Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti


Download 2.64 Mb.
Pdf ko'rish
bet24/50
Sana15.12.2019
Hajmi2.64 Mb.
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   50

-1)
*
M / (

+2)
*

= 4/3

N
A
(

el 
+ N
A*


/ 3R
*
T) 
          M-moddaning  molyar  massasi; 

-uning  zichligi;  N
A
  –  Avagadro  soni;  R-  universal  gaz 
doimiysi;  T-  absolyut  harorat;  P-  molyar  qutblanuvchanlik  ; 

el
-  yadroga  nisbatan  elektron 
orbitallarning surulishidan yuzaga kelgan qutblanuvchanlik. 
        Bir  guruhda  turgan  elementlar  uchun  elektron  qobig‘ining  tuzilichi  bir  xil  va  ularda 
ionlarning hajmi va zaryadi  kattaligi  ortishi bilan qutblanish kuchayib boradi. Ionlarning bittasi 
ta‘sirida ikkinchisining qutblanishi ortadi.Harorat ham ionlarning qutblanishiga ta‘sir ko‘rsatadi.  
Harorat ortganda ularning qutblanishi ortib boradi. 
        Bir guruhda joylashgan ionlarning qatorida Li
+
, Na
+
, K
+
, Rb
+
, Cs
+
 qatorida ionnig qutblash 
xossasi kamayadi, qutblash darajasi  esa ortib boradi. Agar anionlarnig qatorini hisobga olsak H
-

F
-
,  Cl
-
,  Br
-
,  I
-
  qatorida  ionlarnig  qutblash  xossasi  kamayib,  uning  qutblanish  darajasi  ortib 
boradi. Odatda anionlarning  qutblanish xossasi yuqori bo‘ladi.  
        
                                 11.8. Vodorod bog‟lanish   
          Vodorod  atomi    yuqori  elektromanfiylikka  ega  bo‘lgan  atomlar  F,  O,    N,  Cl,  Br,  S  lar 
bilan bog‘langan molekulalar orasida yuzaga keladigan bog‘lanish  vodorod bog‘lanish  deyiladi.  
Bunday  molekulalarda  umumiy  elektron  juft  elektromanfiyligi  yuqori  bo‘lgan  atom    tomonga 
kuchli siljiganligi tufayli, vodorodning musbat zaryadi kichik hajmda to‘planib,  proton boshqa 
atom  yoki  ionning  bo‘linmagan  elektron jufti  bilan o‘zaro ta‘sirlashadi  va uni  umumlashtirib 
oladi. Natijada vodorod bog‘ yuzaga keladi. 
                                     H:F             H-F...H-F...H-F  
 
                                         ··   
                                 H  : O : H         H - O...H - O ...H – O 
                                         ··                       

           

           

 
                                                                  H          H           H 
          Vodorod  bog‘lanish  kovalent  bog‘lanishga  nisbatan  ancha  bo‘sh  bo‘ladi.  Kovalent 
bog‘lanish energiyasi 150-400 kj/mol, vodorod bog‘lanish energiyasi esa 8-40 kj/mol.  Vodorod 
bog‘lanish ko‘pgina  moddalarning xossalariga ta‘sir qiladi. Yuqorida keltirilgan suv va vodorod 
ftorid  molekulalari  orasida  kuchli  vodorod  bog‘  ularning  qaynash  haroratlarining    yuqori 
bo‘lishiga  sabab  bo‘ladi.    Xuddi  shu  tuzilishdagi  
2
S,    H
2
Se,    HCl,  HBr  larning  qaynash 
haroratlari pastroq, chunki ulardagi vodorod bog‘lar ancha bo‘sh. 
          Vodorod bog‘lanish organik birikmalar molekulalari orasida ham sodir bo‘ladi. 
                                        O...H-O 
                                     //              \ 
                       CH
3
 -C                  C-CH
3
 
                                     \              // 
                                       O-H...O 
         Katta molekulalarda  vodorod  bog‘lanish  bitta molekula ichida ham sodir bo‘ladi.  Salitsil 
kislota  molekulasida  karboksil  va  gidroksil  guruhlari  orasida  vodorod  bog‘  hosil  bo‘ladi.  
Oqsillar, nuklein kislotalar, kraxmal, tsellyuloza molekulalarida kuchli vodorod bog‘i bor. 
 
                                  11.9. Metall bog‟lanish 

 
 
114 
          Metallardagi kimyoviy bog‘lanish tabiati ularning quyidagi xossalari: 
            1)  yuqori elektr va issiqlik o‘tkazuvchanligi; 
            2)  simobdan  boshqa  metallar  yuqori  koordinatsion    songa    ega    bo‘lgan    kristallar 
ekanligi bilan xarakterlanadi. 
           1- xossasidan metallarda elektronlarning bir qismi metalning butun hajmi bo‘ylab harakat 
qila oladi degan xulosa kelib chiqadi.  Ularda ikki elektronli bog‘lanish    yo‘q,  chunki   valent  
elektronlar  soni bunday bog‘lanish hosil qilish uchun etarli emas. 
          Masalan, litiy atomi kristallanganda kub panjarali kristall tugun hosil  qiladi.  Kub kristall 
panjara  tugunida  markaziy  atom  qo‘shni  8  ta  litiy  bilan  bog‘langan.    Aslida  litiy  atomi  tashqi 
qavatida  8    ta  elektron  bo‘lishi  kerak  edi.  Metall  bog‘lanishni  litiy  uchun  quyidagicha 
tushuntirish  mumkin.    Har  bir  atom  bog‘lanish  uchun  litiy  4  orbital  va  1  ta  elektron  beradi. 
Demak,  kristaldagi  orbitallar  soni  elektronlar  sonidan  ortiq.Shuning  uchun  elektron  bir  
orbitaldan 
ikkinchisiga  oson    o‘tishi  mumkin.Bularning  hisobiga  elektronlar  metalldagi    hamma  atomlar 
orasidagi bog‘lanishda ishtirok etadi. 
          Agar  ionlanish    energiyasi    kam    bo‘lgan    boshqa    metall  olinsa,  elektron  butun  kristall 
panajara  bo‘yicha  harakatlanib  yuradi.      Elektronlarning  kristall  panjara  buylab  harakatlanishi 
metallarning elektr o‘tkazuvchanligini ta‘minlaydi. 
          Kovalent va ion bog‘lanishdan farq qilib, metallarda kam sondagi elektronlar ko‘p sondagi 
yadroni  ushlab  turadi  va  bu    elektronlar  metallarda  harakatalanishi  mumkin.    Shular  asosida 
metallarga quyidagi ta‘rifni berish mumkin. 
          Metall bog‘lanish nazariyasiga ko‘ra, metallar juda ixcham joylashgan kationlardan iborat 
ixcham struktura bo‘lib, ularning umumlashgan elektronlari  biri-biri bilan bog‘langan. 
        Masalan,  litiy    hajmi  markazlashgan  kub  kristall  panjaraga  ega.  Har  bir  litiy  atomi  8  ta 
qo‘shni  atomlar  bilan  bog‘langan.  Bog‘  hosil  qilish  uchun  litiy  atomi  bitta  electron,  lekin  4  ta 
valent  orbitallar berishi mumkin. Kristallarda elektronlar soni orbitallar sonidan ko‘ra kam, shu 
sababli  elektronlar  bir  orbetaldan  ikkinchisiga  oson  o‘tadi.  Bu  elektronlar  metalldagi  barcha 
atomlar orasida bog‘ hosil bo‘lishida ishtirok etadi. 
          
                            11.10. Molekulalararo ta‟sirlar 
          Molekulalar orasida  orientasion,  induksion  va  dispersion ta‘sirlar mavjud.    
        Dispersion  -    ta‘sirlar  qutbsiz  molekulalar    orasida  bir  lahzada  yuzaga  keladigan 
mikrodipollar  hosil  bo‘lishiga  asoslangan.Molekulalar    yaqinlashganda  mikrodipollar  paydo 
bo‘ladi,  bunda  molekulular  tortiladi.  Agar  ikki  molekulada  mikrodipollar  baravariga  paydo 
bo‘lmasa ular bir-biridan uzoqlashadi. 
       Orientasion  ta‘sirlar-  qutblangan  molekulalar  orasida    yuzaga  keladi.  Molekulalarning 
tartibsiz    issiqlik    harakati    tufayli  bir  xil  zaryadlangan  dipollarning  uchlari  bir-biridan 
uzoqlashadi, qarama-qarshi zaryadlangan uchlari esa bir-biriga tortiladi. 
     Molekulalar qanchalik qutblangan bo‘lsa ular bir-biriga shunchalik kuchli tortiladi. 
     Induksion  ta‘sir  -    qutbli  va  qutbsiz  molekulalar  orasida  vujudga  keladi.  Faraz  qilaylik, 
qutblangan  va  qutblanmagan  molekulalarning  uchlari  uchrashdi.    Qutblangan  molekulalar 
ta‘sirida  qutblanmagan  molekulalar  egiladi  va  unda  qoldiq  (induktsiyalangan)    dipol    paydo  
bo‘ladi.Induktsiyalangan    dipol  o‘z  navbatida  polyar  molekulaning  elektrik  dipol  momentini 
kuchaytiradi.  Ko‘rib  chiqilgan  molekulalaro  ta‘sir  ikkita  narsaga  bog‘liq:  1)  molekulaning 
qutblanganligiga 2) molekulaning deformatsiyalanishiga. 
          Agar  qutblanganlik  ko‘p  bo‘lsa  orientasion  ta‘sir  ustun  bo‘ladi.Agar  deformatsiyalanish 
ko‘p bo‘lsa dispersion  ta‘sir  ustun  bo‘ladi. Induksion ta‘sir esa ikkala holatga ham bog‘liq. 
         Elektron  berilmasdan  yuzaga  keladigan  ta‟sirlar  Van-der-vaals  ta‟sir    kuchlari 
deyiladi. 
         Molekulalaro  elektrik  o‘zaro  ta‘sir    kuchlarini    o‘rganish    gaz,  suyuq  va    qattiq  
moddalarning  xossalari va tuzilishini tushuntirish uchun katta ahamiyatga ega. 

 
 
115 
         Van-der-vaals 
kuchlari 
molekulalarning 
tortilishi 
va 
agregatsiyalanishida, 
gaz 
moddalaraning suyuqlikka va qattiq moddalarga  aylanishiga sababchi bo‘ladi. 
         Kovalent bog‘lanishga nisbatan van-der-vaals  ta‘sir  kuchlari juda bo‘sh bo‘ladi.  Masalan 
, xlor molekulasining atomlarga ajralish energiyasining qiymati 243 kJ/mol, xlor kristallarining 
gazga aylanish energiyasi 25 kJ/mol. 
         Kimyoviy  bog‘lanishni  yaxshi  bilish  dorivor    moddalarning    eritmalardagi  ta‘sir 
mexanizmini to‘g‘ri anglashda katta ahamiyatga ega bo‘ladi. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
                               12 - bob. Kompleks birikmalar 
            Kompleks birikmalar    markaziy atomdan va ligandlar tutgan murakkab  birikmalardir. 
Ular  eritmada  kompleks  kation  yoki  anion,  ba‘zan  kompleks  anionlar    ba‘zan    neytral 
molekulalar  hosil qiladi.   
         Yangi  kimyoviy  bog‘  hosil  qilmasdan  yoki  yangi  elektron  jufti  yuzaga  kelmasdan  oddiy 
molekulalardan  murakkab  molekulalar    hosil  bo‘lishi  kompleks  birikmalarni  yuzaga 
keltiradi.Kompleks  birikmalarda  olingan  va  berilgan  elektronlarning    soniga  qarab  valentlikni 
bilib bo‘lmaydi. 
         Kompleks  birikmalar  ikkita      polyar  molekulalarning  o‘zaro  ta‘siridan  hosil  bo‘lishi 
mumkin.  Ammik gaz , vodorod xlorid ham gaz, lekin hosil bo‘lgan  kompleks birikma ammoniy 
xlorid qattiq moddadir: 
                            NH 
3
  + HCl = [NH
4
]Cl 
        Kalsiy xlorid va ammiak ta‘siridan hosil bo‘lgan murakkab modda kompleks hisoblanadi:  
                       CaCl

 + 8NH 
3
  = [Ca(NH
3
 )
8
]Cl
2
 
                                                            Kristall 
          Ba‘zan kompleks birikmalar hosil bo‘lishida keskin rang o‘zgarishi sodir bo‘lib, cho‘kma 
eritmaga o‘tadi: 
       CuCl

+ 2NH
4
OH = Cu(OH)
2

 + 2NH
4
Cl                          
     Agar      havo  rang  cho‘kmaga  mo‘l  miqdorda  NH
4
OH qo‘shsak,  cho‘kma eriydi  va ko‘kish- 
siyoh rangdagi eritma hosil bo‘ladi: 
       Cu(OH)
2

 + 4NH
4
OH   = [Cu(NH
3
)
4
](OH)
2
  + 4H
2

                                               ko‘k-siyoh rangli eritma 
     Ba‘zan   komleks birikmalar hosil bo‘lishida  cho‘kmalar eritmaga o‘tadi:       
       Fe(CN)

+ 4KCN = K
4
[Fe(CN)
6
]        sariq qon tuzi 
       Fe(CN)
3
 + 3KCN = K
3
[Fe(CN)
6
]        qizil qon tuzi 
     Agar reaksiya sharoiti o‘zgartirilsa ham kompleks birikmalar hosil bo‘lib: 

 
 
116 
                   CrCl

+ 6H
2
O  -

  [Cr(H
2
O)
6
]Cl
3
         
bu kompleks birikma  ko‘k binafsha rangli. Undan  bir  molekula  suv ajralsa,  to‘q yashil rangli 
birikma: 
                                  [Cr(H
2
O)
5
Cl]Cl

 yana 1 mol suv ajralsa  och-yashil rangli  birikmaga aylanadi: 
                                  [Cr(H
2
O)
4
Cl
2
]Cl 
        Ko‘rinib  turibdiki,  sharoit o‘zgarishi  bilan  komleks  birikmalarning   molekulyar  formulasi 
va xossalarida o‘zgarish ro‘y beradi. Shunday qilib  bir kompleks ikkinchisiga o‘tadi. 
          Tirik 
organizmda 
ketadigan 
biologik 
jarayonlarda 
ularning 
ahamiyati 
benihoyadir.Gemoglobin Fe
2+
 , xlorofill Mg
 2+ 
larning kompleks birikmalaridir.      
           Kompleks  birikmalar  asoslar,  kislotalar,  tuzlar holatida bo‘lishi  mumkin. Ular ichida 
elektrolitmas moddalar ham bor. 
           Asoslar                               Kislotalar               Tuzlar 
     [Ag(NH
3
)
2
 ]OH                        H[AuCl
4
]                 [Ni(NH
3
)
4
]SO
4
 
     [Cu(NH
3
)
2
](OH)

                     H
2
[SnF
6
]                 Na
3
[AlF
6

     [Ni(NH
3
)
4
](OH)
2
                      H
2
[PtCl
6
]                 K
3
[Fe(CN)
6

     Elektrolitmas moddalar: [Pt(NH
3
)
4
Cl
2
],   [Ni(CO)
4
],   [Fe(CO)
5
]. 
                                  12.1. Verner nazariyasi 
              Kompleks birikmalarning  tuzilishini  1893  yilda  shved olimi Alfred Verner o‘zining 
koordinatsion  nazariyasida  tushuntirdi.  Bu nazariyaga ko‘ra: 
           1. Ko‘pchlik elementlar  asosiy valentliklaridan tashqari  qo‘shimcha valentliklarni  ham 
namoyon etadi; 
           2. Har qaysi element o‘zining asosiy va qo‘shimcha valentliklarini to‘yintirishga intiladi; 
           3. Markaziy atomning qo‘shimcha  valentliklari  fazoda ma‘lum yo‘nalishga ega bo‘lishga 
intiladi. 
         Kompleks  hosil  qiluvchi  ion  yoki  atom  atrofida  u  bilan  bog‘langan  ma‘lum    sondagi  
anionlar    yoki  neytral  molekulalar        bilan  o‘ralgan  .    Bu  anion  yoki    neytral  molekulalar  
ligandlar  deyiladi. Ularning soni esa,   koordinatsion son (k.s.) deyiladi.Kompleks birikmalarda 
koordinatsion son qiymati 2-12 chegarasida bo‘ladi. 
         Kompleks    markazida  birikmalarda    kompleks  hosil  qiluvchi  ion  bo‘ladi.  Kompeks  hosil 
qiluvchi  ion,    odatda  metall  ionlari(Ag
+
,  Cu
2+
,Cr
3+
,Fe
2+
,Fe
3+
,  Pt
2+
,Pt
4+
  va  boshqalar),atomlari, 
yoki metallmaslar (N,Si,B,O) bo‘lishi mumkin. 
        Kompleks  hosil  qiluvchi  bilan  bevosita  bog‘langan    neytral  molekulalar  (H
2
O,  NH
3
,  CO, 
NO,  Cl
2
,  I
2
,  va  boshqalar),  shuningdek  ionlar  (F
-
,  Cl
-
,  SO
4
2-
,  NO
2
-
  ,  NO
3
-
,  OH
-
,  CN
-
,  CNS
-

S
2
O
3
-
, CO
3
2-
, C
2
O
4
2-
 va boshqalar)  olinishi mumkin.  
         Kompleks hosil qiluvchi  ion  va ligandlar ichki  sferani  tashkil   etadi  [Me(L)
n
] va  ichki 
sfera kvadrat qavs ichiga olinadi. 
         Ichki sferaga kirmagan ionlar tashqi sferani tashkil etadi. 
 
     Kompleks birikmanining formulasini yozish uchun: 
     1) kompleks hosil qiluvchi ionning zaryadini; 
     2) ligandlarning zaryadini; 
     3) koordinatsion sonni; 
     4) tashqi sfera ionlarini bilish kerak. 
        Kompleks  hosil  qiluvchi  ionlar  asosan  Mendeleev  davriy  sistemasidagi  d  -elementlarning 
ionlaridir.    Ular:  Ag
 1+
 ,Au
1+
 ,Au 
3+
 ,Cu
2+
 ,Cu
1+
,Zn 
2+
,  Cd 
2+
 ,  Co
2+
 ,  Ni 
2+
 ,  Fe
2+
 ,  Fe 
3+
 , 
Pt 
2+
 ,Pt 
4+
 ,Pd 
2+
 ,Pd 
4+
  . 

 
 
117 
     Ligandlar sifatida: 
          a) dipol xarakterga ega bo‘lgan molekulalar: H
2
O, NH
3
, NO, CO ,N
2
H
4
, NH
2
C
2
H
4
NH
2
 va 
boshqalar; 
          b) ionlar ham  olinib, odatda  ular kislotalarning qoldiqlaridir: SN
-
,  NO 
2
 -
 , Cl 
-
 ,  Br
-
 ,  I 
-
 ,  OH
-
 , CO
3
2-
 , SO
4
 
2-
 ,CH
3
COO 

, SO
3
2-
 , PO
4
 
3- 
, CNS
-
 , CrO
4
2-
 ; 
        Ligandlarning  kompleks hosil qiluvchi ion atrofida nechta joyni egallashiga qarab ularning 
dentantligi  yoki  koordinatsion  sig‘imi  aniqlanadi.  Monodentant  ligandlar,  odatda    bir  valentli  
kislota qoldiqlaridir. Ular metall ioniga bir juft elektron berib donoraktseptor bog‘ hosil qiladi. 
        Bidentant  ligandlarga  ikki  valentli  kislota  qoldiqlari    kirib,  ularga  etilendiamin  (NH
2
-
CH
2
CH
2
NH
2
),  glisin  yoki  aminoasetat(NH
2
CH
2
COO
-
),  oksalat  ioni    va  boshqalar  
kiradi.Tetradentant  ligand  sifatida  etilendiamintetrasirka  kislotasining    dinatriyli  tuzi(trilon  B) 
olinishi mumkin: 
 
                                                         -
OOCCH
2 
                   CH
2
COO
-
   
                                                                          
                              
-
OOC-CH
2
- N- CH
2
- CH
2
-N-CH
2
COO
-
 
          Ichki  sferadagi  neytral  molekulalar  yoki  ionlar  ya‘ni  ligandlar  sekin-asta  boshqa 
ligandlarga  almashinishi  mumkin.  Masalan:          [Co(NH
3
)
6
]Cl

  molekulasidagi  ammiak  NO
2

 
ionlariga  almashinishidan  [Co(NH
3
)

NO
2
]Cl
2
,    [Co(NH
3
)
4
Cl(NO
2
)]Cl  ,    K [Co(NH
3
)
2
(NO
2
)
4

,K 
3
[Co(NO
2
)
6
] lar hosil bo‘ladi. 
        Bunda  kompleks  birikma  ichki  sfera  zaryadi    3+  dan  3-  ga  o‘tadi.    [Co(NH
3
)
6
]
3+ 
      dan  
[Co(NO
2
)
6
]
3-
  ga aylanadi. 
 
                  12.2. Kompeks birikmalarning nomlanishi 
         Kompleks  birikmalarda  tuzlarga  o‘xshash  dastlab  kation,  so‘ngra  anion  nomlanadi.  Agar 
ligandlar bir necha marta takrorlansa  grekcha di(2), tri(3), tetra (4),    penta(5),  geksa(6) so‘zlari 
ishlatilib, avval manfiy zaryadli ligandlar, keyin neytral ligandlar o‘qiladi.    
          Manfiy zaryadli ligandlar oxiriga ― o‖ qo‘shimchasi qo‘shiladi. F
-
 - ftoro, Cl
-
 - xloro, Br
-
 -
bromo,I
-
  -iodo,    CN
-
  -  siano,  SO
4
2-
  -sulfato,  S
2
O
3
2-
  -tiosulfato,  CO
3
2-
-kabonato,  CH
3
COO
-
-
asetato,OH
-
  -gidrokso,  -O-O-  -perokso,H

gidrido    va  hokazo.Neytral  ligandlar  suv  –akva, 
ammiak – ammin, CO- karbonil, NO-nitrozil, I
2
-iodo, S-tio va hokazo. 
         Kompleks birikmalar kompleks ion zaryadiga qarab kation, anion va neytral komlekslarga 
bo‘linadi. 
          Kation komplekslarni nomlashda dastlab ligandlar soni va nomi o‘qilib, so‘ngra kompleks 
hosil  qiluvchining  o‘zbekcha  nomi  o‘qiladi  va  qavs  ichida  uning  valentligi  yoki  oksidlanish 
darajasi  ko‘rsatiladi.Ligandlarni  nomlashda  avval  anion,  so‘ngra  neytral  ligandlar  va  oxirida 
tashqi  sfera  ionlari  o‘qiladi.  Ular  ikki  so‘zni  hosil  qiladi,  masalan,  [Cu(NH
3
)
4
]SO
4 
  – 
tetramminmis(II) 
sulfat; 
 
[Pt(NH
3
)
5
Cl]Cl
3
 
 
 
-xloropentaamminplatina(IY) 
xlorid;[Co(NH
3
)
5
Br]SO
4
 –bromopentaamminkobalt (III)  sulfat. 
         Agar  markaziy  atom  o‘zgarmas  oksidlanish  darajasiga  ega  bo‘lsa  (Ag,Al,Mg,Zn)  uning 
valentligi  ko‘rsatilmasa  ham  bo‘ladi.  [Ag(NH
3
)
2
]NO
3 
diamminkumush  nitrat;  [Al(H
2
O)
6
]Cl
3
 
geksaakvaalyuminiy xlorid. 
         Anion komplekslarni nomlashda dastlab tashqi sfera kationi o‘qilib, so‘ngra ligandlar soni 
va  nomi  o‘qiladi.Oxirida  kompleks  hosil  qiluvchining    lotincha  nomiga  -    at  qo‘shimchasi 
qo‘shiladi va oksidlanish darajasi ko‘rsatiladi.Anionlarni nomlashda dastlab oddiy anion, keyin 
esa ko‘p atomli anionlar aytiladi.Masalan: 
         K[Ag(CN)
2
]   -kaliy disianoargentat; 
         K
3
[Fe(CN)
6
]   - kaliy geksasianoferrat(III); 
         K
4
[Fe(CN)
6
]- kaliy geksasianoferrat(II); 
         H[CuCl
2
]  -vodorod dixlorokuprat(I); 
         K
2
[Be(OH)
4
] –  kaliy tetragidroksoberillat (II); 
         Na[BiJ
4
]      -    natriy tetraiodovismutat (III); 

 
 
118 
         (NH
4
)
2
[Pt(OH)
2
Cl
4
] – ammoniy tetraxlorodigidroksoplatinat(IY); 
         Ba[Cr(NH
3
)
2
(SCN)
4
]
2
  - bariy tetrarodanidodiamminxromat(III). 
         Neytral  kompleks  birikmalarni  nomlashda  dastlab  ligandlar  soni  va  nomi  o‘qilib,  songra 
markaziy atom o‘qiladi, lekin uning valentligi yoki oksidlanish darajasi ko‘rsatilmaydi.  Neytral 
komplekslar bir so‘z bilan nomlanadi.Masalan:                  
                      [Cr(H
2
O)
3
PO
4
] – fosfatotriakvaxrom; 
                     [Cu(NH
3
)
2
(SCN)
2
] – dirodanidodiamminmis; 
                     [Fe(CO)
5
] – pentakarboniltemir; 
                     [Pt(NH
3
)
2
Cl
4
]-tetraxlorodiamminplatina. 
                
           12.3  Kompleks birikmalarning molekulyar tuzilishini aniqlash                     
           Kompleks birikmalarning tuzilishini bir necha usul bilan aniqlash mumkin. 
     Almashinish reaksiyasi orqali quyidagi komplekslarning tuzilishi aniqlangan.  
Agar  CoCl

Download 2.64 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   50




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling