Geografiyasi


SHIMOLIY  AFRIKA:  IQTISODIY  SALOHIYATI  VA  UNDAN


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet22/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25

SHIMOLIY  AFRIKA:  IQTISODIY  SALOHIYATI  VA  UNDAN 
FOYDALANISH  XUSUSIYATLARI
U m u m i y   maydoni   8378  ming  kv.  km.,  aholisining  soni  180  mln.  kishi 
(2001-  y.).
Bu,  asosan,  arablar,  barbarlar  va  t uareglar  istiqomat  qiluvchi  tarixiy 
subregion,  shimoliy  chegarasini  CTrta  dengiz  suvlari  yuvib  turadi,  j anubi y 
chegarasi  shartli  ravishda  Sahroyi  Kabirning  markaziy  va  janubiy  qismlaridan 
o'tadi.  Subregionda  Misr,  Liviya,  Tunis,  Sudan,  Jazoir,  Marokash  h a m d a  
G barbiy  Sahroyi  Kabir  davlatlarining  hududi joylashgan.  Geografik  o'rni  qulay.
Aholisining  soni  o ‘r tacha  yiliga  2,3  —  2,4  foizga  o ' s m o q d a ,   bu  j ami  
Afrikaga  xos  k o lrsatkichdan  0,3  —  0,4  foizga  past.
151

X o ‘jaligining  asosini  t o g ‘- k on   sanoati  tashkil  etadi.  Jazoir,  Liviya  va 
Misrda  neft  va  gaz  qazib  olish,  qayta  ishlash  sanoat i  yaxshi  rivojlangan 
b o i i b ,   u  t ovar  ahamiyatiga  ega.  Qo r a  metallurgiya  sanoati  Misrda  (Xeluan) 
va  J a z o i r   ( A n n a b a )   da,  rangli  m et al lu r gi ya   J a z oi r ,  Misr,  M a r o k a s h d a ,  
mashi nasozl ik  m am la ka tl ar ni ng   poytaxtlari  h a m d a   katta  shaharlarida  rivoj­
langan.  Shi mol iy  Afrikada  ki myo  sanoati,  ayniqsa,  mineral  o ' g l t l a r   ishlab 
c hiqa ris h  yuqori   da raj ada  rivojlangan,  uni ng   yirik  mar ka zl ar i  Ma ro k as h  
( K a s a b l a n k a ,   Safi),  T u n i s   ( T u n i s ) ,   J a z o i r   ( A n n a b a ) ,   M is r   ( P o r t - S a i d ,  
Suvaysh,  As von) da   mavjud.
Qishloq  xo'jaligi,  a vv al amb or   d e hq onc hi li k  qulay  tabiiy  sharoit  va  suv 
resurslari  bi lan  b o g l i q   h o l d a   rivoj langan.  Asosiy  s h a h a r l a r i   va  s a n o a t  
mar ka zl ar i  kabi  d e h q o n c h i l i k   m a k o n l a r i   CKrta  d e ngi z  h a m d a   At lan t ik a  
okeani  sohillariga  yaqin  h u d u d l ar d a   va  Nil  vodiysida  joylashgan.  S u g ' o r m a  
d e h q o n ch i l i k  Nil  vodiysida  ( Mi sr   va  Su da n)   rivojlangan  b o i i b ,   u  ingichka 
tolali  p axt a,   s h a k a r q a m i s h   h a m d a   b o s h q a   e ki nl a rn i  yeti sht iri shg a   ixti- 
soslashtirilgan.
Asosiy  e ks po r t  q i l i n ad i g an   m ahs ul ot la ri :   neft  va  neft  m ah s ul o t l a ri ,  
t ab i iy   gaz,  fosforit lar,   rangli  m e t a l l a r ,   p a x ta ,   sitrus  m ev a l ar i ,   x u r m o ,  
oziq- ovqat   mahsulotlari.
i'w 
Savol  va  topshiriqlar
1.  Afrika  xo'jaligin in g  j a h o n   xo'jaligid a  tutgan  o'r n in i  b a h o la n g .  B u n d a  qaysi 
ta r m o q la r   y e ta k c h i  o ’rinlarni  e gallayd i?
2.  X o 'ja lig in in g   h u d u d iy   tarkibini  b a h o la n g ,  unga  x o s  u m u m i y   va  regio nal 
j i h a tla rn i  an iq lan g.
3.  S a n o a t i n i n g   aso s iy   tarm oqla ri  va  ula rning  a h a m i y a t in i  b a h o la n g .
4.  Q i s h l o q   x o 'j a li g in i n g   y e ta k c h i  tarm oq la ri  g eo g ra fiy a si  va  a h a m i y a t in i 
b a h o la n g .  , , 0 ‘simlik  yakka  h o k i m l i g i “  q a n d a y   rol  o ‘ynaydi?
5.  Afrik ada  o z i q - o v q a t   m u a m m o s i n i   q a n d a y   hal  qilish  m u m k in ?
57-  §.  Janubiy  Afrika  Respublikasi
J A R   Afrika  h u d u d i n in g  4,1  foizini  egallagani  h a m d a   aholisining  6,0 
foizini  o ' z i da   j amlagani   holda  us hbu  m am la k at g a  qi t ’a  miqyosida  sanoat 
m a h s u l o t i n i n g   40  foizi,  p o l a t n i n g   80  foizi,  t e m i r y o l l a r n i n g   1/3  qismi, 
b archa  yuk  va  yengil  avtomobillarning  deyarli  yarmi  to'g'ri  keladi.
Oltin  qazib  olish  sanoati  100  yildan  k o kproq  davr  d a vo mi d a  mam la ka t  
iqtisodiyotining  asosini  tashkil  etib  k e lmoqda .  Sol igg i   t a dqi qot la r  m a m ­
lakat  h u d u d i d a   s a y y o r a m i z d a   m a vj u d   o l ti n  z a xi r a s i n i n g   deyarl i  y a r m i  
t o' pla ng an li gi ni   t a sd iq la mo q da.   O l m o s   zaxirasi  va  uni  qazib  olish  hajmi 
b o ' y i c h a   J A R   du n y o d a   Avstraliya,  K D R ,   Botsvana  va  Rossiyadan  keyin 
beshinchi   o l ' i n d a   turadi.  Sluinga  q a r am as d an ,   d u n y o d a   qazib  ol ingan  100 
mln.   karat   (20  t o n n a )   j a m i   o l m o s n i n g   h a m d a   55  mln.  karat   zargarlik 
o lmo si ning  tegishli  ravishda  10  va  5  mln.  karati  m a z k u r   ma ml aka t ga   t o ‘g ‘ri 
keladi.  M a ml a k at   uran  qazib  olish  b o ‘yicha  (yiliga  3,5  mi ng   t.)  d u n y o da  
K a n a d a   va  A Q S H d a n   keyin  tursa  h a m,   Avstraliya,  Na mi bi ya ,  Fransiya  va 
Ni ger  davlatlari  bilan  bir  q at or d a  joylashgan.

JAR  da  Afrikaning  eng  yirik  sanoat  rayoni  —  Vitvatersrand  barpo  qilingan 
bolib,   uni  ko‘pincha  „Afrika  Ruri"  deb  ham  atashadi.  Ushbu  rayon  markazi  — 
Yoxannesburg  shahri  mamlakatning  „iqtisodiy  poytaxti“  hisoblanadi.
S hu ng a   q a ra ma sd a n,   J A R ni n g  b a rc ha   hududlarini  iqtisodiy  rivojlangan 
d e b   h i s o b l a s h g a   asos  y o ' q .   C h u n k i  
a p a rte id 1  c h u q u r l a s h g a n   d a v r d a ,  
m am l a ka t   h u d u di d a   oq  tanlilar  va  qora  tanlilar  alohida  yashashi  lozimligi 
siyosati  o 4ka zil gan.   Us hb u  siyosatga  b i n o an ,   tanasi  oq  b o l m a g a n   aholi 
hosildorligi  past  va  tabiiy  resurslarga  k a m b a g bal  b o l g a n   10  „mustaqil  qora 
tanlilar  davlatlari“ aa,  v a ’ni  b an tu st an la rd a   yashashga  m aj b ur   qilinganlar. 
Qo ra   tanlilar  istiqomat  qiluvchi  hu du dl ar   m a m l a ka t n in g  iqtisodiy  j ih a td a n 
eng  q ol o q  qismlari  b o l g a n .   S h u n i n g   u c h u n   h a m   J a n u b i y   Afrika  Res- 
publikasini  ikki  iqtisodiyot,  y a ’ni  iqtisodiy  rivojlangan  davlatlarning  ha m,  
r i vo jl an ay ot ga n  d a vl at l a r n i n g   h a m   j ih a t l a r i   xos  b o l g a n   m a m l a k a t   de b 
atash  m u m k i n .   Hozirgi  k unga   kelib,  J A R n i n g   iqtisodiy  rivojlanishidagi 
h u du di y  farqlarni  b art araf   etishida  sezilarli  muvaffaqiyatlarga  erishganligini 
t a ’kidlab  o ktish  joizdir.
>  
Savol  va  topshinqlar
'6
1.  A tlasdan  foyd alan ib ,  JA R   q an d ay  mineral  resurslarga  b oy  e k a nligin i  a n i q ­
lang  va  ularning  ro'yxat ini  tuzing.
2.  J A R n i n g   Afrika  iq tiso d iy o tid a   egallagan  o ' m i n i   b a h olan g.
3.  „Afrika  Ruri“  n in g  j o y la sh g a n   h u d u d in i  va  m arkazini  atlasdan 
aniq lang.
4.  A p a rteid   n im a ,  u  h o z ir   h a m   m a v ju d m i?
5.  N i m a   u c h u n   JA R  h ududi  ikki  q is m ga  b o l i n a d i ?
9-  mavzu.
  Avstraliya  va  O keaniya
5 8 -   § .  A vstraliya  va  O k e a n iy a n in g   um um iy  tavsifi
Avstraliya  Ittifoqi  Avstraliya  mat eri gini ng  m ayd on i ni   t o l i q   egallagan 
dunyodagi  yagona  mamlakatdir.  Uning  tarkibiga  materikdan  tashqari  Tasmaniya 
va  boshqa  qator  mayda  orollar  kiradi.  Maydoni  7741  ming  kv.  km.,  shundan 
7687  ming  kv.  km.  maydonni  materikning  o kzi  egallagan.  Dunyoning  quruqlik 
orqali  o l g a n   chegarasiga  ega  b o l m a g a n   mamlakatlaridan  biri.
Iqtisodiy-geografik  o lrni  uning  j a nu bi y  ya ri ms ha r da   yirik  materiklar, 
regionlar  va  ma ml aka t la r da n  a n c h a   olisda  joylashganligi  bilan  belgilanadi.
'Aparteid
  (afrika  tilida  ap arth eid  —  a lo h id a   rivojlanishni  a ngla tadi)  —  irqiy  k a m s i- 
ti sh n in g   e n g   o liv  shaklidir.  A h o li  m a ' lu m   bir  guruhin i  siyosiy ,  iqtisodiy  va  fuqaro 
huquqla ridan  m a h r u m   qilinishi  yoki  sezilarli  tarzda  c h etla tilis h in i  angla tadi.  A yrim  
hollarda  m a zk u r  ah oli  m axsus  tashkil  qilin gan  hududla rga  badarg‘a  qilinadi.

Shu  bilan  birga,  z amo na vi y  dengiz  va  havo  t rans port ining  yuqori  darajada 
rivojlanganligi  m a m l a k a t n i   j a h o n n i n g   b a r c h a   regionlari,  davlatlari  bilan 
doimiy  aloqada  b o l i b   turishligini  t a ’minlaydi.
Oke ani ya   Ti nc h  o ke an id a  joylashgan  orollar  t o ‘plamidir.  Okeani ya  uc h 
qism:  Polineziya.  Me la n ez iy a   va  M i k r o n e z i y a d a n   iboratdir.  M e la n ez iy a  
( So l o m o n ,   Yangi  Ge br id ,   Yangi  Kal edoniya  va  boshqa  orollar)  Avstraliya- 
ga  j u d a   yaqin  joylashgan,  Polineziya  (Gavayi,  Sa moa ,  T oke l au   va  bos hqa  
or ol la r)   esa  Av s tr al iy a da n   a n c h a   ol isda,   T i n c h   o k e a n i n i n g   j a n u b i y   va 
mar kazi y  qismlarida  joylashgan.  Mikr oneziya  (Karol ina,   Marshall,  M a r i ­
ana,  Gi lbert   va bos hqa  orollar)  Yangi  Gvi neya  orolidan  s himol da,   Filip- 
pin  orollaridan  sharq  t omo nd a gi   akvatoriyada  tarqalgan.
Ok e an i ya da   passat  s ha mol la r  h u k m r o n l i k   qiladi.  Dengi z  tropik  iqlimi 
tarqalgan,  y o g‘in  k o ' p   yog'adi.
O k e a n i y a d a   u c h t a   m u s t a q i l  
r es pub li ka   va  bi tt a  u n i t a r   m o n a r x i y a  
mavj ud,   q ol g an   m a m l a k a t l a r   va  o r oll ar   m u s t a m l a k a   va  ya ri m  m u s t a m -  
lakalardan  iborat.
Asosiy  daryosi  M ur re y   va  uni ng  i r m o g i   Da rl in n in g   suvi  m a vs u ml a r  
bo' yicha  o ‘zgarib  turadi.
Av st ra liy a  x il ma- xi l   f oydal i  q a z i l m a l a r g a   boy.  S h u l a r d a n   b a ’zilari 
ahami yat i  va  zaxirasi  b o ' yi ch a   d u n y o d a   yuqori  o ‘rinlarni  egallaydi.  T e m i r  
rudasi,  mis,  nikel,  uran  rudalari,  boksitlar,  k o ' mi r,   oltin,  o l mo s   konlari 
s hu la r   j u ml a si d a nd i r .
T e m i r   r u da s i n i n g   yirik  kon l ar i   ( T o m - P r a y s ,   M a u n t ,   M a u n t - U e y l -  
bek)   m a m l a k a t   g ' a r b i d a ,   o l t i n   k o n l a r i   ( K a m b a l d a ,   L e o n o r a )   j a n u b i -  
g ' a r b i d a ,   nikel  r udal ari   ko n l ar i   ( G r i n v e y l )   s h i m o l i - s h a r q i y   va  j a n u b i -  
g'arbiy  qismlarida,  alumi ni y  (boksit)  rudalari  konlari  ( d u n y o d a   eng  yirik 
kon  U e y p a - Y o r k   yari morol ida  topilgan, 
yana  G o v   va  boshqalar)  ,  u ran  
rudalari  konlari  ( Na ba rl ek )   s hi mo l da,   polimetall  rudalari  konlari 
( Br o-  
k e n-Xil l  va  bo s hq a la r )  
j a n u b i y   va  s h im ol iy  qi sml ar id a ,  o l m o s   konl ari  
( U i n t o n   va  b o s h q a l a r )   m a m l a k a t n i n g  
s ha rqi y  va  j a n u b i y   h u d u d l a r i d a  
joylashgan.  K o ' m i r   konlari  m at e ri k ni ng   j an u b i y   va  j a n u b i - s h a r q i y   q i s m ­
larida  topilgan,  neft  va  tabiiy  gaz  m a m l a k a t n i n g   sharqiy  h u d u d l ar i da   va 
g'arbida  okean  shelfida  qazib  olinadi.
Aholisi.  Avstraliya  va  Okeaniya  (Gavayi  orollarisiz)da  2001-  yilning  14- 
d e k a b r   kuni ga   ni sb a ta n  31  mln.   kishi  i st i qo ma t  qilgan.  Sh u   j u m l a d a n ,  
Avstraliyada  19,3  mln.  ( 2/3  qismi),  Yangi  Z el andi ya da   3,8  mln.  P a p ua -  
Yangi  Gv in ey ad a  4,9  mln.  kishi  mavjud  b o l g a n .
A h o l i n i n g   soni  j u d a   past  s u r ' a t l a r   b i la n  k o ' p a y m o q d a .   J u m l a d a n ,  
1995  -   2001-  yillar  ichida  aholi  soni  28  mln.  kishidan  31  mln.  kishiga 
yetgan  yoki  10,7  foizga  ko' paygan,   xolos.  Avstraliya  Ittifoqi  aholisining  soni 
esa  atigi  1  mln.  kishiga  o'sdi.
Ahol i  s on in i ng   o ksishida  tabiiy  ko' pa yi sh   bilan  bir  q a t or d a ,   xalqaro 
migratsiya  hozirgi  v a qtgacha  m u h i m   o ' r i n   egallab  k el mo qd a.   Aholi  j u d a  
notekis  t aqsi ml angan.   Ahol ining  o kr tacha  zichligi  1  kv.  km.  ga  2,5  kishini 
t as hk il   e t g a n i   h o l d a ,   u s h b u   k o ' r s a t k i c h   m a m l a k a t n i n g   j a n u b i - s h a r q i y
154

q ismi da  100  —  250  kishiga  yetadi.  U m u m a n   ol ganda,  aholi  mat eri kn in g 
che kk a  sohil  qismlarida 
nisbatan  zich,  markazi y  va  g' arbiy  h ududl ar ida 
siyrak  tarqalgan.  Ba ’zi  bir  h u d u d l a r d a   d o i mi y   aholi  u m u m a n   y o kq  ( Eyr  
k o kli  atroflari  va  markaziy  qismlarida).
Ahol ining  o brtacha  yashash  davri  erkaklarda  76  yoshga,  ayollarda  81 
yoshga  teng.
Ahol ining  milliy  tarkibida  ingliz  avstraliyaliklarning  ulushi  deyarli  90 
foizga  yetadi.  U l a r d a n   t as h qa r i  m a m l a k a t d a   a m e r i k a l i k l a r ,   f ra ns uz la r,  
ne mi s la r ,  afrikaliklar,  h i n di st o nl ik la r ,  J a n u b i - s h a r q i y   Osiyo  xalqlari  va 
hatto,  o kzbeklar  h am  mavjuddir.  Sidney  s hahrida  o 'z be kla r j amo as i  hozirgi 
vaqtda  faoliyat  ko' rsatmoqda.
O k ea n i ya   a holi sini ng  t arki bida  mahal li y  x al ql arni ng  ulushi  a n c h a g a  
yetadi.  J u m l a d a n ,   Yangi  Zel an di ya da   mahalliy  xalq  —  maorillarning  j ami 
a h o l i   s o n i d a g i   ul ush i  20  f oizga  y e t ad i .  Bu  k o ‘r s a t k i c h   P a p u a - Y a n g i  
Gvineyada  70  —  80  foizga,  mayda  orollarda  esa  100  foizgacha  boradi.
k
S p *  
Savol  va  topshiriqlar
1.  O k e a n i y a   tarkibiga  qaysi  orollar,  m am la katlar,  m u s ta m la k a la r   kiradi? 
S h u la r n in g   nom lari  keltirilgan  ro'yxat  tu zing.
2.  Avstraliy a  q a n d a y   tabiiy   resurslarga  b o y ,  q a n d a y   tabiiy   resurslarga  k a m -  
b ag'a l?
3.  A vstr aliy anin g  xalqaro  a h a m iy a tg a   ega  b o l g a n   foyd ali  q a z il m a   boylikla ri- 
nin g  
n o m l a r in i  v o z ib ,  xaritada  ko'r sating.
4.  A h o l i s i n i n g   d in a m ik a sig a   xos  xususiy atlarni  an iq lan g.
5.  Avstraliya  aholisi  q an d ay  jo y la sh g a n ?
59-  §.  Avstraliya  va  Okeaniya  x o ‘jaligi
Avst ral iya  Ittifoqi  va  Yangi  Z e l a n d i y a   d u n y o n i n g   en g  r ivoj langan 
mamlakat lari   qatoriga  kiradi.  Fiji,  Marshall  orollari  va  Mi kr oneziyada  iqti- 
s o d i y o t   n i s b a t a n   r i v o j l a n g a n ,   q o l g a n   m a m l a k a t l a r   va  o r o l l a r   q o l o q  
xo'jalik  tizimiga  ega.
Avstraliyada  mahal li y  mineral   resurslar  va  qishloq  x o ‘jaligi  x o m a s h -  
yosiga  a s os la ng an  s a n o a t   t a r m oq la ri :   t o g ' - k o n ,   met al lurg iy a,   m a s h i n a -  
sozlik,  yengil  va  oziq-ovqat  sanoati  yuqori  darajada  rivojlangan.
Maml akat   yirik  issiqlik  va  gidravlik  elektr  stansiyalariga  ega.
Av st ra li ya da   2 0 0 0 - yilda  195  mlr d.   k v t / s o a t   e l ek t r   e n e rg i ya   ishlab 
chiqarildi.  Bu  k o' rsa tkic h 
Yangi  Z e l a nd i y ad a   40  mlrd.  kvt /soatga  teng 
boMdi.
Avstraliyada  hozirgi  vaqtda  yiliga  30  mln.  t.  neft,  30  mlrd.  kub.  met r 
tabiiy  gaz,  250  mln.  t o n n a   k o ' m i r   qazib  o l in mo q da ,  9 — 10  mln.  t.  p o l a t  
e r i t i l m o q d a ,   300  m i n g   d o n a d a n   k o kp  yengil  a v t o m o b i l l a r   ishlab  c h i -  
q a ri l m o qd a .   D o n   e ki nl ar ini ng  yalpi  hosili  35 —40  mln.  t o n n a n i   tashkil 
e t a d i ,   y a r i m   m ln .   t o n n a d a n   o r t i q   p a x t a   tolasi   ishlab  c h i q a r i l m o q d a .  
Avstraliyada  salkam  30  mln.  bosh  yirik  shoxli  q or amo l  (Yangi  Zel andi yada

10  mln.  bosh),  150  mln.  b os h da n   ziyod  q o ' v   va  echkil ar  (Yangi  Ze l an -  
diyada  60  mln.  bosh)  mavjuddir.  Avstraliyada  o ‘rtacha  yiliga  4,0  mln.  t onna  
g o ksht  (Yangi  Ze landi yada  1,5  mln.  t o n na ) ,   8  mln.  t o n n a   (Yangi  Z el an-  
diyada  9  mln.  t o n na )  sut  tayyorlanadi.
Avstraliyada  qor a  met all urgi ya  P o r t - K e m b l a ,   Nyukasl ,  U a n d o v i   sha- 
h a rl a ri d a,   rangli  m et a ll ur gi ya   M a u n t - A v z a ,   K lon ka rr i ,  G l a d s t o n ,   Kal- 
g u r l i - B o u l d e r ,   P o r t - P i r i ,   K a n b e r r a ,   X o b a r t ,   Ri s do n,   Be ll- Be y  s h a h a r -  
lari da  r ivoj langan.   Yirik,  ka tt a  h a m d a   o ' r t a   s h a h a r l a r i n i n g   b a r c h a s i d a  
m a s h i n a s o z l i k   va  m e t a l l n i   q a y t a   i shlash  s a n o a t i   k o r x o n a l a r i   m a v j u d .  
M a m l a k a t d a   neftni  qayta  ishlash  va  n e ft - k i m y o   sanoat i  tez  s u r ’atl ar   bilan 
r i v o j l a n m o q d a .   U s h b u   t a r m o q   m a r k a z l a r i   b o klib  M e l b u r n ,   S i d n e y ,  
N y u k a s l ,   B r i s b e n ,   P e r t ,   A d e l a i d a   va  b o s h q a   s h a h a r l a r   h i s o b l a n a d i .  
Avstraliyada  y o g ‘o c hn i  qayta  ishlash  va  s e l l u l o z a - q o g ‘oz  sanoat i  yaxshi 
rivojlangan.  M a m l a k a t d a   2,0  mln.  t o nn a g a   yaqin  q o g ’oz  ishlab  chiqariladi. 
M a z k u r   t a r m o q n i n g   yirik  k o r x o n al a r i   m a m l a k a t n i n g   j a n u b i - s h a r q i d a g i  
ko' pehil ik  s haharl arda joylashgan.  Avstraliyada  5  —  6  mln.  t o n n a   s e me n t  va 
katta  m i q d o r d a   b o s hq a   qurilish  materiallari  ishlab  chiqaril adi.   Qurilish 
materiallari  sanoati  m a m l a k a t n i n g   b a rc h a  regionlari  va  s ha har lar id a  m a v ­
j ud di r.
Avs tral iyada  yengil  s a n o a t ,   a yn i qs a,   un i ng   t o kq i ma c h i l i k ,   t e r i - p o y -  
abzal  t a r m o q l a r i   yaxshi  r ivojlangan.  T o l q i m a c h i l i k   ko r xo n al a ri   Si dney,  
Me lb u r n,   Ballarat,  Adelaida,  Pert.  Albani  s haharl arida  joylashgan.
M a m l a k a t d a   oziq-ovqat  sanoati  t armoqlari  ichida  un  va  o m u x t a   yem 
ishlab  c h i qa r is h ,  q a n d - s h a k a r ,   g o ' s h t ,   sut,  b a l i q - k o n s e r v a   s an oat i   k o r ­
xonalari  keng  tarqalgan  va  deyarli  barcha  shaharlarida  mavjud.
Qi shloq  x o ‘jaligida  yaylov  chorvachiligi  (qoWchilik)  va  q o r a m o l c h i l i k  
yaxshi  rivo jl an ga n.   Avst ral iya  y a y l o v l a r i n i n g   kattaligi  va  u l a r d a   b o q i -  
lav ot ga n  q oA' la rni ng  soni  b o ' y i c h a   d u n y o d a   b i ri nc hi   o ‘rinni  egallaydi. 
C h o r va c hi li k  qishloq  xo' jaligining  y etakchi   t a r m o g i   b o l s a   h a m ,   m a m ­
l ak at da   d e h q o n c h i l i k   h a m   yuq o ri   d a r a j a d a   rivojlangan.   S h a k a r q a m i s h ,  
paxta  va  ayniqsa,  donchil ik  yuqori  tovar   a ha mi yat iga   ega.  D e h q o n c h i l i k   va 
c horva chil ik  mahsul otl ari   yengil  va  o z iq - ov qa t   s an oa ti n in g  asosiy  x o m -  
ashyosi  hi soblanadi.
TRANSPORTI  VA  TASHQ1  IQTISODIY  ALOQALARI
M a m l a k a t   d o i r a s i d a g i   a s o s i y   y u k l a r   t e m i r y o kl  t r a n s p o r t i   o r q a l i  
t as h i l a d i .   X a l q a r o   s a v d o   a l o q a l a r i d a   d e n g i z   t r a n s p o r t i n i n g   a h a m i y a t i  
beqiyosdir.  Avstraliyada  keyingi  yillarda  q uv ur   t rans port ining  rivojlanishiga 
katta  e ’t ibor  qarat il moqda.   Avstraliyaning  tashqi  savdo  aylanmasi  50  mlrd. 
dollarni  tashkil  etadi.  Sh u ni n g  60  foizi  eksportga,  40  foizi  impor tga  t o kg ‘ri 
keladi.  Avst ral iya  c h e tg a ,   a s os a n ,   A Q S H ,   Y a p o n i y a ,   G karbiy  Ye vr op a 
m a m l a k a t l a r i g a   t o g b- k o n ,   m et a ll ur gi ya ,   m as h in a s o z l i k ,   yengil  va  oz iq-  
ovqat  sanoati  mahsulotlarini  chiqaradi.  Avstraliya  hozirgi  vaqtda  Sharqiy  va 
J a n u b i - s h a r q i y   O s i y o   m a m l a k a t l a r i n i n g   a s o s i y   x o m a s h y o   b a z a s i g a
156

a y l a n m o q d a .   Sh u   bilan  birga,  y u qo ri   t e x n o l o g i y a l a r g a   t a y a n i b ,   ishlab 
chiqarilgan  sanoat  mahsulotlari  h a m   m a m l a k a t d a n   keng  miqyosda  eksport 
qilinmoqda.
>  
Savol  va  topshiriqlar
1.  X o 'ja lig in in g   asosiy   ta rm oqla rin i  belg ila n g   va  ular  to 'g'r isid a  so 'z la b   bering.
2.  Avstraliya  sa n o a tid a   katta  rol  o 'y n a y o t g a n   ta rm oqla rni  an iq lan g  h a m d a   ular- 
n in g  rivojlanish 
om illari  t o kg ‘risida  s o ‘zlab  bering.
3.  Avstraliya  qis hlo q  xo'jaligi  to'g'r isida  nim ala rni  bilasiz?
4.  N i m a   sababdan  2 0 0 0 -   yilda  v ozgi  O l im p iy a   o'y inla ri  birinchi  bor 
A vstralivada, 
u n in g   S id n e y   sh ahri da  o ‘tkazildi?
10-  mavzu.
  Shimoliy Amerika  davlatlari
60-  §.  Shimoliy  va  Markaziy  Amerika  davlatlari
Shimoliy va  Markaziy Amerika  mamlakatlari  qatoriga  Amerika  Q o ‘shma 
Shtatlari,  Kanada,  K osta-R ika,  Salvador,  Gvatem ala,  Gonduras,  M eksika, 
Nikaragua,  Panama  va  Beliz  kiradi.
U m u m i y   may do ni   22156  ming  kv.  km. ,  aholisining  soni  (2001-  y.) 
454,6  mln.  kishi,  s hundan  317,1  mln.  kishi  A Q S H  va  Kanada  mamlakatlariga 
to' g' ri  keladi.
Ma ml akat lar ning  aksariyat  qismi  respublikalar  (Ko sta -Ri ka ,  Gv at ema la , 
G o n d u r a s ,   Nikaragua,  P a n am a,   Salvador)  dan  iborat.  Federativ  respubli- 
kalarga  A Q S H   va  Meksika  kiradi.  Ka n ad a   Federativ  must aml aka,   Beliz  esa 
konstitutsion  monarxi ya  mavjud  mustamlakadir.
Ma ml akat la rning  geografik  o ‘rni  j u d a   qulay,  ularning  ba'zilari  ( A QS H ,  
Kanada,   Meksika,  Gva t ema la ,   G o n d u r a s ,   Nikaragua,  Kosta-Rika,   P a n a ­
ma)  ikki,  hatto  uch  okean  akvatoriyasiga  chiqish  y o l i g a   ega.
Tabiiy  resurslarga  j u d a  boy.  Bu  o ‘rinda,  ayniqsa,  A Q S H ,   Kan ad a  va 
Meksika  keskin  ajralib  turadi.
AQ S H   va  Kanada  tabiiy  resurslarning xilma-xil  turlari  va  ulkan  zaxiralariga 
ega.  Meksika  h a m   neft,  poiimetall  rudalari  va  kimvoviy  xomas hyo  resurslariga 
boy.  Neft  Meksika  q o 1 t i g ‘idan  qazib  olinadi.
Markaziy  Ameri ka  mamlakat lar ini ng  asosiy  tabiiy  boyligi  —  bu  o ' r r no n -  
lardir.  O ' r m o n l a r d a   q i m m a t b a h o   daraxtlar  o'sadi.
Aholisining asosiy qismi A QSH ,  Meksika va  Kanadaga t o kg lri  keladi.  Qolgan 
mamlakat lar da  0,2  mln.  kishidan  (Beliz)  I  1,7  mln.  kishigacha  ( Gv at emal a)  
aholi  yashaydi.  Aholi,  asosan,  tabiiy  ko' payish  va  qi sma n  migratsiya  ( A Q S H ,
157

K an ad a)   hisobiga  o ks moqda .  Aholi  sonini ng  o lrtacha  yillik  o ‘sish  s u r’atlari 
A Q S H   va  K a n a d a d a   0 , 6 —0,7  foizdan  Gva t ema la ,   G o n d u r a s  va  N i ka ra gu ad a 
2, 5—3,0  foizgacha  yetadi.
Aholi 
notekis  joylashgan.  Un i ng   asosiy  qismi  mat eri kn in g  g' arbiy  va 
sharqiv  sohillarida,  de hq o n c hi li k  u c h u n   qulay  b o l g a n   tekislik  va  t o g boldi 
min taq a la ri da   istiqomat  qiladi.  A Q S H   va  K a n a da n in g  Buyuk  k o l l a r g a   tutash 
h u d u d l ar i d a ,   At lant ika   va  T i n c h   o ke an i   sohillarida  aholi,  ayniqsa,  zich 
joylashgan.
Ahol i  i ng li z- ame rik a lik l ar,   i ng li z- ka na dal i kl ar ,  f ra n su z -k a n a d a l i k l a r ,  
meksikaliklar  va  boshqa,  asosan,  ispan  tilida  s o ‘zlashuvchi  xalqlardan  iborat. 
S h a h a r   aholisining  ulushi  A Q S H   va  K a n a da d a  80  foizgacha  boradi,  qolgan 
mamlakat lar da  u  an c ha   past  darajaga  ega.
Xo' jalikning  negizini  A Q S H   va  Ka n ad a da  sanoat,  Meksikada  sanoat  bilan 
d e h q o n c h i l i k ,   P a n a m a d a   d engiz  t ra ns port i,   qol gan  m a m l a k a t l a r d a   d e h ­
qonc hi li k,   asosan,   b a n a n ,   kofe,  s h a k ar q am is h ,   j o ' xo ri   yetishtirish  rivoj­
langan.
Markaziy Ameri ka  mamlakatlari  sanoatida t o g ' - k o n  va  oziq-ovqat  sanoati 
tarmoqlari   yetakchi  o' r inl arni   egallaydi.
Xal qaro  iqtisodiy  aloqalarni  a mal ga  oshirishda,  y a ’ni  e k sp o r t - i m p o r t  
operatsiyalarida  dengiz  t ransporti,  ichki  aloqalarda  t e m i r y o i   va  avtomobil 
transporti  m u h i m   rol  o' ynaydi.
Q u vu r   transporti  A Q S H ,   K a n a d a   va  Meksi kada  yuqori  daraj ada  rivoj­
langan.
Savol  va  topshiriqlar

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling