Geografiyasi


Pokiston  Islom  Respublikasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet18/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   25

Pokiston  Islom  Respublikasi
Pokiston  Eron,   Afg‘oni st on  va  Hi ndi st on  davlatlari  bilan  chegar adosh,  
j a n u b i d a n   esa  Ar ab  dengizi ga  t ut as hdi r.   M a ’m u r i y - h u d u d i y   tuzilishi  — 
Federativ  Respublika.  Oliy q o n u n   chiqaruvchi  hokimiyat  —  parl ament   (Milliy 
Assambleya  va  Senat).  Davlat  b o s h li g i  —  Prezident.
Relyefi  j a n u b d a n   shimolga  va  sh imo l i- sh ar qqa   t o m o n   k o i a r i l i b   boradi. 
Iqlimi  subtropik  va tropik xususiyatli.
Aholining  o ‘rtacha  zichligi  1  k m 2  ga  180  kishi.  H a r   1000  kishi  hisobiga 
t u g ‘ilish  39,  o i i m   11  kishiga  t o lgi'i  keladi.  Ahol ining  0 — 15  yoshdagilari 
42%,  64  va  u n d a n   yuqori  yoshdagilari  4%  ni  tashkil  qiladi.  O i t a c h a   u m r   61 
yoshga teng.  Urbanizatsiya  darajasi  —  28%.
X o ljaligi  —  agra r-i nd us tr ia l  xarakterli.  Qi shl oq  x o bjaligida  d o nc h il ik ,  
paxtachilik tarmoqlari ahamiyatli.  Sanoati  qishloq  xo'jalik  mahsulotlarini  qayta 
ishlash  asosida  shakllangan.
Qishloq  x o ‘jaligida  2  mar t a  hosil  olinadi.  Asosiy  ekini  bug' doy,   arpa  va 
sholi  b o i i b ,   p a x ta ,   m a k k a j o ‘xo ri ,  s h a k a r q a m i s h ,   t a m a k i ,   k a r t o s h k a ,  
sitruslar,  araxis  va  sabzavot  ekinlari  h a m   yetishtiriladi.
O ' r t a   Osiyo  mamlakatlari,   xususan,  O^zbekiston  bilan  iqtisodiy  aloqalari 
rivojlanib b or moqda .
44-  §.  Xitoy Xalq  Respublikasi:  tabiiy-demografik salohiyati
J a h o n n i n g   eng  qadimiy  va  yirik  davlatlaridan  hisoblanadigan 
hozirgi 
Xitoy  1949-  yil  1-  okt abrda  tashkil  topgan.  Un ing  hu du d i  9,6  mln.  k m 2  ga 
teng.  M ay do n in i ng   kattaligiga  ko' ra  j a h o n d a   uchinchi  o i ' in n i  egallaydi.  Bu 
mamla ka t  hududi  g ‘arbdan  sharqqa  5  ming  km.  ga,  shimol dan j anubga   esa  3 
ming  km.  gacha  c h o kziladi.
Xitoy  —  xilma-xil  tabiiy  resurslarga  j u d a   boy.  U  t o s h k o ‘mir,  t em i r   va 
m a r g a n e s   r udal ari ,  boksit   va  p o l i m e t a l l a r ,   s u r m a ,   v o l fr a m,   m o l i b d e n ,  
qalayi  kabi  mine ral   x om as hy o l a r   bilan  j a h o n d a   eng  yaxshi  t a ’m in l an g a n  
mamlakatlar  qatoriga  kiradi.  Daryolar  gidroenergetika  resurslariga  nihoyatda 
boy,  b u n d a y   quvvatlar  hajmiga  k o ‘ra  u  d u n y o d a   birinchi  o ' r i n d a   turadi. 
Ma ml a ka tn in g   shimoli-sharqiy  va  j an ubi -sha rqiy  hududlari  esa  o ‘r mo n ga  
boy.  J ami   hud udi ni ng   8  foizi  o kr mo nl a rd a n  iborat.
S h u n d a y   qilib,  Xitoyda  dunyodagi   eng  baland,  sovuq  va  qurg^oqchil 
t o g i i k l a r   bilan 
iliq  va  m o i a d i l   iqlimli  n a m   subtropik  va  tropik  tabiatli 
h u d u d l a r   y o n m a - y o n   joylashgan.
AHOLISI
X i t o y —  aholisining  soniga  k o ‘ra  j a h o n d a   eng  yirik  mamlakat .  Hozirgi 
vaqtda  Xitoyda  j a h o n   aholisining  20  foizidan  k o ‘p r og ‘i  yas hamo qd a,   y a ’ni 
j a h o n   aholisining  har  5  dan  biri  xitoylik  demakdir.

Xitoyliklar  barcha  sharqliklar  qatori  t ipi k ,,bolajon“  xalqlardandir.  Shu 
sababli  m a m l a k a t  
aholisi  tabiiy  o ksish  hisobiga  tez  ko' pa yib  kelgan.  Bu 
holat  50-  yillar  o ‘r tal ar idan  b os hla b  Xi toyda   aholi  k o ‘payishini  k a m a y -  
tirishga  olib  keladigan  o ‘ziga  xos  demografik  siyosat  yurgizishga  sabab  b o bldi. 
Ma ml a ka t  Konstitutsiyasida  qonunlashtirilgan  bu  demografik  siyosatga  k o ‘ra 
,,bir  oilaga  bir  b ol au  tavsiya  qilinadi.  (Aholisining  tabiiy  ko'payishini  Xitoyda 
bu  d a r a j a d a   c h e k l a s h g a   n i m a   s a b a b d a n   z o ‘r  b e r i l a y o t g a n l i g i n i   o bylab 
k o ‘ring.)
S o lnggi  yarim  asr  mob ayn i da   olib  borilgan  o ‘ziga  xos  q a t ’iy  demografik 
siyosat  tufayli  a h o l i n i n g   t abi iy  k o ‘r sa tkic hl ar i  h a r   1000  kishi  hisobi ga 
1955-  yildagi  20,3  da n  1999-  yilda  12,0  g ac ha   kamaydi.  M a m l a k a t   a h o-  
Hsining  u m u m i y   soni  1955  -   2001-  yil  orasida  615  mln.  da n   1285  mln. 
gacha  ,  y a ’ni  ikki  baravarga  k o kpaydi.  Xitoy  aholisi  ana   s h un da y  q a t ’iy  chek- 
l a sh l ar ga   q a r a m a s d a n ,   s o knggi  v a q t d a   yiliga  1 0 — 15  m l n.   k i s h i g a c h a  
k o ‘p a ymo qda .
Xitoy  j a h o n n i n g   eng  yirik  m e h n a t   resurslariga  ega  b o i g a n   mamlakat i 
h a md i r.   U n d a   700  m l n . d a n   ziy od r oq   m e h n a t g a   layoqatli  aholi  mavjud. 
Albatta,  b un c ha li k  k o ‘p  sonli  m e h n a t   yoshidagi  aholini  ish  bilan  t a ’m i n -  
lash  va  ularning  meh n a t in i   samarali  tashkil  etish  m a ’l um   murakkabliklarni 
keltirib  chiqarmoqda.
Aholisining  milliy-etnik  tarkibiga  ko' ra  Xitoyni  bir  vaqtning  o ‘zida  h a m  
k o ' p   mil lat li ,  h a m   b ir   millatli  m a m l a k a t l a r   q a to r i g a   kiritish  m u m k i n .  
Xi toyda  60  d a n  ortiq  turli  millat  va  elatlar  yashaydilar.  Bular  u yg‘urlar, 
m o ‘g ‘ullar,  tibetliklar,  c h j u a n l a r ,   xueylar, 
m a n j u r l a r  
va  b os hq al ar di r.  
Shu  sababli  Xitoy  k o ' p   millatli  ma ml ak a tl ar   qatorida  turadi.
Xi t oy   bir  millatli  m a m l a k a t   h a m d i r .   C h u n k i   Xi t o y   a h o l i s i n i n g   90 
foizdan  k o ‘p r o g i n i   xitoyliklar  —  xanlar  tashkil  qiladi.
M a m l a k a t   aholisi  h u d u d i y   j i h a t d a n   notekis  t aq s iml a ng an .   Ah ol i ni ng  
o ‘rtacha  zichligi  har  1  m 2  m ay d o n g a   135  kishini  tashkil  qilgani  hol da  bu 
k o ‘rsatkich 
Buyuk  Xitoy  pasttekisligi  qismida  400  —  500  kishini  ,  Xuanxe 
va  Yanszi  daryolari  oraliq  tekisliklarida  600  —  800  kishini  tashkil  qiladi. 
M a m l a k a t n i n g   c h o kl  va  b a l a n d   Ti be t  yassi  t o g i i g i   h u d u d l a r i d a   esa  bu 
k o ' r s a t k i c h   h a r   1  m 2  m a y d o n g a   1  —  2  k i s h i d a n   o s h m a y d i .   U m u m a n ,  
a h o l i s i n i n i n g   de ya rl i  90  foizi  m a m l a k a t   h u d u d i n i n g   1/3  q i s m i d a g i n a  
t o ‘plangan.
Xitoy  j a h o n n i n g   o lr tacha  daraj ada  urbanizatsiyalashgan  mamlakat lar i 
qatoriga  kiradi.  So'nggi  vaqtlarda  aholining  24  foizdan  k o kpr og ki  shaharlarda 
y a sh am oq d a .   U  hozirgi  vaqtda  j a h o n   mamlakat lar i  orasida  yirik  s haharlar 
( 4 5 0 ) ,   m i l l i o n e r   s h a h a r l a r   (34)   n i n g   u m u m i y   s o n i g a   h a m d a   s h a h a r  
aholisining  mut laq   miqdoriga  k o kra  birinchi  o ‘rinda  turadi.  Faqat  millioner 
s hahar lar dagina  j ami   s h a h ar   aholisining  1/2  ga  yaqin  qismi  y as hamoqd a . 
S h a n x a y   (15,1  mln. kishi),   Pekin  ( 12,4  mln. ki shi),   T ya n sz in   (10,7  mln. 
kishi)  d u n y o n i n g   eng  yirik  shaharlari  qatoriga 
kiradi.  Xitoy  aholisining 
asosiy  qismi  q i shl oq lar da   yashaydi.  U n d a   700  m in g ga   ya qin   q i sh lo ql ar  
hisobga  olingan.  Qi shloq 
va 
qishloq  aholi sini ng  soniga  k o kra  h a m   bu 
m amla ka t j a h o n d a   birinchi  o krinda  turadi.

125

Я р '  
Savol  va  topshiriqlar
1.  X ito y  
n e c h a n c h i   yilda  tashkil  to p gan ?  U n i n g   yer  m a y d o n i  q ancha?
2.  N i m a   u ch u n   X ito y   h a m   k o 'p   millatli,  ham   bir  millatli  davlat  sanaladi?
3.  M a m la k a t  aholisi  h u d u d iy   jih atd an   q a n d a y   jo y la sh g a n ?
45-  §.  Xo‘jaligi
Xitoy  yillik  ishlab  chiqaril ayotgan  s anoat   mahsul otl ari   hajmiga  k o ‘ra 
j a h o n d a   u c h i n c h i   o ‘r inda   turadi.   A m m o   ishlab  c hi qa r il a yo tg a n  m a h s u -  
lotlarning  aholi  j on  boshiga  t o bg ‘ri  kelish  k o brsatkichlariga  k o bra,  u  oddiy 
rivojlanayotgan  davlatlar  darajasidadir.  T a ’kidlash  lozimki,  s o lnggi  yillarda 
Xitoy  iqtisodiyoti  a nc ha   tez  o bsmoqda.
Xitoy  hozirgi  vaqtda  t e m i r   rudasi  va  k o kmir   qazib  chiqarish,  sement , 
to^qi machi li k  mahs ul ot la ri ,   velosi pedlar,   t elevizorlar,  tikuv,  kir  yuvish 
m a s h i n a l a r i   kabi  ko^plab  t urdagi  mai shi y  xi zma t  t exnikasi,   d o n ,   paxta,  
t ama ki ,  sabzavot  mahs ul ot la ri ni ng   u m u m i y   hajmiga,  s h un in de k ,  c h o ‘c h - 
qa,  yilqi,  p arr a nd a la rn i ng   u m u m i y   soniga  k o kra  j a h o n d a   birinchi  o ‘rinni 
egallaydi.
Sanoati  hozirgi  t a r m o q l a r i n i n g   deyarli  b a rc h a   turlariga  ega.  Hozirgi 
industriyasining  asosini  neft  va  neft  kimyosi,  a t o m   energetikasi,  samol yot-  
sozlik,  e l e k t r o t e x n i k a ,   m e t a l l u r g i y a   kabi  e ng   ilglo r   s a n o a t   t a r m o q l a r i  
tashkil  qiladi.
Sanoat   geografiyasida  h a m   katta  o^zgarishlar  sodir  b o l d i .   Agar  Xitoyda 
s a n oa t  k o rx on al a ri n in g   2 / 3  q i s m i d a n   k o lp r o g li  d e n g i z b o fcyi  h u d u d l a r i d a  
j o y l a s h g a n   b o' l sa ,  h o z i r   indust rial   q u r il is h la rn i ng   asosiy  qismi  m a m l a -  
katning  ka m  o ‘zlashtirilgan  ichki  rayonlarida  olib  borilmoqda.
Hozi rgi   vaq t da   Xi toy d a   750  m i n g d a n   ziyod  s a no a t  k o r x o n a l a r i n i n g  
mavjudligi  va  ularda  64  mln.  da n  ortiq  ishchi -xi zmat chi lar ning  ish  bilan 
bandligi  ko' rsatkichlarining  o bzi  h a m   m am l a k a t d a   sanoat  rivojlanishi  dara- 
j asining  t obora  o ksib  borayotganligini  isbotlaydi.
S a n o a t n i n g   t ay a nc h   t ar m o q l a r i d a n   hisobl anadigan  y o q ilg i-en erg etik a  
maj muy i ni ng  Xitoyga  xos  m u h i m   xususiyatlaridan  biri  u n d a   k o ‘mir   sanoati 
mavqeyining  nihoyatda  yuqori  ekanligidir.  Maml akat   k o ‘mirga j u da   boy  va 
u n d a   300  d a n   oitiq  k o ' m i r   konlari  (100  da n  o r t i g i   hozirgi  va qt da   foy- 
dala ni lmo qda )  boMgani  sababli  oxirgi  yillarda  Xitoyda  yiliga  1,1  mlrd.  t.  dan 
ortiq  k o bm ir   qazib  chiqar il moqda.   Un i ng   asosiy  konlari  Shi mol i- sharqi y  va 
Sharqiy  Xitoyda joylashgandir.
Xi to y da   dastlabki  neft  konlari  S h i n j o n - U y g 4 i r   r a yo ni d a  1953-  yilda 
aniql angan  edi.  1993-  yilda  u n d a   145  mln.  t.  neft  qazib  chiqarildi.  Neft 
m a m l a k a t n i n g   100  da n  ortiq  ko nl ar i dan  ( ularning  asosiy  qismi  Sh imo li - 
sharqiy  va  Sharqiy  Xitoy  h a m d a   Sariq  dengiz  shelflarida  joylashgan)  qazib 
o l inmoqda.  G a z   sanoati  imkoniyatlari  boshqa  yoqi lgl   tarmoqlariga  nisbatan 
ancha  cheklangan.
X i t o y n i n g   elek tr  e n e r g etik a   sa n o a ti  i shl ab  c h i q a r a d i g a n   e n e r g i y a  
quvvatlari  hajmiga  ko ' ra   j a h o n d a   A Q S H ,   Rossiya  va  Ya p o n i y a d a n   keyin
I

tcVrtinchi  o brinni  egallaydi.  U n d a  
elektr  e nergeti ka  s an o at i ni ng   b a rc h a 
tarmoqlari  mavjud.  A m m o   t a r m o qd a   turli  yoqilg'ilar  asosida  ishlaydigan  IES 
lari  s almog' i  eng  yuqoridir.  U n i n g   hissasiga  ishlab  chiqa ril ay otg an   j a m i  
elektr  energiyasining  4/ 5  qismi  to^g'ri  keladi.  IES  larda  yoqiladigan  yoqil- 
g i la r n i n g   esa  3/ 4  qismi  k o' mi rd a n  iboratdir.
Xi toyda  m etallurgiya  majmuyining  deyarli  b a r c h a   t ar mo ql ar in i  rivoj- 
lantirish  imkoniyati  bor.  Undagi  qora  va  rangdor   metall  konlari  birlamchi 
energiya  manbalariga  nisbatan  j uda  qulay joylashgandir.
Q ora  metallurgiya  sanoati  t ar moqlar   orasida  yetakchilik  qiladi.
Metall  m a hs u lo tl a ri n in g   asosiy  qismini  esa  A n s h a n ,   Baot ou ,   Bensi, 
Ba o sh a n,   Pekin,  Ux an ,  Sh an x a y   kabi  bir  q a t o r   t o l a   siklli  met all urgi ya 
k o m b i n a t l a r i   ishlab  be radi .  U m u m a n ,   Xi t oy  hozirgi  v a q t d a   90  mln. t.  
at ro fi da   met all   ishlab  c h i q a r m o q d a .   Bu  k o krsat kichga  k o ' r a   u  j a h o n d a  
Ya po ni ya dan   keyin  ikkinchi  o krinni  egallaydi.
R angdor  me ta l l u r g i y a n i n g  
asosini  a l um i ni y ,   mis,  q o ‘r g ‘o s h in ,   rux 
kabi  s a n oa t   t ar m o q l a ri   tashkil  qiladi.  Xitoy  r a n g d o r   met al lu rg iy as in in g 
mahsulotlarini  ishlab  chiqaruvchi  asosiy  korxonal ar   Xitovning  sharqiy  va 
shimoli-sharqiy  rayonlarida joylashgan.
M ashinasozlik 
sanoati  Xitoyda,  ayniqsa,  tez  rivojlanmoqda.  Xitoyda 
televizorlar,  maishiy  xi zmat   t exni kas idan  tortib  avtomobil lar ,  E H M   lar, 
turli  o ‘l chov  va  elektr  t exni ka  m ah s ul o t l a r i g a c h a   ishlab  c h iq a r i l m o q d a .  
A m m o   m a m l a k a t   k o r x o n a l a r i d a   ishl ab  c h i q a r i l a y o t g a n   b u n d a y   m a h -  
sul ot l ar ni ng   asosiy  qismi  hozirgi  v a qtda,   asosan,   ichki  bo zo rn i  t a ’m i n -  
l ashga  x i z m a t   q i l m o q d a .   M a s h i n a s o z l i k   s a n o a t i   k o r x o n a l a r i   h u d u d i y  
j ih at da n,   asosan,  yirik  shaharlar,  dengiz  portlari,  metallurgiya  markazlari 
ularning  a tr of   h ududl ar ida  ko^proq  joylashgan.  Bular  Shanxay,   She ny an , 
Tyanszin,  Pekin,  C h a n c h u n ,   Xarbin  va  boshqalardir.
Kimyo  va  qurilish  materiallari  sanoati  ma ml a k a t n i   mineral   o  g i t l a r ,  
m a i s h i v - r o lz g ko r   m a h s u l o t l a r i ,   s e m e n t   kabi  m a h s u l o t l a r   bilan  t a ’m i n -  
lashda  katta  yutuqlarga  ega.
Y engil  va  o z iq -o v q a t  sa n o a ti 
X i t o y d a   h a m i s h a   y e t a k c h i   s a n o a t  
t a r m o q l a r i d a n   b o l i b   kelgan.  U l a r   hozirgi  va qt da   m a m l a k a t   a holi sini ng 
ku nda li k  iste’mol  mollariga  b o' l gan   ehtiyojlarini  qon di ri shga   erishibgina 
q o l m a y ,   u l a r n i   j a h o n   b o z o r i g a   k o ' p l a b   c h i q a r m o q d a   h a m .   A y n i q s a ,  
t o ‘qi machil ik  sanoati  bu  bor ad a   katta  k o brsatkichlarga  ega.  J u m l a d a n ,   i p-  
g a z l a m a   s an oat i   (bu  t a r m o q   t o ‘q i m a c h i l i k   m a h s u l o t l a r i n i n g   90  foizini 
yetkazib  be rmo qd a)   ishlab  chiqarishda  Xitoy j a h o n d a   eng  yirik  davlatdir.
Q ishloq  x o ‘ja!igi. 
H o z i r g a c h a   q i sh l o q   xo'jaligi  m a m l a k a t   iqti so- 
diyotining  eng  m u h i m   sohasi  boMib  kelmoqda.   U n d a   400  mln.  dan  ortiq 
m e hn a t   yoshidagi  aholi  ish  bilan  band.  Bu  t a r m o q   hozirgi  vaqtda  mam la ka t  
aholisini  kundalik  ozuqa  mahsulotlari  va  sanoatni  zaruriy  x omas hyo  bilan 
a s o s a n   t a ’m i n l a b   k e l m o q d a .   X i to y   q i s h l o q   x o kj a l i g i n i n g   asosi y  qi smi  
dehqonchilikdir.  U n d a   esa  donchil ik  t a r m o g ‘ining  s a l m o g i   eng  katta.  Jami  
ekin  m a y d o n l a r i n i n g   80  foizi  turli  donl i  e ki nl a r  bilan  ba nd.   90-  yillar 
0
‘rtalarida  mam la ka t   bo' yi cha   450  mln.  t.  dan  ortiq  d o n  mahsulotlari  hosili
127

olindi.  Yaqin  yillar  orasida  bu  miqdorni   500  mln.  t.  g a c ha   yetkazish  k o ‘zda 
t ut i l a d i .   B u n d a y   k a t t a   h o s il n i  j a h o n   m a m l a k a t l a r i n i n g   b i r o r t a s i   h a m  
ololgan  emas.
Xitoy  c horva  mollarining  u m u m i y   soniga  k o lra  eng  yirik  davlatlardan 
hisoblanadi.  U n d a   j a h o n   bo^yicha  hisoblaganda  c h o ‘c hq alarni ng  40  foizi, 
turli  ish  hayvonlari  (ot,  ho' ki z,  tuya  va  boshqalar)  ning  20  foizi,  q o ‘y  va 
e c h k i l a r n i n g   16  foizi  X i t o y ga   t o lg kri  keladi.   M a m l a k a t   i q t i s o d i y o t i d a  
parrandachilik,  pillachilikning  ahami yat i  a n c h a   katta.
1.  X it o y   sanoati  haqida  gapirib  bering.
2.  Elektr  energetika  va  metallurgiya  sanoati  haqida  nim ala rn i  bilasiz?  Gapirib 
bering.
3.  K i m y o ,  ye ngil,  o z iq - o v q a t   sanoati  va  qis h lo q   xo'jaligiga  t a ’rif  bering.
4 6 -§ .  Transporti,  ichki  tafovutlari  va  iqtisodiy  mintaqalari
Transporti.  Ulkan  h u d u dg a   ega  boMgan  Xitoyning  ichki  rayonlarini  bir- 
birlari  bilan  b o g l a s h d a ,   ayniqsa,  q ur u ql ik da   ha ra ka t  qiladigan  t ra ns po r t 
t a r m o q l a r i n i n g   ahami yat i  katta.  Buni  m a m l a k a t n i n g   te m ir v o i  transporti 
misolida  k o ‘rishimiz  m u m k i n .   Hozirgi  vaqtda  55  ming  km.  ga  c h o ‘zilgan 
m am la k at   t e m i r y o ‘llarida  yil  d a v o mi d a   tashilayotgan  turli  x o bjalik  yuklari  va 
y o ‘lovchilarning  teng  yarmi  a n a  shu  t a r m o q   hissasiga  t o kg ‘ri  kelmoqda.   U, 
ayniqsa,  Xi toy n i ng   mar k az iy   r ay o n l ar id a n  t o  eng  c h e k k a   g ‘arbiy  q i s m -  
l arigacha  yoyilgan  h u d u d l a r i n i   birlashtiradi.  U n i n g   t e m i r y o i l a r i   CTzbe- 
kiston  orqali  o ‘tadigan  q a dimiy  Buyuk  i pak  y o i i   mamlakat larini   bir-birlari 
bilan  b o g l a s h d a   h a m   katt a  a h a m i y a t g a   egadir.  A m m o   t e m i r y o kl larning 
h u d u d g a   ni sbat an  zichlik  k o brsatkichlari  u  q a d a r   yuqori  emas.   Bu  k o lr- 
satkich  Shimoliy,  Shimol i- sharqi y  va 
ayniqsa,  G karbiy  Xitoy  rayonlarida 
j uda  past.  T og l i  Tibet  rayoni  haqida  esa  gapirmasa  ham  b o ‘ladi.
A vtom obil  tran sp orti  X i t o y n i n g   i ch ki   r a y o n l a r i n i   b i r - b i r l a r i   b i la n 
b o g l a s h d a   i k k i n c h i   t r a n s p o r t  
t a r m o g ' i   h i s o b l a n a d i . B u   t a r m o q n i n g  
a h a m i y a t i ,   a yniqs a,   r el yef   sharoi ti   j u d a   o g 4 r   b o ‘l gan  b a l a n d   t o g ‘  yoki 
q u r g ‘o q   c h o ‘l  r a y o n l a r i g a c h a   k i ri b   b o r g a n l i g i d a   k o ' z g a   t a s h l a n a d i .  
M a ml a k a t n i n g   dengiz  qirg‘o q b o ‘yi  rayonlarini  b o g l a s h d a   va  tashqi  iqtisodiy 
aloqalarini  olib  borishda  dengiz  transporti  asosiy  o ‘rin  tutadi.  Sh u  bilan 
birga  X i t o y d a   hozirgi   z a m o n   t r a n s p o r t i n i n g   b o s h q a   a n ’a n a v iy   ( d a r y o,  
q uvur ,  havo,  e le kt ro n )   h a m d a   n o a n ’a naviy  ( o t - ul ov ,   arava,   v e l os i p e d  
kabi)  t ar moq l ar ida n  h a m   keng  foydalaniladi.  Xitoyning  ijtimoiy  hayotida 
tutgan  o ‘rniga  k o ‘ra  eng  katta  shahri  Shanxaydir.  U  dengiz  b o ‘yidan  Yanszi 
daryosining  estuariysi  b o kylab  50  km  ga cha   b o l g a n   masofaga  c h o ‘zilgan.  U 
j a h o n d a g i   eng  yirik  p o r t l a r d a n   h i so bl ana di .  S ha h ar   va  un i ng  atrofida  eng 
m u h i m   s a no at   korxonalari  t o ‘plangan.  Ul ar   orasida  Xitoydagi  eng  sifatli 
p o ‘lat   v a   p r o k a t   i s h l a b   c h i q a r u v c h i   y i r i k   m e t a l l u r g i y a   k o m b i n a t i ,  
m a m l a k a t d a g i   b i r i n c h i   A E S ,   b i r   q a t o r   m a s h i n a s o z l i k ,   k i m y o   s a n o a t i  
korxonalari  joylashgan.  Ilgari  aholisi  zich,  sershovqin,  bir  qavatli  Shanxay
«I
i  Savol  va  topshiriqlar

s o ' n g g i   v a q t l a r d a   t u b d a n   y a n g i d a n   q u r i l m o q d a .   U,  a y n i q s a ,  
„ o c h i q  
s h a h a r “  m aq o m i n i   ol gandan  keyin  tez  rivojlanmoqda.  Atrofida  esa  bir  qator  
y o ‘l d o s h   s a n o a t   s h a h a r l a r i   b a r p o   q i l i n g a n .   A h o l i s i n i n g   s o n i g a   k o l ra 
m a ml ak a tn in g   2-  shahri  Pekindir.  U  eng  q a d im d a n   boshlab  turli  davrlarda 
Xi t oy ni ng   poytaxti  —  bosh  shahri  sifatida  tani lgan,  m a ’l um   da vrl arda   u 
Beyszin,  y a ’ni  (Shimoliy  poytaxt)  Bepin  deb  atalgan.  Sharq  mamlakatlari 
or as ida ,  x us us an ,  Qa d img i   O lrta  Os i yo da   bu  s h a h a r   X o nb a l i q  n o m i d a  
tanilgan.  U  Buyuk  Xitoy  tekisligidagi  dengizdan  170  km.  uzoqda joylashgan. 
Pekin  ma ml ak at ni ng   siyosiy  va  hududi y  markazi  b o i i s h i   bilan  birga,  yirik 
iqtisodiy  va  i lmi y- ma ’rifiy  markazi  hamdir.
M arkaziy  iqtisodiy  mintaqa  Xitoyning  s hi mol dan   j an u bg a ch a   c h o kzil- 
ga n  m a r k a z i y   h u d u d l a r i n i   o lz  ichiga  oladi.  Bu  m i n t a q a   m a m l a k a t n i n g  
iqtisodiy  mintaqalari  orasida  rivojlanish  darajasiga  k o kra  o lrtacha  mavqega 
egadir.  Mi nt aq a  h u du di ni ng   o lrta  va  janubi y  tog'oldi  qirlari  va  t o g 1  oralig‘i 
vodiylari  nisbatan  yaxshi  o'zlashtirilgan.  Aholining  o ‘rtacha  zichligi  har  1 
k m 2  da,  s ha rq i y  m i n t a q a g a   n i sb a ta n   o ‘n  m a r t a c h a   s iyr akroqdi r.  M i n ­
t a q a n i n g   b o y  tabiiy  boyl ikl ar in i   o ‘z la sh t ir is h,   a s o s a n ,   so^nggi  yill ar da 
t e z l a s h m o q d a .   Sh u 
sabab 
h u d u d d a   y o q i l g i - e n e r g e t i k a ,   met all urgi ya,  
k i my o ,   aholi   i st e’mol  m a h s u l o t l a r i   ishlab  c h i q a r u v c h i   s a n o a t   t a r m o q -  
larining  rivojlanishi  kuchaydi.
G ‘arbiy  iqtisodiy  mintaqa  ma ml a k a t n i n g   may do ni ga   k o ‘ra,  eng  yirik, 
aholisining  soniga  va  iqtisodiyotida  tutgan  o lrniga  k o lra  kichik  mintaqasidir. 
M i n t a qa   hud ud in in g  noqul ay  geografik  o' rni,  mura kk ab   tabiiy  (relyefi  va 
iqlimi)  sharoitiga  ko' ra  hozirgacha  aholisi  eng  siyrak joylashgan  va  iqtisodiy 
j ih at da n  eng  sust  o'zlashtirilgan.  Bu  holat,  ayniqsa,  Tibet  yassi  togMigida 
yaqqol  k o lzga  tashlanadi.
L- /   Savol  va  topshiriqlar
1.  X ito y   transportiga  ta'rif bering.
2.  Yirik  shaharlari  qaysilar?  U la r  haqida  gapirib  bering.
47-  §.  Yaponiya:  geografik  va  demografik  salohiyati
HUDUDIY  CHEGARALARI,  GEOGRAFIK  O  RNI
Ya poni ya ning  u m u m i y   maydoni   376  ming.  kv.  km.  H ud udi ni ng   m u h i m  
xususiyatlaridan  biri  uning  katta  va  bir  ne cha   kichik  yaqin  orallarda  joy- 
lashganligidir.  U l a rd a n  4  tasining  m a y d o n i   a n c h a   kattadir.  ( Bu lar   qaysi 
orollar?  Xaritadan  nomlarini  aniqlang.)  U  uni tar  davlat  b o l i b ,   47  prefek- 
turaga  bol in ad i.

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling