Geografiyasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet15/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   25

transporting 
b a rc h a  turlari  rivojlangan.  Biroq  s o ‘nggi  yillarda 
R F   yuk  tashish  oboroti  qisqardi,  u ning  tarkibi  a n c h a   o ‘zgardi.  M asalan, 
u m u m i y   y uk  tash ish   a y la n m a s i d a   d e n g iz   (13,0   %)  va  q u v u r   (2 9 ,0   %)

tra n s p o rtin in g   hissasi  b i r m u n c h a   k o 'p a y d i,  te m ir y o ‘l  (52,7  %)  va  daryo  
(3,7  %)  transportiniki  esa  kamaydi.  Y o l o v c h i   tashish  qisqardi,  biroq  uning 
tarkibida jiddiy  o'zgarish lar  r o ‘y  berdi.
T a r m o q   u c h u n   m u h im   b o l g a n   bir  q a to r  iqtisodiy  va  texnologik  k o 'r -  
sa tk ic h la r,  j u m l a d a n   y o ‘lla rn in g  ahvoli  y o m o n la s h d i  va  sifati 
pasaydi. 
Transp ort  mashinasozligi  m ahsulotlarini  (magistral  teplovozlar,  yuk vagonlari, 
yuk avtomobillari  va boshqalar)  ishlab  chiqarishning qisqarishi  texnik  parkning 
holatiga  salbiy  ta's ir  ko'rsatib  b o rm o q d a .
Temiryo‘1 transporti 
—  Rossiyadagi  asosiy transport  turi.  T e m iryo'llarning 
uzunligi b o 'y ich a   Rossiya  d u n y o d a  A Q S H   dan  keyingi  ikkinchi  o 'r in d a  turadi. 
T e m ir y o 'lla rn in g   u m u m iy   uzunligi  ta x m in a n   90  m ing  km ,  u larning  1/3 
qismi  elektrlashtirilgan.
D e n g iz   t r a n s p o r t i n in g   Rossiya  u c h u n   a h a m i y a t i   u n in g   u c h   o k e a n : 
A tlantika,  Sh im o liy   M u z   va  T in c h   ok ean lari  a kvatoriyasining  dengizlari 
q irg'oqla rida  joylashgani  bilan  belgilanadi.  Rossiyaning  dengiz  orqali  o 'tg a n  
chegaralari  uzunligi  tax m in a n   40  m ing  km.
Q u v u r  transporti  m a m la k a tn in g   yagona  transporti  tizim ida  m u h im   o 'rin  
tutadi.
2000-  yilda  tashqi  savdo  oboroti  140  mlrd.  dollard an  biroz  ortiq  b o l g a n  
m iq d o rn i  tashkil  qildi.  Eksport  hajm i  b o 'y ic h a   m am la k a t Y e vropaning  kichik 
davlatlari  bilan  bir  q a to rd a   turibdi.  J a h o n   tovar  aylanm asid a  Rossiyaning 
hissasi  1%  ni  tashkil  qiladi.
Sanoati  rivojlangan  G 'a r b   davlatlarining  Rossiya  bilan  b o l g a n   savdo 
aloqalari  k en gay m o q da  (50  —  60%  gacha).  Rossiyaning  savdodagi  yetakchi 
ham korlari  G e rm a n iy a ,  Xitoy,  Italiya,  Yaponiya,  A Q S H ,  Buyuk  Britaniya- 
dir.  Rossiya  tashqi  savdo  a ylanm asining  deyarli  yarm i  m a n a   shu  davlatlar 
zim masiga tushadi.
Tashqi savdoning tovar tarkibi  ham  b irm u n ch a  o'zgardi.  Rossiya eksportida 
m ineral  m ah s u lo tla r  (neft,  gaz,  k o 'm ir   va  h.)  yetakchi  o 'r in n i  egallaydi. 
2000-  yilda  Rossiya tashqi  bozorga  110  mln.  t  neft  ( M D H   davlatlariga yan a 33 
mln.  t.),  109  mlrd.  m 3 tabiiy  gaz,  18  mln.  t  k o 'm ir,  13  mln.  t  te m ir   rudasi  va 
boshqalarni  yetkazib  berdi.  M ash in a va jih ozlarning  eksportdagi  hissasi  2,9% 
gacha  qisqardi,  y oq ilg'i-energetika  resurslarining  ulushi  44%  ni  tashkil  qildi.
G e r m a n i y a ,   Italiya,  F ra n siy a ,  Avstriya,  Po lsha,  V engriya,  C h e x iy a , 
Bolgariya,  Ruminiya va boshqa Yevropa davlatlari  Rossiya nefti va tabiiy gazining 
asosiy  iste’m olchilaridir.
h
;  /  
Savol  va  topshiriqlar
1.  Rossiya  xo'jaligi,  uning  tarm oqlar  tarkibi  t o bg lrisida  nimalarni  ayta  olasiz  ?
2.  Rossiya xo'jalig in in g  h u d u d iy   tarkibiga  xos  katta  ta fovutlar va  ularning  sabablari 
t o 'g 'r is i d a   so 'z la b   bering.
3.  S a n o a t  Rossiya  xo'jaligining  negizi  ekanligini  asoslab  bering.
4.  Q ishloq  x o bjaligining  t a r m o q l a r   ta rk ib i,u n d a g i  yetakc hi  t a r m o q la r n in g   hozirgi 
iq tisodiy   ahvoli  q a n d a y ?
5.  T ra n s p o rti,  u n in g   turlari  va  a h a m iy a ti  h a q id a   n im a la r n i  bilasiz?
6.  Rossiya  F ed era tsiy a sin in g   ta sh q i  iqtisodiy  alo q a la rid a   qaysi  to v a rlar  y etak c h i 
o 'r in l a r n i  egallaydi  va  n im a   u c h u n ?

ffri
 Ь'ЗРРГ
7
-  
mavzu.
  Osiyo mamlakatlari
3 5 -  §.  Osiyo  mamlakatlari:  umumiy  tavsifi  va 
tabiiy  resurslari
,  J a h o n n i n g   eng  yirik  q i t ’a sin in g   O siyo  deb  ata lish i  u n in g   jo y la s h g a n  
geo g rafik   o 'r n i   bilan  bog  lan g a n .  Q a d i m i y   a s su riy alik la r  ( M e s o p o t a m i y a  
p a s t t e k i s l i g i n i n g   s h i m o l i y   q i s m i )   t il id a   u  , , s h a r q “  m a ’n o s in i   b e r a d i . 
T abiiyki,  bu  q a d im iy   d a v la td a n   s h a rq d a  jo y la s h g a n   keng  h u d u d l a r   ,,O siy o “ 
d e b   n o m   olg an,
O siyoning  u m u m iy   m ay d o ni  44  mln.  k m 2  (Rossiyaning  Osiyo  qismidagi 
h u d u d in i  h isoblam ag and a  31  mln.  k m 2)ni  tashkil  qiladi,  aholisi  esa  3,7  mlrd. 
kishi.  Hozirgi  vaqtda  uning  siyosiy  xaritasida  50  dan  ortiq  m ustaqil  davlat  va 
m a m la k a tla r  bor.  U larn in g  ko'pchiligi  ja h o n n i n g   eng  k o ‘h n a   va  eng  yirik 
davlatlari  hisoblanadi.  Insoniyatning taraqqiyotida  Osiyoning  o'rni  beqiyosdir. 
U n in g   cheksiz  kengliklarida  bir  q a to r  q a dim iy  yuksak  m o d d iy   va  m a ’naviy 
sivilizatsiya o ‘choqlari  yuzaga  kelgan.  Birgina yer yuzining 4 ta  buyuk  „ daryo- 
b o 'y i"   m ad a n iy atlarid an   u ch ta sin in g   (Xitoy,  H in diston   va  Iroqdagi  daryo 
vodiylari)  jovlashganligi  un ing  ulug'vorligini  tasdiqlaydi.
Osiyo  j a h o n n in g   hozirgi  ijtim oiy-iqtisodiy  hayotida  h a m   m u h im   o 'r in  
tutadi.  G a r c h i  u nda,  asosan,  rivojlanayotgan  davlatlar  k o 'p c h ilik n i  tashkil 
qilsa-da,  yaqin  kelgusida  ularning ja h o n   ijtimoiy-iqtisodiy  hayotidagi  o 'm in in g  
kuchayishi  kutiladi.  Osiyoda  5  ta  subregion  vaqqol  ajralib turadi.  Bular  O 'rta , 
J a n u b i- g 'a r b i y ,  J a n ub iy ,  J a n u b i- s h a r q i y   Osivodir.
Iqtisodiy-geografik o 'm in in g   ikki  m u h im  to m o n i  yaqqol  ko'zga tashlanadi. 
Birinchisi,  aksariyat  m am lakatlarning bevosita  dengiz bo'ylarida jovlashganligi. 
Bu  holat  ularning  dengiz  savdo  y o lla r ig a   t o ‘g ‘ridan  to 'g 'ri  chiqishiga  im ko n 
beradi.  Osiyo  davlatlarining  bir  qismi  serqatnov  dengiz  y o l la r i,  b o 'g 'o z la r  
ustida  (Turkiya,  Malayziya,  Singapur,  Jan u b iy   Koreya  kabilar)  joylashgani 
ularning  iqtisodiy taraqq iyo tid a j u d a   katta  omil  bo'lib xizm at  qiladi.
Ikkinchisi,  qit’a  m am lakatlaridan  12  tasi  quruqlik  ichkarisida joylashganligi 
va  dengiz  savdo  y o lla r ig a   bevosita  chiqish  im k o n iy atid an   m ahrum ligi.
O siyoning  tabiiy  resurslari  h a m   a n c h a   boy  va  xilma-xil.  U  m in eral  tabiiy 
boyliklar  bilan,  ayniqsa  vaxshi  t a ’m inlan gan.  J a h o n   neft  zaxiralarining  70 
foizi,  ga zining  80  foizdan  k o 'p i,  k o 'm irin in g   54  foizi  u nin g  hissasiga  to 'g 'ri 
keladi.  Neft  va  tabiiy gazga  Fors  q o l t i q b o 'y i   m am lakatlari,  Rossiyaning  Sibir 
h u d u d lari,  O 'r t a   O siyoning  g'arbiy  tekisliklari,  H in d i-X ito y   yarim  o rolining 
dengiz sayozliklari  an c h a  boy.  Xitoy,  H indiston  platformalari,  Q o z o g is to n n in g  
qa dim iy t o g l i   o'lkalari  b o 'y lab   asosiy to sh k o 'm ir,  m arganes,  qora  va  ran g dor 
metall  konlari,  T in c h   o k e a n b o 'y i  hududlari  (Xitoy,  J a n u b i-s h a rq iy   Osiyo 
m a m la k a tla ri)  b o 'y la b   m a s h h u r   „qalayi  b e lb o g ki“  jo y la sh g a n .  J a h o n n in g  
eng  yirik  qalayi  konlari  O siyoning  a n a  shu  h u d u d la rid a   uchraydi.  Osiyoda
106

boshqa  turdagi  tabiiy  resurslar  (suv,  tu p ro q ,  o 'r m o n ,  rekreatsiya  kabilar) 
tarqalishida  h a m   katta  tafovutlar  bor.  J u m la d a n ,  bir  t o m o n d a n   o q a r   suv 
bilan  yaxshi  t a ’m in la n g a n   h u d u d l a r n i n g   b o i i s h i   ( J a n u b i-s h a r q iy   Osiyo) 
bilan  birga,  ikkinchi  t o m o n d a n   keng  q u rg 'o qchil  c h o 'lla r   h am   borki,  ularda 
suv  haqiqiy  hayot  m u am m o sidir.  Bu  holat  q a d im d a n   sharq  m am lakatlarid a 
h a r  to m c h i  suvdan  unum li  foydalanishga  u n d a g a n ,  Osiyoni  s u n ’iy  sug'orish 
dehqo n chilig in ing  beshigiga  aylantirgan.  H a q iq atan   h a m ,  tarixiy  m a ’lu m o tla r 
O i t a ,   J a n ub iy  va  Ja n u b i-g 'a rb iy   Osiyoda  obikor  d e h q o n c h ilik   bilan  4  —  5 
m ing  yillardan  buyon  faol  sh u g'ullanib  kelinayotganini  tasdiqlaydi.  K o 'p la b  
qa dim iy  sug'o rish  inshootlari  Eron,  Iroq,  O 'z b e k isto n   va  bosh qalard a  yuzlab 
yillar  d a v o m id a   saqlanib  kelm oqda.
O 'r m o n   boyliklari  bilan  Sibir va  Ja n u b i-s h arq iy   Osiyo  m intaq alari  yaxshi 
t a ’m inlan g an.  Ikkinchi  to m o n d a n   esa  tabiiy  sharoiti  tufayli  ulkan  c h o 'l  va 
c h a l a c h o i   m ay d o n la r  o'sim lik   qop lam ig a  j u d a   ka m ba g'a l.  Xuddi  shu ng a 
o 'x s h a sh   katta  tafovutlar  tu p ro q ,  tabiiy  nam lik,  ishlov  beriladigan  (hay- 
daladigan)  yerlar,  rekreatsiya  kabi  resurslarning  taqsim lanishid a  h a m   ko'zga 
tashlanadi.  Bularning  bari  ulard an  foydalanishda  ikki jih a tn i  e ’tiborga  olish ni 
talab  etadi.
Birinchisi,  tirikchilikning  asosiy  m anbai  hisoblanadigan  yer  resurslari, 
avvalo,  ekin  ekiladigan  m ay d o n la r  yetishmaydi.  Asosiy  m ayd on lari  katta- 
katta tog'  massivlari,  qurg'oqchil  cho'llar,  cheksiz qumli  va toshli  h u du dlardan  
iborat  bo'lganligi  u c h u n   ishlov  beriladigan  m ay d o n la r  a n c h a   cheklangan. 
Bu  m u a m m o   O siyoning  ko'p ch ilik   m am lakatlaridagi  eng  dolzarb  m u a m -  
m olard an   hisoblanadi.
Ikkinchisi,  bir-biriga  teskari  xususiyatli  agroiqlim  imkoniyatlari.  Osiyo 
h u d u d in in g   katta  qism ida  quyosh  tafti,  uning  issiqlik  im koniyatlari  o'sirn- 
liklarning  vegetatsiya  m avsu m in in g  davom li,  hatto  yil  bo'vi  davom   etishiga 
im kon beradi.  A m m o  tabiiy  namlik  unda  nihovatda  notekis taqsimlangan.  Shu 
sababli  ko'pchilik qishloq  xo'jalik  m intaqalarida  de hqonchilik  asosan  sug'o- 
rish  asosida  (m usson  iqlimli  rayonlarda  qishda,  b oshqa  q u rg'o qch il  rayon - 
larda  yozda)  olib  boriladi.  Osiyoda  d e h q o n c h ilik   ishlari,  asosan,  sug'orish 
aso-sida olib borilganligi  sababli  yer yuzasidagi  barcha sug'oriladigan  yerlarning 
3 /4   qismi  uning  hissasiga  to 'g 'ri  keladi.  Sug'oriladigan  (obikor)  yerlarning 
kattaligiga  k o 'ra  j a h o n d a   Xitoy b irinchi,  H ind isto n  ikkinchi  o 'r in d a   turadi.
1.  „ O s i v o “  atam a si  q a n d a y   m a z m u n g a   ega?
2.  N i m a   sa b a b d a n   O siy o n in g   tabiiy  iqlim  sh aroitlari  n ih o v a td a   xilm a-xil?  U n in g  
sa b a b la ri  va  o q i b a t l a r i n i   m a m l a k a t l a r n i n g   ish lab   c h i q a r i s h   ixtisosi  bila n  
bo g 'lash g a hara kat  qiling.  Tabiiy  sharoiti  qulay va  no q u la y   davlatlarni  belgilang.
3.  „ O siy o n in g   tabiiy  resurslari“  mavzusi  b o 'y i c h a   tabiiy  resurslarini  d afta rin g izd a 
yaxshi  t a ’m in l a n g a n   va  ta qchil  t a ’m in l a n g a n   resurslar g u ru h ig a  ajrating  h a m d a  
u l a r n i n g   h u d u d i y   j o y l a s h i s h i n i   b e l g ila n g ,   a y r i m   ta b i i y   r e s u r s l a r g a   b o y  
m a m la k a tl a r n in g   hozirgi  vaq td a  n im a   sa b a b d a n   iqtisodiy  rivojlanishda  katta 
yutu q la rg a  erisha  olm aganligi  sabablarini  tu s h u n is h g a   h ara k at  qiling.
Savol  va  topshiriqlar
107

3 6 -  § .  O siyo  mamlakatlari  aholisi
M i n t a q a d a   j a h o n   a h o lis in in g   60  fo iz id a n   k o 'p r o g 'i   y ash ay di.  O siyo 
aholisi  a n c h a   tez   o 's m o q d a .   A m m o   a h o lis in in g   k o 'p a y is h   s u r ’ati  d a v la tla r 
o 'r t a s i d a   tu r l ic h a .  Y a p o n i y a ,  G r u z iy a ,   Isroil,  K i p r ,  X ito y   kabi  a y rim  
m a m la k a t la r n i   hisobga  o l m a g a n d a ,   aksariyat  d a v la tla r d a   t u g ‘ilish  va  tabiiy  
o 's is h   k o 'r s a tk ic h la r i  a n c h a   y u q o ri.  H a r   1000  kishi  hiso b ig a   A f g 'o n i s t o n , 
Y a m a n ,  K a m b o d ja   d a v la tla rid a   yiliga  o 'r t a c h a   50  t a g a c h a   t u g ‘ilish  t o ' g ' r i  
k e la d i .  U  d u n y o   d a v l a t l a r i   o r a s i d a g i   e n g   y u q o r i   k o ‘r s a t k i c h l a r d a n  
h i s o b la n a d i.
U rbanizatsiya darajasiga  k o 'ra   Osiyo  alohida  xususiyatga ega.  Bu jih a td a n  
uni  „ d u nyo   qishlog'i''  deyishadi.  Zero,  u nda ja h o n   b o'yicha  s h a h ar aholisining 
salm og'i  eng  pastdir.  Osiyoda  bu  k o'rsa tk ic h  darajasi,  h a tto   A frikadan  h a m  
orq ad ad ir.  U rbanizatsiya jarayo n iga  xos  O siyoning  y a n a   bir  xususiyati:  u n d a  
yirik  sh a h a rla r,  ayniqsa,  „ m illio n e r "   s h a h a r la r   a n c h a   tez  o 's m o q d a .   Bu 
j a r a y o n   a y n iq s a ,  aholisi  z ic h   r iv o jla n a y o tg a n   m a m l a k a t l a r d a   k u c h a y ib  
borm o q d a .
A m m o   Osiyo  k o 'h n a   s h a h arlar  o'lkasidir.  U n d a   q a dim iy   s h a h arlar  b u n -  
dan  3  —  4  m ing  yillar  o ld in d a n   paydo  b o l g a n .   Q a d im iy   s h a h arlar  orasida 
eng  dastlab  V avilon  (Bobil)  m ilo d d a n   avvalgi  VII  a srd a y o q   „ m illio n e r "  
b o l g a n .   Hozirgi  paytda  Qadimgi  Troya  (Turkiya),  Palmira  (Suriya),  Baalbek 
(Livan),  M axen jo-D a ro   (P o k is to n ),  Varaxsha  (O 'z b e k is to n )   kabi  m a s h - 
h u r   sh a h a rla rd a n   vayronalar  ayrim   qoldiq  tarixiy  yodgorliklar  sifatidagina 
saqlanib  qolgan.  Bu  „ o 'lik   “  sh a h arlar  hozirgi  k unda  „tirik",  ayni  c h o g 'd a  
j u d a   k o 'h n a   hisoblanadigan  Pekin,  D ehli,  Stam b ul,  Iyerusalim   ( Q u d d u s ), 
B a g 'd o d   kabi  sh ah arlar  bilan  birgalikda  Osiyoning  turistlarni  k o 'p la b   o 'zig a 
jalb  qiluvchi  asosiy  ziyoratgohlari  hisoblanadi.
Aholi  zich  yashaydigan  h u d u d la r d a   qishloqlar  h a m   deyarli  bir-birlariga 
tu ta s h ,  zich  jo y la sh g a n .  A m m o   aholisi  siyrak  o 'l k a l a r d a   ( M o 'g 4 i l is t o n , 
A f g 'o n is to n ,  k o 'p c h ilik   ara b   m a m la k a tla r in in g   q u r g 'o q c h il  h u d u d la r id a )  
h a m o n   k o 'c h m a n c h i   hayot  tarzi  saqlanib  qolgan.  B un day  o 'lk a la rd a   aholi 
asosan  y ig 'm a   o 'to v  uylarda yashavdilar.  M u q im  joylashgan  qishloqlarni  h a m  
u c h ra tis h   qiyin.
Savol  va  topshiriqlar
1.  O siy o   a h o l is in i n g   ta d rijiy   o 's i s h i   ( d i n a m i k a s i )   x u s u s iy a tla rin i  o ‘qu v   q o ‘l- 
l a n m a s i   m a t n i   m a ’l u m o t l a r i   a s o s i d a   o ' r g a n i n g .   U n d a   t a b i i y   o ' s i s h  
k o ' r s a t k i c h l a r i   e n g   y u q o r i   va  p ast  b o ' l g a n   m a m l a k a t l a r n i   a n i q l a n g .   Bu 
k o 'rs a tk ic h la r n i  m a m la k a tl a r n in g   iq tisodiy   ahvoli  bilan  qiy oslang  va  x u lo sa la r 
c h i q a r i n g .
2.  O siy o d a   u r baniz atsiya  ja ra y o n la r i  q a n d a y   k e c h m o q d a ?   U rb a n iz a ts iy a   darajasi 
yuqori  va past b o 'lg a n   m a m la k a tla rn i  aniqlang va bu  holatlarni  m a m la k a tla rn in g  
riv ojlanish  darajala ri  bilan  b o g i a n g .
3.  O siy o n in g   eng  yirik  sh a h a rla ri  geografiyasini  o 'rg a n in g .  U la r n in g   x u su siy a t­
larini  j a h o n n i n g   b o s h q a   sh a h a rla ri  bilan  ta qqosla ng.
108

37 -  §.  Osiyo  mamlakatlari  x o ‘jaligi.  Atrof-muhitni 
muhofaza  qilish  va  ekologik  muammolar
G a rc h i  O siyoning j a h o n   x o ‘jaligidagi  mavqeyi  s o ‘nggi  davrlarda  tinimsiz 
o'sib  borayo tg an  b o l s a - d a ,   k o 'pchilik  davlatlarning  iqtisodi  qoloq  holdadir. 
O siyo  dav latlari  s a n o a tin in g   rivojlanganligi  h o latig a   k o 'r a   olti  g u r u h g a  
b o i in a d il a r .
Birinchisi  Y a p o n iy a   b o i i b ,   tip ik   Osiyo  d a v la tla rid a n   biri  b o l i s h i g a  
q a ram ay,  s o lig g i  Y A IM   ishlab  chiqarish  hajm iga  k o 'ra   ja h o n n i n g   ikkinchi 
davlati  hisoblanadi.  Shu  bilan  birga  u  m intaq adagi  „ K a tta   yettilik“ga  kiruvchi 
yagona  davlat,  ijtimoiy  taraqqiyot  borasida  k o 'p lab   rivojlanayotgan  davlatlar 
u c h u n   n a m u n a   hamdir.
Ikkinchisi  X itoy  va  H ind istondir.  U la r   oldingi  q o lo q ,  m u s t a m l a k a  
davlatdan  so'nggi yillarda  iqtisodiyoti tez  rivojlanayotgan  davlatlarga aylandilar. 
Ishlab  c hiqarayotgan  m ahsulotlari  hajm iga  k o 'ra   ular  ja h o n n i n g   eng  yirik 
b irin c h i  o 'n l ik   davlatlari  q a to r id a   tu ra d ila r.  A m m o   aholisi  j o n   b oshiga 
m a h s u lo tla rn in g   t o kg ‘ri  kelish  k o ‘rsatk ichlari  esa  h a h   a n c h a   pastlig ich a 
qolm oqda.
Uchinchisi  Osiyoning yangi  industrial  davlatlaridir.  U lar Janu biy   Koreya, 
Tavvan,  S ingapur,  X itoyning  Syangani 
b o i i b ,   so'nggi  o kn - o kn  besh  yi! 
ichida omilkorlik bilan  amalga oshirilgan  iqtisodiy islohotlar tufayli taraqqiyotda 
keskin  yuksalishlarga erishdilar.  Shu  tufayli  ular G 'a r b d a   „Osiyo  yo1bars!ari“ 
yoki  „Osiyo  a jd a rh o la ri“  deb  h a m   norn  oldilar.  XX  asr  oxirlariga  kelib  bu 
toifa davlatlarga  Malayziva va Tailand  ham   qo'shildi.
O siyoning  ilg‘o r   davlatlaridan  Isroil,  K ip r   va  Turkiya  o kz  taraqqiyot 
y o l i n i   belgilashda  G ‘arb  m am lakatlari  tajribasini  dastur  qilib  olgan  b o l s a ,  
Sharqida joylashgan  yangi  industrial  davlatlar esa Yaponiya  rivojlanish  modelini 
n a m u n a   qilib  olganligi  bilan  ajralib  turadi.
J u m la d a n ,  60-  yillargacha  qoloq  b o l g a n   Koreya  Respublikasi  90-  yillar 
boshlariga  kelib j a h o n d a  A E S  larda  ishlab  chiqarilayotgan  elektr energiya  haj­
miga  k o 'ra   9-  o 'rin g a,  p o l a t   eritish  b o 'y ic h a   8-  o 'rin g a ,  dengiz  kemalari 
ishlab  ch iq arish da  2-  o 'rin g a ,  kimyoviy  tolalar  ishlab  ch iq a rish d a   5-  o ‘ringa, 
elektron  sanoat  mahsulotlari  ishlab chiqarishda  6-  o'ringa  chiqib oldi.  Shunga 
o'xshash   keskin  iqtisodiy  o 'sish lar  Singapur,  Syangan  va  b osh qalard a  h a m  
yuz  berdi.
T o ‘rtinchisi,  Fors  q o ‘ltiqbo‘yidagi  neft  qazib  chiqaruvchi  m am lakat- 
lardir.  Bu  m am lakatlarning  k o ‘pchiligi  hozirgi  vaqtda  aholi jo n   boshiga  YAIM  
ishlab  chiqarish  darajasiga  k o bra  salkam  ja h o n d a g i  yetuk  rivojlangan  d avlat­
lar  qato rid a  turadi.  Buning  asosiy  sababi  neftni  k o 'p lab   qazib  chiqarish  va 
ularni  eksport  qilish  hisobiga  tushadigan  katta  m iqdordagi  „ 
neft-dollar“dir. 
S a u d iy a   A r a b is to n i,  Q u v a y t,  B irla sh g a n   A rab  A m i r lik la r id a   m a m la k a t  
e k s p o r t in i n g   95 
%  ini  neft  tash k il  q ilad i.  N a t ij a d a   F o rs  q o 1 t i q b o ‘yi 
m a m la k a tla rid a   neft  va  tabiiy  gaz  chiqarish,  neft  kimvosi,  qayta  erituvchi 
metallurgiya  kabi  sanoat  tarm oqlari  yuzaga  keldi.
Beshinchisi,  sanoati bir tomonlam a,  sust  rivojlanayotgan  mainlakatlardir. 
Bular  M o ‘g ‘uliston,  Pokiston,  V e tn a m ,  Bangladesh,  Iordaniya,  S h ri-L a n k a
109

kabi  m a m la k a tla r  b o i i b ,   asosan,  to g '- k o n   yoki  yengil  oziq -o v q a t  sa noatlari- 
gina  m a l u m   darajada  rivojlanishga  erishgan.
O ltin ch isi  —  iqtisodiyoti  eng  qoloq  m am lakatlar.  U la r   Afg  o n is to n , 
N epal,  Y a m a n ,  Laos,  Butan  kabi  m am lakatlard ir.  U la rd a   s a n o atn in g   biron 
t a r m o g i   yetarli  rivojlanm agan,  qishloq  xo'jaligida  m e h n a t  un u m d o rlig i j u d a  
past  darajadadir.
D avlatlar  orasida  qishloq  x o kjaligi  ixtisoslashuvida  h a m   m u h im   farqlar 
mavjud.  Shu  sababli,  Osiyoda  turli  qishloq  xo'jaligi  rayonlari  shakllangan. 
B u la rn in g   asosiylari:  birinchisi,  sholikor  rayon.  Bunga  J a n u b iy ,  J a n u b i-  
sharqiy  va  Sharqiy  Osiyoning  m u sson   iqlimli  hududlari  kiradi.  S h im o lda 
Y aponiya,  K orey adan   tortib  ja n u b d a   Yava,  S h ri-L a n k a   o rollarigacha  ekin 
m a y d o n la rin in g   m utlaq  katta  qism id a  h a r  yili  q a y ta -q ay ta   sholi  ekib  hosil 
o lin adi.  G a n g ,  B r a x m a p u tra ,  lrav ad i,  M e n a m ,  M e k o n g ,  X o n x a   (qizil), 
Yanszi,  Siszyan  kabi  d a ry olarn in g   u n u m d o r   qayir  va  deltalarida,  okean  va 
d e n g i z b o ‘yi  p a s tte k islik lari  h a m d a   s o n - s a n o q s iz   o r o ll a r   e k in z o r la r id a n  
o linadigan  m o l   sholi  hosili  yuz  m illionlab  aholining  asosiy tirikchilik vositasi 
b o i i b   kelmoqda.
S h o lik o r  m a y d o n l a r d a n   b i r m u n c h a   b a la n d r o q   qir,  ad irlar,  t o g 1  yo n 
b a g lr l a r id a ,  ayniqsa,  H in d isto n ,  Xitoy,  S h ri-L a n k a ,  In d o n ez iy a   davlatlarida 
o kziga  xos  m a f tu n k o r  cho y   landshaftlari  o kzini  k o kz - k o kz  qiladi.  U la r  orasida 
esa  s u b tro p ik   va  tro p ik   m e v a z o r  b o g l a r ,   x u s h b o ‘y  d o riv o r  d e h q o n c h ilik  
m ayd on lari  yastanib  yotadi.
Ikkinchisi,  subtropik dehqonchilik rayoni.  U  O  rta  dengizbo  yi  hududlarida 
tarkib topgan.  U n d a subtropik dehqonchilik  (sitrus bog‘dorchiligi  va  uzumchilik) 
m a h s u ld o r  d on c h ilik   va  ayrim  c horvachilik  sohalari  rivojlangan.
Uchinchisi,  Janubi-g‘arbiy  O siyoning  ch o4   qismi  qishloq  xokjaligi.  U n d a  
asosan  sug'orish  asosida tarkib  topgan voha  va  vodiy dehqonchiligi  (donchilik, 
paxtachilik,  fmik xurm ochiligi)  va  c h o l   chorvachiligi  (qo'ych ilik,  tuyachilik) 
tarm o q la ri  aham iyatlidir.
T o ‘rtinchisi,  Osiyoning  o 4rta kengliklari qishloq  xokjaligi.  U n g a   M arkaziy 
Osiyo  subregionidan  to  Sh im o li-sh a rq iy   X itoyning  T in c h   okean  b o ‘yigacha 
b o i g a n   kengliklari  kiradi.  U n d a ,  asosan,  tabiiy  na m   bazasida  tarkib  topgan 
d o n c h ilik ,  s u g 'o ris h g a   a so sla n g a n   p a x ta c h ilik   va  b o s h q a   tex n ik   ekinlari 
d e h q on c h ilig i  yaylov  chorvachiligi  (q o ra m o lc h ilik ,  q o'y c h ilik ,  yilqichilik) 
bilan  ,,o m u x ta u  holda  rivojlangan.
S h u n i n g d e k ,   O s i y o n in g   s h im o liy   o ' r m o n   va  t u n d r a   m i n t a q a l a r i d a  
shakllangan 
bug'uchilik,  ovchilik  bilan  baland  to g 1  m in taq alarid a  sh u g 'u l- 
lan ilad ig an  
1og‘  yaylov  chorvachiligi  (ech k ich ilik ,  q o l o s c h i l i k ) ,   ovchilik 
h a m d a   o n d a - s o n d a   tarkib  to p g an 
dehqonchilikdan  iborat  qishloq  xo'jaligi 
h u d u dlari  h a m   mavjud.
i ?
Savol  va  topshiriqlar
1.  O siy o  m a m la k a tla r i  x o ‘jalig in in g   asosiy  xususiyatlarini  a n iq la s h g a   h a r a k a t 
qiling.  U ni  Y ev ro p a  m a m la k a tl a r i  xo'jaligi  x u susiyatla ri  bila n  ta q q o s la n g . 
N i m a   u c h u n   O siy o  m a m la k a tl a r i  xo'jaligi  riv o jla n ish d a   o r q a d a   qolganligi 
sabablarini  s o 'z la b   bering.

2.  Osiyoda  sanoat  rivojlanishi  darajasi  va  ixtisoslashuviga  k o 'ra   m a m la k a tla r  q a n d a y  
g u ru h la rg a   b o 'lin a d i?   N i m a   u c h u n   u n d a   d a v la tla rn in g   rivojlanish  darajasi  shu 
q a d a r   xilm a-xil?  S abablarini  tu s h u n i s h g a   h a ra k a t  qiling.
3.  O siy o n in g   yangi  in d u strla sh g a n   m a m la k a tla ri  va  Fors  q o 'ltig 'i  m a m la k a tla ri 
xo'jaligi  rivojlanishida  q a n d a y   u m u m i y   o 'x s h a s h lik la r   va  farqlar  bor?  Tahlil 
qiling.

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   11   12   13   14   15   16   17   18   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling