Geografiyasi

Post  Lauziya  va  G alle-Leypsig  ( G e rm a n iy a )  havzalari  kiradi.  Issiqlik  elektr 
stansiyalarining  ham   ko4pchiligi  k o 4mir  havzalariga tortiladi.  Lekin  IES  larining

90

asosiy qismi  dengiz  portlari  va  katta  shaharlarda barpo etilgan.  Elektr energetika 
tiz im ida   AES  lar  m u h im   o ‘rin  egallaydi.  Bu  o ‘rinda,  ayniqsa,  Fransiya, 
Belgiya,  G e rm a n iy a ,  Buyuk  Britaniya,  Chexiya,  Slovakiya,  Vengriya,  Bol- 
gariya  davlatlari  ajralib  turadi.  U la rn in g   h u d u d la r id a   80  d a n   o rtiq  AES 
joylashgan.
D u n a y   va  uning  irm oqlarida  h a m d a   R o na,  Reyn,  D n e p r,  D n e s tr  va 
b oshqa  daryolarda  ayrim  G E S   lar  va  ularning  kaskadlari  b a rp o  qilingan.
Metallurgiva  t a r m o g i   Yevropada  yuz bergan  fan-texnika  inqilobidan  h a m  
ilgari  shakllangan.
Q ora  metallurgiya  avvalam bor  y o q ilg lsi  va  xom ashyosi  mavjud  b o i g a n  
G e r m a n iy a ,  Buyuk  Britaniya,  Fransiya,  Ispaniya,  Belgiya,  Lyuksemburg, 
Polsha,  C h exiyada  rivojlandi.
Rangli  m etallurgiyaning  asosiy  tarm o q lari  alum iniy  va  mis  sanoatidir. 
A lu m in iy   ishlab  c hiqarish  x o m a s h y o   va  e lektr  energiyaga  boy  Fransiya, 
Italiya,  Vengriya,  R um iniya,  G retsiya,  G e r m a n iy a   m am lak atlarida  rivojlan­
gan.  S o iig g i  paytlarda  a lu m in iy   korxonalari,  asosan,  rivojlanayotgan  m a m -  
lakatlardan  (S u rina m ,  Y am ayka,  Gvineya,  G viana,  H in diston )  olinadigan 
xom ashyoga tayanm oqda.  Mis sanoati  G e rm a n iy a,  Fransiya,  Buyuk  Britaniya, 
Italiya,  Belgiya,  Polsha  h a m d a   Bosniya va  Gersogovinada  rivojlangan.
Yevropada  yengil  sanoat  o ‘zining oldingi  ahamiyatini  b irm u n c h a  vo'qotdi. 
Eski  t o ‘q im achilik  rayonlari  hisoblanm ish  Buyuk  Britaniyadagi  Lankashir 
va  Yorkshir,  Polshadagi  Lodz  hozirgi  vaqtda  h a m   faoliyat  k o 'rsa tm o q d a . 
Lekin  s o iig g i  yillarda  yengil  sanoat  J a n ub iy   Yevropaga  k o lchayotganligini 
t a ’kidlab  o l i s h   lozimdir.  Jan u biy   Yevropa  regioni  arzon  ishchi  kuchiga  boy. 
A na  s h u n d a y   m am la k a tla rd a n   biri  Portugaliya  Y evropaning  asosiy  tikuvchi- 
lik  fabrikasi  b o i i b  qoldi,  Italiya esa  poyabzal  ishlab chiqarishda dunyoda A Q SH  
dan  keyin  ikkinchi  o ‘ringa  chiqib  oldi.
Y ev ro p a  m a m la k a tla r id a   s a n o a t n i n g   b o s h q a   ta r m o q la ri  h a m   yaxshi 
rivojlangan.
Q ishloq  xo'jaligi  m ahsulotlarining yalpi  hosili  va  turlari  b o 'y ic h a   Yevropa 
m am la k a tla rin in g   ko'pchiligi  o 'z la rin in g   ichki  ehtiyojlarini  t o l a   qo nd irad i  va 
ularning  qolgan  qismini  eksport  qiladi.
Ikkinchi  ja h o n   urushidan   keyin  m a m la k a tla rn in g   agrar  m u n osab atlari- 
da,  yer  egaligi  va  unga  ishlov  berish  tiz im id a   universal  m a y d a   d e h q o n  
xo'jaligidan  katta  ixtisoslashgan  yuqori  to v ar aham iyatg a ega  xo'jalikka  yetish 
bilan  b o g l i q   b o i g a n   bir  q a to r  o 'zg arish lar  b o i i b   o l d i .   Qishloq  xo'jaligi 
korxonasining  asosiy  shakli  sifatida  yuqori  darajada  m exanizatsiyalashtiril- 
gan  former xo'jaligi  qabul  qilindi.  Bu  o i'in d a ,  ayniqsa,  chorvachilik t a r m o g i d a  
katta  ijobiy  o'zg arish lar  yuz  berganini  t a ’kidlab  o l i s h   zarurdir.  Binobarin, 
chorvachilik Y evropaning ju d a   k o ‘p  m am lakatlarida,  shu ju m la d a n ,  D aniya- 
da  yuqori  darajada  rivojlangan  b o i i b ,   u  xalqaro  ixtisoslashuv  t a r m o g l g a  
aylandi.  D aniya  s a riy o g \  sut,  pishloq,  c h o kc h q a   go'shti,  tu x u m   yetishtirish 
va  eksport  qilish  b o 'y ic h a   d u n y o n in g   eng  yirik  davlatlaridan  biriga  aylandi. 
Uni  Yevropaning  „sut  ferm asi“  deb  atalishiga  ham   sabab  shudir.  Dehqonchilik 
aholinin g   asosiy  ehtiyojlarini  qo n d irib g in a  q o lm a s d a n ,  balki  chorvachilik
91

tarm o g 'ig a   ham   xizm at  qiladi.  H o sildor  yerlarning  aksariyat  qismi  m ada niy 
ekin lar  yetishtirishga  ajratilgan.
Ja n u b iy   Yevropada  d e h q o n c h ilik   c h o rva c hilikdan  ustun  a h am iy atga  ega. 
Italiya,  Ispaniya,  Portugaliya,  G re tsiy a   va  b o sh q a   m a m la k a tla r   boshoqli 
(b ug 'do y,  arpa,  suli,  sholi)  va  moyli  (zaytun  daraxti,  kung abo qar)  ekinlarini 
yetishtirish  b o 'v ic h a   d u n y o d a   yuqori  o 'rin la rn i  egallaydi.
■Гу  Savol  va  topshiriqlar
1.  Y ev ro p a  m a m la k a tl a rid a   sa n o a t  q a n d a y   rivojlangan,  lining  asosiy  om illarini 
belg ila n g .
2.  Y evropa  m a sh in a so z lig in in g   asosiy  ta rm o q la ri  va  k o m p a n iy a l a r in i  aniqlang.
3.  Y evropa  kim yo  sa n o ati  yuqori  da ra ja d a   riv ojlangan  m a m la k a tl a r ,  sh a h a rla r 
va  k o m p a n iy a la rn i  a n iq lab ,  daftaringizga  yozib  q o 'ving.
4.  Y evropada elektr energetika  ta rm o g 'i  rivojlangan  m a m lakatlarni  va  ularda  mavjud 
s ta n s iy a la r n in g   n o m l a r i n i   belgilang.
5.  Yevropadagi  asosiy q ora  metallurgiya  rayon lari  va  markazlari  to'g'risida  nimalarni 
b ilasiz?
6.  R e g io n d a   rangli  m e ta llu rg iy a n in g   qaysi  ta rm o q la r i  riv ojlangan  va  n i m a   sa bab- 
d a n ?
29-  §.  Yevropa  mamlakatlari  transporti
Y e v rop a   m a m la k a tla ri  yuqori  d a ra jad a   rivojlangan  tra n s p o rt  in fratuzil- 
m asiga  ega.  R egiond a  t r a n s p o r tn in g   deyarli  b a rc h a   turlari  tara q q iy   etgan. 
D u n y o d a g i ja m i  aloqa  y o l l a r i ,   tra n s p o rt  korx o n ala ri  va  tra n s p o rt  vositalari 
birgalikda  jahon  transport  tizimini  tashkil  qiladi.  J a h o n   t r a n s p o rtid a   100 
mln.  dan  ortiq,  Yevropa  m am lak atlarid a  20  mln.  kishi  ish  bilan  band.  Yevropa 
m am la k a tla rid a   o 'rta c h a   yiliga  20  mlrd.  t  yuk va  200  mlrd.  kishi  tra n sp o rtn in g  
b a rc h a   turlari  y o rd a m id a   tashiladi.  U sh b u  ja r a y o n d a   130  mln.  avto m o b illar, 
s alk am   10  m in g   d en g iz  k e m a la ri,  2  m in g d a n   ortiq  s a m o ly o t,  40  m ing  
lo k o m o tiv   ishtirok  etadi.
Y evropada  y o lo v c h i  lash ish  tra n sp o rtida   avtom obil  transporti  yetakchilik 
qiladi.  Unga jam i  tashilgan  yoMovchilarning deyarli  yarmi  t o 'g ’ri  keladi.  Dengiz 
transporti  yuk  tashishda  tengsiz  hisoblanadi.  U n in g   jam i  tashilgan  yukdagi 
ulushi  65  foizni  tashkil  etadi.
Y e v ro p a d a   t e m i r y o l   tra n s p o rti  Rossiya,  G F R ,   F ra n siy a   va  b o s h q a  
k o'p chilik  m am la k a tla rd a   rivojlangan.  Rossiyada  87  ming  km ,  G F R   da  44 
ming  km  va  Fransiyada  33  ming  km  tem irvo'l  qurilgan.  TemiryoMlarning  katta 
qismi  e le ktrlashtirilgan.
M a 'lu m k i  avtom obil  tra n sp o rtin in g   rivojlanishi  u nda  m avjud  m ash in a la r 
soniga  b o g l iq .  G F R   (35  mln.  d o n a ),  Italiya  (31  m ln.),  Fransiya  (28  m ln.), 
Buvuk  Britaniya  (24  m ln.),  Rossiya  (18  m ln.),  Ispaniya  (16  m ln.  d o n a ) 
davlatlari  yetakchilik  qiladilar.
Y evrop ad a  quvur  transporti  ham   yuqori  darajada  rivojlangan.  G ‘arbiy, 
Sharqiy,  Shim oliy  va  J a n u b iy   Yevropa  m am la k a tla rin ing   ko'pchiligi  bir-biri 
h a m d a   Rossiya bilan  neft  va  tabiiy gaz  quvurlari  orqali  bogMangan.  Neft  va gaz 
quvurlari  Shim oliy  va  Norvegiya  dengizlari  akvatoriyalarida  h a m   faoliyat 
k o 'r s a tm o q d a .

93

Y evropa  m a m la k a tla r id a   dengiz  tra n sp o rti  h a m ,  ichki  suv  tra n sp o rti 
h am   rivojlangan.  Dengiz transporti  Niderlandiya,  Fransiya,  Buyuk  Britaniya, 
Italiya,  R ossiya,  Polsha,  Shvetsiya,  N orvegiya  va  bo sh q a   m am la k a tla rd a  
ray on lararo  va xalqaro  ah a m iy atg a   ega.
D u n y o d a   yuk  aylanm asi  yiliga  100  mln.  t o n n a d a n   yuqori  b o l g a n   dengiz 
portlari  ichida  R o tterd a m   porti  (300  mln.  t)  n afaqat  N iderla n d iy a d a ,  balki 
b u tu n   d u n y o d a   tengi  y o kq  hisoblanadi.
Ichki  suv  yoMlari  Rossiya,  G F R ,   N id e rla n d iy a   va  q a to r  b o sh qa  m a m ­
lakatlarda  yuqori  darajada  rivojlangan.
H avo  transporti  Buyuk  Britaniya,  Fransiya,  G F R   va  Rossiyada  yaxshi 
rivojlangan  b o l i b ,   bir  yilda  50  mln.  y o l o v c h i n i   tashuvchi  L o n d o n ,  F ra n k - 
f u rt-M a y n ,  Parij  shaharlari  keskin  ajralib  turadi.
I
■%У  Savol  va  topshiriqlar
1.  Y e v ro p a d a   n im a   sa b a b d a n   t r a n s p o r t i n g   deyarli  b a r c h a   tu rlari  yuqori  d ara jad a 
rivojla ngan?
2.  T ra n s p o r tg a   xos  asosiy  k o 'r s a tk ic h la r   to 'g 'r is i d a   s o 'z la b   bering.
3.  Y o 'lo v c h i  va  yuk  ta sh ish d a   u stu n   a h a m iy a tg a   ega  b o 'lg a n   tr a n s p o r t  tu rlari 
to 'g 'r is i d a   n im a la rn i  bilasiz?
4.  Y e v r o p a   m a m la k a tl a r in in g   qavsilarida  te m ir y o 'l ,   a v to m o b il,  q u v u r   yoki  suv 
tr a n s p o r ti  rivojlanganligini  va  un in g   asosiy  sabablarini  as oslab  bering.
3 0 -  §.  Turizm.  Atrof-muhitni  muhofaza  qilish
Y evropa  aholisi,  shaharlari  zich  joylashgan,  sanoat  va  qishloq  xo'jaligi 
ishlab  chiqarishi  yuqori  b o 'lg an ,  tra n sp o rt  va  tu riz m   rivojlangan  regiondir. 
Bu  esa  a tr o f -m u h itn in g   ifloslanishiga  t a ’sir  ko'rsatadi.
Bu  b o r a d a   birinchi  o 'r in d a   h u d u d n in g   asosiy  joylarini  egallagan  iflos 
san oat  ishlab  chiqarishlarni  na z ard a   tutish  kerak.  M asalan ,  k o km ir  konlari 
h a m d a   Reyn,  Rona,  Luara  va  bosh qa  daryolardagi  AES  lar  sh ular  j u m -  
lasidandir.
R egionning a trof-m uh itig a  tobora  jipslashib borayotgan  qishloq  xo'jaligi 
katta  t a ’sir  k o 'rsa tm o q d a .  A vtom obil  san o atin in g   yuqori  darajada  rivojlani­
shi,  havo da  yuk  tashish  h a jm in in g   kengavishi,  dengizda  k e m a   qatnov larin in g 
k o lpayishi  h a m   a tro f-m u h itg a   t a ’sir e tm a y   q o 'y m ay d i.  Oxirgi  paytda  dengiz- 
b o ‘yi  va  t o g l i   rayonlarda  tu riz m n in g   h am   tez  s u r ’atlar  bilan  rivojlanishi 
a tr o f -m u h itg a   salbiy  t a ’sir  k o 'rsa tm o q d a .  A m m o ,  u m u m iy   o ‘xshashliklarga 
q a ra m asd a n ,  ekologiya  sohasida  Yevropa  regionlari  o ‘rtasida,  ayniqsa,  G karbiy 
va  Sharqiy Yevropa  o'rtasid a  tafovut  mavjuddir.
Yevropada  1973-  yilda atro f-m uh itn i  m uhofaza qilish  t o 'g ‘risidagi Yevropa 
Ittifoqi  davlatlarining birinchi  dasturi  qabul  qilindi.  Ikkinchi  d a s tu r e s a   1977- 
yilda  qabul  qilindi.  Ekologik  m u a m m o la rn i,  a tr o f -m u h itn i  h a r  xil  zararli 
t a ’sirlardan  saqlash,  ekologik  b a rq a rorlikni  yuzaga  keltirish  u c h u n   tabiat 
resurslaridan  oqilo na  foydalanish,  ekologik  ekspertizalarni  tashkil  etish  m a q - 
sadida davlatlararo  maxsus komissiya  qarorlari  qabul  qilindi.  80  —  90-  yillarda 
tabiatni  m u h o fa z a   qilish  va  ekologik  m u a m m o l a r   t o lg krisida  300  d an  ortiq 
hujjatlar  qabul  qilindi.
94

Bu  m u a m m o l a r   ichida  toza  havoni  ifloslantiruvchi  kislotali  y o m g i r d a n  
saqlash  X alqaro  konvensiyasi  ju d a   m u h im   o i 'in   egallaydi.
S h u ningd ek ,  tabiatni  m u h o fa z a   qilish  fondi  Yevropa  Ittifoqi  to m o n id a n  
q o ila b - q u v v a t la n a   boshlandi.  B undan  tashqari  80-  yillarning  oxiri  va  90- 
yillarda  tabiatni  m u h o fa z a   qilishning  t o i i q   strategiyasi  ishlab  chiqildi.  Atrof- 
m u h itn i  bir  m e ’yorda  ushlab  turish  m aq sad ida,  90-  yillarning  boshlariga 
kelib,  neft  m ahsu lo tla rid a n ,  k o i n i r   va  tabiiy  gazdan  o q ilo n a   foydalanish 
m aqsadida Yevropa  Ittifoqi  to m o n id a n   soliqlar tizimi  m u h o k a m a   qilingandan 
s o i i g   qabul  qilindi.
Y ana  shuni  t a ’kidlash  m u m k in k i,  h a r  xil  b oshqa  y o iia lis h la r   b o 'y ic h a  
h a m   q a to r  ishlar  am alga  oshirildi.  M asalan,  y o i   harakati  intensiv  b o i g a n  
jo yla rd a  yashaydigan  Yevropa  Ittifoqi  t o m o n id a n   140  mln.  d o n a  v elosiped 
bilan  t a ’m inland i.  S h u ningdek,  Gretsiya,  N id erland iya,  D a n iy a d a   ekologik 
m u a m m o la rn i  hal  qilish  u c h u n   kengaytirilgan  ishlar  olib  borildi.  1993-yil 
tabiatni  m u h o fa z a   qilish,  tu rizm n i  rivojlantirish  borasida  Yevropa  Ittifoqi 
imaxsus  q aro rlar  qabul  qildi.  Bu  qarashlard an   asosiy  m aqsad,  dengiz  atrof- 
l a r i d a ,  t o g i i   r a y o n l a r d a ,   m illiy   p a r k l a r d a ,   q o ‘r i q x o n a l a r d a   e k o lo g ik  
m asalalarga,  ekologik  barqarorlikka  k o 'p ro q   e ’tibor  berishdan  iboratdir.
к
Savol  va  topshiriqlar
1.  Y e v r o p a n in g  
asosiy  tu r iz m   regionlari  va  m a rka zla ri  t o 'g 'r is i d a   n im a la rn i 
b ilasiz?
2.  T u r i z m   qaysi  davlatlarda  katta  d a r o m a d   m a n b a y ig a   ay lan g a n ?
3. 
N i m a   u c h u n   a t r o f - m u h itn i  m u h o f a z a   qilish  m u a m m o s i   Y evropa  u c h u n   оЧ а 
a h a m i y a t l i d i r ?
4. 
A t r o f - m u h i t n i   m u h o f a z a   qilish  b o 'y ic h a   qabul  qilingan  hujjatlar  t o ‘g krisida 
so 'z la b   bering.
31 -  § .  Yevropadagi  eng  rivojlangan  davlatlar
Yevropa  dunyoning  iqtisodiy jih atd an   eng  rivojlangan  regionlaridan  biridir. 
S hu n in g   u c h u n   h a m   uning  h u d u d id a   d u n y o   m iqyosida  iqtisodiy  jih a td a n  
eng  rivojlangan  k o 'pg ina  m a m la k a tla rn in g  joylashganligi  bejiz  emas.  Bunday 
m a m la k a tla r  qatoriga  ,,yettiliku  davlatlari  G FR,  Fransiya,  Buyuk  Britaniya 
va  Italiya  bilan  bir  navbatda  Ispaniya,  Shveysariya,  Avstriya,  Shvetsiya, 
Belgiya,  Niderlandiya,  N orvegiya,  Finlyandiya  va  b oshqalar  kiradi.
Yevropadagi  eng  rivojlangan  davlatlar  ichida  o 'z in in g   ulkan  iqtisodiy 
salohiyati  va  rivojlanganlik darajasiga binoan  G erm aniya  Federativ  Respublikasi 
keskin  ajralib  turadi.
GERMANIYA  FEDERATIV  RESPUBLIKASI 
Geografik  o krni,  mamlakat  haqidagi  umumiy  maTumotlar
G e r m a n iy a   M arkaziy  Y evropada joylashgan.  Q uruqlikda   u  N id e rla n ­
diya,  Belgiya,  L y u k se m b u fg ,  F ra n siy a ,  Shveysariya,  Avstriya,  C h e x iy a , 
Polsha,  Daniya bilan  chegaradosh.  G e rm a n iy an in g   ijtimoiy-iqtisodiy va  siyosiy
95

rivo jlan ishid a  u n in g   iqtisodiy  va  siyosiy-geografik  h o la tin in g   o 'z ig a   xos 
xususiyatlari  m u h im   a ham iyatga  ega  b o l d i .   Yevropaning  m arkazida,  iqtisodiy 
jih a td a n   yuksak  rivojlangan  davlatlarga  yaqin,  transyev ro pa  bosh  v o'lining 
kenglik va  uzunlikdagi  kesishgan  yerida joylashganligi  G e rm a n iy ag a   katta  foy- 
da  k e ltirm oqda.  M u h im   afzalliklardan  vana  biri  —  G e r m a n iy a n in g   dengiz 
y aqinida joylashgani  va  q o 's h n i  m a m la k a tla rn in g   yirik  port  shaharlari  ( R o t ­
te rd a m ,  A ntverpen   va  b.)  ga  yaqinligi  bilan  b o g'lan ga nd ir.
1989-  yilning  oktab rida  ikki  davlat  G F R   va  G D R   b irlashganidan  keyin 
G e r m a n iy a   hozirgi  chegaralariga  ega  b o l d i .   N atijada,  G F R   hud ud i  43  %  ga, 
aholisi  esa  27%  ga  ko'paydi.
G F R   —  p a rla m e n t  Respublikasi.  Flududiy-siyosiy  tuzilishiga  k o 'ra   16 
y erdan  tashkil  topgan  federatsiya,  bular  quyidagilardan  iborat:  B aden-V yu r- 
t e m b e r g ,  Bavariya,  B erlin,  B r a n d e n b u r g ,  B r e m e n ,  G a m b u r g ,   G e s s e n , 
M ek lenb u rg   (oldingi  P o m e ra n iy a),  Quyi  Saksoniya,  R eyn lan d -P fals,  S h i­
moliy  Reyn-Vestfaliya,  Saar,  Saksoniya,  Saksoniya-A pgalt,  Tyuringiya  va 
S h le zv ig -G o lsh te v n .
Tabiiy  boyliklari
Rudali  foydali  qazilm alarnin g   konlari  o 'r ta c h a   balandlikdagi  t o g la r g a , 
neft  va  tabiiy gaz  konlari  esa  Shimoliy  G e rm a n iy a   pasttekisligiga to 'g 'ri  keladi.
G 'a r b iy   Yevropa  davlatlari  o 'rta s id a   G e r m a n iy a   o 'z in in g   tosh  k o 'm iri  va 
q o 'n g 'i r   k o'm iri  bilan  ajralib  turadi.  T o s h k o 'm ir n in g   asosiy  konlari  Rur, 
Saar  va  Axen  havzalarida  jo ylashgan,  k o 'm ir n in g   2/3  qismi  yuqori  sifatli 
kokslanadigan  ko'm irdir.
Q o ' n g ’ir  k o 'm ir n in g   ishonchli  z a xiralarining  (80  m lrd .t)  katta  qismi 
Sharqiy  G e r m a n iy a d a  joylashgan.  U  ochiq  usulda  qazib  olinadi.
Tabiiy  gaz  konlari  (340  mlrd.  n r )   m a m la k a tn in g   sh im olid a  to 'p la n g a n . 
T e m i r   r u d a la ri  zaxiralari  m av ju d   b o 'l s a - d a ,   b iro q   u l a r n i n g   sifati  past. 
Shim oliy  G e rm a n iy a   pasttekisligida  tosh  tuzining  katta  qatlam lari joylashgan. 
Kaliy  va  m agniy  tuzlarining  zaxiralari  h a m   mavjud.
Q urilish  materiallari  ishlab  chiqarish  va  shisha  sanoati  u c h u n   xom ashyo 
resurslari  kattadir.
M a m la k a tn in g   yirik  daryolari  —  Reyn,  Elba,  Vezer,  Ems  (Shim oliy  va 
Boltiq  dengizlari  havzalari)  va  Dunay  (Q o ra   dengiz  havzasi).  Barcha  m u h im  
daryo lar  kanallar  bilan  tutashtirilgan.  1993-yilda  Shim oliy  d eng iz d a n   Q ora 
dengizgacha b o l g a n   transyevropa  suv v o l in i n g  qurilishini  yakunlagan  M ayn— 
Dunay  kanali  ochildi.  O 'r ta   G e r m a n iy a   kanali  va  uning  Berlin  h a m d a   Vezer 
daryosigacha  b o l g a n   davom i  t a ’m irla n m o q d a .  X alqaro  daryo  mavqeyiga  ega 
b o 'l g a n   R e yn   d a r y o s i n in g   iq tiso d iy   a h a m i y a t i   G e r m a n i y a   u c h u n   j u d a  
m uh im d ir.
AHOLISI
Ikki  n e m is   d avlati  b i r l a s h g a n i d a n   s o 'n g   m a m la k a t  
aho lisi  keskin 
k o 'p a y d i  va  hozir  82  m ln.  kishini  tashkil  qiladi  T G 'arbiv   Y e v ro p a d a   birinch i 
o 'r i n n i   egallaydi).  T u g 'i li s h d a n   k o 'r a   o 'l i m   (ay n iq sa ,  s h a rq iy   y e rla rd a )
96

7  —  A.  Q a y u m o v ,   I.  Saf ar ov,   M.  T il la b o y e v a
97

k o 'p r o q ,  1  k m 2  ga  200  dan  ortiq  kishi  to 'g 'ri  keladi.  G e r m a n iy a   aholisining 
soni  m u h o jirla r  (Turkiya,  sobiq  Yugoslaviya  respublikalari,  Italiya,  Gretsiya, 
Portugaliya va  boshqa  m am la k a tla rd a n   kelayotgan)  hisobiga  oshib b o rm oq da. 
Davlatning qayta birlashishi  arafasida  G 'a rb iy  yerlarda  5  mln.ga yaqin,  Sharqda 
esa  0,2  mln.  ch e t  elliklar  b o r  edi.  Hozirgi  paytga  kelib  ular  soni  7  m ln .d a n  
oshdi.
Davlat  tili  — 
nemis  tili.  A holining  eng  k o 'p   qismi  nem islar,  qolganlari
—  d u n y o n in g   turli  davlatlaridan  kelgan  m uhojirla rda n  iborat.
U stu vor  din  —  xristian  dini.  M a m la k a td a   35  mln.  —  pro testantlar,  30 
mln.  katoliklar  mavjud.  J a n u b   va  G 'a r b d a   katoliklar  k o 'p   uchraydi,  qolgan 
h u d u d la rd a   p ro te sta n tla r  ustunlikka  ega.
S h a h a rla rd a   m am la k a t  aholisining  87%  i  yashaydi.  K o 'p g in a   s h aharlar 
aglom eratsiyalar  yadrosi  hisoblanadi,  biroq  aholisi  1  m ln .d a n   ortiq  b o i g a n  
s h a h a r la r   k o ‘p  em a s  (B erlin,  G a m b u rg ,  M y u n x e n ). 
k
'^У  Savol  va  topshiriqlar
1.  G e r m a n i y a   F edera tiv  R e sp u blika sining  geografik  o 'r n i   h a m d a   tabiiy  resurslar 
bila n   t a ’m in l a n g a n lig in i  b a h o l a b   bering.
2.  G e r m a n i y a   m e h n a t   resurslarining  sifat  k o 'rsa tk ic h la ri  yuqori  d ara jag a  ega 
ekanligi  q a n d a y   o m i l l a r   bilan  b o g i a n g a n ?
3.  G e r m a n i y a   —  Y e v r o p a d a   e n g   rivojlangan  davlat,  iq tisodiy  rivojlanganligi 
darajasi  b o 'y ic h a   j a h o n n i n g   u c h i n c h i  m a m la k a ti  ekanligi  t o 'g 'r i s i d a   n i m a -  
larni  bilasiz?
3 2 -  § .  X o‘jaligi
Hozirgi  G e r m a n iy a   —  ja h o n n i n g   eng  rivojlangan  m am la k a tla rid a n   biri. 
Ichki  yalpi  m ahsulot  va  sa n o at  ishlab  chiqarish  hajmi  b o 'y ic h a   u  A Q S H   va 
Y a p o n iy a d an   keyingi  u c h in c h i  o 'r in n i  egallaydi.  Tashqi  savdo  a y lanm asin ing  
hajmi  b o 'y ic h a  ja h o n d a   ikkinchi  o 'r in d a  turadi.
G e r m a n iy a n in g   Yevropa va ja h o n   xo'jaligidagi  m u h im   a h am iy atini  u ning 
yuqori  sifatli  m ahsulot  chiqarishga  qaratilgan  sanoati  belgilaydi.
Fantalab tarm oqlarning  hissasi  ortib borm o qd a.  Stanoklar va boshqa  ishlab 
c hiqarish jihozlarini,  a v tom obil,  organik  kim yo  m ah sulotlarini  eksport  qilish 
b o 'y ic h a   G e r m a n iy a   d u n y o d a   oldingi  o 'r in la rd a n   birini  egallaydi.  G F R   ning 
b a rc h a   yirik  sanoat  kom p an iy alari  transmilliy  ko rp oratsiyalardan  ib o ratdir 
(„Daimler-Benz“,  „Volkswagen44,  „Siemens44,  „Hoechst44,  „Bayer44).
G e r m a n i y a   energetikasi  o 'z   e h tiy ojla rining  y a rm id a n   k o 'p in i  im p o rt 
hisobiga qondiradi.  Neft  va gaz  asosiy aham iyatga ega.  K o 'm irn in g   hissasi  30% 
ga  yaqin.  Neft  ta n k e rla rd a   va  neft  quvurlari  orqali  Shim oliy  dengiz,  Rossiya, 
Afrika  davlatlari  (Nigeriya,  Liviya),  Fors  ko'rfazi  davlatlaridan  keltiriladi. 
Neftni  qayta  ishlash  zavodlari  m am la k a t  bo 'y lab   bir  tekis  joylashgan.  E n g 
yirik  m ark a zla r  — 
Gamburg,  Kyoln,  Karlsrue,  Shvedt 
va  boshqalar.
G F R   da  elektr  e n ergiyaning  asosiy  qismi  issiqlik  elektr  stansiyalarida 
ishlab  c h iqariladi.  IES  lar  R u r  va  S aar  havzalarida,  port  s h a h a r l a r id a — 
k o 'm ir d a ,  neftni  qayta  ishlash  m ark azlarida  —  m a z u td a   ishlaydi,  b o s h q a   IES 
lar  esa  aralash  yoqilg'ida  ishlaydi.
98

A E S  larda 
e lektr  quv v a tin in g   3 0 % i  ishlab  chiq a rila d i  ( u la r  k o vm ir 
havzalarining  chegarasidan  tashqarida  qurilgan).  G E S   lar,  asosan  m a m la k a t ­
ning ja n u b id a   (to g b  daryolarida)  joylashgan.