Geografiyasi


  S h i m o l i y   va  M arkaziy   A m e r ik a   davlatlari  tarkibiga  kiruvch i  m am la katlarni


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet23/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25

1.  S h i m o l i y   va  M arkaziy   A m e r ik a   davlatlari  tarkibiga  kiruvch i  m am la katlarni 
an iq la b ,  ularni 
n o m i ,   davlat  t u z u m i ,  poytaxti  t o ‘g lrisidagi  m a ’lu m o tla r n i 
daftaringizga  v o z ib   q o 'y in g .
2.  A h o l i s i n i n g   s o n i,  tili.  irqi  t o ’g'risida  n im ala rn i  bilasiz  ( 9 -   s i n f   atlasidan  
f o y d a l a n i n g ) .
3.  M arkaziy   A m erik a   m am la k a tla rin i  n im a   u c h u n   „ B a n a n   re spublik alar“  deb 
atashadi?
4.  S a n o a ti  va  qis h lo q   xo'jaligi  aso s iy   tarm oq lari  to 'g'r isid a  axborot  berin g  ( 9 -  
s i n f   atlasidan   fo y d a l a n in g ).
5.  S h i m o l i y   va  M ark aziy  A m e r ik a d a   n im a   sa babdan  quvur  va  d e n g iz   transporti 
riv ojla ngan?
61-  §.  Amerika  Q o‘shma  Shtatlari
G eografik  o ‘rni  va  mamlakat  haqida  umumiy  m a’lumotlar.  A Q S H   yer 
m a y d o n i   b u t u n   G ' a r b i y   Yevropa  m a m l a ka t l a r id a n  katta  b o ‘lganligi  bilan 
Rossiyadan  keyingi  o' rinda turadi.  M aml ak at   50 ta  shtat va  Kolumbiya  Federal 
okr ugidan  iborat.  Asosiy  48  ta  shtati  Shi mol iy Ame ri ka   mat eri gini ng j an ub iy  
va  markaziy qismida joylashgan.
Hozirgi  k u nd a   A Q S H   —  Federativ  Respublika.  M a m l a k a t d a   1787-  yili 
qabul  qilingan  Konstitutsiyaga  amal   qilinadi.  Davlat  rahbari  —  Prezident. 
Q o n u n   chiqar uvchi   organ  —  kongress.

159

M aml a k a t n i n g   mat eri k  qismi  h udu d i   de h qo nc h il ik   va  chorvachil ikning 
deyarli  b a r c h a   t a r m o q l a r i n i   yetishtirish  u c h u n   q ul ay  b o l g a n   agroi ql im 
resurslariga  ega.  A Q S H n i n g   j u da   katta  m ay d on i ni   egallagan  dasht  zonasi 
m a m l a k a t n i n g   eng  yirik  g kalla  makoni dir.  Qizig'i  s h u n d a n   iboratki,  deyarli 
100— 120  mln.  t o n n a   d on   lalmi  yerlarda  yetishtiriladi.  Yalpi  hosilning  bar- 
qarorligi  6 —7  yilda  bir  mar ta   buziladi,  y a ’ni  iqlim  q u r g ‘oqchil  kelib,  d on 
ekinlari  b i r m u n c h a   zarar  ko'radi.
A Q S H   —  tabiiy  resurslarning  b a rc ha   turlariga  boy.  Mineral   resurslar- 
ning  b a ’zi  bir  t urlarining  zaxiralari  b o ' y i c ha   d u n y o d a   yetakchi  o ‘rinlarni 
egallaydi.  Shul ar   qatoriga  t o s h k o kmir,  mis,  moli bden,  a lumin i y  xomashyosi, 
q o ‘rg‘o s h in - ru x ,   uran  rudalari,  oltin,  fosforitlar,  ha r  xil  t uzl ar   kiradi.
Yo qi lgl- ener ge ti ka   resurslari  t oshko' mi r,  neft,  tabiiy gaz va gidroresurslar- 
ga  asoslanadi.  T o s h k o ‘mirning yirik  konlari  Appalachi  havzasida  h a m d a   0 ‘rta 
G karb  ray on i da   mavjud,  bir  yilda  m a m l a k a t d a   900  million  t o n n a d a n   ziyod 
k o ‘mir   qazib  o l inmoqda.
A Q S H   yirik  neft  zaxiralariga  ega.  Yirik  neft  konlari  Al yaska(Pradxo- 
Bey),  Texas,  Nyu- Me ksi ka ,  Luiziana,  Kaliforniya  shtatlarida  h a m d a   Meksika 
ko' rfazida joylashgan.  M a m l a k a t d a   bir  yilda  4 00 —450  million  t o n n a   atrofida 
neft  qazib  oli nmoq da.
A Q S H d a   yirik  tabiiy  gaz  konlari  neft  konlari  y oni da  joylashgan  (Texas, 
Kaliforniya shtatlari va  Meksika ko'rfazi).  Mamlakatda yiliga o ‘rtacha 500  milliard 
kub.m.  tabiiy gaz  ol inmoqda.
A Q S H d a   qora  va  rangli  metallurgiva  t ar moqlari   u c h u n   z arur   b o i g a n  
rudali  qazil ma  konlari  va  zaxiralari  a n c h a   k o bp.
T e m i r   rudasining  katta zaxiralari  Buyuk  k o ‘llarning sohillaridagi  konlarda 
UVplangan.
Da ryolar idan  Kolumbiya,   Kol orado,   Niagara  gidroenergiya  resurslariga 
boy  b o l i b ,   u n d a n   hozirgi  vaqtda  samarali  foydal anil moqda.
AHOLISI
Aholi  soni  IxVyicha  m am l a k a t   Xitoy  va  H i n di st o nd a n  so' ng   3-  o 'r in ni  
egallaydi.  Aholi  sonini  bu  darajaga yetishida  immigratsiya  katta  rol  o ‘ynagan.
A Q S H   aholisining  soni  2001-  yilning  14-  dekabri da  olingan  m a ’lumot ga 
ko 'r a  285,9  mln.  kishini  tashkil  etdi.  Ahol ining  o lr tacha  yillik  o ksish  s u r’ati
0.9  foizga  t e ng   b o l m o q d a .   Aholi  soni  tabiiy  k o ' p a y i s h   hisobiga  h a m ,  
immigratsiya  hisobiga  h a m   o ' s m o q d a .   M a m l a k a t d a   keyingi  yillarda  aholining 
har  mingt asi da  16  bola  t u g i l m o q d a ,   9  kishi  o l m o q d a .   Tabiiy  k o ‘payish 
koeffitsienti  7  ga  teng.  O ' r t a c h a   yashash  davri  erkaklar  u c h u n   73  yoshni, 
ayollarda  80  yoshni  tashkil  etadi.
A Q S H   a h o l i s i n i n g   o br t a c h a   zichligi  i qt is odi y  r i v oj l a n g a n   Y e v r o p a  
maml ak a tl ar id a n  a n c h a   past  ( o ' r t a ch a   1  kv.  km.  m ay d o n g a   29  kishi).  Aholi 
notekis  taqsi ml angan.
Aholisining  soniga  k o ' r a   yirik  shtatlar  quyidagilar:  Kaliforniya  (33  mln. 
kishi),  N y u - Y o r k   (20  mln.  kishi),  Texas  (20  mln.  kishi),  Florida  (15  mln.
TABIIY  S H A R O IT I  VA  TABIIY  BOYLIKLARI
160

kishi).  U m u m a n ,   m a m l a k a t n i n g   i qtisodiy  rivoj langan,   yuqor i  d a r a j a d a  
s a no a t l a s h g a n   h u d u d l a r i d a   a h ol i n i ng   deyarli  2 / 3  qismi  i st iq oma t  qiladi 
( Bosvash,  C h pi t s,   Sansan).   A Q S H   j a h o n n i n g   yirik  u rb ani zat siyal ashgan 
h u du d l a r i d a n   biridir  (shahar lar da  yashovchilar  ulushi  75  foiz).  Millioner 
shahar lar   qatoriga  Ny u -Yo r k,   Chikago,   Los-Anjeles,  Xyuston,  Filadelfiya, 
Detroyt,  Dallas,  Sietl,  Boston,  S a n -Fr an si sko  va  bos hqalar   kiradi.
XO‘JALIGI
J a h o n   mamlakat lari   orasidan  A Q S H   singari  e ’tiborni  o ‘ziga  kuchli  jalb 
qilgan  davlatni  topish  mushkul.   U  dunyodagi   yirik  davlatlardan  biri  b o i i b ,  
k o ‘p  sohalar da j a h o n   siyosatida  h a m   hal  qiluvchi  rol  o' ynaydi.   A Q S H   yirik 
iqtisodiy,  ilmiy-texnikaviy  h a m d a   harbiy zaxiralarga ega.  Shu j u m l a d a n ,   neft, 
tabiiy  gaz,  k o ‘mi r  va  p o l a t   ishlash  b o ‘yicha  u  3  ta  yetakchi j a h o n   davlatlari 
ichiga  kiradi.  Elektr  energiya  ishlab  chiqarish  b o' y i ch a   esa  A Q S H   yagona 
ye ta kc hi   davlat  hi sobl anadi.   El ektr  t exni ka ,  e le k t ro n i k a   va  a e r o k o s m i k  
mahsulotlari  sifati,  rivojlanish  darajasi  bo' yi ch a,   avtomobilsozlik,  kemasozlik 
va  s amol yotsozli k  t ar moq l ar in i ng ,  ki myo  s a noa ti ni ng   rivojlanish  darajasi 
b o ' y i c h a   A Q S H   d u n y o d a   p e s h q a d a m l i k   mavqeyi ni   saqlab  turibdi.  D o n  
mahsulotlarini  yetishtirishda j a h o n d a   ikkinchi,  qishloq  xo'jalik  mahsulotlarini 
eksport  qilish  b o ‘yicha  birinchi  o ‘rinni  egallaydi.  A me ri ka   iqtisodiyotida 
k a p i t a l n i n g   m a r k a z l a s h u v i   asosiy  belgi  hi so bl a na d i.   A m e r i k a n i n g   yirik 
korporatsiyalari  o ‘zi  amalga oshirayotgan  ishlari b o ‘yicha transmilliy xarakterga 
egadir.  J a h o n n i n g   yirik  500  ta  T M K   lari  orasida  100  dan  ziyodi  A Q S H d a  
joylashgan.  Ro' yxat  boshida  „Jeneral  Motor s^,  ,, Ex xo n “ ,  „ F o r d   M o t o r 41  va 
, , I B M “  turadi.
Qora  metallurgiya.  San oa tn in g  bu  t a r m o g l n i   , , m u a m m o g a “  boy  deb 
aytish  m u mk i n .   Boshqa  iqtisodiy  rivojlangan  ma ml ak a tl ar   singari  A Q S H d a  
qor a  metallarni  eritish  q i sq a rmo q da   (90-  yillar  boshlar ida  t a x m i n a n   100 
mln.t.,  hozirda  75—80  mln.t.).  Bu  so ha da   ishlovchilar  soni  h a m   kamayib 
ketmoqda.   Qo r a  metallarni  eritish  jar ayonini   m a m l a k a t d a   bir  n echta  yirik 
k omp an i ya la r   nazorat  qiladi.  Shul arni ng  eng  m as hh ur i   —  „Yunayted  Steyts 
S til“  korporatsiyasidir.
Rangli  metallurgiya.  A Q S H   rangli  metallarning asosiy turlarini  yirik  ishlab 
chiqaruvchisi  hisoblanadi.  Mis,  rux,  q o ‘rg‘oshin  eritish  zavodlari  M o n ta n a,  
Yuta,  Aydaxo,  Arizona  shtatlarida  mavjud.  Yirik  rangli  metallurgiya  rayoni 
T i n c h   okean  sohilining  s hi mo l i- g ‘arbiy  qismida  j oylashgan.
M ashinasozlik  va  metallni  qayta  ishlash  sanoati  A Q S H   sanoatidagi  eng 
yirik  t a r m o q   hisoblanadi.  Un g a   sa no at da  j ami   ba n d  aholining  40  foizi  t o ' g kri 
keladi.  A Q S H   mashinasozligini  o kn  minglab  korxonal ar   va  minglab  firmalar 
t ashki l  e t a d i ,   lekin  s h u l a r n i n g   i c h i d a   bir  n e c h t a   yirik  m o n o p o l i y a l a r  
h ukm ro nl ik   qiladi.  Avtomobilsozlikda  —  „Jeneral  M o to rs44,  „Ford  M otor44; 
aviasozlikda  —  „B oing44,  „M akdonald  D u glas44,  „Lokxid44;  elektronikada  — 
„Jeneral  elektroniks44,  k o mp y ut er  ishlab  chiqarishda  —  „Interneyshnl  Biznes 
M ashins44  ( I B M )   shularjumlasi dandi r.  Ameri ka  mashinasozligida eng  m u h i m  
t armon  avtomobilsozlikdir.  Avtomobilsozlik  t a r m o g l  A Q S H n i n g  20 ta shtatida
1 1  —  Л.  Q a y u m o v .   I.  Safaro v,   M.  T il la b o v e v a
161

mav j ud .   M ic h i g a n   shtat idagi   D c t ro y t   shahri   m a m l a k a t n i n g   „ a v to m ob il  
poytaxti“  hisoblanadi.  Bu  rayonning h a m m a   katta shaharlari  (Toledo,Chikago, 
Klivlend,  Buffalo  va  boshqalar)  avtomobilsozlikning  markazlaridir.
Aviatsiya  sanoati  —  A Q S H   xo'jaligining  yirik  t a r m oq la ri d an   biri.  Un in g 
tarkibiga  raketasozlik  va  kosmik  texnika  ishlab  chiqarish  h a m   kiritiladi.  Yirik 
monopoli yal ari :  „ Bo in g" ,  „ Yu na yt ed   Te kn ol oj is ‘\   „ M a k d o n a l d   Dugl as “ , 
„Lokxi d".   , ,Boi ng“esa j ah on da gi   eng  yirik  aviatsiya  sanoati  korporatsiyasidir.
A Q S H d a   kemasozlik  markazlari  Atlantika  okeani  va  Meksika  q o l t i g i  
sohilIaridagi  shahar lar da joylashgan.
Elektr  texnika  va  elektronika  sanoati.  Bu  s an oat da ,  asosan,  maishiy 
texnika  ishlab  chiqariladi.  E H M  j a h o n   bozorini  IBM  boshchi 1 igidagi  Amerika 
firmalari  boshqarib boradi.  A Q S H   va bos hqa  davlatlardagi  I BM  korxonalarida 
300  ming  kishi  ish  bilan  band.  T a r m o q n i n g   yirik  markazlari  —  Chikago,  
Lo s- An jel es ,  S a n - F r a n s i s k o ,   N y u - Y o r k ,   Bo st on,   Pittsburg,  Filadelfiya, 
An ax ay m,   Dallas  va  Fo r t - Ue r t .
Kimyo  sanoati.  A Q S H   d u n y o d a   kimyo  sanoat ining  rivojlanish  darajasi 
b o' yi ch a  yetakchi  o lrinni  egallaydi.  Bu  s o ha da   „ D y u p o n   de  N e m u r “ ,  „ D o u  
kemi kl",   „ M o n s a n t o "   va  bos hq a  firmalar  yuqori  o ‘rinlarda  turadi.  T a r m o q  
pol imer lar  (plastmassalar,  kimyoviy tola,  sintetik  kauc hu k),   mineral   o'g'itlar, 
bo' yoql ar ,  maishiy-kimyoviy  b oAo ql a r,   farmatsevtika  va  k osmet ika  m a h s u ­
lotlari  ishlab  chiqaradi.
Oziq-ovqat sanoati A Q S H d a  boshqa yirik tarmoqlar bilan  bir qatorda turadi. 
Bu  t armoq  mamlakat  qishloq  xo'jaligining  rivojlanishiga  tayanadi.  Oziq-ovqat 
sanoati  mahsulotining  katta  qismi  Shimoliy  shtatlarga  t o ' g lri  keladi.  Yirik 
g o lsht-konserva zavodlari  G' arbiy shtatlardagi shahar va shaharchalarda  ishlaydi. 
Dunyoda  ,,Koka-Kola“ ,  ,,Pepsi-Kola“  firmalarining mahsulotlari  keng tarqalgan.
*
Savol  va  topshiriqlar
1.  A Q S H n i n g   i q t is o d i y - g e o g r a f i k   o 'r n i n i  b a h o la n g .
2.  A Q S H   m ineral  resu rsla rn in g  qaysi  turlari  bilan  t o ' l a - t o ' k i s   t a ' m in l a n g a n . 
qaysila rini  im port  qiladi?
3.  A Q S H   a h o li s i n in g   d in a m ik a s i d a   im m ig r a t siy a n in g   roli  katta  b o i g a n   davrlarni 
b e lg ila n g   va  b u n d a y   holat  sabablari  to'g'r isid a  b ilganla ringiz ni  s o ' z la b   bering.
4.  A Q S H   m e h n a t  resurslarining  si fat  ko'r satk ic hlarig a  x o s  xususiy atlar  to'g'risida 
n im a la r n i  bilasiz?
5.  M a m la k a t  x o'jaligin in g  asosin i  qaysi  ta rm o q la r  tashkil  etadi  va  n im a   u ch u n ?
6.  A Q S H   sanoatid a  fantalab  tarm oqla rnin g  o'rni  va  aham iyati  to'g'risida  nimalarni 
b ila siz ?
7.  A Q S H   da  F T l n i   belg ila b  b eruvchi  t a r m o q la r n in g   hozirgi  h ola ti  va  istiqbollari 
haqid a  so 'zla b   bering.
62-  §.  Kanadamng  iqtisodiy-geografik  tavsifi
Ka na da   shimoliy  A m e ri k a da  j oylashgan,  j a h o n d a   iqtisodiy j i h a t d a n   eng 
rivojlangan  m am la k at la r da n  biri.  ,,yettilik“  davlatlari  qatoriga  kiradi.
K a n a da   hud ud i   Shimoliy  Ame ri ka   materigining  shimoliy  qismi  va  unga 
y on do sh   orollarda  joylashgan.
162

M ay d o ni   9976,1  ming  kv.  km.,  aholisining  soni  31  mln.  kishi  ( 2 0 0 1-y.)
K a n a d a   —  pa rl a me nt ar   monarxiya,   u  Buyuk  Britaniyaning  do mi ni on i,  
lekin  1931-  yilda  unga t o i a   mustaqillik  berilgan.
K a n a d a   tabiiy  resurslarga j u d a   boy  mamlakat dir.   U n i n g  h u d u di d a   uran, 
t em ir   rudasi,  nikel,  mis,  qo"rgkoshin  va  rux,  oltin  va  k umush,   neft  va  tabiiy 
gazning  yirik  konlari  mavjud.  Ur an,   nikel,  oltin,  k umus h  va  b os hqa   qator  
rudali  va  n or ud a  qazilma  boyliklarni  qazib  olish  b o' yi ch a   K a n a d a   du ny o  
mamlakatlari  ichida  yetakchilik  qiladi.
Ma ml a ka t  yer  va  ayniqsa,  suv  h a m d a   o ‘rmon  resurslariga  j u d a   boydir. 
Shimoliy  mintaqasidagi  o ' r m o n l a r n i n g   deyarli  1/3  qismi  ush bu   m aml ak a tga  
t o lg'ri  keladi.
Aholisining  qariyb  40  foizi  i ngliz-kanadaliklar,  30  fozi  f r a n s u z - k a n a -  
dali klar dan  iborat.  Qol gan  qismi  nemi slar,   italyanlar,  ukrainlar,   gollandlar, 
ruslar  va  b o s h qa   millat  vakillaridan  tashkil  t opgan.  M a m l a k a t   shimo l id a  
h a m d a   ovchilik  va  baliqchilik  rivojlangan  mar kazi y  va  g' arbi y  h u d u dl ar i da  
m a h a l l i y   h i n d u l a r ,   e s k im o sl a r ,   a t a p a s k a l a r   va  b o s h q a l a r   t a r q o q   h o l d a  
y as haydi .
Aholi  soni  tabiiy  o'sish  va  migratsiya  saldosi  hisobiga  k o ‘pa ymoq da . 
O ' r t a c h a   yillik  o'sish  s u r’ati  keyingi  o ‘n  yilliklarda  1  foizdan  oshmayapti.  
Sha ha rl arda  j a mi   aholining  deyarli  80  foizi  istiqomat  qiladi.  Yirik  shaharlari 
qatoriga  Monre al ,   T or o nt o,   Vankuver,  Kvebek  va  bos hqalar   kiradi.
K a n a d a   iqtisodiyoti  yuksak  taraqqiy  etgan  mamlakat dir.   Ka n ad a   d un yo  
mamlakat lar i  ichida  nikel,  rux,  k u m u s h   rudalari,  kaliy  tuzlari,  asbest  qazib 
olish  h a m d a   q o g 'o z   ishlab  chiqar ishda  birinchi;  oltin,  platina,  moli bden 
rudasi,  oltingugurt,  uran  qazib  olish  va  selluloza  ishlab  chiqarishda  ikkinchi 
va  u c hinc hi   o ‘rinlarni  egallaydi.
K a n a da   sanoatida  t o g‘- ko n  t a r m o g ‘i  bilan  bir  q a tor da   elektr  energetika, 
o ‘rmon,  y o g 4ochni  qayta  ishlash  va  sellu!oza-qog‘oz,  transport  va  qishloq 
x o ‘jaligi  m ashinasozligi,  qora  va  rangli  metallurgiya,  kimyo  va  neft-kim yo, 
oziq-ovqat  (un  tortish,  g o lsht,  baliq-konserva  va  b.)  va  yengil  ( t o ' qi ma c hi - 
1 i k ‘  k o ' n   po y a bz al   va  t ik u v c h i l i k )   s a n o a t   t a r m o q l a r i   y u q o r i   d a r a j a d a  
rivojlangan.
Qishloq  x o ‘jaligi  va  chorvachilik  yuqori  darajada  mexanizatsiyalashgan va 
ixtisoslashgan.  M a m l ak at d a  t rans port ni ng  b a rc ha   turlari  yaxshi  rivojlangan.
j y   Savol  va  topshiriqlar
1.  K a n a d a n i n g   ge ografik  o'rn in i  b a h o la n g .
2.  N i m a   u c h u n   K a n a d a   ,,y ett ilik“  m am la katlari  qatoriga  q o kshilgan?
3.  K a n a d a   h u d u d i  b o y   boMgan  m in era l  resurslar  turlarini  aniq lab,  ular  jo y l a s h -  
gan  konla rni  y o z u v s i z   xaritalarga  tushiring.
4.  K anada  a h o li s i n in g   h u d u d iy   j o y la sh is h ig a   xos  xusu siyatlarn i  belgilang.
5.  K an ad a  iq tisod ivotid a  n im a   u c h u n   sanoat  a sosiy   o'r in  egallaydi?
6.  M a m la k a t  d e h q o n c h il ig i  va  c h o r v a c h il ig i d a   qaysi  tarm oq lar  xalqaro 
ix t iso s la sh u v  
ta rm oq lari  h is o b la n a d i ?
163

11-  mavzu.
  Janubiy Amerika davlatlari
63-  §.  Janubiy  Amerika  davlatlarining 
umumiy  tavsifi
P a n a m a   davlatidan j an u b d a  joylashgan  b archa  davlatlar hududl ari  Janubiy 
A me ri ka   deb  ataladi.  M a ’lumki,  Ame ri ka   q i t ’asi  ka shf  etilganidan  s o' ng   k o ‘p 
o ‘t m a y   J a nubi y  Amerika,   asosan,  Ispaniya  va  Portugaliya  t o m o n i d a n   bosib 
olingan va XVI  —  XIX asrlar davomi da ularning mustamlakalariga aylantirilgan 
edi.  Tabiiyki,  ularning  uzoq  muddat li   hukmr onl igi   davrida  ispan  va  portugal 
tillari  asosiy  til  sifatida  shakllanib  ul gurgan  edi.
X I X  
asr  da vomi da   J an u bi y  Ameri kadagi   k o lpchilik  davlatlar  o bz  must a-  
qilliklarini  q o l g a   kiritdilar.  S o ‘nggi  mustamlakalar XX asrning  6 0 - 7 0 -   yillariga 
kelib  ozodlikka  erishdilar.  Endilikda  bu  m i n t a q a d a   13ta  mustaqil  davlatlar 
mavjud.
J a nubiy Amerika  mamlakatlari  u m u m j a h o n  geografik  m e h n a t  t aqsimotida 
a l o h i d a   o ' r i n   tutadi.  Bu  m i n t a q a   m am la k at la r i,   asosan,  r ivoj lanayotgan 
davlatlar  q ator ida  turadi.
J an ub i y  Ame ri ka da   2  subregion  ajralib  turadi:
1.  A m a z on ka  va  La-Plata tekisliklari.
2.  A n d   mamlakatlari.
M i nt a q a n i n g   u m u m i y   ma yd o n i   17,4  mln.  kv.  km.  b o i i b ,   u n d a   320  mln. 
kishidan  ziyod  aholi  yashaydi.
H ududi,  chegaralari,  geografik  o ‘rni.  J a n u b i y   A m e r i k a n i n g   h u d u d i  
s hi mo l da   P a n a m a   davlat  chegaralaridan  boshlanib  j a n u b d a n   to  Olovli  Yer 
orollarigacha  c h o bzilgan.
J anubiy Amerika  mamlakatlarining geografik o'rni  xususiyatlarini,  asosan, 
ularning Atlantika va  Ti n ch   okeanlari  bilan  o ' r ab   turilishi  belgilaydi.  Boliviya 
va  Paragvaydan boshqa barcha mintaqa davlatlarining ana shu okean  havzalariga 
tutashligi  ularning  j a h o n   bozorlari  bilan  b o g i a n i s h i d a   m u h i m   vosita  b o i i b  
xizmat qiladi.  1914- yilda qurilgan  P a n am a kanali Janubiy Amerika  mamlakatlari 
I G O Lni  keskin  yaxshiladi.
Tabiiy  sharoiti  va  tabiiy  resurslari  a n c h a   boy  va  xilma-xildir.
Tabiiy  sharoi tl ari ning  xususiyatlarini  J a nu b i y   Am er ik a   h u d ud l ar i ni ng  
n a m   tropik va  m o' ta di l  iqlim  mintaqalari  b o ‘ylab joylashganligi  h a m d a  oke an 
va  dengizl ar   bilan  o ‘ralgan  keng  tog' lik  va  pasttekisliklarning  mavjudligi 
belgilaydi.  U n u m d o r   tuproql arga  ega  b o l g a n   keng  tekisliklar  va  qulay  tog' 
oralig'i  vodiylari  Janubiy  Ame ri k an in g   deyarli  b a rc h a  h u d u dl ar i da   xilma-xil 
x o ‘j alik  t a r m o q l a r i n i   keng  rivojlantirishga  i m k o n   beradi.  Tabi iy  naml ik  
k o ‘rsatkichlarining,  asosan,  yuqori  va  m o ‘tadillik darajasi  uning bir t o m o n d a n
164

o bsimlik  qopl amiga  boy eng yashil,  asosan,  qurg^oq c h o 4 - s a h r o l a r d a n   deyarli 
xoli  (agar  t or   va  kichik  mayd o n da gi   A t a k a m a   c h o i i n i   hisobga  olmasak) 
mintaqasi  b o ‘lishiga  sababchidir.
Aholisi.  Ja nu b i y  Ame ri ka   aholisining  son  j ih a td a n  tez  k o ‘payish  davri 
6 0 - 7 0 -   yillarga  t o kg bri  keladi.  Aholining  tabiiy  o lsish  k o ‘rsatkichlari  hozir 
bu  m i n t a q a d a   19  (jahon  b o ‘yicha  o lrtacha  13)  promillega  tengdir.
J a nubiy  Ame ri ka   aholisining  etnik  tarkibi  asosan  uch  irq  xalqlariga  borib 
taqaladi.  Ular:  mo ngo loi d  (tub  xalqlar —  mahalliy  hindular),  yevropeoid  va 
negroid  irqiga  m a n su b   xalqlardir).
64-  §.  Janubiy  Amerika  davlatlarining  x o ‘jaligi,  transporti, 
tashqi  iqtisodiy  aloqalari  va  atrof-muhit  muhofazasi
J anu b i y  Ameri ka  davlatlari  xo'jaligi  o lrtacha  rivojlanish  darajasiga  k o ‘ra 
Osiyo  va  Afrikadagi  rivojlanayotgan  davlatlarga  nisbatan  sezilarli  ustunlikka 
egadir.  A m m o   sanoat  Janubiy  Ame ri ka da   bir  tekis  rivojlanmagan.  Hozirgi 
paytda  sanoat  Argentina,  Braziliya,  Chilida  m in t aq a ni n g  bos hqa  davlatlariga 
nisbatan  b i r m u n c h a   rivojlangan.  Ular  m in t aqa   sanoat  mahsul otl ari ning  2/ 3 
qismini  ishlab  chiqar moqdal ar .
Chorvachiligi  mi nt aq a   h udu d i   b o bylab  tekis  rivojlanmagan.  J a mi   qishloq 
x o ‘jalik  m ah s u l o t i n i n g   1/3  qismini  yetishtirib  b e ra di gan   bu  t a r m o q n i n g  
ahamiyati,  ayniqsa,  Argentina,  Urugvay va  Braziliyada  ahamiyatli.  Q or a m o l -  
chilik,  q o kychilik,  parrandachilik chorvachilikning  eng  m ah s ul d or  t armoqlari 
h i s o b l a n a d i .   D e n g i z b o ‘yi  d a vlat lar i,  a y ni qs a ,  Pe r u ,   Chi l i,   Br az il iy ad a 
baliqchilik  m u h i m   sohadir.
Transporti  J anubiy  Ame ri ka   mamlakat lar ini ng  aksariyatida  a n c h a   sust 
rivojlangan.  Quruqlikda  harakatlanuvchi  asosiy transport t a r m o g l   avtomobildir. 
Bu  t a r m oq   barcha  m i nt aqa   mamlakatlarini  a ma lda  bir-birlari  bilan  b o g ‘lovchi 
yagona  quruqlik  transportidir.  TemiryoM  transporti  y a na d a  sust  rivojlangan. 
Bu  esa  o' z navbatida iqtisodiyotning  rivojlanishida ancha t o ‘sqinlik qiladi.  Barcha 
m a m l a ka t l a r   va  ularning  ichki  rayonlarini  bir-birlari  bilan  b o g i a s h d a   dengiz 
va  daryo  transporti  katta  a ha mi yat ga   ega.  Sanoati da  t o g ‘- kon,   neft-kimyo, 
metallsozlik,  aholi  iste’mol   mahsulotlari  ishlab  chiqarish  t armoqlari  a n c h a  
ahamiyatli.  Qishloq xo'jaligida yirik yer egalariga tegishli  plantatsiyalarda tashqi 
b oz or   u c hu n   k o ‘plab  kofe,  s hakarqami sh,   b an an ,  tropik  meva  mahsulotlari 
ishlab  chiqariladi.  O k e a n b o ‘yi  hud u dl ar i da   dengiz  baliqchiligi  katta  iqtisodiy 
ahami yat ga  ega.  Peru  va  Chili  j aho n da gi   eng  yirik  baliq  mahsulotlari  ishlab 
chiqaruvchi  davlatlar  qatoriga  kiradi.
*
Savol  va  topshiriqlar

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling