F. T. E g a m b e r d iy e V, S. R. T o p IL d iy e V, J. X. H a m r a q u L o V


Download 7.49 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/15
Sana15.12.2019
Hajmi7.49 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   15

B ozorning  tuzilishi  -   bu  bozor  unsurlarining  ichki  qurilishi.  jo y - 
lashishi va tartibi. ulam ing  bozor um um iy hajm idagi  ulushi.

V
B o z o r  turli  tu m a n   k o 'n m s h la r g a   eg a   b o i i b ,   u n in g   eng  odd iy   t u r la r i 
t i j o r a t   d o 'k o n l a r i ,   a v t o m o b i l l a r g a   y o g ‘  q u y is h   sh a x o b c h a la ri.  q is h ­
lo q   x o ‘ja lik   m a h su lo tla ri  b o zo ri  k a b ila r  b o ‘lsa,  y u q o ri  d a ra ja d a   ta sh k il 
q ilin g a n   h a m d a   a n c h a  m u ra k k a b   s h a k lla ri  b irja la r,  a u k s io n la r  v a   c h e t  el 
v a lu ta la ri  b o z o ri  h iso b lan ad i.
48

B ozorni  turkum lanish  m ezonlari:
T. A yirboshlash  obvektining turiga ko'ra:
►  iste'm o l  tovarlan  v a   xizm atlari  bozori  (oziq-ovqat  v a  nooziq 
ovqat  tovarlari  ham da xizm atlar bozori);
►  ishlab  chiqarish  om illari  bozori  (ishlab  chiqarish  vositalari, 
xom ashyo v a m ateriallar ham da ishchi  kuchi  bozori);
►  ko  chm as m ulk bozori  (yer v a uy-joy  bozori);
►  m oliya bozori  (qarz m ajburiyatlari.  kapital, valuta bozori;
►  intellektual tovarlar v a  «nou-xau»  bozori.
II. R aqobatning cheklanish  darajasi  yoki  bozor  subyektlarining 
m avqeyiga k o ‘ra:
►  erkin  raqobatli  bozor;
►  so f m onopolistik bozor;
►  m onopolistik raqobatli  bozor;
►  oligopolistik bozor.
III.  H ududiy  qam rov  darajasiga ko'ra:
►  m ahalliy  bozorlar;
►  m illiy  bozorlar;
►  jahon  bozori.
IV .  Savdo  bitim larini  am alga oshirish  tartibi  va hajm iga k o ‘ra:
►  chakana savdo bozorlari;
►  ulgurji  savdo  bozorlari.
V.  M ulk  shakllariga k o ‘ra:
►  dav lat  savdosi;
►  kooperativ  savdo;
►  dehqon bozori.
V I.  B ozor  aloqalarining  qonuniylik  darajasiga k o ‘ra:
►  rasm iy  (legal) bozor;
►  norasm iy  (xufyona)  bozor.
49

B ozorlar  tizim i -   turli-tum an m ezonlar  asosida alohida unsurlarga 
ajratilgan barcha bozorlar m ajm uyidir.
Investitsiyalar  bozori  -   pul  bozorining  bir  turi  b o iib ,  bunda 
b ozor m unosabatlarining  obyekti kapital  qo'yilm alari  hisoblanadi.
Innovatsiyalar  bozori  -   bu  yangiliklar,  kashfiyotlar,  ratsionaliza- 
torlik  takliflari bozori.
M oliya  bozori.  Bu  bozor  turli-tum an  v a   k o 'p   jih atli  b o i s a   ham , 
olish-sotish  obyekti  -   bitta pul  (pulga  tenglashtirilgan  q o g 'o /la r)  h isob­
lanadi va turli xil  shakllarda chiqadi.  O rtiqcha m a b la g ia rg a  ega b o ig a n  
x o ‘ja lik   subyektlari,  bu  m oliyaviy  resurslanii,  m ablag  lar kam yobligini 
sezgan subyektlarga ta k lif qiladi.
M oliya bozorining tuzilishi 
(m oliyaviy b itim larn in g xarakteriga k o ‘ra)
Q a r z  m a jb u r iy a tla r i  b o z o r id a   o lin g a n   p u l  sh a x siy   is te 'm o l  u ch u n  
ish latilad i. 
K a p ita l  b o z o r id a   q o 'v ilg a n   p u ld an   d a ro m a d   olishi  h u q u q i  so tilad i 
v a  so tib   olinadi. 
Q im m atli  q o g /o /la rn tn g   birlam ch i  b o zo rid a   u la m in g   y an g id a n   chi- 
q a n lg a n  n u sx a la ri  so tilad i  v a  so tib   o lin ad i; 
ik k ila m c h i  b o z o r d a   esa  o ld in   c h iq a rilg a n la rt  h a ra k a td a  b o ia d i.
50

M oliya  bozorining  yana  bir  turi  valuta  bozoridir.  Bu  yerda  turli 
m am lakatlar  valutasi  oldi-sotdi  qilinadi.  V aluta bozori  am aliyotda valuta 
bilan  savdo  qiluvchi banklar va valuta  auksioni k o ‘rinishida b o ‘ladi.
M ehnat  birjasi  -   ishchilar v a tadbirkorlar o ‘rtasidagi  ishchi kuchini 
olish-sotish  bitim ini  tuzishda  vositachilikni  am alga  oshiruvchi  v a   ishsiz- 
lam i ro 'y x a tg a  oluvchi m uassasa.
M ehnat b irjasining vazifalari:
о 
Ishsizlarni  r o ‘yxatga  olish  va  ularga  m uvofiq  ravishda  vakant  ish 
jo y la ri taklifini uyushtirish.
о 
Ish  bilan  ta ’m inlanm aganlam i  qayta  o ‘qitish  va  yangi  kasbga  tay- 
yorlash.
о  Ishsizlarni  ijtim oiy him oyalash.

;_____________________________________ v__________________________________
Bozor  segm enti  -   bu  bozordagi  savdo-sotiqnm g  shart-sharoitiga 
qarab ko  pgina b o ‘g ‘inlarga ajratilishidir.
B ozorni  segm entlarga  ajratish  m ezonlari:
■ aholining xarid  qilish layoqati darajasi, y a ’ni to 'lo v g a  layoqatliligi;
■ h u d u d iy   v a  ijtim o iy   d em o g rafik   m e z o n la r  (a h o lin in g   soni,  uning 
y o sh   tark ib i,  jin si,  zichligi,  tabiiy  iqlim   sharoiti,  ehtiyojlar  tarkibi  va 
h.k).
'  

‘ 

Л
Iqtisodiy  aloqalar (raqobat)  xarakteri  va  subyektlar m avqeyiga k o ‘ra
bozor  ikkita  katta  turga  ajratiladi:  so f  raqobatli  bozor  va  raqobat
eheklangan  bozor.  R aqobat  eheklangan  bozor,  o ‘z  navbatida,  sof
m onopolistik  bozor,  m onopolistik  raqobatli  bozor  va  oligopolistik
bozorni  o ‘z ichiga  oladi.
B rokerlar  -   bu  odatda,  vositachilar  b o ‘lib,  ular  sotuvchi  v a   xari- 
dorlam i  «kelishtiradi»  va  bitim ni  rasm iylashtiradi.  B rokerlar  o ‘zlarining 
vositachiligi  uchun  bitim   sum m asi  hajm idan  foiz  shaklidagi  vositachi 
haqi  oladi;  vositachilik  foizi  hajm ,  odatda,  bitim   hajm i  k o ‘payib  borishi 
bilan kam ayadi.
51

---------------------------------------------------------------------------------------------- -
D ilerlar — qim inalli  q o g ‘oz!am i  o ‘z  m ulkchiligiga  sotib  oladi  v a ke- 
yin  ulam i  qayta  sotadi.  X o 'ja lik   subyektlari  tom onidan  qim m atli  qo- 
g 'o z la rg a   talab  v a  taklifni  tez  sezib jav o b   qaytarish  uchun  dilerlar,  odat- 
da, yetarli m iqdordagi  qim m atli  q o g 'o z lar zaxirasiga ega  bo  ladi  va ularni 
o 'z   nom laridan  sotadi.  D ilerlar  darom adi  qim m atli  q og'ozlarni  sotish  va 
sotib  olish  baliolaridagi farq h iso b ig a shakllanadi.
A uksionlar  -   alohida  xususiyatlarga  ega  b o 'lg an   tovarlarni  sotish 
uchun  m uayyan jo y lard a   tashkil  qilingan  m axsus  kim  oshdi  savdo  m uas- 
sasasi.
——
Savdo  firm alari  -   tijorat  ishini  yurituvchi  ulgurji  v a   chakana  savdo 
korxonalaridn.  U lgurji  savdo  firm alari  tovarlarni  o 'z   m u lk ig a  sotib 
olib,  keyin  is te ’m o lch ilarg a sotadi.  C hakana savdo korxonalari mustaqil 
do'konlar, m axsus savdo  shoxobchalari,  supennarketlardan  iborat b o 'lad i.
Superm arket  -   bu  xaridorlarning  o 'z - o z ig a   xizm at  k o'rsatish  tarti- 
biga  asoslangan keng  tarm oqli  savdo korxonalari.
--------------------------------------------------------- ■
  — —

  —
  —
———


  —
 
N
A uditorlik  firm alar -   korxonalarning  m oliyaviy-xo‘ja lik   faoliyatini 
tekshirib  va ular hisobotini ekspcrtizadan  o ‘tkazib  beruvchi  m ustaqil  axbo- 
rot xizm ati  m uassasalaridir.
4__________________________________________ ____________________
B irja  -   nam una  (yoki  standart)lar  asosida  om m aviy  tovarlam ing 
m untazam   savdo-sotiq ishlarini  o ‘tkazuvchi  tijorat m uassasalaridir.  T ovar 
birjalaridan  farq  qilib,  fond  b iijasida  qim m atbaho  q o g ‘ozlar  va  chet  el 
valutalarining  oldi-sotdisi  am alga  oshsa,  m ehnat  birjasi  ishchi  kuchi  egasi 
bilan  uni yollovchi  korxona  o 'rta sid a   turib,  unga  b o ig a n   talab  v a   taklifni 
bir-biriga  b o g ia y d i.  B irjaning  barcha  shakllarida  kelishuvning  xarakterli 
belgisi  tovar.  aksiya  v a   valuta  kurslariga,  bahoning  tebranib  turishiga 
chayqov y o i i  bilan ta ’sir qilishdir.
T ovar  birjasi  -   n am una yo k i  andozalar  asosida  om m aviy  tovarlar- 
ning m untazam   savdo-sotiq  ishlarini  o'tkazuvclii  tijorat m uassasasi.
U niversal birjalar -  har xil  tovarlar bilan  savdo-sotiq qiladi.
Txtisoslashgan  hirjalarda  -   ayrim   turdagi  bir yo k i  bir  gun ih g a  ki- 
ruvchi  tov arlar sotiladi.
52

53

B ozor infratuzilm asi
B ozor  infratuzilm asi  -   bu  tovar  va  xizm atlar  harakatiga  k o 'm ak la - 
shuvchi tashkiliy-huquqiy shakllar y ig 'in d isi.

B o z o r   iq tiso d iy o ti  in fr a tu z ilm a s i  -   bu  a lo h id a   b o z o rla r  doi-

r a s id a   h a ra k a tla n u v c h i  v a   u la m in g   m e ’y o riy   ta rtib d a   am al  q ilish im
I   ta ’m in la sh   b o ‘y ic h a   m a 'lu m   v a z ifa la m i  b aja ru v c h i  o ‘zaro   b o g ‘liq

ix tis o s la s h tirilg a n   in s titu tla r y i g ‘indisi.
I  
B o z o r   in fr a tu z ilm a si  in stitu tla r i  -   b o z o r  m u n o sa b a tla ri  am al

q ilish i,  b a rc h a   b o z o r  fa o liy a ti  tu rla rin in g   m u v a ffa q iy a tli  fa o liy a tin i
I
 
ta 'm in lo v c h i  k o rx o n a la r у ig ‘in d isi.
/

Iqtisodiy  axborotni
Savdoni amalga 
1
to  plash.
oshirish m aqsadida 
J

umum lashtirish va
bozorni m axsus 
1
tarqatish
o'rganish
B ozor
in fra tu zilm a si
in stitu tla ri
fa o liy a ti

............ .. .
\
----- ,
/
...
j   X o'jalik yurituvchi subyektlar,
Alohida x o'jalik yurituvchi 
1
1   tovar va xizmatlar to ‘g"risidagi
subyektlar va ulam ing
|  
axborotlarni  ommaviy  taqdim
faoliyat instrumentlarim
etish
baholash
54

Infratuzilm aviy faoliyat
r
B
o
zo

in
fr
a
tn
z
il
m
a
s
i 
v
a
z
if
a
ia
r
bozor munosabatlari ishtirokchilarramg manfaatlarini amalga 
oshirishni yengillashtirish;
ixtisoslashtirish asosida bozor subyektiari ishi samaradoriigini 
va tezkorligini oshirish;
bozor munosabatlarini tashkiliy rasmiyiashtirish;
ishbilarmonlik amaliyotini davlat tomonidan va ijtimoiy tartibga 
solish, yuridik va iqtisodiy  nazorat shaklini yengillashtirish
с«
E
’§
a
■fi#
&
Ulgurji va chakana savdo 
korxonalari, kimoshdi  savdolari, 
yarmarkalar, vositachilik firmalari, 
tovar birjalari
TOVAR BOZORI
Banklar, sug‘iuta kompaniyalari, 
fondlar, fond bozorlari
MOLIYAVIY BOZOR
s
Mehnat birjalari
ISHCHI KUCHI BOZORI
Axborot markazlari, adliya idoralari, reklama agentliklari, 
auditorlik firmalari
55

5-m avzu .  T A L A B   VA   TA K L1F  N A Z A R IY A S I
Hatto  to'tiqushni  ham  iqtisodchiga  aylantirish  mumkin,  agar  ikld  so'zni 
vod aytishga o ‘rgatilsa (talab va taklif so‘zi).  (ingliz maqoli)
Reja:
1.  T alab  tushunchasi  va  uning  m iqdoriga  ta 's ir  qiluvchi  om illar.  Talab 
qonuni.
2.  T ak lif tushunchasi.  T ak lif qonuni.  T aklifga ta ’sir qiluvchi  omillar.
3.  Talab  va ta k lif  o 'rtasid a g i nisbat ham da  uning  o ‘zgarishi.
4.  Talab  va taklifning  o ‘zgaruvchanligi.
Talab tu shunchasi va  uning m iqdoriga ta ’sir  qiluvchi  om illar. 
T alab  qonuni
Talab -  xaridor m a’lum narxda,  u ratsional yoki  muhit  ta’siri  ostida amal 
qilishidan  qat’iy  nazar  mazkur  bozordan  sotib  oladigan  tovar  va  xizmatlari 
miqdori.
Ehtiyojnmg  faqat  pul  bilan  ta'mmlangan  qismi  talabga  aylanadi.  Demak, 
talab  bu  pul  bilan  ta’minlangan  ehtiyojdir  Ehtiyoj  zarur  miqdordagi  pul 
bilan ta ’minlanmasa, u «xohish», «istak» bo Tib qolaveradi.
(
Talablar  har  xil  bo Tib,  bir  xil  tovar  yoki  xizmatlarga  b o ig a n   talabning 
ikki turi farq qilinadi:  vakka talab va bozor talabi
Har  bir  iste’molchmmg,  y a’m  alohida  shaxs,  oila,  korxona,  firmarung 
tovanimg shu turiga boTgan talabi  yakka talab  deyiladi.
Bir  qancha  (ko‘pchilik)  iste’molchilammg  shu  turdagi  tovar  yoki  xiz- 
matga boTgan talablan yigTndisi bozor talabi deyiladi.
Mahsulot  narxi  bilan  sotib  olinadigan  tovar  miqdori  o ‘rtasida  boTadigan 
teskari yoki qarama-qarshi bogTiqlik talab  qonuni  deyiladi.
Real  iqtisodiy  hayotda  ba’zan  narxlar  o ‘ssa-da,  ayrim  tovarlarga  ta­
labning  ortishiga  olib  kelishi  mumkin  boTgan  holatlar  ham  uchraydi.  Bu 
vaziyat  Giffen  samarasi,  deb  ataladi  (ingliz  iqtisodchisi  R.Giffen  noini
bilan).  Giffen  kambag‘al  ishchi  oilalari  kartoshka  qimmatlashishiga  qara- 
masdan  uni  iste’mol  qilish  kengayishini  kuzatib,  bu  samarani  tasvirlab  k o ‘r- 
satgan.
56

10 
20 
30 
40 
50 
60
T alab  m iqdori
1-rasrn. 
Talab  egri  ehizig‘i.
Narx  va  talabning  hajmi  o ‘rtasidagi  teskari  bogliqlikni  ko‘rsatuvchi  bu 
chiziq talab  egri chizig‘i deyiladi.
Agar  talab  egri  c h iz ig i  o ‘zimng  oldmgi  holatida  qolsa  va  bunda  u  yoki 
bu  tovarm  sotib  olishdagi  har  qanday  miqdoriy  o ‘zgarish  talab  miqdorining 
o‘zgaruvchanligini bildiradi.
v_______________________________________________________ ______________
J
Talabning  o'zganshi  bir  vaqtda  narx  o ‘sishi  va  talab  miqdorining  orti- 
shini  keltinb  chiqaradi.  Iqtisodiy  hayotda  qarama-qarshi  vaziyat  ro ‘y  berishi 
ham  mumkin:  talabning  qisqrishi  ta ’sinda  narxning  tushishi  va  talab  miqdo- 
rmmg  kamayishi  kuzatiladi.  Har  ikkala  hoi  talab  hajmining  « ‘zgarishini 
ko‘rsatadi.
V___________________________________________________________________
Talab  hajm i 
-   x a rid o rla r  m a ’lu m   v a q t  va  m a ’lu m  jo y d a   m a z k u r 
n a rx   b o ‘y ic h a  x a rid   q ilish g a  ta y y o r b o ‘lg a n   to v a r (x iz m a t)la r m iqdori.
Talab  egri  ch izig l  -   Qd va  P  ning  teskari  bog‘liqligini  namoyon  etuvchi 
grafik ko'nnish. U  salbiy o g is h  burchagiga ega va DD bilan belgilanadi.
D (demand) -  talab, P (price) -  narx,  Q -  talabdagi tovar miqdori.
Talab  miqdorining  o ‘zgarishi  tovar  narxi  o‘zgarishi  natijasida  hosil  bo 
ladi.  Bunda talabning o ‘zi o ‘zgarmaydi.
57

Talab  m iqdorining o 'z g arish i
Talab m iqdori
А ,  В,  С  va boshqalar talab m iqdorini  (hajm im ) 
o ‘zgarishini k o 'rsatad i.
■^alabga n a rx g a  b o g i i q   b o im a g a n
T o v a r
n arx i
o m illa r t a 's i n
Qi 
Qz 
Q3
T a la b   m iqdori
(  
-
----------------------------------------------
Talab  m iqdoriga  ta ’sir  qiluvchi  om illar.  Talab  hajniining  o 'zg arish i 
faqat  tovar  narxiga  em as,  balki  boshqa  bir  qator  om illarga  ham  b o g iiq  
b o ia d i  Bu  om illar talabning 
narxdan tashqari omillari deyiladi.
Talabga narxdan tashqari  quyidagi asosiy  omillar ta ’sir ko‘rsatadi:
1. 
Iste’m olchining  didi;  2.  Bozordagi  iste ’m olchilar soni;  3.  Iste'm o l- 
chining  darom adlari;  4.  B ir-biriga b o g iiq  tovarlam ing narxi;  5.  K elajakda 
narx va darom adlam ing o'zgarishining  kutilishi;  6.  Soliqlar darajasi.
58

N a rx  v a   sotib  o lin a d ig a n   to v a r  m iq d o ri  o ‘rta s id a g i  b o g ‘liq lik
B ir kg un narxi  (so‘m)
1  oy  davomida unga 
bo‘lgan yakka talab 
miqdori  (kg)
1  oy  davomida unga 
b o ‘lgan bozor talabi 
miqdori (t)
350
10
1,0
300
20
2,0
250
30
3,0
200
50
5,0
150
60
6,0
59

Taklif tushunchasi.  Taklif qonuni. Taklifga ta ’sir qiluvchi omillar
T aklif -   ishlab  chiqaruvchilar  m a'lum   narx  bo‘yicha  bozorda  sotishni 
ko'zda tutgan va sota oladigan muayyan tovaming miqdori.
Narxning oshishi bilan shunga mos ravishda  sotishga chiqanladigan tovar 
(taklif)  miqdori  ham  ortadi,  narxnmg  tushishi  bilan  taklif hajmi  qisqaradi.  Bu 
o‘zaro to‘g‘ridan to‘g‘ri bog‘liq lik - taklif qonuni deyiladi
Bozorda  taklif qilinadigan tovar hajmiga  narxdan tashqari  bir  qator omil­
lar ta ’sir qiladi  Bu omillarning asosiylari  quyidagilar:  1) resurslaming narxi;
2)  ishlab  chiqarish  texnologiyasi;  3)  soliq  va  dotatsiyalar;  4)  boshqa  tovarlar- 
rnng narxi;  5) narx o :zgarishinmg kutilishi; 6) bozordagi  sotuvchilar soni.
Taklifning  shu omillardan bir yoki  bir nechtasming  o ‘zganshi  taklif haj- 
mining  o‘zgarishini  taqozo  qiladi.  Taklif  hajminmg  o ’zgarishiga  tovaming 
saqlanish xususiyati,  saqlash xarajatlari va transport tashish unkom yatlan ham 
ta ’sir ko'rsatadi.  Masalan, uzoq vaqt  saqlab  bo'lmaydigan  qishloq xo‘jalik  va 
oziq-ovqat mahsulotlari uchun taklif kamdan kam o'zgaruvchan boiadi.
Ishlab chiqarish jarayoninmg xususiyati, tabiiy resurslaming mavjud dara­
jasi ham taklifga ta ’sir ko'rsatadi.  Masalan, narxnmg o ‘zganshiga javoban ish­
lab  chiqarishni kengaytirish yoki boshqa xil mahsulot  ishlab  chiqarishga  o ‘tish 
lmkomyatini  mavjud  bo'lsa,  taklif  o'zgaradi  Qishloq  xo‘jaligiga  yaroqli 
bo'lgan  yerlar cheklangan  bo‘lsa, uning narxi (renta)  qanchalik oshraasin, 
yer  taklifini  oshirib  bo‘lmaydi.  Ijodiy  kasb  soha  xodimlar  (masalan, 
olimlar,  shoirlar,  yozuvchilar,  m usaw irlar  va  boshqalar)  mehnat  mahsuli  va 
noyob san'at asarlarining taklifi ham  noo‘zgaruvchan  bolladi.

10  20  30  40  SO  60  70  80 
Mahsulot
miqdori  (kg)
3-rasm 
Muvozanatli  narx.
60

л
Spiral  bo‘yicha  har  bir harakatda  ulaming  manfaati  muvozanatli  nuqtaga 
erishilguncha  bir-biriga  yaqinlashib  boradi  va  muvozanatli  nuqtalar  talab  va 
taklifi  tengligini  k o ‘rsatadi.  Agar  50  so‘mda  lfodalangan  narx  darajasiga  e ’ti- 
bomi  qaratsak,  bunda  1  va  2  nuqtalar oYtasidagi  farq  tovarlar  ortiqcha  ishlab 
chiqarilishini  ko'rsatadi  va  to‘yingan  bozori  xarakterlaydi.  Aksincha,  10 
so‘milk  narxda,  3  va  4  nuqtalar  o ‘rtasidagi  farqda  ifodalangan  tovar kamyob- 
ligi  (defitsit)  vujudga  keladi  hamda  bu  kamyob  tovar  bozorini  xarakter- 
lavdi.

___________________________________________________________________ У
Tovaming  narx  o ‘zgarishidan  tashqari  boshqa  barcha  omillari  «narxga 
bog‘liq  bo‘lmagaii>>  omillar  deb  ataladi.  Bu  SS  taklif chizig‘ida  bir  nuqtadan 
ikkmchisiga  o ‘zgarishini  emas,  balki  taklif egri  chizig‘mmg  o ‘zini  o ‘zgarishmi 
bildiradi
-  
agar  taklif ortsa,  egri  SS  taklif  ehizig’i  o ‘ngga  (pastga),  agar  taklif ka- 
rtiaysa, chapga (yuqoriga) o ‘zgaradi.
S=f (P, Pr, k K ,T ,N ,B ).
Pr  -   resurslar  narxi,  К   -   mavjud  texnologiya  xarakteri,  T  -   soliqlar  va 
subsidiyalar.
Muvozanatli narxni  tushunib  olish uchun vaqt omili  katta  ahamiyatga ega 
b o ‘ladi.  Ham  sotuvcbi  va  ham  xandor  uchun  o ‘matilgan  muvozanatli  narx 
qanday  xarakter kasb etishini  bilish muhim.  Shu  sababli bozordagi bir zumlik, 
qisqa davrli va  uzoq  davrli muvozanatlik holatni farqlash zarur.
Bir zumlik muvozanat uchun taqdim qilinadigan tovai'laming o ‘zgarmas 
yoki doimiy miqdori xos.  Bu ishlab chiqarishnmg
Qisqa  davrli  muvozanatlik,  ishlab  chiqarish  va  taklifni  vaqtinchalik 
amal  qiluvchi  omillardan  foydalanish  asosida  k o ‘paytm sh  lmkoniyati  bilan 
taqozo  qilinadi.  Bunday  vaqtinchalik  omillarga  ish  vaqtidan  tashqari,  dam 
olish va bayram kunlari ishlash,  ish smenasini ko‘paytirishlar kiradi.
Uzoq  davrli  muvozanatlik  o ‘zgarishi  uzoq  muddatli  xarakterdagi 
omillardan  foydalamshni  taqozo  qiladi.  Bunda  ishlab  chiqarishni  qayta 
qurollantirish,  yangilash  va  qo‘shimcha  quvvatlami  vujudga  keltirish  bilan 
bog’liq mvestitsiyalar haqida  gap  boradi.  Bu davrda yangi korxonalarm  qurish 
hamda  mazkur  bozorda  yangi  korxonalammg  paydo  b o ‘lishi  ham  mumkin 
bo'ladi.
61

Tulub  liujiniga  tu’sir  qiluvchi  boshqa  omillar  o ‘zgarmay  qolganda,  narx 
1%  o'/garganda talab  necha foizga o‘zgarishini ko‘rsatuvchi ko‘rsatkich talab­
ning  narxli  egiluvchanligi  ko'rsatkichi  deyiladi  Bu  ko'rsatkich  ko  pmcha 
oddiy  qilib  talabning  egiluvchanligi,  deb  ataladi.  Talabning  narxli  egiluvchan- 
lik (Et) darajasi quyidagi fonnula bo'yicha hisoblanadi:
Et =AQ
AS
AQ -  talab miqdonnmg foizli o'zgarishi; 
A S -   narxlarning foizli o'zgarishi.
N arxning  m uayyan  darajasida,  talab  va  tak lif  m iqdori  nisbatan  bir- 
biriga m os kelgan holat  bozor m uvozanati,  deyiladi.
Talab  egiluvchanligini  aniqlab  beruvchi  bir  qator  holatlar  mav­
jud. Ularning asosiylari quyidagilar:
-  mahsulotlaming o ‘rnmi bosuvchanligi.
-  mahsulot qiymati  (narxi)nmg iste’molchi daromadidagi salmog‘i.
-  mahsulotlaming iste’mol xususiyatlari.
-  vaqt  omili.
Taklifning  egiluvchanligi  agar  ishlab  chiqaruvchi  bahoning  o ‘zganshini 
sezuvchan  b o isa ,  taklif o‘zgaruvchan  bo‘ladi  va  aksincha.  Taklifning  egiluv- 
chanligiga  ta ’sir  ko'rsatuvchi  muhim  omil,  mahsulotga  narxnmg  mavjud  o ‘z- 
garishini  hisobga  olish  uchun  zarur  b o lg a n   vaqt  o ra lig l  hisoblanadi.  Ishlab 
chiqaruvchi  nai'xning  mavjud  o'zgarishiga  moslashish  uchun  qanchalik  uzoq- 
roq  vaqtga  ega  b o isa ,  ishlab  chiqarish  hajmi  shunchalik  katta  o‘zgaradi  va 
shunga  mos  ravishda  taklifning  egiluvchanligi  ham  yuqori  b oladi.  Biz  yuqo- 
rida  vaqt  omilining  juda  qisqa,  qisqaroq  va  uzoq  muddatli  davrlandagi  tak- 
lifmng  o ‘zgarishiga  ta ’sirini  tahlil  qilib  bergan  edik.  Bu  ta ’sir  taklifning  egi- 
luvchanligida ham o ‘z ahamiyatim saqlab  qoladi.

Download 7.49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   15




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling