda  qurilm alarining  ansam blini, 
u y g 'u n lig in i  yaratish  haqida  ju d a   ko  p  gapirilm oqda.  Shu  sababli  landshaft 
rekonstruksiyasi  tushunchasi  vujudga  keldi.  A garda  a w a lg i  «m ustaham lik, 
foyda,  go'/.allik»ni  anglatuvchi  V IT R U V lY a  uchligiga  m urojaat  qilsak.  bir 
narsani  ta ’kidlashim iz  kerak:  landshaft  arxitekturasida  «m ustahkam lik» 
shahar  sharoitida  shakllangan,  qayta  tashkil  etilgan,  y angilik  kiritilgan
113

landshaftnm g  barqarorligini  anglatadi.  B arqarorlikka  esa  arxitekturaviy- 
landsha.fl  kom pozitsiyalarini  yaratishda  tabiat  elem entlaridan  foydalanish 
natijasida  erishiladi.  U ning  asosiy  vazifasi  esa  -   odam lar  yashovchi  shaliar 
m uhitini  so g io m lash tin sh d ir.
Shaharning  turar-joy  hududlarini  rekonstruksiya  qilishda  yash il 
о ‘simliklarning  roli.
Landshaft  rekonstruksivasining  obyekti  sifatida  shaharning  istalgan 
qismi,  y a ’ni,  ko  kalam /.orlashtirilgan  va  obodonlashtirilgan,  biroq  qandaydir 
sabablarga  ko  ra  m odem izatsiyalash  talab  etilgan  hudud,  eski  binolar 
bu/.ilgandan  so  ng paydo  b o ig a n   bo  sh m aydon, ja rlik lar olinishi  m um kin.
Shahar  ichidagi  rekonstruksiya  oby ektlarining  funksional  tipologiyasi 
yetarli  darajada kengdtr:
•  H ar  xil  kattalikdagi  v a   belgilanishi  jihatidan  turlicha  b o ig a n   shahar 
park lari,
•  Katta b o 'h n a g a n  xiyobon va b o g ia r,
•  Jam oat binolari  va m ajm ualarining  qism lari,
•  B ulvarlar va k o ‘ehalar,
•  Suv havzalarining  qirg'oqlari.
Shaliar  um um iy  tabiiy  m uhitda  emas  balki,  aynan  m a ’lum   bir  tabiiy 
landshaftda  rivojlanadi.  “Tabiiy  landshaff'  tushunchasining  turli  m a ’no lari 
mavjud.  B ir  holatda  peyzaj  k o 'p ro q   aham ivalga  ega  ham da  ko  rinish 
landshaftning  birinchi  birligi  sifatida  ajratiladigan  landshaftning  tashqi, 
rejaviy-fazoviy  va  \ i/u al  sifatlariga  aham iyat  beriladi.  A holining  o 'sish i  va 
inson  faoliyatining  har  tom onlam a  rivojlanish  m uam m olari  yashash 
m uhitining  o 'zg artirish   bilan  b o g iiq .  M uhitni  landshaft  arxitckturasi 
^ositalari  bilan  yaxshilash  tajribalari  yirik  va  o 'rta   shahar  turkum lariga 
tegishlidir.  Shuning  uchun  shaliar  m uhitining  funksional,  ekologik  va  estetik
114

sifallarini  uyg 'u n lash tirish   landshaft  arxitekturasining 
asosiy  m aqsadi 
hisoblanadi.
Shahar  landshafti  ju d a   keng  tushuncha  b o ‘ lib,  bu  butun  shahar  m uhiti 
y oki  uning  xohlagan  bir  qismi.  Biroq,  odatda  shaliar  landshafti  deb  butun 
shaharni  emas.  balki  faqat ochiq,  qurilishlardan  holi hudud -   b o g ‘  va  parklar. 
xiyobonlar  v a  bulvarlar,  k o ‘cha  va  y o 'lla r,  daryo  va  k o ila r ,  turar-joy 
qurilm alari  hovlilari  va jam o a t  binolari  uchastkalari,  sanoat  m uassasalarining 
ko 'k alam /o rlash tirilg an   hududlari  va  boshqa  hududlar  aytiladi.  Bundan 
tashqari,  shahar  hayotining  ajralm as  qismi  sifatida  shahar  atrofidagi 
hududlarni  -  q ishloq-xo'jalik yerlari,  o ‘rmon  va  parklar,  dam  olish  hududlari, 
lagerlar  va  pansionatlar,  shahar  tashqarisidagi  park  v a  qo  riqxonalarni 
keltirish  mumkin.
Yashil  o ‘sim liklar  shaharning  eng  m uhim   v a  cffektiv  obodonlashtiiish 
turi  hisoblanadi.  Shaharsozlikda  yashil  o ’sim liklarning  aham iyati  katta.  U lar 
shahar  harorat  rcjim ining  quvvatli  regulyatori  b o 'lib ,  havo  tarkibi  va 
tozaligiga  ijobiy 
ta ’sir  k o ‘rsatadi,  shahar  shovqiniga  qarshi  kurashda 
foydalaniladi,  shaharning  landshaft jozibaliligini  yaratadi.  Insonning  holatini 
unga katta gigienik va psixologik  ta ’sir ko 'rsatish n i yaxshilaydi.
Issiq  iqlim li  hududlar  shaliarsozligida  yashil  o 'sim lik larg a  m uhim  
c  tibor  qaratiladi.  O 'sim lik lar  havoni  filtrlaydi,  yorug  likni  nivelirlaydi. 
ovozni  tekis  tarqatadi.  quyosh  radiatsiyasini  yutadi  va  nam lik  chiqargan 
holda  havoni  sovutadi.  Yashil  o 'sim lik lar  havoni  tozalaydi,  chunki  ular yirik 
va  tez  c h o ‘kuvchi  chang  zarralarini  o ‘zida  ushlab  qoladi.  K o ‘kalam zorlar 
havoning  qizib  ketishini  kam aytiradi  v a  bu  bilan  shahar  ustidagi  chang  va 
tutundan  iborat  gum bazni  hosil  qiluvchi  yuqoriga  ko'tarilayotgan  havo 
oqim ini  harakatini  qaytaradi.
115

Shaliar  niarkazida  qizigan  havoning  konsentratsivasini  kam aytiruvchi 
parklar  qurish  m aqsadga  m uvofiq,  chunki  shahar  m arkazi  dcs arli  sham oldan 
izolyatsivalangaii.
Issiq  iqliinli  hududlar  shaharsozligida  yash il  о ‘sim liklarga  muhim 
e'libor  qaratiladi.  O 'sim lik lar  havoni  filtrlaydi,  y o ru g iik n i  riivelirlavdi, 
ovozni  tekis  tarqatadi,  quyosh  radiatsiyasini  yutadi  va  nam lik  chiqargan 
holda  havoni  sovutadi.  Y ashil  o 'sim lik lar havoni  tozalaydi,  chunki  ular yirik 
va  tez  ch o 'k u v ch i  chang  /.arralarini  о /id a   ushlab  qoladi.  K o'kalam zorlar 
havoning  qizib  ketishini  kam avtiradi  va  bu  bilan  shahar  ustidagi  chang  v a 
lutundan  iborat  gum bazni  hosil  qiluvchi  vuqoriga  ko'tarilayotgan  havo 
oqim ini  harakatini  qaytaradi.
Shahar  m ark a/id a  q i/ig a n   havoning  konsentratsiyasini  kam aytiruvchi 
parklar  qurish  m aqsadga  m uvofiq,  chunki  shahar  m arkazi  deyarli  sham oldan 
izolyatsiyalangan.
K o'kalam zorlashtirish  m uam m osi  -   bu  hozirgi  kunning 
dolzarb 
ckologik  m uam m olaridan  biridir 
O 'rm o n lam in g   kcsilishi, 
shahardagi 
o'sim lik larn in g   y o “q  qilinishi,  salbiy  oqibatlarga  olib  kclishi  m um kin.  Bu 
narsa  insonlarga, hayvonot  olam iga,  tabialga — kelajakka ta ’sir ko'rsatadi.
Ekologik  omillar 
inson  va  tabiatning  o '/a r o   b o g iiq lig i  m uam m olarini 
hisobga  oladi  v a   ckologik  m uvozanatni  saqlash  vazifasini  bajaradi.  Bu 
vazifalar  alioli  jovlashishi  va  m anzilgohlarining  ri\o jlan ish i  bilan  uzviy 
b o g ia n g a n   U rbam zatsiva,  yirik  shaharlam ing  o ‘sishi  ckologivaga  salbiy 
ta ’sir  k o 'rsa ta d i  v a  bu  hoi  inson  turm ush  faoliyati  m uhitini  rejalashtirish, 
ham da  tabiiy  m uhitm   m u h o fa /a   qilish  va  qayta  tiklash  vazifalarm i  o  /a ro  
b o g iiq  holda hal  qilishni  taqozo  etadi.
A holining  ishlashi  va  dam  olishm ing  qulay  sharoitlarini  vaiatish  shaliar 
m uhiti  holatiga m axsus  e ’tibor qaratishni.  ha\ o.  suv,  tuproqning  ifloslanishini
116

kam aytirish, 
shovqin, 
tebranish, 
radiatsiya 
darajasini 
kam aytirish, 
ko'kalam zorlashtirish  sharoitlarini yaxshilashni talab  qiladi.
44-rasm.  K o'chalarning zam onaviy  landshaft dizayni:
l-R io-de-Janeyro,  2-Barselona
Issiq  hududlarda,  ayniqsa  nam  hududlarda  issiqlik  bosim ini  yum shatish 
va  biror  hudud  yoki  binoni  to ‘siqsiz  venlilyatsiyasini  ta ’m inlash  o ‘rtasidagi 
m uvozanatni  saqlash  lozimdir.  H ududni  tcTg'ri  k o ‘kaIam zorlashtirish  usullari 
yordam ida  shaharning  harorat-radiatsiya  v a   sham ol  rejim ini  boshqarish 
m um kin.  Shuni  ham  ta ’kidlab  o 'tish   lozim ki,  havo  tczligi  daraxl  shoxlaridagi 
barglar  orasidan  o ‘tayotganda  kam ayadi,  lanasi  hududida  esa  oshadi. 
0 ‘sim liklar  aholi  turar  joylari  m uhandislik  obodonlashtirishda  m uhim   o 'rin  
egallaydi.  U lar  yordam ida  avtom agistrallarda  transport  harakati  tartibga 
solinadi,  jarlik larg a  qarshi  kurash  olib  boriladi,  y o n b a g 'irlar,  qiyaliklar 
m ustahkam lanadi  v a   h.k. 
0 ‘sim liklar  shahar  m e ’m orchiligida  muhim 
aham iyatga  ega. 
U lar  shahar  landshaftining 
boyitish  k o ‘pincha  esa 
shakllantirishning  ajoyib  vositasi  b o ‘lib  xizm at  qiladi  v a   parklar  ham da 
b o g ia r   m e ’m orehiligi  m asalalarini  hal  etishda  yetakchi  o ‘rinni  egallaydi. 
K atta 
m e 
m oriy-  rejalashtirish  v a   sanitariya-gigicnik  aham iyati  tufayli 
daraxtlar 
shahar 
yoki 
qishloq 
m ajm uini 
tashkil 
etuvchi 
asosiy 
q o ‘shiluvchilardir.
117

К о ‘kalam zorlashtirilgan  huducUarni  funksional  qism larga  bo ‘lishda 
uchta kategoriyciga bo ‘linadi:
•  Umumiy foydalanish  — shaliar  lashqarisidagi  o'rm on-parklar.  shaliar  va 
tum an  parklari  Turar-joy  tum anlari  b o g ia ri,  skverlar,  bulvarlar;  ko 'ch alar, 
m aydonlar,  qirg 'o q  b o 'y i  o 'sim liklari, xiyobonlar;
•  Foydalanish  cheklangan  -   kvartal  ichidagi  b o g ia r,  uvlar  hovlilaridagi 
ko'kalam zorlar, jam oal  va sanoat binolari hududlaridagi o  sim liklar;
•  M axsus  vazifali -   sanitar-him oya,  suv  m uhofaza  qism lari,  bolanika  va 
zoologiya b o g ia ri.  pitom niklar,  qabristonlar.
Joylashisli 
xarakteri 
b o y ic h a  
shaliar 
tashqarisidagi 
va 
shahar 
ichkarisidagi yashil  m assivlarga b o iin a d i.
Shahar tashqarisidagi  m assivlar — o 'z  navbatida.  um um iy  foydalanishga 
m o ija lla n g a n   va  chcklangan  foydalanishga  m o ija lla n g a n   shahar  atrofi 
k o ‘kalam zorlariga ajratiladi.
Shahar  ichkarisidagi  m assivlar  —  um um iy,  cheklangan  va  m axsus 
foydalanish 
uchun  m o ija lla n g a n   k o Lkalam zorlardan  iborat 
Um um iy 
yo'n alish d ag i  parklar -  m adanivat va  istirohat b o g ia r i,  turar-joy tum anlari  va 
kichik  tum anlar b o g ia ri,  skverlar, bulvarlar, xiyobonlar ham da ixtisoslashgan 
b o g ia r   —  bolalar,  sport,  botanika  b o g ia ri.  zooparklar  va  h  k.lar  shahar 
ko  kalam zorlari  tizim ini tashkil  etadi.
H ududning  yashil  o 'sim lik lari  ehtivojini  hisoblashda  bitta  odam ga 
to 'g 'r i  kcladigan  ko  kalam zor  hududlar  m e ’yoridan  foydalaniladi  (qurilish 
m e 'y o rlari v a qoidalari.
118

45-rastn.  A m ir T em ur  skverining  rekonstruksiya holati:
A -oldingi:  B-keyingi
A rxitektura.  b o g ‘-park  va  tasviriy  san'af  obyektlarini  zamonaviy' 
ta ’mirlash  va  qayta  qurish  nazariyasining  asosini  ta m irla s h ,  qayta tiklash  v a 
qurishning  zam onaviy  usullarini  turlarga  b o ‘lish  haqidagi  tushunchalar 
tashkil  qiladi.  Z am onaviy  am aliyot uchun  ulardan uchtdsi  eng  aham iyatlidir:
-  konservatsiya,  y a 'n i  yodgorlik  k o ‘rinishi  v a   landshaftini  bizgaeha 
saqlangan holda o'zg artm asd an  qoldirish ishlari;
-  analitik,  v a ’m   arxeologik  usul,  dastavval  Y unonistonning  A fina 
akropolidagi  tadqiqot  ishlari  jaray o n id a  shakllanib,  kcyinchalik  Italiyada 
qabul  qilingan  restavratorlar  X artivasida  o ‘z  ;iksmi  topgan  (1 9 3 2 -y ild a 
tasdiqlangan  v a  ta ’m irlash  ishlarida  asosiy7  uslubiy'  q o ‘llanm a  b o iib   xizm at 
qilgan).  Sobiq  Ittifoqda esa akadem ik  I.E.  G rabar lom onidan  am alga kiritilib. 
uning ralibarligidagi  am aliy ishlarda q o ila n ilg a n ;
-  sintetik  u su l  asosan  istesno  tarzida  qoMlanilib,  ham m a  holatlarda 
arxitektura  yodgorliklarini,  b o g ‘-p a rk   Va  ta sv iriy ^ san ’at  asarlaritti  Vaxlit 
tarzda ta ’m irlashni к о ‘zda  tutadi.
A ixitektorlar  v a  texnik  rnqtaxassislarning  2 -X alq aro   kongressida 
(V enetsiya,  1964-vil)  tasdiqlangan  A nalitik  usulning  m uhim   tam oyillari 
quy idagilarni  nazarda tutadi:
-  yodgorlik -  bu  ilm iy hujjat:  tarixiy m anbadir; 
1
119

-   ta ’m irlashning  asosiy  m aqsadi  ushbu  hujjatni  “o 'q is h ”  hisoblanib, 
yodgorlikning  asl  qadim gi  qism larini  m ohirona m ustahkam lashdir;
-   ta'm irlashning  m aqsadiga  erishish  uchun  im koni  boricha  kam 
hajm dagi  ishlam i  bajarib,  barcha  yangi  q o ‘shilgan  elem entlam i  ajratib 
ko 'rsatish ;
-  barcha  qurilm alam i  zam onaviy  stilda bajarish.
Shaharning  k o 'k a lam zo r  tizim ini 
loyihalash  uning  bosh  tarxini 
loyihalash  bilan  uzviy  b o g ia n g a n .  Shuni  ta ’kidlash  lozim ki,  hozirgi  paytda 
“shaham i  landshaft  loyihalash ”  tushunchasining  ham  hajm i.  ham   m azm uni 
ancha  o 'sib   "Landshaft  shaharsazligi ”  sifatini  olayapti.  Relefni  o z g a rtirish  
yoki  tiklash  choralarini.  suv  havzalari  va  k o 'k alam zo r  hududlar  kom pleks 
tizim ini 
tashkil 
etishni 
batafsil 
ishlab 
chiqadi. 
Bundan 
tashqari 
qo'riqlanadigan  landshaft  qism larini  va  turli  xil  o 'zg arish g a  uchragan 
qism lam i  bclgilashni  m aqsad  qilib.  kelajak  qurilm alar hududini  tahlil  qilishni 
k o 'z d a   tutadi.  Bundan  tashqari  bosh  tarxda  um um iy  fazoviy  konsepsiya 
x arak ten   bclgilanadi,  unga  asos  b o 'lib   arxitektura  va  tabiiy  yoki  “su n ’iy” , 
y a ’ni  inson  tom onidan  o'zg artirilg an   landshaft  elcm entlarm ing  o 'z a ro   ta'siri 
xizm at  qiladi.
Shunday  qilib.  shahar  k o 'k alam z o r  hududlari  tizim ini  batafsil  ishlab 
chiqish  va  uni  rckonslruksiya  qilish-  landshaft  arxitektnrasining  asosiy  va 
muhim  vazifalaridan  biridir  va  uning  aham iyati  shaharlar  qurish  va  qayta 
tiklash  ishlari kengavgani  sari ortib  boradi.
L andshaft  arxitektori  oldida  shahardan  tashqari  dam  olish  joylarini 
loyihalashda  o 'z ig a   xos  m uam m olar  kom pleksi  paydo  bo  iadi.  A yniqsa yirik 
shaharlaniing  ta 's ir  doirasida bu m uam m olar m urakkab  va turli xildir.
L andshaft 
arxitektorlarim ng 
faoliyati 
shahar 
ichki 
k o 'k a lam zo r 
hududlarini  qurish  bilan  ham   b o g 'liq d ir  -  shaharning  o 'z ig a   xos  k o ’rinishini 
shakllantirishda  xuddi  o 'sh a la r muhim  rol  o'ynaydi.
120

Y irik 
shaharlam i  rekonstruksiya  qilish  va  uning  o ‘sishi,  k o 'p in ch a 
noqulay  shart-sharoitlardagi  yangi  hududlam i  o'zlashtirish  va  m hoyat  atrof- 
m uhitni  m uhofazalash 
Ь о ' у ю Ь а  
qator  m uam m olam i  hal  etish  zarurati 
bilan 
b o g iiq  
yangi 
m u a m m o l a r  
paydo 
b o ia d i. 
Shu 
tufayli 
landshafl 
arxitektorlarining 
v a z i f a l a n  
doirasi  kcngayadi,  landshafl  arxitektorm ing 
asosiy  qaror  qabul 
qilis h 
yoki  tayyorlashda  qatnashuvini  talab  etadigan 
yangidan-vangi, o ‘ziga *os  o 4 k ir m uam m olar paydo b o ia d i.
A holi  punktlanni 
l a n d s h a f t l i  
rejalashning  m aqsadi  k o ‘kalam /.orlashtinsh 
v a  landshaft  arxitektura  vositalar. 
b . l a n  
yaxlit,  garm onik  (uyg  un)  shahar 
m uhitini  slm kllantinsh  hisoblanadi.  B unda  bosh  vazifa  atro f  -  m uhitning 
tabiiy  v a  su n ’iy 
k o m p o n e n t l a r i  
orasidagi  opt.m al  m unosabatni  uning  barcha 
ierarxik  sathlarini  ta'iflinlashdan  iborat  b o ‘lib,  bunda  tab.atning  insonga 
so g io m lash tiru v ch i 
t a ^ i r i n i  
kuchaytirish  va  sanoat  ham da  qurilishning 
tabiatga salbiy  ta'sirin i m inim um ga keltirishdan  iborat.
‘ Shaharda  va  uning  atrofida  ayrim  tabiiy  m ajm ualam i  oddiygina 
ajratish  va  saqlab  qolishning  o ‘zi  yetarli  emas.  Shahar  quruvchilarga  tashqi 
m uhit  om illarinm g  doim  o ’zg an sh ig a  qaram ay,  tabiat  bilan  aloqalar 
susaym asdan,  aksincha  kuchayib  boradigan  shahar  v a   uning  atrofi  rivojini 
belgilab  beruvchi  turli  xil,  qulav  v a   hayotiy  m odellarm i  nazorat  jihatdan, 
keyin  esa am aliy jih atd an   topishlan va sinab k o ‘n sh lari  zarurz’1
A holi  turar  joylari.  xususan  shaharlar  va  asosan  yirik  shaharlar  turli 
funksional  hududlarga  b o ‘linadigan  m aydonlardan  iborat.  Bular  markaziy, 
sanoat,  rckreatsion 
h u d u d l a r ,  
tashqi  transport  hududiari  va  boshqalar.  Bu 
hududlam i  landshaftli  tashkil  etishi  amq  funksional  vazifaga  ham ,  rejali  va 
fazoviy  tashkil  etishning  o 'z   xos  jih atlarin i  belgilovchi  tabiiy.  ijtimoiy  -
‘Вергунов  Л П 
дрхитектурно-ландш аф тная 
организация 
крупного  города  Л. 
С тройизд ат,,  1982  г.
121

iqtisodiy,  ekologik,  sanitariva-gigienik,  shahar  qurilishi  va  boshqa  om illarga 
b o g iiq .
Boshqa  an 'ana  noqulay  tabiiy  sharoitlarini  о ‘zgartirish  va  buzilgan 
yerlarn i  tiklash  hisoblanadi.  Landshaft  sistem asini  su n ’iy  shakllantirish 
borgan  sari  kengavib  borm oqda.  N avoiy,  Z arafshon  va  shu  kabi  boshqa 
shaharlarda  jo n siz  yarim   sahro  ( c h o i)   sharoitida  odam  tom onidan  t o i i q  
yaratildi.  Bu  sistem alarning  o 'z ig a   xos  xususiyati  shundaki.  nisbatan  uncha 
katta  b o im a g a n  
m aydonlarda 
ular  turar  jo y   yaqinida, 
shaharning 
jam oatchilik  m arkazlarida.  piyodalar  o ia d ig a n   y o ila r d a   jo ylashgan  v a 
shuning  uchurt  juda sam aralidir:
O 'rm om   b o im a g a n   tum anlarda  joylashgan  shaharlarda,  qim m atli 
qishloq  x o 'jalik   ekinlari  orasida  landshaft  sistem asining  rivoji  x o 'ja lik  
vazifalarining  rekratsion  vazifalar bilan olib borishi y o 'li  bilan y uz beradi.
Sham ol  rcjim i  noqulay  b o ig a n   shaharlarda  sham oldan  him oya qiluvchi 
m intaqalar  katta  aham iyatga  ega  b o ia d i.  O rtiqcha  insolyatsiyali  tum anlarda 
joylashgan 
shaharlarda  ko'kalamzGrlashtirilgan 
m aydonlam ing 
yetakchi 
elem entlari  chiziqlar  -  bulvarlar,  k o 'c h ala rg a  o ik a z ilg a n   daraxtlar,  daryo  va 
kanal  b o ‘ylari,  shuningdek,  k o ‘kalam zorlashtirilgan  turar jo y   hovlilari.  savdo 
m arkazlari  b o ia d i,  y a ’ni 
shaharning 
piyodalar  oqim i  to 'p lan ad ig an  
y o ‘nalishlari 
v a 
nuqtalari 
b o ia d i.
Shaliar  qurilishi  om illar  -   shaharning  o ic h a m la ri.  funksional  va 
m e 'm o riy   -   rejalovchi  tuzilm asi  xalq  x o ‘ja lik   b o ‘yieha  y o ‘nalish  tabiiy 
sharoitlarining  m a iu rn   darajada hosilalari  b o iib ,  ularga o 'z  navbatida  teskari 
effekt ko'rsatadi.  U lar ochiq  m aydonlar sistem asida ham  aks  etadi.
Y irik  v a  ju d a  
v irik   shaharlarda  ko'kalam zorlashtirish  sistem asi 
hududiy  va  funksional  jih atd an   kichik  va  o 'rta c h a   shaharlarga  nisbatan 
yanada  rivojlangan  xarakterga  ega  b o iib ,  o 'n lab   v a y u z la b   elcm entlarga  ega. 
A gar  uncha  katta  b o im a g a n   shaharlarda  odatda  bitta  park  (polifunksional),
122

bitta  yoki  bir  nechta  b o g ‘,  bulvar  va  xivobonlar  bor  b o 'lsa ,  u  h o ld a yirik  va 
ju d a  yirik  shaham ing  k o k alam zo rla sh tirilg an   m avdonlari  tarkibiga  bolanika 
b o g ‘i  zoopark  (hayvonot  b o g i) ,  o 'rm on-park,  bir  qancha  m adaniyat  va  dam 
olish b o g ia ri  va hokazolar kiradi.
Shaham ing  xalq  x o 'jalik   b o ‘yicha  y o ‘nalishi  k o ‘kalam zorlashtirilgan 
m aydonlarnm g  tashkil  etihshiga  bevosita  va  rejalashtiruvchi  lu /ilm a  orqali 
ta ’sir  k o ‘rsatadi.  Sanoat  shaharlarida  sanitariva-him oya  qilish  zonalari  katta 
0  rin  egaJlaydi  Shahar  kurortlarida  k o k alam zo rlash tirilg an   m avdonlar  bitta 
voki  blH & chta  kurort  parklarda  va  dam  olish  uvlari,  sanatoriylar huzuridagi 
bogMarda quriladt.
QimUSiatli  qishloq  x o ja lik   verlari  orasida  joylashgan  shaharlarda 
k o'kalam /orlashtii ilgan  fazolar yuzlari  odatda  uncha  katta  b o ‘ltnaydi  m evali 
b o g i a r  
m assivlari  katta rol o ‘ynaydi.
Katalog: Elektron%20adabiyotlar -> 85%20Санъат
85%20Санъат -> IM. M. Vaxitov, sh. R. M irzayev I q I s m. M e ’ morf hilik tarixi
85%20Санъат -> I oism. M e ’ m o r c h IL ik tarixi 0 ‘zbek3ST0n respublikasi oliy va
85%20Санъат -> Sa id a h b o r bulatov asrol m u xto ro V g a n c h k o r L i k
85%20Санъат -> Binolar zilzilabardoshligi. Rahmonov B, Siddiqov M.pdf [Abdurasulboy madrasasi]
85%20Санъат -> B. S. Sayfullayev, V. K. Rustamov madaniy tadbirlarni tashkil etish
85%20Санъат -> Iiq ism. Fuqarolik binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Yodgorliklarini
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Iii qism. Sanoat binolari «tafakkur» nashriyoti toshkent
85%20Санъат -> Oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi r. Dosmetova N. Abraykulova raqs

Download 6.6 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling