Geografiyasi


Jahon  mikroelektronikasi  ishlab


Download 32 Kb.
Pdf ko'rish
bet7/25
Sana15.02.2017
Hajmi32 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   25

Jahon  mikroelektronikasi  ishlab 
chiqarishida  davlatlarning  hissalari, 
2000-  yil
5%
13%
34%
□   Qolgan  davlatlar 
5%
□   G 'a rbiy  Yevropa 
13%
□   Yaponiya 
48%
□   AQSH
34%
48%
.  
I
‘■Ж?  Savol  va  topshiriqlar
1.  F an  va  ishlab  c hiqarish  rivojlanishin ing  olti  m u h i m   yo 'n a lish i  qaysi 
m a m la k a tl a r g a   xosligini  x aritada  ko'rsating.
2.  Y o ‘n a lishla rning  kelib  chiqishi  va  c h u q u rla s h is h i d a   asosiy  rol  o 'y n a g a n   o m il-  
larni  b a h o la n g .
3.  F TI  c h u q u rla s h is h id a   b o sh q a ris h   q a n d a y   a h a m iy a t  kasb  etadi?
4.  „ K i b e r n e t i k a ' g a   xos  xususiyatlar  va  im k o n iy a tla r  t o 'g 'r i s i d a   so 'z la b   bering.
13-  §.  Jahon  x o ‘jaligining  o ‘sish  sur’atlari  va  rivojlanishi
Ja h o n   xo'jaligining  shakllanish jarayoni  am alda  kishilik jam iyatining jam i 
tarixini  o 'z   ichiga  oladi.  C hun k i  u  ishlab  chiqarish  kuchlarining  necha  ming 
yillar  davomidagi  evolutsiyasining  natijasidir.  J a h o n   xo'jaligining  shakllanishi 
va  rivojlanishi  jarayonlarini  o'ziga  xos  xususiyatlar  bilan  ifodalanuvchi  ayrim 
bosqichlarga  taqsimlash  m um k in .  Birinchi  va  eng  uzoq  davrni  o 'z   ichiga  olgan 
ja h o n   xo'jaligi  belgilari  va  regional  xususiyatlari  shakllana  boshJagan  bosqich 
bu yuk  geografik  kash fiyotlar  d a v rig a ch a   d a v o m   etgan.  Buyuk  geografik 
kashfiyotlar  natijasida  xalqaro  savdo Yevropa  va  Osiyodan  keyin  Yer sharining 
boshqa  regionlarini  ham   q a m ra b   oladi.  Regionlar  o 'rta sid a   m ahsulotlarni 
ayirboshlash jah on   bozorini  vujudga  keltiradi.  Ushbu bozor transport  rivojlanishi 
munosabati  bilan  yana  h am   kengaydi,  chunki  dengiz  transporti  barcha  m ate- 
riklarni  birlashtirishga  im kon  berdi.  J a h o n   xo'jaligi  XX  asr  arafasida  to 'la -
47

to"kis  sha k lla n ib   b o 'ld i  h a m d a   m a z k u r   a srn in g   b irin c h i  y a rm id a   u n ing  
rivojlanishi  ayrim  hududlarni  q a m ra b   olish  hisobiga  amalga  oshdi.
J a h o n   xo'jaligi  iqtisodiy  kategoriyadir,  ch u n k i  uning to'g'risidagi  tu sh u n - 
c h a  ijtimoiy  m eh n a t  taqsim oti  tu sh u n c h a si,  xo'jalik  alo qalarin in g  baynal- 
milallashishi  h a m d a   xalqaro  iqtisodiy  integratsiyalanishi  bilan  aloqadordir.
J a h o n   xo'jaligi  geografik 
kategoriya  bo'lib,  u  uch  y o 'n a lis h d a   tadqiq 
etiladi:
1.  J a h o n   xo'jaligining  u m u m iy   geografiyasi.
2.  U n in g   tarm oqlari  geografiyasi.
3.  Yirik  regionlar  va  su bregionlar  geografiyasi.
J a h o n   xo'jaligining shakllanishi va  rivojlanishida xalqaro geografik  m eh n a t 
ta q sim o tin in g   o 'r n i  va  ah am iyati  beqiyosdir.  Geografik  mehnat  taqsim oti  — 
bu  ijtimoiy  m e h n a t  ta q sim o tin in g   h u d u d iy   shaklidir.  G eografik  m e h n a t  t a q ­
sim oti  miqyosiga  k o 'ra   rayonlararo  va  xalqaro  m e h n a t  taqsim otiga  bo'linadi. 
X alqaro  geografik  m e h n a t  taqsim oti  j a h o n   xo'jaligining  harakatlan tiru vch i 
kuchi  va  negizidir.
Xalqaro  geografik  mehnat  taqsim oti  ayrim   m am la k a tla rn i  m a ’lum   t u r ­
dagi  m ah su lo tla r  ishlab  chiqarish  va  xizm at  ko'rsatishga,  shu lar  bilan  k e ­
yinchalik  ayirboshlashga  ixtisoslashganligini  anglatadi.
G eog rafik   m e h n a t  taq sim o tin in g   eng  asosiy  natijasi  —  bu  xalqaro  ixti- 
soslashuv tarm og'idir.  Ayrim  m am la ka tla rnin g  m a ’lum  turdagi  m ahsulotlarni 
ishlab  chiqarishga  va  xizm at  ko'rsatishga  ixtisoslashganligi  ularni  o 'z in in g  
ichki  ehtiyojlaridan  ortiqcha  m iqdorda  ishlab chiqarishni va  xizmat  ko'rsatishni 
taklif etishni  taqozo qiladi.  S huning oqibatida  xalqaro  ixtisoslashuv tarm oqlari
y a ’ni  eksportga  m ahsulot  ishlab  chiq aruv chi,  m a m la k a tn in g   xalqaro  g eo g ra ­
fik  m e h n a t  taqsim otidagi  o 'r n in i  belgilab  beruvchi  ta r m o q la r   shakllanadi.
S h u n d a y   qilib,  \К1 X  asrning  2-  y a rm id a   keng  m iqyosda  tem iry o 'lla rn in g  
barpo   qilinishi  va  dengiz  tra n s p o rtin in g   ildam  s u r ’atlar  bilan  rivojlanishi 
quruqliklar va  materiklarni  bog'ladi  h a m d a  j a h o n  savdosi  va ja h o n   xo'jaligining 
shakllanishini  t a ’m inladi.  Lekin,  j a h o n   xo'jaligining  rivojlanishida  asosiy 
rolni  XVII  — XI X  asrlarda  G 'a r b iy   Yevropa va A Q S H   da barp o  etilgan  yirik 
m ash in a la sh g an   sanoat  o 'y n a d i.  D e m a k , j a h o n   xo'jaligi  X IX   asr  oxiri  va  XX 
asr boshida  yirik m ashinalashgan  sanoat  dengiz transporti va ja h o n  bozorining 
taraqqiyoti  natijasida vujudga  keldi.
Jahon  x o ‘jaligi  —  bu  bir-biri  bilan  umumjahon  iqtisodiy  munosabatlari 
orqali  b o g ‘langan  dunyodagi  barcha  m am lakatlar  milliy  x o ‘jaliklarining 
majmuidir.
/ J a h o n   xo'jaligining  geografik  «modeli»  k u n d a n   kunga  m u rakkablashib 
b o r m o q d a .  X IX   a srn in g  
o x irig a c h a   b a r c h a   k o 'r s a t k ic h l a r   b o 'y i c h a   b ir 
m arkaz  — Y evropa  yaqqol  ko'zga  tas h la n ar  edi.  U n d a n   keyin  ikkinchi 
j a h o n   m ark azi  —  A Q S H   vujudga  keldi  va  yetakchi  rolni  o 'y n a y   boshladi.
Ikkinchi  ja h o n   u ru sh ig a c h a   b o 'lg a n   davrda  j a h o n   xo'jaligining  yangi 
markazlari  —  sobiq  Ittifoq  va Yaponiya vujudga  keldi.  U n d a n   keyingi  yillarda 
Xitoy va  Hindiston,  K anada,  Avstraliya va  Braziliya,  Janubi  -g'arbiy  Osiyoning 
neft  qazib  oluvchi  m am lakatlari  singari  yangi  iqtisodiy  m ark a zla r  shakllana 
boshladi.  So'nggi  c h o ra k   asrda ja h o n   xo'jaligida  t o 'rt  «Osiyo  yo'lbarslari»  —
48

Aholining  bandlik  darajasi
20%
6 0%
□   N o m a t e r i a l   s o h a   2 0 %  
0   I k k i l a m c h i   s o h a   2 0 %
□   B i r l a m c h i   s o h a  
6 0 %
K oreya  Respublikasi,  T a y v a n 1,  G o n k o n g 2  va  S in g a p u r   s a h n a g a   chiqdi. 
M a zk u r  h u du diy o ‘zgarishlar  natijasida  Osiyo  —  T in c h   okeani  m in taq asining  
j a h o n   x o ‘jaligidagi  s a lm o g l   yana  h am   oshdi,  a ham iyati  kuchaydi.  J a h o n  
x o ‘jaligi  hozirgi  vaqtda  k o kp  m arkazli  xususiyatga  egadir.  U  bir  m ark azlidan  
ikki  m arkazliga  (Yevropa,  A Q S H ),  keyinchalik  k o bp  m arkazli  x o kjalikka 
aylandi.  Hozirgi  vaqtda j a h o n   x o ‘jaligi  tarkibida  10  ta  eng  m u h im   m arkazlarni 
ajratish  m u m k in .  Bularning  ichida  Yevropa  va  Shim oliy  A m erik a  (A Q S H , 
K anada)  eng  katta  iqtisodiy  salohiyatga  ega.  Birinchi  m arkazga  b u tu n  j a h o n  
m iqyosida  ishlab  chiqarilgan  yalpi  milliy  m ah su lo tn in g   ( Y A M M )  32,5  foizi, 
ikkinchi  markazga —  27,7 foizi t o ‘g ‘ri  keladi.  U ndan  keyingi o ‘rinlarni Yaponiya 
(15,3  foiz),  Xitoy,  J a n u b i-sh arq iy   Osiyo,  Braziliya,  J a n u b iy - g karbiy  Osiyo 
(F ors  k o ‘rfazi  sohilidagi  m am la k a tla r),  Rossiya,  Avstraliya  va  H indiston  
egallaydi.  D u n y o   x o ‘jaligining  geografik  m odelini  hosil  qiluvchi  yuqoridagi 
m intaqalar va  m am lakatlar bilan  bir qatorda boshqa yirik  uyushmalarni  ajratish 
m um kin.  Shular qatorida  «katta yettilik»  h a m d a   Osiyo  — T inch  okeani  regioni 
m am lakatlari  alohida  o ‘rin  egallaydi.
Xalqaro  iqtisodiy  integratsiya  —  bu  ayrim  m a m la k a tla r  guru h larin ing  
ular t o m o n id a n   kelishilgan  davlatlararo  siyosatni  o ltkazishga  asoslangan ju d a  
c h u q u r   va  b a rq a ro r  o 'z a ro   aloqalarini  rivojlanishining  obyektiv  jarayonidir. 
Iqtisodiy  bloklarning  eng  asosiylari  iqtisodiy  rivojlangan  m a m la k a tla r  m a v ­
j u d   b o l g a n   G ‘arbi  Yevropa  va  Shim oliy  A m e rik a d a   vujudga  keldi.  Shu n in g  
u c h u n   h a m   integratsiyalashgan  g u ruh la rn in g   dastlabki  ikkitasi  —  «Yevropa 
Iqtisodiy  Hamjamiyati»  (Y E IH )  h a m d a   «Yevropa  Erkin  Savdo Assotsiatsiyasi» 
(YEESA)  ning  ay n a n   Y evropada  barpo  qilinganligi  bejiz  emas.  Lekin  ular- 
ning  taraqqiyot  y o l i   har  xil  b o l d i .
Y E I H   ni  b a r p o   e tish  h a q id a g i  s h a r t n o m a   1957-  yil  Rim   s h a h r i d a  
im z o la n d iv a   1 9 5 8 - yilda  kuchga  kirdi.  Dastlab,  uning  tarkibida  6  m am lak at
1  Tayvan  rasm iv  statusi  y o 'q   m a m la k a td ir.
2  G o n k o n g   1 9 9 7 - yil  1 -iy u l  kuni  X X R   ning  tarkibiga  kiradi.
4  —  A.  Q a y u m o v ,  
I.  Sa fa rov,  M.  T il la b o y e v a  
49

—  G F R ,   Fransiya,  Italiya,  N ide rla nd iya ,  Belgiya  va  Lyuksem burg  b o r   edi. 
U n g a   1 9 7 3 - yilda  Buyuk  Britaniya,  D aniya,  Irlandiya,  1 9 8 2 - yilda  Gretsiya 
va  1 9 8 6 - yilda  Ispaniya  h a m d a   Portugaliya  qabul  qilindi.
Y E E S A   1954-  yilda  Buyuk  Britaniya  tashabbusi  b o 'y ic h a   Y E IH   ga  q ara- 
m a-q arshi  tashkilot  sifatida tuzildi.  Dastlab,  unga Avstraliya,  Buyuk  Britaniya, 
D aniy a,  Norvegiya,  Portugaliya,  Shvetsiya,  keyinchalik  Islandiya  va  Fin - 
lyandiya  qabul  qilindi.  Lekin,  1 9 7 3 - yilda  m a z k u r  tashkilot  tarkibini  Buyuk 
Britaniya va  Daniya,  1986-  yilda  esa  Portugaliya  tark etdi.  Shunga qaram asdan 
uning tarkibidagi  m am la k a tla r savdo aloqalarini  rivojlantirishni  d a v o m   etdilar. 
Y E E S A  da Y E IH   dan  farqli  o 'laro q  davlatlam ing  suveren  huquqlari saqlanadi.
Y E IH   ga  a ’zo  m a m la k a tla r  1 9 8 6 - yilda  yagona  Y evropa  aktini  qabul 
qildilar.  U n d a   1957-  yilda  « U m u m iy   bozorni»  b a rpo  qilish  t o kg lrisidagi  Rim 
s h a rtn o m a s in in g   asosiy  talablari  yana  bir  b o r  q o l l a b - q u w a t l a n d i   h a m d a   12 
m am lakatni  yagona bozorga o ‘tishi  b o lyicha уоЧ belgilandi.  Keyinchalik Y E IH  
«Yevropa  ham jam iyati»,  1991-  yilning  d e k a b r  oyidan  boshlab  esa  «Yevropa 
Ittifoqi»  (Y E I)  deb  atala  boshlandi.  Xuddi  shu yili  M aastrix  sh a h rid a   ( N i d e r ­
landiya)  «Yevropa  o ‘n  ikkiligi»,  siyosiy va va lu ta -m o liy a   «Ittifoqi»  t o ‘g ‘risi- 
dagi  s h a rtn o m a la r   qabul  qilindi.  Ikkinchi  s h a rtn o m a g a   b in o a n   1 9 9 8 - yil­
ning  1 - y a n v a r   kuni  Ittifoqning  b a rc h a   m a m la k a tla rid a  
yago na  valuta  — 
Y E V R O   m u o m a la g a   kiritildi.  Hozirgi  vaqtda  Y E V R O   bilan  A Q S H   dollari 
quvvati  o lrtasida  katta  farq  kuzatilm ayapti.  1 9 9 5 - yilda  Avstriya,  Shvetsiya, 
F in lyandiya  YEI  a ’zolari  b o i d i l a r .   U n in g   tarkibiga  1998  —  2 0 0 0 - yillarda 
S harqiy  Y e v ro p a n in g   q a to r   m am la k a tla ri  (P o lsh a ,  V engriya,  C h e x iy a   va 
b oshqalar)  qabul  qilindi.
G 'a r b iy   y a rim sh ard a  dastlab  (1989-  yili)  A Q S H   va  K a n a d a   «Erkin  sav­
do»  haqidagi  Shimoliy  A m erik a  kelishuvi  (N A F T A )  faoliyat  k o ‘rsatm oqda. 
N A F T A  mamlakatlari  yagona valuta barpo qilish, tashqi siyosat h a m d a  xavfsizlik 
siyosatini  o ‘tkazish  bo^yicha  m aslah atlashm aganlar.  Lekin  N A F T A   Y A M M  
hajm i  b o ‘yicha  YEI  va  b o s h q a   tash k ilotlard an  ustun  turadi.
Y uq orid a   nom i  keltirilgan  tash k ilotlardan  tashqari  Y evropa  «Iqtisodiy 
h a m ko rlik  va  taraqqiyot  tashkiloti»  1967-  yildan  beri  faoliyat  k o krsatib  kel- 
m o q d a , 
A Q S H ,  K a n a d a ,  G 'a r b iy   Y ev ro paning  k o lpchilik  m am lak atlari, 
Y a p o n i y a ,   F i n l y a n d i y a ,   A v s t r a l iy a   va  Y a n g i  Z e l a n d i y a   k abi  n u f u z l i  
m a m la k a tla r   bu  ta s h k ilo tn in g   a ’zolaridir.  J a n u b i- s h a r q iy   Osiyo  davlatlari 
Assotsiatsiyasi  (A SE A N )  rivojlanayotgan  m am lakatlar  asosida tuzilgan  h a m d a  
integratsiya  xususiyatlari  c h u q u r   rivojlangan  tashkilot  hisoblanadi.  U n in g  
tark ib id a   I n d o n ez iy a,  M alayziya,  Sin g a p u r,  T a ila n d ,  F ili p p in   va  B ru ney 
kabi  m a m la k a tla r bor.  U sh bu   tash k ilo tn ing  yaqin  kelajakdagi  asosiy  m aqsadi 
erkin  savdo  zonasini  tashkil  qilishdan  iboratdir.
1980  —  1 9 8 1 - yillarda  Jan u b iy   A m e rik a n in g   o ‘n  m am lakati  ishtirokida 
tu z ilg a n   L o tin   A m e rik a s in i  in te g r a ts iy a la s h tir is h   asso tsiatsiyasi  (L A A I) 
hisoblanadi.  Uning asosiy  maqsadi  u m u m iy  bozorni  tashkil  qilishdan  iboratdir. 
LAAI  tarkibida  ikki  subregional:  A nd  m am lak atlari  va  L a -P la ta   m am lakatlari 
guruhlari  rasm an   b a rp o   etildi.  Avstraliyaning  tashabbusi  bilan  1 9 8 9 - yilda 
Osiyo  —  T in c h   okeani  regionida  12  m am la k a tn i  yagona  m aqsad   y o ‘lida  bir-
50

Iqtisodiyotning  muhim  tarmoqlari  daromadlarining  ko‘rsatkichlari 
(mlrd.  dollar  hisobida)
1810
1480
1045
s
-C   N
Й  °
КЗ 
СЛ
E
/
1265

ce
О
С
я
сл
О
>,
Е
У
У
СЗ
о
с
03
сл
__
(U
/
3310
3580
з

с
я
л
'5о

о
с
X
и
о

X
03
3
тз
с
Е
N
lashtirgan  «O siyo  —  Tinch  okeanining  iqtisodiy  kengashi»  integratsiya  tash- 
kiloti  tu z ild i.  U n i n g   tark ib ig a   A Q S H ,   K a n a d a ,  Y a p o n iy a ,  A v straliya, 
shunin gd ek ,  A S E A N   a ’zolari  h a m d a   Koreya  Respublikasi  va  Meksika  kirdi.
Y u q o rid a   qayd  etilgan  regional  ta s h k ilo tla r  bilan  bir  q a to r d a   j a h o n  
xo'jaligida  j u d a   k o ‘p  tarm oqli  iqtisodiy  g u ru h la r  mavjud.  Shularnin g  ichida 
13  m a m la k a t n i   o ‘zid a  j a m la g a n   « N e ftn i  e k s p o rt  q ilu v c h i  m a m l a k a t l a r  
tashkiloti»  ( O P E K )   eng  m u h im   integratsiya  guruhi  hisoblanadi.
Keyingi  vaqtda  fanda  iqtisodiyotning  uch  turi:  1)  agrar,  2)  industrial,
3)  postindustrial  turlari  mavjudligi  haqida  m a ’lum ot  b erilm oqda.  D u n y o d a  
s a n o a t   t a r a q q iy o ti  yuz  b e rg a n   X V I I —X IX   a s rla rg a c h a   b o i g a n   d a v rd a  
iqtisodiyotning agrar turi  h u k m ro n   edi.  Keyinchalik sanoat  turining ahamiyati 
osha bordi  va bu jaray on  hozirgi  vaqtda  h am   d avom   e tm o q d a .  Shu  bilan  birga 
du n y o   m iqyosida  iqtisodiy  faol  aholin in g   salkam  yarmi  qishloq  x o ljaligida 
b a n d   ekanligini  esdan  c hiqarm aslik  lozim.  Rivojlanayotgan  m am la k a tla rd a  
m e h n a t bilan  b a n d   ah olining  deyarli  60  foizi  qishloq  x o ljaligiga  t o ‘g ‘ri  keladi. 
к
Savol  va  topshiriqlar
1.  J a h o n   xo'jaligining  sh a k lla n ish id a   en g   uzo q   d a v o m   etgan  davr  h a q i d a   so 'zla b  
bering.
2.  J a h o n   x o ‘jaligi  n im a ?   U n g a   xos  jih a tla r   t o ‘g ‘risida  s o ‘zlab  bering.
3.  J a h o n   bozori  q a n d a y   om il  asosida  vujudga  keldi?
4.  X X   asrning  ikkinchi  y a r m i d a   j a h o n   xo'jaligining  rivojlanishi  n i m a   hisobiga 
am alg a  oshdi?
51

14-  §.  FTI  ning  x o ‘jalikni  o ‘sish  sur’atlari  va 
rivojlanish  darajasiga  ta ’siri
FTI  ning  kengayishi  va  c h uqurlashishi  natijasida  du nyodagi  k o kpchilik, 
a sosan ,  iqtisodiy  rivojlangan  m a m la k a tla r d a   iqtiso diy otn ing  
yangi  p o s t­
industrial  turi  shakllana boshladi.  Bunday tu rd a   noishlab  chiqarish tarm oqlari, 
ayniqsa,  xizm at  k o krsatish  sohasi  tez  rivojlana  boshlaydi.
Postindustrial  m am lakatlar qatoriga  G ‘arbiy,  Janubiy va  Shimoliy Yevropa 
m am lakatlari,  A Q S H ,  K anada,  Avstraliya,  Yaponiya  h a m d a  A rgentina,  Liviya 
va  b o sh q a  davlatlar  kiradi.  U lard a  noishlab  chiqarish  sohasiga  ja m i  ban d 
a h o lin in g   50  —  70  foizi  to 'g 'ri  keladi.
Rivojlanayotgan  m am la k a tla rn in g   ayrim larida  noishlab  chiqarish  sohasi 
yuqori  d a ra ja d a   rivojlangan.  Ijtim o iy -iq tiso d iy   rivojlanish  b o rasid a   katta 
y u tuq larga  erishgan  M eksika,  Braziliya,  C hili,  Koreya  Respublikasi  yoki 
neftni  eksport  qilish  natijasida  moliyaviy  ahvolini  yaxshilab  olgan  Jazoir, 
Saudiya  A rabistoni,  BAA,  Quvayt,  K atar  yoxud  vositachilik  faoliyatini  olib 
borishga  va  turizm ga  ixtisoslashgan  Bagam  va  K a n a r  orollari,  M o n a k o ,  A n ­
d orra,  S a n - M a r in o   m am lak atlari  shu la r  ju m lasid a n d ir.
Davlatlar
Y A M H .  trln.doll.
S h u ju m la d a n :  aholi jo n  
boshiga,  doll.
A Q SH
7,3
26980
YEI
7,8
19998
sh u ju m la d a n :  G F R
2,3
27510
(birlashgandan  so‘ng)
Fransiya
1,5
24990
Italiya
1.1
19020
Buyuk  Britaniva
1,1
18700
Yaponiya
5.0
39640
Xitoy
7,7
620
Rossi ya
0,3
2240
F a n - te x n i k a   in q ilo b in in g   j a h o n   x o kjaligiga  t a ’siri  q u y id ag ila rd a   o kz 
ifodasini  topgan.
1. 
FTI  ning  ja h o n  xo'jaligi  rivojlanishining  sur'atlari  va  darajasiga t a ’siri: 
« u c h in c h i  san oat  inqilobining  boshlanishi».
: J a h o n   xo'jaligi  XX  asrda,  ayniqsa,  u ning  ikkinchi  ya rm ida   ju d a   yuqori 
s u n a tl a r  bilan  rivojlandi.  Birgina  XX  asr  m o b ay n id a   du n y o   m iqyosida  yarati- 
ladigan  Y A M M   hajmi  deyarli  15  m arta   ko'p ayd i  va  salkam   30  trln.  A Q S H  
dollarini tashkil  etdi.  D e m a k , j a h o n   xo'jaligining  bugungi  k u n g a c h a  b o l g a n  
rivojlanishining  deyarli  93  foizi  s o lnggi  yuz  yillikda,  qolgan  atigi  7  foizi 
XX  asrgacha  kishilik jam iyati  tara q q iy o tin in g   ja m i  tarixini  o wz  ichiga  olgan 
davrda  t a ’minlandi.
R e in d u s tria lla s h tiris h   j a r a y o n id a   m o n o p o li y a l a r n i n g   a h a m iy a ti  k atta 
b o l m o q d a .   S h u n d a y   m o n o p o liy a la rn in g   asosiy  shakli  —  tra n sm illiy   k or-
52

poratsiyadir  (T M K ) .  T M K   ning  u m u m iy   soni  bir  n e c h a   o kn  m ingni  tashkil 
etsa  h a m ,  ularning atigi  400  —  500  tasi ja h o n   ho^jaligida  asosiy o ‘rin  egallaydi.
A n a  shu  y o i   bilan  j a h o n   x o kjaligini  «transmilliylashtirilishi»  am alg a 
oshirilmoqda.
2.  FTI  ning  ja h o n   x o ‘jaligining  eng  m u h im   nisbatlariga  ta'siri:  industr- 
lash g a n   j a m i y a t d a n   i n d u s tr la s h g a n d a n   keyingi  j a m iy a tg a   t o m o n .   J a h o n  
x o ljaligida  XVIII  — X IX   asrlargacha  agrar  ishlab  chiqarish  h u k m r o n   edi. 
Qishloq  xo'jaligi  va  u nga  yaqin  ta r m o q la r   m od d iy   n e ’m atlarnin g  asosiy 
m a n b a i  b o i i b   kelgan.  Iqtisodiy  rivojlangan  m a m la k a tla r d a   X IX   asrnin g 
ikkinchi  va  XX  asrning  birinchi  ya rm ida   sanoat  yetakchiligida  industrial 
ishlab  chiqarish  shakllandi.
3.  FTI  m o d diy  ishlab  chiqarish  tarkibida  katta o ‘zgarishlarga  sabab b o i d i .  
U  b a n d   a h o lis in in g   soni  1,5  m lrd.  kishini  tash kil  e tu v c h i  eng  m u h i m  
ta r m o q la r  —  sano at  va  qishloq  x o ‘jaligi  o lrtasidagi  nisbatni  b irin chisining 
foydasiga  o kzgarishiga olib  keldi.  FTI  m oddiy  ishlab chiqarishni  tashkil  etuvchi 
yirik  ta r m o q la r   ichida  h a m   katta  siljishlar  keltirib  chiqaradi.
S a n o a tn in g   t a r m o q   tark ib ida  qayta  ishlovchi  ta r m o q la rn in g   o krni  va 
aham iyati  yana  h a m   o ‘sm o q da ,  ularga  hozir  jam i  sanoat  m ah sulotin ing  9 /  
10  qismi  t o lg ‘ri  kelm oqda.
Qishloq x o kjaligida  b u n d a y  o'zgarishlar asta-sekin  yuz  berm oqda.  Shunga 
qaram asdan,  FTI  chorvachilik ta r m o g in i n g  qishloq x o ‘jaligi  yalpi  mahsulotini 
ish la b   c h iq a r is h d a g i  s a l m o g i n i   keskin   k o i a r i b ,   3 / 4   q ism g a   y e tis h in i 
t a ’minladi.
FTI  transpo rt  tarm oqlari  o ‘rtasidagi  mavjud  nisbatni  keskin  o kzgartirishga 
olib  keldi.  T e m i r y o i   tran spo rtinin g   aham iyati  b irm u n c h a   pasaydi.  Avtomobil 
transpo rti  sh a h a r  atrofi  va  ichida  y o i o v c h i la r  tashishda  asosiy  a h a m iy at  kasb 
etadi.  Keyingi  yillarda avtomobil  transportining shaharlararo va xalqaro yuk va 
y o i o v c h i   tashishdagi  ah am iyati  oshib  borayotganligini  aytib  o i i s h   lozim.
Aholining  bandlik  darajasi
10
%
□   N o m a te r ia l  s o h a   6 0 %
□   Ik k ila m c h i  s o h a   3 0 %
□   B irla m c h i  s o h a  
10%
53

Dunyo  tashqi  savdosining  taqsimoti
□   G ‘arbiy  Yevropa 
50%
10
%
9%
15/
50%
□   A Q SH   va  K anada 
16%
□   Yaponiya
□   Osiyodagi  boshqa 
1 5

davlatlar
□   D unyodagi  boshqa 
10% 
davlatlar
9%
16%
D e n g iz   t r a n s p o r t i   x a lq a r o   sav d o   y u k la r in in g   asosiy  q is m in i  ta s h ib  
b e rm o q d a ,  lekin  uning  y o i o v c h i l a r   olib  yurishdagi  a ham iyati  keskin  pasaydi 
(x alq aro   tu ristlar  b u n d a n   m u sta s n o ).  H a v o   tra n s p o rtin in g   y o i o v c h i l a r n i  
o ‘rta  va  ayniqsa,  u zoq  m asofalarga  tashishdagi  roli  k u n d a n - k u n g a   oshib 
b o rm o q d a .
4. 
F T I  ning  x o ljalik n in g   h u d u d iy   tarkibiga  t a ’siri:  eski  va  yangi  o kzlash- 
tirilgan  rayonlar.  Eski  o ‘zlashtirilgan  rayonlar,  asosan,  XIX  asrda  va  XX 
a s r n i n g   b o s h i d a   b a r p o   q i li n g a n   b o i i b ,   h o z i r d a   u l a r n i n g   k a t t a   q ism i 
t a ’m irlanishga  m uhtoj  b o i i b   qolgan.  Shu  bilan  bir  qa to rd a ,  FTI  t a ’sirida 
yangi  s a n o a t ,  s h a h a r ,  t r a n s p o r t   qurilishi  a m a lg a   o s h ir i lm o q d a ,  q ish lo q  
x o ‘jaligi  yerlari  o c h ilm o q d a .  B u n d a y   h o la t,  a yn iqsa,  k atta  tabiiy   resurs 
salohiyatiga ega  rayonlarga xosdir.
FTI  davrida  ishlab  c hiq arish nin g   h u d u d iy   tarkibiga  yangi  texnika  va  tex- 
n o lo g iy a   k a tta   t a ’sir  k o br s a t m o q d a .  P o i a t n i   to 'x to v s iz   e ritish  u su lid a n  
foydalanish  —  yangi  turdagi  san o at  korx on alarin ing   yiliga  100  —  500  m ing 
t o n n a   p o i a t g a   teng  m in iza vo d la rning   b a rp o   qilinishiga  olib  keldi.  S h u n d a y  
zavodlar hozirgi  vaqtda  p o i a t   k o ‘p  m iq d o rd a   iste’mol  qilinadigan  h u d u d lard a  
b a rp o   qilinm o qda.  M e h n a t  resurslari  y etishm aydigan  h u d u d la rd a   a v to m a t- 
lashtirilgan  korxonalarn i  qurish  n a z ard a   tutilgan.
1.  G e o g r a f ik   m e h n a t   ta q sim o ti  n im a ?   U n g a   xos  xususiyatlar  to 'g 'r i s i d a   n i m a -  
larni 
bilasiz?
2.  X a lq a r o   geografik  m e h n a t   ta q sim o ti  n im a n i  a nglata di?
3.  J a h o n   x o ‘ja lig in in g   as osiy  m a rk a z la ri  t o 'g 'r i s i d a   s o 'z la b   bering.
4.  X a lq a ro   iqtisodiy 
in te gratsiya  n im a ?   X a lq a ro   iqtisodiy  ta sh k ilo tla r   h a q id a  
s o 'z la b   bering.
Savol  va  topshiriqlar
54
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   25




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling