Geografiyasi


 8 -  § .  0 ‘rta  O siyo  (O ‘zbekistonga  qo‘shni)  mamlakatlari


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet16/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   25

3 8 -  § .  0 ‘rta  O siyo  (O ‘zbekistonga  qo‘shni)  mamlakatlari 
umumiy  tavsifi
CTzbekiston  va  unga  q o lshni  bo'lgan  Q o z o g l s to n ,  Qirg'iziston,  Tojikiston 
va T u rk m a n isto n   Respublikalari  O lrta  Osiyo  hududidagi  m am lakatlardir.  Ular 
j a h o n   siyosiy  xaritasida  1991-  yil  kuzida,  sobiq  Ittifoqning  barbod  b o l i s h i  
bilan  paydo  b o l d i .
O lrta  Osiyo  sobiq  Ittifoq  davrida  bir  t o m o n la m a ,  asosan  x o m ashy o   va 
yarim   xom ash yo   m ah sulotlar  ishlab  chiqarishga  ixtisoslashgan  edi.  Bu  h u d u d  
sobiq  Ittifoq  paxtasining  93  foizi  (jahon  paxtasining  12  foizi)ni,  k o kplab 
mis,  q o ‘rg‘oshin,  xrom ,  oltin,  uran  kabi  ran g dor  m etallarni  yetkazib  bergan.
G eografik  o ‘rnining  e n g   m u h i m   x u s u s iy a tla r id a n   biri  u n in g   u lk a n  
Yevrosiyo  m aterigining  deyarli  qoq  o krtasida,  D u n y o   ok e a n la rid a n   u z oq da  
joylashganligidir.
Mustaqillikning dastlabki  yillaridanoq  m intaqa davlatlari ja h o n   bozorlariga 
olib  chiq adigan  yangi  tra n sp o rt  y o l la r in i   tashkil  qilishga  kirishdilar.  N atijada 
ilgarigi  Rossiya  orqali  dengizlargacha olib boruvchi  yagona transport  y o la g ig a  
q o ‘sh im c h a   Eron  orqali  Fors  q o 1 tig ‘iga,  Kavkaz  orqali  Yevropaga,  Xitoy 
orqali  T i n c h   o k e a n b o ‘y lariga  y e tk a z u v c h i  t e m i r   va  a v to m o b il   y o l l a r i  
ta s h k il  q ilin di.
H UDUDI,  CHEGARALARI,  TABIIY  SHAROITI 
VA  TABIIY  RESURSLARI
O brta  O siyoning  m aydoni  4  mln.  k m 2  (jahon  quruqlik  m a y d o n in in g   3,0 
foizi),  aholisi  55  mln.  kishini  (jahon  aholisining  salkam  1,0  foizi)  tashkil 
qiladi.  U n in g  hudud i  g ‘arb d a n   sharqqa  3  m ing  km ,  s h im o ld an   jan u b g a   2,5 
m ing  km  masofaga c h o ‘zilgan  b o l ib ,   Osiyoning o brta  kengliklarida joylashgan.
Iqlimi,  asosan,  q uru q ,  keskin  kontin en tal.
Tabiiy  nam lik  asosida  b a h o rik o r  d e h q o n c h ilik   O lrta  Osiyoning  Shim oliy 
Q o z o g biston  va  baland  tog'oldi  adirlari  va  to g 'y o n b a g l r la r i d a   olib  boriladi. 
M intaqaning  oqar suv  manbalariga ega b o l g a n   vodiy va vohalarda  h ar jih atdan  
iqtisodiy  rivojlangan  hududlari  joylashgan.
O lrta  Osiyo  mineral  tabiiy  resurslar  bilan  a n c h a   yaxshi  t a ’minlangan.  U 
neft  va  tabiiy gaz  zaxiralariga  k o kra  Osiyoda  Fors  q o 1 tiq b o lyi  va  G barbiy  Sibir 
h u d u d la r id a n   keyin  u c h in c h i  m in taq a d ir.  Q o z o g i s t o n ,   T u r k m a n is to n   va 
O kz b e k is to n   R e s p u b lik a la ri  bu  xildagi  tab iiy   b o y lik larg a   boy.  Bu  res- 
publikalarning  Kaspiybolyi  pasttekisliklari,  J a n u b i- g larbiy  c h o l   h ududlarida 
xalqaro ahamiyatga ega b o l g a n  yirik  neft va gaz konlari joylashgan.  Shuningdek, 
bu  oMka  xilma-xil  qora  va  rangdor  metall  rudalari  (mis,  polimetall,  oltin,

uran,  sim ob  kabilar)  bilan  a n c h a  yaxshi  t a ’m inlangan.  Bunday tabiiy  resurslar 
zaxiralariga  k o 'r a   Q o z o g l s t o n   va  O 'z b e k isto n n in g   im koniy atlari  j u d a   katta. 
Subregion  respublikalaridan  T u r k m a n is to n ,  Q o z o g l s t o n   va  O 'z b e k isto n   turli 
kimyoviy  m ineral  resurslar  (tuzlar,  fosforit,  oltingugurt)  bilan  h a m   yaxshi 
t a ’m inlangan.  T o g l i   Tojikiston va  Q irg lz isto n   Respublikalari  esa  relyefi  tufayli 
suv va  gidroenergetika  resurslariga  a n c h a   boy.
AHOLISI
O 'r t a   O siyo  aholisi  so'n g gi  o ltm is h   yil  ichida,  ikkinchi  j a h o n   urushi 
yillaridagi  katta y o ‘qotishlarga  qara m ay ,  salkam   3  baravar ko'paydi.  Bu j a h o n  
aholisining  o 'r ta c h a   o'sish  s u r ’atlaridan  b i r m u n c h a   yuqoridir.  M in ta q a d a  
a h o li n in g   son   j i h a t d a n   o 's is h i d a   tab iiy   k o 'p a y is h   j a r a y o n i   asosiy  om il 
hiso b la n sa-d a ,  u n da  m igratsion  h ara k a tla rn in g   hissasi  h a m   kam   emas.
M intaqa  respublikalarida  demografik holat bir xil emas.  Aholisining tarkibida 
ruslar  va  bosh q a  yevropalik  m illatlar  hissasi  katta  b o ‘lgan  Q o z o g l s t o n   va 
Q i r g lz i s t o n d a   tu g ll is h   k o 'rsatkichlari  a n c h a   past.  Aholisi  tu b   m illatlardan 
tarkib  to p g a n   Tojikiston,  T u r k m a n is to n   va  O 'z b e k isto n   R espublikalarida 
a h o linin g   tabiiy  o'sish  ko 'rsatkichlari  esa  unga  nisbatan  ikki  barav ar  ortiqdir. 
Bu  holat  m a z k u r  respublikalar  aholisining  dinam ikasiga  katta  t a ’sir  k o 'r -  
satm oqda.
M in t a q a   dav latlarid a  a h o lin in g   o 'r t a c h a   zichlik   k o 'r s a tk ic h la r i  h a m  
turlichadir.  A ho lining  bu  k o'rsatkichlari  har  1  k m 2  m a y d o n g a   O 'z b e k isto n d a
56  kishi,  T o jik is to n d a   43  kishini  tashkil  qilgani  h o ld a ,  Q o z o g l s t o n   va 
T u rk m a n is to n d a   10  kishidan  a n c h a   kam.  Shu  bilan  birga  aholisi  eng  zich 
(F a r g 'o n a   vodiysida  330  kishi)  va  eng  siyrak  (M a rka ziy   Q o z o g 'is to n d a   1—2 
kishi)  h u d u d la r   orasida  h a m   katta  tafovutlar  bor.
O 'r ta   Osiyo  m intaq asid a  urbanizatsiya  darajasi  h a m   yuqori  emas.  S h a h a r  
aholisining  sa lm o g ‘i  Q o z o g 'is to n d a   55  foizdan  T ojikistonda  30  foizgacha 
farqlanadi.  U n d a  aholisi  m illio nd an   ortiq  s hah arlar faqat  T o sh k e n t  (2,1  m ln.) 
va  Alm ati  (1,2  m ln.)dir.  U rbanizatsiya  darajasining  pastligi  respublikalarda 
industrial  rivojlanish  holati  va  iqtisodiyotda  agrar  ta r m o q la r   a h a m iy atin in g  
qav  darajadaligi  bilan  b o g liq d ir .
XOJALIGI
Sobiq  Ittifoq  davrida  O 'r t a   Osiyoning  b a rc h a   respublikalarida  iqtisodiyot 
u c h u n   eng  z a ru r  b o l g a n   x o m ash y o   va  yarim  x om ash y o   m a h s u lo tla r  ishlab 
beruvchi  tarm o q la rn i  rivojlantirishga  erishildi.  Ular,  eng  avvalo,  t o g ‘-k o n  
san oat  tarm oq la ri,  qishloq  x o ‘jalik  (avvalo.  paxta)  m ahsulotlari  yetishtirish 
va  ularni  dastlabki  qayta  ishlash  sohalari  edi.  O 'r t a   Osiyo  ishlab  chiqarish 
hajm iga  k o 'r a   sobiq  Ittifoqning  paxta,  pilla,  q o r a k o ‘l  terilari,  sholi,  quritilgan 
m evalar,  mis,  volfram,  x ro m ,  sim ob,  u ran ,  oltin,  q o 'r g 'o s h in   kabi  sanoat 
va  qishloq  xo'jalik  m ahsulotlari  ishlab  c h iqa ru vch i  b irinch i  rayoni  b o i i b  
keldi.  N e ft,  tabiiy  gaz,  elek tr  energiyasi,  p axtachilik  m a jm u a s id a   x izm at 
qilishga  m o lja lla n g a n   m ash in a va  uskunalar yetkazib berishda h a m   regionning 
s a lm o g i  a n c h a  katta edi.
112

B a r c h a   r e s p u b l ik a l a r   s a n o a t i d a   u n d i r u v c h i   s a n o a t   t a r m o q l a r i n i n g  
aham iyati  katta.  Bu  ta rm o q la r  guruhiga  kiruvchi  yoqilg‘i-energetika,  m etal- 
lurgiya,  k im y o   sa n o a tla ri  s a lm o g ‘i,  a y n iq sa ,  Q o z o g ‘iston,  0 ‘z b e k is to n , 
T u rk m a n is to n   Respublikalarida  a n c h a   katta.
Y o q ilg ‘i  ta rm o q la ri  orasida  neft  s a n o a tin in g   a h a m iy ati  t o b o ra   oshib 
b o rm o q d a .  N e ftn i  qazib  ch iq arishd a  Q o z o g 4 s to n   (30  m ln .t.),  O kzbekiston 
(8  m ln .t.)  va  T u r k m a n is to n   (3,5  m ln .t.)  ajralib  turadi.  Tabiiy  gaz  qazib 
c h iq a rish d a   bu  respublikalarning  im koniyati  y a n a d a   kattadir.  Bu  b orada, 
ayniqsa,  T u r k m a n is to n   a lohida   ajralib  turadi.  G a z   zaxiralari  hajm iga  k o kra  u 
M D H   d a  Rossiyadan  keyin  ikkinchi  o lrinda  turadi.  G a z n i  qazib  c h iqarishda 
esa  0 ‘zbekiston  yetakchilik qiladi.  Bu  boyliklarni  keng doirada o ‘zlashtirish  va 
ularni ja h o n   bozorlariga  olib  chiqish  endigina  am alga  o s h m o q d a .
Bu  boyliklarni  keng  d o ira d a   o lzlashtirish  va  ularni ja h o n   bozorlariga  olib 
chiqish  endigina amalga  osh m o q d a.
M i n t a q a   r e s p u b lik a la ri  ( T u r k m a n i s t o n d a n   b o s h q a la r i)   k o ‘m irga  h a m  
ancha  boy.
Elektr  energetika  sanoati  m in taq a n in g   b archa  respublikalarida  nisbatan 
yaxshi  rivojlangan.
M eta llu rg iy a   sa n o a ti  0 ‘rta   O siy o   R e s p u b l ik a la r id a   b ir  tek is  rivoj- 
lanmagan.
Kimyo  san oatining  m in t a q a   r e s p u b lik a la rid a g i  asosiy  o lrni  q ish lo q  
x o ‘jaligiga  xizm at  qilishdir.  Shu  sababdan,  Q ir g iz is to n n i  hisob lam ag an da, 
b a rc h a   respublikalarda  m ineral 
o lg kitlar  ishlab  chiqarish  m a z k u r   san o at 
t a r m o g i n i n g   bosh  ixtisosi  sifatida  rivojlangan.
M a m la k a tla r  iqtisodiyotining  asosiy  tay a n c h   t a r m o g i   hisoblanad ig an  
m ashinasozlik  sanoati  esa  m in ta q a   respublikalari  orasida  O 'z b e k isto n   va 
Q o z o g is to n d a g in a  b irm u nch a  rivojlangan.
M in ta q a n in g   b a rc h a   respublikalarida  yengil  va  oziq-ovqat  sanoatlari 
m u h im   o lrin  tutadi.
Qishloq  x o ‘jaligi  0 ‘rta  Osiyo  davlatlarining  a n ’anaviy  ishlab  chiqarish 
sohasidir.
O 'r t a   Osiyoda  dehqonchilik  tarmoqlari  qishloq  x o bjalik  m ahsulotlarinin g  
asosiy  q is m in i  y e tk a z ib   b e ra d i.  0 ‘rta  O siyo  d e h q o n c h i l i g i n i n g   tark ib i 
respublikalarda  bir-birlaridan   farq  qiladi.  J u m la d a n ,  Q o z o g ‘iston,  Q irg ‘i- 
ziston da  donchilikning  ah am iyati  ju d a   katta.  Q o z o g ‘iston  d o n   yetishtirishda 
ja h o n d a g i  eng  yirik  davlatlardandir.  S u g ‘o r m a   d e h q o n c h ilik k a   asoslangan 
0 ‘zbekiston,  T u rk m a n is to n   va  Tojikistonda  esa  texnik  ekinlar,  eng  a w a lo , 
paxtachilikning  ahamiyati  kattadir.
Chorvachilikda m intaqan in g  deyarli  barcha davlatlarida qo‘ychilik yetakchi 
t a r m o q   hisoblanadi.  U n ing  a ham iyati,  ayniqsa,  Q o z o g liston,  Q irg4ziston  va 
T u r k m a n is to n d a   katta.  Qoram olchilik  m in ta q a   respublikalarining,  ayniqsa, 
aholi  nisbatan  zich  yashaydigan  vodiy  va  vohalarida,  industrial  m arkazlari 
atrofi  h u d u d larid a   k o ‘p ro q   rivojlangan.  O lzbekiston,  Tojikiston  va  T u r k ­
m an isto n   Respublikalarida  chorvach ilik nin g   tuyachilik  ( c h o ‘1  hudu dlarida),
8  — A.  Q a y u m o v ,   I.  S af ar ov ,  M.  T il la b o y e v a  
1  13
SA N  О ATI

pillachilik,  asalarichilik  ( t o g 1  va  t o g koldi  h u d u d l a r i d a ) ,  yilqichilik  kabi 
tarm o qlari  h a m   m uh im d ir.
Transportida  m in taq a   keng  ko n tin e n ta l  oMka b o ig a n lig i  sababli  temiryoM, 
avtom obil  va  quvur  transporti  tarm o q la ri  eng  aham iyatlidir.
0 ‘ita  Osiyo  davlatlarini  Xitoy  orqali  T in c h   o k e a n i,  E ro n   orqali  Fors 
q o 1 t ig ki,  Kavkaz  orqali  Q o ra   dengiz  bilan  b o g l o v c h i   yangi  y o l l a r   tashkil 
etishga erishildi.
Ilgarilari  respublikalarning  ichki  aloqalarini  tashkil  qilishda  xizm at  qilib 
kelgan avtomobil  transport! so'nggi  vaqtlarda tobora xalqaro iqtisodiy aloqalarda 
h a m   samarali  xizmat  q ilm oqda.
Suv  transporti  tarm o qlari  faoliyati  m in ta q a d a   tu b d an   chek langan .  Q u v ur 
transporti  esa tobora  rivojlanmoqda.  Havo transporti  ham   barch a  respublikalar 
ijtimoiy  hayotida  m u h im   rol  o ‘ynaydi.
Ichki  tafovutlariio.  O 'r t a   Osiyo  m intaqasini  geografik joylashuviga  k o lra 
tekislik  va  t o g l i   respublikalar  guruhlariga  ajratish  m u m k in .  B un d a  asosan, 
0 ‘z b e k isto n,  Q o z o g i s t o n   va  T u r k m a n is to n   Respublikalari  b irin c h i,  Qir- 
g izisto n  va Tojikiston  Respublikalari  ikkinchi  guruhga  kiradi.  A m m o   iqtisodiy- 
g eografik  xususiyatlari  tu rlic h a   b o i g a n l ig i   sababli  biz  u lar  b ilan  O bzbe- 
k istonning  q o lshni  respublikalari  sifatida  alo hid a  tanishib  c hiqam iz.
\ /   Savo l  va  topsh iriqlar
1.  0 ‘rta 
O siy o n in g   h u d u d i,   c h e g aralari,  tabiiv  sha roiti  va  tabiiy  resurslari 
h a q i d a   bilganlaringizni  gapirib  bering.
2.  Bu  h u d u d n i n g   aholisi  h a q id a   so 'z la b   bering.
3.  Xo'jaligi  va  sa n o atig a  t a ' r i f  bering.  S a n o a t n in g   qaysi  ta rm o q la ri  rivojlangan?
S ab ab larin i  t u s h u n t i ri b   berin g.
3 9 -  § .  Q ozog‘iston  Respublikasi
O 'r t a   Osiyo  m in taq asin ing   shim oliy va  m arkaziy  h u d u d la rid a  joylashgan. 
Q o z o g i s t o n   R espublikasining  milliy  mustaqilligi  16-  d e k a b r  1991-  yilda 
e ’lon  qilingan.  M aydoniga  k o ‘ra ja h o n n in g   9-  yirik  m am lak atid ir va  u  m intaq a 
h u d u d in in g   2/3   qismini  egallaydi.
R espublikaning  iqlimi  keskin  k o n tinentald ir.
Q o z o g ‘iston  tabiiy  resurslar  bilan  yaxshi  t a ’m in lan g a n   m am la k a tla rd an  
biridir.  U  q o ‘rgloshin  va  rux,  x ro m   va  vanadiy,  volfram  va  k u m u sh   kabi 
boyliklar  zaxiralariga  k o 'r a  ja h o n d a g i  k o wplab  yirik  m a m la k a tla rd a n   o ldin da 
turadi.  Shu n in g d e k ,  respublika  mis,  m o lib d en ,  boksit,  k o lmir,  neft,  fosforit, 
te m ir  rudasiga  h a m   a n c h a   boydir.  K o 'm i r  k on larid an  Q a ra g 'a n d a ,  Ekibastuz, 
neft  kon larid an   Tengiz,  Q o r a c h ig la n o q ,  te m ir   rudasi  k on larid an  Kustanay, 
mis  k o n la r id a n   J e z q a z g ‘a n ,  p o lim eta ll  k o n la r id a n   S h a rq iv   Q o z o g i s t o n ,  
fosforit  k on laridan  Q o ra to v   kattaligi  va  aham iyati  bilan  a lo hid a   ajralib  turadi.
Q o z o g liston  —  yer  resurslariga  h a m   j u d a   boy.  Jam i  h u d u d in in g   80  % 
d an   k o kp ro g ‘i  qishloq  x o w
jaligida  foydalaniladi.  U n d a ,  ayniqsa,  yaylov  va 
p ic h a n z o rla r   hissasi  eng  katta.  Ishlov  beriladigan  m a y d o n la r   (ekin  m ay - 
donlari)  35  mln.  ga  ni  tashkil  qiladi.  Bu  boshqa  O^rta Osiyo  Respublikalarining 
jam i  ekin  m aydon larig a  nisbatan  4  m a ila   kattalik  qiladi  dem akdir.

Shu  bilan  birga  Q o z o g i s to n d a   suv  va  o 'r m o n   boyliklari  sezilarli  darajada 
taq c h ild ir.  B u larning  bari  resp ub lik an in g   j u d a   katta  iqtisodiy  rivojlanish 
salohiyatiga  ega ekanligini  k o krsatadi.
Aholisi.  Q o z o g is to n   aholisining soni jiha tid a n  m in taq a d a   CTzbekistondan 
keyinda  turadi.  Hozirgi  vaqtda  aholisining xususiyatlariga  k o bra  Q o z o g is to n :
—  eng  sermillat;
—  tabiiy  o'sish  ko^rsatkichlari  eng  past;
—  qay ta  k o ‘chib  k e tu v c h ila r  hisobiga  aholisi  son  j ih a td a n   kam ayib 
borayotgan  respublika  hisoblanadi.  M asalan,  uning  aholisi  1997-  yildagi  16,7 
mln.  kishidan  2001-  vilda  16,1  mln.  kishigacha  kamaydi.
Shu  bilan  birga,  Q o z o g l s to n   m in ta q a d a   aholisi  eng  siyrak  joylashgan 
respublikadir.  Hozirgi  vaqtda  h a r  1  kv.  km.  m ay d o n g a   6  kishidan  k am ro q 
aholi  t o kg kri  keladi.
Q o z o g l iston  O r t a   O s iy o d a   a h o li n in g   u r b a n i z a t s iy a   k o 'r s a t k ic h l a r i  
yuqoriligi  bilan  ham   ajralib  turadi.  Hozirgi  aholisining  55  %  i  s haharlard a 
yashaydi.
X o ‘jaligi.  Q o z o g l s t o n n i n g   xo'jaligi  industrial  -a g ra r  x arak terg a  ega. 
Ayniqsa,  ikkinchi  ja h o n   uru shidan   keyingi  yillarda  sanoat  tarm o qlari  tez 
s u r ’atlar  bilan  rivojlantiriladi.
Yoqilg‘i-energetika  sanoati  tarm o q la ri  respublika  sanoatinin g  eng  yirik 
ishlab  chiqarish  m ajm uasidir.  Ayniqsa,  k o ‘mir,  neft  qazib  chiqarish  va  elektr 
energiyasi  ishlab  chiqarish  hajmi  b o kyicha  Q o z o g kiston  O 'r t a   Osiyoda  eng 
yirik  respublika hisoblanadi.  Neft  konlarining,  asosan,  respublikaning g ‘arbida, 
yirik  elektr  stansiyalar  shim olida  joylashganligi,  boshqa  rayonlarini  yoqilg"i 
va  elektr  energiyasi  bilan  t a ’m in lash da  katta  qiyinchiliklarni  keltirib  c h iq a r- 
moqda.
M e ta llu rg iy a   t a r m o q l a r i   s a n o a t i n i n g   i k k in c h i   y irik  m a j m u a s i d i r .  
Respublikada  qora  metallurgiya  va  ran gd o r  m etallurgiya  sanoatlari  yaxshi 
rivojlangan.
Kimyo  sanoati  h am   to g b-k o n   sanoati  bilan  b o g l a n g a n   b o i i b ,   asosan, 
neftni  qayta  ishlash,  mineral  o kg ‘it!ar,  avtom obil  shinalari  va  rezina  texnika, 
sulfat  kislotasi  m ahsulotlari  ishlab  chiqarishga  ixtisoslashgan.
M a s h in a s o z lik   s a n o a t i  m a v j u d   i m k o n i y a t l a r   n i s b a t a n   y e t a r l i  
rivojlanmagan.  Respublikada yetakchi  o i'in n i  oziq-ovqat sanoati tashkil  qiladi. 
T a r m o q n in g   yetakchi  y o ‘nalishi  g o bsht-sut  sanoatidir.
Yengil  sanoati  respublika  qishloq  xo^jaligi  yetishtirib  beradigan  x o m - 
ashyolarni  qayta  ishlashga  moslashtirilgan.
Respublika  chorvachiligining  yetakchi  t a r m o g ‘i  q oby  va  echkichilikdir. 
Hozirgi  vaqtda  u n d a   25  mln.  b o sh d an  ziyod  q o by va  echkilar bor.  Q o kychiligi, 
asosan,  j u n   va  q o r a k o l   terisi  berishga  ixtisoslashgan.
Qoram olchilik  c ho rvachilikning  ikkinchi  t a r m o g id i r .  U larnin g  soni  8 
m ln  b osh d an   ortiqdir.
Q o z o g i s t o n   dehqonchiligi.  M ay do n i  34  m ln  ga  b o i i b ,   2Д   qism ida  donli 
e kinlar  (bahorgi  b u g ‘doy,  arpa,  tariq,  m a k k a jo kxori,  sholi),  qolgan  qism ida 
texnik  (paxta,  qandlavlagi  ,  kartoshka  va  y em -x a sh ak )  ekinlar  ekiladi.
115

Transporti.  Q o z o g isto n d a  davlatlararo va  rayonlararo yuk tashishda tem ir- 
y o ‘l  tra n sp o rtin in g   aham iy ati  eng  katta.  U  ba rc h a   ichki  rayonlarini  bir-birlari 
bilan  b o g l a b   turadi.
A ham iyatiga  k o lra  avtom obil  tran sp orti  h a m   m u h im d ir.  S h uningd ek,  suv 
va  havo  tran sp o rtlarin in g   ah a m iy ati  to b o ra   oshib  b o rm o q d a .
Ichki tafovutlari.  Iqtisodiy  rivojlanish  darajasi  va  ishlab  chiqarish  ixtisosiga 
k o ‘ra  nisbatan  yaxshi  (Shim oliy,  Sharqiy va Jan u b iy  Q o z o g kiston)  va  nisbatan 
k a m   o kz la s h tirilg a n   (G ^ a rb iy   va  M a rk a z iy   Q o z o g ‘isto n )  ra y o n la ri  b ir- 
birlaridan  ajralib  turadi.
л
Savol  va  topshiriqlar
1.  O kquv  q o i l a n m a s i n i n g   ilova  qism idagi  ..Ja h o n   m a m la k a tl a r in in g   k attaligi“ga 
oid  m a t e r i a l l a r d a n   fo y d a la n ib ,  Q o z o g ' i s t o n   R e spublika si  k o krsatk ic h la rig a  
v aqin  5  davlatni  a n iq la n g ,  ularni  b ir-birlariga  taqqoslang.
2.  Q o z o g 'i s t o n d a   iqlim  k o 'rs a tk ic h la r in i  q o i l a n m a n i n g   m a t n i d a n   foydala nib, 
tahlil 
qiling,  qaysi  r a y o n la rid a   tabiiy  n a m   asosid a  b a h o r i k o r   d e h q o n c h ili k  
bilan  s h u g 'u lla n is h   m u m k i n   ekanligiga  b a h o   bering.
3.  N i m a   u c h u n   Q o z o g 'is to n   aholisi  s o ‘nggi  yillarda  son jih a t d a n   k a m a y a  b oshladi? 
S a b a b l a r in i  a n iq la n g .
4.  O kquv  q o ‘lla nm asi  m a tn i  m a ’lu m o t la r id a n   foy d ala n in g   va  q a n d a y   m a h s u lo tl a r  
is hlab  c h i q a r i s h d a   Q ozogM sto n 
CTrta 
O s iy o d a   b ir in c h i  o ‘r in n i  egallaydi, 
d e g a n   savolga ja v o b   to ping.
5.  Y o q ilg bi- e n e rg e tik a   s a n o a t i n i n g   h u d u d i y   jo y la sh ish id a g i  n o m u ta n o s i b l i k l a r  
Q o z o g i s t o n   iq tiso d iy o tin in g   sam arali  rivojlanishiga  q a n d a y   t a ’sir  ko'rsatishi 
m u m k i n ?   Tahlil  qiling  va  xulosa la ringizni  bildiring.
4 0 -  § .  Q irg‘iziston  Respublikasi
Q ir g iz i s t o n   Respublikasining  milliy  mustaqilligi  30-  avgust  1991 -  yilda 
e 'lo n   qilingan. U  tip i k b a l a n d   to g k  m am lakatidir. Ishlab  chiqarish  kuchlarining 
ixtisoslashuvi  va  hu dud iy joylashuvida  t o g l a r   katta  rol  o ‘ynaydi.
Tabiiy  sharoiti  va  tabiiy  resurslari.  Q ir g iz i s t o n   h u d u d in in g   90  foizidan 
k o ‘p r o g ‘ini,  asosan  kenglik  y o ‘nalishida  joylashgan  t o g ‘lar  egallaydf.  U la r 
respublika  hududining shimolida T yanshan va J a n u b i-g larbida  Oloy toglaridir. 
Adirlik  va  t o g ‘  oraliqlari  u m u m i y   m a y d o n n in g   10  foizini  tashkil  qiladi.
Tabiiy  resurslari  xilma-xilligi 
bilan  ajralib  turadi. 
K o ‘m ir  zaxiralari 
k o kpdir.  S h u n in g d e k ,  s u rm a ,  sim o b   bilan  yaxshi  t a ’m in la n g a n ,  istiqbolli 
polim etall,  oltin  kabi  konlariga  h a m   ega.  G id ro en e rg iy a   zaxiralari  boyligi 
b o lyicha  u  M D H d a   Rossiya va  T o jikistondangina qolishadi  xolos.
Aholisi.  S o ‘nggi  bir  asr  d a v o m id a   un ing   aholisi  5  baravarga  k o ‘paydi. 
Milliy  tarkibiga  k o ‘ra  ah o lin in g   60  %  d a n   k o kp ro g li  qirg‘izlar,  1/5  qismi 
aislar,  10  %  d a n   k o ‘p ro g ‘i  o bzbeklar  hissasiga  t o lg bri  keladi.
Aholisining  70  foizidan  k o lpro g bi balandligi  1500  m gacha b o ‘lgan to g ‘oldi 
tekisliklari  va  vodiylarda joylashgan.  A h olining o ‘rtacha zichligi  h a r   1  kv.  km. 
ga 23  kishidir.
X o ‘jaligi  agrar-industrial xarakterga ega.  Yetakchi x o ‘jalik t a r m o g ki qishloq 
x o ‘jaligidir.
116

Dehqonchiligining eng yirik t a r m o g ‘i  donchilikdir.  Jami   ekin  maydonlari- 
ning  1/2  ga yaqinida  donli  ekinlar ekiladi.  Texnik  ekinl ardan  paxta  va  tamaki 
( Janubiy  Q i r g i z is to n )  qandlavlagi  (Shimol iy  Qirg‘izistonda)  k o lproq  ekiladi.
Chorvachiligining  asosiy  tarmoqlari   mayin junli  qoramolchilikdir.
Sa noati ning  asosini  y o q i lg i -e n er ge t ik a   tar moqlari   tashkil  qiladi.  Ular, 
asosan,  k o bmir   h a m d a   boy  gidroenergiya  quvvatlaridan  foydalanish  asosida 
tashkil  t opgan.  Gi dr oener geti ka  sanoati  respublikada  ishlab  chiqarilayotgan 
elektr  energiyasining  9 / 10   qismini  b er mo q da .   Eng  yirik  G E S   lari  No ri n 
daryosida  qurilgan.

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling