Geografiyasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet11/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   25

Baliqchilik.  Baliq  va  boshqa  dengiz  m ah sulo tlarin ing   inson  salomatligi 
u c h u n   za ru r  b o l g a n   oqsil  va  bosh qa  biologik  faol  birikm alarga  boyligi  bilan 
aham iyatlidir.  H ozir ja h o n d a   oqsilga  b o l g a n   ehtiyojning  25%  ini  baliqchilik 
b e rm o qd a .  Baliq  ovlash  hajmi  so iig gi  yillarda  100  mln.  t.ni  tashkil  qilm oqda. 
Baliq  ovlash  bilan  am alda suv havzalariga ega b o l g a n  jah o n n in g  deyarli  barcha 
davlatlarida  shug'ullanishadi.  J a h o n   b o 'y ic h a   aholi jo n   boshiga  o ‘rta c ha   17— 
18  kg  baliq  m ahsuloti  iste’mol  qilingani  holda  Y aponiyad a  bu  k o'rsatkich 
60—70  kg  ni,  N e p a ld a   0,2  kg  ni  tashkil  qiladi.  Jam i  15  mln.  j a h o n   aholisi 
h o z ir g i   v a q t d a   b a l i q c h i l i k   b i la n   s h u g ' u l l a n a d i .  O v l a n a y o t g a n   b a liq  
m ah su lo tla rin in g   1/2  qismi  Yaponiya,  Xitoy,  A Q S H ,  Chili,  Peru  va  R os­
siya  davlatlari  hissasiga  t o ' g i i   keladi.
Savol  va  topshiriqlar
1.  O 'q u v   q o 'l l a n m a s i   m a t n i   m a ’l u m o t l a r i d a n   fo y d a la n ib ,  c h o r v a c h i l i k n i n g  
asosiy  ta r m o q la r in i  a n iq la n g ,  u la rn in g   c h o r v a c h ilik   m a h su lo tla r i  yetishtirib 
berishdagi  o 'rn i  va  nisbatiga  b a h o   bering.
2.  Q o r a m o lc h ilik   eng  k o 'p   rivojlangan  m a m la k a tl a r n i  a n iq la n g ,  u la rn in g   soni 
va  m a h su ld o r lik   k o 'rsa tk ic h la rin i  qiyosiy  ta q q o sla n g   va  xulosalang.
3.  C h o 'c h q a c h i l i k   j a h o n n i n g   qavsi  m a m la k a tl a r id a   eng  k o 'p   rivojlangan?
U  n im a   u c h u n   b a r c h a   m a m la k a tl a r d a   ba r a v a r  r ivojla nm aga n?
4.  Q o 'y c h ili k   en g   k o ' p   rivojlangan  m a m l a k a t l a r n i   an iq lan g .
5.  O 'q u v   q o 'lla n m a s i  m a tn i  m a ’lu m o t la r id a n   fo y d ala n ib ,  j a h o n   aholisini  oziq 
m a h su lo tla ri  bilan  t a 'm i n l a s h d a   baliq ch ilik n in g   tu tg a n   o 'rn ig a   b a h o   bering.
2 1 -  §.  Jahon  transporti
T ransport ja h o n   m oddiy  ishlab  chiqarish  tarm oqlarining  uchinchi  m u h im  
t a r m o g id ir.  U  sanoat  va  qishloq  xo'jaligi  tarm o q la rid a n   farqli  ravishda  biron- 
bir  xil  m ahsulot  ishlab  c h iq a rm a s a -d a ,  ishlab  c h iqarishning  rivojlanishida 
ju d a   katta  o 'rin   tutadi.
T ez  rivojlanib  b o ra y o tg a n   j a h o n   tra n s p o rti  m u ra k k a b   va  o 'z ig a   xos 
tarm oq lar tizimini  tashkil  qiladi.  Ular quruqlik  (te m ir y o l,  avtomobil  va  quvur), 
suv  (dengiz  va  daryo)  h a m d a   havo  transporti  tarm oqlariga  bo'linadi.
T ra n sp o rtn in g   asosiy  ta r m o q la r   guruhlari  quyidagilardir:
Quruqlik  transporti  tarmoqlari  qatoriga  avtom obil,  t e m i r y o l   va  quvur 
transportlari  kiradi.
A vtom obil  tra n sp o rti  e n g   s a m a r a l i   t a d r i ji y   ( d i n a m i k )   o 's a y o t g a n  
tarm o q d ir.  XX  asr  boshlaridan  paydo  b o i g a n   bu  tra n sp o rt  hozirgi  paytda 
ja h o n n in g   b archa  m am lak atlarid a  eng  o m m a v iy   harakat  vositasi  b o i i b   qoldi. 
U ning  m u h im  jihati  —  yuklarni  m an ziln in g   o'ziga  —  „eshikdan  e sh ikka“ c h a 
yetkazib  berishidir.
A vtom obil  y o lla r i  uzunligi  hozir  24,5  mln.  km   ni  tashkil  qiladi.  Uning 
1/4  qism idan  k o ‘p r o g i   A Q S H ,  yana  s h u n c h a   v o i   H indiston,  Yaponiya,
75

Xitoy  va  Rossiya  hissasiga  t o ‘g'ri  keladi.  J a h o n d a   600  mln.  d a n   ziyod  turli 
a v to m o b illa r   b o l i b ,   u l a r n in g   4 / 5   qism i  G ‘a rb n in g   riv ojlang an  m a m la -  
katlaridadir.  Birgina  A Q S H   da  d u n y o   avto m o billarin ing  30  foizidan  ko'pi 
harakat  qilm oqda.
Tem iryo‘1  transporti  q u ru q likd a  yuk  tashish  oborotiga  k o ‘ra  eng  yirik 
tarm o qdir.  B und a   uning  s a lm o g i   rivojlanayotgan  m a m la k a tla rd a,  ayniqsa, 
yuqoridir.  Hozirgi  vaq td a j a h o n   te m ir y o l la r in i n g   u m u m iy   uzunligi  1,2  mln. 
km  ni  tashkil  qiladi.  A m m o   t e m i r y o l l a r   ja h o n   m am la k a tla rin in g   atigi  140 
tasida  b o l i b ,   y o l l a r   u m u m iy   uzunligining  yarm i  A Q S H ,  K a n a d a   ,  R os­
siya,  H in d isto n ,  Xitoy,  G e r m a n iy a ,  A rgentina,  Avstraliya,  Fransiya,  Bra- 
ziliyadan  iborat  „birinchi  o knlik “  m am lakatlari  hissasiga t o 'g lri  keladi.  T e m ir- 
yo41ar  G 'a r b iy   Y evropada  eng  zich,  rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a   esa  u 
j u d a   siyrakdir.  B undan  tashqari,  temiryoM  tra n sp o rtin in g   rivojlanganlik  da- 
rajasini  ularn ing   elektrlashtirilgan  va  yangi  texnika  (havo  yostig'i,  m agnit  va 
e le k tro d in a m ik a )  vositalaridan  fo ydalana  olish  im koniyatlari  h am   belgilaydi. 
G ka rb iy   Y e v r o p a ,  Y a p o n i y a ,  A Q S H   d a  t e m i r y o i l a r   F T I  n in g   s o ‘nggi 
yutuqlari  asosida  qurilgan.  Fransiya,  Y a po niy a d a   poyezdlar  soatiga  230—300 
km  tezlikkacha  harakat  q ilm o q d a,  H in diston ,  ayrim  Afrika  m am la k a tla rid a  
esa  haligacha  paravozlar  x izm a tida n  foydalanib  kelinadi.
Quvur  transporti  j a h o n n i n g   neft  va  tabiiy  gaz  k o 'p   m iq d o rd a   qazib 
chiqariladigan va ularni  iste’mol  qiladigan  mam lakatlarda,  ayniqsa,  rivojlangan. 
J a h o n   neft  va gaz  quv urlarining  u m u m iy   uzunligi  1,5  mln.  km  d an   iborat.  Bu 
ko 'rsa tk ic h   yildan  yilga  oshib  b o rm o q d a .  Asosiy  neft  quvurlari  t a r m o g li  neft 
qazib  chiq aru v chi  va  uni  iste’mol  qiluvchi  yirik  davlatlar  ( A Q S H , M D H ,  
K a n a d a ,  Xitoy  va  b o sh q a la r)d a ,  neft  eksport  qiluvchi  (Saudiya  A rabistoni, 
Iroq,  E ro n ,  Jazoir,  Liviya,  M eksika,  Venesuela)  va  iste'm ol  qiluvchi  ( F r a n ­
siya)  m a m la k a tla rid a   mavjud.  Asosiy  gaz  quvurlari  tizimi  esa  deyarli  faqat 
rivojlangan  m am la k a tla rd a   tashkil  topgan.  U lar  A Q S H ,  M D H ,   G e r m a n iy a , 
K anada,  Niderlandiya va  boshqa  davlatlardir.
Suv transporti  dengiz va  daryo transporti tarm oqlarini  o bzida birlashtiradi.
Dengiz transporti  ja h o n   transport  tizimida alohida o 'rin  tutadi.  Bu  tarm oq 
avvalo bir-birlaridan  alohida va  uzoqda joylashgan  materik va  q it’alarni  b o g i a b  
t u ru v c h i,  x a lq a ro   m e h n a t   t a q s im o tin i  a m a lg a   o s h iru v c h i  v osita  sifatida 
aham iyatli.  Shu nin gdek,  asosan  dengiz  tran sporti  m inglab  t o n n a   yukni  uzoq 
m asofalarga  tashiydigan  b o lg a n lig i  u c h u n   boshqa  tran spo rt  tarm o qlariga 
n is b a ta n   x izm a t  ta n n a r x i  eng  a rz o n g a   tu sh a d i.  H a r   yili  b a rc h a   xalq aro  
yuklarning  o ‘rtacha  4 /5   qismi  dengiz  tra n sp o rtid a   tashilm o q da.
Asosiy  dengiz  y o l la r i   turli  m ahsu lo tlarn i  ishlab  chiqaruv chi  va  ularni 
iste’mol  qiluvchi  davlatlar  o 'rta s id a   tashkil  qilingan.  O d a td a ,  Afrika,  Lotin 
A m erikasi,  Osiyo,  Avstraliyadan  turli  sanoat  va  qishloq  xo'jalik  xom ashyolari, 
a so san   G larbiy  Y evro p a,  Y a p o n iy a ,  S h im o liy   A m e rik a   m a m la k a tla r ig a , 
u lardan  esa aholi va  xalq  xo'jaligi  u c h u n   turli  iste’mol  m ahsulotlari  d u n y oning 
b archa  iste’m olchi  hududlariga  yetkazib  beriladi.
J a h o n   dengiz  tra nsporti  rivojlanishi  va  geografiyasida  dengiz  b o ‘g ‘ozlari 
va  x alq aro  kanallarning  h a m   a h a m iy a ti  katta.  A y n a n   u lar  j a h o n   d engiz 
y o l la r in i n g   eng  serq atno v   c h o rra h a la ri  hisoblanadi.
76

Aloqa  vositalari  va  tr a n sp o r tin g   rivojlanishi
Transport 
daryo 
ot-ulov 
CZ^>  dengiz  kabotaj d )
dengiz,  okeani 
)  
temiryo'l 

)  
I— Л 
aviatsiya
Aloqa
telefon
kabutar  pochtaiar,, 
chopar  v.b.
radio 
[
foytuniardagi  aloqa 
vositalari  v.b.
elektron  aloqa 
vositalari
C=> 
telegraf
D en g iz  b o 'g 'o z la ri  orasida  eng  yirigi  L a - M a n s h   b o 'g 'o z id ir .  U  orqali 
bir  k e c h a - k u n d u z d a   500  g a c h a   k e m a   o ‘tadi.  Keyingi  o i 'i n l a r d a   tu ru v c h i 
b o 'g ‘ozlar:  E re su n n   ( Z o n d )   —  175  ta,  G i b r a l t a r   —  200  ta,  X o r m u z   — 
100  ta,  M a lak ka  —  80  ta,  Bosfor  —  40  tag a c h a   k e m a   o 'tk a z a d i.
Ichki  suv  (daryo  va  k o l )   transport  tarm oqlari  bajaradigan  ish  hajmiga 
k o lra ancha  kichik tarm oqlardandir.  Daryo va  k o i  transporti  y o lla ri  uzunligiga 
k o ‘r a j a h o n d a   M D H ,   Xitoy,  A Q S H ,  Braziliya  davlatlari  oldinda turadi.  A m m o  
mavjud  im koniyatlardan  foydalanish  davlatlarning  iqtisodiy  rivojlanishi  d a ra ­
jasiga  k o ‘p  jihatdan   b o gliqdir.  Shu  sababli,  hozirgi  vaqtda  ichki  suv  y o ila ri 
orqali  yuk  tashishda  A Q S H ,  Rossiya,  Kanada  davlatlari  yetakchilik  qilmoqda.
Ichki  suv  tra n sp o rtid an   foydalanishda j a h o n n in g   yirik  daryolarining  roli 
kattadir.  Bunday  d aryolar  qatoriga A m a z o n k a ,  Missisipi,  D u n ay ,  Volga, 
Yanszi,  K ongo  va  bo sh qalar  kiradi.
Havo transporti  barcha transport  tarm oqlari  orasida alohida xususiyatlarga 
egaligi  bilan  ajralib  turadi.  Boshqa  transport  tarm oqlaridan  uning  ustunligi 
yuk  va  yoMovchilarni  uzoq  masofalarga  ju d a   qisqa  vaqt  davom ida  yetkazib 
qo'yishidir.  Shu  sababli  ham   uning  ahamiyati  d oim o  oshib  borm oqda.  Ja h o n  
bo 'y ich a   y o lo v c h ila r  tashish  hajmi  so'nggi  40  yil  ichida  60  baravarga  yaqin 
o'sdi.  Havo  transportida tashilayotgan  yuk  va yo4ovchilarning 45  foizi  ichki  va
55  foizi  xalqaro  aloqalar  hissasiga  t o kg ‘ri  keladi.  Xalqaro  aloqalar  so'nggi 
davrlarda,  ayniqsa,  Yevropa  bilan  Shimoliy  Am erika  davlatlari  o'rtasida  faol 
kechmoqda.  Hisob-kitoblarga  ko'ra  Atlantika  okeani  ustida bir vaqtning o kzida 
yuzdan  ortiq  havo  laynerlari  har  ikki  to m o n g a   qarab  harakatda  boMadi.
<§¥  Savol  va  topshiriqlar
1.  0 ‘quv  q o 'lla n m a s i  m a tn i  m a ’lu m o t la rid a n   foydalanib,  j a h o n   tra n s p o rt  t a r ­
m oqlari  va  u la rn in g   m a te r ik la r   va  m a m la k a tl a r   b o 'v la b   rivojlanish  h ola tla - 
rini  o 'rg a n in g .  K o 'r sa tk ic h la r ig a   k o 'ra   u la rning  yaxshi  va  v o m o n   rivojlangan 
hu d u d la rin i  an iq lan g   va  ularga  b a h o   bering.
2.  TemiryoM  tran sp o rti  rivojlanganlik  holatini  h u d u d l a r   va  m a m la k a tl a ra ro  
ta h lil  qiling.  U n i n g   yaxshi  riv o jla n g a n   va  u m u m a n ,   ta sh k il  q i l i n m a g a n  
m a m la k a tl a r in i  a n iq la n g   va  sabablarini  tahlil  qiling.
77

3.  J a h o n   d engiz  va  d a ry o   tra n s p o r tl a r in in g   geografiyasini  o 'q u v   q o 'lla n m a s i 
m a tn i  m a ’l u m o t l a r i d a n   f o y d a la n ib   o 'r g a n in g .   U n d a   en g   s e r q a tn o v   y o ' n a -  
lis hlarni  a n iq la n g   va  u la rd a  k o ' p r o q   q a n d a y   y u k la r   ta shilishig a  e ' t i b o r   bering.
4.  Asosiy  d engiz  portlari  va  u la rn in g   ixtisoslashuvini  a n iqlang.  T ash q i  iqtisodiy 
aloqala rida  O 'z b e k is to n   q a n d a y   dengiz  p o rtla rid a n   foydalanishi  m um kinligiga 
e ’t i b o r   bering.
5.  J a h o n   av to m o b il,  q u v u r   va  hav o   tra n s p o rtl a r in in g   rivojlanishi  holati  va 
geografiyasini  tahlil  qiling.  B u n d a   ta r m o q l a r   b o 'y ic h a   yetakc hi  m a m l a k a t l a r ­
ni  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
2 2 -  §.  Xalqaro  iqtisodiy  aloqalar
H a r  q a n d a y   davlat  ijtim oiy-iqtisodiy  hayotida  xalqaro  iqtisodiy  aloqalar 
m u h im   rol  o ‘ynaydi.  H a tto   eng  rivojlangan  yirik  da v la tla r  h a m   xalqaro 
aloqalarsiz  ishlab  ch iq a rish d a   kerakli  sam aralarga  erisha  olm aydi.  Xalqaro 
iqtisodiy  alo qalar  nafaqat  davlatlarning  iqtisodiy-ijtim oiv  rivojlanishiga,  balki 
xalqaro  tinc hlikning  m u sta h k a m lan ish ig a   h a m   har  taraflam a  y o rd am   beradi.
Shu  sababli  G ’arbning  rivojlangan  mamlakatlari  xalqaro  iqtisodiy aloqalarni 
rivojlantirishda  yetakchi  mavqelarga  ega.  Aksincha,  k o ’plab  rivojlanayotgan 
davlatlar  iqtisodiy  qoloqligi  sababli  bu  borada  pastki  pog'o n a la rd a   turadi.
B M T   70-yillardayoq  yangi  xalqaro  iqtisodiy  tartiblar  dasturini  qabul 
qilgan  edi.  Dastur asosida xalqaro  iqtisodiy aloqalarni  adolatli  va teng huquqlilik 
asosida  tashkil  qilish,  o ‘zaro  h u rm a t  va  m a n fa atlar  daxlsizligiga  q a t ’iy  a m al 
qilish  tam oyillari  ishlab  chiqilgan.
Xalqaro  iqtisodiy  aloqalarning  taya nc h  y o iia lis h la r id a n   biri 
xalqaro 
savdodir.  Q a d im d a n   ijtimoiy  h a y o td a   m u h im   rol  o lynab  kelayotgan  xalqaro 
savdo  FTI  davrida  yangi  yuksalish  bosqichiga  kirdi.  Xalqaro  savdoning  m u h im  
xususiyatlarid an  biri  u n d a   to v arlar  tarkibi,  s a l m o g i   va  y o ‘n a lishlarining 
d o im o   o'zgarib  borishidir.
Dunyo  tashqi  savdosining  taqsim oti
□   G 'a rb iv   Yevropa 
50%
□   AQSH  va  Kanada 
16%
□   Yaponiya 
9%
□   Osiyodagi  boshqa 
15% 
davlatlar
D  Dunyodagi  boshqa 
10% 
davlatlar
10
%
78

Xalqaro  savdodagi  tovar  m ahsulotlar  tarkibi
(foiz  h is o b i d a )
M a h s u lo t  turlari
I960-  y.
1993-  y.
X o m a s h y o   va  y arim   fabrikat  m a hsulotlari
15
6
O z iq - o v q a t  va  qish lo q   x o 'ja lik x o m a s h y o la r i
10
9
Y o q ilg ’i  m a h sulotlari
30
10
Iste’m olga  tayyor  m a h s u lo tla r
45
75
S hu ju m l a d a n :  m a sh in a   va  u s k u n a la r
22
35
Ja m i
100
100
Jadvaldan  k o 4rinib  turibdiki,  ja h o n   bozorida,  h a tto   o ziq-ov qat  m a h s u ­
lotlarini  h iso blam agan da  h a m ,  aholi  va  ishlab  chiqarish  ehtiyojlari  u c h u n  
tayyor zaruriy  m ahsulotlar  hissasi  tez  o'sib  borgan.  Xalqaro savdoning  m u h im  
tala b la rid a n   biri  ishlab  ch iq a rila y o tg a n   m ahsulotlar  sifatiga 
e ’tib o rn in g  
kattaligidir.  J a h o n   andozalariga  m os  holda  ishlab  chiqarilgan  tovarlargina 
ayovsiz  raqobatlarga  b ardosh   bera  olishi  m u m k in .  B osh q a c h a   aytganda, 
j a h o n g a   m a s h h u r   „S o n y16,  „X itachi44,  „Sam sung44,  „Panasonik44,  „Adidas44, 
„ M erced es-B en z44,  „Boing44  kabi  firma va  k o m paniyalar  ishlab chiqarayotgan 
m ahsulo tla rin ing  sifati  va  turlari  shu  kun  talabiga  mosligi  tufayli  d o im o  
o'sishga  erishm oqdalar.
J a h o n   savdosi  ham   geografik  xilma-xillikka  ega.  B unda  ikki  yo'n alish 
ajralib  turadi. 
J a h o n   bozorida  q a tn ash ad ig an   m intaq alar,  davlatlar,  y a ’ni 
G 'a r b iy   Yevropa,  Shimoliy  A m erika,  ayrim  Sharqiy  Osiyo  m am lakatlari  va 
bo shq alar  xalqaro  savdoga,  asosan,  yuqori  texnologiya  asosida  ishlab  c h i ­
qarilgan  turli  ishlab  chiqarish  vositalari  va  aholi  iste'm ol  buyum lari  yetkazib 
bersa,  Afrika,  Osiyo  va  Lot in  Amerikasi  m am lakatlari  turli  yoqilg'i,  m a 'd a n  
kabi  m ineral  boyliklari,  xilma-xil  qishloq  xo'jalik  m ah su lo tla rid a n   iborat 
x om ashy o  m ahsulotlari  chiqaradi.  Ayniqsa,  Fors  qo'ltig'i  m am lakatlari  neft, 
Markaziy va Janubiy Afrika  ham da Janubi-sharqiy  Osiyo  mamlakatlari  rangdor 
metall  rudalari,  M arkaziy  va  Jan u b iy   A m erika  davlatlari  tropik  d e h q o n c h ilik  
m ahsulotlari  bilan ja h o n   savdosida  keng  ishtirok  etadilar.
Va,  nihoyat,  xalqaro  iqtisodiy  a loqalarning  eng  om m a v iy   yirik  sohasi 
xalqaro  turizm  —  sayohatchilikdir.  Bu  soha  rivojlanishi  xalqaro  doirada, 
ayniqsa,  so'nggi  o ‘n  yilliklar  davrida  o p i n i n g   eng  yuqori  k o 4rsatkichlariga 
erishdi.  Xalqaro turizmda  ishtirok etganlar soni  1950-yilda 25  mln.  kishi  b o lg a n  
b o l s a ,   hozirgi  vaqtga  kelib  bu  k o 4rsatkich  550  mln.  kishidan  oshib  ketdi. 
T urizm   m o 4m ay  d a ro m a d   keltiradigan  sohadir.  U n d a n   tushad igan  yillik  da- 
ro m a d   m iqdori j a h o n   b o 4yicha  o 4rtacha  500  mlrd.  dollardan  ortiqdir.  Yildan 
yilga ja h o n d a   turistlar  soni  va  u n d a n   tushadigan  d a ro m a d   hajmi  tez  s u r'a tla r 
bilan  o bsib  borm o q d a .
79

Xalqaro turizm   Yevropa  m am lakatlarida har jih a td a n  taraqqiy etgan.  Jaho n  
tu riz m in in g   60  foizi  a n a   shu  q i t ’a  hissasiga  to 'g 'ri  keladi.  Bu  k o 'rsatk ich  
Osiyoda  15,  Shimoliy A m erikada  3  va  Avstraliyada  1  foizni  tashkil  qiladi.  Shu 
bilan  birga xalqaro turizm  rivojlanayotgan  m am lakatlarda  ham   o ’sib bormoqda. 
U lar  hissasiga  ja h o n   turistlarining  20  foizi  to 'g 'ri  keladi.  A yniqsa,  tabiiy  va 
tarix iy -m a d a n iy   rekreatsiya  resurslari  uyg'unlashib  ketgan  Ispaniya,  F ra n - 
siva,  Italiya,  Gretsiya,  A Q S H   kabi  davlatlar  xalqaro  tu riz m d a n   eng  katta 
d a ro m a d   k o i'm o q d a la r.  U n d a n   K ip r,  Barbados,  Bagam,  B erm ud ,  Seyshel 
kabi  „kurort  orollari“  h a m   asosiy  d a ro m a d g a   ega  b o l m o q d a l a r .
1.  J a h o n   iqtisodiy  rivojlanishida  xalqaro  iqtisodiy  a l o q a la r   q a n d a y   o 'r i n   tu ta d i? 
U n i n g   asosiy  t a ’sir  x u s u s i y a tla r i  n i m a d a ?   X a lq a r o   iq tis o d iy   a l o q a l a r n i n g  
r i v o jla n is h id a   riv o jla n g a n   va  r i v o jla n a y o tg a n   m a m l a k a t l a r n i n g   is h t ir o k i n i 
m is o lla r   bilan  ta h lil  qiling.
2.  O 'q u v   q o 'lla n m a s i  m a tn i  m a 'l u m o t l a r i d a n   f o y d ala n ib , 
x a lq a ro   savdo g e o ­
grafiyasini  o 'r g a n in g .  U n d a g i  to va r  m a h su lo tla r i  tarkibid agi  o 'z g a r is h la r   va 
u la rn in g   sabablarini  bilishga  h a ra k a t  qiling.
3.  Erkin  iqtisodiy  z o n a ,  xalqaro  iqtisodiy  m u n o s a b a t l a r d a   sa vdo  balansi,  m o -  
liy a -k re d it  m u n o s a b a t l a r i ,   f a n - te x n i k a   a lo q a la ri,  x a lq a ro   x iz m a t  k o 'r s a tis h  
t u s h u n c h a l a r i n i   b ila siz m i?
4.  J a h o n   ijtimoiy  h a y o tid a   hozirgi  xalq aro   t u r iz m n in g   a h a m iy a tin i  tavsiflang. 
X a l q a r o   t u r i z m   va  u n i n g   e n g   yirik  v ak illa ri  g e o g r a f i y a s i n i   ta h lil  q ilin g . 
O 'z b e k i s t o n n i n g   x a l q a r o   t u r i z m n i   riv o jla n tir ish d a g i  i m k o n i y a t l a r i g a   b a h o
к
С  
Savol  va  topshiriqlar
bering.
80

II  Q I S M
JAHONNING  REGIONAL  TAVSIFI
6- 
mavzu.
  Yevropa  mamlakatlarining 
. - 

umumiy tavsifi
2 3 -  §.  Hududi,  chegaralari,  geografik  o ‘rni
Yevropa  q i t ’asining  m aydoni  10  mln.  kv  km  ni  tashkil  etadi.  S h u n d a n  
5,9  mln.  kv  km  ga  teng  h u d u d d a   Rossiyadan  tashqari  Yevropadagi  barcha 
m am lakatlar,  shu  ju m la d a n ,  sobiq  Ittifoq  respublikalari  joylashgan.  Rossiya 
Federatsiyasi ja m i  h udu d in in g   4,1  mln  kv  km  ga  teng qismi  Yevropa  q i t ’asiga 
to'g'ri  keladi.
Yevropa q it’asi  Shim oldan Janubga  (Shpitsbergen  orolidan  O 'rta  dengizda 
joylashgan  Krit oroligacha)  5  ming  km  ga,  G 'a r b d a n   Sharqqa  ( Portugaliyaning 
A tlantika  okeani  sohilidan  Rossiyaning  Ural  to g la r id a g i  Yevropa  —  Osiyo 
q i t ’alari  chegarasigacha)  6  m ing  km  ga  cho 'zilgan.
Yevropa  aholisi  (Rossiya  aholisini  hiso blam agan da)  2001-  yilda  582  mln. 
kishini  tashkil  etdi  yoki  1900-  yilga  nisbatan  (300  m ln)  deyarli  ikki  m artaga 
ko'paydi.  Lekin,  d u nyo   aholisi  sonidagi  u n ing   s a l m o g i   XX  asr  ichida  18% 
dan  9%  gacha  kamaydi.
Yevropa  nisbatan  kichik  q i t ’a  b o l s a   h a m ,  uning geografik  o 'rn i  bu  yerda 
xilma-xil  iqlim  m intaqalari  va  tabiat  z o nalarining  shakllanishiga  sabab bo4di. 
S hun in g   u c h u n   h a m   q i t ’aga  xilma-xil  tabiiy  sharoit  xosdir.
6  —  A.  Q a y u m o v .   I.  Safarov.  M.  Tilla b o y e v a
8 1

Y evropa  h a r  xil  relyef shakllari  —  tekislik va  pasttekisliklar,  qir va  t o g ‘lar 
mavjudligi  bilan  ajralib  turadi.  Y evropada  26  ta  h a r  xil  m orfo stru k tu ra ,  9  ta 
tabiiy-geografik  o i k a   ajratiladi.  Y evropada  o lrta c h a   balandlikdagi  t o g l a r  esa 
a n c h a   katta  m ay d o n n i  egallaydi.  U la rn in g   k o kpchiligidan  d o v o n lar  orqali 
tra n sp o rt  y o l l a r i   o ‘tkazilgan.
Y evropa  h u d u d i  g karb,  shim ol  v a j a n u b   t o m o n la r d a n   dengiz  va  ok e a nla r 
suv  bilan  o ’raigan.  S h u n i n g   u c h u n   h a m   Y e v r o p a d a ( R o s s i y a n i   h iso b g a  
o lm a g a n d a)  d eng iz d a n   600  km  uzoqlikda  b o l g a n  joy  y o lq.  J u m la d a n ,  Buyuk 
Britanivaning  katta qism ida aholi  dengizdan  atigi  60—80  km ga teng  uzoqlikda 
istiqomat  qiladi.  Boshqa qit’a va  materiklardan farqli o l a r o q  Yevropa  hududining 
28%  i  inson  to m o n id a u   o 'z la sh tirilm a g a n ,  xolos.
Y evropa  hudu d i  G 'a r b iy ,  Shimoliy,  J a nu biy   va  Sharqiy  Yevropaga  taq - 
simlanadi.
U shb u  regionlar  ichida  iqtisodiy j ih a td a n   G 'a r b iy   va  Shim oliy  Yevropa 
eng  rivojlangan,  Sharqiy  Y evropa  esa  nisbatan  b o ‘sh  rivojlangan  hisoblanadi.
i
.Г> 
Savol  va  topshiriqlar
1.  Y e v r o p a   m a m la k a tl a r in i  h u d u d i n i n g   kattaligi  b o 'y i c h a   n o m la r in i  ta rtib  bilan 
yo zib   ch iq in g .
2.  N i m a   u c h u n   Y evropa  m a m la k a tl a r i  k o 'p c h il ig in in g   c h e g aralari  su v d a n   o ‘ta di? 
Y ev r o p a d a   qaysi  m a m la k a tl a r n in g   chegaralari  faqat  q u r u q lik d a n ,   qaysi  m a m -  
lakatlarniki  faqat  suvda n  o 'ta d i ?
3.  Y e v r o p a   m a m la k a tl a r in in g   ta biiy-geografik  o 'r n i n i   b a h o la n g .
4.  G 'a r b i y ,   S him oliy,  J a n u b iy   va  S h arq iy   Y e v r o p a d a  jo y la s h g a n   m a m la k a tl a r n in g  
iqtisodiy-geografik  o 'r in l a r in i  b a h o la n g .  Iqtisodiy-ge ogra fik  o ' r n i  j u d a   qu la y   va 
j u d a   n o q u la y   b o 'lg a n   m a m la k a tl a r   n o m la r in i  atla s d a n   a n iq lab ,  daftaringizga 
yozib  q o 'y in g .

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling