“Genetika” loyihasi. Tuzuvchi : Muslimbek hakimov

 

 

“Genetika” loyihasi.                           Tuzuvchi : Muslimbek HAKIMOV 

1-Dars 



 

Genetika - ( yunoncha genesis —  tug'ilishga  oid)  —  

irsiyat  va  o‗zgaruvchanlik  qonuniyatlarini o‗rganuvchi  

fan. 

G.Mendel  birinchi  marta  irsiyat  qonuniyatlarini  o ‗rganishda  

duragaylarni  tahlil  qilish  (ma‘ lum  belgilari  bilan  farq  qiluvchi  

organizmlarni  chatishtirish)  usulini  qo'lladi.   

Mendel  zamondoshlaridan  farq  qilib,  belgilar  yig'indisini  emas,  

balki  avvaldan  o'rganish  uchun  tanlab  olingan  ayrim  

belgilarning  nasldan  naslga o‗tishini  o‗rgandi.  Olingan  

natijalariga  statistik  tahlil  usulini  qo'lladi. 

  Bir-birini  istisno  etuvchi  bir  juft  belgilari  bilan  farq  

qiluvchi  organizmlarni  duragaylash  monogibrid chatishtirish  

deyiladi.   

  Ikki  ju f t  b i r - b i r i n i  in k o r  e tu v ch i  b e lg ila ri  bilan  

farq  qiluvchi  organizmlar chatishtirilsa digibrid 

  Ko‗p belgilari bilan farq qiluvchi  organizmlar  chatishtirilsa  

poligibrid chatishtirish  deyiladi. 

  Gibridologik usulining o„ziga xosliklari quyidagicha: 

1. Ayrim belgilar (odatda 1 yoki 2 juft alternativ belgilar) 

irsiylanishini tahlil qilish. 

2. Duragaylash uchun sof liniyalar yoki gomozigotalardan 

foydalanish. 

3. Har bir individdan olingan avlodni alohida tahlil qilish. 

4. Juda ko‗p belgilardan bitta yoki bir-birini inkor etuvchi 

belgilarni ajratib olish va ketma-ket keladigan bir qancha 

avlodlarda ularning yuzaga chiqishini aniq miqdoriy tahlil qilish 

Mavzuga doir terminologik lug`at 

Geterozigota– bitta genning har xil allellariga ega bo‗lgan 

organizm (Aa). 

Gomozigota– bitta genning bir xil allellariga ega bo‗lgan 

organizm (aa yoki AA). Bunday organizmlar bir xil gametalarni 

(a yoki A) hosil qiladi va avlodda belgilar ajralishi kuzatilmaydi. 

Gameta – o`sida belgini hosil bo`lishini taminlovchi gen tutgan 

jinsiy xujayra 

Dominant- (lotincha ―dominans‖ – ―ustinlik qilish‖) ma‘nosini 

beradi. 

Retsessiv- (lotincha recessus – chekinish) deb ataladi. 

 

Monoduragay chatishtirish 

  Toliq dominantlik 

  Noxotda ikkita belgini irsiylanishini o`rganish : 

Bir juft belgi genlari bir xil harf bilan dominant belgi geni katta, 

retsessiv belgi geni esa kichik harf bilan belgilanadi.  

Sariq belgini yuzaga chiqaruvchi gen A harfi bilan, yashil rang 

geni a harfi bilan belgilanadi.  Bir-birini inkor etuvchi belgilarni 

yuzaga chiqaruvchi genlar – allel genlar deyiladi.  

Ular gomolog xromosomalarning bir xil lokuslarida (joylarida) 

joylashadi. 

Bir xil dominant (AA) yoki retsessiv (aa) allellardan tashkil topgan 

organizm gomozigotali deyiladi va bir xil gametalardan tashkil 

topadi.  

Har xil allellardan (bitta dominant va bitta retsessiv – Aa) tashkil 

topgan organizm geterozigotalideyiladi va ikki xil gametalarni 

hosil qiladi.  

Tajriba uchun olingan shakllarni P harfi bilan (lotincha ―perentes‖ 

– ―ota-ona‖ ma‘nosini beradi),  birinchi avlodni F1, ikkinchi 

avlodni F2 (lotincha ―filii‖ – ―bolalar‖ ma‘nosini beradi) harflari 

bilan belgilash qabul qilingan.  Chatishtirish X belgisi bilan 

ifodalanadi.  

  Yuqoridagi tajribani quyidagicha ifodalash mumkin: 

Sariq rangli no`xotlarni yashil ranglilari bilan chatishtiramiz 

Sariq belgini yuzaga chiqaruvchi gen A harfi bilan, yashil rang 

geni a harfi bilan belgilanadi. 

 

 

Natijada,  fenotipi jihatidan (100% ) sariq,  genotipi jihatidan  Aa  

(100%)  geterozigotali  avlod  kelib  chiqadi. 

Izoh: 

Sariq rangli gomozigota (AA)  genotipli noxot o`simligini yashil 

rangli gomozigota (aa) no`xot bilan chatishtirganimizda F1 

(birinchi avlodda) hosil bo`lgan barcha o`simliklar sariq rangli 

(Aa) bo`ldi 

Bundan ko`rinadiki: 

Noxotning sariq doni –dominant, yashil rangda bo`lishi esa – 

retsessiv; va jarayonda dominant belgi retsessiv belgi tasirini 

bo`gib qo`yadi.  

Gameta olish tartibi ; 

- gametalar ota yoki ona organizm allel belgilaridan faqat bittasiga 

ega bo`ladi 

 

Yuqoridagi chatishtirish jarayoniga asoslanib Mendel birinchi 

avlod duragaylarining bir xilligi  (Dominantlik) qonunini yaratdi. 

Tarif: 

 -bir juft belgisi bo`yicha farq qiluvchi gomozigota organizmlar 

chatishtirilsa F1 duragaylar ota ona  organizmlarning bitta 

belgisiga ega bo`lib  barchasi fenotip va genotip jihatdan  bir xil 

bo`ladi. 

 

Shunga o`xshash chatishtirishlar: 

1) sariq donli no‗xat X yashil donli no‗xat =  sariq donli no‗xat 

2) silliq donli no‗xat X burushgan donli no‗xat =  silliq donli 

no‗xat 

3) qizil gulli no‗xat X oq gulli no‗xat =qizil gulli no‗xat 

4) barg qo‗ltig‗idagi gul X poya uchidagi gul =  barg qo‗ltig‗idagi 

gul  

5) uzun poyali no‗xat X kalta poyali no‗xat =  uzun poyali no‗xat 

6) oddiy dukkakli no‗xat X bog‗imli dukkakli no‗xat =  oddiy 

dukkakli no‗xat  

7) yashil dukkakli no‗xat X sariq dukkakli no‗xat = yashil 

dukkakli no‗xat 

 

  Chala dominantlik  

Ayrim hollarda dominant belgi retsessiv belgi kuchini to`liq 

bo`g`ib qo`yolmaydi. Natijada oraliq xarakterga ega bo`lgan belgi 

hosil bo`ladi. 

Ushbu chatishtirishni nomozshomgul o`simligi gullarida rang 

irsiylanishi  misolida kuzatilgan 

Belgi 

Genotip 

Qizil 

AA 

Oq 

aa 

Pushti 

Aa 

 

 

“Genetika” loyihasi.                           Tuzuvchi : Muslimbek HAKIMOV 

1-Dars 

 

Genotipik jihatdan  100 % (Aa) fenotipik jihatdan 100% (pushti) . 

  Chala dominantlik uchraydi: 

a)  G`o`zada tolaning  rangi :  

(qo‗ng‗ir  – AA,  novvotrang  – Aa,  oq  –  aa),   

b)  Namozshomgulda  gultojibarglarning  rangi   

(qizil  –  AA,  pushti  –  Aa, oq  –  aa),  

c)  Odamlarda  soch  tolasining   

(jingalak  –  AA,  taram-taram  –  Aa,  silliq  –  aa) 

Bundan tashqari : 

- Qulupnay mevasi rangi,qushlar pati tuzilishi,andalus tovuqlari 

pat rangi, odamda bir qator biokimyoviy belgilar. 

 

  Taxliliy chatishtirish  

Dominant belgiga ega organizmlar fenotip jihatdan  o‗xshash 

bo‗lsada, genotip jihatdan farq qiladi. Mendel irsiyatni o‗rganishda 

duragaylarni tahliliy chatishtirish usuli bilan organizmlarning 

gomozigotali yoki geterozigotali ekanligini aniqlash mumkinligini 

ko‗rsatadi. Ularning genotipini aniqlash  uchun tahliliy (bekkross) 

chatishtirish o‗tkaziladi. Buning uchun genotipi aniqlanishi zarur 

bo‗lgan organizm bilan gomozigota retsessiv individ 

chatishtiriladi. 

 

Agar dominant individ gomozigota bo‗lsa, bundan chatishtirishda 

ajralish sodir bo‗lmaydi, F

1

 duragaylarida bir xil bo‗ladi.  

Agar dominant shakllar geterozigota bo‗lsa, u holda: 

 

Bunda ajralish ham genotip, ham fenotip jihatdan 1 : 1 nisbatda 

bo‗ladi. Demak, tekshirilayotgan organizm geterozigota ekan. 

F1 avlodda  retsessiv  belgilarning  namoyon  bo‗lmasligini,  F 2 

da  esa  dominant  belgili  organizmlar  bilan  bir  qatorda  

retsessiv  belgili  organizmlar  hosil  bo‗lishini  tahlil  qilib,  G.  

Mendel  gametalar  sofligi  farazini  ilgari  surdi. G. Mendelning 

gametalar sofligi gipo tezasi sitologik jarayonlarga asoslangan 

 

Ingliz olimi U. Betson o‗z tajribalaridan birida qora(AA)  va 

oq(aa) patlarga  ega  tovuq  zotlarini  o‗zaro  chatishtirdi.   

Olingan  F1 avlod  (Aa)ning  hammasi  havorangli  patga  ega  

bo‗lgan.    

F2 da  esa  duragaylar  3  xil  fenotipik  sinfga  ajralish beradi, 

ya‘ni 1/4 qismi qora, 2/4 qismi havorang, 1/4 qismi oq bo‗ldi.  

Genotipik va fenotipik ajralish nisbati 1:2:1 bo‗ldi. 

 

 

Ko„p allellilik.  

Ayrim hollarda biror allel gen bir juft gendan iborat bo`lmasdan 

(A va a) ko`p gen genlardan iborat bo`lishi mumkin. (A1, A2 va a1 

a2). Bu hodisa mutatsiya tufayli kelib chiqadi. Ushbu hodisani 

dengiz cho`chqalari junini rangi irsiyanishida ko`rish mumkin. 

Bu hodisa 5 juft gen orqali ta`minlanadi. 

Odamlarda bu hodisani qon guruhlar irsiylanishi misolida 

tushuntirish mumkin. 



 

Kodominantlik.  

Odamda  qon  guruhi  uchta  allel  (A,  B, 0)  ga  ega  bo‗lgan gen 

bilan belgilanadi.  

A va B – dominant allellar, 0 esa retsessiv allel.   

Odamlarda  bu  allellarning  quyidagi  kombinatsiyalari  uchraydi:  

1) 00  –  birinchi,  

 

2) AA  va  A0  –  ikkinchi,   

3) BB  va  B0  –  uchinchi,   

3) AB  – to‗rtinchi qon guruhi.  

-  Allel genlarning birgalikda biror belgining rivojlanishiga  

bunday ta‘siri kodominantlik deyiladi. 

Qon guruh 

Genotipi 

I 

 

 

 

 

 

II 

 

 

 

 

   

 

 

 

 

III 

 

 

 

 

   

 

 

 

 

IV 

 

 

 

 

 

 

1-masala. Ota-onasi  qora  ko‗zli  (A)  bo‗lgan,  ko‗k  ko‗zli  (a)  

yigit,  otasi  qora  ko‗zli,  onasi  ko‗k  ko‗zli  ayolga  uylangan.  

Ushbu  nikohdan  ko‗k ko‗zli  o‗g‗il  farzand tug‗ildi. Ota-ona va 

farzandning genotiplarini aniqlang. 

2-masala. G‗o‗za  tolasining  qo‗ng‗ir  rangi  gomozigota  

holatdagi  gen  bilan  ifodalanadi.  Ushbu  genning  retsessiv  alleli  

oq  rangni  yuzaga  keltiradi.  Geterozigota  holdagi  individlarda  

tolasi  novvotrangda  bo‗ladi. Qo‗ng‗ir  tolali  bilan  oq  tolali  

g‗o‗za  navlari  chatishtirilganda  Fi  da  1800  ta o‗simlik  olingan.  

Shundan nechtasining tolasi novvotrangda bo‗ladi