Geografiyasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet17/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   25

M ashin asozlik  k o lplab  turli  qishloq  x o bjalik  m a s h i n a   va  uskunalari,  
elekt r  texni ka  mashi nalari   va  elektr  yoritkichlari  kabilarni  ishlab  c hiqaradi .
Transports  Relyefining tog'lilik xarakteri  tufayli  Qi rg‘izistonda t e m i r y o l  
transporti  yaxshi  rivojlanmagan.  Shu  sababli  respublikada  eng  yirik  t a r m o q  
sifatida  avtomobil  transporti  xizmat  qi lmoqda.  U  t o g‘  dovonlari  orqali  a mal da 
b a rc ha   rayonlarni,  bir-biri  bilan  b o g ‘laydi.
з~У  Savol  va  topshiriqlar
1.  Q irg 'izis to n   R esp u b lik a sin in g   geografik  o 'r niga  b a h o   bering.
2.  R esp u b li k a  tabiiy  resurslarining  aso s iy   xillarini  q o ‘ll a n m a   m a t n id a n  
fo y d a -  
lanib  daftaringizga  y o z i n g   va  ulardan  qaysi  tabiiy  resurs  respublika  u c h u n   e n g  
a h a m iy a tli  ekanligin i  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
3.  N i m a   u c h u n   Q irgkiz isto n   a h o li s i n in g   tabiiy   o ‘sish  k o ‘rsatkichlari  O'rta  O s iy o  
R espublikalariga  nisbatan  e n g   past?  Sabablarini  gapirib  bering.
4.  R espublika  x o ‘ja lig in in g   aso s iy   xususiyatlari  n im ad a?  U n i n g  
rivojlanish 
darajas ini  q a n d a y   b a h o la s h   m u m k i n ?
5.  QoMlanma  m atn i  m ateria lla rid an  fo y d a la n ib ,  Q irg ‘i z i s to n n i n g   q is h lo q   xo'j a- 
ligini  Q o z o g ‘iston  q is h lo q   x o ‘jaligiga  taq q o s la n g ,  ula rning  aso s iy   o ‘xsh ash  va 
farq  qilu vch i  t o m o n la r in i 
aniq lang.
6.  N i m a   u c h u n   Q i r g i z i s t o n   tran sportida  t e m i r y o ‘llarning  ulushi  katta  e m a s ?  
U n i n g   sabablarini  a n iq la n g   va  b a h o la s h g a   harakat  qiling.
41-  §.  Turkmaniston  va  Tojikiston  Respublikasi
CTrta  Osiyoning  j an u b i da   joylashgan  davlat.  Sh i mo l i - g ‘a rbdan  Qo z o -  
g ‘iston,  shimol  va  shi mo l i- shar qd a n  0 ‘zbekiston,  j a n u b d a n   Afgboni st on  va 
Er o n  bilan  c h e g a r a d o s h .   G ‘arbiy  qismi  Kaspiy  dengizi  bilan  o lralgan. 
M a ’muriy j i h a t d an   5  viloyatga  ajraladi.
1 9 9 1 - yil,  2 7 - okt abrda  mustaqillikka  erishgan.  IGO"  1996-  yili 
Eron 
orqali  Fors  q o i t i g ' i   va  Kavkaz  orqali  Qo r a  dengiz  b o ‘ylariga  y o l l a r   ochilishi 
bilan  a n c h a   qulaylashdi.
Tabiiy  sharoiti:  asosan  relyefi  tekis,  iqlimi  k on t inental   va  q u r g koqchil 
h a m d a   suv  manbalari  kamligi  tufayli  q a d i m d a n   q u du q l ar d an   keng  foydalanib 
kelinadi.  Q ud u q l a r   ko'pligi  sababli  b a ' z an   T u r km an i s to n n i   q udu q l ar   m a m -  
lakati  h a m   deyishadi.  Tabiiy  resurslardan  neft  va  tabiiy  gazga,  oltingugurt 
h a m d a  turli  tuzlarga a nc ha  boy.
Aholisi,  asosan,  tabiiy  o lsish  hisobiga  tez  k o ‘p a ym o q d a .   U n i n g   soni 
s o lnggi  o kn  yilda  3,7  mln. dan  4,8  mln.  g acha  k o ‘paydi.  O krtacha zichligi  1  k m 2 
m a y do n g a   9,8  kishi  t o kg ‘ri  keladi.  Ahol ining  46  foizi  shaharl arda  yashaydi.

X o ‘ja lig i  a g r a r - i n d u s t r i a l   x a r a k t e r g a   ega.  U n i n g   a sosi ni   s u g ' o r m a  
d e h q o n c h i l i k k a   asosl angan  qi shl oq  xo^jaligi  tashkil  qiladi.  S u g koriladigan 
yerl arni ng  u m u m i y   m a yd o ni   1,3  mln.  ga  dir.  Asosan  donli  va  texni k  (paxta) 
e kinl ar   eng  k o ‘p  ekiladi.  Ch o rv a ch il ig i da   q o 'y ch il i k  ( q o ra k o' l )   yetakchilik 
qiladi.
Sanoatida  y o q i lg l -e n er ge t ik a   (neft  va  gaz)  h a m d a   yengil  va  oziq-ovqat  
t armoqlari  yuqori  mavqega  ega.  Ma ml a ka t  sanoatining  istiqboli  kelgusida  neft 
va  tabiiy  gazni  k o kplab  qazib  c hiqarish  va  uni  j a h o n   bozori ga  chiqarish 
mu am mo l ar in i ng  qay darajada  hal  qilinishiga bogl iq.  Boshqa sanoat tarmoqlari 
a n c h a   sust  rivojlangan.
Asosiy  shaharlari: 
Ashgabad,  C h o r j o by,  Mari,  Da shoguz ,  T u r k m a n -  
boshi.
i
Cjny 
Savol  va  topshiriqlar
1.  I q l im i n in g   q u r g 'o q ch il  va  suv  m a n b a la r in in g   kamligi  sabablarini  g e o grafiyad an  
olg a n   t u s h u n c h a l a r in g i z   aso s id a   tu shuntir ib  bering.
2.  Xaritalardan  fo y d a la n ib , 
a sosiy   s u g borish  m anbalari 
(d aryo  va  irrigatsiya 
o b y e k tla r i)n i 
an iq lan g.
3.  N i m a   u c h u n   s a n o a t n in g   k o 'p lab  ye ta k c h i  tarm oqla ri  sust  rivojlangani  h a m d a  
respublika  sh ahar  a h o li s i n in g   sa l m o g 'i  nis bata n  yuq ori?
4.  X aritalardan  fo y d a l a n ib ,  r e s p u b lik a n in g   j a n u b i y   rayon larin i  s h i m o l i   bilan 
b o g ' l a y d i g a n   a s o s i y   t e m i r   va  a v t o m o b i l   y o ь 1 lari  n i m a   u c h u n   t o ‘g ‘ ri 
o^tk azilm asdan  a v la n m a   y o ' n a l i s h d a   tashkil  q ilin gan ?  T u sh u n tir ib   berishga 
harakat  qiling.
TOJIKISTON
CTrta  Osiyoda  joylashgan  davlat.  Sharqda Xitoy,  shimolda  —  Qirgkiziston, 
g' arbda  —  0 ‘zbekiston,  j an u b d a   —  Afgkoniston  bilan  chegaradosh,  dengizga 
chiqish  imkoniyati yokq.  M a ’muriy jihatdan  2 viloyatdan va  1  ta tog‘li  Badaxshon 
a vt on om  oblastidan  iborat.  Davlat  t uzumi   —  Respublika.  Davlat  bo s hl ig i   — 
Prezident.  Q o n u n   chiqaruvchi  hokimiyat  —  parl ament   (Oliy  Kengash).
Di n  nuqtayi  n az ar id an   islomga  m an s u b l a r   90  %,  xristianlar  5  %  va 
boshqalar   5  %  ni  tashkil  etadi.
Davlat  tili  —  tojik  va  ms  tili,  aholini  59 
%  ini  tojiklar,  23  %  ini  o'zbeklar,
10  %  ini  ruslar  tashkil  etadi,  80  ming  tatar,  50  ming  qirgiz,  10  ming  nemis, 
30  ming  ukrain,  15  ming yahudiy,  15  ming t urk ma n va boshqalar h a m  yashaydi.
M a m l a k a t d a n  t ashqarida  3,6  mln.  tojik yashaydi.  14 yoshgacha b o l g a n l a r  
42  %,  15  —  64  yoshgacha  b o ‘lgan  aholi  55  %  ga  teng.  Aholi  zichligi  1  k m 2 
yerga  40,5  kishidan  to' g' ri  keladi.  S ha ha r aholisi  37  %  ga teng.  Tabiiy o ksish  — 
har ming  kishiga 31  kishi.  0 ‘rtacha  u m r  davomiyligi  64 yoshga teng.  Tojikiston
—  B M T   ga  a'zo.
M i l o dd a n  avvalgi  ming  yilliklarda  S o lg kd  va  Baqtriya  davlatlari  tarkibida 
b o i g a n .   Mi lo d da n   avvalgi  VI  asrda  Forslar  h okimiyati,  m i l o d da n   avvalgi  111 
asrda  G r e k   —  Baqtriya  shohligi,  mil odn i ng   I  asrida esa  Ku s ho n  xonligi  ostida 
b o i g a n .   VIII  asrda  arablar bosib  olgan  va  islom  dini  keng yoyilgan.  Milodning 
IX  asrida  Tohor iyl ar   davlati  tarkibida,  1 2 1 9 —  1221-  yillarda  Ch i ngi zxon,

1336  —  1405-  yillarda  A m i r  T e m u r   davlati  hukmronl igi   ostida  b o ‘lgan.  XVI 
asrda  Buxoro  xonligi  tarkibida  b o l i b ,   1876-  yilda  Rossiya  tarkibiga  kirgan. 
1918  —  1926-  yillarda  Fu qa ro l ar   urushi  b o l i b   o 4g a n.   1924-  yilda  Tojikiston 
A S S R   shakllandi.
1991-  yil  9-  sentabrda  Tojikiston  mustaqillikka  erishdi.
Tabiiy  resurslardan  rangli  metallar  va  gidroenergetika  resurslariga  a n c h a
boy.
M a m l a k a t d a   q o ‘rg‘oshin,  vismut,  rux,  moli bden,   oltin,  q o ‘n g ‘ir  k o ‘mir 
va  q i s m a n   t a b i i y   gaz  q a z i b   o l i n a d i .   Yi r ik  a l u m i n i y   z a v o d i   m a v j u d .  
Mashi nasozl ikda  qishloq  x o ‘jalik  mashinalari,  sovitgichlar,  t ransformatorlar,  
kabel,  turli  texnika  mahsulotlari,  elektr  asbob-uskunalar i  ishlab  chiqariladi.
Xo'jaligi  agrar 
xarakterga  ega.  Qishloq  xo^jaligida  d e h q o nc h il ik n i n g 
p a x t a c h il i k,   d o n c h i l i k ,   bog^dorchi li k  t a r m o q l a r i   a h a mi y a t l i .   S a n o a t i d a  
gidroenergetika,  aluminiy,  yengil  va  oziq- ovqat   sanoatlari  yetakchilik  qiladi. 
Asosiy  shaharlari:  D u sh a nb e ,   X o ‘j a n d ,   Q o krglo nt epa ,  O kratepa.
Savol  va  topshiriqlar
1.  Xarita  va  atlasdan  fo y d a la n ib   respublika  i q t i s o d i y - g e o g r a f i k   o ‘rn in ing  en g  
m u h i m   t o m o n l a r i n i   an iq lan g.
2.  M a m la k a td a   q a n d a y   tabiiy  resurs  e n g   ah a m iy a tli  his obla nadi?
3.  Eng  yirik  G E S   larini  an iq lan g  va  ular,  aso s a n ,  qaysi  daryoda  qurilgan?
4.  S a n o a ti  va  q is h lo q   xo'j ali gin in g  v eta k ch i  tarm oqla rin i  aniq la n g   va  bunga 
sabab  b o'lgan   aso s iy   om illarn i  tahlil  qiling.
42-  §.  0 ‘zbekistonga  hududi  va  madaniyati  yaqin  mamlakatlar
TURKIYA
Osiyo  va  Yevropa  q i t ’alarida  j oyla shga n  davlat.  Gretsiya,  Bolgariya, 
G r u z i y a ,   A r m a n i s t o n ,   Er on,   Suriya,  Iroq  davlatlari  bilan  c h eg ar a do s h.  
Shi mol iy  qismini  Q or a   dengiz,  j an u b i n i   O krtayer  dengizi,  g ‘arbini  Egey 
dengizi  suvlari  yuvib  turadi.  M a r m a r  dengizi,  Bosfor va  Dardanell  b o ‘g bozlari 
orqali  m am l a ka t n i ng  Yevropa  va  Osiyodagi  qismlari  ajralib  turadi.
M a ’muriy  j i h at d an   76  viloyatdan  iborat.  Davlat  t uzumi   —  Respublika. 
Davlat  boshlig'i  —  Prezident.  U  har  7  yilda  saylanib,  Qurolli  Ku chl arni ng 
Bosh  q o ‘m o n d o n i   vazifasini  h a m   bajaradi.  H u k u m a t   boshlig‘i  —  Bosh  vazir. 
Q o n u n   chiqaruvchi  hokimiyati  2  palatali  p a rl ament   (Buyuk  Millat  majlisi).
Din  nuqtayi  nazaridan  islomga  mansublar  99,8  %  ni  va  boshqalar  0,2  % 
ni  tashkil  etadi.
Davlat  tili  —  turk  tili.
E t ni k  tarkibi  —  87  %  i  t urkl ar,   10  %  i  kur dlar ,  1,7  %  i  arabl ar , 
greklar va boshqa xalq vakillari.  Maml akat dan  tashqarida  2,5  mln.  turk yashaydi. 
Aholi  zichligi  1  k m 2  yerga  80  kishi dan  t o wg ‘ri  keladi.  S h a h a r   aholisi  50  %. 
Savodxonl ik  darajasi  88,3  %  ga  teng.  Tabiiy  o ksish  har  mi ng  kishiga  22,5 
kishidir.  O lr ta c ha   u m r n i n g   davomiyligi  e rka kl ar da   68  yosh,  a yoll arda  73 
yoshga  teng.  Aholini  14  y o sh ga ch a  b o ‘lgan  qismi  31  %,  15—64  y os hga ch a  
b o 4 g a n l a r   63 
%  ni,  65  y o s h d a n   kattalari  6  %  ni  tashkil  qiladi.

Turkiya  -   B MT ,  XVF,  N A T O ,   Y E I H   ga  a ’zo.
Kichik  Osiyo  yarimoroli j u d a   q a di m  z a m o n l a r d a n   boshlab  shimol, j anub,  
g ‘arb,  sharq  o krtasida  savdo  va  m a d an i y   aloqalarni  b o g i a b   turuvchi  k o lprik 
b o l g a n .   Mi lodda n  awal gi   V I I I —VI  ming yilliklarda bu  yerda dehq on ch il ik  va 
chorvachilik  rivojlangan.  M il o dd a n  a wa lgi   3  ming  yillikda  bu  yerda  birinchi 
s h a ha r —  davlatlar paydo  b o l a d i .   M i l o d d a n   a wa lgi   1900-  yilda bu  yerda  eng 
kuchli  Xatti  davlati  b o l g a n .   Keyinchalik  bu  h u d u d   I skandar  Z ul qa rn ay n 
q o l   osti da  b o l a d i .   M i l o d d a n   a wa l g i   I  asrda  u  rimliklar  q o i i g a   o 't adi . 
Keyinchalik Vizantiya q a ra mo g kida b o l ad i .  XI  asrda t urk ma n  saljuqiylar,  undan 
keyin  esa  u s m o n l i   t ur kl a r   q o ‘liga  o 4 a d i .   1320-  yi ldan  U s m o n l i   t ur kl ar  
imperiyasi  shakllandi.
1923-  yil  29-  okt ab r da n  Turkiya  mustaqil  respublika  b o lldi.  Poytaxti  — 
Anqara shahri.  Mamlakat  prezidenti  —  Kamol  Otaturk edi.  Mamlakat  —  tarixiy 
o b i d a l a r g a   boy.  I b o d a t x o n a l a r ,   tari xiy  m u z e y l a r   s h u l a r   j u m l a s i d a n d i r .  
M a ml a k a t n i n g   g^arbiy  va  mar kazi y  qismini  A n ad ol u   yassi  t o g i i g i   egallagan. 
Sharqiy  qi smi da  esa  A r m a n i s t o n   yassi  t o gi i g i   yastanib  yotibdi.
A so s iy   d a r y o l a r i   —  Y o s h i l ,   I r m a n ,   D a j l a ,   F r o t ,   A r a k s ,   C h o r a x .  
O ' r m o n l a r   15  %  m a y d o n n i   egallab,  u n d a   qayragko c h,  archa,   sarv  daraxti, 
buk,  e m a n ,   grab,  butalar  o^sadi.  H ay vonl ar da n  b u g ‘u,  o l ma x on ,  y o w o y i  
cho^chqa,  b o kri,  shag‘ol,  ayiq,  t o g ‘  echkisi,  sirtlonlar  yashaydi.  Qu sh l ar da n  
q a r g ‘a,  b u r g u t ,   lavlak,  q a l d i r g ‘o c h   h a m d a   ilon  va  k a l t a k e s a k l a r   ke n g 
tarqalgan.
T u r k i y a —  industrial-agrar  mamlakat .  M a m l a k a t d a   xr om  ( d u n yo d a  3- 
0
‘r ind a ) ,  s u r m a ,   t e m i r   rudasi,   vo l fr am,   mis,  m a r g a n e s ,   s i m o b,   boksit,  
oltingugurt  qazib  olinadi.  Q o r a   va  r ang d or   metallurgiya  rivojlangan.  Nef tni  
qayta  ishlovchi  va  kimyo  zavodlarida  mineral   o lg ‘itlar,  ishqorlar,  u v - r o bzg4or, 
ki myo  mahsulotlari  ishlab  chiqariladi.  Mashi nasozl ikda  yengil  avtomobillar, 
yuk  mashinalari,  avtobuslar,  qishloq  xo'jaligi  mashinalari,   dengiz  kemalari, 
s t a n o k l a r ,   e l e k t r   j i h o z l a r   ishlab  c h iq a ri l a d i.   Z a m o n a v i y   o z i q - o v q a t   va 
t o ' q im ac hi li k ,  qurilish  materiallari  va  s e me n t   s an oat   korxonalari  faoliyat 
k o lr satmoqda.   Teri  —  poyabzal;  mebel  va  q o g Loz  ishlab  chiqarish  rivojlangan. 
Qishloq  x o 4jaligida  b u g ‘doy,  arpa,  suli,  m a k k a j o ‘xori, javdar,  sholi,  sabzavot 
ekinlari  yetishtiriladi.  Tamaki  yetishtirishda d u ny o d a  oldingi  o ' rinl ardan  birida 
turadi.  B o g ‘dorchiIik  va  uzumchilik  keng  rivojlangan.  B u n da n   tashqari,  choy, 
grek  y o n g ‘o g li  h a m   yetishtiriladi.  Chorvachilikda  q o ‘ychilik,  echkichilik, 
qor amol chi li k,  yilqichilik  rivojlangan.  Turkiya  a n go r   echkisi  j un in i  eksport 
qilish jihatdan  dunyoda oldingi  o ‘rinlardan birida turadi.  Ipakchilik va baliqchilik 
rivoj lanmoqda.  Tur iz m  yaxshi  rivojlangan.  Yirik  shaharlari:  Istanbul,  Izmir, 
Ad a na ,  Bursa,  Konya,  Antaliya.  Istanbul  —  t u ri z mn i ng   yirik  mar kazl ari dan 
biri  b o l g a n   shahar.  Un ga   m il o dd an   a wa lgi   VII  asrda  asos  solingan.  Dastlab 
Ru m   imperiyasi  poytaxti  b o l g a n .   U  paytda  Konstantinopol deb  h am yuritilgan. 
Hozirgi  n o m i n i   1930-  yilda  olgan.  S ha ha rda   m u q ad d a s   Sofiya  muzeyi,  ajoyib 
mac hi tl ar   bor.  Vizantiya  va  m u s u l m o n   arxitekturasi  yodgorliklari  k o lp.
Transporti:  Turkiyani ng  t ransport   tizimi  taraqqiy  etgan.  U n d a   avtomobil 
t r ans port ining  roli  katta.  Dengi z  transporti  h a m   rivojlangan.
120

Eksportida  oz iq -o vq at ,  yengil  s anoat ,  elektr  texnika,  paxta,  t ama ki , 
q ur uq   mevalar,  qishloq  x o ljalik  mahsulotlari  yetakchilik  qiladi.
Importida  mashina  uskunalari,  xomashyo,  t ransport vositalari va  boshqalar 
ustun  turadi.
Pul  birligi:  Turkiya  lirasi.
_  
i
' f y   Savol  va  topshiriqlar
1.  J a h o n   siy o siy   xaritasi  va  atlas  materialla ridan  fo y d a la n ib   T u rk iy a n in g   j o y l a s h - 
gan 
ge ografik  o 'rn in i  tahlil  qilin g  va  b a h o la n g .  H u d u d i n in g   q a n c h a   qism i 
Y e v r o p a   va  q a n c h a   qism i  O s iy o g a   qarashli  eka n lig in i  aniq lang.
2.  Tabiiy  sh aroitin in g  m u h i m   xusu siyatlarini  tahlil  qilin g,  q a n d a y   a sosiy   tabiiy 
resurslarga  b oy  va  kam bag'al  ekanligin i  belgilan g  va  bu  h o la t n in g   m a m la k a t  
iq tiso d iy o tig a   ta'sirini  b a h olan g.
3.  Eng  yirik  shaharlarini  aniq lang.  U la r n in g   rivojlanishida  j o y la sh g a n   geografik 
o ‘rni  ( d e n g i z   b o ‘y id a m i  yoki  q u ru q li k d a m i )n in g   a h a m iy a tig a   e ’tibor  bering.
43-  §.  Eron  Islom  Respublikasi
J a n u b i - g ‘arbiy Os iy o bda  joylashgan  davlat.  Yaqin  Sharq,  Kaspiy  dengizi, 
Fors  k o lrfazi,  Iroq,  Afg‘oniston,  Pokiston,  T u r k m a n i s t o n   bilan  chegaradosh.
M a ’muriy j ihatdan  23  provinsiyaga  (ostonaga)  b o i i n a d i .   Davlat  tuzumi   — 
Islom  Respublikasi.  Davlat  boshlig' i  —  Pre zi de nt .  Q o n u n   c h iq a r u v c h i  
hokimiyat  —  2  palatali  parlament.
Di n   nuqt ayi   na zar ida n  islom  diniga  m a n s u b l a r   89  %  h a m d a   b os hq a  
d i n la r   bor.
Davlat  tili  —  fors  tili.
Etnik  tarkibi:  forslar  60  %.  ozarbayjonlar  16  %,  kurdlar  9  %  b o l i b ,  
600  ming  a r m a n ,   100  ming  yahudiy,  80  ming  l o i i ,   20  mi ng  gruzin  va 
boshqalar yashaydi.  Ma ml ak at da n  tashqarida  600  ming eronlik yashaydi.  Aholi 
zichligi  h ar   k m 2  ga  40,8  kishi.  S h a h a r   aholisi  49  %,  t u g ‘ilish  ha r  ming 
kishiga  31,3  kishi.  0 ‘lim  darajasi  h a r   ming  kishiga  6,1  kishidan  t o ‘g lri  kelib. 
tabiiy o'sish  2,4  %  ga  teng.  0 ‘rtacha  u mr ni n g davomiyligi  erkaklarda  64 yosh, 
ayollarda  67  voshga  teng.  Ahol ining  tarkibida  14  yoshgacha  b o l g a n l a r  43  %, 
15—64  y o sh ga ch a  b o l g a n l a r   53  %,  65  y o s hd a n  ka tt alar   4  %  ni  tashkil 
qiladi.
Er o n  —  B M T ,   XVF,  O P Y E K   ga  a ’zo.  1979-  vil  !-  aprel  kuni  m am la k at  
mustaqil  Islom  Respublikasi  deb  e' lon  qilindi.
Mamlakat  iqlimi  subtropik va kontinental  iqlim.  O' rtacha yillik  havo  harorati 
160°  ga  teng.  M a m l a k a t   h u du d in in g   yarmi ni   t o g l i k l a r   tashkil  etadi.  Eng 
b a l a n d   joyi  D e m a v e n d   v u l k a n i d a   —  5604  met r.   M a m l a k a t   h u d u d i n i n g  
shimol i-sharqiy  qismida  pasttekisliklar  bor.
Asosiy  daryosi  Karun.   Yer  m a y d o n i n i n g   11  %  ini  o ‘r m o n   egallagan 
b o ‘lib,  u n d a   dub,   buk,  t e m i r   daraxti,  akatsiya,  ka s ht an,   z ar an g   o ksadi. 
M a ml a ka t  j an u bi d a  past  but al ar  o bsadi.
H a y v o n l a r d a n   t o g 1  echkisi,  q o ky,  b o kri,  tulki,  sirtlon,  q o p l o n ,   ayiq, 
o l m a x o n ,   b u g ' u ,   t o ‘n g lizlar  bor.  Q u s h l a r d a n   f l a m i n g o ,   kaklik  kabil ar  
yashaydi.  Eron  —  i ndustrial-agrar  mamlakat .  Qishloq  x o kjaligida  b ug ‘doy
121

к о ьр  yetishtiriladi.  Ha ydal adi gan  yerlar  10  %,  doi mi y  donli  ekinlar  1  %, 
yaylovlar  27  %,  o ‘r m o n l a r   11  %,  b o ‘sh  yerlar  51  %.
S u g ‘or il ad ig a n  y erl ar   m a y d o n i   94  m i n g   km-.  Ar pa ,  sholi,  s abzavot 
ekinlari,  sitrus  o lsimliklari,  shaftoli,  anjir,  a nor,   x u r m o   kabilar  yetishtiriladi. 
Qa n dl a vl ag i,   c h oy,   s h a k a r q a m i s h ,   t a m a k i   yeti shti ri sh  h a m   rivojlangan. 
Ch or vachil ik  eksport bop  xususiyatga  ega.
Q o by,  echki,  qoramol,   tuyachilik  rivojlangan.  Maml akat   qora  ikra  eksporti 
b o lyicha  j a h o n d a   Rossiyadan  keyin  2-  o krinda  turadi.  D u r   ishlab  chiqarish 
h a m   rivojlangan.
Eron  j a h o n d a   neft  va  tabiiy  gaz  bilan  eng  yaxshi  t a ’minl anga n.  S h u ­
ningdek,  t e m i r   rudasi,  ayrim  r an g do r  metall  konlariga  h a m   ega.  Shu  sababli 
metallurgiva sanoati  shakllanmoqda.  Sanoatning  plastmassa va soda,  oltingugurt 
va  a m m i a k ,   s u n ’iy  gaz,  ishqorlar  ishlab  chiqarish  t ar moq la ri   rivojlangan. 
T o ' q i m a c h i l i k ,   o z i q - o v q a t ,   t a m a k i   f abri kal ari   bor.  S e m e n t   va  qurilish 
materiallari  ishlab chiqariladi.  Metallurgiva  zavodlari  kichik  k o l a m d a   poMat va 
c h o ‘y a n   ishlab  c h iqa radi .   M a m l a k a t d a   yi g‘m a   a v to m ob i l l ar ,   t ra kt or lar ,  
sovitgichlar,  konditsionerlar,  televizorlar,  magni tofonl ar,  radi opriyomnikl ar,  
u y - r o kzg‘or   va  elektr  texnika  mahsulotlari  ishlab  chiqariladi.
T u r i z m   a n c h a  taraqqiy  etgan.  Yirik  shaharlari:  M a sh h a d ,  Isfaxon,  Tabriz, 
Sh e ro z,   Ab a da n.
Savol  va  topshiriqlar
1.  Yer  yuzasi  va 
iq lim iy  
sh aroitla rinin g  m a m la k a t 
iq t is o d i y o ti n in g   h u d u d iy 
jo y l a s h is h ig a   t a ’sirini  xaritaga  qarab  kuzating.  xu lo sala r  ch iq arin g.
2.  A s o s i y   neft  va  tabiiy  gaz  konlari  m a m la k a t n i n g   qaysi  q is m id a   jo y l a s h g a n ?  
X aritad an   ko'rib, 
xalq aro  sa v d o g a   c h iq arish  im k o n iy a tla r in i  aniq lang.
3.  A s o s i y   q is h lo q   x o ’jalik  rayonla rini 
a n iq la n g   va  ta r m o q la r in i n g   jo y l a s h is h  
xu su s iyatlarin i  tahlil  qilin g.
4.  Eng  yirik  shaharlari  va  ularda  sh ak llan gan   sa n o a t  ta rm oqla rin i  xaritaga  qarab 
a n i q l a n g .
Afg‘oniston  Islom  Respublikasi
Af g' oni st on,   Eron,  T u r k m a n i s t o n ,   O' zb e ki st on ,  Tojikiston  va  Pokiston 
davlatlari  bilan  c h e g a r a d o s h ,   m a t e ri k   i chkarisi da  j o y la s hg a n  m a m l a k a t .  
M a ' m u r i y  j ih a td a n  29  vilovatga  b o l i n a d i .   Respublika  t u z u m i d a   Oliy  q o n u n  
chiqaruvchi   hokimiyat  —  Loyya  J irgba  va  Milliy  Kengash.  Davlat  b o s h l i g l   — 
Prezident.
Relvefi  t o g i i .   Iqlimi  s h im ol d a  k ont ine nta l,   j a n u b d a   t rop i kd an ,  subtro- 
p ikkacha  o ‘zgarib  boradi.  Tabiiy  bovliklari  yetarli  o krganilgan  emas.
Aholi  zichligi  1  k m 2  ga  o ' r t a c h a   41  kishi.  Hat  1000  kishiga  t u g i l i s h   43  va 
o l i m   19  kishidan  t o ‘g kri  keladi.  Ahol ining  0 — 15  yoshdagilari  43%,   64  va 
u n d a n   vuqori  yoshdagilari  3
%  ni  tashkil  qiladi.  0 ‘rtacha  u m r   erkaklarda  46, 
ayollarda 44 yoshga  teng.
X o ' j a l i g i d a   a g r ar   i shl ab  c h i q a r i s h   t a r m o q l a r i d a n   d e h q o n c h i l i k   va 
chorvachilik  ustunlik qiladi.  Sanoati  rivojlanmagan.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling