Geografiyasi


  0 ‘quv  q o 'l la n m a s i  m atn i  va  atlasd an  fo y d a la n ib   (4


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet24/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25

1.  0 ‘quv  q o 'l la n m a s i  m atn i  va  atlasd an  fo y d a la n ib   (4  
5 -   va  4 7 -   betlar),  J a n u ­
biy  A m e r ik a n i n g   L otin   A m e r ik a s id a n   q a n d a y   farqlanishini  aniq lang.
2.  M a tn   va  atlasd an  foyd alan ib ,  J anubiy  A m e r ik a n i n g   n e ft -g a z   va  rangdor  metal - 
larga  b o y   b o ‘lgan  m a m la katlarin i  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
3.  Janubiy  A m e r ik a n i n g   qaysi  m am lak atlarid a  m a h a lliy   h indular va  qaysi  m a m l a ­
katlarida  y e v r o p e o id   irqiga  oid   a h o li n in g   e n g   k o ‘p  tarqalganligin i  va  b u n in g  
aso s iy   sabablarini  an iq lan g.

4.  S a n o a t  ishlab  c h iq a r i s h i n in g   h u d u d iy   ji h a td a n   m o n o t s e n t r i k   h o ld a   jo ylash ish i 
sabablarini  a n iq la n g   va  ular  e n g   k o ‘p  qaysi  m am lak atlarga  xosdir?
5.  K o fe,  sha k a rq a m ish   va  ba n a n   v e t i s h t i r u v c h i   e n g   yirik  m i n t a q a   m a m l a -  
kat lari n i 
an iq lang.
65-  §.  Braziliyaning  umumiy  iqtisodiy-geografik  tavsifi
Braziliya  —  Janubiy Ameri kaning eng  yirik  mamlakatidir.  U  maydoni ning 
kattaligi  va  aholisining  soniga  k o ‘ra j a h o n d a   5-  o ' r inn i   egallaydi.  U m u m a n ,  
m ay do n i  8512  ming  kv.  km.,  aholisi  esa 172,6  mln.  kishi  (2001-  y.).  Davlat 
t u zu m i   —  Federativ  Respublika.  Tarkibida  23  shtat  mavjud.  Shuni ngdek,  
alohi da  y ana  3  federativ  h u d u d   va  povtaxt  atrofi  hududl ar ini   birlashtiruvchi 
1  federativ  ok r ug   d a vl at ni ng   h u d u d i y - m a ’muri y  tarkibini  tashkil  qiladi. 
Flududi  mineral  tabiiy  bovliklarga  boy.  U n d a   50 ga  yaqin  miner al   x omas hyo 
resurslari,  ayniqsa,   q o r a   va  r a n g d o r   m et a ll a r n i n g   boy  konl ari   topil gan.  
J ah on dag i  eng  yirik  va  tarkibi  eng  boy  t em ir   ruda  konl ari dan  hi soblanadigan 
Minas- Jer ays  va  Karajas  m am la k at   iqtisodiy  hayotida  katta  a ha mi yat ga   ega. 
Sh uni ngde k,   Braziliya  du n y o   a hamiyatiga  ega  bo' lgan  yirik  marganes,   boksit, 
polimetall  konlariga  h a m   ega.  Uni ng  h u dudi da  turli  asl  va  nodir  metall  konlari 
ko'p.  A m m o   u  yoqilg'i  resurslarining  biron  xiliga  ha m  boy  emas.
Braziliyaning  qulay  tabiiy  sharoiti  tufayli  h u d ud i ni ng   2/ 3  qismi  n a m  
ekvatorial  o ' r m o n   (selva)lar  va  tropik  changal zorl ar   bilan  qopl angan.  Shu 
sababli  Braziliya j a h o n d a   o ' r m o n g a   eng  boy  m a m l ak a tl ar d an   biridir.
M aml a k a t n i n g   m u h i m   tabiiy  resurslari  qatoriga  suv  va  gidroenergetika 
boyliklari  h a m   kiradi.  J ah o n d ag i   eng  sersuv  A m a z o n k a   daryosi  va  irmoqlari, 
s hu ningde k,   Tokant ins,  Sa n- Fr an si sk o ,  Parana  kabi  daryolari 
n ihoyat da  
ulkan  energetika  quvvatlarini  yashirib  yotadi.
Braziliya  yer  resurslariga  h a m  j u d a   boy.  Aholi j o n   boshiga  t o' g' ri   keladi- 
gan  fovdali  yer  maydoni   ko' rsatkichiga  k oi ' a   u  j a h o n d a   Avstraliya  va  Ros- 
siyadangina  keyinda  turadi.  U  agroiqlim  resurslariga  h a m   ni hoyat da   boy. 
Bularning hammasi   Braziliyaning o' ta  ulkan  iqtisodiy salohiyatga ega ekanligini 
ko'rsatadi.
Aholisi  tabiiy  ko' payish  hisobiga  viliga  1,7  foizga  o'syapti.  Aholisining 
etnik  tarkibida  80  dan  ortiq  millat  va  etnik  gur uh  qatnashadi.  Bular  orasida 
kelib  chiqishi  yevropaliklar  —  ,,kreollar“  s a l m o g i ,   rasmiy  m a i u m o t l a r g a  
k o lra,  j ami   aholining  2/ 3  qismini  tashkil  qiladi.  Keyingi  katta  etnik  guruh 
metislar  va  mulatlardir.  Hi ndul ar ,  asosan,  A m a z o n k a   o ' r m on z o r la r i   ichki 
qi smi da,   negrl ar   esa  m a m l a k a t n i n g   s h i m o l i- s ha rq iy   r ay on la ri da   k o ' p r o q  
tarqalgan.
Braziliya  aholisi  h u d u d i y  j i h a t d a n   a n c h a   notekis joylashgan.  Aholisining 
o ’r ta ch a   zichligi  ha r  1  kv.  km.  m a y d o n g a   18  kishidan  t o ' g ' r i   kelgani  hol da,  
uni ng  90  foizi j ami   hud u di ni ng   2/ 5  qismida joylashgan.  M aml a ka t  aholisining 
y a r m i d a n   k o ‘pi  j a m i   h u d u d i n i n g   7  foizini  tashkil  qiladigan  t orgi na   o k e a n -  
b o ‘yi  h u d u dl ar i da  yashaydi.  Shu  bilan  birga,  Braziliyaning  y a rm i d a n   k o lproq 
m a y d o n i n i   tashkil  qi ladigan  g^arbiy  r ayonl ari da  j a mi   a holi sini ng  atigi  5 
foizigina  yashaydi.

nf

Braziliya  yuqori  darajada  urbanizatsiyalashgan  davlatlar  qatoriga  kiradi
—  aholisining  80  foiziga  yaqini  shaharl arda  yashaydi.  U n d a   7  ta  ,,millioner“ 
s haharlar  mavjud  b o i i b ,   S a n - P a u l u   va  Ri o -d e - J a n e y r o   j a h o n d a   eng  yirik 
shaharl ar  qa tor idan  o i ' i n   oladi.
X o4jaligi.  Iqtisodiyotining  yetakchi  t a r m o g i  b o i g a n   sanoat  soiiggi  yillarda 
ba rq ar or   tadrijiy  rivojlanish  koi' satkichlariga  egaligi  bilan  ajralib  turadi.
Metallurgiya sanoatining tez  rivojlanishi,  o kz  navbatida turli  mashinasozlik 
t ar moqla ri   taraqqiyot ini   a n c h a   tezlashtirdi.  Hozirgi  v a qt da   Braziliya  o kz 
avtomobil sozli k  (yiliga  1  mln.  d a n   ortiq  a vt omobi ll ar   ishlab  ch iq ar ad i) , 
s a mo l yo t soz li k,   k e ma so zl ik   t a r m o q l a r i g a   ega.  U n d a   a n iq   va  m u r a k k a b  
m a s h i n a s o z l i k ,   a yniqs a,  f a n t a l a b   m i k r o e l e k t r o n i k a ,   r a d i o t e l e m e x a n i k a ,  
asbobsozlik kabi  tarmoqlar katta yutuqlarga ega.  Import qilinadigan  neft  asosida 
t obora  neft -kimyo  sanoati  rivojlanmoqda.  Biomassalar,  birinchi  navbatda, 
sha kar qa mi sh   chiqindilarini  qayta  ishlash  asosida j a h o n d a   birinchi  b o i i b   etil 
spirti  ( b en z i n   o ‘r n i da   m o t o r   y o q i l g i s i   sifatida  a v t o m o b i l   t r a n s p o r t i d a  
foydal anil moqda)   ishlab  chiqarish  y o i g a   qo'yildi.  Du nyodagi   eng  yirik  G E S  
lar  qurilishi  hisobiga  ( I t ay p u—quvvati  12,6  mln.  kVt,  Tu ku ru i  —  quvvati  8 
mln.  kVt,  Ksindo  —  quvvati  5  mln.  kVt  G E S   lari)elektr  energetika  sanoati 
katta yutuqlarga  erishdi.
Bu  sha har da   hozir  500  mi ng da n  ortiq  aholi  yashaydi.  U n da ,   asosan, 
davlat  bos hqaruv  muassasalari  va  xizmat  doirasi  xodimlari,  yengil  va  oziq- 
ovqat  kor xonal ari ,  t r a n s p o r t - t e l e k o m m u n i k a t s i y a   t a r m o q l a r i n i n g   i s h ch i - 
xizmatehilari  yashaydi.

%
Savol  va  topshiriqlar
6
1.  B raziliy aning  geografik  o krni  va  u n in g   asosiy   xusu siy atlarin i  an iq lang. 
J a h o n   siy o siy   xaritasidan  u n ga  o 'x s h a sh   m am la katlarni  to p ish g a   harakat  qiling.
2.  Braziliya  q im m a tli  m ineral  boylik larn in g  qaysi  xillariga  b o y   va  qaysi  xillariga 
k a m b a g 'a l?
;  j.
^   -  
12- mavzu.
  Insoniyatning global muammolari
66-  §.  Global  muammolar  va  demografik  muammolar
XX 
asrning  ikkinchi  y ar mi da   insoniyat  oldida  j u d a   k o ‘p  va  mu ra kk ab  
m u a m m o l a r   vujudga  keldiki,  ularning  asosiy  qismi  t a ’sir  doirasining  miqyosi 
va  ahamiyatiga  k o lra global  m u a m m o l a r  n omi ni   oldi.
But un  dun yo ni   q a mr a b   olgan,  i nsoniyatning  bugungi  kuni  va  kelajagiga 
xavf soluvchi,  yechimini   topishda  barcha  davlatlar va  xalqlarning  hamjihatlik 
bilan  birgalikda  harakatini  talab  qiluvchi  m u a m m o l a r   global  m u a m m o l a r  
deb  ataladi.


v  ’  •

\
\

\  
h

Global  m u a m m o l a r   aholi,  iqtisodiy-ijtimoiy  taraqqiyot  va  a tr of -muhit  
o krtasidagi  o' zaro  munosabatlar natijasidir.  Global  m u am mo l ar ,  birinchi-dan  — 
j ami   insoniyatga,  barcha  mamlakatlar,   xalqlar,  ijtimoiy  t abaqalar  manfaatlari 
va taqdirlariga  t a ’sir k o ‘rsatuvchi;  ikkinchidan  —  iqtisodiy va  ijtimoiy sohalarda 
katta talafotlarga,  inqirozlarga sabab bol uvchi ,  chuqurlashgan taqdirda es aj ah on  
sivilizatsivasming  mavjudligiga  h am  xavf  soluvchi;  uc hi nc hi dan  — yechimini 
t opis hda  u m i . m p l a n e t a r   miqyosdagi  h a mkor likni ,  b a r c h a   m am l a k a t l a r   va 
xalqlarning  birgalikda  harakat  qilishini  talab  etuvchi  muammol ard i r.
Gl obal   m u a m m o l a r n i n g  soni  t ax mi na n   o ' n t a d a n   qirq-elliktagacha boradi. 
Lekin  shular ning  ichida  asosiy,  eng  m u h i m   integral  m u a m m o l a r n i n g   soni 
o kn t ad a n  oshmaydi.
Ul ar   quyidagilardan  iborat:
1.  Rivojlanayotgan  maml ak at la rn i  qoloqli kdan  chiqarish  m u a m m o s i .
2.  Ti nc hli k va qurolsizlanish,  yangi j a h o n   urushi ni ng oldini  olish  m u a m ­
mosi.
3.  Ekologik  m u a m m o .
4.  Energetik  m u a m m o .
5.  X o m a s h y o   m u am mo s i .
6.  Oz iq -o v qa t  m u a m m o s i .
7.  D u n y o   o k e a ni da n   foydalanish  m u am m o s i .
8.  K o i n o t d a n   tinch  maq s ad l ar da   foydalanish  m u am m o s i .
Ri voj lanayotgan  m a m l a k a t l a r n i   q o l oq li k da n  chiqarish  global  m u a m ­
m ol ar ni ng  eng  muhimidi r.  M a z k u r   m u a m m o n i n g   dolzarbligi  d u n y o   siyosiy 
xaritasida qoloq  mamlakatlar  soni  va  salmog‘ining  kattaligi  h a m da  mavqeining 
sezilarli  hol da  oshganligi  bilan  b o g ‘langan.
Hozirgi  vaqtda j a h o n d a   mavjud  barcha  mamlakat lar ning  30  foizga yaqini 
qoloq  hisoblanadi.  Shul arni ng  3 / 4  qismi  Afrikada,  1  tasi  Yevr opada,   4  tasi 
J anu bi y  A me ri ka da   va  11  tasi  Osiyoda joylashgan.  Iqtisodiy  qoloqlik  m az k u r  
m a ml ak a tl ar d a  siyosiy  beqarorlik  h a m d a   ijtimoiy  tengsizlik,  irqiy  va  diniy 
ziddiyatlarni  keltirib  c h i qa r m o q d a .   Markaziy  va  Sharqiy  Afrikadagi  R u a n d a  
va  B u r u n d i   da vla tla rida   1994-  yi llarda  yuz  be rg a n  e tni k  m o j a r o l a r   bir 
mi lli onda n  ortiq  kishining  hayotiga  z o mi n   b o kldi.
U ru s h  va  tinchlik  m u a m m o s i   XX  asr  ikkinchi  ya rmi ning  deyarli  40  yili 
mobayni da  haqli  ravishda  insoniyatning  eng  m u h i m   m u am mo s i  b o l i b   kelgan. 
80-  yillarning  ikkinchi  yarmi  va  90-  yillarda  d u n y o   siyosiy  xaritasida  b o l i b  
o ‘tgan  c h u q u r   va  miqyosli  o' zgari shlar  G ' a r b   bilan  Sharq  o' rtasida  vujudga 
kelishi  m u m k i n   bo' l gan  global  yadro  urushi  xavfini  a ma l da   y o bq  b o ‘lishiga 
sabab  b o l d i .   Bunday  holat  us hbu  xavfni  t arqatuvchi  m am l a k a t l a r   Rossiya 
va  A Q S H   h a m d a   N A T O   davlatlarida  harbiy-siyosiy  s o h a d a   a ni q  amal iy 
t adbirlarni  hayotga  tatbiq  etish  bilan  b o g l a n g a n d i r .
Hozirgi  vaqtda  global  ekologik  t izimni ng  degradatsiyalanishi  t o ‘g ‘risida 
s o kz  yuritilmoqda.   U s h bu  j ar a yo n n i   shartli  ravishda  uch  tarkibiy  qismga:  1) 
ilmiy  a sosl anma ga n,  betartib  tarzda  t abi atdan  foydalanish  oqi bat ida  atrof- 
m u h it n i n g   degradatsiyalanishi;  2)  a t r o f -m uh it n i  inson  faoliyati  chiqindilari 
bilan  ifloslanishi;  3)  a t r o f -m uh it n i  ushbu  c hiqi ndil ar  bilan  , ,zaharlanishi“ga 
b o i i s h   m u m k i n .
168

к
: /   Savol  va  topshiriqlar
1.  G lo b a l  m u a m m o l a r n i n g   m a z m u n i n i   va  m o h iy a tin i  q a n d a y   tu shuntir ib  bera 
ola siz ?
2.  G l o b a l  m u a m m o l a r  
tabiat  bilan  j a m iy a t  o 'z a r o   a lo q a d o r l ig i n in g   natijasi 
e k a nligin i 
aso sla b  bering.
3.  Hozirgi  vaqtda  e n g   dolzarb  aham iyatga ega  b o ‘lgan  global  m u a m m o la r ,  ularning 
kelib  ch iq ish   sabablari  va  o m illari  t o bg ‘risida  nim ala rni  ayta  olas iz?
4.  G l o b a l  m u a m m o l a r n i n g   o 'z a r o   alo qadorlig i  to'g"risidagi  fikrga  q an d ay  qaray- 
siz?
5.  U c h i n c h i   m in g   yillikda  q an d ay  m u a m m o l a r n i n g   ah a m iy a ti  yan a  h a m   osh ad i?
67-  §.  Energetika  va  xomashyo,  oziq-ovqat  muammolarining 
sabablari  va  hal  qilish  yoilari
Hozirgi  vaqtda  energetika  va  x o mas hyo  m u a m m o s i   iqtisodivot  va  ishlab 
chiqarish  bilan  b o g l i q   b o l g a n   eng  dolzarb  m u a m m o l a r d a n   biridir.  M azkur  
m u a m m o n i n g   kun  tartibiga  birinchi  b o r   chiqishi  XX  asrning  70-  yillarida 
qayd  etildi.  1973-  yilda  yuz  bergan  energetika  m u a m m o s i   va  uning  oqibatlari 
hozirgi  kunga cha   sezilmoqda.  Energetik  inqiroz  va  u n d a n   keyin  chuq u r la sh -  
gan  xomashyo  m u ammo s i   yoqilgki  va xomashyoga b o l g a n   talab va taklif nisbati 
bilangina  belgilanmasdan,  balki  ularni  qazib  olish  sharoitlari,  dastavval  kon- 
geologik sharoitlarning  murakkablashuvi  h a m d a   xo mas hy o  qazib  olinayotgan 
va  u  b i r l a m c h i   q a y ta   i s h l a n a y o t g a n   h u d u d l a r d a   e k o l o g i k   v a z i y a t n i n g  
yomonlas huvi   bilan  h a m   b o g l a n g a n d i r .
G l o b a l   o z iq - o v q a t   m u a m m o s i   i n s o ni y a t ni n g   en g  q ad i mg i   m u a m m o -  
laridan  biri  hisoblanadi.  O c h a r ch i li k   qadimgi   davrl arda  h a m ,   O r t a   asrlarda 
h a m ,   h oz ir gi   v a q t d a   h a m   i n s o n l a r n i n g   b o s h i g a   t u s h u v c h i   e n g   k a t t a  
kulfatlardan  biri  b o l g a n .   Ochar chi li k  ikki  shaklda  n a m o y o n  b o ‘ladi.  Birinchi 
s h ak l id a   o c h a r c h i l i k   suru n ka li   d a v o m   etadi ,  u n i n g   natijasida  o d a m l a r n i n g  
s o g 4 i g l i  y o m o n l a s h a d i ,   tinkasi  qur iydi   va  h a r   xil  kasalliklarga  c ha li nis h 
e h t i m o l i   k uc ha yadi .   O c h a r c h i l i k n i n g   bu  shakli  , ,t o lyib  ovqat   y e m a s l i k “ 
d e b   h a m   ataladi.  I kk i nc hi   s ha kl ida   m a ’l u m   bir  v a q td a   yer  y uz a si n in g  
m a ’l u m  bir  h u d u d i d a   q u r g bo qc hi li k  yoki  b o s h q a   s ab ab l ar   bilan  b o g l i q  
b o l g a n   o c h a rc h il i k  o q i b a t i d a   mil li on la b,   o ‘n  m il li on l ab   i n so n l a r   h a lok 
b o l a d i .
F A O   (xalqaro  o zi q- ov q a t  bilan  t a ’mi nl as h  tashkiloti),  V O Z   (xalqaro 
s o g l i q n i   saqlash)  va  bo s hq a   t as hki lot lar ning  m a ’l umot la riga   b i n o a n   i nson-  
ning  bir  kunlik  o zi q- ovq a t  nor ma si   2400  —  2500  kkal  d a n   past  b o i m a s l i g i  
lozim.  B a ’zi  bir  mualliflar  u shb u   k o brsatkich  2700  —  2800  kkal  ga  t eng 
b o i i s h i   lozim  deb  hi sob l amoq d a lar .   Sh u  bilan  birga,  m a z k u r   k o brsatkich 
i n s o n l a r n i n g   yoshi,  j insi,  m e h n a t   faoliyati,  k a s b - h u n a r i ,   t ab i iy - iq li mi y  
s h a ro i tl a ri   bi la n  a l o q a d o r   t a r z d a   o bzgarishi  m u m k i n .   „ O v q a t n i   t o lyib 
y e ma s li k“  holati  yuqoridagi  n o r m a   1800  kkal  da n  pastga  t u s h g a n d a   sezila 
boshlaydi,  ocha rc hi li k  esa  ushbu  k o lrsatkich  1000  kkal  da n   ka m  b o l g a n d a  
kuzatiladi.
169

F A O n i n g   m a i u m o t i g a   k o ' r a   yerdagi  j a m i   a h o l i n i n g   35  foizi  t o ‘yib 
ovqatlangan,   15  foizi  zaruriy  miqdordagi   kaloriyalarni  qabul  qilgan,  lekin 
ular  oqsilni  yetarli  tarzda  i s te in o l   qilmagan.  Aholining  20  foizining  oqsilga 
b o i g a n   talabi  q ondi ri lma gan,   30  foizi  surunkasiga  ovqatni  to' yib  ye ma ga n 
yoki  oc h  qolgan.  Hozirgi  vaqtda  ocharchilik  580  —  650  mln.  kishini  q a mr a b  
olgan.  1—  1,3  mlrd.  kishi  esa  t o ' yi b  ovqat  y ema ya pt i.   Ri vo jlanayotgan 
mamlakatlarda ocharchilikdan yiliga  13  mln.  dan  18  mln. gacha  kishi  o i m o q d a ,  
shularning  3 / 4  qismini  bolalar  tashkil  e tm oq da .   Hozirgi  k und a   ocharchilikka 
m a h k u m   b o i g a n   j ami   aho li da n  200  mln.  kishi  Afrikaga,  370  mln.  kishi 
J anubiy  va  Jan u b i -s har qi y  Osiyoga,  70  mln.  kishi  J anubi y  Ameri kaga,   30 
mln.  kishi  Yaqin  va  0 ‘rta  Sharq  regioniga  t o ‘g ‘ri  keladi.
Yu q o r i d a g i   m u a m m o l a r n i   h a t t o   j u d a   k a tt a   m i q d o r d a g i   o z i q - o v q a t  
y o r d a m i n i   k o ' r s a t i s h   b i l a n   h a m   hal  e t i b  b o i m a y d i .   B u n i n g   u c h u n  
r ivojlanayotgan  maml ak at la rn i  iqtisodiy  qol oqli kdan  chiqarish,   iqtisodiy- 
ijtimoiy  taraqqiyotini  t a ’minlash,   qishloq  xo'jaligini  k o i a r i s h   zarur.
1.  N i m a   u c h u n   hozirgi  vaqtd a  en erg etik a ,  x o m a s h y o   va  o z i q - o v q a t   masalalari 
e n g  
dolzarb   m u a m m o l a r   h i s o b la n m o q d a ?
2.  E nergetik  m u a m m o   m a m la k a tla r  iq tisodiyotiga  q a n d a y   t a ’sir  k o 'r s a tm o q d a ?
3.  G l o b a l  o z i q - o v q a t   m u a m m o s i n i n g   natijasi  —  o c h a r c h il ik   shakllarida  n a m o y o n  
b o i m o q d a ?
4.  O z i q - o v q a t   m u a m m o s i n i   q a n d a y   hal  q il is h   m u m k i n ?
J a ho nd a  global  ahamiyatga ega  mu ammol ar ni ng vujudga kelishi  bilan global 
ilmiy  bashoratlarni  tayyorlashga  b o i g a n   qiziqish  keskin  kuchaydi.  Gl obal  
b ashorat lar  global  modellashtirish  shaklida j a h o n   taraqqiyotini  hozirgi  vaqtda 
va  kelajakda  q a n d a y  b o i i s h i   mumki nli gini   aks  ettiruvchi  m ur ak ka b   k o ‘p 
faktorli  m a t e ma t ik   modellar  y o r d am i da   bajarilmoqda.  M a t e m at i k   mod el la r 
vaqt  o i i s h i   bilan  bir-biri  bilan  b o g i a n g a n   bir  q a n c h a   ijtimoiy-iqtisodiy, 
demografik  va  b oshqa  shu  kabi  y oi ia li s hl ar da   tayyor lanmoqda.
Mode ll arn i ng  ko'pchiligi,  asosan,  uch  vari antda  —  optimistik,  realistik 
va  pessimistik y oi iali shlar da  ishlab  chiqilmoqda.
Globa!  ilmiy  bashorat lar  m u a m m o s i   bilan  dastlab  Stenford  universiteti 
( A Q S H ,   1946-  yil)  olimlari  t o m o n i d a n   tashkil  qilingan  Stenford  t adqi qot-  
lar  institutida  amal ga  oshirila  boshlandi.  Ikki  yildan  keyin  yana  Kaliforniya 
shtatida  „ R E N D   korporeyshrT  tadqiqot  markazi  ochildi.  1959-  yilda  „Sistem 
d e v e lo pm en t   k o r p o re y s hn “  tashkil  etildi.  1966-  yilda  esa  Vashi ngton  shahri- 
da  „ D u n v o   kelajagini  tadqiq  etuvchi  j a m i y a t “  tashkil  etildi.  S h u n d a y   qilib,
60-  yillarda  A Q S H n i n g   o lzida  global  bashorat lar   bilan  s h ug ‘ullanuvchi  15  ta 
yirik  institut  va  t ashkilotlar  faoliyat  ko' rsat a  boshladi.  Bularga  o ‘xshash 
m u as s a s a l a r   Y e v r o p a d a   h a m   tuzila  b os h l a n d i .   V e n a   s h a h r i d a   „ Ke l aj a k 
m u a m m o l a r i   i n s t i t u t e   va  N i d e r l a n d i y a d a   „ I n s o n i y a t   2000-   y i l d a “  deb 
n o m l a n g a n   fond  tashkil  etildi.
Savol  va  topshiriqlar
6 8 -   § .  G lo b a l  ilm iy  b a sh o ra tla r
170

Global  bashoratlarni  tayyorlashga  1968-  yilda  Rim  shahrida o ‘nta  mamlakat 
vakillari  ishtirokida  „Butunjahon  tiziruining  rivojlanishini  modellashtirish  va 
b ashorat  q ilish “  b o ky i c h a   t as hk il   q i li n g a n   „ R i m   k l u b i “  yirik  x a lq a ro  
tashkilotlardan  biriga  aylandi.  Klub j a ho n  jamoatchiligi  e ’tiborini  insoniyatning 
global  m u am m o l a r i g a   h a m d a   ularni  ha!  etish  yoMlarini  topishga  jalb  qildi. 
Hozirgi  vaqtda  „ Ri m   klubi“  ko' pchilik  t o m o n i d a n   tan  olingan  yirik  xalqaro 
tashkilotga  aylangan.
Rim  kl ubi  doirasida  1972-  yilda  A Q S H   olimi  J.  M e d o u z   boshchiligidagi 
olimlar  birinchi  global  ilmiy  bashoratni  „Rivojlanishni  c h e kl as h “  mavzusida 
tayorlab berdilar.  Keyinchalik,  1 9 7 4 - yilda  Klivlend  universitetining  professori, 
m a t e m a t i k   M.  M e sa r ov ic h   h a m d a   G a n n o v e r   m e x a n i k a   instituti  di rekt ori  
E.  Pestel  t o m o n i d a n   „Rim  klubi“ga  ikkinchi  m a ’ruza tayyorlanib,  topshirildi. 
U  „Insoniyat  burilish  arafasida“  deb  ataldi.  Bu  m od el d a  d un y o  10  regionga 
b o l i b   baholandi.
Futurologik y o ‘nalishga ega  b o klgan global  bashoratlarga b o l g a n   qiziqish 
80-  yillarda  yana  h a m   kuchaydi.  „ R i m   klubi“  doirasida  „ Mi kr oelektr oni ka va 
j a m i y a t “ ,  „Yalangoyoq  inqilob“ ,  „Birinchi  global  inqil ob“  deb  n om la nga n 
t adqi qotl ar  e ’lon  qilindi.  Rim  klubidan  t ashqarida  A.  Tofflerning  „ U c h i n c h i  
t o ‘l qin“ (1982),  G.  Ka nn i ng   „ B o l a j a k   betartiblik“  (1982),  J.  Gr ibb i nni ng  
„Kelajak  d u n y o l a r “  (1980)  va  boshqa  t adqiqotlar  tayyorlandi.
Ushbu  tadqiqotlarning aksariyat  k o bpchiligida  kelajak dunyoga  rangli  oyna 
orqali  nazar   tashlanadi.  Undagi  voqea  va  hodisalar,  asosan,  m u am mo l a r s i z 
qabul  qilinadi.
i
C|>  Savol  va  topshiriqlar
1.  G lo b a l 
ilmiy  bashoratlarni  tayyorlashga  intilish  n im a   bilan  bogMangan?
2.  G l o b a l 
ilm iy  bashoratlar  q a n d a y   yo'n alish lard a  bajarilmoqda?
3.  G lo b a l  ilmiy  bashoratlarga  q a c h o n   va  qaycrda  a sos  solin di?

О
О
О
*
#
о
D A R S L IK   X A R IT A L A R ID A G I 
S H A R T L I B E L G IL A R
Q ayta  ishlovchi  sanoat
Qishloq  x o ‘jaligi
Qora  metallurgiya
i ! f
Sholi
a
К акао
Rangli  metallurgiya
M akkajo'xori
»
Kofe
(jjjjj)  Alum iniy  metallurgiyasi
' f '
Suli
9
O piy  ko'knori  navi
M ashinasozlik va  m etallni qayta  *1* 
ishlash
Sinke  (tibet  arpasi)
D
r
Sitruslilar
Elektrotexnik
4
Z ig'ir
о
Poliz
Stanoksozlik va  asbobsozlik
0 |
G 'o 'z a
5
A nanas
O ptik-m exanika
Ч г
K ungaboqar
#
K okos
E lektron
1
Qandlavlagi
0
Banan
A vtom obilsozlik va  aviasozlik
" ' f 4  Shakarqam ish
T
Kivi
Kemasozlik
•  •  

Y eryong'oq
F inik  palm asi
Raketasozlik

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling