Geografiyasi


-  §.  Jahon  aholisi  soni  va  ko‘payishi


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet5/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25

8-  §.  Jahon  aholisi  soni  va  ko‘payishi

4 -  j a d v а 1
Yil noma
Davr
Dav ruing 
d a v o m   etishi 
(vil)
Davr  boshida 
aholi  soni 
(mln.k.)
Aholi  soni­
ning  o'rtacha 
yillik  o'sishi 
(foiz)
M i l o d d a n   7 0 0 0  
yil  ilgari
Neolit
5000
10
M i l o d d a n   2 0 0 0  
yil  ilgari
Antik
2000
50
0,03
0  (yangi  era)
Yangi  eraning  bosh- 
lanishi,  o'rtaasrnin g 
dastlabki  davri
2000
230
0,1
1000-  yil
0 ‘rta  asrlar
1000
305
0,02
1500-  yil
O 'rta  asrlarning 
yakuniy  davri
500
440
0,1
1650-  yil
Y a n g i  z a m o n n i n g  
boshlanishi
150
550
0,3
1800-  yil
Yangi  zamon
150
952
0,5
1900-  yil
Yangi  zam onnin g 
yakuniy  davri
100
1656
0,8
1950-  yil
Eng  yangi  zam on
50
2527
1,0
1980-  yil
Yaqin  o'tg an  davr
30
4430
1,9
2001-  yil
Hozirgi  davr
21
6134
1,5
o q ib a tid a   vujudga  keluvchi  j u d a   yuqo ri  d a ra jada gi  tabiiy  o bsish  xosdir. 
I k k i n c h i   b о s q  i  с  h  k o lp  bolali  oiladan  kam   bolali  oilaga  o 4 ish ,  o ‘lim - 
ning qisqarishi,  tugllish n in g  esa  undan  ham   k o 'p   miqyosda  qisqarishi  natijasida 
tabiiy  o lsishning  kamayishi  bilan  ifodalanadi.  U c h   i n c h i   b o s q i c h d a ,  
a vvalam bor,  aholi  ichida  qariyalar  so n ining  o lsishi  h a m d a   tu g ilis lm in g   asta- 
sekin  pasayishi  natijasida  u m u m i y   o l i m n i n g   nisbiy  darajasi  b i r m u n c h a  
k o ‘tariladi.  M a zk u r  b osq ich d a  aholi  soni  j u d a   oz  m iq d o rd a   va  s u r ’atlarda 
o ‘sadi  yoki  qisqaradi  (depopulyatsiya jarayoni).  T o  ‘  r t  i n с h  i  b o s q i c h d a  
tu g ‘ilish  va  o ‘lim  k o ‘rsatkichlari  tenglashadi,  aholi  sonining  tab iiy -u m u m iy  
o ksishi  u m u m a n   b a rh a m   topadi.
Demografik  o ‘tish  davri  dastavval Yevropada XVIII  asrda boshlandi.  Shun- 
da  Jtabiiy  o'sish  koeffitsienti  20  — 30  promillega  teng  b o l d i .  Buni  h aqiqatan 
h am   demografik  inqilob  deb  atash  m um kin.  C hunki  10  — 20  yil  oldin  atigi 
5 —10  promillega  teng b o l g a n   tabiiy  o ksish  koeffitsienti  qisqa  vaqt  ichida  2  — 
3  m arta  oshdi.  U shbu jarayon  Yevropada  100  —  150  yil  davom   etdi.  U n d a n
31

keyingi  davrda  Yevropa  m am lak atlari  d e m ografik  o 4 ish n in g   u c h in c h i  bosqi- 
c h id a   b o l d il a r .   Binobarin,  G e r m a n iy a ,  Avstriya,  Belgiya,  Italiya,  D aniya, 
Vengriya,  N id e rla n d iy a d a   ah o lin in g   oddiy  ta b iiy -tak ro r  b a rp o  etilishi  ayrim  
yillarda  t a ’m in la n m a y a p ti,  y a ’ni  o l g a n l a r   soni  t u g i l g a n   b o lala r  so n id a n  
k o ‘p  b o l m o q d a .
Rivojlanayotgan  m a m la k a tla rn in g   ko^pehiligi  dem ografik  o ‘tish  jara y o - 
n ining  birinch i  bosqichini  o l m o q d a l a r .
A Q S H ,  Yaponiya,  K a n a d a ,  Avstraliya  m am lakatlari  ikkinchi  bosqichni 
b o sh d a n   k ech irm o qdalar.  Xitoy  va  b oshqa  m am la k a tla r  ushbu   ikkinchi  bos- 
qichga o i is h  arafasida turibdi.  O lzbekiston va boshqa O lrta Osiyo mamlakatlarida 
birinchi  b o sq ic h d a n   ikkinchi  bosqichga  o l i s h   u c h u n   z a m in   tayyorlandi.  Bu 
ja ra y o n   yaqin  10  —  15  yil  m o b ay n id a   b oshlansa  ajab  emas.
JD u n y o   aholisi  sonida  so^nggi  yarim  asr  d a v o m id a   b o i i b   o ktgan  o kzga- 
rishlar  t o ‘g ‘risidagi  m a ’lu m o t  6 - ja d v a ld a   keltirilgan.
/ D u n y o   aholisi  a n a  shu  davr  ichida  2,4  m arta  o lsdi.  B u n d a n   h a m   yuqori 
k o ‘rsatkich  Osiyoga  (2,6)  va  Afrikaga  (3,6)  xos  b o l d i .   M a z k u r  k o ‘rsatkich 
Y evrop ad a  1,4  m artaga  teng  b o l d i .   S o iig g i  yillarda  yer  yuzasi  aholisining 
m utlaq soni yiliga o ‘rtacha  85  — 90  mln.  kishiga oshm oqda.  Afrikada,  Markaziy 
va  J a n u b iy   Osiyoda,  M arkaziy  A m e rik a d a   aholi  so nin ing   yuqori  s u r ’atlar 
bilan  o ‘sishi  ku zatilm oqda.  Shu v a q tn in g o ‘zida  Y evropaning  ayrim   regionla- 
rida  aholi  soni ju d a   past  s u r ’atlar bilan  o ‘s m o q d a  yoki  deyarli  o ‘zgarm ayapti. 
Ayrim  davrlarda  esa  q isq a rm o q d a   (Janubiy Yevropa).
Aholi  dinam ikasidagi  farqlar  m am la k a tla rd a   m avjud  aholi  soni  va  ular 
egallagan  o ‘rinlarda o"z  aksini  to p m o q d a .  D u n y o d a   aholisining  soni  b o ‘yicha 
yetakchi  25  m a m la k a t  an iq la n ib ,  ular  egallagan  o ‘rinlarda  1985  —  2001 - 
yillarda  b o i i b   o ‘tgan  o ‘zgarishlarning  tahlili  quyidagi  xulosalarga  olib  keldi:
—  a n a   shu  yillarda  va  2025-  yillargacha  b o i g a n   davrda  birinchi  t o ‘rtlik 
m am la k a tla rin in g   n o m i,  o ‘rni  o 'z g a rm a y d i  (Xitoy,  H in disto n ,  A Q S H ,  I n d o ­
neziya);
—  m am la k a tla r  aholisining  sonidagi  farq  k a m a y m o q d a   (birinchi  m a m ­
lakatda  25  m am lakatga  nisbatan  aholi  soni  29  m a ro ta b a   k o bp  b o i g a n   b o i s a ,  
bu  k o krsatkich  2001-  yilda  26  m artag a  teng  b o l d i ) ;
—  ushbu  m a m la k a tla rn in g   asosiy  qismi  Osiyoga  (1985-  yilda  1  lta,  2001 - 
yilda  12  ta )  t o ‘g lri  keladi.  Yevropada  1985-  yilda 6 ta,  2001-  yilda  5  ta shunday 
m a m la k a t  b o l g a n .  Bu  k o lrsatkichlar  A m erika  b o ‘yicha  tegishli  tarz da   3  va  3 
ga,  Afrikada  h a m   3  va  3  ga  tengdir.  Ikki  Yevrosiyo  m am lakati:  Rossiya  va 
Turkiya  alohida guruhga  kiritilgan.
D u n y o   va  uning  q i t ’alari,  m ateriklari  h a m d a   ayrim   regionlari  aholi  tabiiy harakatini  ifodalovchi  koeffitsientlar 7- jadvalda berilgan.^Dunyoda 
yuqori  darajadagi  tu g ll is h   koeffitsientlari  Afrika  m aterigiga  regionlar  ichida 
Afrikaning b arch a  hududlariga  h a m d a   M arkaziy A m erika,  Janu b iy va J a n u b i- 
g karbiy  Osiyo  regionlariga,  past  darajadagi  t u g ll is h   koeffitsientlari  esa  S h i­
m oliy A m erika,  Sharqiy  Osiyo  h a m d a  Avstraliya va  O keaniyaga  xosdir.  O l i m  
koeffitsientining  yuqori  k o brsatkichlari  Afrika  va  Y evropada,  M arkaziy  va 
J a n u b iy   Osiyo  regionlarida  k u zatilm o qda.  Tabiiy  o ‘sish  Afrika,  M arkaziy
32

A m erika,  Ja n u b i-g 'a rb iy   Osiyo  h a m d a   M arkaziy  va  J a nu biy   Osiyoda  yuqori 
koeffitsientlarga  ega.  U shb u   ko'rsatkich  Yevropada  nolga,  Rossiyada  esa 
m inu s  2  —  3  promillega  teng.  Rossiyada  im m igratsiya  katta  m iqd org a  ega 
b o ‘lm a g a n d a   depopulyatsiya jarayo n i,  y a ’ni  aholi  sonining  qisqarishi  u n d a n  
sezilarli  bo 'lard i.
5 - j a d v a I
Jahon  aholisi,  uning  soni  va  ayrim  hududlar 
bo‘yicha  taqsimlanishi  (mln.  kishi)
1950
1960
1970
1980
1990
1995
2001
2025*
Butun  dunyo
2516
3019
3694
4433
5246
5702
6271
8312
Shu jumladan:
Osiyo  (Rossiyasiz)
1399
1702
2147
2623
3123
3451
3721
4939
Shundan:
G ‘arbiy  Osiyo
50
66
86
112
145
168
192
329
O 'rta  va  Janubiy  Osiyo
496
619
787
972
1215
1355
1507
2138
Janubiy-sharqiy  Osiyo
182
226
288
356
439
485
530
704
Sharqiy  Osiyo
671
791
986
1183
1324
1442
1492
1768
Rossiya
113
1  19
130
138
148
147
148
153
Yevropa( Rossiyasiz)
436
487
527
556
578
581
582
590
Shundan:
Shimoliy  Yevropa
78
82
87
89
91
94
95
99
G 'a rbiy  Yevropa  ”
133
154
166
173
180
181
183
184
Sharqiy  Yevropa
116
133
146
155
162
162
159
167
Janubiy  Yevropa
109
1  18
128
139
145
144
145
139
Afrika
224
280
361
481
645
720
813
1510
Shundan:
Shumoliy Afrika
52
65
83
109
140
162
178
279
G 'a rb iy  Afrika
65
81
106
144
198
199
230
467
Sharqiy  Afrika
63
80
106
142
196
226
257
491
3  —  A.  Q a y u m o v ,   I.  Saf arov,  M.  T il la b o y e v a
33

Davom i
M arkaziy  Afrika
2?
*  53
40
52
69
83
98
191
Ja nubiy  Afrika
17
21
26
33
42
50
50
83
A merika
331
415
510
612
726
774
844
1081
Shimoliy  A m erika
166
199
227
252
275
293
317
375
M arkaziy   A m erik a
37
50
68
92
119
126
138
196
Ja nubiy   A m erik a
11  1
146
190
239
297
319
351
460
Karib  dengizi  havzasi 
hududlari
1'7
20
25
29
35
36
38
50
Avstraliya  va  Okeaniya
3
(
16
19
23
26
28
31
39
* B M T  b a s h o r a ti.
6  -  j  a d v a  I
TugMlish,  oMini  va  tabiiy  kobpayish  koeffitsientlari 
(aholining  1000  kishiga  nisbatan  1999- yilgi  ma'lumotlar)
Tug'ilish
koef.
0 1  im
koef.
Tabiiy  o ‘sish 
koef.
G o 'd a k la r  
o'limi  koef.
0 ‘rtacha  um r 
davri
erkaklar
a yollar
Butun  dunyo
24
9
15
62
64
68
Afrika
41
13
28
90
53
56
A m erik a
22
7
15
34
69
74
Shimoliy
A m erik a
15
9
6
8
72
79
Markaziy
Amerika
29
5
24
37
68
74
Janubiy
A m erik a
25
7
18
47
65
71
Karib  havzasi
23
8
15
39
67
72
Osiyo
24
8
16
62
64
67
Ja n u b i-g 'a r- 
biy  Osiyo
31
7
24
51
65
69
34

Davomi
0 ‘rta  va  Janubiy 
Osiyo
31
10
21
79
60
61
Janubi-sharqiy
Osiyo
26
8
18
53
62
66
Sharqiy  Osiyo
17
6
1  1
40
68
72
Rossiya
9
16
7
19
59
72
Avstraliya va 
Okeaniya
19
8
11
24
71
74
Yevropa
1  1
1  1
0
10
70
77
Aholi  soni  va  uning  tarkibiga  g o 'd a k la r   o l i m i   h a m   ju d a   katta  t a ’sir 
k o ‘rsatadi.  Yer sharida  1999-  yilda jam i  8590  m ing bola bir yoshga  yetm asdan 
o lg a n lig i  qayd  etildi.  S h u n d a n ,  1963  mingi  H indistonga,  949  mingi  Xitoyga 
t o kg kri  k e la d i.  P o k i s to n ,  B a n g l a d e s h ,  I n d o n e z i y a ,  K X D R ,  B ra z iliy a , 
Nigeriya,  Efiopiya  m am lak atlarid a  hozirgi  vaqtda yiliga  200  —  500  m ing  bola 
bir  yoshga  y etm a sd an   o l m o q d a .   Bolalar  o l i m i   koeffitsienti  Afg‘onisto n d a  
163,  Butan,  Gvineya,  Liberiya,  M o zam b ik,  C h a d   va  boshqa  jam i  26  m a m ­
lakatda  100  dan  yuqori,  42  m am la k a td a   50  d an   100  prom illega  teng.
Bolalar  o l i m i   m am la k a tn in g   iqtisodiy-ijtim oiy  taraqqiyot  darajasi  bilan 
teskari  aloqaga ega.  Iqtisodiy jihatdan   rivojlangan  m am lakatlarda bolalar o l i m i  
koeffitsienti  4  (Yaponiya)  dan  8  p rom illeg ach a  (Belgiya)  o'zgaradi.  Ijtimoiy- 
siyosiy  vaziyati  b eq a ro r,  iqtisodiy  qo lo q   b o i g a n   m a m la k a tla r d a   m a z k u r  
k o ‘rsatkich,  o d a td a ,  100  d an   ortiq,  ayrim   hollarda  150  dan  h a m   yuqori 
darajaga  egaligi  bilan  ajralib  turadi.
7  -  j a  d v a  1
Yer  yuzi  aholi  sonining  o ‘sish  sur’ati  (1950  —  2000-  yillar)
Yil
Aholi  soni, 
mlrd.kishi
0 ‘n  yillikdagi  o'sish. 
mln. kishi
O 'rtacha  villik 
o'sish,  mln.kishi
1950
2515
1960
3091
504
50
1970
3698
679
68
1980
4450
752
75
1990
5292
842
84
2000(baholash)
6134
959
96
Yer  shari  aholisining  o l l a c h a   u m r   davri  1 9 9 9 - yilda  67  yoshga  teng 
b o l d i .   Bu  k o lrsatkich  iqtiso d iy   riv o jlan gan   m a m la k a t la r d a   ( Y a p o n iy a , 
Shvetsiya,  Shveysariya...  ja m i  27  davlat)  76  -   79  yoshn i,  qoloq  m a m l a ­
katlarda  (80  dan  ortiq)  4 1 — 59  yoshni  tashkil  etdi.  O l 't a c h a   u m r   davrining 
e n g   y u q o r i  k o ‘r s a t k i c h l a r i   Y a p o n i y a g a   (79  y o s h )   h a m d a   S h v e ts iy a ,
35

Shveysariya,  Avstraliya,  K a n a d a   va  Fransiyaga  (78  yosh),  eng  past  k o 'r s a t­
kichlari  M arkaziy  Afrika  Respublikasi  (41  yosh),  A fg'o niston   (43  yosh)  va 
G viney a  (44  yosh)  m am lak atlarig a  xosdir.
O 'z b e k isto n d a   o ‘rta c h a   u m r  davri  erkaklarda  66  yoshga,  ayollarda  esa  72 
yoshga,  o 'r t a c h a   69  yoshga  teng.  So'nggi  ko'rsatkich  b o 'y ic h a   O 'z b e k isto n  
d u n y o   m am lakatlari  ichida  101  —  102-  o 'r in la rd a  joylashgan.
Tarixiy  m an b a lar  Qadim gi  Rim  va  Q adim gi  Y u n o n is to n d a   o 'r ta c h a   u m r  
davri  atigi  25  yoshga  teng b o ‘lganligini  asoslaydi.  O 'r ta   asrlarda  bu  k o ‘rsatkich 
ta x m in a n   30  yoshgacha  ko'tarildi.  M a n a   shu  o 'r ta c h a   k o 'rsa tk ic h lar  u m r  
davri  yuqori  b o l g a n   kishilar  mavjudligini  inkor  qilm aydi.  M asalan,  Yuliy 
Sezar  o 'ld irilg a n d a   60  yo sh d an  o ‘tgan  edi.  Aflotun  81  yoshda  vafot  etgan.
U m r   davrini  k o ‘rsatuvchi  u m u m iy   y o 'n a lis h n in g   mavjudligiga  q a ra m as- 
dan   k o 'rsa tk ic h lar  o ‘rtasida  sezilarli  farqlar  mavjud.  Bu  k o'rsa tk ic h   Yevropa 
bilan  Afrika  o 'rta sid a   1 9 5 0 - yilda  27  yoshni  tashkil  etdi.  D u n y o   m iqyosida 
o 'r ta c h a   u m r   davri  yarim  asr  m o b ay n id a   18  yoshga  oshdi.  Bu  k o 'rsatkich 
Osiyoda  26  yoshga,  Afrikada  qariyb  29  yoshga,  Yevropada  esa  11  yoshga  teng 
b o l d i .   S h u n g a   q a ra m a s d a n ,  ayrim   q it'a la r  va  regionlarda  erkaklar  va  ayollar 
o ‘rtasidagi  farqlar  h a n u z g a c h a   kattaligicha  qo lm o q d a .
>  
Savol  va  topshiriqlar
1.  Aholi  ja m iy a td a   q a n d a y   vazifalarni  bajaradi?
2.  J a h o n   aholisi  soni  m ilo d g a c h a   b o 'lg a n   d av rd a  q a n d a y   k o 'p a y g a n ?
3.  Aholi  soni  XX  a s rg a ch a  q a n d a y   va  qaysi  m a n b a la r   hisobiga  k o 'p a y g a n ?
4.  D e m o g ra fik   o 'tis h   davriga  xos  4  b o s q ic h n i  t a ’riflab  bering.
5.  Aholi  soni  j u d a   katta  va  kichik   b o 'lg a n   d u n y o   regionlarini  aniqlang.
6.  J a h o n   aholisining  tabiiy  ha ra k a tig a   xos  u m u m i y   xususiyatlar  t o 'g 'r is i d a   so 'zla b  
b erin g .
7.  J a h o n   regionlari  va  ayrim   m a m la k a tl a r id a   o 'r t a c h a   u m r   davri  q an d a y ?
9-  §.  Aholining  yosh,  jinsiy,  irqiy,  etnik,  diniy  va 
hududiy  tarkiblari
A h o l i n i n g   y o s h - j i n s   ta r k ib i  u n g a   xos  b e lg ila r   ic h i d a   e n g   m u h i m i  
hisoblanadi.  Chunki yoshga qarab aholining jam iyatda tutgan  o'rni va ahamiyati 
ba ho la n a d i.  Butun  d u n y o d a   erkaklarning  soni  ayollarning  soniga  nisbatan 
qariyb  30  m ln.ga  k o 'p ro q d ir.  Lekin  ayrim  q i t ’alar,  regionlarda  e rkaklar bilan 
ayollar o'rtasidagi  farq  sezilarli  darajada.  Bolalar yoshlarida b a rc h a   m aterik va 
regionlarda o'g'il bolalarning ustunligi  ko'zga tashlanadi.  D unyoda 0 — 14 yoshda 
h a r  1000  qizga  1040  o'g 'il  bola  to 'g 'ri  keladi.  U shbu  k o'rsatk ich  Y evropada 
(1060),  Osiyoda  (1050)  h a m d a   Avstraliya  va  O keaniya  ( 1059)da  u n d a n   h a m  
yuqori.  Faqat  Afrika  (1008)  va  A m erika  (1029)da  n isbatan  past  daraja  bilan 
ifodalanadi.  Bolalar yoshlaridagi  farqning  kelib  chiqishida  tu g'ilgan  h a r  1000 
g o 'd a k n in g   520  tasi  o 'g 'il  b o lala rd a n   iborat  b o lis h lig i  hal  qiluvchi  a h a m iy at 
kasb etadi.
A h o lining,  asosan,  m e h n a tg a   layoqatli  yoshdagi  qism idan  tashkil  top g an 
15  —  65  yoshd a  d u n y o   b o 'y ic h a   har  1000  ayolga  1020  ta  erkak  to 'g 'ri  keladi.
36

8-  j  a d v а 1
Dunyo  aholisining  yosh  tarkibi
( foiz  h is o b i d a )
Qit'alar,  mate- 
riklar  va  regi- 
onlar
1970-y.
1985-y.
1999-  y.
Yosh  guruhlari
0 - 1 4
1 5 - 6 4
65
0 - 1 4
1 5 - 6 4
65
0 - 1 4
1 5 - 6 4
65
Butun  dunyo
36.6
57,9
5,5
33.7
60,6
5,7
32,0
62,0
6,0
Yevropa
24,9
63,7
1  1.4
20,9
66,7
12,4
19,0
67,0
14,0
Osiyo
38,9
57,0
4,1
35,5
60,6
4,4
33,0
62,0
5,0
Afrika
44,1
53.0
2,9
45,4
5 1,5
3,1
45,0
52,0
3,0
A m erik a
36,4
57,2
6.4
31,6
61,2
7,2
29,0
63,0
8,0
Avstraliya  va 
Okeaniya
32,2
60,5
7,3
28,6
63,3
8,1
26,0
64,0
10.0
Yevropada  erkaklar  soni  ayollar  soniga  teng.  Osiyoda  h a r  1000  ayolga 
1049 erkak,  Avstraliya va  Okeaniyada esa  1039 erkak t o bg kri  keladi.  Shu vaqtning 
o ‘zida  Afrika  (979  erk ak )  va  A m e rik a   (990  e rk a k ) d a ,  a k s in c h a ,  a y o lla r 
ustundir.
D u n y o   aholisining  yosh  tarkibi  h am   katta  h u dudiy  farqlarga  ega.  Bunda 
tu g ‘ilish  va  o l i r n   dinam ikasi  hal  qiluvchi  rol  o ‘ynaydi.  T u g ‘ilish  darajasining 
keyingi  10  —  15  yil  ichida  yuqori  boMishi  aholi  ichida yosh  bolalar va  o ksmirlar 
u m rinin g   o lsishiga  olib  keldi.  Agar  t u g ilis h   keyingi  yillarda  pasaya  borgan 
b o l s a ,   bolalar  va  o ‘sm irlarning jam i  aholi  sonidagi  ulushi  past  b o l a d i .   Shu 
vaqtning  o kzida  o 'r ta   va  katta  yoshdagi  aholi  soni  va  ulushi  ko'p ayadi  h a m d a  
aholinin g   «keksayish»  jarayoni  rivojlanishi  m u m kin .
D u n y o   aholisining  tarkibida  bolalar  ulushi  kamayib,  m eh n a tg a   layoqatli 
va  keksa  yoshlardagi  aholi  s a lm o g l  k o ‘paym oqda.
M a 'lu m k i,  d u n y o   m a m la k a tla rin in g   k o ‘pchiligida  m e h n a tg a   layoqatli 
yoshdagi  aholi  qatoriga  erkaklarning  16  —  59  yoshdagi  va  ayollarning  16  —  54 
yoshdagi  qismi  kiradi.  Y u q orid a  keltirilgan  jadv alda  15  —  64  yoshdagi  aholi 
ulushi  m e h n a tg a   layoqatli  aholi  ulushidan  m a ’lum  m iqdorda  ko'p.  Lekin 
m a l u m  
h iso b -k ito b lar  y o rd a m id a   u lar  o lrtasidagi  farqni  qisqartirish  va 
natijada  m eh nat  resurslari  s a lm o g in i  taxm inan aniqlash  m um kin.  Ana shunday 
yondashuv yord am id a  m aterik va  o kean lar h a m d a  ayrim  m am lakatlard a  m av ­
ju d   m e h n a t  resurslarining  ulushini  aniqlash  m u m k in .  M e h n a t  resurslari­
ning  ulushi  Yevropada  eng  yuqori  k o'rsa tk ic h lar  bilan  ifodalanadi  (62  -   64 
foiz),  Am erika  h a m d a   Avstraliya  va  O k ean iy ada  ushbu  ko'rsatk ich   56  —  58 
foizni  tashkil  etadi.  Osiyoda  h a m   bu  ko'rsatkich  a n c h a   yuqori  (53  -   54  foiz). 
F a qa t  Afrikada  m a z k u r  k o ‘rsatkich  (47  foiz)  nisbatan  past  hisoblanadi. 
D u n y o   aholisining  52  foizi  m e h n a t  resurslaridan  iborat.  J a h o n   aholisi  o ‘ziga 
xos  irqiy,  etnik  va  diniy tarkiblarga  ega.
37

Inson  irqi  —  bu  a vloddan  avlodga  o l u v c h i   o ‘xshash  tashqi  (teri,  gavda) 
belgilarga  ega b o i g a n ,   tarixan  shakllangan  kishilar g uruhidir.  S h u n d a y   belgi- 
lar  qatoriga  teri,  soch  va  k o lz  rangi,  b u ru n   va  lab  shakli,  b o 'y   va  gavdaning 
ta q s im la n is h ig a   xos  x u s u s iy a tla r  va  b o s h q a la r   kiradi.  Irqiy  x u s u siy a tla r 
q a d im d a ,  avvalambor,  o d a m la rn i  a n a  shu  davrdagi  o y k u m en a d a *  joylanishi 
va  har  xil  tabiiy  sharoitlarga  m oslashishi  ja ra y o n id a   vujudga  kelgan.  Hozirgi 
vaqtda  d u n y o   aholisini  3  ta  asosiy  (yirik):  yevrop eoid  (oq),  m ongoloid (sariq) 
va  negroid  (qora)  irqlariga  ajratish  qabul  qilingan.  S h u la rd a n   birinchisi  — 
Yevropa,  J a n u b i- g ‘arbiy va Janubiy Osiyo,  Shimoliy Afrika,  Shimoliy Am erika 
h a m d a   Ja n u b iy   A m erikan in g  katta  qism ida,  Avstraliyada  keng  tar-q algan , 
ikkinchisi  —  Sharqiy,  Jan u b i-sh arq iy   0 ‘rta  Osiyoda,  K an a d a   shim olida,  M a r ­
kaziy  va  J a n u b iy   A m erik ad a,  u chinchisi  —  T ropik  Afrikada,  J a n u b iy   Osiyo, 
Am erika  va  O keaniyada tarqalgan.  Ayrim  hollarda  to 'rtin c h i  —  avstraloid  irq- 
ini  h a m   ajratishadi.
D u n y o   aholisi  ijtim oiy-iqtisodiy  va  m ad a n iy   tara q q iy o tn in g   har  xil  bos- 
qich larida  turuvchi  xalqlar —  etnoslardan  iboratdir.  E tno sn ing  eng  yuqori 
darajasi  millat  —  hu d u d i,  iqtisodiyoti  va  m adaniyati,  tilining  b a rq a r o r   tarzda 
u m um iyligi  b o ‘yicha  ajralib  turuvchi  insonlar  y ig ln d is id a n   iborat.  U larda 
millatga  xos  u m u m iy  jihatlar,  milliy o'zligini  anglash  hissiyoti  mavjud  b o l a d i .
Osiyo  m a m la k a tla r in in g   aksariyati  k o ‘p  millatli.  150  d a n   o rtiq  xalq 
H in disto n  va  In don eziy ada,  deyarli  100  xalq  F ilip p in d a ,  50  dan  o r t i g l  
V e t n a m   va  X ito y d a ,  30  d a n   o r tiq   xalq  E r o n ,  A fg ‘o n i s t o n ,   M y a n m a ,  
T a ila n d d a   istiqomat  qiladi.  A h o lining  etnik  rang-barangligi  b a ’zi  bir  xalqlar 
tarqalgan  h u d u d larn in g   davlat  chegaralari  bilan  b o l in i s h i   tufayli  yana  h a m  
k u c h a y a d i.  M a s a la n ,  k u r d l a r —T u rk iy a ,  E r o n ,  Iroq  va  q is m a n   Suriya, 
b e l u j l a r —  Eron,  Afg‘o n isto n   va  Pokiston,  panjobliklar —  Pokiston  va  H i n ­
diston,  bengallar —  Bangladesh  va  H indisto n,  p u s h tu n la r —  Afg‘o n isto n   va 
Pokiston  davlatlari  c h e g ara d o sh  h u d u d la rd a   k o m p ak t  hold a  yashaydi.
D u n y o   m am lakatlari  aholisining  milliy  tarkibi  va  etnik  m u n o sa b a tla ri- 
ning xususiyatiga  k o'ra  q a to r guruhlarga  taqsimlash  m u m k in.  Birinchi  guruhga 
bir  millatli,  y a ’ni  asosiy  millati  jam i  aholisining  95  foizidan  ortiq  qism ini 
tashkil  etuvchi  m am lakatlar:  Y evropada  —  Islandiya,  Irlandiya,  Norvegiya, 
D aniya,  Polsha,  G e r m a n iy a   va  b.,  Osiyoda  — Y aponiya,  K X D R ,  Koreya 
R e s p u b lik a s i,  B a n g la d e s h ,  M o ‘g 4 i li s to n ,  A r m a n i s t o n ,   Y a m a n ,   O m a n , 
Qatar,  Afrikada  —  Misr,  Liviya,  Som ali,  M adagaskar,  J a n u b iy   Afrikada  esa 
deyarli  b a rc h a   m a m la k a tla r  kiradi.  Ikkinchi  g u ru h n i  ushbu  k o ‘rsatkich  70  — 
95  foizga  ten g   b o i g a n   m a m la k a tla r  —  Buyuk  Britaniya,  Fransiya,  Isp a ­
niya,  Finly and iya,  R u m in iy a ,  Jazoir,  M a ro k k o ,  Z im b a b v e ,  M avritaniya, 
Botsvana,  Suriya,  A Q S H ,  Avstraliya,  Yangi  Z e lan d iy a   va  bo sh q a la r  tashkil 
etadi.  S h u n d a y   davlatlar  qatoriga  O 'z b e k isto n ,  T u r k m a n is to n ,  Tojikiston, 
O zarbayjon  h a m   kiradi.  U c h in c h i gu ru h  m a m la k a tla rid a   (E ro n ,  Afg‘o n iston , 
G ru z iy a ,  Q ir g lz is to n ,  Q o z o g l s t o n ,   Pokiston,  Malayziya,  Laos,  M arkaziy, 
Sharqiy  va  Jan u b iy   Afrika  m am lakatlari  va  boshqalar)  asosiy  millat  ulushi 
ja m i  ah o lin in g   y arm id an   kam   yoki  ortiq,  biroq  70  foizdan  past  k o ‘rsatkich 
bilan  ifodalanadi.  T o 'r tin c h i  g u ru h d a   aholisi  bir  n e c h ta   yirik  m illatlardan
38

iborat,  lekin  ulardan  birortasining  ulushi  sezilarli  ustun  b o 'lm a g a n   m a m la ­
katlar  t o ‘plangan  ( H in d is to n ,  I n d o n ez iy a,  F ilip p in ,  Rossiya,  Shveysa- 
riya,  G 'a r b iy   Afrika  m am lakatlari).
M a ’lumki,  din jam iyat  havotida,  tu rm u s h im iz d a  j u d a   katta  rol  o lynaydi. 
Bunda  davlatning  iqtisodiy  rivojlanganlik  darajasi,  aholin ing  bilim  darajasi 
katta ahamiyat  kasb etadi.  Aholining diniy tarkibini  bilish va  uni  to bg ‘ri  baholash 
dunyoda b o i i b  o ‘tayotgan  voqea va  hodisalarning  k o ‘pchiligini t o lg lri  tushunish 
va  anglashga  im kon  beradi.  Yevropada  xristian  dinining b a rc h a  shakllari  keng 
tarqalgan.  Katoliklik,  asosan,  q i t ’a  ja n u b id a ,  q ism an   g ‘arbi  va  m arkazida, 
protestan tlik  shim oli  va  m ark azid a  h u k m ro n d ir.  Sobiq  Ittifoq  davlatlarida 
pravoslav  va  islom  dinlari  keng  tarqalgan.  Osiyoda b a rc h a   dunyoviy  din lar va 
yirik  milliy  d in la r  keng  tarqalgan.  Osiyoda,  ayniqsa,  islom  dini  katta  rol 
o ‘ynaydi.  Islom ning  sunniylik  y o ‘nalishi  Ind oneziy a  (dunyodagi  eng  yirik 
m u su lm o n   davlati),  Malayziya,  Bangladesh,  Pokiston,  Afg‘on iston,  M a r ­
kaziy  Osiyo  davlatlarida,  J a n u b i-g 'a rb iy   Osiyodagi  b a rc h a   arab  m a m la k a tla ­
rid a ,  T u r k iy a d a ,  shialik  y o ‘n alishi  E ro n ,  O z a r b a y jo n ,  q i s m a n   Iro q  va 
Y a m a n d a   asosiy  o ‘rin  egallaydi.  Islom  diniga  e 'tiq o d   qiluvchilarning  katta- 
katta  guruhlari  H indiston ,  F ilip p in ,  K am bodja,  Tailand,  M y a n m a ,  K ipr, 
S hri-L a nk a   davlatlarida  h a m   mavjud.
Sharqiy  va  Jan u b i-sh arq iy   Osiyo  m am lakatlarida  b u d d iz m   va  lam aizm  
keng tarqalgan.  Hindiston  va  Nepal  aholisining k o ‘pchiligi  induizm ga  e ’tiqod 
qiladi.  Konfutsiychilik  va  daotsizm  dinlari  Xitoyning asosiy dinlari  hisoblanadi. 
Sintoizm   Yaponiyada  mavjud.  Xristian  dini  Osiyoda  aytarli  k o lp  tarqalm agan. 
F ilippin,  A r m a n is to n ,G ru z iy a   va  K ip rd a   xristian  dini  —  asosiy  din.  Livanda 
40  foiz  aholi,  H in d isto n d a   5  — 6  mln.  kishi  unga  e ’tiqod  qiladi.  Suriya,  Xitoy, 
Y aponiya,  Koreya  davlatlarida,  Indoneziya,  Malayziya  va bo sh q a  davlatlarda 
h a m   xristian  diniga  e 'tiq o d   qiluvchilar anchagina.
Afrikaning shimoli,  g'arbi va  sharqida joylashgan  k o 'pgina  m am lak atlard a 
islom ning  sunniylik  y o ‘naiishi  h u k m ro n .  Efiopiya,  J A R   va  b o shq a  q a to r 
m am lakatlarda xristian  dini  m u him   rol  o'ynaydi.  Markaziy va Janubiy Afrikada 
a holining  asosiy  qismi  m ahalliy  a n ’anaviy  dinlarga  e ’tiqod  qiladi.
Shim oliy  A m erikada  xristianlikning  ikki  shakli  —  katolik  va  protestantlik 
h u k m ro n .  A Q S H d a   protestantlar,  K a n a d a d a   katoliklar  k o ‘proq.  M arkaziy 
A m e rik a d a   aholinin g   aksariyati  katoliklikka  e ’tiqod  qiladi.  Xuddi  shunday, 
Janub iy  A m e rik a d a   ham   xristian  dinining  katolik  shakli  h u k m ro n lik   qiladi. 
U m u m a n   olganda,  A m erika  q i t ’asiga  dunyodagi  b a rc h a   katoliklarning  y a r­
m idan  k o lpi  t o ‘g ‘ri  keladi.  A m e rik a d a   islom  diniga  e ’tiqod  qiluvchilar A Q S H  
h a m d a   Karib  dengizi  havzasidagi  b a ’zi  bir orollar aholisining  ichida  mavjud. 
Avstraliya  va  O k eaniyada  p ro testantlik  va  katoliklik  keng  tarqalgan.  Keyingi 
yillarda xalqaro  munosabatlarda islom  dinining  mavqeyi kengaymoqda va a h a m i­
yati  o sh m o q da.
Yer  yuzasida  aholi  j u d a   notekis jo y lash g an.  A h o lin in g   o 'r ta c h a   zichligi 
(1  kv.  km.ga  t o bg ‘ri  kelgan  aholi  soni)  d o im iy   aholisi  m avjud  h u d u d la r  
(130  m ln.  kv.  km )  d o irasida  46,2  kishini  tashkil  qiladi.
39
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling