Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti


Download 2.64 Mb.
Pdf ko'rish
bet42/50
Sana15.12.2019
Hajmi2.64 Mb.
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   50

                            ..            ..             ..             ..   
            H            O           N             N           O           H 
                           ..                                          ..   
   Giponitrit kislotasi gidroksilaminga nitrit kislotasini ta‘sir etib olinadi: 
                     NH
2
OH+HNO
2
= H
2
N
2
O
2
+ H
2

           Agar  kumush  giponitritiga  ham  kuchli  kislotalar  ta‘sir  etganda  giponitrit  kislota  olish 
mumkin: 
                      Ag
2
N
2
O
2
+2HCl= H
2
N
2
O
2
+ 2AgCl

       
H
2
N
2
O
2
 erkin holda uchramaydi. U ikki asosli kislota :K
1
=10
-8
,  K
2
=10
-12
.   Lekin uning tuzlari 
ma'lum - Ag
2
N
2
O
2;  
PbN
2
O
2
.  
 
N
2
O tibbiyotda narkoz sifatida ishlatiladi. U  ―kuldiruvchi gaz‖  ham deyiladi, chunki u 
bilan nafas olinsa mast qiladi va kishi xursand bo‘lib  kula boshlaydi. Kattaroq dozada ishlatilsa  
kishi  oqriqni    sezmaydi.  Ana  shu  tufayli  jarrohlik  amaliyotida  narkoz  sifatida    kislorod  bilan 
aralashtirib qo‘llaniladi. Uning eng yaxshi tarafi organizm uchun bezararligidir. 
         Azot (II) oksid. Rangsiz, zaharli  gaz.  U befarq oksid hisoblanadi.  Bog‘lanish tartibi 2,5. 
Unda  uch  elektronli  boglanish  mavjud.  Bu  gaz  harorat    ta‘siriga  chidamli.  Lekin  100
o
S  da 
parchalanadi: 
                          3NO=N
2
O+NO
2
 
        NO  azot  va  kislorodning  o‘zaro  ta‘siridan  hosil  bo‘ladigan  yagona  oksididir.    Reaksiya 
elektr  yoyi  ta‘sirida  amalga  oshib,  qaytar  tarzda  sodir  bo‘ladi.  3000 
o
S  da  darhol  muvozanat 
yuzaga keladi.      
                         N

+ O
2  

 2NO 
       NO  ammiakni  Pt  va  Rh  aralashmasi  katalizatorligida    oksidlash  jarayonida  ham    hosil 
bo‘ladi: 
             4NH
3
 + 5O
2      

 4NO + 6H
2

NO labatoriyada quyidagi usullarda olinadi: 
 2KJ + 2KNO
2
 + 2H
2
SO

= 2K
2
SO
4
 + 2NO + J
2
 + 2H
2

3Cu + 8HNO
3
= 3Cu(NO)
2
 + 2NO + 4H
2

NO  ham  kuchli oksidlovchi va qaytaruvchi. SO
2
 ni oksidlab SO
3
 ga aylantiradi: 
                   SO
2
 + 2NO= SO
3
+ N
2
O   
NO ga galogenlar ta‘sir etib nitrozil galogenidlar hosil bo‘ladi:                      
                     2NO + Cl
2
=2NOCl   
 nitrozilxlorid  hosil  bo‘lib  (u  sariq  rangli).  Shunga  o‘xshash  NOF  va  NOBr  birikmalar  ham 
ma‘lum. 
          Juda  kuchli  oksidlovchilar(  K
2
Cr
2
O
7
  va  K
2
Cr
2
O
7
)  ta‘sirida  NO    nitrat  kislotagacha 
oksidlanadi: 
     10NO+6KMnO
4
+9H
2
SO
4
=6MnSO
4
+10HNO
3
+3K
2
SO
4
+4H
2

      NO havo kislorodi bilan oson oksidlanib qo‘ng‘ir tusli gaz NO

ni hosil qiladi: 

 
 
215 
                                  2NO+O
2
=2 NO
2
 
     NO  turli  komplekslarda  ligand  sifatida  qatnashadi.  [Fe(NO)
4
],  [Fe(NO)
4
I
2
],  [Co(NO)
4
].  Past  
haroratda NO qattiq holatga o‘tib dimer -  N
2
O
4
 hosil qiladi. 
NO nitrat kislota olishda ishlatiladi. 
      Azot  (III)    oksidi.  Juda  beqaror  oksid,  u  zangori  rangli  va  qattiq  holda  past  haroratda 
barqaror. 3,5 
o
S da  parchalanadi.   
     Azot(III)  oksidi  molekulasining  tuzilishi(41-rasm)  quyida  keltirilgan.  O-N-O    bog‘lari 
orasidagi  valent burchaklar 120
o
S. N=O bog‘ining uzunligi 0,121 nm,  
N-N bog‘ining uzunligi bo‘lsa 0,186 nm  ni tashkil etsa, N-O bogining uzuligi esa 0,114 nm ni 
tashkil etadi.  
 
 
                        41-rasm. Azot (III) oksidi molekulasining tuzilishi. 
 
       NO
2
 ga NO ta‘siri etilib qaytar sharoitda olinadi: 
                              NO
2
+NO= N
2
O

     
Laboratoriyada  kaliy nitritiga sulfat kislota eritmasi ta‘sir etib  N
2
O
3
 olsa bo‘ladi: 
                    2KNO
2
+H
2
SO
4
=K
2
SO
4
+N
2
O
3
+H
2
O  
      HNO
2
  kislotaning  oksidi  N
2
O
3
(nitrit    angidrid)  hisoblanadi.  N
2
O
3
  ning  ishqorlar  bilan 
ta‘siridan nitritlar hosil bo‘ladi: 
                                N
2
O
3
+2KOH=2KNO
2
+H
2

          Odatda nitritlar olish uchun nitratlar qizdiriladi. Bu reaksiyada kislorod ham hosil bo‘ladi: 
NaNO
3
=2NaNO
2
+O
2
 
          Laborotoriyada N
2
O
3
 mishyak(III) oksidiga nitrat kislota ta‘sirida olinadi: 
                             As
2
O
3
 + 2HNO
3
 + 2H
2
O= 2H
3
AsO
4
 + N
2
O

           Nitrit kislotada markaziy azot atomi sp
2
 gibridlangan(42 rasm), O-N-O burchagi 120 
o
S. 
N-O- bog‘ining uzunligi 0,117 nm bo‘lsa, H-O bog‘ining uzunligi 0,096 nm ga teng.        
 
 
           42-rasm. Nitrit kislota molekulasining tuzilishi. 
 
            Nitrit kislota tuzlariga sulfat kislota eritmasini ta‘sir ettirish orqali nitrit kislotasini olish 
mumkin: 

 
 
216 
                       NaNO
2
 + H
2
SO
4
= NaHSO
4
 + HNO
2
 
      Nitrit kislotasi  faqat eritmada mavjud lekin uning  tuzlari  ma'lum. Nitrit kislota kuchsiz 
elektrolit   K=7·10
-4
.  
   U ham oksidlovchi, ham qaytaruvchi. Kislorod ishtirokida  oksidlanadi: 
                           2HNO
2
 + O
2
= 2HNO

        U disproporsialanish reaksiyalariga kirishadi: 
                          2HNO
2
= NO + NO
2
 + H
2

        KJ,  H
2
S  ishqoriy  metallarning  amalgamasi  bilan  nitrit  kislotasi  oksidlovchi  xossasini  
namoyon  etadi: 
                     H
2
S + 2HNO

= 2H
2
O + S + 2NO 
                     2KJ + 2KNO
2
 + 2H
2
SO

= J
2
 + 2NO + 2K
2
SO
4
 + 2H
2

Kuchli oksidlovchilar ta‘sirida nitritlar qaytaruvchilik xossasini namoyon etadi va nitratlargacha 
oksidlanadi: 
              5NaNO
2
 + 2KMnO
4
 + 3H
2
SO

= 5NaNO
3
 + 2MnSO
4
 + K
2
SO
4
 + 3H
2

Fe
2+
 ioni qaytaruvchi bo‘lgani uchun nitritlar oksidlovchi bo‘lib NO gacha qaytariladi: 
             2FeSO
4
 + 2KNO
2
 + 2H
2
SO

= Fe
2
(SO
4
)
3
 + K
2
SO
4
 + 2NO + H
2

         Nitrit kislota tuzlari zaharli moddalardir. NaNO
2
 stenokardiyada tomirlarni kengaytiruvchi 
modda sifatida tavsiya etilgan. 
 
Azot (IV) oksidi. NO
2
 qo‘ng‘ir tusli zaharli gaz modda. NO

- sovutilganda qizil-qo‘ng‘ir 
suyuqlikka  aylanadi.  Suyuqlanish    harorati  22,45ºS    sovutilsa  borgan  sari  sarg‘ish  oq,  keyin 
rangsiz bo‘ladi.  
      -11,2ºS  rangsiz  kristall  hosil  qiladi.  Isitilganda  uning  rangi  o‘zgarib  to‘qlashadi,  140ºS  da  
qo‘ng‘ir rangli bo‘ladi. 
        NO
2
 ni aralash angidrid deyish mumkin, chunki u suvda eritilganda HNO
2
  va HNO
3
 hosil 
bo‘ladi: 
      2NO
2
   + H
2
O= HNO
3
 + HNO
2
 
NO
2
 ishqorlarga ta‘sir ettirilganda ham nitritlar va nitratlar hosil bo‘ladi: 
     2NO
2
 + 2NaOH= NaNO
3
 + NaNO
2
 + H
2

HNO
2
  beqaror  kislota  hisoblanib,  uning  parchalanishidan  nitrat  kislota  va  NO  hosil 
boladi: 
3HNO
2
= HNO
3
 + 2NO + H
2

           NO
2
 issiq suv  bilan  ta'sirlashganda: 
           3NO
2
 + H
2
O= 2HNO
3
 + NO 
Agar NO
2
   ga kislorod ishtirokida suv ta‘sirlashsa u  to‘la HNO
3
 ga aylanadi: 
                         4NO
2
 + O
2
 + 2H
2
O= 4HNO
3
 
        NO
2
  kuchli  oksidlovchi      va  qaytaruvchi.  U  uglerod,  azot,  oltingugurt,  vodorod  va 
metallarni oksidlaydi: 
                    7H
2
 + 2NO

= 4H
2
O + 2NH
3
 
         Kuchli oksidlovchilar Br
2
, F
2
 bilan u qaytaruvchi: 
                 2NO
2
 + F
2
 + 2H
2
O= 2HNO
3
 + 2HF 
         NO ning olinish usullari:  NO ning kislorod ishtirokida oksidlanishi: 
                                2NO + O
2
= 2NO
2
 
         Nitratlarning parchalanishi(Pb(NO
3
)
2
, Ba(NO
3
)
2
, Cu(NO
3
)
2
): 
                         2Pb(NO
3
)
2
= 2PbO + 4NO
2
 + O
2
 
         Mis metaliga suyultirilgan sulfat kislota ta‘sir etib: 
                            Cu + 4HNO
3
= Cu(NO
3
)
2
 + 2NO
2
 + 2H
2

        NO
2
    -11,2
o
S  dan  ,  to  140
o
S  gacha  NO
2
  va  uning  dimeri(N
2
O
4
) aralashgan holda bo‘ladi. 
NO
2
 paramagnit xossaga ega va uning molekulasi burchakli tuzilgan. 
        Suyuq N
2
O
4
 ga 5 mPa bosimda 75
o
S da suv kislorod ta‘sir ettirilsa  kons. nitrat kislota hosil 
bo‘ladi: 
                           2N
2
O
4
+2H
2
O+O
2
= 4HNO
3
 
        Agar reaksiya ishqoriy muhitda o‘tkazilsa nitratlar hosil bo‘ladi: 

 
 
217 
                         2N
2
O
4
+4NaOH+O
2
=4NaNO
3
+2H
2

         Azot  (V)  oksidi-  nitrat  angidrid,  rangsiz  kristall  modda,  gigroskopik.  N
2
O
5
  olish  uchun 
nitrat kislotaga P
2
O
5
 ta‘sir ettiriladi: 
                     2HNO
3
 + P
2
O

= 2HPO
3
 + N
2
O

          N
2
O
5
  nitrat  kislotaning  angidridi  hisoblanadi.  Uning  suvda  erishidan  nitrat  kislota  hosil 
bo‘ladi:    
                           H
2
O + N
2
O

= 2HNO
3
 
           N
2
O
5
 beqaror modda u xona haroratida parchalanadi va NO
2
 va O
2
 hosil qiladi:      
                            2N
2
O
5
 = 4 NO
2
 + O
2
 
         Natriy nitrat holatida oz miqdorda atmosferadagi elektr razryadi paytida ham hosil bo‘ladi. 
 
                               24.4.Nitrat kislota va uning tuzlari 
       Nitrat kislota. HNO
3
- kuchli kislota  bo‘lib, och sariq tusli, bug‘lanadigan  suyuqlik. U 84 
o
S  da  qaynab,  -42
o
S  da  qattiq  holatga  o‘tadi.  Konsentrlangan  nitrat  kislota  63  %    li      bo‘lib,  
sanoat miqyosida 96%li (

=1,45 g/sm
3
) nitrat kislota  eritmasi ham uchraydi. 
        Labaratoriyada  olinishi.  Nitrat  kislotaning  tuzlariga    yuqori  konsentrasiyali  kislota  ta‘sir 
ettirib olinadi: 
         2NaNO
3
+H
2
SO
4
=Na
2
SO
4
+2HNO

       Sanoatda olinishi. Sanoat miqyosida nitrat kislota olish uchun asosiy xom ashyo ammiak va 
havo hisoblanadi: 
            4NH
3
+5O
2
=4NO+6H
2
O        2NO+O
2
=2NO
2
 
Oksidlanish jarayoni 900
o
S da Pt-Rh  katalizatori ishtirokida olib boriladi. 
       Boshqacha usulda azot va kisloroddan azot(II) oksidi, so‘ngra  uni NO
2
 gacha oksidlanishi 
ham mumkin. Hosil bo‘lgan  azot(IV) oksidi kislorod ishtirokida suvda eritiladi: 
                         4NO
2
+O
2
+2H
2
O = 4HNO
3
 
Agar azot(IY) oksidi suvda eritilsa,  nitrit va nitrat kislota aralashmasi hosil bo‘ladi: 
           2NO
2
+H
2
O=HNO
2
+HNO
3
 
Nitrit kislotasi ajratilib undan azotning oksidlari va boshqa mahsulotlar olinishi mukin.  
Nitrat kislota  yorug‘lik  va harorat ta‘sirida  parchalanadi: 
                 4HNO
3
=2H
2
O + 4NO
2
 + O
2
 
Bu kislota suv bilan har qanday nisbatda aralashadi.  
 
 Konsentrlangan nitrat kislota qaytarilish mahsuloti har xil bo‘lishi mumkin.Unga Fe, Al, 
Cr, Au va Pt  ta‘sir etmaydi. Cu, Ag, va Ag ni eritib, o‘zi NO
2
 ga qadar qaytariladi. Sn,As, P, B 
kislotalarigacha oksidlanadi:  
Sn + 4HNO

= H
2
SnO
3
 + 4NO
2
 + H
2

Suyultirilgan nitrat kislotaning oksidlovchilik xossasi juda kuchli , ozi esa NO, NH
4
NO
3
 
va boshqa mahsulotlargacha qaytariladi:   
3Cu + 8HNO

= 3Cu(NO
3
)
2
 + 2NO + 4H
2

4Mg + 10HNO

= 4Mg(NO
3
)
2
 + NH
4
NO
3
 + 5H
2

PbS + 8HNO

= 3PbSO
4
 + 4H
2
O + 8NO 
3HCl + HNO

= 2H
2
O + 2Cl
2
 + NOCl 
Platina ham zar suvida (3HCl
*
HNO
3
) eriydi. 
3Pt + 4HNO
3
 + 12HCl= 3PtCl
4
 + 4NO + 8H
2

          Eng muhimi nitrat kislotaning metallar bilan reaksiyasida vodorod ajralmaydi. 
        Agar  nitrat  kislotaga  metallmaslar  ta‘sir  ettirilsa  metallmaslar  kislotalargacha 
oksidlanadi: 
         S+6HNO
3
(kons)=H
2
SO
4
+6NO
2
+2H
2

Suyultirilgan  nitrat kislota fosforni ortofosfat kislotagacha oksidlaydi: 
         3P+5HNO
3
+2H
2
O=3H
3
PO
4
+5NO  
Uglerod nitrat kislota ta‘sirida CO
2
 gacha oksidlanadi: 
                3C+4HNO
3
=3CO
2
+2H
2
O+4NO 

 
 
218 
    Nitrat  kislota  tuzlari  suvda  yaxshi  eriydigan  oq  qattiq  moddalar.  Ular  selitralar 
deyiladi.  NaNO
3
-natriyli  selitra,  KNO
3
-  kaliyli,  Ca(NO
3
)
2
-kalsiyli,  NH
4
NO
3
-  ammoniyli 
selitradir. 
      Kaliy  nitratga  olitingugurt  va  uglerod  qo‘shilsa,  qora  porox  hosil  bo‘ladi  .Qora 
poroxning  portlash reaksiyasi: 
         2KNO
3
 + S + C = K
2
S + N
2
 + 3CO
2
  +707 kJ 
      Bu reaksiyada ko‘p miqdorda issiqlik chiqadi, shuning uchun portlash sodir bo‘ladi. 
        Eng aktiv metallarning (magniydan chapda turgan) nitratlari parchalansa nitritlar va 
kislorod hosil bo‘ladi: 
                           2KNO
3
 = 2KNO
2
 + O
2
 
       Agar metallning aktivligi kamroq va metall  Mg va Cu  orasida joylashgan bo‘lsa bu 
metallarning nitratlari parchalanishida metal oksidi, NO
2
 va kislorod hosil bo‘ladi.  
             2Zn(NO
3
)
2
= 2ZnO + 4NO
2
 + O
2
 
Agar metallar aktivligi kam bo‘lsa, nitratlarning parchalanishida metallning o‘zi,  NO
2
 va 
kislorod hosil qiladi:  
            2AgNO
3
= Ag + 2NO
2
 + O

 
            Hg(NO
3
)
2
= Hg + 2NO
2
 + O
2
 
         Ishlatilishi.  Nitrat  kislota    nitratlar,  mineral  og‘itlar,  selitralar  olish  uchun  xom 
ashyo sifatida ishlatiladi. 
         Anorganik  va  organik  nitritlar  qon  tomirini  kengaytirish  uchun  ishlatiladi.  Ularga 
natriy  nitrit,  erinit,  nitrigliserin    kiradi.  Natriy  nitrit  boshqa  birikmalar  bilan  aralashma 
holatida  nafas olish yo‘llarining mushaklarini kengaytirishda qo‘llaniladi. 
        Ammoniy  xlorid  tuzi  eritmasidan  peshob  haydovchi  va  balg‘am  ko‘chiruvchi  omil 
sifatida  foydalaniladi.  Ba‘zan  nitrat  kislotadan  so‘gallarni  kuydiruvchi    vosita  sifatida 
ham foydalaniladi.  
        Azotli  o‟g‟itlar.  O‘g‘itlatlar  sifatida    kalsiy  nitrat  –  Ca(NO
3
)
2
  ishlatiladi.    Ohakni 
nitrat kislota bilan   neytrallash natijasida olinadi.  
          Natriy  nitrat  –  NaNO
3
    chili  selitrasi  deyiladi.    Tabiiy  holda  faqat  Chilida    juda 
katta  zahira holda uchraydi. 
           Kaliyli selitra -KNO
3
  hind selitrasi deyiladi. Suniy ravishda  kaliy xlorid va natriy 
nitrat ta‘siridan olinadi.  
          Ammoniyli selitra  -NH
4
NO
3
 ham  ko‘p ishlatiladi.   
 
 
                                             24.5. Fosfor 
Fosfor(Phosphorus). Fosfor keng tarqalgan element, yer sharini 0,04 % ni tashkil qiladi. 
Oson oksidlangani uchun tabiatda erkin holda uchramaydi. 
Tabiatda appatit minerali 3Ca
3
(PO
4
)
2
·CaF
2
 yoki CaCl
2
 va fosforitlar Ca
3
(PO
4
)
2
 va har xil 
qo‘shimchalar bo‘ladi. 3Ca
3
(PO
4
)
2*
CaCl
2
- xlorli apatit. 
Fosforitlar  va  apatitlar  fosforli  mineral  o‘g‘itlar  olishda  o‘g‘it  sifatida  ishlatiladi. 
Appatitlarning katta miqdorda Kola yarim orolida, Ural, Markaziy Osiyoda Qora tog‘da bor. 
Fosfor  tirik  organizm  uchun  kerakli  element:  qon,  miya,  nerv  sistemasi  to‘qimalarida 
bo‘ladi.  Ko‘p  miqdorda  fosfor  Ca
3
(PO
4
)

  holida  hayvonlar  suyagida  bo‘ladi.  Suyak  yoqilsa 
uning  tarkibidagi  hamma  organik  moddalar  yonadi,  qolgan  modda  Ca
3
(PO
4
)
2
  bo‘ladi.  Odam 
organizmida fosforning umumiy miqdori 4,0 % ga boradi. 
Birinchi marta erkin fosfor 1669 yilda gamburglik alkimyogar Brand tomonidan olingan. 
Fosfor  faqat  bitta  izotopga  ega  bo‘lgan  element; 
15
31
P.  Uning  sun‘iy  izotoplari  ham 
olingan. 
          Olinishi. Hozirgi paytda kalsiy fosfatdan olinadi. Buning uchun kalsiy fosfat qum, ko‘mir 
bilan havo kirmaydigan joyda- elektr pechlarida qizdiriladi. 
Ketayotgan jarayonni tasavvur qilish uchun kalsiy fosfatdan fosforga o‘tiladi: 
3CaO·P
2
O
5
·3SiO

= 3CaSiO

+ P
2
O
5
 
P
2
O

+ 5C = 2P + 5CO 

 
 
219 
Ca
3
(PO
4
)

+ 3SiO

+ 5C = 3CaSiO

+ 5CO + 2P↑ 
P
+5
+5e → P
0    
│  2 
C
0
  -2e → C
+2 
│  5 
Ajralib chiqayotgan fosfor bug‘lari suv  bilan ushlanadi. 
Fizik xossalari: Fosfor elektronlar soniga ko‘ra azotning analogi hisoblaniladi.  
P  3s
2
3p
5
3d
0
                                            N  2s
2
2p
3
 
Lekin fosfor 3-davr elementi, 3d orbitallari valent elektron rolini o‘ynaydi. 
Fosfor uchun sp
3
d
2
, sp
3
d
1
, sp
3
  gibridlanish xarakterli. 
Fosforni  maksimal  koordinatsion  soni  6  ga  teng.  O‘n  birta  allotropik  shakl  o‘zgarishi  
borligi aniqlangan. 
Fosfor atomlari ikki atomli P
2
, to‘rt atomli P
4
 yoki polimer P
n
 bo‘lishi mumkin.  
P
2
 molekulasi 1000ºC dan yuqorida mavjud. Molekuladagi P
2
 bog‘lanish energiyasi juda 
katta (450 kJ/mol), uning atomlarining parchalanishi 2000ºC sodir bo‘ladi.  
Oq  fosfor.  Suyuq  erigan  holda,  hamda  1000ºC  dan  pastda  P
4
  molekulalari  barqaror,  u 
tetraedr  konfiguratsiyasiga  ega.  Fosfor  bug‘larini  kondensatsiyasida  oq  fosfor  hosil  bo‘ladi 
(

=1,8 g/sm
3
). U molekulyar kristall panjaraga ega, kristall panjara uchlarida P
4
 turadi. 
Oq fosfor - oq amorf modda. U oson suyuqlanadi. Suyuq holda ham qattiq holda ham P
4
 
holda  bo‘ladi.  Suyuqlanish    harorati  44ºS,  qaynash  harorati  275ºS,  uchuvchan,  CS
2
  va  boshqa 
organik erituvchilarda eriydi. Oq fosfor juda zaharli (odam uchun o‘ldirish dozasi 0,1g). 
Suv ostida saqlansa sarg‘ayib qoladi. Fosforning hidi sarimsoq piyoz hidiga o‘xshaydi. P
4
 
molekulasida  bog‘lar  oson  uziladi  (200  kJ/mol).  Shuning  uchun  oq  fosfor  kimyoviy    aktiv,    u 
turaverib polimer shakl o‘zgarishga o‘tadi. 
Polimer shakl o‘zgarishlar  ichida   eng barqarori qizil va qora fosfor. Tashqi ko‘rinishi 
jihatidan  qora  fosfor  (d=2,7g/sm
3
)  grafitga  o‘xshaydi,  uni  oq  fosfordan  200ºS  va  1200  atm. 
bosimda olish mumkin. 
            P
oq
→ P
qora  
  +16,7 kJ/mol
    
 
Qizil fosfor. Oq fosforni 400
o
S da qizdirishdan olinadi. Qizil fosfor sovitilsa oq fosforga 
aylanib  qoladi.  Qizil  fosforni  bir  qancha  shakl  o‘zgarishlari  bor.  Ularning  tuzilishi  hali  to‘la 
aniqlanmagan. Ular polimer moddalar, o‘zaro piramidal bog‘langan. Olinish usuliga qarab qizil 
fosfor  har  xil  xossaga  ega.  Masalan,  uning  zichligi  2,0-2,4  g/sm
3
,  suyuql.  harorati  585-600ºS 
orasida rangi to‘q   jigardan qizil,  binafshaga o‘zgaradi. 
Qizil    fosfor  eritmaga    o‘tkazilishi  uchun  polimer  shakl  o‘zgarishdagi  bog‘larni  uzish 
kerak. Shuning uchun polimer shakl o‘zgarishlar hech qanaqa erituvchilarda erimaydi va yuqori 
suyuqlanish haroratiga ega. Shuning uchun fosfor bug‘larini kondensatsiya qilganda qizil emas, 
oq fosfor hosil bo‘ladi. 

Download 2.64 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   50




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling