Geografiyasi

Ayrim  qit'alar,  materiklar  va  regionlar  bo‘yicha  aholining 
o ‘rtacha  zichligi
Q i t ’a,  m a te r ik   va 
reg io n lar
1950
1990
1995
20 0 0
2025
B utun  d u n y o  
S hu j u m l a d a n :
19,4
40,3
43,8
46,2
63,8
Y evropa
74,7
97,0
101,9
102,5
103,5
Osiyo
45.1
100,7
113,3
116,3
159,3
Afrik a
7,6
21,8
24,3
27,5
51,0
S h u m o liy   A m e r ik a
1  1,0
21,4
22,8
23,8
31,0
J a n u b iy   A m e r i k a
6.4
17,1
18,3
19,6
2 6,4
Avstraliya  va  O k e a n iy a
1,5
3,1
3,3
3,7
4,6
Shu vaqtning o 'zid a  ushbu  ko'rsatkich  Osiyoda  116,3  va Yevropada  102,5, 
Afrikada  27,5,  Shim oliy  A m e rik a d a   23,8,  J a n u b iy   A m erik ad a  19,6,  h a m d a  
Avstraliya  va  O kean iyad a atigi  3,7  kishiga  teng.  U inum lash tirib   aytganda,  Yer 
quruqlik  yuzasining  atigi  7  foizida  u n d a   m avjud  aho linin g  70  foizi  istiqomat 
qiladi.  Aholi  n iho y atd a   zich jo ylashgan  m in ta q a la r  qatoriga  Jan ub iy,  Ja n u b i- 
sharqiy  va  Sharqiy  Osiyo,  Yevropa  h a m d a   A Q S H n in g   S h im o li-sh a rq iy   qismi 
kiradi.  Dastlabki  3  ta  regionda  aholi  q a d im d a n   joylashgan  b o l i b ,   u  hozirgi 
v aqtda j u d a   yuqori  darajadagi  aholi  zichligiga  ega.  Bunday  holat,  av valam bo r 
shu  ye rd a   m e h n a t n i   j u d a   k o 'p   tala b   qiluvchi  s h o lic h ilik n in g   q a d im d a n  
mavjudligi,  qolganlarda  esa  XVIII  —  XIX  asrlarda  yuz  bergan  sano at  inqilobi 
h a m d a   u n d a n   keyingi  davrda  am alga  oshgan  industrlashtirish  jara y on i  bilan 
uzviy  bog'langandir.  Inson  q a d im d a n   okean  va  dengiz sohillarida joylashishga 
intilgan.  Hozirgi  vaqtda  dengiz  va  o k e a n la rd a n   q uruqlikka  to m o n   200  km  ga 
c h o 'z ilg an   Yer  yuzasi  qism ida  inson iy atning  y a rm id an   k o 'p   qismi,  50  km 
kenglikka  ega  b o l g a n   quruqlik  qism ida  d u n y o   aholisining  deyarli  30  foizi 
t o 'p l a n g a n d i r .   D u n y o d a   a h o li  j u d a   zich   j o y la s h g a n   h u d u d l a r   q a to r ig a  
quyidagilar  kiradi:  R u r  havzasi,  Elzas  va  Lotaringiya  h a m d a   Parij  va  L o n d o n  
rayonlari,  Shim o liy   Italiya,  M oskva  rayoni,  D o nb a ss,  F a r g ‘o n a   vodiysi, 
Sharqiy  Xitoy,  H i n d - G a n g   tekisligi,  Yava  oroli,  Nil  deltasi,  A Q S H   ning 
Sh im o li-sh a rq iy ,  Buyuk  k o 'lla r  rayonlari,  J a n ub iy  A m e rik a n in g   Atlantika 
okeani  sohili,  Afrikaning  G v ineya  ko'rfaziga  tutash  hu dudlar.  Aholi  siyrak 
tarqalgan  h u d u d la r  Yer  quruq lik   yuzasining  a n c h a   katta  qism ini  egallaydi. 
Sh u lar  qatoriga  birinchi  nav b atd a  ekstrem al  tabiiy  sharoitlarga  ega  b o 'lg a n  
geografik  obyektlar:  cho'llar,  ekvatorial  o'rmonlar,  baland  tog'lar,  tundra, 
m uzlik  hududlari va  b o sh q a la r  kiradi.  Yer  quruqlik  yuzasining  15  foizi  u m u -
4 0

10-  j a 
d 
v а 1
Yer  shari  aholisining  vertikal  mintaqalar  bo‘yicha  taqsimlanishi
Q it’alar,
materiklar,
regionlar
Dengiz  sathidan  balandligi
Aholi  istiqomat 
qiladigan  h u ­
dudning  o'rta- 
cha  balandligi, 
m
Hududning
o ‘rtacha
balandligi,
m
2 0 0  m 
gacha
2 0 0 -
500
5 0 0 -
1000
1 o o o — 
2000
2000 
m  dan 
yuqori
Jami  aholining  taqsimlanishi
Yevropa
69
24
7
-
-
170
300
Osiyo
56
24
12
7
1
320
950
Afrika
32
24
21
21
2
590
750
Shimoliy
Am erik a
47
33
8
8
4
430
700
Janubiy
A merika
42
15
23
9
11
645
580
Avstraliya
Okeaniya
73
18
8
1
-
95
350
Quruqlik
yuzasi
56
24
12
7
1
320
725
m an  o'zlash tirilm agan   va  doim iy  aholisi  y o 'q   hududlardir.  Aholi joylashishi- 
da  ju d a   katta  hu d udiy  farqlar  m avjud  davlatlar  qatoriga  Rossiya,  K anada, 
Xitoy,  Misr,  Braziliya,  T u rk m a n is to n ,  Tojikiston,  Ind on eziya  kiradi.  D u n y o  
aholisi  vertikal  m in taq a la r  b o 'y ic h a   h a m   notekis  taq sim langan
jM igratsiya  jara y o n i  aholi  h u d u d iy   h a ra k a tin in g   asosiy  turi  b o i i b ,   u 
inson  bilan  tabiat  o'rta sid a   aloqadorlik  vujudga  kelgandan  b uyon   shakllanib, 
rivojlanib  kelm oqda.  Aholi  migratsiyasi,  ayniqsa,  b uyuk  geografik  kashfiyot- 
lar  davridan  boshlab  keng  m iqyosda  am alga  o sh m o q d a .  Migratsiya  tashqi  va 
ichki  migratsiyaga  taqsim lanadi.  M a m la k a tla r  aholisining  soni  va  tarkibiga 
b o 'l a d i g a n   t a ’siri  n u q t a i   n a z a r id a n   ta s h q i  m ig r a ts iy a la rn in g   a h a m i y a t i  
beqiyosdir.  Tashqi  m igratsiyalar  ularning  xususiyatlari,  sabablari,  hu dudiy 
qam rovi,  d av om   etish  davri  b o 'y ic h a   bir-biridan  farq  qiladi.  Migratsiya x u s u ­
siyatlari  to 'g 'ris id a   so'z  yuritganda,  avvalam bor,  xohishiga  k o 'ra   va  m ajburiy 
migratsiyalar  nazard a  tutiladi.  M ajburiy  migratsiyalarga  XVI  —  X IX  asrlar 
d a v o m id a   n e c h a   o 'n   m illionlab  negr-q ullarn ing  Afrikadan Am erikaga  zo 'rlab 
olib  ketilishi  misol  bo'lishi  m u m k in .(Tashqi  migratsiyalar,  asosan,  iqtisodiy 
sabab  bilan  bo g'langan.  B und a   yangi  yerlarni  o'zlashtirish  m aqsadida  h a m d a  
ishchi  kuchini  sh a rtn om a  asosida  boshqa  m am lakatlarga yuborish  bilan  bog'liq 
migratsiyalar  katta  rol  o'ynaganligini  t a ’kidlab  o'tish joizdir.  p ir i n c h i   turdagi 
tashqi  m igratsiyalarda  katta  m iq d o rd a   aholin ing   k o 'c h ib   ketishi  Buyuk  Brita­
niya,  G e r m a n i y a ,   Italiya,  Isp an iya,  F ra n siy a ,  S k a n d in a v iy a ,  Irlandiya,^

Polsha,  Rossiya  m am lakatlariga  xos bo'lgan.  K o 'c h ib   kelishi A Q S H ,  K anada, 
Braziliya,  A rgentina,  Urugvay,  Chili,  Avstraliya,  Ja n u b iy   Afrika  Respub- 
likasida  kuzatilgan.  Ikkinchi turdagi tashqi  migratsiyalarda  dastlabki davrlarda 
Xitoy  va  hind isto nlik   ish ch ilar  asosiy  rol  o ‘ynaganligini  t a ’kidlab  o 4 ish  
kerak.  Shularning jam oalari Janubi-sharqiy Osiyo m am lakatlarida baipo  etilgan. 
^ Jozirg i  v aq td a  Shim oliy  Afrika,  J a n u b i- g 'a rb iy   Osiyo,  J a n u b iy   Yevropa 
m am lakatlari  katta  m iqd ordagi  ishchi  kuchlarinin g  G ‘arbiy  Y evropa  va 
qism an  Shimoliy Yevropa  m am lakatlarida  s h a rtn o m a   asosida  m e h n a t  qilishi 
h a m   ikkinchi  turdagi  tashqi  migratsiyalarga  misol  b o i i s h i   m u m k in .
Savol  va  topshiriqlar
о
1.  A holi  tarkibi  d e g a n d a   n im a la r n i  tu sh u n a siz ?
2.  Aholi  yosh  ta rkibig a  xos  regio nal  xususiyatlar  t o 'g 'r i s i d a   s o ‘zlab  bering.
3.  M e h n a t g a   layoqatli  aholi  soni  va  u lushini  j a h o n   m a m la k a tl a r i  va  reg io n larid a 
shakllanishiga  xos  xususiyatlarni  aniqlang.
4.  J a h o n   a h olisining  irqiy,  m illiy -etn ik   va  din iy  tarkibi  q a n d a y ?   U n g a   xos  g e o ­
grafik  jih a tla rn i  aniqlang.
5.  J a h o n   a h olisining  joylashishiga  xos  en g   u m u m i y   jih a tla r   t o ‘g lrisida  so 'z la b  
bering.
6.  J a h o n   aholisi  migratsiyasi  t o ‘g l risida  n im a la r n i  bilasiz?
10-  §.  Urbanizatsiya  jarayoni  va  shaharlarning  rivojlanishi
Tashqi  va  ichki  m igratsiyalar  bilan  s h a h arlar soni  va  ularda  m avjud  aholi 
s o n in in g   k o ‘payishi,  y a ’ni  u rb an iz ats iy a   ja r a y o n i  uzviy  b o g l i q .   U r b a -  
nizatsiyaning  geografik  m o h iyatini  quyidagi  m isollarda  ifodalash  m u m k in . 
U rbanizatsiyalashgan  h u d u d la r  Yer  quruqlik   yuzasining  1  foizdan  sal  ortiq 
qism ini  egallagani  holda,  bu  yerda  ja h o n   aholisining  45  foizdan  ortiq  qismi 
istiqom at  qiladi.  Yalpi  ichki  m ah su lo tn in g   80  foizi  ishlab  chiqariladi.  Shu 
vaq tnin g   o 'z id a   atm o sfera  va  gidrosferaga  chiqarilayotgan  zaharli  chiqindi  va 
g azlarning  80  foizi  ham   ushbu  h u d u d larga   to 'g 'ri  keladi.  U rbanizatsiya j a r a ­
yoni  sh a h arlar soni  va s h a h ar aholisining  m iqdori  h a m d a   ulushining  o ‘sishini, 
s h a h arlar  bilan  b o g l iq   m u ra k k a b   ta rm o q la r  va  tizim larning  shakllanishi  va 
rivojlanishini anglatadi.  D em ak,  urbanizatsiya inson  hayotida shaharlar a h a m i- 
yatinin g  beqiyos  oshishini,  ja m iy a tn i  a h o lin in g   m e h n a t   qilish  xususiyati, 
tu rm u s h   tarzi  va  m a d a n iy atin i,  ishlab  c h iqarishni joylashtirish  b o 'y ic h a   sha- 
harlashishni  o 'z id a   aks  ettiruvchi  tarixiy jarayo nd ir.  U rban izatsiy a  ijtimoiy- 
iqtisodiy  taraqq iy otn ing   eng  m u h im   tarkibiy  qism laridan   biridir,  Z a m o n a v iy  
urbanizatsiya u m u m jah o n  jarayoni sifatida ko'pchilik mamlakatlarga xos b o l g a n  
u c h ta   u m u m i y  jih a tla r  bilan  ifodalanadi.  S h u la rd a n   birinchi jih a t  k am   rivoj­
langan  m am la k a tla rd a   s h a h a r  aholisi  sonining  yuqori  s u f a t l a r d a   o ‘sishini 
bildiradi.  D u n y o d a   1 9 0 0 - yilda  m av jud  ja m i   a h o lin in g   salk am   14  foizi 
s h a h arlard a   yashagan.  Bu  k o 'rsa tk ic h   1 9 5 0 - yilda  29  foizni,  1 9 9 0 - yilda  45 
foizni,  2001-  yilda  47  foizni  tashkil  etdi.
Ikkinchi jih at  —  aholi  va  x o ‘jalikning,  asosan,  katta  s h a h arlard a   t o ‘p lan - 
ganligi  bilan  b o g l iq .  B u n d a y   holat,  avvalam bor,  ishlab  chiq a rish n in g   xusu-
42

Jahondagi  eng  yirik  shaharlardagi 
aholi  soni  (mln.  kishi,  2000-  yil)
20
15
10
5
0
25
C-
i
С
я
00
о
H
I
>.
Z
л
siyati,  uni  ilm -fan,  t a ’lim  tizirni  bilan  b o 'lg an  aloqadorligi  natijasida  murak- 
kablashuvi  bilan  bog'langan.  M a ’lumki,  katta  shaharlar  insonlarning  m a ’naviy 
va  m adaniy  talablarini  t o ‘laroq  qondiradi,  xilma-xil  tovarlar  va  xizmatlar  bilan 
yaxshiroq  t a ’minlaydi,  mavjud  axborot  manbalariga  y o l   ochib  beradi.
J a h o n d a   XX  asr  b oshida  aholisining  soni  100  m in g d a n   ortiq  150  ta 
s h a h a r  mavjud  b o l i b ,   ularga  ah o lin in g   atigi  5  foizi  t o ^ r i   kelgan.  Bunday 
s h a h arlarn ing   m iqdori  9 0 - yillarning  boshida  2,5  mingni  tashkil  etdi,  2001 - 
yilda  esa  3,5  m ingdan  o ‘tib  ketdi.  Ularga tegishli  tarzda jam i  aholining  1/3  va 
2/5  qismi  t o ‘g ‘ri  keldi.  Katta  sha harlar  ichida  aholisining  soni  1  mln.  dan 
ortiq b o ‘lgan  yirik va j u d a  yirik shaharlarni  alohida ajratish  qabul  qilingan.  XX 
asr  boshida  b u n d a y   shaharlar  soni  10  ta  b o ‘lsa,  80-yillarning  boshida  200 
d an,  2000-  yilda  esa  400  dan  oshib  ketdi.  M a zk u r  sh a h arlar  ichida  «super 
shahar»lar  m iqdori  90-  yillarda  30  ni,  2000-  yilda  esa  60  ni  tashkil  etdi. 
Hozirgi  vaqtda  ushbu  sh ah arlard a  salkam  0,5  mlrd.  kishi yoki  Yer shari  a h o li­
sining  8  foizidan  ortiq  qismi  istiqomat  qilm oqda.
Z a m o n a v iy   urbanizatsiyaga  xos  u c h in c h i  jih a ti  s h a h a rla r  h u d u d in in g  
keskin  kengayib,  yoyilib  ketishi  b ilan  b o g 'la n g a n .  S h a h a rla r   a g lo m e ra t-  
siyalarini  o'zagi  vazifasini  od atd a  poytaxtlar,  boshq a  m u h im   sanoat  markazlari 
va  yirik  dengiz  portlari  bajarm o qd a.  J u d a   yirik  s haharlar  aglomeratsiyalari 
Mexiko,  T okio,  S a n -P a u lu ,  N y u -Y o rk   shaharlari  atrofida  shakllangan.  S h u ­
larning  h ar  biricia  16  m ln.  d an   30  mln.  g ach a  aholi  istiqom at  qiladi.  Hozirgi 
vaqtda  2  va  u n d a n   ortiq  aglom eratsiyalar h u d u d in in g   qo'shilib  ketishi  natija­
sida  urbanizatsiyalashgan  ray on lar  va  zo n alar,  eng  m u h im i  m egalopolislar 
vujudga  kelm oqda.  Shularning  ichida  T o k ay do ,  Bosvash,  Sansan,  C H P I T S  
megaiopolislari  alohida o krin egallaydi.  U rbanizatsiya jarayoni  u m u m iy  xusu- 
siyatlaridan  tashqari  ayrim  regionlar  va  m a m la k a tla r  m iqyosida  o ‘ziga  xos 
xususiyatlar bilan  ifodalanadi.  Urbanizatsiya darajasi  b o ‘yicha jahondagi  barcha 
m am lak atlarn i  uch   yirik  g uruhga  b o i i s h   m u m kin :
43

1.  Yuqori  darajada  urbanizatsiyalashgan  m am la k a tla r  (sh a h a r  a h olisi­
ning  ulushi  50  foizdan  yuqori).
2.  O 'r t a c h a   darajada  urbanizatsiyalashgan  m a m la k a tla r  (sh a h a r  aholisi­
ning  ulushi  20  dan  50  foizgacha).
3.  Past  darajada  u rbanizatsiyalashgan  m am la k a tla r  (sh a h a r  aholisining 
ulushi  20  foizdan  kam).
Iqtisodiy  rivojlangan  m am la k a tla rd a  a tro f-m u h itn i  m u ho fa z a   qilish  b o 'y i ­
cha  tadb irlar  hayotga  tatbiq  etilm o qd a.  Rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a   esa 
m o d d iy   m a b la g ‘lam in g   yetarli  emasligi,  m a z k u r  m u a m m o la rn i  to 'la - to 'k i s  
hal  etishga  im kon  berm ayapti.
k
; >  
Savol  va  topshiriqlar
1.  Hozirgi  z a m o n   u rb an iz ats iy asig a  xos  b ir in c h i  ji h a t  
m a z m u n i   n i m a d a n  
ib orat  ?  Ikkin chi  va  u c h i n c h i  jih a tla rg a   n im a la r   xos?
2.  J a h o n d a   m avjud  s h a h a r la r   a g lo m eratsiy a larin i  a tla s d a n   a n iq lab ,  eng  yirigidan 
bo sh la b ,  n o m la r in i  d afta ringizga  yozib  qo'ying.
3.  J a h o n   m a m la k a tla ri  u rb an iz ats iy a  darajasiga  b in o a n   n e c h ta   va  q a n d a y   g u r u h ­
larga  b o 'lin a d i?
4.  U rb a n iz a tsiy a   ja ra y o n i  va  darajasi  bilan  a t r o f - m u h i t   o'rta sid a g i  m u n o s a b a t  
q a n d a y ?   U  rivojlangan  va  rivojlanayotgan  m a m la k a tl a r d a   q a n d a y   xususiyat- 
larga  ega?  N i m a   u c h u n ?
5.  Ekologik  vaziyati  m u r a k k a b   b o 'lg a n   region  va  sh a h a rla rn i  a tla s d a n   a n iqlab, 
daftaringizga  yozib  q o 'y in g .
4- mavzu.  Fan-texnika inqilobi
1 1 - § .   Fan-texnika  inqilobining  muhim  yo‘nalishIari
J a h o n d a  bir necha  million  kishi  ilmiy-tadqiqot  faoliyati bilan shug'ullanadi. 
A Q S H ,  Y aponiya,  Fransiya,  G e r m a n iy a   va  Buyuk  Britaniya  ulkan  ilmiy 
salohiyatga  ega  b o 'lgan   m a m la k a tla r  hisoblanadi.  Shularnin g  ichida  A Q S H  
j u d a   katta  ilmiy  salohiyatga  egaligi  bilan  keskin  ajralib  turadi.  M a z k u r   m a m ­
lakatda  3,0  m ln.ga  yaqin  yoki  ah o lin in g  h a r  10  mingtasiga  hisoblaganda  113 
kishi  ilm iy-tadqiqot  ishlari  bilan  s h u g 'u lla n m o q d a .  Ilm iy -ta d q iq o t  va  tajriba- 
konstruktorlik  ishlariga  ( IT T K I )   ajratilgan  xarajatlarning hajm i  b o 'y ic h a   (140 
mlrd.  dollar  atrofida)  A Q S H   d u n y o d a   birinchi  o 'r in n i  egallaydi.  A Q S H   va 
G 'a r b iy   Y evropaning  yetakchi  m am la k a tla rid a   IT T K Ig a   ajratilgan  xarajatlar 
yalpi  ichki  m ah su lo tn in g   1,5  —  3,0  foizini  tashkil  etadi.  Rivojlangan  m a m l a ­
katlarda  u sh b u   ko'rsatk ich   o 'r ta c h a   0,4  foizdan  oshm aydi.  Aholi j o n   boshiga 
h iso b la g a n d a   IT T K I  xarajatlari  o 'r t a c h a   rivojlangan  m a m la k a tla r d a   110 
dollarga,  rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a   esa  atigi  1  dollarga teng.
4 4

Hozirgi  fan-texnika  inqilobi  to 'rt  asosiy jihat  bilan  ifodalanadi.  Shulardan 
birinchisi,  FTI  ning  keng  qamrovliligidir.  U  jam i  soh alar  va  tarm o q la rn in g , 
t u r m u s h   ta rz in in g ,  m a d a n iy a tn in g ,  in s o n la r   ru h iy a tin in g   keskin  o 'z g a -  
rishiga,  yangilanishiga  olib  kelm oqda.  Bugungi  FTI  ning  belgisi  b o l i b ,   kos- 
mik  k em a  va  a to m   elektr  stansiyasi,  reaktiv  sam olyot  va  boshqa  ju d a   k o 'p  
turdagi  b u y u m la r xizm at  qilishi  m u m k in.  FTI jah o n d a g i  b a rc h a   m a m la k a tla r 
va  yeming jami geografik  qobiqlariga  ham da kosmik fazoga ta ’sir к о 'rsatmoqda.
Ikkin c h id an ,  hozirgi  FTI  ilm iy-texnikaviy  o 'zga rish la rin in g   b e n ih o y a  
ildamlashganligi,  ilmiy  kashfiyotlarni  amaliyotga  tatbiq  etilishi  bilan  b o g l iq  
vaqtning  keskin  qisqarishi,  m ahsu lo t  va  b u y u m la rn in g   j u d a   tez  m a ’naviy 
eskirishi  h a m d a   ularni  doim iy  tarzda  yangilanishi  bilan  ifod alanm o q da.
U c h in c h id a n ,  FTI  m eh n a t  resurslari,  ishchi  kuchining  malakasiga b o l g a n  
talabni  keskin  k o 'ta rm o q d a .  S h u n in g  oqibatida  inson  faoliyatining  b a rc h a  
sohalarida  aqliy  m e h n a t  s a lm o g ‘i  o s h m o q d a ,  y a ’ni  m e h n a tn in g   intellektual- 
lashish  darajasi  o 's m o q d a .
FTI  ning  to 'rtin c h i  m u h im   jihati  s h u n d a n   iboratki,  u  ikkinchi  ja h o n  
urushi  yillarida  h arbiy-texnik  inqilob  tarzida  yuzaga  keldi.  Bu  ayniqsa,  FTI 
ning  y utu q la rida n  harbiy  m aqsad lard a  foydalanish  kuchaygan  «sovuq  urush» 
davrida yana ham   chuqurlashdi.  Keyinchalik,  90-  yillarda  sotsializm  tizimining 
p archalanib   ketishi  m uno sab ati  bilan  FTI  k o 'p ro q   m e h n a t  unu m do rligi  va 
sam aradorligini  oshirishga  xizm at  qila  boshladi.  Lekin  90-  yillarning  so'nggi 
davrida  d u n y o n in g   j u d a   k o 'p   regionlarida  olib  borilgan  urush  harakatlari 
yangi  «sovuq  urush»  xavfini  vujudga  kelishiga,  harbiy xarajatlarning  o'sishiga, 
FTI  ning  eng  zam o nav iy  yutu q larid an   harbiy  m aqsadlarda  foydalanish  ja - 
rayonining  rivojlanishiga  sabab b o l d i .
Yirik  olim  va  mutaxassislar  FTI  ni  bir-biri  bilan  uzviy  a lo q a d o r  t o 'r t  
tarkibiy  qismlar:  1)  ilm -fan,  2)  texnika  va  texnologiya,  3)  ishlab  chiqarish, 
4)  b o sh q a ru v d a n   iborat  bo 'lg an   yagona  (yaxlit)  m u ra kka b  tizim   deb  tan 
olmoqdalar.
ЧУ* 
Savol  va  topshiriqlar
1.  F a n - t e x n i k a   inqilobi  qaysi  fanla rga  asoslana di?
2.  J a h o n d a   q a n c h a   kishi  ilm iy - ta d q iq o t  faoliyati  bilan  b a n d ?
3.  Qaysi  m a m la k a tl a r d a   ilm iy -ta d q iq o t  va  ta jr ib a - k o n s tr u k to r lik   ishlariga  katta 
m ablagM ar  ajrati 1 a d i ?
4.  FTI  ning  t o ‘rt  tarkibiy  qism larini  aytib  bering.
12-  §.  Ishlab  chiqarish  taraqqiyotining  asosiy  yo‘nalishlari
Fan  va  ishlab  chiqarish  olti  m u h im   yo'nalish  b o 'y ic h a   bir-biriga  t a ’sir 
k o 'r sa tm o q d a .
B i r i n c h i   y o 'nalish   —  k o m pyuterlashtirish,  y a ’ni  inson  faoliyatining 
barcha  sohalarini  k o m p y u te r  texnikasi  bilan  t a ’m inlash.  K o m p y u terlash ti­
rish  natijasida  k o 'p lab  ishlab  chiqarish  jara y o n la rin in g   texnologiyasi  tu b d an  
o'zgartirilm o q da.  U  t a ’lim,  s o g ii q n i   saqlash  tizimlariga,  insonlar  tu r m u -
45

shiga  to b ora   c h u q u rr o q   va ja d a lro q   kirib  b o rm o q d a .  Hozirgi  vaqtd a  elektron 
usku nalarni  ishlab  chiqarish  s a n o atn in g   eng  m u h im   ilmtalab  tarm o q la rin in g  
biriga  aylandi.  E lek tron -h iso b lash   m ashinalarini  ishlab  chiqarish  b o 'y ic h a  
( E H M)   Y aponiya,  G e r m a n iy a   d u n y o d a   yetakchi  m am lakatlardir.
Ikkinchi  yo'nalish  —  k om pleks  avtom atlashtirish.  M a z k u r  yo 'n a lish   50- 
yillarda,  E H M   larning  barpo   qilinishi  bilan  shakllana  b oshlagan  b o l s a   h a m , 
uning gurkirab  rivojlanishi  70-  yillarda  m ikro  E H M   va  m ikroprotsessorlam ing 
ixtiro  etilishi  bilan  uzviy  b o g l a n g a n d i r .  R o b o t-te x n ik a n in g   Ь а ф о   qilinishi 
avtom atlashtirilgan  korxonalar,  ishlab  chiqarish  tizim larinin g  vujudga  keli- 
shiga  asos  b o i i b   x iz m a t  qildi.  R o b o t - t e x n i k a n i n g   h a m   k a tta   m iq d o r i 
A Q S H ,Y a p o n iy a ,G e r m a n iy a ,  Italiya,  Fransiya  davlatlariga  to 'g 'ri  keladi.
Uc  h  i  n с  h  i  y o 'n a lish   —  energetika  x o ja lig in in g   qayta  qurilishini  na- 
zarda  tutib,  energiya  tejamiga,  y o q i lg i-e n e rg e tik a   balansini  tako m illash ti- 
rishga,  yangi  energiya  m a n b a la rid a n   keng  foydalanishga  asoslanadi.  Bu  yerda 
asosiy  m u a m m o   atom   energetikasini  rivojlantirish  bilan  b o g l a n g a n .  Hozirgi 
vaqtda  d u n y o d a   250  d a n   ortiq  A E S  lar  ishlam oqda.  Shu larn ing   aksariyat 
qismi  A Q S H ,  Fransiya,  Y ap o n iy a ,  G e r m a n iy a ,  Xitoy,  Rossiya  va  U k r a in a d a  
joylashgan.  Keyingi  10  —  15  yil  m o b a y n id a   yuz  bergan  fojiali  hod isalar  AES 
larni  barpo  etish  b o ‘yicha  m am la k a tla rn in g   dasturlariga  salbiy  t a ’sir  k o 'r -  
satdi,  b a ’zi  bir  davlatlar  esa  u m u m a n   A E S  larni  qurishni  t o ‘xtatib  qo'ydi.
T o l t i n c h i   yo'nalish  —  yangi  materiallarni  ishlab  chiqarish.  Bugungi  ishlab 
chiqarish  eski  konstruksion  m ateriallar —  qora  va  rangli  m etallarga,  sintetik 
polim erlarga  ilgarigi  davrlarga  nisb atan  a n c h a   yuqori  talablar  q o 'y m o q d a . 
N atijada  yangi  kom pozitsiyali,  yarim   o lk a z g i c h l i ,  sopol  m ah s u lo tla r  ishlab 
chiqarila  boshlandi  h a m d a   XX  asr  metallari  —  berilliy,  litiy,  titan ,  sirkoniy, 
g erm aniy ,  kobaltdan  foydalanish  kengaydi.
B e s h i n c h i   y o 'n a l i s h   —  b i o t e x n o l o g i y a n i n g   ild a m   riv o jla n is h i  b ila n  
b o g l a n g a n .  70-  yillarda  vujudga  kelgan  bu  y o ‘nalish  h ozirda  eng  istiqbolli 
y o lia lis h la r d a n   biri  hisoblanadi.  U  A Q S H ,Y a p o n iy a ,  G e r m a n iy a ,  Xitoy  va 
Fransiyada  tez  s u r ’atlar  bilan  rivojlanm oqda.
O ltin c h i  y o ‘nalish  —  k o s m o s n i  o ‘zlashtirish.
K o sm ona vtika ning   rivojlanishi  yana  bir eng yangi  ilm -fang a ta la b c h a n   — 
ae rok o sm ik   sa n o atn in g   vujudga  kelishiga  olib  keldi.  M a z k u r  ta r m o q   bilan 
birga  q a to r  yangi  m ashinalar,  a sb ob -u skuna la r,  q o tis h m a la r  k a s h f  qilindi. 
Ulardan  hozirgi vaqtda boshqa  soha va tarm oqlarda  h a m  foydalanilmoqda.
FTI  ning  chuq u rlash ish i,  ishlab  chiqarish  va  noishlab  c hiqarish  soh a- 
larining  kengaytirilishi  h a m d a   m urakkablashishi  sharoitida  ularnin g  s a m a ra- 
dorligini  oshirishda  boshqarish jara y o n in in g  o ‘rni  va  aham iyati  k u n d a n -k u n g a  
ortib  b o rm o q d a .  Boshqarish,  y a 'n i  axborotlarni  olish,  saqlash,  uzatish  va 
qayta  ishlash  fani  b o i i b   k ib ern etik a  hisoblanadi.  K ibernetika  — g rek c h a   s o kz 
b o i i b ,   « y o lb o sh c h i» ,  « y o l   boshqaruvchi»  m a ’nosini  anglatadi.
Hozirgi  vaqtd a  yangi  ax b o ro tlash tirilg a n   sivilizatsiya  h a q id a   s o ‘z  yuri- 
tilm o q d a .  Axborotlashtirish  va  b osh q a rish n in g   rivojlanishi  b o ‘yicha  hozirgi 
vaqtda A Q S H   tengi  y o ‘q  m am lakat  hisoblanadi.  Yaponiya,  K anada,  Shvetsiya, 
Ispaniya,  Avstraliya  A Q S H d a n   keyingi  o 'r in la rd a   turadi.
46