Geografiyasi


Jahonda  zaxiralari  eng  katta  boMgan  foydali  qazilmalar


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet3/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25

Jahonda  zaxiralari  eng  katta  boMgan  foydali  qazilmalar
Foydali  qaz il­
malar  turlari
O i c h o v   birligi
U m um iy  geolo- 
gik  zaxira
Shu j u m l a ­
dan,  aniqlan­
gan  zaxira
Yiliga  qazib 
olinm oqda
K o'm ir
mlrd.t.
14800
1200
4,5
Neft
mlrd.t.
480
150
z ,  о
Tabiiy gaz
trl n.nv.
320
135
1 ,o 
fl  Q
T em ir  rudasi
mlrd.t.
400
1500
Bular  k o 'm ir,  neft,  tabiiy  gaz,  qora  va  rangli  metall  rudalari,  to g ‘-k im yo 
xom ashyolari  qurilish  materiallaridir.  M ineral  qazilm a boyliklarining u m u m iy  
zaxiralari  yer  qa'rida  turlicha  to s h k o 'm ir,  neft,  tabiiy  gaz,  qora  va  rangli 
m etall  rudalari,  to g ‘-kim yo  xom ashyolari  qurilish  materiallaridir.  M ineral 
q azilm a  boyliklarining  u m u m iy   zaxiralari  yer  q a ’rida  turlicha  m e ’yorlarda 
mavjud.  U la rd a n   ayrim larining  zaxiralari  a n c h a   katta  b o l s a ,   boshqalariniki, 
aksincha,  k o lp  em as  (3-  jadval).
Y o q ilg l  mineral  resurslarining  konlari,  asosan,  qadim gi  platform alarning 
chekka botiq  qismlarida  k o 'p ro q   uchraydi.  Hozirgi  vaqtda ja h o n d a   36  m ingdan 
ziyod  k o ‘m ir  havzalari  va  konlari  bo r  b o i i b ,   ular  jam i  quruqlikning  15  % 
ini  egallaydi.  Asosiy  k o 'm ir   konlari  yer  kurrasining  Shim oliy  yarim  sharida 
joylashgan.  Yirik  konlari  Osiyoda  (Rossiya,  Xitoy,  H in d isto n ),  Shim oliy 
A m e rik a d a   ( A Q S H ,  K a n a d a ),  Y evropada  ( G e rm a n iy a ,  Polsha,  U k ra in a ) 
joylashgan.
J a h o n   b o ‘yicha  600  dan  ortiq  neft  va  gaz  havzalari  aniqlangan.  Hozirgi 
vaqtda  ularning  500  ga  yaqinidan  neft  va  gaz  qazib  c h iq a rilm o q d a ,  ishga 
solingan  b arch a  konlarning  u m u m iy   soni  esa  35  m ingdan   ortadi.  Neft  va  gaz 
k onlarining  asosiy  qismi  sayyoram izning  shim oliy  yarim   sharida joylashgan. 
B u la r  S h a r q iy   Y e v r o p a ,  G ‘a rb iy   S ibir,  S h i m o l iy   A m e r i k a ,  A r a b is t o n  
platform alarining   c h o 'k in d i  jinsli  c h ek k a  botiq  hududlaridir.
Hozirgi ja h o n   iqtisodiyotida  m a ’dan  (metall)  rudali  qazilma  resurslarining 
a h a m i y a t i   n i h o y a t d a   k a t t a d i r .   U m u m a n ,   h o z ir g i   v a q t d a   m e t a l l d a n  
foyd alanm aydigan  bironta  m o dd iy  yoki  n o m o d d iy  ishlab  chiqarish  sohalarini 
topish  amri  m ahol.  M a ’dan  rudali  m ineral  resurslarga  boy  m in ta q a la r  ham  
borki,  ularning  asosiy  konlari  yerning  rudali  halqalari  b o 'ylab  joylashgan. 
Bular  Alp  —  H im olay,  T in c h   okean  b o lyi  halqalari  va  boshqalar.  Bunday 
m in ta q a la r  to g ‘-k o n   sanoati  u c h u n   katta  x om ash y o   bazasi  b o i i b   xizm at 
qiladi  va  alo hid a  o l k a l a r   yoki  m am la k a tla rn in g   x o ‘jalik  ixtisosini  belgilaydi. 
Rossiya,  A Q S H ,  K a nad a,  Avstraliya,  Braziliya,  JA R ,  Xitoy,  Q o z o g l s t o n  
kabilar ja h o n d a   qora  va  rangli  metall  xom ashyolariga  eng  boy  m am la k a tla r 
hisoblanadi.
N o ru d a   m ineral  boyliklardan  tuzlar,  fosforitli,  oltingugurtli  m inerallar, 
qurilish  materiallari  konlari  qadim iy  p latform alarda,  burm ali  t o g l a r d a   k o ‘p 
u chraydi.
2  —  A.  Q a y u m o v ,   I.  S af ar ov,  M.  Tilla b o y e v a
17

M u h im   tabiiy  qazilm a  resurslar  qatoriga  g e o te rm a l  energiya  (yerning 
ichki  issiqlik  energiyasi)  h a m   kiradi.  B unday  energiya  m an balari,  ayniqsa, 
yer yuzining yosh,  harakatdagi  seysmiklik darajasi  yuqori  va vulqon  harakatlari 
davo m   etayotgan  oMkalari  (Islandiya,  A Q S H n in g   Kaliforniya  va  Alyaska, 
Rossiyaning  K a m c h a tk a   va  Shim oliy  Kavkaz,  Yangi  Zeland iya,  Y aponiya, 
F ilip p in ,  Italiya,  M eksika)da  a y niq sa,  ko 'pdir.
T abiiy  m in e ral  resu rslarn ing   shu  v a q tg a c h a ,  asosan ,  iq tisod iy-te x nik  
j ih a td a n   qulay  konlari  o'z la sh tirib   kelindi.  Yangi  m ineral  k o n larn i  izlash 
ishlari  so'nggi  davrlarda,  ayniqsa,  Rossiyaning  Sibir,  A Q S H n in g   K ordilyera 
t o g l a r i ,   K a n a d a ,  Braziliya,  Avstraliya,  A frikaning  iqtisodiy  jih a td a n   sust 
o kzlashtirilgan  hu d udlarid a  faol  olib  bo rilm oq da.  In soniyatning tabiiy m ineral 
resurslarni  o lzlashtirish  borasida  oldida  tu rg a n   eng  m u h im   vazifalardan  biri 
ularni  tejab-tergab  o lzlashtirishdan  iborat.
Yer  inson  u c h u n   h a r jih a td a n   eng  aham iyatli  tabiiy  resurs  hisoblanadi. 
Sirasini  aytganda,  u  in so n ning   asosiy  hayot  m anbaidir.  C h u n k i,  aholinin g  
k un d alik  hayotiy  ehtiyojlari  vositalarining  deyarli  h a m m a si  y e rd a n   u n dirib 
olinadi.  Xalq  bekorga  „barcha  boyliklarning otasi mehnat,  onasi  esa y e r “ deb 
unga katta b aho bermagan.
I n s o n n i n g   qay  d a ra ja d a   yer  resurslari  bilan  t a ’m in la n g a n lig i  i m k o -  
niy atlari  j a h o n   yer  fo n d i  va  u n in g   ta r k ib id a   o lz  aksini  to p g a n .  H o zirgi 
v aq tda j a h o n   yer fo n d in in g   u m u m i y   hajm i  13,4  m lrd.  gektarg a  teng.  A m m o  
u n in g   tark ibi  o 'z ig a   xos.  J a h o n   aholisi  o ‘z  tirikch iligi  y o ‘lida  t o ‘g lr id a n -  
t o 'g 'r i   fo y d a la n a d ig a n   y e rla r   m iq d o r i  u  q a d a r   k o kp  e m a s .  I n s o n iy a tg a  
faol  x iz m a t  q ila d ig a n   y e rla r  (q is h lo q   x o bjalig id a   f o y d a la n a d ig a n   y erlar) 
j a h o n   yer  fo n d in in g   34  fo iz in ig in a   tashkil  qiladi.  B ular,  a s o sa n ,  ishlov 
b e rila d ig a n   (11  foiz)  va  o ' t l o q   h a m d a   yaylov  (23  foiz)  y e rla rd ir.  B u la rd a n  
ishlov  b e rila d ig a n   y e rla r  in so n iy a t  u c h u n   z a ru riy   o z iq - o v q a t   v o s ita la rin in g  
88  %  ini,  o ltlo q   va  y a y lo v la r   esa  10  %  ini  y e tk a z ib   b e r m o q d a .   Y e r 
f o n d in in g   q o lg an   qism i  o 'r m o n l i   (30  foiz),  te x n o g e n   ( s h a h a r  va  q ish lo q lar, 
s a n o a t  k o r x o n a la ri,  t r a n s p o r t   m a g istra lla ri,  turli  b o s h q a   in je n e rlik   in s h o -  
o tlari  e ga llaga n  m a y d o n l a r   2  foiz)  va  k a m   fo y d a la n ila d ig a n   yoki  b u t u n la y  
u n u m s i z   y e rla r  (34  fo iz)d ir.  Y er  resu rs la rin in g   eng  q i m m a tli  q ism i  ishlov 
b e r i l a d i g a n   ( e k in   e k i l a d i g a n )   m a y d o n l a r   va  u l a r n i n g   s e r u n u m   t u p -  
ro q la rid ir.
Inson  q adim   z a m o n la r d a n   b u yon  eng  qulay  sharoitli  h u d u d la rn i  o 'z la sh - 
tirish,  ekinzorlarga  aylantirish  u c h u n   uzluksiz  harakat  qilib  keldi.  Birgina 
XX  asr  d a v o m id a   ishlov  beriladigan  m a y d o n la r  hajmi  d u n y o   b o 'y ic h a   ikki 
baravarga  kengaytirildi.  Q o ‘riq  yerlarni  o'zlashtirish,  b otqoqli  va  zaxkash 
yerlarni  ishga  solish,  c h o ll  yerlarga  suv chiqarish  yo4i  bilan  ekin  m aydonlarini 
kengaytirish  ishlari,  ayniqsa,  A Q S H ,  K a n a d a ,  Avstraliya,  Rossiya,  Q o z o - 
g i s t o n ,   Xitoy,  Braziliya,  O 'z b e k isto n   kabi  davlatlarda  keng  k o l a m d a   olib 
borildi.  Hozirgi  vaqtda  ishlov  beriladigan  asosiy  m a y d o n la r  a yn a n   a n a   shu 
davlatlarda joylashgan.
S h u n d a y   qilib,  insoniyat  o kzini  iste’mol  vositalari  bilan  boqib  kelayotgan 
yer  m ay d onla rini  kengaytirishga  urinib  keldi  va  bu  b o rad a   katta  siljishlarga 
erishdi,  bu  b ir  to m o n d a n .

Ishlov  beradigan  yerlar, 
ekinzorlar,  bog'lar,  plan- 
tatsiyalar
O 'tloq  va  yaylovlar
0 ‘rmon  va  butazorlar
Aholi  punktlari,  sanoat 
va  transport  egallagan 
yerlar
K a m u n u m   va  unumsiz 
yerlar
Ikkinchi  to m o n d a n ,  katta  qiyinchiliklar  hisobiga  o wzlashtirilgan  b u n d a y  
yerlar  a s ta -se k in   ishdan  h a m   c h iq ib   k e tm o q d a .  Eng  avvalo,  i n s o n n in g  
ehtiyotsizligi  tufayli  yuz  beradigan  eroziya jarayoni  har  yili  6  —7  m ln.  gektar 
qishloq  xo'jaligida  foydalanadigan  yerlardan  m a h r u m   qilm oqda.  Yerlarning 
botqoqlanishi  va  s h o ‘r  bosishi  oqibatida  esa  yana  1  —  1,5  mln.  gektar  ekin 
m ayd on lari  ishdan  c h iq m o q d a .  S h a h a r  va  qishloqlarning  sanoat  va  tran sp ort 
qurilishlarining  yildan  yilga  tinim siz  o ksib  borishi  h a m   ekin  m aydo n larini 
ortiqcha  band  qilm oqda.  Buning  ustiga tu pro q   qatlam ining tabiiy unum dorligi 
ham   pasayib  bo rm o q d a .  Bular  yer  resurslaridan  foydalanishda  katta  m u a m -  
m olarni  keltirib  chiq a rm o q d a .
F oydalanib  kelinayotgan  yerlarning  taqdiriga  to b o ra   z o krayib  b o rayotgan 
ch o lla sh ish  jarayoni  katta xavf solmoqda.  U  o 'nlab davlatlardagi  eng  u n u m d o r  
yerlarni  o ‘z  d o m iga  to rtm o q d a .  Bunda,  ayniqsa,  Sahroyi  Kabir,  N a m ib , 
A ta k a m a ,  T a r  kabi  c h o l l a r   ,,faollik“  k o ‘rsatm oqda.  Keyingi  o kn  yilliklarda 
Orol  dengizining  to bora   qurib  borishi  natijasida  tezlashayotgan  c h o ll a s h is h  
jaray oni  tufayli  Qizilqum   va  Q o r a q u m   c h o l l a r i   to bo ra   kengayib,  ular orasida 
yangi  c h o l   —  Orolqum  yuzaga  kelm oqda.
D e m a k ,  yer  resurslaridan  foydalanish  im koniyatlari  va  ular  bilan  b o g i i q  
b o i g a n   turli jara y o n la r quyidagi  xulosalarni  chiqarishga  olib  keladi:  1)  ishlov 
beriladigan  m ay d o n la rn i  uzluksiz  kengaytirib  borish  to b o ra   q iyinlashm oqda;
2)  yerning  turli  y o i l a r   bilan  o b o ro td a n   chiqib  ketayotganligi  sababli  yer 
bilan  ta'm inlang an lik darajasi  pasayib  bo rm o q d a;  3) yerdan  ehtiyotkorlik bilan 
tejab-tergab  foydalanish  talab  etiladi.

QURUQLIKDAGI  SU V   RESURSLARI
Suv  hayot  m anbaidir.  Y er  sharidagi  mavjud  suvning  asosiy  qismi  D u n y o  
okeani va  dengizlarida to 'plangan.
Aholi  va  ba rc h a   ishlab  chiqarish  tarm o qla ri,  asosan,  to za   c h u c h u k   suvni 
iste’mol  qiladi.  Y a q in -y a q in la rg ac h a   suv  h a m   havo  kabi  tabiatning  t o ‘kin 
i n ’om i  va  uning  zaxiralari  c h e g ara la n m ag a n  deb  hisoblanar edi.  Lekin  am a ld a  
u n d a y   emas.  C h u n k i,  c h u c h u k   suv  resurslari  gidrosfera  u m u m iy   h a jm ining 
atigi  2,5  %  inigina  tashkil  qiladi.  Buning  ustiga  c h u c h u k  suvning  asosiy  qismi 
y e r   s h a r i n i n g   c h e k k a   f o y d a l a n is h   q iy in   b o ' l g a n   A n t a r k t i d a ,   A r k t ik a , 
G renlandiya va dunyoning baland  tog 1 lari  bag'ridagi  ko'plab q o r va  muzliklarda 
t o 'p la n g a n .  B u n d a n  xulosa  shuki,  aholi  faol  hayot  kechiradigan  yer sharining, 
asosan,  m o ‘tadil,  tropik  m in taq alari  c h u c h u k   suv  bilan  a n c h a   kam   t a ’m i n ­
langan.
Insoniyatning c h u c h u k  suvga b o l g a n   ehtiyojini qondiradigan  asosiy m an b a  
dary o lar  b o'lib ,  ulardagi  suvning  u m u m iy   m iqdori  atigi  47  m ing  k m 3  dir. 
Buning  ustiga  bu  suvning  eng  k o 'p   qismi  aholi  a n c h a   siyrak  yashaydigan 
d u n y o n in g   shimoliy va  ekvatorial  m in ta q a   hududlari  b o ‘ylab  oqadi  va  ulardan 
h a r  taraflam a  foydalanish  a n c h a   qiyin.
C h u c h u k   suvga  b o l g a n   talab  uzluksiz  oshib  b o rm o q d a .  Agar  1980-  yilda 
insoniyat  ehtiyoji  u c h u n   3,5  k m 3  suv  kerak  b o l g a n   b o l s a ,   bu  k o 'rsa tk ic h  
2000-  yilda  5000  k m 3  ga  yetadi.  C h u c h u k   suv,  ayniqsa,  ishlab  chiqarish 
(sanoat va qishloq xo'jaligi)  ehtiyojlari  u c h u n   eng k o 'p   sarflanm oqda.  Iste’mol 
s u v id a n   f o y d a la n is h   h a jm in i n g   tez   o ‘sib  b o rish i  j a h o n d a   c h u c h u k   suv 
tanqisligining yuzaga kelishiga  sabab  b o 'lm o q d a .
D a rh a q iq a t,  yer  yuzasi  b o 'y lab  c h u c h u k   suv  zaxiralarining  taqsim lanishi 
o 'ziga  xosdir  (atlasning  6-  betiga qarang).  Y er yuzining ekvatorial  va  m o 'ta d il 
m intaqalari  c h u c h u k  suvga a n c h a   serob.  M D H   davlatlari  orasida c h u c h u k  suv 
bilan   en g  yaxshi  t a ’m i n l a n g a n   d a v la tla r  q a to rig a   Rossiya  F ederatsiyasi, 
Q irg ‘iziston,  G ruziy a  va  Tojikiston  Respublikalari  kiradi.
Q u ru q lik n in g   1/3  qism ini  tashkil  qiladigan  q u r g 'o q c h i l - c h o ‘1  m in ta -  
qalarida suv tanqisligi ju d a  keskin.  Buning  ustiga  ularda qishloq  x o ‘jalik  ishlari, 
asosan,  s u n ’iy  sug'orish  orqali  olib  boriladi.  Shim oliy  va  M ark aziy  Afrika, 
k o 'p g in a   J a n u b iy   G 'a r b i y   Osiyo  m a m la k a tla ri,  sh u n in g d e k   0 ‘z b e k isto n , 
M o ld o v a ,  T u r k m a n i s t o n   kabi  M D H   R e s p u b lik a la ri  h a m   a n a   s h u n d a y  
davlatlar  qatoriga  kiradi.
Aholi  hayot  kechirishida  faqat  suvning  m iqdori  em as,  balki  sifat  k o 'r ­
satkichlari  h a m   rol  o'ynaydi.  Hozirgi  vaqtda ja h o n   aholisining faqat  1/3  qismi- 
gina  yaxshi,  sifatli  suvni,  yana  1/3  qismi  esa  asosan,  sifatsiz  suvni  iste’mol 
qilm oqda.
D ary o lar  suvidan  sam araliro q  foydalanishga  erishish  u c h u n   k o 'p la b   suv 
o m b o rla ri  qu rilgan.  H o z ir   j a h o n d a   q u rilg a n   suv  o m b o r l a r i n in g   soni  40 
m in gd an  oshib  ketdi.  Yirik  suv om b o rlarin ing  ko'pligiga  k o 'ra  A Q S H ,  Rossiya 
a lo h ida   ajralib  turadi.
S u v d a n   s a m a r a l i   f o y d a l a n i s h   y o 'l l a r i d a n   y a n a   biri  o q a r   s u v la r n i  
h u d u d la ra ro   va  m am la k a tla raro   qayta  taqsim lash  ishlaridir.  A Q S H ,  K anada,
20

Avstraliya,  H ind iston ,  Xitoy,  Meksika,  M isr  h a m d a   O 'z b e k isto n   kabi  ayrim 
M D H   davlatlarida  o q a r  suvlarni  qayta  ta q sim la sh d a   k atta  ishlar  am alga 
oshirilgan.  Dengiz  suvini  c h u c h itish   texnologiyasini  kengroq  qo 'lla sh   h a m  
ja h o n   c h u c h u k   suv  resurslaridan  samarali  foydalanishga  olib  keladi.  Hozirgi 
paytd a  Fors  q o'ltig'i,  O 'r t a   d engizbo'yi  m am lakatlarida,  Q o z o g 'is to n n in g  
K a s p iy b o 'y i  r a y o n la rid a ,  A Q S H   j a n u b i d a ,   Y a p o n i y a d a ,  K a rib   d e n g iz i 
mamlakatlarida dengiz suvini chuchitish va ulardan foydalanish  ishlari  kengayib 
b o rm o q d a .  C hu chitilgan  dengiz suvidan  foydalanish  hajmi  b o 'y ic h a   eng  katta 
davlat  Quvayt  hisoblanadi.
K o'pgina  c h u c h u k  suvli  daryolar va ko'llar ifloslanib borayotganligi  sababli 
toza  ichimlik suvining yetishmasligi  to b o ra  ko'zga tash la n m oqda .
к
fj*  Savol  va  topshiriqlar
1.  Ja m iy a t  bilan  ta b ia tn in g   o ' z a r o   t a ’sirining  obyektivligi,  bu  t a ’sirnin g  tadrijiy 
r i v o j l a n i s h   b o s q i c h l a r i n i   a n i q l a n g .   „ E s k i   d u n y o “  v a  „ Y a n g i   d u n y o ' '  
h u d u d l a r i n i n g   iq tisodiy   o 'zla sh tirilish i  ja r a y o n in i  tahlil  qiling  va  xulosa la r 
c h i q a r in g .
2.  , ,O y k u m e n a “ ,  „ a n t r o p o g e n   la n d s h a f tla r 14  t u s h u n c h a l a r i  q a n d a y   m a z m u n g a  
ega?  U la r   k o 'r s a t k i c h l a r i n i   m is o lla r   bila n   t u s h u n t ir i n g .
3.  Tabiiy   resurs  deb  n im a la rg a   aytiladi?  Tabiiy   resurslarning  in soniyat  h a y o tid a  
t u tg a n   o 'r n ig a  b a h o   berin g,  ularni  tu g a m a y d ig a n   va  tuga ydigan  tabiiy  resurslar 
g u ru h larig a  ajrating.
4.  O 'q u v   q o i l a n m a s i   m a tn i  va  a tla s n in g   „Y e r  resurslari"  m a ’l u m o t l a r i d a n  
f o y d ala n ib , 
j a h o n   y e r  resurslari  tarkibi,  u la rn in g   m a te r ik la r   b o 'y la b   ta q -  
s im la n ish  
k o 'r s a tk ic h la r in i  qiyosiy  ta hlil  qiling.
5.  Ishlov  beriladigan  yerlar  j a h o n   b o 'y i c h a   n im a   u c h u n   ba ra v a r   t a q s im l a n -  
m a g anligini  asoslab  bering.
6-  §.  Dunyo  okeani.  Iqlimiy,  kosmik,  biologik  va 
rekreatsion  resurslar
Inson iy atnin g yaqin  kelajagida  katta  ah am iyatga  ega bo'lishi  kutilayotgan 
tabiiy  resurs  tu rlaridan  biri  D u n y o   okeani  resurslaridir.  U  a m a ld a   b itm as- 
tu g an m a s  xazinadir.
Bu  xazinaning   dastlabki  xili  dengiz  va  okean  suvining  o'zidir.  U  yer 
yuzi gidrosferasining 96,5  foizini  tashkil  qiladi.  Dengiz  suvlarining eng  m u h im  
xususiyatlaridan  biri  u n d a   D .I.  M e n d ele y ev n in g   e le m e n tla r   davriy  siste- 
masidagi  75  xil  kimyoviy e le m en tn in g  erigan  holda  mavjudligidir.  Shu  sababli 
suvni  tabiatning  eng  m u h im   minerali  deb  h a m   hisoblaydilar.
D u n y o   okeani  suvida  eng  k o 'p   erigan  holda  uchraydigan  boyliklardan 
biri  tuzdir.  Q a d im   z a m o n la rd a y o q   dengiz  suvidan  osh  tuzi  ajratib  olishga 
erishilgan.  Xitoy,  Yaponiya  kabi  m am la k a tla rd a   hozir h a m   tuz  olishda  dengiz 
suvidan  foydalanishadi.  U m u m a n   hozirgi  vaqtda d un yo   b o 'y ich a   iste’moldagi 
tuzning   1/3  qismi  dengiz  suvlaridan  o lin m o q d a.  D engiz  suvlarida  magniy, 
oltingugurt,  brom,  yod,  aluminiy,  mis,  uran,  kumush,  oltin  kabi  e le m en tlar 
m avjud.  U l a r d a n   hozirgi  p a y td a   m ag n iy ,  b r o m   kabi  e le m e n t l a r   ajratib 
olinm oqda.
21

Boshqa  xildagi  yana bir  m u h im   boylik turi  D u n y o   okeani  tagidagi  mineral 
resurslardir.  Q uru qlik da  uchray d ig an   deyarli  b a rc h a   turdagi  m ineral  resurslar 
dengiz va  ok e a n   sayozliklarida  (shelf)  h a m   mavjud.  Hozirgi  vaqtda  anc h ag in a  
xildagi  m ineral  resurslar dengiz  shelflaridan  qazib  o lin m o q d a.  Ayniqsa,  Fors, 
Meksika  q o l ti q la r i,  Shim oliy,  Kaspiy,  Barens  kabi  dengizlar  sayozliklaridan 
qazib chiqarilayotgan  neft va gaz  miqdori  yildan yilga oshib bo rm o qd a.  Hozirgi 
vaqtda  o k e a n   ostining  b o shq a  xil  qazilm a  boyliklaridan  foydalanish  h a m  
kuchayib  b o rm o q d a .  J u m la d a n ,  Buyuk  Britaniya,  K a nada,  Y a poniya,  Xitoy 
shelflaridan  k o lmir,  In do n eziy a,  T ailan d,  M alayziya  q irg 'o q   sayozliklaridan 
qalayi,  s h u n in g d e k ,  o lm o s  ( N a m ib iy a ),  k a h ra b o   (Litva),  oltin  va  te m ir- 
m a r g a n e s   ko n k retsiy   (tabiiy  q o tis h m a ,  A Q S H )   m in e ra l  resurslari  qazib 
olina boshlandi.
D u n y o   o k e a n in i n g   3-  xil  boyligi  en ergetik a   resu rslaridir.  B u n d a y  
boyliklar  k o l a m i   h a m  j u d a   katta.  H o zir  dengiz  suvining  qalqishi  ( k o la rilis h i 
va pastga tushishi)  natijasida hosil  b o la d ig a n   energiyani o kzlashtirishda dastlabki 
yutuqlarga erishilgan. Aniq  hisoblarga  k o kra suv qalqishi  energiyasining  um um iy 
quvvati  6  mlrd.  kVt.  g acha  boradi.  Agar  bu  quvvat  zaxiralari  1  m lrd.  kVt  ni 
tashkil  qilganda  ham   u yer yuzidagi  barcha  daryolar energiya  q u w a tla r i  y i g l n -  
disidan  ortiqro q   b o i g a n   b o l u r   edi.  Rossiya,  K an a d a ,  A Q S H ,  Argentina, 
Avstraliya,  Xitoy,  Fransiya,  Buyuk  Britaniya  davlatlari  suv  qalqishi  energiyasi 
zaxiralari  bilan  eng  yaxshi  t a ’m in lan g an dir.  A y nan  yuqoridagi  davlatlarning 
k o 'p ch ilig ida  hozirgi  v aqtda  qalqish  elektr  stansiya  (Q E S )  lari  qurilgan.
N ih o y a t,  D u n y o   o k e a n in in g   inson  u c h u n   eng  aham iyatli  t o ‘rtinchi  xil 
boyligi  bu  biologik  resurslardir.  Suvdagi  deyarli  ba rc h a   turdagi  h ay vo no t  va 
o 'sim lik lar  hayot  u c h u n   eng  z a ru r  hisoblanadigan  oqsil  va  bosh q a   zaruriy 
birikm alarga boy.
M a ’lumotlarga ko'ra okean  suvlarida  140  ming turdagi  hayvonot va o'simlik 
bor.  H o z ir   d u n y o   a h o lisin in g   oqsillarga  b o i g a n   e h tiy o jin in g   20  %  d a n  
k o ' p r o g i   dengiz  hayvonlari  va  o'sim liklari  hisobidan  q o p la n m o q d a .  Jam i 
o v lanadigan  dengiz  h a yvonlarining  85  %  i  baliqlar  hissasiga  t o ‘g ‘ri  keladi. 
Bering,  O x o ta,  Y apo n iy a,  N orv eg   dengizlari,  T in c h   o k e a n in in g   J a n u b iy  
A m erika  qirg bo q b o ‘yi  suvlari  duny o d ag i  baliqlarga  eng  boy  kengliklardan 
hisoblanadi.
Biroq  o k e a n   va  d e n g iz la rd a   y a sh av d ig a n   baliq  va  h a y v o n la r   t o b o ra  
m u h o fa z ag a   m u h toj  b o i i b   b o rm o q d a .
IQLIMIY  VA  KOSMIK  RESURSLAR
U lar qatoriga endigina  insoniyatga xizm at qilishga  kirishilayotgan  quyosh, 
shamol,  geoterm al,  term o y ad ro   kabi  energiya  resurslari  kiradi.  B u la rv a   D u n y o  
okeani  energiya  resurslari  n o a n ’anaviy  energiya  resurslari  deyiladi.
B un d ay  resurslar  orasida  eng  ahamiyatlisi  quyosh  energiyasidir.  Yerdagi 
hayot  m anb ay i  hisoblanadigan  bu  energiy adan  inson  o kz  m anfaati  y o l i d a  
d o im o   foydalanib  kelm oqda.  Q uyosh  b itm a s -tu g a n m a s   energiya  m anbayidir.
Y e r  yuzasiga  y etib  k e la d ig a n   q u y o s h   energiyasi  m iq d o ri  ( 1 0 14  kVt) 
s h u n c h a l i k   k a tta k i,  u  y e r  q a ’rida  a n i q l a n g a n   j a m i   m in e r a l   y o q i l g l l a r

Dunyo 
b o ‘y ic h a  
qurg‘oqchil  yerlarning  taqsimlanishi 
(materiklar  bo‘yicha,  %  hisobida)
32%
Qurg'oqchil  yerlarning 
umumiy  maydoni 
6,1  mlrd.ga
32%
□   Osiyo
□   Afrika
□   Janubiy  Amerika
□   Shimoliy  Amerika
□   Yevropa
□   Avstraliya
Jahon  yer fondi
Yerlar  kategoriyasi
Yer  maydonlari
m ln .k m 2
%
Muz liklar
16,3
11,0
Qutb  va  baland  tog'  subnival  cho'llari
5,0
3,3
T undralar  va  o'rm o n -tu n d ralar
7.0
4,7
Tundrala rdan  tashqaridagi  botqoqliklar
4.0
2,7
Ko'llar,  botqoqliklar,  daryolar,  suv  omborlari
3,2
2,1
S u g 'o rilm a y d ig a n   arid  c h o 'll a r ,  qoyatosh  g ru n tla r  va  q ir g 'o q  
qumliklari
18,2
12,2
O 'rm onlar,  ekilganlari  bilan  hisobga  olgan  holda
40,3
27,0
O'tli-butali  yaylovlar  va  tabiiy  o'tloqla r
28,5
19,0
D e h q o n c h ilik  yerlari  —  sh u d g o r la n g a n   yerlar,  b o g 'la r ,   p la n - 
tatsiy alar,  ek ilg an   o 'tlo q la r ,   q ish lo q lar,  d a l a h o v li la r   va  yo'l 
chekkalari  bilan
19,0
13,0
S h a h a r   q u r i l i s h i   va  is h la b   c h i q a r i s h   t a r m o q l a r i   m a q s a d i d a  
ishlatiladigan  yerlar,  yer  usti  kom m unikats iyalar  va  tog'  ishlab 
chiqarishidagi  yerlarni  hisobga  olgan  holda 
A n tro p o g en   b e d l e n d   yerlar  (eroziy aga,  sh o 'rla n ish g a   va  b o t-
3,0
2,0
qoqlikka  uchragan  va  boshqa  yerlar)
4,5
3,0
Jami  quruqlik
149
100
23

q u v v a tid a n   o ‘nlab,  j a h o n d a   h o z ir  iste’mol  q ilin ayotga n  ja m i  energiyaga 
nisbatan  m inglab  m arta   ortiqdir.  Tabiiyki,  yer  yuzasining  quyoshli  k u n lar 
eng  k o kp  va quyosh  nurlari  eng tik tushadigan qurg‘oqchil tropik m intaqalarida 
q u y o s h   e n e rg iy a s id a n   f o y d a la n is h   im k o n i y a t l a r i   k a tta .  H o z irg i  v a q td a  
ja h o n n i n g   bir  qa to r  m am la k a tla rid a   quyosh  elektr  stansiyalari  qurilgan.
M u h im   n o a n ’anaviy energiya vositalaridan  biri  shamol energiyasidir.  Inson 
q a d im d a n   sham o l  tegirm o n lari,  yelkanli  k em alar  xizm atini  tashkil  qilishda 
shamol  energiyasidan  foydalanib  keladi.  Bunday energiya  resurslariga,  ayniqsa, 
yer  yuzasining  nisbatan  sersham ol  m o ‘tadil  m intaqalari  boy.
Y an a  bir m u h im   n o a n ’anaviy  energiya  m an b a i  Y e rning  o kzi,  uning  ichki 
energiyasidir.  Bu  energiyani  geoterm al  energiya  h a m   deyiladi.  G e o te rm a l 
energiyaga,  ayniqsa,  issiq  tabiiy b u g ‘lar va term al  suvlarning te k to n ik  yoriqlar 
orqali  yer  yuzasiga  chiqib  tu rg a n   va  chiqishi  yaqin  b o i g a n   h u d u d la r   ju d a  
boydir.  O d a td a   b u n d a y   h u d u d la r   o ‘z  vaqtida  tek to n ik   h a ra k a tla r  a n c h a   faol 
o ‘tgan  m in ta q a la r  b o 'y lab   joylashgan.  U lar  vulqonli  va  geyzerli  Islandiya, 
Yaponiya,  Yangi  Zelandiya,  Filip pin ,  Italiya,  Meksika,  A Q S H   ning g ‘arbiy, 
Rossiyaning  sharqiy  rayonlari  va  boshqalardir.
S o lnggi  yillarda,  bir to m o n d a n ,   samarali  y o q i lg l   zaxiralarining  kam ayib 
b orishi,  ikkinchi  t o m o n d a n ,   asosan,  ekologik  ,,to z a “  b o l g a n l ig i   sababli 
j a h o n d a   n o a n ’anaviy  energiya  resurslaridan  foydalanishga  b o i g a n   e ’tibor 
kuchayib  b orm o q d a .
Issiqlik,  y o r u g l i k   va  n a m g a rc h ilik   kabi  iqlimiy  (agroiqlim )  resurslar 
ja m iy a t  hay o tid a,  u nin g   ishlab  c h iq a rish   k uch larini  jo y la sh tirish d a   katta 
a h a m i y a t g a   ega.  Y e r  y u z a s in in g   m o l a d i l   va  issiq  m in t a q a l a r i   b u n d a y  
resurslarga,  ayniqsa,  boydir.

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling