Geografiyasi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet4/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25

BIOLOGIK  RESURSLAR
Biologik  resurslar  deb  yer  yuzasining  o 'sim lik   va  hayv on ot  boyliklariga 
aytiladi.
0 ‘sim lik  resurslari  m a d a n iy   va  yovvoyi  o ‘simliklarni  o Lz  ichiga  oladi. 
U larn in g  turlari  n ih o y atd a   xilma-xildir.
0 ‘sim lik  resurslari  h a m   tu p ro q ,  hayvonot  resurslaridek  tugaydigan,  shu 
bilan  birga  tiklanadigan  tabiiy  resurs  hisoblanadi  va ular azaldan  insoniyatning 
k o lp  h ollarda  hayotiy  ehtiyojlarini  q o n d iris h d a   asosiy  rol  o ly nab  kelgan. 
Ayniqsa,  bu  bo rada  o ‘rm o n la rn in g   aham iyati  n iho y atd a   katta.  J a h o n d a  jam i 
o ‘rm o n   m aydonlari  40  m ln .k m 2  (4  mlrd.  gektar)  ni  yoki  b u tu n   quru qlik nin g 
30  foizga yaqinini tashkil  qiladi.  Lekin  o ‘rm onlarni  kesish  tobora  oshib borishi 
(yiliga  o 'r ta c h a   5  mlrd.  m 3  yo g‘o c h   tay y o rla n m o q d a ),  o ‘rm on li  m a y d o n la r 
hisobiga  yangi  yerlarni  o lzlashtirish,  turli  industrial  qurilishlarning ku chayib 
borishi  kabi  hollar  o ‘r m o n la rn in g   a m a ld a   kam ayishiga  olib  kelm oqda.
D a rh a q iq a t,  keyingi  200  yil  d a v o m ida   sayyoram iz o ‘rm o nlari  2  baravarga 
kamaydi.  So'nggi  yillarda esa jah o n  b o ‘yicha o lrmonli  m aydonlar yiliga o 'rtacha 
25  mln.  gektardan  qisqarib  b o rm o q d a .  D e m a k ,  kislorodni  qayta  tiklaydigan, 
g r u n t  suvlarini  m e ’yo rid a  ush lab   tu ra d ig a n ,  t u p r o q   q o p l a m in i   o r tiq c h a
24

yemirilib  ketishidan  saqlaydigan,  qim m atli  y o g'o c h   boyliklarining  m an bay i, 
hayvonot dunyosining m akoni va  yana  k o 'p  qimmatli  xususiyatlarga ega bo'lgan 
o 'r m o n la rn i  h ar  jih a td a n   asrash,  u n d a n   ehtiyotlik  bilan  foydalanish  zarur.
D u n y o   „ o 'r m o n   resurslari14  xaritasida  (atlasning  8-  beti)  kenglik chiziqlari 
bo'ylab   katta  masofalarga  c h o 'zilg an   ikkita  m in taq a   ko'zga yaqqol  tashlanadi. 
Bular:  Shim oliy  va  Janubiy  o 'r m o n   m intaqalaridir.
Shimoliy o 'r m o n   m intaqasi  m o'tadil  va  qism an  subtropik  iqlimli  h u d u d la r 
b o 'y lab  joylashgan.  Jah o n d ag i ja m i  o 'r m o n li  m ay d o n la rn in g   yarmi,  y og 'o c h  
zaxiralari ning esa deyarli  yarmi  shu  m intaqa hissasiga to'g'ri  keladi.  Bu  m intaqa 
o 'r m o n la rin in g   m u h im   xususiyati  ularda  asosan,  tik  o 'sad igan  sifatli  igna- 
bargli  d araxtlarning  o'sishidir.  Bunday  o 'r m o n la rg a   boy  davlatlar  Rossiya, 
K anad a,  A Q S H ,  Finlyandiyadir.  U larda  garchi  daraxt  kesish  ishlari  a n c h a  
k e n g   m iq y o s d a   olib   b o r il a y o tg a n   b o ' l s a - d a ,   d a r a x t   e k ish   y o 'l i   b ila n  
o 'r m o n la rn i  tiklashga  katta  e ’tibor  berib  kelinayotganligi  sababli  o 'r m o n li 
m ay d o n la r  deyarli  kam aym ayapti.
Janu biy   o 'r m o n   m intaqasi  asosan,  tropik  va  ekvatorial  iqlim  m intaqalari 
b o 'y la b   joylashg an .  U  yer  yuzasidagi  o 'r m o n l i   m a y d o n la rn in g   yarm i  va 
u m u m iy   o ' r m o n   zaxiralarining  y a rm id a n   sal  k o 'p in i  o 'z id a   birlashtiradi. 
M in ta q a n in g   o 'z ig a   xos  x usu siy a tla rid a n   biri  u n d a ,  aso san,  keng  bargli 
daraxtlarning  qalin,  aralash  va  k o 'p   yarusli  bo'lib   o'sishidir.  S hu n ingdek, 
bu  o 'r m o n l a r   yog'ochlik  xususiyatlari  yuqori  bo 'lg an   qim m atli  daraxtlarga 
a n c h a   boy.  Bu  m in ta q a   o 'rm o n la rig a,  ayniqsa,  Braziliya,  Peru,  Boliviya, 
K olu m b iy a ,  K o ngo ,  H in d isto n ,  M y a n m a ,  In d o n e z iy a   kabi  m a m la k a tla r  
a n c h a   boy.  Tartibsiz,  sam a rasiz   f o y d ala n ish lar  ( o 'r m o n la r n i   yoqib  ekin 
m a y d o n la rin i  keng a y tirish ,  tartib siz  kesish  va  d a ra x tla r n i  o 't i n   sifatida 
ishlatish)  keyingi yillarda janubiy m intaqa o 'rm onlarining tez kamayib borishiga 
olib  kelm oqda.  Lotin  Amerikasi  va  Osiyoning  keng bargli  o 'r m o n   m aydonlari 
faqat  XX  asrning  so'nggi  30  —  35  yilida  40  foizga,  Afrika  o 'r m o n la ri  esa 
yanada  k o 'p ro q   qisqarib  ketdi.  Mutaxassislar fikricha,  agar tropik  o 'rm o n la rg a  
b o 'lg an   m u n o sa b a t  ijobiy  to m o n g a   o 'z g a rm a sa ,  XXI  asr  o 'rtalariga  kelib 
u lardan  ajralib  qolishimiz  m u m k in .  Bunday  xavf  insoniyat  oldiga  o 'r m o n  
resurslaridan  oqilo na  foydalanish  va  ularni  h ar j ih a td a n   m u h o fa z a   etishdek 
dolzarb  vazifani  qo'y adi.
REKREATSIYA  RESURSLARI
Hozirgi  davr  ijtimoiy  ha yotida  d am   olish,  istirohat,  davolanish  va  turizm  
obyektlarining  aham iyati  ju d a   tez  o'sib  bo rm o q d a .  In so n n in g   d am   olishi  va 
davolanishi  ehtiyojlarini  q o n d irish d a   xizm at  qiladigan  vositalar  rekreatsiya 
resurslari  deb  ataladi.  Kelib  chiqishi  va  foydalanish  xususiyatlariga  ko 'ra  
rekreatsiya  resurslari 
tabiiy v a  ijtimoiy
 
rekreatsiya  resurslariga  bo'linadi.
Tabiiy  rek rea tsiya   resurslari  qatoriga  toza  havoli  go'zal  tabiat  g o 's h a  
(landshaft)  lari  kiradi.  U lar  daryo,  ko'l,  dengiz  bo'ylari,  tog'  etaklaridagi 
o'sim lik   dunyosi  xilma-xil  b o 'lg an   m anzarali joylar,  m ineral  suvli  shifobaxsh 
m askan lar  bo'lishi  m u m k in .  A holining  d a m   olish,  sport  bilan  shug'ullanish,
25

ov  qilish  im k o n iy atlari  keng  h u d u d la r ,  m ark a z iy   s h a h a r la r   a troflaridagi 
yashil  m in taqalar,  park  va  b o g i a r   yoki  maxsus  q o 'r iq x o n a   va  milliy  b o g 'lar 
h a m   tabiiy  rekreatsiya  hu d udlaridir.
Turli  davrlarda  inson  aql-zakovati  bilan  yaratilgan  tarixiy,  arxeologik  va 
s a n ’at  obidalari  va  yodgorliklari,  m uzeylar,  saroylar  ijtimoiy  yoki  m ad a n iy - 
tarixiy  rek reatsiy a  o b id alari  b o ‘lib  h iso b la n a d i.  Bular  orasid a   A finadagi 
m a s h h u r  A kropol,  Rimdagi  Kolizey,  M isr  piram idalari,  Agradagi  Toj  M ahal 
( H i n d i s t o n ) ,   M o s k v a d a g i  K r e m l ,  S a m a r q a n d d a g i   R e g i s to n ,  X ivadagi 
I c h a n q a l’a  va  boshqalar bor.
D a m   o lu v c h ila r   va  t u r is tla r   o 'r t a s i d a   tabiiy  va  ijtim o iy   re k re a tsiy a  
resurslariga  boy  m a m la k a tla r  yoki  alo h ida  h u d u d la r   katta  qiziqish  uyg'otadi. 
S hu  sababli  Ispaniya,  Italiya,  F ransiya,  G re tsiy a ,  T u rk iy a ,  Shveysariya, 
H in d isto n ,  Misr,  M eksika  kabi  davlatlar ja h o n n i n g   eng  yirik  xalqaro  tu rizm  
m am lakatlari  hisoblanadi.
1.  S a y y o ra m iz   b o 'y la b   c h u c h u k   suv  q a n d a y   t a q s im l a n g a n ?   U n g a   „ b o y "   va 
„ k a m b a g 'a l "   h u d u d la rn i  ajrating.
2.  N i m a   u c h u n   bir  q a t o r   m a m la k a tl a r   o 'z la r i d a   d ary o   va  k o 'lla r  yetarli  b o 'lish ig a 
q a r a m a y ,   i c h i m l i k   su v in i  b o s h q a   m a m l a k a t l a r d a n   s o ti b   o lis h g a   m a j b u r  
b o ' l m o q d a l a r ?   U l a r   qaysi  m a m l a k a t l a r   e k a n lig in i  a n iq la n g .
3.  Q o 'l l a n m a n i n g   m a t n i ,   a t la s n in g   „ O ' r r n o n   resu rsla ri"  (8-  b et)  xaritasi 
m a ’lu m o t l a r i d a n   fo y d a la n ib ,  bio lo g ik   re su r sla rn in g   in s o n   h a y o t id a   tu tg a n  
o ' r n i n i ,   o ' r m o n l a r   k o 'p   va  kam   m in t a q a la r n i  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
4.  D u n y o   ok ea n i  tabiiy  resurslarining  asosiy  tu rlari  va  u la rn in g   geografiyasini 
a n i q la n g   va  tahlil  qiling.  Bu  resursla rning  in soniyat  h a y o tid a   tu ta d ig a n   o 'r n ig a  
b a h o   bering.
5.  D u n y o   ok ea n i  q a n d a y   sa babla r  tufayli  ifloslanib  b o r m o q d a ?   U n i n g   q a n d a y  
o q ib a tla rg a  olib  kelishini  o 'v la b   ko'ring.
6.  Iqlimiy  va  k o sm ik   resurslar,  n o a n ’ana viy  resurslar  d eb   q a n d a y   boyliklarga 
aytiladi  va  u la rd a n   fo y d ala n ish   istiqbollari  q an d a y ?
7.  Rekreatsiy a  resurslari  deb  q a n d a y   tabiiy  boyliklarga  aytiladi  va  u la rn in g  ja m iy a t 
h a y o t id a   tu tg a n   o ' r n i   q a n d a y ?   R e k re a tsiy a   r e s u r s la rin in g   g u r u h l a n i s h i   va 
geografiyasini  tahlil  qiling.  R ekreatsiya  resurslariga  boy b o 'l g a n   m a m la k a tl a r n i 
O 'z b e k i s to n n in g   s h u n d a y   resurslarga  boyligi  bilan  ta q q o s la n g   va  b a h o la n g .
/ A t r o f - m u h i tn i n g   ifloslanishida  tabiiy  va  antropogen  o m illa r  asosiy  rol 
o 'y n a y d i.
Tabiiy  om illar  asosida  a tr o f -m u h itn in g   ifloslanishi,  avvalo,  tabiiy  y o ‘l 
bilan  —  c h a q m o q   chaqishi,  o 4 - o ‘lanlar va  o 'r m o n l a r n i n g   yonishi,  v u lq o nlar 
otilishi,  sh a m ol  harakati  biosferada  uzluksiz  boradigan  chirish  (o'sim lik   va 
h ay v ono t  qoldiqlari)  va  b o sh qa  ja r a y o n la r  natijasida  yuz  beradi.  U la r  viliga 
m illionlab  t o n n a   c h a n g - t o ‘zonlarni  havoga  c hiqarib  yuboradi.
Ijtimoiy  yoki  m adaniy-tarixiy  rekreatsiya
k
Savol  va  topshiriqlar
7-  §.  Atrof-muhitning  ifloslanishi
26

A m m o   hozirgi  vaqtda tabiatning  ifloslanishida s u n ’iy om illar (an tro po gen  
jara y o n )  eng  k o 'p   q a tn a s h m o q d a .  Atm osferaga  chiqarilayotgan  itlosliklarning 
2/3   qismi  uning  hissasiga  to 'g 'ri  keladi.y
A tro f-m u hitnin g  ifloslanishi  natijasida yer yuzasining o'sim lik va hayvonot 
dunyosi,  k o ‘p  asrlik tarixiy yodgorliklar va  in sh o otlar birdek zarar  k o 'rm o q d a . 
X alqim iz  orasida  „Suv  yetti  y um alab  to za  b o 'la d i''  degan  tu s h u n c h a   bor. 
D a r h a q iq a t,  ta b ia t  m e ’y o r id a   b o 'l s a ,  turli  o q o v a ,  c h iq i n d il a r n i   z a r a r -  
sizlantirish,  tozalab  olishdek  noyob  xususiyatga  ega.  Biz  atm osferaga  chiqarib 
kelinayotgan  is  (SO)  gazi  fotosintez  jaray o n i  tufayli  o'sim liklar  to m o n id a n  
uzluksiz qayta ishlanib.  kislorodga aylantirilib tabiatga yana qaytarilishini bilamiz. 
A m m o   tabiatga  ch iqarib  ta s h la n a y o tg a n   iflosliklar  so'nggi  dav rlard a  shu 
d arajad a  m e ’y o rid an   oshib  ketyaptiki,  o q ib a td a   tabiat  o 'z - o 'z i n i   tiklash, 
tozalash  xususiyatidan  to b o ra   m a h r u m   b o i i b   b o rm o q d a .
A t r o f - m u h i t n i n g   ifloslanishi  b a r c h a   g e o g ra fik   q o b i q la r d a   k u c h a y ib  
b o rm o qd a.
Q u ru q lik   (litosfera)ning  ifloslanishi  yer  osti  boyliklarini  o'zlashtirish, 
ayniqsa,  ularni  och iq   usulda  qazib  chiqarish  natijasida  yuzaga  kelm oqda. 
T u p ro q ,  ayniqsa,  sanoat  va  qishloq  xo'jaligi  chiqindilari  bilan  ifloslanm oqda. 
B und a  asosiy  ifloslovchi  u n s u rla r  turli  m eta lla r  va  u larn in g   birikm alari, 
mineral  o 'g 'itla r,  kimyoviy  zaharli  vositalar,  radioaktiv  m o dd alard ir.  M aishiy 
xizm at  va  chorvachilik  chiqindilari  tufayli  paydo  b o i g a n   axlat  uyum lari 
gigiyena-sanitariya  holatining  yom onlashuviga  olib  kelm oqda.
Gidrosfera  (daryolar,  k o l l a r  va dengizlar),  asosan,  sanoat,  qishloq xo'jaligi 
va  u y -ro 'z g 'o r,  maishiy xizmat  sohalarining oqova suvlari  qo'shilishi  natijasida 
ifloslanmoqda.  Oqibatda c huch uk  suv yetishmasligi  holati tobora kuchaymoqda. 
Bunday  ho latlar  d u n y o d a   aholisi  eng  zich  yashaydigan  h u d u d la r  b o 'y lab 
oquvchi  Reyn,  S ena,  Tem za,  Dunay,  Dnepr,  Volga,  D on,  M issisipi,  N il, 
Gang,  Yanszi  kabi  daryolar  havzalarida  kuzatilm oqda.
D u n y o   o k e a n i   h a m   t o b o r a   iflo sla n ib   b o r y a p ti.  U n i n g   iflo s la n is h i 
d a r y o l a r d a n   q o 's h i l a y o t g a n   n o t o z a   su v lar,  s o h il l a r d a n   t a s h l a n a y o t g a n  
chiq ind ilar,  k e m a lar  harak ati  va  halokati  sababli  tu sh a y o tg a n   neft  m a h ­
sulotlari  tufayli  sodir  b o l m o q d a .   Hozirgi  vaqtda  O 'r ta ,  Shimoliy,  Boltiq, 
Q o ra ,  A zov,  K arib,  Y a p o n ,  Yava  d e n g iz lari,  Biskayya,  Fors,  M e k sik a  
q o l ti q la r i  j a h o n d a   eng  ifloslangan.
D u n y o   o k e a n in in g   havzasi,  ayniqsa,  neft  va  neft  m ah su lo tla ri  tash- 
landiqlari  tufayli  ifloslanmoqda.
K osm ik  kuzatishlar  hozirgi  vaqtda  D u n y o   okeani  yuzasining  1/3  qismi 
neft  pardasi  bilan  qoplanganligini  ko'rsatadi.  Bu ja h o n d a g i eng  katta  ekologik 
m u a m m o la rd a n   biri  dem akdir.  Zero,  neft  pardasi  ok e a n n in g  quyosh  nurlarini 
qabul  qilib  olishiga  to 'sq in lik   qiladi,  suv  b u g l a n i s h i n i   va  kislorod  bilan 
t o ‘yinish  im koniyatini  pasaytiradi,  tirik  o rg an izm lar rivojlanishini  susaytiradi. 
Neft  bilan,  ayniqsa,  A tlantika  okeani,  H in d  o k ean inin g  shim oliy  qismlari 
eng  k o 'p   ifloslangan.
Atmosfera  elektr energetika,  metallurgiya,  kimyo  kabi  sanoat  tarm oqlari, 
transport  vositalari,  fazoga  kosmik  kem alarni  uchirish  yoki  turli  xil  y o n g l n l a r  
tufayli  iflo slanm oqd a.  Bular  natijasida  h a r  yili  m illiardlab  t o n n a   qattiq,

g azsim o n,  aerozol  c h iq in d ila r  atm osferaga  chiqarib  y ubo rilm o qda .  A tm o s- 
ferada,  ayniqsa,  is  gazi  (SO ),  oltingugurt  gazlari  (SO ,)  s a lm o g in i n g   oshib 
borishi  katta  ekologik  m u a m m o la rn i  keltirib  chiqara boshladi.  Yadroviy  ilmiy- 
tad q iq o tc h i,  m a s h h u r   olim   Yu.B.  X a rito n d a n   dahshatli  te r m o y a d ro   qu rol- 
larining  ishlab  chiqarilishi  va  u n ing  tarqalishi  insoniyatni  y o kq  qilib  yuborish 
xavfini  t u g 'd ir m a y d i in i ,   d e b   s o kra g a n la r id a   u  p l a n e t a m i z g a   o x i r - o q ib a t  
te rm o y a d ro   qurollari  em as,  balki  „parnikoviy  effekti"  („issiqxona  s a m a rasi“ ) 
katta  xavf  t u g ‘diradi,  y a ’ni  iqlim ning  global  m iqyosda  isib  borishi  yerdagi 
hayot  u c h u n   haqiqiy  talafot  xavfini  keltiradi,  deb  javob  bergandi.
D a r h a q iq a t,  a tm o s fe ra n in g   is  gazi,  oltingugurtli,  azotli,  ftor-xloridli, 
fosforli,  q o brgkoshin,  simob,  alum iniy  kabi  metall  birikmali  turli  aerozol  gazlar 
bilan  ifloslana  borishi  natijasida  quyoshning  isitish  tartibi  buzila  boshladi.  0 ‘z 
navbatida  bu  iqlimning  o kzgarib  borishiga,  sayyoram iz  qutblari  va  baland 
tog iardag i  abadiy muzliklarning sekin-asta tugab borishiga olib kelishi  m um kin.
A tm o s f e ra n in g   ifloslana  borishi  inso niy at  oldiga  y a n a   bir  m u ra k k a b  
m u a m m o n i   q o ‘ym oq d a.  Keyingi  yillarda  havoga  ftor-xlorli  birik m alarn ing  
to b o r a   k o ‘p  c h iq a r ib   y u b o rilis h i  n a tija s id a   y erd agi  h a y o t n i n g   q a lq o n i 
hiso b lan gan   o zon   q o p la m in in g   to b o ra   yupqalashib  borishi  k u z atilm o q da. 
„O z o n   tu y n u g i“  deb  n o m la n g a n   a n a   shu  holat  dastlab  J a n u b iy   A m e rik a n in g  
A ntrak tid aga  tutash  h u d u d lari,  s o ‘nggi  yillarda  esa  Yevrosiyoning  shim oliy 
kengliklari  ustida  h a m   kuzatila  boshlandi.
B unday  m u a m m o la rn in g   kelib  c hiq ishining  asosiy  sababi  jam iy a t  bilan 
tabiat  o ‘rtasidagi  m u n o sa b a tla rn in g   buzila  borishi,  a tr o f -m u h itn in g   ifloslanib 
borishi  bilan  b o g kliq.  D e m a k ,  insoniyat  oldida  tabiatga  Siz  deb  m u n o sa b a td a  
b o l i s h   vazifasi  turadi.
A tr o f- m u h itn in g   ifloslanib  borishi  tabiatn i  m u h o fa z a   qilish  y o i l a r i n i  
izlash  va  bu  m urakkab  m u a m m o la rn i  hal  qilishga  undaydi.
A tr o f-m u h itn i  h im o ya  qilishning  q a to r samarali  y o ‘llari  ishlab  chiqilgan. 
U la rd a n   birinchisi  a tr o f - m u h it n i   ifloslaydigan  k o rx o n a la rd a   sh u n g a   y o ‘l 
berm aslik  ch oralarini  ko'rishdir.  Buning  u c h u n   turli  chiqin dilarni  tozalovchi 
tizim larni  b a rp o   etish,  iflos  y o q ilg ila r n i  ishlatishdan  voz  kechish,  axlatlarni 
qayta  ishlash  korxonalarini  b a rp o   etish,  ishdan  ch iq q a n   yerlarni  rekultivatsiya 
qilish  kabi  y o ‘llaridan  foydalanish  lozim.
Ikkinchi  y o kl  ishlab chiqarishda tabiat  m uhofazasini  har taraflam a  uddalay 
o lad ig a n   yangi  texnologik  im k o n iy a tla rd a n   keng  foydalanish,  c h iqindisiz 
ishlaydigan  ishlab  c h iqarish  tizim larini  joriy  qilishdir.
U c h in c h i  y o ‘l  aholi  zich  yashaydigan  h u d u d la rn i  ,,iflos“  ishlab  chiqarish 
t a r m o q l a r i d a n   holi  qilish.  A t r o f - m u h i t n i   en g  k o ‘p  ifloslaydigan  s a n o a t 
tarm oq lari  qatoriga  issiqlik  elektr  energetikasi,  metallurgiya,  kim yo  va  neft- 
k im yo,  s e llu lo z a -q o g woz,  s e m e n t  kabi  s a n o a t  t a r m o q la ri  kiradi.  S o knggi 
davrlarda  d u n y o n in g   k o kpchilik  yetakchi  industrial  m a m la k a tla rid a   b u n d a y  
,,iflos“  ishlab  chiqarish  tarm o q la rin i  iqtisodiy  j ih a td a n   kam   o ‘zlashtirilgan 
kim sasiz  h u d u d l a r d a   jo y la sh tirish g a   a h a m iy a t  b e rilm o q d a .  A n a   s h u n d a y  
tam ovillarga  mustaqillik  yillarida  O 'z b e k isto n d a   h a m   aloh ida  a h a m iy at  berila 
bo sh la n d i.  So^nggi  yillarda  b u n y o d   etilgan  Buxoro  neftni  qay ta  ishlash,
28

Q o i i g i r o t   soda  va  S h o ‘rton  g az -k im y o   sanoat  m arkazlari  keng  yaydoq  c h o ‘1 
h u d u d larid a  joylashtirildi.  Bu  holat  ekologik  sharoitni  yaxshilashga  samarali 
xizm at  qiladi.
Ekologik  siyosat.  Tabiiy  resurslardan  x o ‘jasizlarcha  foydalanish,  atrof- 
m u h itn in g   ifloslanib  borishi,  s h u n d a y   qilib,  biz  yashayotgan,  nafas  olayotgan 
m u h itn i  to b o ra   betoblik  girdobiga  b o sh la m oq da .  Bu  o ‘z  navbatida,  jam iy a t 
oldiga  qarshi  cho ralarni  k o ‘rishdek  m u ra k ka b  vazifalarni  q o kym oqda.
Ekologik  siyosat  —  ekologiya  fani  talab  va  tavsiyalarini  hisobga  olgan 
holda  bizni  oi*ab  turgan  tabiiy  m u h itn i  m u h o fa z a   qilish  va  uni  s o g 'lo m - 
lashtirishga,  tabiiy  resurslardan  samarali  foydalanish  va  ularni  boyitishga 
qaratilgan  siyosatlar  m ajmuasidir.  O d a td a ,  b u n d a y   siyosat  davlat,  regional 
va global  d oirada  olib  borilishi  m u m k in   va  o ‘zida  tabiatni  m uhofaza qilishning 
huqu qiy   asoslari  (q o n u n la r)n i  yaratish  va  ularga  amal  qilishni  k o ‘zda  tutadi.
Keyingi  o ‘n yillarda A Q S H ,  Yaponiya  k o ‘pgina  G ‘arbiy Yevropa va  M D H  
davlatlari,  ayrim   rivojlanayotgan  m a m la k a tla r  m u ra k k a b   ekologik  holatni 
sogMomlashtirishga  qaratilgan  z a ru riy -h u q u q iy   hujjatlarni  ishlab  chiqdilar, 
q o n u n la r   qabul  qildilar  va  a m aliy o td a  q o ‘llay  boshladilar.
Ularda  ekologiyani  sogMomlashtirishga  bel  b o g ‘lagan  xalq  harakatlari  va 
partiyalari  (m asalan,  ,,Yashillar“ ,  ,,G rin p is “  va  boshqalar)  faol  ish  olib  bora 
boshladi.  N atijada,  o ‘tgan  80  yillar  m o b ay n id a ,  asosan,  iqtisodiy  rivojlangan 
m am lakatlarda,  a tro f-m u h itn in g   ifloslanish  darajasi  sek in-asta  pasayib  bordi. 
Bu  ijobiy  holatni  aynan  a na  sh u n d a y   h a rak atlarning  natijasi  deb  b a h o la m o q  
kerak.
Sh u n g a   q a ra m ay .  k o ‘pchilik  m a m la k a tla r d a   ekologik  vaziyat  h a m o n  
keskinligicha  qolm oqda.  Keng doirada amaliy natijalarga erishish  u c h u n  b u tu n  
ja h o n   doirasida  kuchlarni  birlashtirish  zaruriyati  mavjud.  Shu  m aq sadd a  1972- 
yilda  Stokgolm da,  1 9 7 5 - yilda  Xelsinkida,  1 9 9 2 - yilda  R io - d e -J a n e y ro d a , 
1998-  yilda  Kiotada  a tro f-m u h it  m uhofazasiga  oid  yirik  xalqaro  a n ju m a n la r  
b o i i b   o ‘tdi  va  m u h im   q arorlar  qabul  qilindi.
M u h im   to m o n i  shundaki,  a tro f-m u h itn i  m u h o fa z a   qilish  va  ekologiyani 
s o giom lash tirish   m u am m o la rin i  hal  qilishda  B M T  va  uning ko^plab b o iim la r i 
faol  ish  olib  b o rm o q d a .  J u m l a d a n ,B M T n in g   a tr o f-m u h itn i  m u h o fa z a   qilish 
dasturi  ( Y U N E P ) d ir .  Bu  dastu r  atrofida  shakllangan  rasmiy  idoralar  turli 
m am la k a tla rd a   bu  soh ada  olib  borilayotgan  ishlarni  m uvofiqlashtirib  turadi, 
m a m la k a tla r d a   t o ‘plangan  tajribalarni  u m u m la s h tir a d i,  istiqbolli  ishlarni 
q o ‘lla b -q u w a tla y d i.  Y U N E P n in g   bosh  idorasi  N ayrobi  (K eniya)  shahrida 
joylashgan.
A tr o f- m u h itn i  s o g io m la s h tir is h d a ,  ekologik  m u a m m o l a r n i   ijobiy  hal 
qilishda jam oatchilik  ham   katta xizmat  qilishi kutiladi.  A ynan  shu  maqsadlarda 
0 ‘zbekistonda jam oatchilik asosida  ,,Ekosan“  harakati  tashkil  topdi.  U  nafaqat 
0 ‘zbekistonda,  balki  bu tun  0 ‘rta  Osiyo  m intaqasida tabiatni  m u ho fa z a   qilish, 
aholi  yashash  m uh itini  s o g lo m la s h tiris h   y o i i d a   faol  harakat  qilm oqda.
S h u n d a y   qilib,  tabiatdan  foydalanishni  takom illashtirish,  barcha  h u d u d  
va  davlatlarda  ilmiy  asoslangan  samarali  ekologik  siyosatni  yuritish  hozirgi 
davr  oldida  turgan  eng  m u h im   vazifalardan  biridir.
29

1.  Q o 'l l a n m a   m a tn i  va  atlas n in g   „E k o lo g ik   x a r it a “  (9-  bet)  m a ’l u m o t la r id a n  
foy d ala n ib   a t r o f - m u h i t n i n g   ifloslanishida  in son  faoliyati  (ishlab  c h i q a r is h ) n in g  
t a ’siri  va  u la rn in g   o q ib a tla rin i  o 'rg a n in g ,   ekologik  ho la t  m u r a k k a b   b o ‘lgan 
h u d u d la r n i  a n iq la n g   va  tahlil  qiling.
2.  T a b ia tn i  eng  k o 'p   q a n d a y   ishlab  c h iq a r is h   ta rm o q la r i  iflo sla m o q d a ,  u la rn in g  
k o l a m i   q an d a y ?  T a b ia tn i  m u h o f a z a   q ilishning  q a n d a y   m u h i m   y o l l a r i   bor? 
U la r   h a q id a   so 'z la b   bering.
3.  N i m a   u c h u n   ekologik  h o la tn i  yaxshilash  u c h u n   b a rc h a   davlatlar va  u m u m j a h o n  
ta sh k ilo tla r in in g   b a h a m j i h a t   h ara k atla ri  ta lab  etiladi?
4.  „E k o lo g ik   siyosat“  n i m a   va  uni  yu rg izish d an   q a n d a y   n atija lar  kutiladi?
5.  J a h o n d a   ta biatni  m u h o f a z a   qilish  va  ekologik  ho la tn i  s o g 'lo m la s h tiris h   u c h u n  
q a n d a y   am a liy   ishlar  olib  b o r i l m o q d a ?
6.  „ E k o s a n "   ja m o a t c h i l i k   h arakati  h a q id a   n im a la rn i  bilasiz?  U n in g   respubli- 
k a m iz d a   ekologik   h o la tn i  yaxshilash  b o rasid a  olib  b o r a y o tg a n   ishlarida  siz 
q a n d a y   q a t n a s h m o q c h i s i z ?
Bir  n e c h a   m ing  yillar  m o b a y n id a   o l i m n i n g   j u d a   yuqori  va  aholi  o'sish 
s u r ’a tlarining  past  b o lis h lig i  o ‘zining  asosli  sabablariga  egadir.  /Dastavval, 
bu  —  moddiy va sanitar-gigiyenik shart-sharoitlam ing qoniqarsiz ahvolda e k a n ­
ligi,  qolaversa,  vaqt-vaqti  bilan  tak rorla nib  turuvchi  o charchilik ,  o l a t ,   vabo 
va  c h e c h a k   epidem iyalari  natijasida  yuz  m inglab  o d a m la rn in g   qirilib  ketishi 
bilan  b o g l a n g a n d i r .  Y er  sh arida  b u n d a y   ofatlar  200  — 400,  1200  —  1300, 
1600  —  1 6 5 0 - yillar  ichida  qayd  etilgan  b o i i b ,   o ‘sha  davrlarda  aholi  soni 
u m u m a n   o ‘sm adi,  1300  -   1400-  yillar  d a v o m id a   qora  o l a t   epid em iyasin ing  
t a ’sirida  yer  yuzasi  aholi  so nin in g  1/4  q ism id an  ajradi.  Aholi  k o krsatkichla- 
riga  oxiri  k o ‘r in m a y o tg a n   u ru sh la r  h a m   katta  t a ’sir  k o 'rsa tib   k e lm o q d a . 
U ru s h la r   XV III  asrda  5,2  m ln.,  X IX   asrda  5,5  m ln.,  XX  asrda  esa  deyarli  50 
mln.  kishining  y o s tig ln i  quritdi.l:
X IX  
asrgacha b o i g a n   davrda demografik jarayo nlarda sezilarli  o'zgarishlar 
b o l m a d i .   U n d a n   keyingi  davrlarda  aholining tabiiy  harakati  ko'rsatkichlarida 
d e m o g ra fik   o l i s h  
davriga  xos  ja r a y o n la r   bo sh la n d i.  U  oila  b ajaradigan 
vazifalarining  keskin  o ‘zgarishi,  tu rm u s h n in g   nisbatan  yaxshilanishi,  a h o li­
ning  yosh  tarkibidagi  siljishlar  va  b o sh qa  om illar  bilan  b o g l a n d i .
D e m o g r a f   o lim la r  d e m o g ra fik   yetish  davri  4  ta  k e tm a - k e t   k eluvchi 
bosqichni  o ‘z  ichiga  olishligini  ilmiy asoslab berganlar.  B i r i n c h i   b o s q i c h  
u c h u n   tu g ll is h n i n g   yuqori  d arajada  saqlanishi  va  o l i m n i n g   keskin  qisqarishi
3- mavzu.  Jahon  aholisi

Download 32 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling