Dôkaz matematickou indukciou


Download 445 b.
Sana19.12.2017
Hajmi445 b.
#22598



Dôkaz matematickou indukciou

  • Dôkaz matematickou indukciou

  • N – faktoriál

  • Kombinačné čísla

  • Pascalov trojuholník

  • Binomická veta

  • K-ty člen binomického rozvoja

  • Definičné obory

  • Úvod do kombinatoriky

  • Kombinačné úlohy

  • Variácie

  • Permutácie

  • Kombinácie

  • Variácie s opakovaním

  • Permutácie s opakovaním

  • Kombinácie s opakovaním

  • Pravidlo súčtu

  • Pravidlo súčinu



Využívame pre mat. vety, kt. treba dokázať alebo pre prir. čísla od nejakého

  • Využívame pre mat. vety, kt. treba dokázať alebo pre prir. čísla od nejakého

  • Dôkaz mat. indukciou pozostáva z 2 krokov:

      • Vetu dokážeme pre prvé prirodzené číslo
      • Indukčný krok
      • Z predpokladu, že veta platí pre n=k dokážeme platnosť vety




Využíva sa pri výpočtoch v kombinatorických úlohách

  • Využíva sa pri výpočtoch v kombinatorických úlohách

  • Definujeme ho ako

  • Vyjadrenie niektorých n!





Kombinačné číslo

  • Kombinačné číslo

  • Majú niekoľko základných vlastností:

      • Pre každé platí:
      • Pre každé platí:
      • Pre každé platí:
      • Určitá vlastnosť umožňuje vypočítať kombinačné čísla len za pomoci sčítavania, bez vyčísľovania faktoriálov.
  • Často sa vyskytujú v kombinatorike.





Je zostavený z kombinačných čísel.

  • Je zostavený z kombinačných čísel.

  • V tejto schéme sa všetky krajné čísla rovnajú 1 a každé ďalšie číslo sa rovná súčtu dvoch čísel bezprostredne nad ním, využívame 3 základnú vlastnosť a to:

  • Pascalov trojuholník má zvislú os súmernosti.

  • Číslo na k-tom mieste v n-tom riadku má hodnotu



Kombinačné čísla majú ešte množstvo zaujímavých vlastností.

  • Kombinačné čísla majú ešte množstvo zaujímavých vlastností.

  • Jedna z nich vyplýva z binomickej vety:





Čísla v jednom riadku Pascalovho trojuholníka sú vlastne koeficienty rozvoja pre odpovedajúce n.

  • Čísla v jednom riadku Pascalovho trojuholníka sú vlastne koeficienty rozvoja pre odpovedajúce n.

  • Binomický rozvoj má sčítancov.

  • Pre k-ty člen binomického rozvoja platí:





Pre n-faktoriál

  • Pre n-faktoriál

      • Vyjadruje sa z najmenšieho n-faktoriálu
          • n≥ 0
  • Pre kombinačné čísla

      • V kombinačnom čísle musí byť n väčšie rovné k
          • n ≥k


Kombinatorika:

  • Kombinatorika:

  • Je oblasť matematiky, ktorá sa zaoberá riešením úloh typu:

      • „Koľkými spôsobmi možno vybrať isté objekty? ”
      • „ Koľkými spôsobmi možno usporiadať isté objekty? ”
      • „ Koľkými spôsobmi zoradiť isté objekty? ”
  • Ponúka niekoľko pravidiel na riešenie jednoduchých úloh:

      • Pravidlo súčtu.
      • Pravidlo súčinu.
  • Ak sa vyskytnú zložitejšie, je treba si ich rozdeliť na jednoduché podúlohy.



Delíme na 6 základných typov:

  • Delíme na 6 základných typov:

      • Permutácie
      • Kombinácie
      • Variácie
      • Permutácie s opakovaním
      • Kombinácie s opakovaním
      • Variácie s opakovaním


Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

      • „Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania?“
      • „Koľko usporiadaných k-tic možno vytvoriť z n prvkov?“
  • Každú usporiadanú k-ticu z daných n prvkov nazývame k-prvkovou variáciou z n prvkov.

  • Počet všetkých takýchto variácií označujeme V(k,n)

  • Platí:





Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

      • „Koľkými spôsobmi možno zoradiť do radu prvky neprázdnej konečnej n-prvkovej množiny? ”
  • Každé jedno zoradenie nazývame permutáciou (poradím) prvkov danej množiny.

  • Permutácie možno reprezentovať usporiadanými n-ticami prvkov danej n-prvkovej množiny.

  • Počet všetkých permutácií n prvkov označujeme P(n).

  • Pre ich počet platí:





Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

      • „ Koľkými spôsobmi možno spomedzi n rôznych objektov vybrať objektov, ak nezáleží na poradí vyberania? ”
      • „ Koľko k-prvkových množín má n-prvková množina? ”
  • Každý jeden výber k prvkov z daných n-prvkov nazývame k-prvkovou kombináciou z n-prvkov.

  • Keďže nezáleží na poradí vyberania, možno kombinácie chápať ako neusporiadané k-tice, t.j. k-prvkové podmnožiny.

  • Počet k-prvkových kombinácií z n prvkov označujeme

  • Pre ich počet platí:





Základný typ kombinačnej úloh, ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úloh, ktorá rieši úlohy typu:

      • “Koľkými spôsobmi možno z daných n objektov vybrať k objektov, ak záleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“
  • Každý taký výber nazývame k-prvkovou variáciou s opakovaním z n prvkov a ich celkový počet označujeme V’(k, n).

  • Platí:





Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úlohy, ktorá rieši úlohy typu:

      • Majme n1 objektov prvého druhu, n2 objektov druhého druhu, ... atď. ak nk objektov k-teho druhu tak koľkými spôsobmi možno týchto n1 + n2 + ... + nk objektov usporiadať do radu?“
  • Každé také usporiadanie nazývame permutáciou s opakovaním, ich celkový počet označujeme

  • Počítame ho zo vzorca:





Základný typ kombinačnej úlohy ktorá rieši úlohy typu:

  • Základný typ kombinačnej úlohy ktorá rieši úlohy typu:

      • Koľkými spôsobmi môžeme z daných n objektov vybrať k objektov, ak nezáleží na poradí vyberania a pripúšťame, že objekty môžu byť vybraté viackrát?“
  • Každý z možných výberov nazývame k-prvkovou kombináciou s opakovaním z n prvkov.

  • Ich celkový počet označujeme K’(k, n)

  • Počítame podľa vzorca:





Ak je úlohou zistiť počet prvkov nejakej množiny M, môžeme množinu M rozložiť na niekoľko disjunktných podmnožín M = M1  M2  …  Mk a určiť počty prvkov množín Mi.

  • Ak je úlohou zistiť počet prvkov nejakej množiny M, môžeme množinu M rozložiť na niekoľko disjunktných podmnožín M = M1  M2  …  Mk a určiť počty prvkov množín Mi.

  • Potom platí: |M| = |M1| + |M2| + ... + |Mk|



Predpokladáme, že máme vybrať dva prvky a, b, pričom prvý vyberáme z konečnej neprázdnej množiny A a druhý z konečnej neprázdnej množiny B.

  • Predpokladáme, že máme vybrať dva prvky a, b, pričom prvý vyberáme z konečnej neprázdnej množiny A a druhý z konečnej neprázdnej množiny B.

  • V prípade, že výber prvku b nezávisí od výberu prvku a, je spolu |A|.|B| možností, ako vybrať tieto dva prvky.



Download 445 b.

Do'stlaringiz bilan baham:




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling