Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti


Download 2.64 Mb.
Pdf ko'rish
bet44/50
Sana15.12.2019
Hajmi2.64 Mb.
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   50

                                       24.8.   Surma 
Surma(Stibium).    Kumush  rang  oq  metall,  qattiq,    mo‘rt,  suyuqlanish  harorati  630ºS, 
qaynash harorati 1640ºS, elektr va issiqlikni o‘tkazadi. Lekin kristallari  mo‘rt. 
 Tabiatda uchrashi. Surma yaltirog‘i, Sb
2
S

– antimanit. Sb – qadim zamondan ma'lum.  
Tabiiy surma ikkita barqaror izotopdan iborat 
51
121
Sb (57,25%), 
51
123
Sb (42,75%). Uning 
bir necha radioaktiv izotoplari olingan. 
Surma sulfidlardan oksidlarga, va so‘ngra oksidlaridan qaytarib olinadi: 
2Sb
2
S
3
 + 9O

= 2Sb
2
O
3  
+ 6SO
2
  ;    Sb
2
O
3
 + 3C = 2Sb + 3CO 
Sb (sariq) ; Sb(qora, d=5.3) ; Sb(kul rang, d=5.8) Sb qotishmalarga ularga qattiqlik berish 
uchun  qo‘shiladi.  Sb,  Pd,  Sn  qo‘shilgan  qotishmalar    tipografik  metall  deyiladi  yoki  gart  va 
tipografik  shriftlar  tayyorlashda  ishlatiladi.  O‘z  birikmalarida  As,  Sb  ga  o‘xshaydi,  undan 
metallik xossalari kuchliliga bilan farq qiladi:  

 
 
227 
2Sb + 6HCl = 2SbCl

+ 3H
2
 
2Sb + 3H
2
SO

= 2H
3
SbO

+ 3SO

Sb + 3HNO

= H
3
SbO
3
 + 3NO
2
 
SbH
3
(stibin)  –  surma  gidrid  zaharli  gaz,  hidi  H
2
S  ga  o‘xshaydi.  Beqarorligi  AsH
3
  dan 
ko‘ra yuqori. 
2SbH

= 2Sb + 3H
2
    
 Sb ning metallar bilan hosil qilgan birikmalari antimanidlar deyiladi: AlSb, GeSb, ZnSb 
– yarim o‘tkazgichlar sifatida elektronikada ishlatiladi. 
      Sb
3
O

– surma (III)oksidi yoki surmanit  angidridi, amfoter oksid, asosli xossasi kuchliroq: 
      Sb
2
O

+ 6HCl = 2SbCl

+ 3H
2

      Sb
2
O

+ 3H
2
SO

= Sb
2
(SO
4
)

+ 3H
2

      Sb
2
O

+ 2NaOH = 2NaSbO

+ H
2
O       natriy metasurmanit 
      Sb
2
O

+ 6NaOH = 2Na
3
SbO

+ 3H
2
O   natriy ortosurmanit 
       Surmanit kislota oq cho‘kma Sb(OH)
3
. Surmaning tuzlariga ishqor qo‘shib olinadi: 
      SbCl

+ 3NaOH = Sb(OH)

+ 3NaCl 
       Bu  cho‘kma  kislota  va  asoslarda  yaxshi  eriydi.Surma  (III)  xlorid  suvda  oson  gidrolizga 
uchraydi: 
        SbCl

+ H
2
O = Sb(OH)
2
Cl + 2HCl 
         Sb(OH)
2
Cl = SbOCl + H
2

         SbOCl – antimanil xlorid yoki surma oksixloridi. 
         Surma (V) oksidi. Kislotali xossaga ega. Sariq rangli suvda yaxshi eriydigan modda. 
         Sb
2
O

+ 3H
2
O = 2H
3
SbO
4
      ortosurmanat kislotasi 
         HSbO

–  metasurmanat  kislota;  H
4
Sb
2
O

–  pirosurmanat  kislota;  H
3
SbO
4
-  ortosurmanat 
kislota. Surma(Y) oksidi ishqorlarda erib kaliy geksagidroksostibat hosil qiladi: 
          Sb
2
O

+ 2KOH + 5H
2
O = 2K[Sb(OH)
6

          Surma(III) oksidi  nitrat kislota ta‘sirida ortosurmanat kislotaga o‘tadi: 
          3Sb
2
O
3
 + 4HNO

+ 7H
2
O = 6H
3
SbO

+ 4NO 
          Surma(Y)  oksidiga  xlorid  kislota  qo‘shilganda  u  oson  qaytarilib  surma(III)  tuzlariga 
aylanadi:  
           Sb
2
O
5
+10HCl=2SbCl
3
+2Cl
2
+5H
2

          SbF
5
-  (suyuql.harorati  8
o
S,  qayn.  harorati  142 
o
S)  suyuq  moddadir.U  oson  stibatlar  hosil 
qiladi: 
                           KF+SbF
5
=K[SbF
6

 
 
                                 24.9.Vismut 
         Bismut(Bismutum). Metallik xossalari shu guruhdagi boshqa elementlardan kuchliligi 
bilan farq qiladi. Tabiatda erkin holda va birikmalar holida    ko‘p tarqalgan. Bismut  simvoli   
1819 y. da Bersilius tomonidan kiritilgan. 
        Oq yaltiroq metal  ozgina qizg‘ish –pushti rangga ega (suyuql. harorati 271 
o
S).  Bu metal 
mo‘rt bo‘lib, oson maydalanadi. Elektr tokini o‘tkazadi.   
Tabiatda uchrashi.Vismutli oxra – Bi
2
O
3
. Vismut yaltirog‘i – Bi
2
S
3

83
209 
Bi monoizotop hosil qiladi. 
Sulfidlardan oksidlarga va oksidlardan  qaytarish uchun ko‘mir ishlatiladi: 
               2Bi
2
S
3
+9O
2
=2Bi
2
O
3
+6SO

            Bi
2
O
3
+3C=2Bi+3CO 
Vismut  pushti  rangli  yaltiroq  metall.  Suyuqlanish  harorati  271ºS.Yuqori  haroratda  oksidga 
aylanadi: 
4Bi + O

= 2Bi
2
O
3
 
Sariq rangli vismut (III) oksidi nitrat kislotada eriydi: 
Bi
2
O

+ 6HNO

= 2Bi(NO
3
)

+ 3H
2

Bi(NO
3
)

+ 2H
2
O = Bi(OH)
2
NO

+ 2HNO
3
 
Bi(OH)
2
NO

= BiONO

+ H
2


 
 
228 
Hosil  bo‘lgan  tuz  vismutilnitrat  deyiladi.  Bismutning  nitrat  va  sulfat  kislotada  erishida  vismut 
(III) tuzlari hosil bo‘ladi: 
Bi + 4HNO

= Bi(NO
3
)

+ NO + 2H
2

2Bi + 6H
2
SO

= Bi
2
(SO
4
)
3
 + 3SO

+ 6H
2

Vismutin  (BiH
3
)  juda  beqaror  hosil  bo‘lgan  zahoti  darhol  parchalanadi.    Vismutning  magniy 
bilan qotishmasini xlorid kislotada eritish orqali  vismutin olinadi. 
          Mg
3
Bi
2
+6HCl=3MgCl
2
+2BiH
3
 
   Bu birikma xona sharoitidayoq parchalanadi.Tuzlarga ishqorlar ta'sir ettirib oq rangli cho‘kma 
vismut(III) gidroksidi olinadi: 
Bi(NO
3
)

+ 3NaOH = Bi(OH)


+ 3NaNO
3
 
BiCl

– kuchli gigroskopik modda, gidrolizga uchraydi: 
BiCl

+ H
2
O = BiOCl + 2HCl 
Bunda  vismutil xloridi hosil bo‘ladi.Bi
2
S

– qora qo‘ng‘ir rangli cho‘kma. 
BiCl

+ 3H
2
S = Bi
2
S
3

 
+ 6HCl 
     Bu  cho‘kma    ishqoriy  metallar  va  ammoniy  sulfid    ta‘sirida  erimaydi,  ana  shu  xossa  bilan 
Bi
2
S
3
 mishyak va surmadan farq qiladi. 
    Vismut  (III)  birikmalarini  kuchli  ishqoriy  muhitda  oksidlash  orqali  vismut(Y)  birikmalari 
olinadi: 
             BiCl
3
+Cl
2
+6KOH=KBiO
3
+5KCl+3H
2

Bi
2
O

– qizil qora rangli kukun modda. BiF
5
- qattiq modda (suyql. harorati 151 
o
S, qayn. 
harorati  230 
o
S),      HBiO

–  kislotaning  tuzlari  ma'lum  (NaBiO
3
  va  KBiO
3
).  Bu  tuz  kuchli 
oksidlovchi: 
      2MnSO
4
+5NaBiO
3
+16HNO
3
= 2HMnO
4
+5Bi(NO
3
)
3
+2Na
2
SO
4
+NaNO
3
+7H
2
O  
Vismut  (III)  birikmalari  tibbiyotda  ishlatiladi.  Toza  vismut  yadro  reaksiyalarida  issiqlik 
o‘tkazuvchi modda sifatida qo‘llaniladi. 
Vismut – 50%, qo‘rgoshin – 25%, qalay – 12,5% va kadmiy – 12,5% qotishma 70ºC da 
suyuqlanib, o‘t o‘chirgich probka sifatida ishlatishi ma‘lum. 
Mishyak, surma va vismutning tibbiyotdagi o‟rni. Mishyak va uning birikmalari juda 
zaharli moddalar, shunga qaramasdan ular tibbiyotda ishlatiladi. KAsO
2
 juda ham oson olinadi: 
K
2
CO

+ As
2
O

= 2KAsO

+ CO
2
 
Hosil bo‘lgan tuz nerv sistemasi juda bo‘shashganda, anemiya kasalligida ishlatiladi. 
Na
2
HAsO
4
  0,5%  va  1,0  %  eritmalar  sifatida  kamqonlikda  va  nevroz  kasalliklarida 
buyuriladi.  As
2
O
3
  nevroz  va  nevrastaniyada  va  teri  kasalliklarida  ishlatiladi.  Shuningdek 
stomatologiyada ham keng qo‘llaniladi. 
Vismutning nitratli tuzlari bir necha xil holatda antiseptik  modda sifatida oshqozon ichak 
yallig‘lanishida  ishlatilishi  ma'lum.  Vismut  juda  ko‘p  organik  birikmalar  tarkibiga  ham  kiradi 
(kseroform, dermatol va boshqalar).  
 
 
                            25 – bob. V1A guruh elementlari 
 
VI  A  guruh  elementlarini  kislorod,  oltingugurt,  selen,  tellur  va  polloniy  tashkil  etadi. 
Kislorod, oltingugurt,selen, tellur metallmaslar  va polloniy matall. Bu elementlar tashqi qavatida 
elektronlar  soni  oltita.  Ularning  eng  muhim  kattaliklari    47-jadvalda  keltirilgan.  Kisloroddan 
polloniyga  qarab  ionlanish  energiyasi  kamayadi,  atomlar  o‘lchami    va  metall  xossalari  ortadi.  
Vodorodli birikmalarda hamma elementlarning oksidlanish darajasi -2. 
47-jadval. YI A guruh elementlarining eng asosiy kattaliklari 
Asosiy kattaliklar 
Kislorod 
Oltingugurt 
Selen 
Tellur 
Polloniy 
Atom massasi 
Elektron formulasi 
Atom radusi,E
2-
nm 
Suyuql. harorati,
o

Qayn. harorati,
o

15,9994 
2s
2
2p
4
 
0,136
 
-218,8 
-183,0 
32,064 
3s
2
3p
4
 
0,182 
119,3* 
444,6 
78,96 
4s
2
4p

0,0,193 
217* 
685 
127,60 
5s
2
5p
4
 
0,211 
449,8
*** 
990 
[210] 
6s
2
6p

   - 
    - 
     - 

 
 
229 
Ionlanish energiyasi,eV 
E

E

Yer po‘stlog‘idagi 
miqdori,mol % 
 
 13,618 
58,0 
 
10,360 
0,03 
 
9,752 
1,5
*
10
-5
 
 
9,01 
1,3
*
10
-7
 
   
8,43 
2
*
10
-15
 
 
Bu  elementlar  ichida  kislorod  eng  tarqalgan  element  hisoblanadi.  Kislorod  -2  va  +2 
oksidlanish darajasini namoyon etsa, oltingugurt o‘zgaruvchan oksidlanish darajasiga ega. 
 
                       25.1. Kislorod va uning xossalari 
Kislorod(Oksygenium). Yer po‘stlogida keng tarqalgan. U suvni, minerallar, tog‘ jinslari, 
o‘simlik va tirik organizm tarkibiga kiradi. 
Havoning  tarkibi    hajm  jihatidan  20,9%  (massa  jihatidan  23,2%)  kisloroddan  tashkil 
topgan.Havo  tarkibida    hajm  jihatdan  78,2%  (massa  jihatdan  75,5%)  azot,  hamda    qolgan  1% 
hajm inert gazlar va boshqa gazlardan (CO
2
,H
2
O) tashkil topgan. Kislorod elementi tabiatda uch 
xil izotopdan tashkil topgan: 
8
16
O (99,769%), 
8
17
O (0,037%),  
8
18
O (0,204%). 
Olinishi.  Kislorodning  qaynash  harorati  (-183
o
S),    azotnikidan  (-195
o
S)  yuqori  bo‘lgani 
uchun  kislorod  oson  suyuqlikka  aylanadi  va  birinchi  galda  azot  haydaladi.  Bu  jarayonda  ham 
kislorod ham azot olinadi.Sanoat miqyosida kislorod ana shu usulda olinadi. 
Birinchi marta kislorod K.Sheele  tomonidan, so‘ngra  ingliz  J. Pristli 1774 yilda simob 
oksididan olgan. Havo tarkibida kuislorod borligini A. Lavuazye aniqlagan va bu gazni kislorod 
deb nomlagan. 
Labarotoriyada  va sanoatda kislorod ishqorlarning eritmalarini elektroliz qilib olinadi.  
Toza kislorod olish uchun laboratoriyada kaliy permanganat qizdiriladi: 
        2KMnO
4
=K
2
MnO
4
+MnO
2
+O
2
 
Bertole tuzini  qizdirilganda parchalanishida ham kislorod  olinadi: 
         2KClO
3
=2KCl+3O
2
 
Nitratlarning harorat ta‘sirida parchalanishida ham kislorod hosil bo‘ladi: 
              2NaNO
3
=2NaNO
2
+O
2
 
        Laboratoriyada MnO
2
 ni qizdirish paytida ham kiislorod olinadi: 
                  4МnO
2


t
2Mn
2
O

+ O
2

 
        Kislotali  sharoitda  kaliy  permanganatga  vodoro  peroksidi  ta‘sir  ettirilganda  ham  kislorod 
hosil bo‘ladi: 
      5H
2
O

+ 2KMnO
4  
+ 3H
2
SO

= 2MnSO

+ K
2
SO

+ 5O
2

 + 8H
2

Fizik  xossalari.  Odatdagi  sharoitda  kislorod  rangsiz,  mazasiz  va  hidsiz  gaz  moddadir. 
Qaynash harorati -183
 o
S.100 ml suvda 31 ml  kislorod eriydi. 
Kimyoviy xossalari. Kislorod oltin, platina, galogenlar va inert gazlar bilan birikmaydi. 
Hamma qolgan elementlar bilan ta‘sirlashib, ularni oksidlaydi. 
К + О

= KО
2
 
2Na + O

= Na
2
O
2
 
2NO + O

= 2NO
2
  
C + O

= CO
2
 
CH

+ 2O

= CO

+ 2H
2
O
 
2Sr + O

= 2SrO 
P

+ 5O

= 2P
2
O
5
 
SiH

+ 2O

= SiO

+ 2H
2

2H

+ O

= 2H
2

2ZnS + 3O

= 2ZnO + 2SO

        Kislorod  faqat  ftor  bilan  ta‘sirlanishda  qaytaruvchi,  qolgan  hamma  holatlarda  u 
oksidlovchidir.  Ko‘p  moddalar  kislorodda  yonadi.  Yonish  atrof  muhitga  yorug‘lik  va  issiqlik 
chiqishi bilan boradi. Toza kislorod ishtirokida yonish yanada shiddatli boradi. 
        Kislorod  ikki  atomli  molekula  hosil  qiladi.  Kislorod  molekulasini  tuzlishi  quyidagicha 
tushuntiriladi:  
                              



 O

      yoki  



O

 

 
        Kislorod molekulalari orasidagi bog‘lar karrali bo‘lagani uchin  O-O orasidagi bog‘ O,1207 
nm.  Shuning  uchun  molekula  anchagina  barqaror.  Uning  dissotsilanish  energiyasi  494  kJ/mol. 
Kislorod  molekulasining atomlarga parchalanishi  2000 
o
S da sezilarli boradi.  

 
 
230 
        Kislorodning  -2  o.d.  birikmalari.  Bunday  birikmalar  H
2
O,  oksidlar  hisoblanadi. 
Oksidlarning  turlari,  ularning    xossalari  anorganik  moddalarning  sinflanishida  ko‘rib  chiqilgan 
edi. 
        Kislorodning  -1  o.d.  birikmalari.  H
2
O
2
,  Na
2
O
2
  kabi  birikmalarda  O
-1
  o.d.  ga  ega.  KO
2   
(K,Na,Cs)  ga o‘xshash  peroksidlarda  O
2
-1
 ning o.d. -1 hisoblanadi.  
        Kislorodning +2 o.d. birikmalari. Bunday birikmalar qatoriga OF
2
 kiradi. OF
2
 molekulasi 
burchakli tuzilishga ega. Juda kuchli oksidlovchi, och sariq rangli gaz modda. U ftorni ishqorlar 
bilan ta‘siridan olinadi: 
                            2F
2
+2NaOH=OF
2
+2NaF+H
2

        O
2
F
2
  dioksiftorid.    Qizil  rangli  oson  uchuvchan  suyuqlik.  Suyuq  havoda  oddiy 
moddalarning  elektr  razrayadi  ostida  ta‘sirlanishidan  hosil  bo‘ladi.  O
2
F
2
  ning  tuzlishi  H
2
O
2
  ga 
o‘xshab ketadi. 
       Kislorodning  +4  o.d.  birikmalari.  Bunday  birikmalar  sifatida    uning  allotropik  shakl 
o‘zgarishi ozon olinishi mumkin.  Ozonga agar quyidagicha qaralsa O
+4
O
2
-2

        Ozon.  Ozonni  1785  y.  Van-Marum  kuzatgan.  1840  y.  Jenbey  uni  yangi  element  deb 
hisoblagan. Toza ozon 1922 y. nemis ximigi Razenfold va Jvab tomonidan olingan. 
Ozon havo rangli, o‘ziga xos hidi bor gaz bo‘lib zaharli modda. Suyuql. harorati - 251,5
о
S.  
Qaynash harorati -112
o
S  va zichligi    

 = 1,62 
                                                   ·· 
                            O,128 nm       O       0,128 nm 
                                       : O: 116,5
o
   : O: 
                                          ·· 
Markaziy atom sp
2
 gibridlangan , hamda chap yoki o‘ng tarafdan 

  va   

 
bog‘ bilan bog‘langan. 
 Atmosfera sharoitida elektr razryadlari ta‘sirida hosil boladi.  Yer atrofida ozon qatlamini 
hosil qiladi:   
                      3О

= 2O

+ 92,0 kJ  endotermik parchalanish. 
                            [O
2
*O] + 2е 
-
= О

+ О
2-
 
Odatda  atomar  kislorod  hosil  bo‘ladigan  jarayonlarda  ozon  hosil  bo‘ladi.  Suvga  ftorning  
ta‘sir  etishi,  peroksidlarning  parchalanishi,  suvga  radiasiya  ta‘sir  ettirilganda  hamda 
fotokimyoviy jarayonlarda ozon hosil bo‘ladi. 
Ozonatorlarda kislorodga elektr razryadi ta‘sir ettirilganda ham ozon olinadi.  
Odatdagi sharoitda kislorod ta‘sirlashmaydigan metallarni oksidlaydi (Hg, Ag): 
              Hg + O

= HgO + O
2
 
              2Ag + O

= Ag
2
O + O

     Qo‘rg‘oshin sulfid ham O
3
 ta‘sirida oson  oksidlanadi. Ozon maxsus asboblar ozonator 
yordamida olinadi. 
              PbS + 4O

= PbSO

+ 4O
2
 
Kaliy  yodid  ham ozon ishtirokida  kislotali muhitda oson oksidlanadi:  
2Kl + O

+ H
2
SO

= l

+ K
2
SO

+ O

+ H
2

Kaliyga ozon ta‘sir erttirilganda odatda qizil rangli  kaliy ozonid hosil bo‘ladi: 
 K + O

= KO
3    
Ozon ko‘p konsentratsiyada 10
-4
 mg/l odam organizmiga yomon ta‘sir qiladi. Undan suvni 
sterillash uchun ishlatiladi, chunki u bakteriyalarni o‘ldiradi. 
 
                                      25.2.  Oltingugurt 
Oltingugurt(Sulfur).  Tabiatda  erkin  holda  uchraydi.  Oltingugurtning  Italiya,  AQSh, 
Yaponiya, Rossiyada katta konlari bor. 
FeS – temir kolchedani; ZnS – rux aldamasi; РbS - qo‘rg‘oshin yaltirog‘i; Вi
2
S

– vismut 
yaltirog‘i; СаSO


 
2H
2
O – gips;   ВаSO
4
;   MgSO

• 7H
2
O; 
 Na
2
SO

• 10H
2
O glauber tuzi ko‘rinishida birikmalar holida uchraydi. Oltingugurt neft
toshko‘mir, o‘simlik va hayvonlar tarkibida bo‘ladi. 

 
 
231 
Oltingugurtning  bir  qancha  allotropik  shakl  o‘zgarishlari  bor.Odatdagi  sharoitda    mo‘rt 
sariq  rangli  kristallar  hosil  qilib,  112,8
o
S  da  suyuqlanadi, 

=2,07  g/sm
3
.  Suvda  erimaydi,  lekin 
CS
2
, benzolda eriydi. 
Rombik  oltingugurt.  95,6
о
S  dan  past  haroratda  barqaror.  U  oktaedrik  romb  holida 
kristallanadi. 
Monoklinik  yoki  prizmatik  oltingugurt.  95,6
о
S  dan  yuqori  haroratda  uzun  ignasimon 
kristallar holida bo‘ladi.  
119
o
S  da oltingugurt  suyuqlanadi.  160
о
Sda jigarrangga kiradi,  250
о
S  dan  oshganda uning 
qovushqoqligi kamayadi. 400
о
S da harakatchan, 446,6
о
S da qaynatdi. 
Agar  oltingugurt  kuchli  qizdirib,  keyin  birdan  sovutilsa,  idishning  tubida  jigar-sariq 
yumshoq oltingugurt hosil bo‘ladi, u kauchukka o‘xshab cho‘ziladi. Shunday oltingugurt plastik 
oltingugurt deyiladi. Plastik oltingugurtning amorf shakl o‘zgarishi hisoblanadi.  
Oltingugurt  past  haroratda  S
8
 
holida bo‘ladi. Harorat oshirilsa uning molekulyar massasi 
kamayadi. Oltingugurt bug‘larida S
8
, S
6
,(500
o
S), 1000
o
S da S
2
 va 2000
0
S da S holida bo‘ladi. 
S
8
 
 molekulasi ―toj‖ shakliga o‘xshash ko‘rinishda bo‘ladi: 
 
 
Tabiiy izotopda massa sonlari: 
16
32
S (95,02%), 
16
33
S (0,75%), 
16
34
S (0,02%). 
Olinish usullari. Amerikada Frank usuli qo‘llaniladi. 170
о
S qizdirilgan suvni truba orqali 
oltingugurtga beriladi. Oltingugurtga tekkan issiq suv  uni  suyuqlantiradi  va siqilgan havo bilan 
yer yuzasiga chiqaziladi.  
Oltingugurt rudalarida yoqib, qizdirib ajratiladi. Olingan oltingugurt haydaladi. 
FеАsS




t
 FеS + S + As 
Oltingugurtni  gazlardan  olish  uchun  Н
2
S  va  SO
2
  ni  yuqori  haroratda  katalizator 
ishtirokida o‘tkaziladi. 

2
S + SO




кат
 
3S + 2H
2

Oltingugurt sulfatlarga uglerod ta‘sir ettitilganda ham hosil bo‘ladi: 
CaSO

+ 4C = 4CO + CaS 
Agar  sulfidlar  gidrolizlansa,  ulardan  H
2
S  olinib,  so‘ngra  ularni  yonishidan    oltingugurt 
olinadi: 
CaS + H
2
O + CO

= H
2
S + CaCO
3
 
2H
2
S + O

= 2S + 2H
2

Tibbiyot maqsadlari uchun kerak bo‘ladigan oltingugurt natriy tiosulfatdan olinadi:  
Na
2
S
2
O

+ H
2
SO

= H
2
S
2
O

+ Na
2
SO
4
 
H
2
S
2
O

= H
2
O + SO

+ S

 
Oltingugurtdan  СS
2
,  qora  porox,  gugurt,  oltingugurtli  bo‘yoqlar,  iprit,  sulfat  kislota  va 
boshqalar olinadi. 
Kimyoviy  xossalari.  Kuchli  oksidlovchilar  bilan,  o‘zining  elektronlarini  berib 
qaytaruvchanlik xossasini namoyon qiladi. 
S + O

= SO
2
                  S + 3F

= SF

S + 6HNO

= H
2
SO

+ 6NO

+ 2HOH 
Qaytaruvchilar bilan oltingugurt  oksidlovchi bo‘ladi: 
Zn + S = ZnS   
 
3S + 6KOH = K
2
SO

+ 2K
2
S + 3HOH  

 
 
232 
H

+ S = H
2

 
 
Na
2
SO

+ S = Na
2
S
2
O
3
 
Oltingugurt azot bilan bir necha xil birikmalar hosil qiladi: S
4
N
4
, S
15
N
2
, S
16
N
2
. Oltingugurt  
tetranitrid- sariq kristall modda,+178
o
S da syuqlanadi. U qizdirilganda portlaydi: 
                S
4
N
4
= 4S+2N
2
 
U suyuq holatdagi  oltingugurt va ammiak ta‘siridan hosil boladi: 
            10S+16 NH
3
=S
4
N
4
+6(NH
4
)
2


Download 2.64 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   40   41   42   43   44   45   46   47   ...   50




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling